Vzhľadom
na tú skutočnosť, že KEU odjakživa považoval za jednu obvykle jednorazovú dávku
marihuany množstvo 100-500mg
sušiny obsahujúce 10-30mg THC a rozhodovacia prax sa u kvantitatívneho
hľadiska priklonila k hornej
hranici tohto intervalu, teda 500mg sušiny, domnieval som sa, že rovnaký
prístup bude zvolený aj u kvalitatívneho kritéria, teda, že za 1 obvykle
jednorazovú dávku konopy bude v zmysle rovnakého prístupu určených práve
30 mg THC. Správnosť môj názor umocňovalo aj už existujúce uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1To 125/2013
z iného trestného konania, v rámci ktorého bol obžalovaný
u ktorého bola zaistená sušina konopy s obsahom viac ako 10mg THC
následne po zrušení odsudzujúceho rozsudku spod obžaloby oslobodený.
Názor Krajského súdu v Bratislave bol však odlišný a za „1 dávku“ marihuany bolo z hľadiska kvalitatívneho určených 10mg. THC. Hoci rozhodnutie odvolacieho súdu rešpektujem, dovoľujem si prezentovať svoje argumenty pre ktoré som podal odvolanie voči rozsudku súdu I. stupňa (mimochodom veľmi zrozumiteľne odôvodnenému/ hoci sa s právnym názorom nestotožňujem). Mojim základným argumentom je to, že pojem jedna obvykle jednorazová dávka omamnej a psychotropnej látky je pojem nanajvýš individuálny. U marihuany v zmysle predkladaných listín je za toto množstvo možno považovať u začiatočníka 5mg THC, pričom u skúseného užívateľa bola Lekárskou fakultou UK v Prahe zistená denná dávka 420mg. V zmysle R 87/2015 Obvykle jednorazovou dávkou na použitie“ v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.Práve KEU PZ podľa odborných informácií stanovilo konzumný priemer na množstvo 10-30mg THC. Nakoľko však ide o transformáciu odborného záveru znalca do právnej terminológie, kde musí existovať konkrétna „hranica“ a nie určitý „interval“, malo by sa podľa môjho právneho názoru pri zohľadnení základnej zásady trestného procesu in dubioproreo, za 1 dávku považovať kvalitatívne množstvo práve 30 mg. THC. Veď rovnakou metodikou sa postupovalo aj v prípade posudzovania intervalu stavu opitosti vylučujúcej spôsobilosť viesť motorové vozidlo pri trestnom čine podľa § 289 TZ (vid úvahy nižšie v texte odvolania). Hoci súd I. stupňa tieto moje úvahy posúdil ako nepriliehajúce, poukazujem na to, že presne tento príklad uvádzal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn. 4To 44/2016 keď posudzoval konzumný priemer (1 dávku) u pervitínu, ktorý určil ako 100mg s obsahom účinnej látky aspoň 10mg.
Nemôžem sa stotožniť s právnym názorom podľa ktorého je za 1 obvykle jednorazovú dávku drogy z hľadiska kvalitatívneho určené rovnaké množstvo účinnej látky u účinkami mimoriadne nebezpečného synteticky vyrábaného pervitínu a v prírode sa bežne vyskytujúcej, účinkami menej nebezpečnej rastliny marihuany/konopy.
Sp. zn. 3T 10/2016
VEC: Odôvodnenie odvolania obžalovaného
Obž.: M.H.
(návrh na doplnenie dokazovania uvedený na str. 3/ vyžiadanie správy od KEÚ PPZ)
Vážený súd,
ako obžalovaný M.H. si súdu prostredníctvom zvoleného obhajcu dovoľuje predložiť odôvodnenie odvolania voči rozsudku zo dňa 30.06.2016, pričom odvolanie bolo zahlásené priamo do zápisnice o HP. Odvolanie obžalovaného bolo podané čo do výroku o vine, treste ako aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolacia argumentácia obhajoby bude vo veľkej miere obdobná, ako v rámci písomne predloženej záverečnej reči obhajcu, pričom však v tomto odvolaní reagujeme aj na argumenty súdu I. stupňa uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku.
Názor o nesprávnosti záveru o vine obžalovaného opierame o nasledovné argumenty:
A)
Absencia objektívnej stránky trestného činu
A. 1)
V zmysle obžaloby mal M.H. prechovávať 538mg konopy s obsahom THC viac ako 20mg.
Mám za to, že už z takto formulovanej skutkovej vety obžaloby je evidentná absencia trestnosti skutku a to z dôvodov, na ktoré opakovane poukazuje Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach. Súdu sme predložili skutkovo a právne veľmi podobné uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 1To 125/2013, z ktorého budeme citovať. Citovať však budeme aj z uznesenia KS v Bratislave 4To 11/2014 a iných.
Z uznesenia KS v Bratislave sp. zn. 4To 11/2014:
„Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis – konope. Pri rastlinách rodu Cannabis - konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty.
Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Cannabis – konopa nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku.“
Z uznesenia KS v Bratislave sp. zn. 1To 125/2013 (str. 9):
„Údaj o množstve viac ako 10 mg uvedený v znaleckom posudku je pritom nepresný a to z nasledujúcich dôvodov:
Podľa medzinárodných odborných údajov sa totiž uvádza minimálne rozpätie 10 až 30mg THC, ako množstvo schopné ovplyvniť psychiku konzumenta,
Zo znaleckého posudku KÉU PZ však nevyplýva, na základe čoho si KÉU PZ zvolilo hranicu 10mg THC a nie hranicu 30 mg THC, ktorá je pre obvineného pri aplikácii zásady in dubio pro reo, t.j. v prípade pochybností v prospech obžalovaného, priaznivejšia.
Str. 11
Obvykle jednorazová dávka drogy nemôže byť stanovená paušálne pre celé územie SR, ale ide o údaj premenný a nanajvýš individuálny, ktorý sa mení podľa lokality, spôsobu konzumácie drogy, osoby konzumenta, jeho veku, pohlavia a najmä miery závislosti.“
Podľa uznesenia KS v Bratislave 1To 168/2011:
„Na vyvodenie trestnej zodpovednosti nestačí okolnosť, že zaistená látka je uvedená v zozname omamných či psychotropných látok, ale je potrebné skúmať, či je schopná ovplyvniť psychiku človeka v takej miere, ktorá je daná § 130 ods. 5 Tr. zák. V prípade, ak túto mieru nie je schopná dosiahnuť, nie je naplnený formálny znak daného trestného činu (viď uznesenie NS SR č. 5Tz 11/2004, R 24/1998).“
Vzhľadom na vyššie uvedené závery v iných trestných veciach, možno v tejto trestnej veci skonštatovať to, že konopa, ktorú mal M.H. držať nedosahovala kvalitatívny stupeň na to, aby išlo o OPL v zmysle § 130 ods. 5 TZ a to z dôvodu nedostatočnej koncentrácie THC v rastlinnom materiály, ktorý bol predložený na znalecké skúmanie. Súdu sme predložili dva znalecké posudky z iných trestných vecí (jeden dokonca spracúvala totožná znalkyňa Ing. F.), pričom vždy KEU PZ považoval za jednu dávku konopy, množstvo 10-30mg THC v sušine o hmotnosti 100-500mg konopy, resp. iba množstvo 10-30mg THC. V tu prejednávanej veci bola zistená nižšia hodnota THC (len viac ako 20 mg) vo väčšej hmotnosti sušiny (538mg sušiny). Ide teda o nižšiu koncentráciu THC.
Zmena v množstve, ktoré v tejto veci považuje KEÚ za jednu dávku drogy je teda neodôvodnená a zrejme vychádza iba z interných smerníc tak, aby sa znižovali náklady znaleckého skúmania. Tak či tak, KEÚ ani nemá určovať to, čo považuje za obvyklú jednorazovú dávku drogy. Je notoricky známou skutočnosťou, že KEÚ PZ je povinný pri znaleckom skúmaní zistiť:
o akú látku ide,(či ide o zakázanú látku podľa prílohy zákona o OPL)
váhu predloženého materiálu (v tejto súvislosti navrhujeme v rámci dokazovania pred odvolacím súdom, aby konajúci súd vyžiadal od KEÚ PPZ údaj o tom, akú mala váha použitá pri vážení konopy povolenú odchýlku v presnosti merania, nakoľko každý obdobný technický prístroj pracuje v prípustnou odchýlkou, ktorú pri tak krajnom údaje o váhe materiálu ako bol zaistený tu, treba zohľadniť v zmysle zásady in dubioproreo),
koncentráciu účinnej látky (na zistenie naplnenia hypotézy §130 ods. 5 TZ).
V tu prejednávanej trestnej veci sa však KEÚ PZ týmto neriadil a zrejme uprednostnil hospodárnosť a znižovanie výdavkov štátu, keď vzhľadom na malé predložené množstvo drogy nevykonal kompletnú analýzu rastlinného materiálu, keď napr. nebola zisťovaná koncentrácia účinnej látky THC. Rastlinný materiál bol skúmaním spotrebovaný a teda nie je možné už žiadne dopĺňanie znaleckého posudku. Tento postup však nemôže byť na ťarchu obžalovaného.
Poukazujeme na to, že tak medzinárodné odborné zdroje, ako aj súdna prax považujú kvalitatívne za jednu dávku konope/marihuany množstvo 10-30mg THC, pričom v zmysle právnej zásady in dubioproreo by sa mala za 1 obvykle jednorazovú dávku drogy považovať 30 mg absolútneho (100%-ného) THC.
Táto argumentácia je plne dôvodná, keďže aj súdna prax ohľadom otázky kvantitatívneho vyjadrenia jednej obvykle jednorazovej dávky konopy sa priklonila k hornej hranici uvádzanej v odbornej literatúre, ktorá bola uvádzaná v rozpätí 100-500mg sušiny (vid uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 4To 11/2014) !!!
Podľa právneho názoru KS v Bratislave sp. zn. 1To 125/2013 obvyklá jednorazová dávka konopy je mimoriadne individuálny údaj. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný má s konope skúsenosti. Okrem toho ide o muža atletickej postavy, športovca v „najlepšom veku“, ktorý pravidelne športuje, pri plnej sile a teda je odôvodnené domnievať sa, že až sušina obsahujúca 30mg THC a viac by pre neho predstavovala jednu dávku konopy.
Vyššie uvedenú argumentáciu možno podľa nášho názoru použiť i v prípade, ak by sme pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ vykladali ako objektívne kritérium, t. j. je bez významu, či páchateľom je pravidelný konzument drog ako aj to v akom štádiu závislosti od drog sa nachádza a akú veľkú dávku drogy považuje subjektívne (pre seba) za jednu dávku drogy, respektíve, či páchateľom je osoba, ktorá si chce drogu aplikovať prvýkrát teda, že obvykle jednorazovou dávkou by sa rozumela dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.
Súd si však musí byť v každom prípade istý, že množstvo THC by naozaj bolo schopné ovplyvniť psychiku väčšiny konzumentov tak, ako to predpokladá zákon.
Rovnaký prístup je aplikovaný aj v prípade trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu. Ani vtedy sa nezisťuje, aký vplyv malo konkrétne množstvo požitého alkoholu na správanie sa konkrétneho páchateľa, ale rozhodujúci je množstvový (tabuľkový) údaj o objeme požitého alkoholu, pričom je lekárskou vedou zistené že od jedného promile už nikto (teda ani cit.: „nadprůměrně disponovaný řidič“) nie je schopný viezť motorové vozidlo bezpečne (vid predložené uznesenie NS ČR sp.zn. 5Tdo 874/2007). Preto som presvedčený, že až hranica 30mg THC by mala byť všeobecne považovaná za kvalitatívnu hranicu jednej obvykle jednorazovej dávky. Podporne poukazujem na to, že podľa zistení Toxikologického informačného strediska, zriadeného pri Lekrárskej fakulte Univerzity Karlovy potrebujú ťažší fajčiari marihuany dennú dávku na úrovni 420 mg THC. Približný medián ma úrovni 30 mg. THC ako hranica obvyklej jednorazovej dávky THC by bol preto plne dôvodný.
Ak súd I. stupňa túto argumentáciu vyhodnotil ako nepriliehavú (str. 11 rozsudku), nakoľko podľa jeho názoru pri trestnom čine ohrozovania pod vplyvom návykovej látky sa zisťuje stav páchateľa, kedy je rozhodujúce či jeho opojenie vylučuje spôsobilosť viesť napr. motorové vozidlo, kým u tu prejednávaného trestného činu stačí spôsobilosť nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, tak s uvedeným argumentom sa nestotožňujeme. Na analógiu so stanovením 1 promile u alkoholu sme poukazovali iba v tých intenciách, že vždy ak sa pohybuje nejaký odborný (lekársky , alebo toxikologický) údaj „v rozpätí“, malo by trestné právo vychádzať zo základného princípu in dubioproreo. Ide teda o akési prenesenie odborných záverov do reči právnej normy a jej základných princípov vyhodnocovania.
Aj pri alkohole je jasné, že hranica vylučujúca spôsobilosť napr. viesť motorové vozidlo je vysoko individuálna (cca od 0,5 promile do 1 promile). Ako príklad možno uviesť to, že u 50kg vážiacej ženy aj 0,7 promile alkoholu v tele spôsobuje stav, kedy je vylúčené vedenie motorového vozidla. Súdna prax sa však priklonila k hornej hranici tohto intervalu, nakoľko je jasné, že stupeň opitosti 1 promile už „pokryje“ všetky osoby bez ohľadu na ich pohlavie, či váhu.
Rovnako by mali podľa nášho názoru pristupovať aj súdy v prípadoch drogových deliktov s marihuanou. Ak KEÚ PPZ považuje za jednu obvykle jednorazovú dávku marihuany čo do kvality interval 10-30 mg THC ako množstvo spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, mala by súdna prax vychádzať z toho, že až 30mg je kvalitatívne jednou obvykle jednorazovou dávkou drogy.
Treba si uvedomiť tiež to, že napríklad u metamfetamínu – ako oveľa silnejšej syntetickej drogy bola súdnou praxou kvalitatívna hranica jednej obvykle jednorazovej dávky stanovená na 10mg. Je teda absolútne odôvodnené, aby bola jedna obvykle jednorazová dávka „prírodnej“, menej nebezpečnej, menej toxickej omamnej látky akou je THC stanovená od 30mg THC, teda minimálne 500mg sušiny obsahujúce aspoň 30mg THC.
A.2)
V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 1/1998, publikovaného v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom 24/1998:
„za prechovávanie omamnej, alebo psychotropnej látky v zmysle § 187 ods. 1 Trestného zákona nemožno považovať držbu takejto látky pred jej osobným fyzickým použitím tým, kto si ju na tento účel zadovážil, pokiaľ toto použitie nadväzuje na jej zadováženie (spotrebná držba)“.
V tu prejednávanej veci bolo preukázané, že OPL obžalovaný nekúpil, ani nijak inak nezískal resp. si ju nezadovážil, ale marihuanu chcel iba konzumovať. Za tým účelom po tom, ako sa dozvedel o odloženej marihuane a fajke, vyšiel pred nočný podnik, kde ho pri manipulácii s „erárnou“ fajkou a konopou zadržala hliadka PZ. V prospech toho, že išlo o erárnu marihuanu hovorí aj záver znaleckého posudku KEÚ PZ vo veci zistenia DNA, keď na fajke sa našli minimálne 3 profily DNA. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o niekoho vlastnú fajku, z ktorej by fajčila iba jediná osoba tak, ako je to napr. v prípade klasických fajok na tabak. Tak ako vyplýva zo skutkového opisu deja obžalovaným ako aj svedkami, nebolo jeho úmyslom drogu prechovávať, ale iba ju konzumovať. Svedkovia – príslušníci PZ potvrdili, že M.H. zbadali v momente, keď manipuloval s fajkou a konope – išlo o snahu otvoriť plastové vrecko a naplniť fajku konopou, k čomu už ale nedošlo a obžalovaný si OPL vložil do svojho vrecka iba následkom kriku/výziev príslušníkov PZ, ktorí sa legitimovali ústnym vyhlásením „Polícia“. Úmyslom obžalovaného teda nikdy nebolo prechovávať marihuanu, ale iba ju konzumovať. Konanie spočívajúce vo vložení si vrecka s konopou do vrecka nohavíc bolo iba skratovou reakciou na výzvy policajtov v úmysle vyhnúť sa prípadným „pletkám“ s políciou. Ak by nebol obžalovaný vyrušený hliadkou PZ, po konzume marihuany by fajku vložil na miesto a k žiadnemu prechovávaniu by nikdy nebolo došlo.
Súd prvého stupňa poukázal na neaktuálnosť vyššie uvedeného judikátu, nakoľko v rekodifikovanom TZ sa už pod prechovávaním rozumie „po akúkoľvek dobu“. V tejto súvislosti poukazujeme na komentár k rekodifikovanému Trestnému zákonníku od autorov Samaš, Stiffel a kol. (str. 351 k §§171, 172 TZ), kde sa aj po rekodifikácii tento judikát uvádza. Je to bezpochyby z toho dôvodu, že je stále aktuálny. Ak by totiž bola trestná aj krátkodobá držba drogy bezprostredne pred jej aplikáciou, mohli by OČTK okamžite stíhať každú osobu ktorá už OPL v minulosti konzumovala (ak by už nedošlo k premlčaniu), nakoľko bez aspoň minimálnej doby držby nemožno drogu aplikovať. Potom by bol ale záver o beztrestnosti konzumu drog obsolétym.
Súd I. stupňa vyhodnotil obhajobnú argumentáciu obžalovaného za nedôveryhodnú, keď napr. na str. 11 rozsudku uvádza, že verzii o odloženej marihuane „pre kohokoľvek“ neuveril z dôvodu toho, že :
a) v podniku biletár v tom čase nebol a
b) vlastník drogy musel predtým vynaložiť na jej zadováženie finančné prostriedky a teda prečo by nechal marihuanu len tak voľne odloženú.
Máme za to, že priebeh skutku uvedený obžalovaným je plne logický a celkom bežný. Je plne logické ak :
a) konzument nevojde do podniku, kde môže byť biletár, alebo kedykoľvek vykonaná policajná razia s drogou pri sebe ale nechá ju v tzv. „mŕtvej schránke“ a
b) súdu musí byť známa cena cca 0,5g marihuany, ktorá predstavuje cca 3 - 5 €. Táto položka je teda zanedbateľná a ktokoľvek kto už predtým marihuanu konzumoval a zvyšok z nej nechcel, ju mohol vzhľadom na jej bagateľnú cenu prenechať pre kohokoľvek iného.
B)
Aplikácia materiálneho korektívu
Podľa § 10 ods. 2 TZ nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Máme za to, i v prípade ak by sa skutok stal tak ako je uvedené v obžalobe, závažnosť skutku je nepatrná. V zmysle obžaloby mal M.H. prechovávať 538mg konope – marihuany. Vzhľadom na toto množstvo, de facto 38mg (ako množstvo prevyšujúce množstvo 500mg ) konopy rozhoduje o tom, či má alebo nemá byť pán H. trestne stíhaný.
Množstvo 38mg (ešte pred zohľadnením odchýlky merania u použitej váhy, ktorú navrhujeme zistiť od KEÚ PPZ) možno označiť ako stopové množstvo. Práve inštitút materiálneho korektívu má podľa nášho názoru pokrývať prípady ako je tu vyšetrovaný, teda prípad, kedy sa formálne znaky skutkovej podstaty javia byť naplnené, avšak vzhľadom na hraničnosť trestnosti/beztrestnosti je závažnosť skutku nepatrná.
Poukazujeme na to, že množstvo 500mg, ktoré bolo poňaté súdnou praxou ako jedna obvykle jednorazová dávka konopy, bolo určené prostredníctvom objektívnej stránky skutkovej podstaty a to jednak na podklade odbornej literatúry (interval 100-500mg sušiny), ako aj na podklade laického prvku, keď jeden „joint“ má hmotnosť približne 500mg. Táto metodika určenia obvykle jednorazovej dávky konopy však nevylučuje aplikáciu materiálneho korektívu. Od bežného konzumenta nemožno vyžadovať, aby voľným okom rozoznal množstvo, z ktorého by bola 1 cigareta (teda max. 500mg), alebo ide o 38mg nad váhu 1 konopnej cigarety. Práve na tieto prípady podľa nášho názoru slúži materiálny korektív. Poukazujem tiež na to, že v tu prjednávanej veci ide o tzv. mäkkú drogu, ktorej škodlivosť prechovávania a konzumu je diametrálne odlišná ako v prípade tvrdých drog ako napr. fentanyl, extáza, kokaín, pervitín, či heroín. Podstatným je aj to, že M.H. je vysokoškolsky vzdelanou (Práv. F UK), dosiaľ netrestanou a priestupkovo neprejednávanou osobou a už samotný pobyt v policajnej cele a dosiaľ vykonávané procesné úkony sú dostatočné na jeho nápravu.
Súd podľa názoru obhajoby vyhodnocoval skutkový stav i právny stav jednostranne v neprospech obžalovaného. Na jednej strane súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného to, že nebol aktívny ale iba občasný konzument marihuany, keď ako obvykle jednorazovú dávku marihuany by u obžalovaného z toho dôvodu považoval množstvo výrazne menej ako 30mg THC (str. 10 dole) a teda v prospech obžalovaného by bolo to, ak by bol častý konzument konopy, na strane druhej však v neprospech obžalovaného vyhodnotil cez inštitút materiálneho korektívu aj to, že už mal v minulosti skúsenosti s konopou a o materiálny korektív by mohlo ísť vtedy, ak by u obžalovaného išlo o jeho prvý kontakt s konopou (str. 12/13).
U obžalovaného by teda bolo trestné, ak by skutok bol jeho prvým kontaktom s marihuanou, rovnako by však bolo trestné aj keby bol aktívny konzument (laicky povedané, bolo by „zlé tak či tak“).
Záverečný návrh
Navrhujem, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a aby bol následne M.H. oslobodený spod obžaloby prokurátora OP Bratislava I .
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.