K zadržaniu podozrivej osoby príslušníkom poriadkovej polície

Autor prís­pev­ku:

Ras­tis­lav Ron­dík

Ob­vod­né od­de­le­nie PZ Kru­pi­na

K za­dr­ža­niu po­doz­ri­vej oso­by prís­luš­ní­kom po­riad­ko­vej po­lí­cie

V pod­sta­te súh­la­sím s vy­čer­pá­va­jú­cim vý­kla­dom v roz­hod­nu­tí, kto­ré bo­lo zve­rej­ne­né http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a491-pris­lus­ni­ci-po­riad­ko­vej-po­li­cie-mo­zu-ob­me­dzit-osob­nu-slo­bo­du-len-pod­la-85-ods-1-tr-por-a-nie-pod­la-85-ods-2-tr-por, ale len vo vzťa­hu k pre­či­nom, kto­ré sú op­ráv­ne­ní vy­šet­ro­vať po­ve­re­ní prís­luš­ní­ci PZ,  v rám­ci skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia.  Pre­to­že ke­by  mal byť za­dr­ža­ný pá­cha­teľ napr. zlo­či­nu  lú­pe­že,  tým pá­dom som to­ho ná­zo­ru, že by aký­koľ­vek prís­luš­ník PZ ok­rem vy­šet­ro­va­te­ľa PZ, ne­bol op­ráv­ne­ný up­lat­niť us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 1 Tr. por., na­koľ­ko by tým „de fac­to“ za­čal tres­tné stí­ha­nie (ako neod­klad­ný, prí­pad­ne neo­pa­ko­va­teľ­ný  úkon) v zne­ní § 199 ods. 4 Tr. zák. ,  kto­ré by ne­bol op­ráv­ne­ný za­čať v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 200 ods. 4 Tr. por.. Te­da by bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vec­ne nep­rís­luš­ným po­li­caj­tom (prís­luš­ní­kom PZ)   a ďal­šie na to nad­vä­zu­jú­ce pro­ces­né úko­ny by bo­lo ne­zá­kon­né.

            Ďalej aj ke­by prís­luš­ník PZ, kto­rý napr. nie je po­ve­re­ným prís­luš­ní­kom, ale vy­ko­ná­va hliad­ko­vú služ­bu a ap­li­ko­val by za­dr­ža­nie pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 85 ods. 1 Tr. por., tak ak by za­dr­žia­val oso­bu kto­rá sa do­pus­ti­la skut­ku kva­li­fi­ko­va­né­ho, napr., ako pre­čin pre kto­ré­ho zá­kon us­ta­no­vu­je od­ňa­tie slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je tri ro­ky, „de iure“ by mu­sel vy­dať aj uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia le­bo,  ako som už vy­ššie uvie­dol za­dr­ža­ním  „de fac­to“ za­čal tres­tné stí­ha­nie. Ďalej by mu­sel pos­tu­po­vať pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 85 ods. 3 Tr. por. „Po­li­cajt,  kto­rý za­dr­ža­nie vy­ko­nal ale­bo kto­ré­mu bo­la od­ov­zda­ná za­is­te­ná oso­ba pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na ale­bo od­ov­zda­ná oso­ba pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne pod­ľa od­se­ku 2, bez­od­klad­ne ozná­mi  vy­ko­na­né za­dr­ža­nie pro­ku­rá­to­ri a spí­še o ňom zá­pis­ni­cu, v kto­rej ozna­čí mies­to, čas za­dr­ža­nia ale­bo prev­za­tia, ako aj je­ho pod­stat­né dô­vo­dy a uve­die osob­né úda­je za­dr­ža­nej oso­by. Rov­no­pis zá­pis­ni­ce do­ru­čí bez­od­klad­ne pro­ku­rá­to­ro­vi“.   Nás­led­ne ten is­tý po­li­cajt mu­sí pos­tu­po­vať pod­ľa ďal­ších us­ta­no­ve­ní § 85 ods. 4 Tr. por.  „Po­li­cajt, kto­rý za­dr­ža­nie vy­ko­nal ale­bo kto­ré­mu bo­la od­ov­zda­ná za­is­te­ná oso­ba pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na ale­bo od­ov­zda­ná oso­ba pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne pod­ľa od­se­ku  2, ta­kú oso­bu bez­od­klad­ne oboz­ná­mi s dô­vod­mi za­dr­ža­nia a vy­po­ču­je ju; v prí­pa­de, že po­doz­re­nie ne­bu­de na­ďa­lej dô­vod­né ale­bo dô­vo­dy za­dr­ža­nia z inej prí­či­ny od­pad­nú pre­pus­tí ju pí­som­ným opat­re­ním ih­neď na slo­bo­du. Ak za­dr­ža­nú oso­bu nep­re­pus­tí na slo­bo­du, vzne­se­nie jej ob­vi­ne­nie a vy­po­ču­je ju. Po jej vý­slu­chu od­ov­zdá spis pro­ku­rá­to­ro­vi, aby  tne mo­hol prí­pad­ne po­dať návrh na vza­tie  do väz­by ale­bo na pos­tup pod­ľa § 204 ods. 1. Po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor pos­tu­pu­jú pri tom tak, aby za­dr­ža­nú oso­bu bo­lo mož­né od­ov­zdať sú­du naj­nes­kôr do 48 ho­dín a pri tres­tných či­noch te­ro­riz­mu do 96 ho­dín od jej za­dr­ža­nia ale­bo za­is­te­nia pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na ale­bo prev­za­tia pod­ľa od­se­ku 2, inak mu­sí byť za­dr­ža­ná oso­ba pre­pus­te­ná na slo­bo­du so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra pí­som­ným prí­ka­zom s pri­me­ra­ným od­ôvod­ne­ním aj po­li­cajt.“

            V prí­pa­de  za­dr­ža­nia oso­by pod­ľa  § 85 ods. 1 Tr. por.  pre pre­či­ny pre kto­ré  zá­kon us­ta­no­vu­je od­ňa­tie slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je tri ro­ky ale­bo zlo­či­ny, kto­ré by vy­ko­nal po­li­cajt, kto­rý nie je prís­luš­ný  ich vy­šet­ro­vať ne­má ta­kú­to oso­bu zá­kon­ným spô­so­bom  ako od­ov­zdať  napr. vy­šet­ro­va­te­ľo­vi PZ, kto­rý by si ju prev­zal, na­koľ­ko v zne­ní § 85 ods. 3 Tr. por. sa uvá­dza po­li­cajt kto­rý za­dr­ža­nie vy­ko­nal (§ 85 ods. 1 zá­ko­na), ale­bo kto­ré­mu bo­la od­ov­zda­ná za­is­te­ná oso­ba pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na napr. (§ 19 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re) pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne pod­ľa ods. 2 (te­da kto­rá bo­la ob­me­dze­ná na osob­nej slo­bo­de). Nič z uve­de­né­ho ne­nas­ved­ču­je to­mu, že by ta­kú­to oso­bu bol op­ráv­ne­ný ďa­lej od­ov­zdať prís­luš­né­mu po­li­caj­to­vi, kto­rý by mo­hol ďa­lej reali­zo­vať pro­ces­né úko­ny.

            Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru pri sú­čas­nej práv­nej úp­ra­ve, by mal prís­luš­ník PZ, kto­rý nie je vec­ne prís­luš­ný  vy­šet­ro­vať pre­či­ny pre kto­ré  zá­kon us­ta­no­vu­je od­ňa­tie slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je tri ro­ky ale­bo zlo­či­ny, pos­tu­po­vať pod­ľa  § 19  zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re, kde od jej za­is­te­nia sa po­čí­ta le­ho­ta na jej za­dr­ža­nie pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku.   

Diskusia