Poverený príslušník Policajného zboru verzus poverený policajt Policajného zboru.

 

Autor člán­ku:

Bc. Pe­ter Ja­ku­bík LL.M

Po­ve­re­ný prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru ver­zus po­ve­re­ný po­li­cajt Po­li­caj­né­ho zbo­ru

 

Tým­to krát­kym prís­pev­kom by som rád vy­vo­lal reak­ciu ale­bo sta­no­vis­ko práv­ne zdat­nej­ších a v ob­las­ti dlh­šie pô­so­bia­cich ľu­dí o po­li­caj­toch, kto­rí vy­ko­ná­va­jú skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie do náš­ho sys­té­mu reali­zá­cie príp­rav­né­ho ko­na­nia za­ve­de­né zá­ko­nom č. 422/2002 Z. z. ru­šia­cim po­li­caj­né pre­ve­ro­va­nie, ako vy­ko­ná­va­nie úko­nov pre vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý sa po ich vy­ko­na­ní roz­ho­dol, či sku­tok príj­me a bu­de ďa­lej vo ve­ci ko­nať ale­bo ho vrá­ti späť na ďal­šie pre­ve­ro­va­nie a kto­ré po re­ko­di­fi­ká­cii poz­ná­me ako jed­nu z fo­riem príp­rav­né­ho ko­na­nia - tres­tné ko­na­nie pod­ľa § 200 ods. 2 zá­ko­na č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok (ďa­lej len „Trest­ný po­ria­dok“) .

            O štá­diu príp­rav­né­ho ko­na­nia po­li­caj­ta v zmys­le § 10 ods. 8 Tres­tné­ho po­riad­ku, (ďa­lej len „po­li­cajt“) sa po­pí­sa­lo už dosť.

Ja by som však rád tú­to príp­ra­vu roz­vil z iné­ho poh­ľa­du, na­koľ­ko v praxi (naj­mä pri ho­vor­coch jed­not­li­vých kraj­ských ria­di­teľstiev PZ) sa vo vzťa­hu k roz­sa­hu svo­jej pô­sob­nos­ti za­mie­ňa­jú poj­my „po­li­cajt“  pod­ľa  § 10 ods. 8 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku s poj­mom „po­li­cajt“ pod­ľa § 10 ods.10 Tres­tné­ho po­riad­ku.   

            Z tých­to zmä­toč­ných vý­ro­kov je mož­né usú­diť, že dr­vi­vá väč­ši­na nie­len lai­kov ale i kom­pe­ten­tných ľu­dí ne­vi­dí ale­bo ne­po­va­žu­je za nut­né vi­dieť roz­diel v ich po­me­no­va­ní a to­bôž nie v ich po­vin­nos­tiach, resp. op­ráv­ne­niach, kto­ré im uk­la­dá, resp. pos­ky­tu­je, Trest­ný po­ria­dok.

            Trest­ný po­ria­dok vo vý­kla­de poj­mov uve­de­ných v § 10 ods. 8, 9, 10  veľ­mi pres­ne vy­me­dzu­je po­jem po­li­cajt a z toh­to vy­me­dzenia mož­no vy­vo­diť i roz­sah, v kto­rej čas­ti štá­dia či už pred­príp­rav­né­ho ale­bo príp­rav­né­ho ko­na­nia po­li­cajt vy­ko­ná­va svo­je pre­ro­ga­tí­va na riad­ne ob­jas­ne­nie ve­ci pri do­ku­men­to­va­ní skut­ku.

            Zá­ko­no­dar­ca v § 10 ods. 8 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku. Ho­vo­rí, cit.: „ po­li­caj­tom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie po­ve­re­ný prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru“.

Vy­chá­dza­júc z pred­met­nej ve­ty mož­no len veľ­mi laic­ky uviesť, že v roz­sa­hu svo­jej vec­nej prís­luš­nos­ti vy­me­dze­nej na inom mies­te v Tres­tnom po­riad­ku po­ve­re­ný prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru mô­že vy­ko­ná­vať všet­ky roz­hod­nu­tia, opat­re­nia a úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia od po­da­nia tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo vy­ko­na­nia neod­klad­né­ho, neo­pa­ko­va­teľ­né­ho či za­is­ťo­va­cie­ho úko­nu, cez za­ča­tie vo ve­ci pod­ľa § 199 Tres­tné­ho po­riad­ku až po vzne­se­nie ob­vi­ne­nia pod­ľa § 206 Tres­tné­ho po­riad­ku a úko­ny nas­le­du­jú­ce po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, a to až do ukon­če­nia ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, či už s návr­hom /napr. návrh na po­da­nie ob­ža­lo­by/ ale­bo iné­ho roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho sa­mot­ným po­li­caj­tom eš­te pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia.

            Pod­ľa § 10 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku, cit.: „ po­li­caj­tom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie aj prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rý nie je vy­šet­ro­va­te­ľom Po­li­caj­né­ho zbo­ru ale­bo po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom Po­li­caj­né­ho zbo­ru uve­de­ným v od­se­ku 8 písm. a) a c) v roz­sa­hu ur­če­nom všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som, kto­rý vy­dá Mi­nis­ter­stvo vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky na vy­ko­ná­va­nie roz­hod­nu­tí, opat­re­ní a úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní“.  

            Z vy­ššie uve­de­né­ho mož­no pre­zu­mo­vať, že po­li­cajt vy­špe­ci­fi­ko­va­ný v § 10 ods. 10( tzv. po­ve­re­ný po­li­cajt) mô­že v roz­sa­hu svo­jej vec­nej prís­luš­nos­ti vy­ko­ná­vať len taxatív­ne vy­me­dze­né roz­hod­nu­tia, opat­re­nia a úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia, a te­da je­ho op­ráv­ne­nia a po­vin­nos­ti sú v po­me­re špe­cia­li­ty  k op­ráv­ne­niam a po­vin­nos­tiam po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Na­koľ­ko v da­nom prí­pa­de ide o práv­nu nor­mu od­vo­lá­va­jú­cu sa na iný práv­ny pred­pis a na je­ho roz­sah, kto­rý neob­me­dzu­je a pres­ne ne­kon­kre­ti­zu­je, bo­lo nut­né roz­sah vy­ko­ná­va­nia roz­hod­nu­tí, opat­re­ní a úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní ta­kou­to oso­bu pres­ne vy­me­dziť, a to Vy­hláš­kou Mi­nis­tra vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 648/2008 z 15. de­cem­bra 2008 o roz­sa­hu vy­ko­ná­va­nia roz­hod­nu­tí, opat­re­ní a úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia vo vy­šet­ro­va­ní ale­bo v skrá­te­nom vy­šet­ro­va­ní (ďa­lej len „Vy­hláš­ka MV SR č. 648/2008“).

Tá­to vy­hláš­ka vy­da­ná Mi­nis­ter­stvom vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa § 10 ods.10 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­me­dzu­je roz­hod­nu­tia, opat­re­nia a úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia, kto­ré je op­ráv­ne­ný vy­ko­nať prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rý nie je vy­šet­ro­va­te­ľom ale­bo po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

             Všeo­bec­ne mô­že­me uviesť, že Vy­hláš­ka MV SR č. 648/2008 ok­rem taxatív­ne vy­me­dze­ných úko­nov, kto­ré z prak­tic­kých dô­vo­dov ne­bu­dem me­no­vať (viď: http://www.zbier­ka.sk/sk/pred­pi­sy/vy­hlas­ka-648-2008-z-z.p-32769.html?as­pi_hash=NjQ4LzIwMDggWi56Lg /), špe­ci­fi­ku­je i sku­toč­nosť, kto­rá de­lí príp­rav­né ko­na­nie na ko­na­nie vo ve­ci a ko­na­nie po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia vo­či kon­krét­nej oso­be, čo do sub­jek­tu, kto­rý ho vy­ko­ná­va. Vy­hláš­ka kon­šta­tu­je, že po­ve­re­ný po­li­cajt mô­že vy­ko­ná­vať v nej taxatív­ne vy­me­dze­né roz­hod­nu­tia, opat­re­nia a úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia. Ak by však bo­li spl­ne­né zá­kon­né pred­pok­la­dy na vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, je po­ve­re­ný po­li­cajt po­vin­ný ta­kú­to vec od­ov­zdať po­ve­re­né­mu prís­luš­ní­ko­vi Po­li­caj­né­ho zbo­ru, sa­moz­rej­me za pred­pok­la­du, že  sa jed­ná o je­ho vec­nú prís­luš­nosť, keď­že fun­kčná prís­luš­nosť už po­ve­re­né­mu po­li­caj­to­vi  vo ve­ci ko­nať neu­mož­ňu­je. A to i na­priek to­mu, že by sa jed­na­lo o vo Vy­hláš­ke MV SR č. 648/2008 taxatív­ne vy­me­dze­né roz­hod­nu­tia, opat­re­nia a úko­ny, keď­že v tom­to prí­pa­de je pot­reb­né spl­niť obe pod­mien­ky ku­mu­la­tív­ne.

            Z vy­ššie uve­de­né­ho veľ­mi laic­ké­ho po­pi­su mož­no vy­vo­diť, že po­jem „po­li­cajt“  pod­ľa § 10 ods. 8 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku (tzv. po­ve­re­ný prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru), a po­jem „po­li­cajt“ pod­ľa § 10 ods. 10 Tres­tné­ho po­riad­ku(tzv. „po­ve­re­ný po­li­cajt“)  ne­mož­no v žiad­nom prí­pa­de za­mie­ňať, keď­že sa jed­ná o dva nie­len po­me­no­va­ním ale hlav­ne ob­sa­ho­vo di­amet­rál­ne od­liš­né poj­my, kto­ré sa sí­ce v niek­to­rých štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia pre­lí­na­jú, ale v iných sú ab­so­lút­ne roz­diel­ne, a to i v tom prí­pa­de, ak by na­dria­de­ný v rám­ci svo­jej prá­vo­mo­ci aj po­ve­re­né­ho po­li­caj­ta vy­zbro­jil kom­pe­ten­cia­mi po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né zbo­ru, čo  by sa ale moh­lo udiať len na zá­kla­de ne­de­le­go­va­nia toh­to zmoc­ne­nia zo  stra­ny Vy­hláš­ky MV SR č. 648/2008, keď­že na­dria­de­ný by ne­mo­hol dať po­vo­le­nie ale­bo ude­liť mož­nosť nie­čo vy­ko­nať, na čo on sám spl­no­moc­ne­ný nie je.

            Vzhľa­dom na tú­to sku­toč­nosť by bo­lo z môj­ho poh­ľa­du vhod­né zjed­no­tiť náz­vos­lo­vie, vy­špe­ci­fi­ko­vať a riad­ne vy­svet­liť ob­sah po­vin­nos­tí to­ho kto­ré­ho po­li­caj­ta, keď­že v štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia, ak po­ve­re­ný po­li­cajt i keď v roz­sa­hu kom­pe­ten­cií po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né zbo­ru, kto­ré by mu ude­li­la oso­ba, kto­rá však sa­ma ta­ké op­ráv­ne­nia ude­liť ne­moh­la na­koľ­ko ta­ký roz­sah kom­pe­ten­cií neu­mož­ňu­je ude­liť Vy­hláš­ka MVSR 648/2008 vy­ko­ná­va roz­hod­nu­tia, opat­re­nia a úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia mož­no uva­žo­vať či sa ne­jed­ná o naštr­be­nosť zá­kon­nos­ti už v sa­mot­nom príp­rav­nom ko­na­ní čo do sub­jek­tu ich vy­ko­na­nia.

                  

 

 

Diskusia