K prechovávaniu previtínu

 

JUDr. Ma­tej Iza­ko­vič

pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III

 V nad­väz­nos­ti na člá­nok „Pre­cho­vá­va­nie per­vi­tí­nu v množ­stve do 100 mg nie je tres­tným či­nom“pub­li­ko­va­ný dňa 09.05.2016 na por­tá­li Práv­ne lis­ty.sk, si do­vo­lím uviesť pár pos­tre­hov k načr­tnu­tej prob­le­ma­ti­ke.

 Je nes­por­né, že v sú­čas­nos­ti v pod­mien­kach slo­ven­ské­ho práv­ne­ho pros­tre­dia, ci­teľ­ne chý­ba kon­štan­tná ju­di­ka­tú­ra (ale­bo as­poň jed­not­ný pos­toj sú­dov či pro­ku­ra­tú­ry), kto­rá by bliž­šie up­ra­vo­va­la prob­le­ma­ti­ku, ako aj sa­mot­nú de­fi­ní­ciu poj­mu „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ a s tým spo­je­ný pos­tup pri ur­čo­va­ní poč­tu jed­not­li­vých dá­vok dro­gy v nad­väz­nos­ti na tres­tné či­ny ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 a ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na.

 Ten­to stav sa v os­tat­nom ob­do­bí po­da­ril zvrá­tiť v prí­pa­de ur­čo­va­nia ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis - ko­no­pe, ke­dy sa v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nie ob­sa­hu THC v nej (ako účin­nej lát­ky a to v per­cen­tách hmot­nos­tných) má vý­znam len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku v zmys­le § 130 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na, na­koľ­ko ak by za­is­te­ná lát­ka ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis – ko­no­pa nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko tak nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku. Po­kiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium tak súd­na prax už dl­ho­do­bo vy­chá­dza z to­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny je pot­reb­né sta­no­vo­vať v zá­vis­los­ti od hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ma­ri­hua­ny, pri­čom pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky ma­ri­hua­ny, sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny(ten­to zá­ver vy­plý­va nap­rík­lad z ju­di­ká­tu tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne, sp. zn. 1 To 86/2011 z 20.09.2011, ale aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, sp. zn. 4To 127/2011, sp. zn. 4To 11/2014).

 Je nes­por­né, že súd­na prax správ­ne vy­chá­dza z to­ho, že po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy mu­sí byť hmot­nos­tne vy­me­dze­ný, te­da mu­sí byť sta­no­ve­ná ur­či­tá kon­krét­na hmot­nosť da­nej dro­gy, kto­rú je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a to aj z to­ho dô­vo­du, aby sa sta­no­vi­la hmot­nos­tná hra­ni­ca poj­mu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy, od kto­rej by sa nás­led­ne mo­hol od­ví­jať ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy v zmys­le § 135 Tres­tné­ho zá­ko­na. Tá­to hmot­nos­tná hra­ni­ca je pod­stat­ná aj z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né hmot­nos­tne od­lí­šiť jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku od zvyš­ko­vé­ho množ­stva dro­gy. Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný zá­kon neur­ču­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, čo ro­zu­mie pod ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou dro­gy, bo­lo ne­vyh­nu­té, aby bol ten­to práv­ny po­jem de­fi­no­va­ný súd­nou praxou /pri ma­ri­hua­ne sa te­da vy­chá­dza z prie­mer­nej hmot­nos­ti ta­ba­ko­vej ci­ga­re­ty (0,5 g), pri­čom množ­stvá ne­do­sa­hu­jú­ce tú­to hmot­nosť sa po­va­žu­jú za zvyš­ko­vé množ­stvá dro­gy, kto­ré nie sú pred­me­tom tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu/.

 V sú­vis­los­ti s me­tam­fe­ta­mí­nom (per­vi­tí­nom) je pot­reb­né pou­ká­zať na súd­nu prax v Čes­kej re­pub­li­ke, kde bo­la sta­no­ve­ná hmot­nos­tná hra­ni­ca o hmot­nos­ti 200 mg (0,2 g) /uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky zo dňa 11.08.2010, sp. zn. 7 Tdo 729/2010 a zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 3 Tdo 1087/2012/. 

 V nad­väz­nos­ti na všeo­bec­ne zná­mu sku­toč­nosť, z kto­rej vy­chá­dza­la aj súd­na prax v Čes­kej re­pub­li­ke, že prie­mer­ná bež­ná dáv­ka per­vi­tí­nu je 0,2 g, pou­ka­zu­jem aj na pril­ože­né roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III zo dňa 24.09.2015, sp. zn. 2Pv 197/15/1103 - 16, s kto­rým zá­ve­rom sa sto­tož­ni­la Kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra v Bra­tis­la­ve, ako aj Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra SR. Uve­de­né hmot­nos­tné kri­té­rium (v spo­ji­tos­ti s ob­sa­hom zod­po­ve­da­jú­ce­ho množ­stva účin­nej lát­ky) sa v sú­čas­nos­ti ús­peš­ne ap­li­ku­je na prís­luš­né tres­tné ve­ci, pri­čom s uve­de­ným zá­ve­rom sa sto­tož­ni­li aj jed­not­li­vé pr­vos­tup­ňo­vé sú­dy.

 S pub­li­ko­va­ným roz­hod­nu­tím Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa sa pre­to osob­ne sto­tož­ňu­jem vo všet­kých načr­tnu­tých sme­roch s vý­nim­kou ur­če­nia mi­ni­mál­nej cel­ko­vej hmot­nos­ti sa­mot­né­ho me­tam­fe­ta­mí­nu vo vý­ške 100 mg a z to­ho vy­plý­va­jú­ce­ho sta­no­ve­nia jed­nej prie­mer­nej ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky psy­chot­rop­nej lát­ky me­tam­fe­ta­mí­nu o cel­ko­vej hmot­nos­ti 100 mg.

 Vý­ška tak­to ur­če­né­ho hmot­nos­tné­ho kri­té­ria je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru sta­no­ve­ná nep­ri­me­ra­ne prís­ne vo vzťa­hu k bež­ným kon­co­vým kon­zu­men­tom (uží­va­te­ľom) per­vi­tí­nu, a te­da nás­led­ne v nep­ros­pech ta­kých­to pá­cha­te­ľov tres­tných či­nov pod­ľa § 171 ods. 1 a ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, ako aj v roz­po­re so sú­čas­nou súd­nou praxou a tres­tnou po­li­ti­kou oko­li­tých štá­tov, kto­rá sa ube­rá skôr sme­rom k zvy­šo­va­niu sa­mot­né­ho hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, od kto­ré­ho sa od­ví­ja po­sú­de­nie, či v da­nom prí­pa­de vô­bec pôj­de o trest­ný čin. V tej­to sú­vis­los­ti pou­ka­zu­jem na sta­no­vis­ko tres­tné­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky zo dňa 13.03.2014, sp. zn. Tpjn 301/2013, uve­rej­ne­né pod čís­lom 15/2014 Zbier­ky súd­nych roz­hod­nu­tí a sta­no­vísk, kde bo­lo pri me­tam­fe­ta­mí­ne (per­vi­tí­ne) sta­no­ve­né orien­tač­né hmot­nos­tné kri­té­rium („množ­stvo väč­šie ako ma­lé“) vo vý­ške viac ako 1,5 g (te­da 1500 mg) pri naj­men­šom množ­stve účin­nej psy­chot­rop­nej lát­ky, kto­ré mu­sí ob­sa­ho­vať lát­ka, ozna­če­ná ako dro­ga, aby bo­lo jej skú­ma­né množ­stvo po­va­žo­va­né za väč­šie ako ma­lé vo vý­ške 0,5 g (te­da 500 mg). Uve­de­ná hod­no­ta slú­ži v prí­pa­de za­vi­ne­né­ho pre­cho­vá­va­nia omam­nej a psy­chot­rop­nej lát­ky a je­du aj k sta­no­ve­niu spod­nej hra­ni­ce tres­tnej zod­po­ved­nos­ti. V práv­nom pros­tre­dí Čes­kej re­pub­li­ky po­kiaľ množ­stvo omam­nej a psy­chot­rop­nej lát­ky u pá­cha­te­ľa, kto­rý pre­cho­vá­val ta­kú­to lát­ku pre vlas­tnú pot­re­bu, ne­do­siah­ne „množ­stvo väč­šie ako ma­lé“, pôj­de pri spl­ne­ní všet­kých os­tat­ných zá­kon­ných zna­kov o pries­tu­pok na úse­ku ochra­ny pred al­ko­ho­liz­mom a iný­mi toxiko­má­nia­mi pod­ľa § 30 ods. 1 písm. j) zá­ko­na č. 200/1990 Sb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

 Se­nát Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve v dot­knu­tom roz­hod­nu­tí si množ­stvo 100 mg sta­no­vil len tým, že na zá­kla­de vlas­tnej úva­hy sa prik­lo­nil k dol­nej hra­ni­ci roz­pä­tia bež­nej prie­mer­nej dáv­ky me­tam­fe­ta­mí­nu, na­koľ­ko tá­to lep­šie zoh­ľad­ňu­je bež­ný kon­zum­ný prie­mer, kto­rý ne­zahŕňa len oso­by zá­vis­lé na tej­to dro­ge. Se­nát tiež ar­gu­men­to­val aj súd­nou praxou v Čes­kej re­pub­li­ke, kto­rá vy­chá­dza z hor­nej hra­ni­ce roz­pä­tia bež­nej prie­mer­nej dáv­ky me­tam­fe­ta­mí­nu (200 mg), pri­čom uzav­rel, že z uve­de­ných pra­me­ňov (a to aj z ne­for­mál­nych inter­ne­to­vých zdro­jov nap­rík­lad prís­pe­vok Psy­choana­lep­ti­ka dos­tup­ný na www.dro­gy.wz.cz) však mož­no zis­tiť, že mi­ni­mál­na prie­mer­ná bež­ná dáv­ka me­tam­fe­ta­mí­nu je na úrov­ni 100 mg, pri­čom os­ci­lu­je a u niek­to­rých kon­zu­men­tov sa po­hy­bu­je aj na úrov­ni niž­šej ako 100 mg, av­šak u iných aj na úrov­ni až do 300 mg.

 Aj na zá­kla­de vy­ššie uve­de­né­ho ar­gu­men­tu se­ná­tu Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sa ako lo­gic­ké ja­ví skôr sta­no­ve­nie množ­stva vo vý­ške 200 mg, kto­ré zá­ro­veň od­zr­kad­ľu­je cel­ko­vý bež­ný kon­zum­ný prie­mer me­dzi naj­niž­šou (dol­nou hra­ni­cou) hod­no­tou prie­mer­nej dáv­ky 100 mg a jej naj­vyš­šou hod­no­tou 300 mg.

 Je úva­hou de le­ge fe­ren­da dopl­ne­nie a „ak­tua­li­zá­cia“ pries­tup­ku na úse­ku ochra­ny pred al­ko­ho­liz­mom a iný­mi toxiko­má­nia­mi­pod­ľa § 30 ods. 1 zá­ko­na č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov tak, aby rie­šil dr­žbu zvyš­ko­vých drog po­dob­ne ako je to v prí­pa­de práv­nej úp­ra­vy v Čes­kej re­pub­li­ke.

 Nas­le­du­je uz­ne­se­nie Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III

 

 2Pv 197/15/1103 - 16                                                                 Bra­tis­la­va, 24.09.2015

 

 

 

U Z N E S E N I E

 

 

Pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III JUDr. Ma­tej Iza­ko­vič v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho J. D. pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, tak­to

 

roz­ho­dol:

 

Pod­ľa §  215 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku

 

za­sta­vu­jem

 

tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho J. D., nar. XX.XX.19XX v XXXXX, tr­va­le by­tom XXXXX č. XXXXX, XXXXX, pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, ve­de­né na skut­ko­vom zá­kla­de, že dňa 21.03.2015 v ča­se o 22.26 h v Bra­tis­la­ve na XXXXX uli­ci pri XXXXX pre­cho­vá­val u se­ba 1 ks alo­ba­lo­vej skla­dač­ky, kto­rá ob­sa­ho­va­la 95 mg kryš­ta­lic­ké­ho ma­te­riá­lu s ob­sa­hom viac ako 20 mg účin­nej lát­ky me­tam­fe­ta­mín vo for­me voľ­nej bá­zy, kto­ré množ­stvo sa po­va­žu­je za mi­ni­mál­ne 1 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, pri­čom me­tam­fe­ta­mín je v zmys­le zá­ko­na NR SR č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, za­ra­de­ný do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok, pre­to­že

 

nie je ten­to sku­tok tres­tným či­nom a nie je dô­vod na pos­tú­pe­nie ve­ci.

 

OD­ÔVOD­NE­NIE

 

            Pro­ti ob­vi­ne­né­mu J. D. je ve­de­né tres­tné stí­ha­nie pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.  

 

            Tres­tné stí­ha­nie bo­lo za­ča­té dňa 22.03.2015 uz­ne­se­ním po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka PZ Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ Bra­tis­la­va III, Ob­vod­né­ho od­de­le­nia PZ Bra­tis­la­va No­vé Mes­to – vý­chod, pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, ČVS: ORP-382/NMV-B3-2015 a ob­vi­ne­né­mu J. D. bo­lo dňa 16.07.2015 vzne­se­né ob­vi­ne­nie uz­ne­se­ním po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka PZ Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ Bra­tis­la­va III, Ob­vod­né­ho od­de­le­nia PZ Bra­tis­la­va No­vé Mes­to – vý­chod, ČVS: ORP-382/NMV-B3-2015, pod­ľa § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.

 

            V príp­rav­nom ko­na­ní bol v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní za­dr­ža­né­ho-po­doz­ri­vé­ho dňa 22.03.2015 vy­po­ču­tý J. D., dňa 16.07.2015 bol vy­po­ču­tý v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka a nás­led­ne to­ho is­té­ho dňa aj v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho, v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka bol dňa 05.06.2015 vy­po­ču­tý R. Š., bo­li za­bez­pe­če­né lis­tin­né dô­ka­zy v po­do­be zna­lec­ké­ho po­sud­ku Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu PZ, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/5117, zo dňa 22.05.2015, zá­pis­ni­ce o ob­hliad­ke mies­ta či­nu zo dňa 21.03.2015 s fo­to­do­ku­men­tá­ciou, od­pi­su re­gis­tra tres­tov ob­vi­ne­né­ho zo dňa 17.07.2015, vý­pi­su z Ústred­nej evi­den­cie pries­tup­kov MV SR na ob­vi­ne­né­ho zo dňa 17.07.2015.

 

            Zo zá­ve­rov zna­lec­ké­ho po­sud­ku Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu PZ zo dňa 22.05.2015, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/5117, vy­plý­va, že pred­met­ná alo­ba­lo­vá skla­dač­ka ob­sa­ho­va­la 95 mg kryš­ta­lic­ké­ho ma­te­riá­lu s ob­sa­hom viac ako 20 mg účin­nej lát­ky me­tam­fe­ta­mín vo for­me voľ­nej bá­zy, čo zod­po­ve­dá pod­ľa KEÚ PZ mi­ni­mál­ne 2 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy.    

 

            Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je poj­mom práv­nym (rov­na­ko ako nap­rík­lad po­jem nep­rí­čet­nosť, či ťaž­ká uj­ma na zdra­ví) a pre­to KEÚ PZ Bra­tis­la­va nie je op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o tom, čo sa po­va­žu­je za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku kon­krét­nej dro­gy a ani sta­no­vo­vať jej množ­stvo. Ten­to zá­ver na­po­kon vy­plý­va aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (uz­ne­se­nie sp. zn. 1To 168/2001, 4To 127/2011), pod­ľa kto­rej mô­že zá­ver o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy sta­no­viť vý­luč­ne len or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní (po­kiaľ ide o príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (po­kiaľ ide o ko­na­nie pred sú­dom). Zna­lec­ký po­su­dok KEÚ PZ Bra­tis­la­va je pod­kla­dom na rie­še­nie od­bor­nej otáz­ky spo­čí­va­jú­cej len v tom, aký ma­te­riál bol zna­lec­ké­mu ús­ta­vu pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou, res­pek­tí­ve psy­chot­rop­nou lát­kou a či množ­stvo účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky v nej, je spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta.

 

Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky“ sa v súd­nej praxi od­vo­dzu­je, pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, od jej hmot­nos­ti. Po­jem omam­ná lát­ka, či psy­chot­rop­ná lát­ka, v spo­je­ní s ter­mí­nom ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka, sú znak­mi ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 Tres­tné­ho zá­ko­na a prá­ve pre­to sa ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka de­fi­nu­je pros­tred­níc­tvom hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (ako zá­klad­né­ho kri­té­ria), na­koľ­ko v ňom sa zá­ro­veň spá­ja ob­jek­tív­ne aj sub­jek­tív­ne hľa­dis­ko, te­da za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa (nap­rík­lad pá­cha­teľ, kto­rý ku­pu­je dro­gy má zá­ujem spra­vid­la o ur­či­té množ­stvo dro­gy a množ­stvo, kto­ré ku­pu­je je pok­ry­té je­ho za­vi­ne­ním, tak­tiež pá­cha­teľ, kto­rý dro­gy pre­cho­vá­va má ur­či­tú ve­do­mosť o ich množ­stve, t. j. aké veľ­ké množ­stvo dro­gy má u se­ba a tá­to okol­nosť je pok­ry­tá je­ho za­vi­ne­ním).

 

Hmot­nos­tné kri­té­rium je pre­to pr­vo­ra­dé kri­té­rium a to bez oh­ľa­du na to, ako a či bu­dú v kon­krét­nom prí­pa­de dro­gy pá­cha­te­ľom roz­de­le­né na jed­not­li­vé dáv­ky. Ako ďal­šie kri­té­rium slú­ži množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge, pre­to­že to­to kri­té­rium má vý­znam z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na, na­koľ­ko ak za­is­te­ná dro­ga ne­má po­ža­do­va­nú kva­li­tu (množ­stvo účin­nej lát­ky) nej­de už o lát­ku schop­nú ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a nej­de te­da už o ná­vy­ko­vú lát­ku. Vzhľa­dom na uve­de­né, je vždy ne­vyh­nut­né skú­mať aj množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge. To­to kri­té­rium má pri­tom vý­znam len z hľa­dis­ka ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu, pre­to­že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge nie je spra­vid­la za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že sa dá ur­čiť len v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach (nap­rík­lad skú­ma­nie znal­com) a väč­ši­na pá­cha­te­ľov vie len to, o aký druh dro­gy ide a v akom množ­stve sa pre­dá­va, či ku­pu­je ale­bo pre­cho­vá­va, a to bez to­ho, že by poz­na­li pres­né zlo­že­nie dro­gy z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky. Sku­toč­nosť, že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge ne­mô­že byť kri­té­riom ur­čo­va­nia poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy, pre­to­že sa dá zis­tiť len exper­tíz­nym skú­ma­ním a pre­to ne­mô­že byť za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, vy­plý­va aj z us­tá­le­nej roz­ho­do­va­cej praxe Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (poz­ri pri­me­ra­ne uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, sp. zn. 4 To 65/2010).

 

 Spo­je­nie hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (cel­ko­vá hmot­nosť lát­ky) a kri­té­ria množ­stva účin­nej lát­ky je nut­né ap­li­ko­vať aj na me­tam­fe­ta­mín (per­vi­tín), tak ako sa už v sú­čas­nos­ti ap­li­ku­je pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis – ko­no­pe. Pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis - ko­no­pe sa v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nie ob­sa­hu THC v nej (ako účin­nej lát­ky a to v per­cen­tách hmot­nos­tných) má vý­znam len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku v zmys­le § 130 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na, na­koľ­ko ak by za­is­te­ná lát­ka ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis – ko­no­pa nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko tak nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku. Po­kiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium tak súd­na prax už dl­ho­do­bo vy­chá­dza z to­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny je pot­reb­né sta­no­vo­vať v zá­vis­los­ti od hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ma­ri­hua­ny, pri­čom pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky ma­ri­hua­ny, sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny (ten­to zá­ver vy­plý­va nap­rík­lad z ju­di­ká­tu tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne, sp. zn. 1 To 86/2011 z 20.09.2011, ale aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, sp. zn. 4To 127/2011, sp. zn. 4To 11/2014).

 

Súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy mu­sí byť hmot­nos­tne vy­me­dze­ný, te­da mu­sí byť sta­no­ve­ná ur­či­tá kon­krét­na hmot­nosť da­nej dro­gy, kto­rú je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a to aj z to­ho dô­vo­du, aby sa sta­no­vi­la hmot­nos­tná hra­ni­ca poj­mu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy, od kto­rej by sa nás­led­ne mo­hol od­ví­jať ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy v zmys­le § 135 Tres­tné­ho zá­ko­na. Tá­to hmot­nos­tná hra­ni­ca je pod­stat­ná aj z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né hmot­nos­tne od­lí­šiť jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku od zbyt­ko­vé­ho množ­stva dro­gy. Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný zá­kon neur­ču­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, čo ro­zu­mie pod ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou dro­gy, bo­lo ne­vyh­nu­té, aby bol ten­to práv­ny po­jem de­fi­no­va­ný súd­nou praxou /pri ma­ri­hua­ne sa te­da vy­chá­dza z prie­mer­nej hmot­nos­ti ta­ba­ko­vej ci­ga­re­ty (0,5g), pri­čom množ­stvá ne­do­sa­hu­jú­ce tú­to hmot­nosť sa po­va­žu­jú za zbyt­ko­vé množ­stvá dro­gy (či sto­po­vé množ­stvá dro­gy), kto­ré nie sú pred­me­tom tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu/. Pri me­tam­fe­ta­mí­ne (per­vi­tí­ne) je pot­reb­né pou­ká­zať na súd­nu prax v Čes­kej re­pub­li­ke, kde bo­la sta­no­ve­ná hmot­nos­tná hra­ni­ca o hmot­nos­ti 200 mg (0,2 g) /roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky, sp. zn. 7 Tdo 729/2010 a sp. zn. 3 Tdo 1087/2012/.  

 

Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né pre­to cel­ko­vé za­is­te­né množ­stvo kryš­ta­lic­ké­ho ma­te­riá­lu s hmot­nos­ťou 95 mg s ob­sa­hom viac ako 20 mg účin­nej lát­ky me­tam­fe­ta­mín vo for­me voľ­nej bá­zy, vo ve­ci ob­vi­ne­né­ho J D nie je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy z hľa­dis­ka hmot­nos­tné­ho kri­té­ria. Za­is­te­né množ­stvo jed­not­li­vej dro­gy je tak níz­ke, že ho mož­no ozna­čiť za zbyt­ko­vé množ­stvo dro­gy. Tres­tným či­nom nie je kon­zu­má­cia drog, ale ich pre­cho­vá­va­nie a to nie pre­cho­vá­va­nie dro­gy v akom­koľ­vek množ­stve, ale len v množ­stve, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne hmot­nos­tnú hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy. Kri­té­rium ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy pre­to slú­ži aj ako hra­ni­ca vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti, keď množ­stvo dro­gy ne­do­sa­hu­jú­ce množ­stvo ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy nie je tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né.

 

            Pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na spá­cha ten, kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va pre vlas­tnú pot­re­bu omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku, jed ale­bo pre­kur­zor.

 

            Pre­cho­vá­va­ním omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky, je­du ale­bo pre­kur­zo­ra pre vlas­tnú pot­re­bu sa ro­zu­mie mať neop­ráv­ne­ne v dr­žbe po akú­koľ­vek do­bu ta­kú­to lát­ku v množ­stve, kto­ré zod­po­ve­dá naj­viac troj­ná­sob­ku ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky, a to pre osob­nú pot­re­bu

 

            Na zá­kla­de vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí, po pres­kú­ma­ním prís­luš­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, mám za to, že v da­nom prí­pa­de nej­de o ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho, kto­ré by napĺňa­lo zá­kon­ný znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, spo­čí­va­jú­ci v tom, že ob­vi­ne­ný pre­cho­vá­val mi­ni­mál­ne jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy.

 

Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že sku­tok, kto­rý je pred­me­tom toh­to tres­tné­ho stí­ha­nia nie je tres­tným či­nom, je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že v tres­tnom ko­na­ní ne­mož­no pok­ra­čo­vať, a mu­sí byť za­sta­ve­né.

 

Vzhľa­dom na uve­de­né bo­lo pot­reb­né roz­hod­núť tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 

 

Pou­če­nie:                Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu je sťaž­nosť prí­pus­tná. Sťaž­nosť je mož­né po­dať do troch dní od ozná­me­nia toh­to uz­ne­se­nia na tu­naj­šej pro­ku­ra­tú­re. Sťaž­nosť má od­klad­ný úči­nok.

 

 

 

 JUDr. Ma­tej I z a k o v i č

pro­ku­rá­tor

 

 

Diskusia