Prečo...

 

PRE­ČO...

 V pos­led­nom ča­se sa stre­tá­va­me s in­for­má­cia­mi, že slo­ven­ským sú­dom a jus­tí­cii ako ta­kej dô­ve­ru­je čím ďa­lej tým me­nej ľu­dí.  Chcel by som sa za­my­slieť nad tým, pre­čo je to tak.

V pr­vom ra­de, slo­ven­ské súd­nic­tvo od  zme­ny po­li­tic­kých po­me­rov v ro­ku 1989 nep­reš­lo žiad­nou vý­raz­nej­šou zme­nou a na prob­lé­my a pro­ce­sy spo­je­né so zme­nou po­li­tic­ké­ho sys­té­mu rea­go­va­lo po­ma­ly, nes­ko­ro ale­bo vô­bec. Sna­ží­me sa až dod­nes pos­ta­viť mo­der­nú a dô­ve­ry­hod­nú jus­tí­ciu na sta­rých sprách­ni­ve­lých  zá­kla­doch, a to nie je mož­né. Ne­dos­ta­toč­ná pro­fe­sij­ná príp­ra­va sud­cov, ones­ko­re­né reak­cie na neus­tá­le na­ras­ta­jú­ci po­čet spo­rov a hlav­ne na zme­nu štruk­tú­ry spo­rov spô­so­bi­li, že sú­dy upad­li do si­tuácie, keď spo­ry ne­mal kto rie­šiť a už vô­bec nie so zna­los­ťou ve­ci – pos­tup­ne sa sú­dy pre­ťa­žo­va­li, za­hl­co­va­li a ne­vie­me sa z to­ho spa­mä­tať až do­te­raz.

Za ce­lých dvad­sať­päť ro­kov ne­bo­la spra­co­va­ná kom­plexná ví­zia, kto­ré by uka­zo­va­la, ako by ma­la jus­tí­cia v sku­toč­nos­ti vy­ze­rať a pra­co­vať. Len kon­šta­tu­je­me ( ús­ta­mi po­li­ti­kov a mi­mov­lád­nych or­ga­ni­zá­cií ) že sys­tém ne­fun­gu­je – ako by mal fun­go­vať však nik­to zro­zu­mi­teľ­ne ne­po­ve­dal.

Dop­lá­ca­me na ne­dos­ta­tok ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci na zá­ko­no­dar­nej a vý­kon­nej. Pri­tom ne­zá­vis­losť jus­tí­cie je pr­vým a zá­klad­ným pred­pok­la­dom jej správ­ne­ho a bez­prob­lé­mo­vé­ho fun­go­va­nia.  Ne­zá­vis­losť jus­tí­cie pred­pok­la­da­jú všet­ky me­dzi­ná­rod­né re­le­van­tné do­ku­men­ty, kto­rý­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná. Mo­ci v štá­te sa ma­jú nav­zá­jom kon­tro­lo­vať a nie du­siť – ak je kon­tro­la a sys­tém vzá­jom­ných bŕzd a proti­váh za­mie­ňa­ná ov­lá­da­ním a si­lo­vým ria­de­ním tak, ako je to­mu u nás sys­tém po­riad­ne ne­mô­že fun­go­vať a ani ne­fun­gu­je.

       Ne­zá­vis­losť súd­nej mo­ci na Slo­ven­sku je oh­ro­zo­va­ná pre­dov­šet­kým úpl­nou fi­nan­čnou kon­tro­lou nad fun­go­va­ním jus­tí­cie zo stra­ny mi­nis­ter­stva fi­nan­cií. Sú­dy slo­ven­skej re­pub­li­ky v zá­sa­de ne­ma­jú vlas­tnú roz­poč­to­vú ka­pi­to­lu – v roz­poč­te sme na­via­za­ní na roz­po­čet mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti – čo nám ne­zá­vis­losť ne­za­bez­pe­ču­je. Súd­na ra­da ako vr­chol­ný or­gán na­šej sa­mos­prá­vy -  ne­mô­že sa­ma – pod­ľa  ak­tuál­nych po­trieb jus­tí­cie -  roz­ho­do­vať o pou­ži­tí fi­nan­čných pros­tried­kov. Ten­to ne­dos­ta­tok sa pre­mie­ta vo všet­kých úrov­niach súd­ne­ho sys­té­mu - ob­raz­ne po­ve­da­né – na kaž­dú kú­pu ce­ruz­ky na sú­de, resp. na kaž­dé pri­ja­tie bri­gád­ni­ka pot­re­bu­je pred­se­da sú­du súh­las na­dria­de­né­ho or­gá­nu, kto­rý mô­že v ko­neč­nom dôs­led­ku pos­kyt­núť len toľ­ko zdro­jov, koľ­ko mu bo­lo pri­de­le­né do sys­té­mu vý­kon­nou mo­cou – te­da mi­nis­ter­stvom fi­nan­cií.

Ma­lo by sa roz­hod­ne veľ­mi rých­lo uva­žo­vať o sa­mos­tat­nej  roz­poč­to­vej ka­pi­to­le pre sú­dy, za­stre­šo­vať by ju ma­la Súd­na ra­da, kto­ré  by ma­la mať mož­nosť ove­ľa auto­nóm­nej­šie roz­ho­do­vať o pou­ži­tí fi­nan­čných pros­tried­kov.

      Váž­nym prob­lé­mom je príl­iš­né spo­li­ti­zo­va­nie súd­nic­tva. Kom­pe­ten­cie mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti – ov­lá­da­né­ho pri­ro­dze­ne po­li­tic­kým no­mi­nan­tom vlád­nu­cej stra­ny vo­či sú­dom sú neú­mer­né - po­čí­na­júc už spo­mí­na­ným pre­roz­de­ľo­va­ním fi­nan­čných pros­tried­kov, cez per­so­nál­nu po­li­ti­ku, kto­rá je tak­mer až na ma­lé vý­nim­ky úpl­ne v ru­kách mi­nis­ter­stva, až po po­li­tic­ké me­no­va­nie pred­se­dov ok­res­ných a kraj­ských sú­dov. Mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti na­vy­še za fun­go­va­nie jus­tí­cie ne­ne­sie žiad­nu po­li­tic­kú zod­po­ved­nosť, aj keď tie­to pro­ce­sy ria­di – eš­te som ne­vi­del, že by sa pre­miér mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti na ne­ra­dost­ný stav jus­tí­cie spý­tal , ale­bo že by sa mi­nis­tra na ne­dos­ta­tok dô­ve­ry ob­ča­nov v jus­tí­ciu dô­raz­ne a ra­zan­tne  pý­ta­li mé­diá... .Sme ve­rej­ne per­ze­kuo­va­ní a na­pá­da­ní ne­dô­ve­rou za pro­ce­sy, kto­ré sa­mi ne­má­me úpl­ne vo svo­jich ru­kách. Je na­ča­se za­my­slieť sa veľ­mi váž­ne nad pre­cho­dom kom­pe­ten­cií vo vzťa­hu k sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo stra­ny mi­nis­ter­stva na Súd­nu ra­du.

Vy­so­kú mie­ru zá­vis­los­ti jus­tí­cie na po­li­tic­kých no­mi­nan­toch je vi­dieť aj v sa­mot­nom zlo­že­ní a kreo­va­ní Súd­nej ra­dy. Pod­ľa via­ce­rých me­dzi­ná­rod­ných do­ku­men­tov a od­po­rú­ča­ní by Súd­na ra­da ma­la byť tvo­re­ná z väč­šej čas­ti sud­ca­mi, kto­rých vo­lia sud­co­via – na Slo­ven­sku sú však sud­co­via vo­le­ní v Súd­nej ra­de sud­ca­mi v men­ši­ne – troch čle­nov vo­lí vlá­da, troch parla­ment a troch ná­rod­ná ra­da – ne­mož­no po­chy­bo­vať o tom, že aj pred­se­da Súd­nej ra­dy je pri sú­čas­nom spô­so­be voľ­by po­li­tic­kým no­mi­nan­tom – to, že ta­ké­to us­po­ria­da­nie nie je dob­ré, bo­lo veľ­mi vý­raz­ne vi­dieť pri pos­led­nej voľ­be pred­se­du Súd­nej ra­dy – po­li­tic­ké ša­chy v Súd­nej ra­de, kto­ré to­mu pred­chá­dza­li ne­ma­li s ne­zá­vis­los­ťou súd­nej mo­ci ve­ľa spo­loč­né­ho. Na­vy­še – po­li­tic­kí no­mi­nan­ti sú ľah­ko od­vo­la­teľ­ní – buď pod­ľa to­ho či pos­lú­cha­jú to­ho , kto ich do fun­kcie do­sa­dil, ale­bo po parla­men­tných voľ­bách . Tak­to je veľ­mi váž­ne na­ru­še­ná kon­ti­nui­ta prá­ce Súd­nej ra­dy na pro­ce­soch pre­bie­ha­jú­cich v jus­tí­cii – čo nie je žia­du­ce.

Po­li­tic­kí no­mi­nan­ti  by ma­li mať v Súd­nej ra­de vý­raz­nú men­ši­nu – ma­li by jej prá­cu skôr kon­tro­lo­vať ako vý­raz­ne ov­plyv­ňo­vať roz­ho­do­va­ciu čin­nosť.

      Veľ­ká mie­ra za­sa­ho­va­nia po­li­ti­ky do jus­tí­cie je zrej­má aj zo spô­so­bu vý­be­ru ús­tav­ných sud­cov Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Pria­mym dô­ka­zom to­ho sú mo­men­tál­ne spo­ry me­dzi pre­zi­den­tom a vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Nie som pres­ved­če­ný o tom, že naj­lep­ší­mi kan­di­dát­mi na ús­tav­ných sud­cov Slo­ven­skej re­pub­li­ky sú po­li­tic­kí no­mi­nan­ti. Do uve­de­né­ho pro­ce­su by ma­li byť za­ra­de­ní ľu­dia, kto­rí sa na pro­ce­se tvor­by ús­tav­né­ho prá­va res­pek­tí­ve v pro­ce­se vý­ko­nu sud­cov­skej fun­kcie vý­raz­ne po­die­ľa­li.

      Prob­lé­mom v otáz­ke ne­zá­vis­los­ti slo­ven­skej jus­tí­cie sú aj za­ned­ba­teľ­né prá­vo­mo­ci pred­se­dov ok­res­ných a kraj­ských sú­dov. Sú sí­ce zod­po­ved­ní za chod sú­du, ale reál­ne ne­do­ká­žu ov­plyv­niť po­čet ľu­dí, kto­rí na sú­de pra­cu­jú ani ich vý­ber, ani tech­nic­ké a hos­po­dár­ske zá­ze­mie kon­krét­ne­ho sú­du. Vzhľa­dom na maximál­ne kom­pe­ten­cie mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti sú iba po­li­tic­ky do­sa­de­ný­mi fi­gúr­ka­mi s mi­ni­mál­ny­mi prá­vo­mo­ca­mi.

          Vzhľa­dom na me­dia­li­zo­va­né pries­ku­my ve­rej­nej mien­ky tre­ba pou­va­žo­vať aj o tom, na zá­kla­de akých úda­jov tie­to pries­ku­my vzni­ka­jú. V mé­diách sa dl­hé ro­ky stre­tá­va­me iba a vý­luč­ne len s ne­ga­tív­ny­mi in­for­má­cia­mi o sta­ve slo­ven­skej jus­tí­cie, kto­ré sú ve­rej­nos­ti pod­sú­va­né. Ne­bo­lo po­čuť o žiad­nych po­zi­tív­nych vý­sled­koch, aj keď je nes­por­né, že slo­ven­skí sud­co­via vo veľ­kej väč­ši­ne prí­pa­dov vy­ko­ná­va­jú svo­ju prá­cu zod­po­ved­ne a sve­do­mi­te. Veľ­mi má­lo mi­nis­trov spra­vod­li­vos­ti do­ká­za­lo pou­ká­zať na to, že sú­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky do­ká­žu kaž­dý rok vy­ba­viť a roz­hod­núť veľ­kú väč­ši­nu prí­pa­dov, kto­rá na nich na­pad­ne. Je to po­cho­pi­teľ­né. Mé­diá sa­moz­rej­me na­há­ňa­jú prí­pa­dy, kto­ré pô­so­bia na ve­rej­nú mien­ku veľ­mi im­pul­zív­ne – ne­ga­tív­ne prík­la­dy sú me­diál­ne at­rak­tív­nej­šie ako po­zi­tív­ne. Ne­po­cho­pi­teľ­né však je, že sa mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti ne­do­ká­za­lo za­stať sud­cov ani vte­dy, keď si svo­ju prá­cu uro­bi­li pro­fe­sio­nál­ne a na­čas.

            Za­ují­ma­vé je , že sa mé­diá a mi­mov­lád­ne or­ga­ni­zá­cie ne­zau­jí­ma­jú o dô­ve­ru slo­ven­skej ve­rej­nos­ti vo­či pre­zi­den­to­vi , pre­mié­ro­vi , vlá­de a ná­rod­nej ra­de. Za pos­led­né ro­ky ne­bol v mé­diách pub­li­ko­va­ný ani je­den ta­ký­to pries­kum . Pre­čo asi ...?

      Tre­ba pou­ká­zať aj na zjav­né nep­rav­dy, kto­ré sa mé­dia­mi ve­rej­nos­ti pod­sú­va­jú – čas­tým prík­la­dom sú pla­ty sud­cov. Mé­diá ho­vo­ria, že sud­co­via „be­rú“ 3.400,- eur me­sač­ne, plat sud­cu Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri nás­tu­pe do fun­kcie je cca 2.300,- eur brut­to, čo zna­me­ná, že za­čí­na­jú­ci sud­ca reál­ne dos­ta­ne asi 1.500,- eur. Ten­to prí­jem je di­amet­rál­ne od­liš­ný od príj­mu, kto­rý dek­la­ru­jú mé­diá.

      Prob­lé­mom je aj sku­toč­nosť, že na Slo­ven­sku si kaž­dý po­li­tik do­vo­lí ko­men­to­vať roz­hod­nu­tia sú­dov. Me­dzi­ná­rod­né od­po­rú­ča­nia po­li­ti­kom do­po­ru­ču­jú, aby sa tých­to ko­men­tá­rov zdr­ža­li. Nie je etic­ké, aby sa po­li­ti­ci vy­jad­ro­va­li k to­mu, ako súd roz­ho­dol. Ich po­vin­nos­ťou je súd­ne roz­hod­nu­tie v pl­nom roz­sa­hu reš­pek­to­vať. Tvr­de­nia niek­to­rých po­li­ti­kov o ab­sur­dnos­ti na­šich roz­hod­nu­tí, o ich nep­ri­ja­teľ­nos­ti a ne­po­cho­pi­teľ­nos­ti len dek­la­ru­jú ab­sur­dnosť, ne­po­cho­pi­teľ­nosť a nep­ri­ja­teľ­nosť dneš­né­ho fun­go­va­nia mo­cí v štá­te. Žiad­ny z po­li­ti­kov ne­má po­tu­chu o re­le­van­tných úda­joch na­chá­dza­jú­cich sa v kon­krét­nom súd­nom spi­se – je­ho ko­men­tá­re sú iba na­há­ňa­ním po­li­tic­kých bo­dov.  Na­vy­še – veľ­ká väč­ši­na po­li­ti­kov, kto­rí si do­vo­lia ko­men­to­vať súd­ne roz­hod­nu­tia má ove­ľa niž­šiu pod­po­ru ako je dô­ve­ra ve­rej­nos­ti v súd­nu moc.

      Prob­le­ma­tic­ké je aj hod­no­te­nie do­te­raj­ších opat­re­ní, kto­ré ma­li zlep­šiť fun­go­va­nie jus­tí­cie. Elek­tro­nic­ké kol­ky, kto­ré bo­li za­ve­de­né, chod jus­tí­cie vý­raz­ne spo­ma­li­li. Je veľ­ký prob­lém spá­ro­vať plat­by súd­nych pop­lat­kov, kto­ré na sú­dy pri­chá­dza­jú. Neis­to­ta v spô­so­be za­pla­te­nia súd­ne­ho pop­lat­ku spô­so­bi­la, že účas­tní­ci ko­na­nia po­dá­va­jú návr­hy bez pop­lat­kov a ča­ka­jú, kým im súd pop­la­tok vy­ru­bí. Už len tá­to sku­toč­nosť spô­so­bí zby­toč­ný po­hyb v spi­se, kto­rý tr­vá as­poň tri me­sia­ce. Pros­pech z to­ho má prav­de­po­dob­ne iba spo­loč­nosť, cez kto­rú sa súd­ne pop­lat­ky pla­tia.

       Pod­ľa me­dia­li­zo­va­ných úda­jov sa za pos­led­né dva ro­ky na tech­nic­ké za­bez­pe­če­nie jus­tí­cie prein­ves­to­va­lo cca 120 mi­lió­nov eur.  Tie­to pros­tried­ky sa mi­nu­li na prá­ce sú­vi­sia­ce s elek­tro­nic­kým súd­nym spi­som, súd­ny­mi re­gis­tra­mi a kon­krét­nym za­bez­pe­če­ním tech­ni­ky pre sud­cov. My­slieť si, že no­vé elek­tro­nic­ké hrač­ky za­bez­pe­čia lep­šie fun­go­va­nie jus­tí­cie je ilu­zór­ne. Tie­to pros­tried­ky ma­li byť v pr­vom ra­de pou­ži­té na mzdy vy­šších súd­nych úrad­ní­kov a asis­ten­tov, kto­rých ne­vyh­nut­ne pot­re­bu­je­me. To­to by však ne­za­bez­pe­či­lo pro­ví­zie z ob­sta­rá­va­nia....

      Prob­le­ma­tic­kou je aj si­tuácia oh­ľad­ne per­so­nál­ne­ho ob­sa­de­nia sú­dov. Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, má Slo­ven­ská re­pub­li­ka dos­ta­tok sud­cov – prob­lé­mom je mož­nosť pos­lať do dô­chod­ku tých, kto­rí už dô­chod­ko­vý vek do­siah­li. Ma­jú po­väč­ši­ne mi­ni­mál­ny ale­bo žiad­ny vý­kon v praxi, po­be­ra­jú však sud­cov­ský plat v naj­vyš­šej ta­buľ­ko­vej ka­te­gó­rii a ok­rem to­ho sta­rob­ný dô­cho­dok. Za veľ­mi dô­le­ži­té po­va­žu­jem po­li­tic­ké vy­rie­še­nie tej­to si­tuácie – my sa­mi to­to rie­šiť ne­do­ká­že­me.

      Veľ­mi váž­nym prob­lé­mom je aj ne­dos­ta­toč­né ohod­no­te­nie súd­nych asis­ten­tov, vy­šších súd­nych úrad­ní­kov a ďal­šie­ho per­so­ná­lu. Dôs­led­kom to­ho je neus­tá­la vý­raz­ná fluk­tuácia hlav­ne v ok­re­soch s ma­lou mie­rou ne­za­mes­tna­nos­ti. Je pot­reb­né uve­do­miť si, že bez kva­lit­ných súd­nych úrad­ní­kov na všet­kých úrov­niach si ani naj­lep­ší sud­cov­ský zbor s ná­pa­dom ve­cí ne­po­ra­dí.

       Prob­le­ma­tic­ká je aj si­tuácia oh­ľad­ne práv­ne­ho pros­tre­dia, v kto­rom slo­ven­ská jus­tí­cia pô­so­bí. Neus­tá­le zme­ny zá­klad­ných práv­nych pred­pi­sov štá­tu spô­so­bu­jú ne­mož­nosť riad­ne­ho vý­ko­nu súd­nej mo­ci. Na Slo­ven­sko sa od ro­ku 1989 va­lí neu­tí­cha­jú­ca le­gis­la­tív­na smršť. Nes­ta­bi­li­ta práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky pria­mo oh­ro­zu­je zá­klad­né de­mok­ra­tic­ké fun­go­va­nie štá­tu. Nie je mys­li­teľ­né, aby bo­li zá­ko­ny me­ne­né tak čas­to, rých­lo a nek­va­lit­ne, že sa v nich ne­vyz­na­jú ani pro­fe­sio­nál­ni práv­ni­ci. Váž­nym prob­lé­mom sú ne­pria­me no­ve­ly, kto­ré le­gis­la­tív­nu smršť eš­te viac za­hmlie­va­jú. Je pot­reb­né pou­ká­zať na to, že Čes­ká re­pub­li­ka ne­pria­me no­ve­ly zá­ko­nov ozna­či­la ako proti­ús­tav­né. Do­vo­lím si vy­jad­riť po­chyb­nosť nad tým, či no­vé pro­ces­né pra­vid­lá v ob­čian­skom prá­ve za­bez­pe­čia zrý­chle­nie a ze­fek­tív­ne­nie súd­nych pro­ce­sov na Slo­ven­sku. Bo­li pri­ja­té veľ­mi rých­lo, bez zod­po­ve­da­jú­cej dis­ku­sie v práv­nic­kej ob­ci. Za sú­čas­né­ho sta­vu pro­ce­sov v slo­ven­skej jus­tí­cii, rých­losť a efek­tív­nosť vy­ba­vo­va­nia súd­nych spo­rov v naj­bliž­ších ro­koch skôr spo­ma­lia. Chaos spô­so­bí aj to, že no­vý­mi pra­vid­la­mi sa ma­jú ria­diť iba ve­ci, kto­ré na­pad­nú na sú­dy po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti tých­to kó­dexov.

       Za veľ­mi ne­ga­tív­ne  po­va­žu­jem aj neus­tá­le a kaž­do­roč­né dis­ku­sie o pla­toch sud­cov. Je pot­reb­né si uve­do­miť, že plat sud­cu je je­ho je­di­ným príj­mom – na roz­diel od čle­nov vlá­dy a pos­lan­cov, kto­rí si mô­žu pop­ri vý­ko­ne svo­jich ús­tav­ných po­vin­nos­tí vý­raz­ne pri­vy­ro­biť. Po­li­tic­ké eli­ty zís­ka­va­jú bo­dy na dis­ku­sii o na­šich pla­toch mi­ni­mál­ne dvak­rát. Pr­výk­rát vte­dy, keď nám pla­ty ok­re­šú, zmra­zia, dru­hýk­rát vte­dy, keď po roz­hod­nu­tí Ústav­né­ho sú­du pou­ka­zu­jú na na­šu ne­naž­ra­nosť. Je pot­reb­né, aby bo­li pla­ty sud­cov jed­noz­nač­ne dek­la­ro­va­né ús­tav­ným zá­ko­nom, kto­rý by ne­po­dlie­hal svoj­vô­li mo­men­tál­nej po­li­tic­kej gar­ni­tú­ry.

        Prob­lé­mom je aj sku­toč­nosť, že sú­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­ko­ná­va­jú množ­stvo čin­nos­tí, kto­ré so súd­nic­tvom ab­so­lút­ne ne­sú­vi­sia. Mno­hok­rát sme navr­ho­va­li, aby sú­dy ne­rie­ši­li ve­ci tý­ka­jú­ce sa ob­chod­né­ho re­gis­tra, de­dič­ských zá­le­ži­tos­tí res­pek­tí­ve vy­dá­va­nia po­ve­re­ní súd­nym exekú­to­rom. Ne­bo­li sme však vy­po­ču­tí. Sú­dy ma­jú sú­diť a nie vy­ko­ná­vať re­gis­tra­túr­nu čin­nosť ale­bo servis no­tá­rom a exekú­to­rom, kto­rí sú v ko­neč­nom dôs­led­ku súk­rom­ný­mi pod­ni­ka­teľ­mi.

      Veľ­mi prob­le­ma­tic­kým je aj ne­rov­no­mer­né za­ťa­že­nie sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Nie je mož­né, aby sud­ca ok­res­né­ho sú­du mal v jed­nom ok­re­se roč­ný ná­pad 200 ve­cí a v inom ok­re­se troj­ná­sob­ne viac za ten is­tý plat. Nie je prí­pus­tné, aby v tres­tných ve­ciach rie­ši­li naj­zá­važ­nej­šie kau­zy iba sud­co­via ok­res­ných sú­dov v síd­le kra­ja ( za ten is­tý plat ), kto­rí sú po­tom pre­ťa­že­ní a zá­ko­ni­te ro­bia chy­by. Vý­kon­nej mo­ci sme v spolu­prá­ci s tres­tný­mi sud­ca­mi navrh­li kon­krét­ne rie­še­nie toh­to prob­lé­mu, bez adek­vát­nej od­oz­vy.

       Váž­ny prob­lém vi­dím aj v tom, že sa sa­mi ne­do­ká­že­me vnú­tor­ne očis­tiť. Nie je prí­pus­tné, aby v jus­tí­cii ďa­lej pô­so­bi­li viac­ná­sob­ne dis­cip­li­nár­ne stí­ha­ní ko­le­go­via. Dis­cip­li­nár­ne se­ná­ty by ma­li fun­go­vať rých­lo a od­bor­ne a od­de­liť zr­no od pliev. Za sú­čas­né­ho sta­vu je však prá­ca v dis­cip­li­nár­nom se­ná­te má­lo at­rak­tív­na, neo­hod­no­te­ná a pri­ná­ša­jú­ca iba väč­šiu zá­ťaž sud­cu na­mies­to pri­me­ra­né­ho ohod­no­te­nia.

 

       Veľ­ké vý­zvy pred nás kla­die aj mo­men­tál­na mig­rač­ná vl­na. Ne­zaz­na­me­nal som, aby sa mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti prip­ra­vo­va­lo na mož­né prob­lé­my tak ra­zan­tne, ako nap­rík­lad mi­nis­ter­stvo vnút­ra.

Ten­to člá­nok ne­má za úlo­hu vy­čer­pá­va­jú­co rie­šiť prí­či­nu ne­dô­ve­ry ob­ča­nov v súd­nu moc – má pou­ká­zať len na zá­klad­né bo­dy , kto­ré v jus­tič­nom pros­tre­dí prob­lé­my spô­so­bu­jú a pov­zbu­diť od­bor­nú obec , aby o nich dis­ku­to­va­la. Návr­hy na zlep­še­nie si­tuácie by ma­li vy­jsť v pr­vom ra­de od nás – sud­cov – to by sme však mu­se­li pres­tať byť ľa­hos­taj­ní a za­hna­ní do de­fen­zí­vy. Je ne­po­chyb­né , že pro­ce­sy v jus­tič­nom pros­tre­dí je mož­né a pot­reb­né zme­niť tak , aby sys­tém fun­go­val rých­lej­šie , správ­ne a aby sa dô­ve­ra ob­ča­nov v jus­tí­ciu zvý­ši­la . Je však otáz­ne , či zá­ko­no­dar­ná a vý­kon­ná moc má sku­toč­ný  zá­ujem na tom , aby jus­tí­cia fun­go­va­la tak ako má ... .

 

JUDr.Pe­ter Raj­ňák

sud­ca

 

 

Diskusia