Niektoré právne regule v starovekom Grécku a Ríme

 

  JUDr. Da­ri­na Lič­ko­vá

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       Niek­to­ré práv­ne re­gu­le v sta­ro­ve­kom Gréc­ku a v Rí­me.

 

*  Spra­vod­li­vosť  je pev­ná a stá­la vô­ľa dať kaž­dé­mu prá­vo,kto­ré mu pat­rí.

* Vlas­tnos­ťou zá­ko­na je:roz­ka­zo­vať,za­ka­zo­vať,do­vo­ľo­vať,tres­tať.

*  Nes­kor­ší zá­kon ru­ší pred­chá­dza­jú­ci.

*  Nik­to ne­má byť dvak­rát tres­ta­ný za je­den de­likt.

*  Žiad­ny trest­ný čin bez zá­ko­na.

*  Dô­kaz­né bre­me­no pa­dá na ža­lob­cu.

*  Čo zá­kon ne­za­ka­zu­je,má sa pok­la­dať za do­vo­le­né.

*  Pred­stie­ra­ná spra­vod­li­vosť,dvoj­ná­sob­ná nes­pra­vod­li­vosť.

*  Kde je prá­vo neur­či­té,tam nie je žiad­ne.

*  Kde nie je vi­na,tam nie je de­likt tres­tným či­nom.

*  V po­chyb­nos­tiach roz­hod­ni  v pros­pech ža­lo­va­né­ho.

*  Spor sa nes­mie viesť dvak­rát  v tej  is­tej  ve­ci.

*  Kto šet­rí vin­ní­kov,tres­tá ne­vin­ných.

*  Poz­nať zá­ko­ny  nez­na­me­ná   pa­mä­tať si ich slo­vá,ale poz­nať ich si­lu a moc.

*  Zmlu­vy sa mu­sia dodr­žia­vať.

*  Keď sa sú­diš poz­ná­vaj,keď pa­nu­ješ roz­ka­zuj.

*  Dob­rý sud­ca má od­stra­ňo­vať spo­ry,aby zo spo­ru nev­zni­kol ďal­ší,a je v zá­uj­me štá­tu,aby bol ko­niec spo­rov.

*  Pred vy­po­ču­tím roz­sud­ku,má byť vy­po­ču­tá kaž­dá stra­na.

*  Kde roz­ho­du­je ten,kto ob­vi­ňu­je,tam pla­tí si­la,nie zá­kon.

*  Bez­prá­vie neos­pra­vedl­ňu­je bez­prá­vie.

*  Ne­mô­že byť čes­tné,čo nie je spra­vod­li­vé.

*  Nik­to ne­mô­že pre­niesť na iné­ho viac prá­va,ako má sám.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                *   Ne­zas­lú­ži si prav­du,kto sa pý­ta zlo­my­seľ­ne.                          

*  Nie je bez­prá­vím,ak sa sta­ne nie­ko­mu nie­čo s je­ho súh­la­som.

*  Žiad­ny zá­kon nie je uži­toč­ný pre všet­kých.

*  Nech je vy­po­ču­tá i dru­há stra­na.

*  Dô­kaz je vy­svet­le­nie,kto­ré z po­chyb­nej ve­ci ro­bí vie­ro­hod­nú.

*  Za bo­ha­té­ho nech sa za­ru­čí bo­ha­tý,za chu­dob­né­ho  kto­koľ­vek.

*  Kto prev­zal nie­ko­ho dl­hy,prev­zal i je­ho prá­va.

*  Kde ho­vo­rí zla­to,nič nez­mô­žu slo­vá.

*  Pri­jí­mať úp­lat­ky zna­me­ná vzdať sa slo­bo­dy.

*  Zá­ko­ny tre­ba vy­kla­dať zho­vie­va­vo,aby sa naj­lep­šie za­cho­val ich zmy­sel.

*  Dob­rá vie­ra sa pred­pok­la­dá,po­kiaľ sa ne­do­ká­že zlý úmy­sel.

*  Zo zlo­my­seľ­nos­ti nik­to ne­má mať pros­pech.

*  Pa­mä­taj,že v neš­ťas­tí máš vždy za­cho­vá­vať roz­va­hu.

*  Do­ka­zo­vať má ten,kto tvr­dí,nie ten kto po­pie­ra.

*  Nik­to ne­mô­že byť sud­com vo vlas­tnom spo­re,pre­to­že ne­mô­že byť sud­com i stra­nou sú­čas­ne.

*  Kto sa do­vo­lá­va ná­ho­dy,je po­vin­ný ju preu­ka­zo­vať.

*  Dru­hé­mu vždy od­pusť,se­be sa­mé­mu nik­dy.

*  Ne­jas­ná do­ho­da sa má vy­kla­dať v nep­ros­pech pre­dá­va­jú­ce­ho.

*  Lás­ka,ne­ná­visť a vlast­ný pros­pech čas­to spô­so­bu­jú,že sud­ca ne­poz­ná prav­du.

*  Čo je nep­lat­né zo za­čiat­ku,zos­tá­va ta­kým nav­ždy.

*  Nik­to nie je po­vin­ný ob­ža­lo­vať sám se­ba.

*  Keď sa niek­to priz­ná k zlo­či­nu,nie vždy sa má mu ve­riť.Mô­že sa to­tiž priz­nať zo stra­chu ale­bo z ne­ja­kej inej prí­či­ny.

*   Od všeo­bec­nej zvyk­los­ti sa ne­má us­tu­po­vať.

*  Nik­to nie je via­za­ný pl­niť ne­mož­né.

*  Keď ža­lob­ca svo­je tvr­de­nie ne­do­ká­že,ža­lo­va­ný bu­de os­lo­bo­de­ný.

*  O ni­kom sa nep­red­pok­la­dá,že by sa za­via­zal na ne­mož­né.                                                                                                                                                          *  Opo­me­nu­tie tých ve­cí,kto­ré sú ml­čky za­hr­nu­té,ne­má ni­ja­ký úči­nok.                                                                      

*  O všet­kom sa pred­pok­la­dá,že bo­lo uro­be­né riad­ne a v pat­rič­nej for­me,do­kiaľ sa ne­do­ká­že opak.

*  Kaž­dý vý­klad ale­bo ob­jas­ňu­je,ale­bo roz­ši­ru­je,ale­bo zu­žu­je(zmy­sel práv­nej nor­my).

*  Kaž­dá spo­ro­vá stra­na,kto­rá preh­ra­la,má nah­ra­diť tro­vy.

*  Dô­kaz­né bre­me­no pa­dá na ža­lob­cu.

*  Naj­lep­ší je zá­kon,kto­rý naj­me­nej po­ne­chá­va na vô­ľu sud­cu,naj­lep­ší je sud­ca,kto­rý naj­me­nej po­ne­chá­va na svo­ju vô­ľu.

*  Ot­com je ten,na ko­ho uka­zu­je man­žel­stvo(t.j.až do do­ká­za­nia opa­ku man­žel.)

*  Sud­ca má dbať,aby ne­roz­ho­dol ani tvrd­šie,ani mier­nej­šie,ako to vy­ža­du­je spor­ný prí­pad.

*  Stra­nám nech sa dos­ta­ne úpl­nej a rých­lej spra­vod­li­vos­ti.

* Tres­tné pred­pi­sy sa žiad­nym spô­so­bom ne­ma­jú vy­kla­dať roz­ši­ru­jú­co.

*  Trest sa uk­la­dá len,ak je vý­slov­ne za ten­to trest­ný čin us­ta­no­ve­ný zá­ko­nom.

*  Dr­žba nie je prá­vom,ale fak­tom.

*  Dô­kaz ví­ťa­zí nad dom­nien­kou.

*  Ve­rej­né prá­vo je to,kto­ré má na zre­te­li pros­pech štá­tu,a súk­rom­né,kto­ré sa vzťa­hu­je na zá­uj­my jed­not­liv­cov.

*  Čo všeo­bec­ný zá­kon(sčas­ti) zru­šu­je,má sa vy­kla­dať zu­žu­jú­co.

*  Čo sa so súh­la­som uza­vie­ra,opač­nou vô­ľou sa zru­šu­je(roz­vä­zu­je).

*  Čo sa uro­bi­lo na sú­de  ,o tom sa pred­pok­la­dá,že sa uro­bi­lo správ­ne.

*  Kto na­mie­ta,mu­sí do­ká­zať to,čo na­mie­ta.

*  Kto da­ru­je,tak dá­va,aby to ne­dos­tal späť.

*  Čo­koľ­vek je za­sa­de­né do ze­me,pat­rí k po­zem­ku.

*  Kto,čo,kde,čou po­mo­cou,pre­čo,akým spô­so­bom,ke­dy?(for­mu­lá­cia hlav­ných pr­vkov po­su­dzo­va­nia tres­tné­ho zlo­či­nu).

*  Kto ml­čí,is­te nep­riz­ná­va,ale pred­sa je prav­da ,že ne­po­pie­ra.

*  Ke­dy­koľ­vek je v spo­re otáz­ka tý­ka­jú­ca sa množ­stva,vždy je to otáz­ka tý­ka­jú­ca sa to­ho,koľ­ko sa ža­lu­je,a nie koľ­ko sa dl­hu­je.                                                                                                                                                                                            *  Ke­dy­koľ­vek dôj­de k scu­dzeniu obí­de­ním prá­va,je úkon nep­lat­ný.

*  Zmys­lom prá­va je úpl­ná spra­vod­li­vosť.                                                                                                                                                                                                         *  Hmot­né ve­ci sú tie,kto­rých sa mož­no dot­knúť,ako po­ze­mok,člo­vek,ša­ty,zla­to,strie­bro a na­po­kon iné bez­po­čet­né ve­ci,neh­mot­né sú tie,kto­rých sa ne­mož­no dot­knúť,ta­ký­mi sú tie,kto­ré spo­čí­va­jú

v prá­ve,ako de­dič­stvo,uží­va­cie prá­vo,ako­koľ­vek uzav­re­té zá­väz­ky.

*  Roz­sú­de­ná vec zna­me­ná,že spor sa skon­čil ale­bo od­su­dzu­jú­cim ale­bo os­lo­bo­dzu­jú­cim vý­ro­kom sud­cu.

*  Nav­rá­te­nie do pô­vod­né­ho sta­vu(reš­ti­tú­ciu)tre­ba uro­biť tak,aby kaž­dý mal zno­vu svo­je ne­po­ru­še­né prá­vo.

*  Za breh rie­ky sa pok­la­dá pries­tor ,kde vo­da sia­ha pri naj­vyš­šom sta­ve.

*  Lep­šie je ne­chať ne­pot­res­ta­né pre­vi­ne­nie vin­né­ho,ako od­sú­diť ne­vin­né­ho.

*  Ak to nie je zjav­né,ne­chý­ba prá­vo,ale dô­kaz.

*  Do­ho­dy pla­tia aj bez pí­som­nos­tí,ak ich mož­no do­ká­zať.

*  So­li­dár­ny zá­vä­zok tre­ba spl­niť rov­na­ko,po­kiaľ ide o množ­stvo,ako aj o čas.

*  Kto pod­pi­su­je,o tom sa pred­pok­la­dá,že je uz­ro­zu­me­ný s pod­pí­sa­ným.

*  No­tár  mô­že vy­sta­viť lis­ti­nu len o tom,o čom sa v je­ho prí­tom­nos­ti ro­ko­va­lo.

*  Tes­ta­ment je plat­né roz­hod­nu­tie na­šej vô­le o tom,čo kto chce,aby sa sta­lo po je­ho smr­ti.

*  Tre­ba ve­riť sved­kom,nie sve­dec­tvám.

*  Ce­lé prá­vo spo­čí­va ale­bo v na­do­bú­da­ní ale­bo v za­cho­vá­va­ní ale­bo v zmen­še­ní ma­jet­ku,pre­to vždy up­ra­vu­je spô­so­by,kto­rý­mi sa na­do­bú­da ale­bo za­cho­vá­va ale­bo scu­dzu­je ale­bo za­ni­ká prá­vo ale­bo vec.

*  Tam  sa  o tres­tnom či­ne má roz­ho­do­vať,kde bol spá­cha­ný.

*   Kde je zá­kon,tam je aj trest.

*   Sud­ca ne­mô­že od­sú­diť na viac,ako stra­ny žia­da­li.

*   Vy­dr­ža­nie je na­do­bú­da­nie vlas­tníc­tva nep­retr­ži­tým pok­ra­čo­va­ním dr­žby po do­bu ur­če­nú zá­ko­nom.Pred­pok­la­dy vy­dr­ža­nia sú: spô­so­bi­lá vec,práv­ny dô­vod,dob­ro­my­seľ­nosť,dr­žba,čas.

*   Úrok je ur­či­tý pros­pech,kto­rý sa dos­tá­va za uží­va­nie po­ži­ča­nej ve­ci.

*  Práv­na prax(zvyk) je je­di­ným op­ra­vo­va­te­ľom zá­ko­nov.

*  Vý­živ­né sa má pos­ky­to­vať po­mer­ne pod­ľa ma­jet­ko­vých mož­nos­tí.

*  Bez súh­la­su ve­ri­te­ľa ne­mož­no pl­niť nie­čo iné,než sa dl­hu­je.

*  Ak je nie­čo ne­mož­né,ne­mož­no pri­pus­tiť je­ho exis­ten­ciu,le­bo je to ne­mož­né.                                                                                                                                                                                                                     *  Ak ob­vi­ne­ný návr­hmi ale­bo práv­ny­mi pros­tried­ka­mi do­siah­ne pre se­ba zlep­še­nie,má to pla­tiť aj pre spolu­ob­vi­ne­ných,u kto­rých jes­tvu­jú rov­na­ké pred­pok­la­dy.

*  Za dob­ro­my­seľ­né­ho ku­pu­jú­ce­ho sa pok­la­dá,kto ne­ve­del,že vec je cu­dzia,ale­bo sa dom­nie­val,že pre­dá­va­jú­ci má prá­vo vec pre­dať.

*  Oho­vá­ra­nie je ob­vi­ne­nie z fa­loš­ných de­lik­tov.

*  Ško­du spô­so­be­nú na ve­ci ná­hod­nou uda­los­ťou zná­ša vlas­tník ve­ci.

*  Tres­tná zod­po­ved­nosť nep­re­ju­di­ku­je ob­čian­skop­ráv­nu zod­po­ved­nosť.

*  Dl­žob­ný úpis,kto­rý sa na­chá­dza u dl­žní­ka,sa pok­la­dá za  vy­rov­na­ný,za­pla­te­ný.

*  Z dob­ro­my­seľ­nej ra­dy nev­zni­ká zá­vä­zok,ak však pris­tu­pu­je pod­vod a ús­koč­nosť,má mies­to ža­lo­ba z pod­vo­du.

*  Pod vý­ra­zom ve­ri­te­lia sa ro­zu­me­jú nie­len tí,čo po­ži­ča­li pe­nia­ze,ale všet­ci kto­rým sa z aké­ho­koľ­vek dô­vo­du dl­hu­je.

*  Ot­cov  zlo­čin ale­bo trest ne­mô­že  ni­ja­ko  poškvr­niť syna,le­bo kaž­dý ne­sie dôs­led­ky svoj­ho či­nu,a nik­to nie je de­di­čom zlo­či­nu.

* Nie je vin­ný,kto vie,ale ne­mô­že za­bud­núť.

*  Ned­ban­li­vosť je,že sa nep­red­ví­da­lo,čo by sta­ros­tli­vý člo­vek mo­hol pred­ví­dať.

*  Hru­bá ned­ban­li­vosť je príl­iš veľ­ká ned­ban­li­vosť,zna­me­ná ne­ro­zu­mieť,čo všet­ci chá­pu.

*  Dl­žní­kom sa ro­zu­mie ten,od ko­ho mož­no vy­má­hať pe­nia­ze pro­ti je­ho vô­li.

*  Dlh z ali­men­tov ne­mož­no kom­pen­zo­vať(s vlas­tnou poh­ľa­dáv­kou).

*  Chý­ba dô­kaz,nie prá­vo.

*  O prá­ve sa vy­jad­ru­jú sud­co­via, o sku­toč­nos­tiach prí­saž­ní ob­haj­co­via(znal­ci).

*  De­le­gá­ciu dl­hu mož­no pod­ľa prá­va uro­biť len so súh­la­som ve­ri­te­ľa a no­vé­ho dl­žní­ka.

*  Proti­práv­ne­ho či­nu sa mož­no do­pus­tiť ale­bo úmy­sel­ne ale­bo v poh­nu­tej mys­li ale­bo ná­ho­dou,úmy­sel­ne lú­pež­ní­ci v par­tii,v poh­nu­tí mys­le opi­tí pri päs­tnej ale­bo oz­bro­je­nej ru­vač­ke,ná­ho­dou pri po­ľo­vač­ke šíp vy­sla­ný pro­ti zvie­ra­ťu za­bi­je člo­ve­ka.

*  Prá­va sa ne­me­nia pod­ľa to­ho,či ide o veľ­kých ale­bo ma­lých.

*  Úscho­va je,čo bo­lo nie­ko­mu da­né do ochra­ny.

*  De­ro­gá­cia zna­me­ná zru­šiť časť zá­ko­na,ab­ro­gá­ciou sa ru­ší ce­lý zá­kon.

*  Za­ča­tím pos­led­né­ho dňa sa má le­ho­ta pok­la­dať za spl­ne­nú.

*   Kto ne­má zá­kon­né­ho ot­ca,rá­ta svoj pô­vod od mat­ky a odo dňa,keď ho po­ro­di­la.                                                                                                                                                                                        *  Ku­pu­jú­ci ku­pu­je po­kiaľ mož­no naj­lac­nej­šie,pre­dá­va­jú­ci pre­dá­va po­kiaľ mož­no naj­drah­šie.

*  A je cel­kom nes­por­né práv­ne pra­vid­lo,že ža­lo­by z tres­tných či­nov sa nep­riz­ná­va­jú ani pro­ti de­di­čom,ani v je­ho pros­pech.

*  Nik­to ne­po­chy­bu­je,že ru­či­te­ľa mož­no pri­jať na všet­ky dru­hy zá­väz­kov.

*  Od­vo­la­nie,mož­no po­dať tak vo väč­ších,ako aj v men­ších spo­roch.

*  Tre­ba pri­hlia­dať aj na oso­bu(pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu),či moh­la čin spá­chať,či už pred­tým ne­ja­ký spá­cha­la,či pá­cha­la zá­mer­ne a či bo­la du­šev­ne zdra­vá.

*  Zlo­čin za­ni­ká smr­ťou pá­cha­te­ľa,ak sa len niek­to ne­do­pus­til vlas­tiz­ra­dy(aj po smr­ti vlas­tiz­rad­cu pri­chá­dzal do úva­hy trest kon­fiš­ká­cie ma­jet­ku).

*  Mies­tne nep­rís­luš­né­ho sud­cu mož­no bez­tres­tne ne­pos­lú­chať.

* Zá­kon pos­ti­hu­je čin,nie úmy­sel.

*  Ru­či­te­lia sa ne­mô­žu za­via­zať tak,aby bo­li po­vin­ní pl­niť viac,než dl­hu­je ten,za ko­ho sa za­ru­ču­jú,le­bo ich zá­vä­zok je ved­ľaj­ším zá­väz­kom a ved­ľaj­ší zá­vä­zok ne­mô­že byť väč­ší než hlav­ný.

*  Krá­dež je proti­práv­ne od­cu­dzenie ve­ci sa­mej ale­bo jej uží­va­nia ale­bo jej dr­žby s úmys­lom obo­ha­tiť sa.

*  De­de­nie je vstup do všet­kých práv,kto­ré mal zom­re­lý.Po ži­vom sa ne­de­dí.

*  De­dič nas­tu­pu­jú­ci do práv,nas­tu­pu­je i do bre­mien.

*  Pod­ľa prá­va je zlo­či­nom všet­ko,čo sa sta­ne po­mo­cou ná­si­lia,či zo stra­ny štá­tu,ale­bo zo stra­ny jed­not­liv­ca.

*  V hr­del­nom spo­re ne­mož­no nep­rí­tom­né­ho od­sú­diť,nep­rí­tom­né­ho ne­mô­že nik­to ani ob­ža­lo­vať ani on ne­mô­že iné­ho ob­ža­lo­vať.

*  V po­chyb­nos­ti roz­hod­ni v pros­pech ža­lo­va­né­ho.

*  Práv­ne pra­vid­lá sú tie­to: čes­tne žiť,ni­ko­mu neub­li­žo­vať a kaž­dé­mu priz­nať,čo mu pat­rí.

*  Slo­bo­da je pri­ro­dze­ná schop­nosť ro­biť,čo sa ko­mu pá­či,ak mu len v tom neb­rá­ni ná­si­lie ale­bo prá­vo.

*  Lep­šie je prá­vo,kto­ré účin­ne pred­chá­dza(de­lik­tu),než kto­ré prís­ne tres­tá.

*  Má sa za­to,že vraž­dí aj ten,kto od­opie­ra vý­ži­vu.

*  Tým,že pos­kyt­ne vec vy­po­ži­čia­va­te­ľo­vi,nik­to naň nep­re­ná­ša vlas­tníc­tvo.

*  Niet sud­cu bez ža­lob­cu.

*  Kaž­dý,kto mô­že od­sú­diť,mô­že aj os­lo­bo­diť.

*  Ani zá­ko­ny,ani uz­ne­se­nia se­ná­tu ne­mož­no na­pí­sať tak,aby za­hŕňa­li všet­ky prí­pa­dy,nech by sa vy­skyt­li ke­dy­koľ­vek,ale sta­čí ak ob­siah­nu tie,kto­ré sa stá­va­jú naj­čas­tej­šie.

*  Ža­lob­ca nie je nič iné,ako op­ráv­ne­nie súd­ne vy­má­hať,čo sa nám dl­hu­je.

*  Niet zmlu­vy ani zá­väz­ku,kto­ré by neob­sa­ho­va­li do­ho­du,či k nej dôj­de od­ov­zda­ním či slo­va­mi.

*  Spá­cha­ný trest­ný čin sa nik­dy ne­po­su­dzu­je prís­nej­šie pre nes­kor­šiu okol­nosť.

*  Man­žel­stvo je spo­je­nie mu­ža a že­ny a ce­lo­ži­vot­né spolu­ži­tie pod­ľa bož­ské­ho a ľud­ské­ho prá­va.    

 

 

 

 

Li­te­ra­tú­ra:

Ka­rol Reb­ro:La­tin­ské práv­nic­ké vý­ra­zy a vý­ro­ky

                       Iura Edi­tion,Bra­tis­la­va,1995    

Ka­rol Reb­ro,Pe­ter Bla­ho:Rím­ske prá­vo,

                       Iura Edi­tion,2003

                             

                                                                                                                                                                                                

 

Diskusia