Náhrada trov obhajoby po oslobodzujúcom rozsudku

 

Autor člán­ku:

JUDr. Vla­di­mír Var­ga

sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Hu­men­né

Náh­ra­da trov ob­ha­jo­by po os­lo­bo­dzu­jú­com roz­sud­ku – roz­diel me­dzi us­ta­no­ve­ným ob­haj­com a zvo­le­ným ob­haj­com

 Tro­vy tres­tné­ho ko­na­nia, kto­ré zná­ša štát de­fi­nu­je Trest­ný po­ria­dok (TP) v us­ta­no­ve­ní § 553 ods. 1 tak­to: Tro­vy ne­vyh­nut­né na vy­ko­na­nie tres­tné­ho ko­na­nia vrá­ta­ne trov vy­ko­ná­va­cie­ho ko­na­nia zná­ša štát; nez­ná­ša však vlas­tné tro­vy ob­vi­ne­né­ho, zú­čas­tne­nej oso­by a poš­ko­de­né­ho ani vý­dav­ky spo­je­né so zvo­le­ním ob­haj­cu a spl­no­moc­nen­ca. Štát však zná­ša tro­vy na po­vin­nú ob­ha­jo­bu, kto­ré vznik­li ob­vi­ne­né­mu v dôs­led­ku do­vo­la­nia po­da­né­ho mi­nis­trom spra­vod­li­vos­ti ale­bo ge­ne­rál­nym pro­ku­rá­to­rom.

 Trest­ný po­ria­dok ob­haj­co­vi, kto­rý bol ob­vi­ne­né­mu us­ta­no­ve­ný, priz­ná­va vo­či štá­tu ná­rok na od­me­nu a náh­ra­du pod­ľa ta­ri­fy ur­če­nej oso­bit­ným pred­pi­som(vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky o od­me­nách a náh­ra­dách ad­vo­ká­tov za pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb, č. 655/2004 Z. z.).

Pod­ľa § 555 ods. 1 písm. c) TP, ak bol ob­ža­lo­va­ný prá­vop­lat­ne uz­na­ný za vin­né­ho, je po­vin­ný nah­ra­diť štá­tu vy­pla­te­nú od­me­nu a náh­ra­du us­ta­no­ve­né­mu ob­haj­co­vi. Vý­kla­dom a con­tá­rio mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že vo všet­kých prí­pa­doch, kto­rých vý­sled­kom nie je od­su­dzu­jú­ci vý­rok sú­du, kto­rým uz­ná­va ob­vi­ne­né­ho za vin­né­ho, ob­vi­ne­ný ne­má po­vin­nosť nah­ra­diť štá­tu vy­pla­te­nú od­me­nu a náh­ra­du us­ta­no­ve­né­mu ob­haj­co­vi.

 Naj­ná­zor­nej­ším prík­la­dom je roz­su­dok sú­du, kto­rým je ob­vi­ne­ný spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 TP os­lo­bo­de­ný - nie je zá­me­rom auto­ra ana­ly­zo­vať, či rov­na­ké účin­ky vo vzťa­hu k po­vin­nos­ti na náh­ra­du trov tres­tné­ho ko­na­nia má aj roz­hod­nu­tie sú­du o pos­tú­pe­ní ve­ci pod­ľa § 280 ods. 2 TP, o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 281 TP, o pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, či zmie­ri pod­ľa § 282 TP.

 Vý­kla­dom us­ta­no­ve­nia § 555 ods. 1 písm. c) TP, te­da mož­no vy­slo­viť, že ak bol ob­ža­lo­va­ný spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­de­ný, nie je po­vin­ný nah­ra­diť štá­tu vy­pla­te­nú od­me­nu a náh­ra­du us­ta­no­ve­né­mu ob­haj­co­vi.

            Ci­to­va­né us­ta­no­ve­nie § 555 ods. 1 písm. c) TP spo­lu s us­ta­no­ve­ním § 553 ods. 1 TP, však vy­tvá­ra dve ka­te­gó­rie osôb, kto­rým pos­ky­tu­je rôz­nu mie­ru práv­nej ochra­ny a rôz­nu mie­ru prís­tu­pu k prá­vu na ob­ha­jo­bu.

Uve­diem ná­zor­ný prík­lad – pro­ku­rá­tor po­dá na dvoch ob­ža­lo­va­ných ob­ža­lo­bu pre spo­loč­ne spá­cha­ný sku­tok, kto­rý je v ob­ža­lo­be práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako zlo­čin lú­pež pod­ľa § 188 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na (TZ), pri­čom obid­va­ja ob­vi­ne­ní sú pre ten­to sku­tok vo väz­be. U obid­voch ob­vi­ne­ných je tak da­ný dô­vod po­vin­nej ob­ha­jo­by pod­ľa § 37 ods. 1 písm. a) TP.  Ob­vi­ne­ný „A“ si ob­haj­cu nez­vo­lil a pre­to mu bol ob­haj­ca us­ta­no­ve­ný a ob­vi­ne­ný „B“ si ob­haj­cu zvo­lil. Obid­va­ja sú po pre­jed­na­ní ve­ci pred sú­dom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­de­ní – za­tiaľ čo ob­vi­ne­ný „A“, kto­ré­mu bol ex of­fo us­ta­no­ve­ný ob­haj­ca, v prí­pa­de os­lo­bo­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku žiad­nym spô­so­bom „ne­rie­ši“ od­me­nu ob­haj­cu, pre­to­že o nej na návrh ob­haj­cu roz­ho­du­je súd tým, že ur­čí jej vý­šku a sú­čas­ne roz­hod­ne o jej vy­pla­te­ní štá­tom (z roz­poč­to­vých pros­tried­kov), tak ob­vi­ne­ný „B“ v prí­pa­de os­lo­bo­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku, ne­má prá­vo na to, aby o od­me­ne a jej vy­pla­te­ní zvo­le­né­mu ob­haj­co­vi, resp. o náh­ra­de vý­dav­kov spo­je­ných so zvo­le­ním ob­haj­cu bo­lo roz­hod­nu­té rov­na­ko.

 Na­koľ­ko ci­to­va­né us­ta­no­ve­nia vy­tvá­ra­jú rôz­ne práv­ne pos­ta­ve­nie osôb v iden­tic­kej si­tuá­cii, mož­no mať po­chyb­nos­ti o ich sú­la­de s ús­ta­vou (čl. 50 ods. 3 ús­ta­vy). Mie­ra práv­nej ochra­ny a prá­va na ob­ha­jo­bu pos­kyt­nu­tá cit. us­ta­no­ve­nia­mi ob­vi­ne­né­mu „A“ je nes­por­ne vy­ššia, než je v tej is­tej si­tuá­cii pos­ky­to­va­ná ob­vi­ne­né­mu „B“ – kto­rý mu­sí od­me­nu zvo­le­né­mu ob­haj­co­vi za­pla­tiť zo svo­jich fi­nan­čných pros­tried­kov a i na­priek to­mu, že ho štát (ne­zá­kon­ne) ob­vi­nil a ne­raz dl­hé ro­ky tres­tne stí­hal, mu­sí sa náh­ra­dy tých­to vý­dav­kov spo­je­ných so zvo­le­ním ob­haj­cu do­má­hať pos­tu­pom up­ra­ve­ným oso­bit­ným práv­nym pred­pi­som (te­da nie pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku).

 Pod­ľa sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy ob­vi­ne­ný „B“ po os­lo­bo­dzu­jú­com roz­sud­ku mu­sí up­lat­niť vo­či štá­tu ná­rok na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej ne­zá­kon­ným roz­hod­nu­tím pod­ľa zá­ko­na č. 514/2003 Z.z., o zod­po­ved­nos­ti za ško­du spô­so­be­nú pri vý­ko­ne ve­rej­nej mo­ci a o zme­ne niek­to­rých zá­ko­nov – ak chce do­siah­nuť náh­ra­du vlas­tných vý­dav­kov spo­je­ných so zvo­le­ním ob­haj­cu.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v od­ôvod­ne­ní roz­sud­ku 1 Cdo 53/93, dos­pel k zá­ve­ru, že ak doš­lo k za­sta­ve­niu tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo k os­lo­bo­de­niu spod ob­ža­lo­by, tre­ba s pri­hliad­nu­tím na kon­krét­ne okol­nos­ti a dô­vo­dy vy­chá­dzať z to­ho, že ob­čan čin nes­pá­chal a že tres­tné stí­ha­nie pro­ti ne­mu ne­ma­lo byť za­ča­té. Ná­rok na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia sa po­su­dzu­je ako ná­rok na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej ne­zá­kon­ným roz­hod­nu­tím.

 Up­lat­ne­nie ná­ro­ku vo­či štá­tu na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej ne­zá­kon­ným roz­hod­nu­tím pod­ľa zá­ko­na č. 514/2003 Z.z., o zod­po­ved­nos­ti za ško­du spô­so­be­nú pri vý­ko­ne ve­rej­nej mo­ci a o zme­ne niek­to­rých zá­ko­nov, je však ne­raz zdĺha­vý pro­ces spo­je­ný s neocho­tou štá­tu ne­zá­kon­ne stí­ha­nej oso­be nah­ra­diť as­poň vý­dav­ky spo­je­né so zvo­le­ním ob­haj­cu (a nie­to eš­te pos­kyt­núť pri­me­ra­nú sa­tis­fak­ciu za ne­ma­jet­ko­vú uj­mu).

 Ne­vi­dím žiad­ny dô­vod, pre kto­rý by štát ne­mal zná­šať aj vý­dav­ky spo­je­né so zvo­le­ním ob­haj­cu ak tres­tné stí­ha­nie ne­bo­lo skon­če­né prá­vop­lat­ným od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom. O náh­ra­de tých­to vý­dav­kov by sa ma­lo roz­hod­núť už na zá­kla­de tres­tné­ho pro­ces­né­ho kó­dexu na návrh ob­vi­ne­né­ho, resp. ním zvo­le­né­ho ob­haj­cu a nie až up­lat­ne­ním ná­ro­ku pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.

 Pred­se­da se­ná­tu v ko­na­ní pred sú­dom, resp. or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní, kto­rý tres­tné stí­ha­nie za­sta­vil, má pred­sa do­ko­na­lý preh­ľad o úko­noch ob­haj­cu a pre­to by mo­hol o náh­ra­de vý­dav­kov spo­je­ných so zvo­le­ním ob­haj­cu ob­vi­ne­né­mu roz­hod­núť v rov­na­kom roz­sa­hu, ako by roz­ho­dol o ná­ro­ku na od­me­nu a náh­ra­du ob­haj­cu, kto­rý bol ob­vi­ne­né­mu us­ta­no­ve­ný  - te­da pod­ľa ta­ri­fy ur­če­nej oso­bit­ným pred­pi­som (vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky o od­me­nách a náh­ra­dách ad­vo­ká­tov za pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb, č. 655/2004 Z. z.).

 Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru by prob­lém vy­rie­ši­la no­ve­la Tres­tné­ho po­riad­ku, kon­krét­ne us­ta­no­ve­nia § 553 ods. 1 a ods. 3 TP, po pri­ja­tí kto­rej by dot­knu­té us­ta­no­ve­nia moh­li mať nap­rík­lad ta­ké­to zne­nie:

§ 553 ods. 1 TP:

Tro­vy ne­vyh­nut­né na vy­ko­na­nie tres­tné­ho ko­na­nia vrá­ta­ne trov vy­ko­ná­va­cie­ho ko­na­nia zná­ša štát; nez­ná­ša však vlas­tné tro­vy ob­vi­ne­né­ho, zú­čas­tne­nej oso­by a poš­ko­de­né­ho ani vý­dav­ky spo­je­né so zvo­le­ním spl­no­moc­nen­ca. Štát nez­ná­ša vý­dav­ky spo­je­né so zvo­le­ním ob­haj­cu,po­kiaľ tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho skon­či­lo od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom, pod­mie­neč­ným za­sta­ve­ním tres­tné­ho stí­ha­nia, ale­bo zmie­rom. Ak tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho skon­či­lo inak ako od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom, pod­mie­neč­ným za­sta­ve­ním tres­tné­ho stí­ha­nia, ale­bo zmie­rom, má ob­vi­ne­ný vo­či štá­tu ná­rok na náh­ra­du od­me­ny a náh­rad ob­haj­cu pod­ľa ta­ri­fy ur­če­nej oso­bit­ným pred­pi­som.

§ 553 ods. 3 TP:

O návr­hu pod­ľa od­se­ku1 a 2 or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd roz­hod­ne do 30 dní od je­ho po­da­nia. Priz­na­nú od­me­nu a náh­ra­du ho­to­vých vý­dav­kov ob­haj­co­vi ako aj priz­na­nú náh­ra­du od­me­ny a náh­rad ho­to­vých vý­dav­kov ob­haj­cu ob­vi­ne­né­muor­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd vy­pla­tí naj­nes­kôr do 90 dní od prá­vop­lat­nos­ti toh­to roz­hod­nu­tia. O vý­ške od­me­ny a náh­ra­dy ob­haj­cu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, kto­rý ukon­čil za­stu­po­va­nie vo ve­ci, roz­hod­ne na návrh ob­haj­cu or­gán čin­ný tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd po ukon­če­ní za­stu­po­va­nia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia