Sprenevera tovaru s výhradou vlastníckeho práva – ako správne určiť miestnu príslušnosť?
V aplikačnej praxi spôsobuje nemalé problémy ustálenie miestnej príslušnosti v prípadoch, keď sú podávané trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu Sprenevera podľa § 213 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že v zmysle rámcovej zmluvy dodá oznamovateľ určitý tovar (rôzny elektroinštalačný alebo stavebný materiál) kupujúcemu (odberateľovi), pričom táto rámcová zmluva obsahuje ustanovenie o výhrade vlastníctva – teda, že vlastníctvo k tovaru neprechádza na odberateľa odovzdaním do jeho dispozície, ale vlastnícke právo k tovaru nadobudne až po jeho úplnom zaplatení, pričom odberateľ tento tovar pred jeho zaplatením odovzdá ďalšiemu (tretiemu) subjektu a následne za tovar nezaplatí. Vo väčšine prípadov tovar použije (zabuduje) pri realizácii diela, ktoré pre tento tretí subjekt vykonáva, nakoľko už zo samotnej podstaty a charakteru tohto tovaru (elektroinštalačný materiál, stavebný materiál) je zrejmé, že odberateľ s ním bude ďalej obchodovať, resp., že ho použije pri realizácii diela, ktoré vykonáva pre tretie subjekty.
V mojom článku sa nebudem zaoberať tým, či vyššie popísané konanie vyčerpáva všetky obligatórne znaky trestného činu sprenevera, resp. iného trestného činu, ale mojou ambíciou je, aby som čitateľovi sprostredkoval rôzne pohľady a právne úvahy z praxe OČTK na miestnu príslušnosť(ktorý orgán je príslušný o trestnom oznámení rozhodnúť) zároveň by som chcel poskytnúť odpoveď, ktorý z prezentovaných právnych názorov je podľa mňa správny.
Právne úvahy z praxe:
1/ miestne príslušný je ten OČTK, v ktorého územnom obvode bola uzatvorená rámcová zmluva, na základe ktorej bol odobratý tovar. Tento názor považujem za nesprávny, pretože samotným uzatvorením(podpisom) rámcovej zmluvy nedošlo k prisvojeniu si odobratého tovaru (zverenej veci) zo strany odberateľa a taktiež podpísaním zmluvy nebola spôsobená škoda na majetku oznamovateľa a teda miesto podpisu rámcovej zmluvy je pre ustálenie miestnej príslušnosti irelevantné (nie je to miesto, na ktorom by došlo k protiprávnemu konaniu páchateľa pri trestnom čine sprenevery),
2/ miestne príslušný je ten OČTK, v ktorého obvode došlo k prevzatiu tovaru, podľa mňa ani podľa tohto kritéria nie je možné určovať miestnu príslušnosť, nakoľko kupujúci len vykonal to, na čo mal právo v zmysle rámcovej zmluvy, teda prevzal do svojej dispozície tovar a preto samotné prevzatie tovaru nie je možné stotožňovať s jeho protiprávnym prisvojením (spreneverou),
3/ miestne príslušný je ten OČTK, v ktorého obvode došlo k obohateniu páchateľa – tento názor je taktiež nesprávny, pretože pri trestnom čine sprenevery nie je obohatenie zákonným znakom tejto skutkovej podstaty trestného činu, z čoho vyplýva, že obohatenie je pre určenie miestnej príslušnosti taktiež irelevantné,
4/ miestne príslušný je ten OČTK, v ktorého obvode sa nachádza sídlo oznamovateľa (poškodeného), pretože tu nastal následok protiprávneho konania páchateľa, tento názor je podľa mňa taktiež nesprávny, pretože k následku neprišlo v sídle poškodeného, ale výhradne na mieste, na ktorom došlo k fyzickému odovzdaniu tovaru s výhradou vlastníctva tretiemu subjektu, pretože práve na mieste, kde sa tovar fyzicky nachádzal došlo k reálnemu úbytku na majetku poškodeného,
5/ miestne príslušný je ten OČTK, v ktorého obvode bol v rozpore s ustanoveniami rámcovej zmluvy (pred jeho úplným zaplatením) fyzicky odovzdaný tovar do dispozície tretieho subjektu,pretože práve na tomto mieste došlo k reálnemu úbytkuna majetku oznamovateľa a k prisvojeniu si cudzej veci – tovaru, ktorý je až do úplného zaplatenia vo vlastníctve oznamovateľa.
Podľa môjho názoru je potrebné určovať miestnu príslušnosť podľa právneho názoru, ktorý je uvedený v bode č. 5, tento názor je zhodný so Stanoviskom k určovaniu miestnej príslušnosti pri trestnom čine sprenevery, ktoré vydalo Prezídium PZ v roku 2013, a s ktorým sa ja osobne v plnej miere stotožňujem. Snáď aj tento krátky príspevok prispeje k poklesu sporov o miestnu príslušnosť medzi OČTK, ktorých je pri riešení týchto trestných oznámení neúrekom.
JUDr. Ľubomír Macháček
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.