Autor článku:
JUDr. Ľubomír Macháček
Trestné konanie v štruktúrach Policajného zboru potrebuje odborníkov a reformy.
Trestnému konaniu sa v rámci Policajného zboru venujú vyšetrovatelia a poverení príslušníci, pričom v poslednej dobe bolo vyslovených viacero kritických názorov na činnosť týchto dvoch orgánov činných v trestnom konaní a to najmä zo strany Generálnej prokuratúry. Konštruktívna kritika by mala pomenovať problémy a zároveň aj ponúknuť riešenia. Generálny prokurátor pomenoval problémy a nedostatky, čo je správne a riešenia by malo priniesť Ministerstvo vnútra SR, pod ktoré tieto orgány spadajú.
Na úvod uvediem niektoré vytýkané nedostatky a pokúsim sa dať odpoveď z akých dôvodoch vznikajú:
1) policajti príliš dlho riešia prípady,
2) neúmerne dlho trvajú policajné expertízy,
3) príliš často sa menia vyšetrovatelia,
4) policajti často nerozumejú problematike.
Zdĺhavé riešenie prípadov je spôsobené najmä vysokou mierou zaťaženosti, nedostatkom pomocného personálu – policajti sa nevenujú len úkonom trestného konania, ale musia vykonávať aj s tým súvisiace „administratívne“ činnosti, napr. obsahovanie spisov, vypisovanie obálok, kopírovanie spisov (niekedy aj niekoľko tisíc stranových), čo logicky vyčerpáva ich časový fond a v neposlednom rade plnia aj úlohu zapisovateľov, nakoľko si sami spisujú zápisnice, čo v prípade niekoľko stranových výsluchov taktiež značne vyčerpáva. Riešenie prípadov predlžuje aj prílišný formalizmus v trestnom práve, nedostatočná znalosť trestného práva a z toho prameniace vykonávanie nadbytočných úkonov a iné objektívne príčiny – dlhé znalecké dokazovanie, právna pomoc do cudziny a pod.
Neúmerné trvanie znaleckých expertíz je spôsobené preťažením KEÚ – málo pracovníkov na príliš veľa prípadov.
Príliš časté striedanie policajtov vykonávajúcich trestné konanie je spôsobené slabou motiváciou vykonávať túto prácu, tá pramení najmä z nedostatočného finančného ohodnotenia v porovnaní s inými zložkami PZ, ďalším faktorom je celkové preťaženie policajtov, čo pôsobí demotivujúco (tzv. syndróm vyhorenia) a taktiež nevyhovujúce pracovné prostredie, napr. vybavenie a celkový technický stav objektov, v ktorých sa vykonáva vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie.
Policajti nerozumejú problematike – pozoruhodným je fakt, že vyšetrovatelia musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (najlepšie právnické, resp. Akadémiu PZ, aj keď je veľa kvalitných vyšetrovateľov so vzdelaním z iného odboru), avšak poverení príslušníci, ktorí vykonávajú skrátené vyšetrovanie a prakticky realizujú takmer identické úkony v trestnom konaní ako vyšetrovatelia nemusia mať žiadne vysokoškolské vzdelanie (pričom do ich vecnej príslušnosti patria aj trestné činy ekonomickej povahy, ktoré sú náročné na dokazovanie, napr. poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, nezaplatenie dane a poistného). Naviac vyšetrovatelia majú ročnú čakateľskú prax a individuálne určeného školiteľa, čo u poverených príslušníkov neexistuje. Z vyššie uvedených dôvodov je potom možné, že trestné konanie v rámci skráteného vyšetrovania vedú ľudia z rôznych iných oblastí napr. čašníci/ky, predavači/ky, kaderníčky a pod. Je samozrejme logické, že títo policajti bez právnického vzdelania, ktorí prichádzajú z iných oblastí života a neabsolvovali ani ročnú čakateľskú prax asi nebudú viesť trestné konanie na takej úrovni, ako by si Generálny prokurátor predstavoval. Špecializované policajné vzdelanie v trvaní 3 mesiacov, zamerané na skrátené vyšetrovanie, ktoré poverení príslušníci absolvujú v žiadnom prípade nepostačuje na kvalitné oboznámenie sa s problematikou trestného práva hmotného a procesného.
Argumentácia odborov, že sú vykonávané školenia za účelom prehĺbenia odborných znalostí vyvoláva úsmev, pretože školenie, resp. odborný seminár sa môže týkať konkrétneho trestného činu, resp. viacerých trestných činov a nie celého trestného konania, pretože, ak by sme chceli kvalitne preškoľovať kompletné trestné kódexy a tým nahrádzať potrebné vzdelanie, tak by sa policajti vrátili zo školenia po niekoľkých rokoch.
Po každej konštruktívnej kritike by mali prísť riešenia. Tie moje budú pravdepodobne označené za utopistické, ale aj tak ich ponúknem:
1) okamžite vyňať poverených príslušníkov z poriadkovej polície a vytvoriť spoločný odbor, ktorý bude pozostávať z oddelenia vyšetrovania a skráteného vyšetrovania, čím by sme docielili, že trestné konanie bude vykonávané „pod jednou strechou.“ Tým eliminujeme nezmyselné spory o príslušnosť a zabezpečíme kompetentnejšie vedenie trestného konania pod jednotným vedením,
2) adekvátne ohodnotiť prácu poverených príslušníkov – musí byť citeľný rozdiel medzi ohodnotením povereného príslušníka a člena hliadky napr. na PMJ, resp. OO PZ. Tým zabezpečíme väčšiu atraktivitu tejto práce, stúpne počet záujemcov, z ktorého bude možné vyberať,
3) zaviesť aj u poverených príslušníkov čakateľskú prax a povinnosť pre poverených príslušníkov získať aspoň bakalárske vzdelanie na Akadémii PZ, resp. právnické vzdelanie. Tento krok nezaviesť samozrejme hneď, určiť primeraný časový horizont, do ktorého by mali toto vzdelanie získať. Týmto krokom sa zvýši odborná úroveň poverených príslušníkov, a to bez zbytočných školení a seminárov,
4) adekvátne ohodnotiť vyšetrovateľov – musí byť citeľný rozdiel medzi ohodnotením vyšetrovateľa a povereného príslušníka. Týmto dosiahneme to, že sa zvýši záujem o prácu vyšetrovateľa, pričom poverení príslušníci budú motivovaní, aby získali aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a následne postúpili na miesta vyšetrovateľov. Z vytvoreného oddelenia skráteného vyšetrovania, by potom bolo možné čerpať nových, odborne zdatných vyšetrovateľov, ktorí by už mali prax v trestnom konaní, pričom za vyšetrovateľov by boli vyberaní tí najlepší poverení príslušníci. Pod pojmom adekvátne ohodnotenie sa myslí priblíženie k platovým náležitostiam prokurátorov,
5) zaviesť príplatok za vykonávanie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania, ktorý zabezpečí dostatočnú motiváciu na výkon tejto práce,
6) navýšiť počet tabuľkových miest vyšetrovateľov – ideálna zaťaženosť na úrovni okresu by mala byť do 10 trestných vecí (vyjadrenie bývalého ministra vnútra JUDr. Lipšica). V súčasnej situácii je navyšovanie tabuľkových miest vyšetrovateľov neúčelné, nakoľko sa nedarí obsadiť ani doposiaľ voľné tabuľkové miesta. Oddelenia vyšetrovania fungujú ešte vďaka „starým vyšetrovateľom“ (slovo starý chápte v pozitívnom zmysle slova, v kontexte ich praxe a skúsenosti), za ktorých v prípade ich odchodu neexistuje adekvátna náhrada a keď nedôjde v najbližšej dobe k reformám ani existovať nebude.
Týchto mojich pár návrhov by mohlo dať trestnému konaniu v rámci Policajného zboru nový dych a mohlo by z vyšetrovateľov vytvoriť „elitu“ v rámci Policajného zboru, ktorá bude garantom profesionálneho a vysoko odborného prístupu k zvereným úlohám, pretože rozhodnutie súdu o vine a treste závisí v neposlednom rade na kvalitne vykonanom prípravnom konaní, bez procesných pochybení.
JUDr. Ľubomír Macháček
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.