Informácia o postupe Krajského súdu v Bratislave ohľadne zadržania podozrivej osoby príslušníkom poriadkovej polície.
Trestnoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave sa zjednotilo v tom, že policajt môže vykonať zadržanie podozrivej osoby iba postupom podľa § 85 ods. 1 Tr. por. Samozrejme, podstatným tu bude obsahové vymedzenie zápisnice o zadržaní a nie jej formálne paragrafové označenie. Krajský súd v Bratislave tu preto bude vychádzať z rozhodnutia, ktoré bolo publikované na tomto webe http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a491-prislusnici-poriadkovej-policie-mozu-obmedzit-osobnu-slobodu-len-podla-85-ods-1-tr-por-a-nie-podla-85-ods-2-tr-por
Vzhľadom k uvedenému bude až do prípadnej zmeny právnej úpravy, respektíve prijatia zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR každé zadržanie podozrivej osoby vykonané príslušníkom poriadkovej polície postupom podľa § 85 ods. 2 Tr. por. považované za nezákonné, za zadržanie, ktoré bolo vykonané v rozpore s právnym poriadkom SR. Časť sudcov krajského súdu pritom zastáva aj názor, že nezákonné zadržanie príslušníkom polície nemôže byť podkladom pre následné prípadné vzatie obvineného do väzby a preto bude prichádzať do úvahy nevzatie obvineného do väzby, respektíve prepustenie obvineného z väzby na slobodu.
S poukazom k doterajšej čiastočne rozdielnej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave ako aj Najvyššieho súdu SR ohľadne tejto problematiky, požiadal Krajský súd v Bratislave Najvyšši súd SR o vydanie komplexného zjednocujúceho stanoviska, ktoré by sa touto problematikou zaoberalo a ktoré by vyriešilo vštky sporné otázky.
Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave je z hľadiska ďalšej aplikačnej praxe nutné, aby Najvyšší súd SR zjednotil výklad k týmto okruhom problémov:
1. Pri zadržaní podozrivého tzv. vyhláškovým policajtom v zmysle Trestného poriadku má tento postupovať podľa § 85 ods. 1 Tr.por. alebo môže postupovať podľa § 85 ods.2 Tr.por.
2. Ak má vyhláškový policajt postupovať vždy podľa § 85 ods. 1 Tr.por., pričom súd zistí, že postup vyhláškového policajta pri zadržaní podozrivého je v rozpore so zákonom, keďže postupoval podľa § 85 ods. 2 Tr.por., má to mať vždy za následok konštatovanie nezákonnosti zadržania podozrivého aj s tým dôsledkom, že podozrivý bude prepustený zo zadržania na slobodu (resp. v prípade, že bol vzatý do väzby súdom prvého stupňa, bude dôsledkom jeho prepustenie z väzby na slobodu nadriadeným súdom) alebo takýto dôsledok by to nemalo mať, keďže vyhláškový policajt postupoval pri zadržaní podozrivého síce podľa nesprávneho ustanovenia zákona, pričom to však fakticky nemalo vplyv na práva zadržaného podozrivého.
3. Ak má vyhláškový policajt postupovať podľa § 85 ods. 1 Tr.por.
- aký má byť ďalší procesný postup z pohľadu § 85 ods. 4 Tr.por.
- a ak sa začne trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu (zadržaním podozrivého), ktorý vykonal vecne nepríslušný policajt, aký to bude mať dôsledok z pohľadu § 199 ods. 4 Tr.por., v ktorom je riešená iba otázka miestnej nepríslušnosti, nie však vecnej nepríslušnosti.
Podľa informácií krajského súdu sa Najvyšší súd SR touto problematikou bude zaoberať s tým, že pravdepodobným je prijatie zjednocujúceho výkladového stanoviska ešte do konca roku 2016.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.