Stanú sa OČTK pobočkami Sociálnej poisťovne pre vymáhanie pohľadávok?

Sta­nú sa or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní po­boč­ka­mi So­ciál­nej pois­ťov­ne pre vy­má­ha­nie poh­ľa­dá­vok?

 Ten­to môj krát­ky člá­nok by som rád ve­no­val té­me, kto­rá veľ­mi in­ten­zív­ne re­zo­nu­je me­dzi OČTK asi na ce­lom úze­mí SR. V pos­led­nom ob­do­bí (cca. pos­led­né 2 ro­ky) sme sved­ka­mi extrém­ne­ho ná­ras­tu tres­tných ozná­me­ní, kto­ré po­dá­va So­ciál­na pois­ťov­ňa pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tných či­nov neod­ve­de­nie da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 Tr. zá­ko­na a ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 Tr. zá­ko­na, kto­ré sú za­lo­že­né v pod­sta­te na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že ne­bo­lo od­ve­de­né pois­tné, kto­ré bo­lo zra­ze­né z hru­bej mzdy za­mes­tnan­cov (§ 277 TZ) a ne­bo­lo za­pla­te­né pois­tné za za­mes­tná­va­te­ľa (§ 278 TZ), pri­čom o tej­to prob­le­ma­ti­ke už bo­lo na­pí­sa­ných ve­ľa člán­kov, kto­ré sa za­obe­ra­li napl­ne­ním skut­ko­vých pod­stát tých­to tres­tných či­nov, a kto­ré väč­ši­nou zhod­ne uvá­dza­jú, že aby doš­lo k napl­ne­niu ob­li­ga­tór­nych zna­kov tých­to tres­tných či­nov mu­sí mať za­mes­tná­va­teľ dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na pl­ne­nie svo­jej od­vo­do­vej po­vin­nos­ti a pla­te­nie pois­tné­ho (s tým­to ná­zo­rom sa ne­dá ne­súh­la­siť). Môj člá­nok sa však pri­már­ne ne­bu­de za­obe­rať ro­zo­be­ra­ním práv­nych otá­zok, ale je­ho cie­ľom je pou­ká­zať na fakt, že So­ciál­na pois­ťov­ňa (pod­ľa môj­ho ná­zo­ru) re­zig­no­va­la na pl­ne­nie svo­jich zá­kon­ných po­vin­nos­tí a časť svo­jej agen­dy (vy­má­ha­nie poh­ľa­dá­vok) pre­su­nu­la (ale­bo sa sna­ží pre­su­núť) na OČTK. Dô­ka­zom to­ho sú aj prí­pa­dy z praxe a to nap­rík­lad:

Spo­loč­nosť, kto­rá si riad­ne pl­ní svo­je zá­kon­né po­vin­nos­ti vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni (od ro­ku 2004, te­da 11 ro­kov) a dá­va prá­cu via­ce­rým za­mes­tnan­com sa dos­ta­ne do do­čas­ných fi­nan­čných prob­lé­mov a za ob­do­bie pia­tich me­sia­cov vy­pro­du­ku­je dlh na pois­tnom vo vý­ške 7.300,- €, pri­čom ko­na­teľ tej­to spo­loč­nos­ti sa spl­ne­niu tej­to po­vin­nos­ti vô­bec ne­vy­hý­ba a prá­ve nao­pak má sna­hu s pois­ťov­ňou ko­mu­ni­ko­vať a do­hod­núť splát­ko­vý ka­len­dár, aby svoj „rest“ vo­či štá­tu a So­ciál­nej pois­ťov­ni vy­rov­nal. A aká je reak­cia So­ciál­nej pois­ťov­ne? Splát­ko­vý ka­len­dár je za­miet­nu­tý a je po­da­né tres­tné ozná­me­nie. Ko­na­teľ spo­loč­nos­ti (po zís­ka­ní fi­nan­čných pros­tried­kov) ih­neď svoj „rest“ vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni uh­ra­dí, av­šak os­ta­ne mu tr­pká skú­se­nosť, že aj na­priek dl­ho­roč­né­mu ko­rek­tné­mu prís­tu­pu vo­či štá­tu a So­ciál­nej pois­ťov­ni mu­sí če­liť tres­tné­mu ozná­me­niu a vý­slu­chu na po­lí­cii (§ 196 ods. 2 Tr. por.), a pri­tom sta­či­lo tak má­lo, aby ho So­ciál­na pois­ťov­ňa vy­po­ču­la, zoh­ľad­ni­la je­ho dl­ho­roč­né bez­prob­lé­mo­vé pl­ne­nie po­vin­nos­tí vo­či nej a do­hod­la sa na splát­ko­vom ka­len­dá­ri.

            Mo­jím cie­ľom nie je ha­niť sna­hu So­ciál­nej pois­ťov­ne o ze­fek­tív­ne­nie vý­be­ru pois­tné­ho, len mám do­jem, že pois­ťov­ňa skĺz­la do ste­reo­ty­pu a auto­ma­tic­ky, pau­šál­ne po­dá­va stov­ky, ba až ti­sí­ce tres­tných ozná­me­ní a to bez oh­ľa­du na to, či má „dl­žník“ sna­hu s ňou ko­mu­ni­ko­vať, uzat­vo­riť splát­ko­vých ka­len­dár a bez oh­ľa­du na dl­ho­roč­ný bez­prob­lé­mo­vý vý­kon pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti sub­jek­tu. Ako člo­vek ro­zu­miem to­mu, že je jed­no­duch­šie po­dať tres­tné ozná­me­nie a na OČTK pre­niesť po­vin­nosť, aby vy­ko­nal vý­sluch „po­doz­ri­vé­ho nep­la­ti­ča“, zis­ťo­val je­ho fi­nan­čnú si­tuáciu, prí­pad­ne ho „vy­stra­šil“, aby sa zľa­kol a rých­lo svo­ju po­vin­nosť spl­nil, av­šak dom­nie­vam sa, že zá­ko­no­dar­ca ne­po­vo­lal OČTK, aby pl­ni­li fun­kciu asis­ten­tov So­ciál­nej pois­ťov­ne pri vy­má­ha­ní poh­ľa­dá­vok. Dom­nie­vam sa, že vy­ššie spo­me­nu­té tres­tné ozná­me­nia vy­tvo­ria iba na­pä­té vzťa­hy me­dzi pod­ni­ka­teľ­mi a So­ciál­nou pois­ťov­ňou a zby­toč­ne za­ťa­žu­jú OČTK, kto­ré sú bez tak pre­ťa­že­né. Chcem po­dot­knúť, že tá­to tres­tná čin­nosť ne­má la­tent­ný cha­rak­ter, pre­to­že So­ciál­na pois­ťov­ňa hneď vie, keď si ne­ja­ký sub­jekt nespl­nil svo­je po­vin­nos­ti vo­či nej a vie, kto za ten­to sub­jekt ko­ná a vo­či ko­mu je mož­né vy­vo­diť prí­pad­nú tres­tnú zod­po­ved­nosť,  av­šak  v dr­vi­vej väč­ši­ne prí­pa­dov je nepl­ne­nie od­vo­do­vých po­vin­nos­tí vý­sled­kom zlej fi­nan­čnej si­tuácie sub­jek­tu a nie zá­mer­né­ho ko­na­nia, pre­to si mys­lím, že nie je vhod­né, aby Ge­ne­rál­ny ria­di­teľ So­ciál­nej pois­ťov­ne lis­tom pro­tes­to­val pro­ti to­mu, že OČTK 90%tres­tných ozná­me­ní od­miet­li. Ak by sa OČTK ne­cha­li „za­tiah­nuť“ do toh­to ko­lo­to­ča tres­tných ozná­me­ní (čo hro­zí) do­pad­lo by to tak, že pri kaž­dom tres­tnom ozná­me­ní So­ciál­nej pois­ťov­ne sa za­čne tres­tné stí­ha­nie na zá­kla­de ni­čím ne­potvr­de­nej dom­nien­ky a te­da si OČTK skut­ko­vú ve­tu vy­mys­lí (do vý­ro­ku uve­de­nie, že za­mes­tná­va­teľ za­dr­žal a neod­vie­dol pois­tné zra­ze­né z hru­bej mzdy za­mes­tnan­cov a ne­zap­la­til pois­tné za se­ba ako za­mes­tná­va­te­ľa), čo je v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le a tej­to vy­mys­le­nej, ni­čím ne­potvr­de­nej dom­nien­ke So­ciál­nej pois­ťov­ne po­tom pris­pô­so­bí do­ka­zo­va­nie za tým úče­lom, aby ho potvr­dil ale­bo vy­vrá­til. Ten­to pos­tup si vy­žia­da stov­ky (ne­daj Boh ti­sí­ce) za­ča­tých tres­tných stí­ha­ní na úze­mí ce­lej SR, kto­ré za­hl­tia OČTK (tie sa nás­led­ne ne­bu­dú môcť ve­no­vať vy­šet­ro­va­niu reál­nej tres­tnej čin­nos­ti) a vy­žia­da si aj ti­sí­ce eur na zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie, čo po­va­žu­jem tiež za kon­trap­ro­duk­tív­ne, pre­to­že v niek­to­rých prí­pa­doch sa mô­že stať, že nák­la­dy na zna­lec­ké do­ka­zo­va­nie pre­vý­šia dl­žnú su­mu na pois­tnom.

            Nech­cem sa sta­vať do po­zí­cie vše­ve­dú­ce­ho, uz­ná­vam nepl­ne­nie po­vin­nos­tí vo­či So­ciál­nej pois­ťov­ni je prob­lém, kto­rý je pot­reb­né rie­šiť, av­šak mys­lím, že po­dá­va­nie tres­tných ozná­me­ní a za­ťa­ho­va­nie OČTK do toh­to vy­má­ha­nia poh­ľa­dá­vok asi nie je tá správ­na ces­ta. Mož­no po­vie­te, veď koľ­ko pod­ni­ka­te­ľov sa zľak­lo a za­pla­ti­lo, koľ­ko fi­nan­čných pros­tried­kov bo­lo za­chrá­ne­ných, ale ne­ver­te to­mu, ten náš sluš­ný pod­ni­ka­teľ, kto­ré­ho som uvie­dol v prík­la­de vy­ššie by spl­nil svo­ju po­vin­nosť aj bez in­ge­ren­cie tres­tné­ho prá­va, pre­to­že chce ďa­lej poc­ti­vo pod­ni­kať.Pre­to si mys­lím, že je pot­reb­ná se­lek­cia me­dzi tý­mi, kto­rí ma­jú sna­hu ko­mu­ni­ko­vať a pl­niť svo­je po­vin­nos­ti a tý­mi, kto­rí úmy­sel­ne pá­cha­jú tú­to tres­tnú čin­nosť. Ne­ma­li by sme za­bú­dať, že tres­tné prá­vo je naj­kraj­nej­ším pros­tried­kom, kto­rý ne­má byť a ani ne­mô­že byť vy­uží­va­ný pau­šál­ne v kaž­dom prí­pa­de nespl­ne­nia ne­ja­kej po­vin­nos­ti, aj keď zá­kon­nej.

JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček

Diskusia