Trestná činnosť v súvislosti s neoprávneným užívaním poľnohospodárskych pozemkov

 

por. Mgr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ 

 Tres­tná čin­nosť v sú­vis­los­ti s neop­ráv­ne­ným uží­va­ním poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov

 

Vzhľa­dom k frek­ven­cií prob­lé­mov v ob­las­ti uží­va­nia poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov, autor pred­kla­dá člá­nok vy­chá­dza­jú­ci z uz­ne­se­nia, na zá­kla­de kto­ré­ho sa po­kú­si o náčrt prob­le­ma­ti­ky uží­va­nia poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va. Uve­de­ný člá­nok ne­má am­bí­ciu cel­ko­vé­ho ob­siah­nu­tia prob­le­ma­ti­ky a je­ho cie­ľom tak­tiež nie je de­fi­ni­tív­na vý­lu­ka pá­chania tres­tnej čin­nos­ti v sú­vis­los­ti s uží­va­cí­mi prá­va­mi k neh­nu­teľ­nos­tiam, ale skôr o pou­ká­za­nie na niek­to­ré neu­rál­ne bo­dy ob­dob­ných tres­tných ko­na­ní.

Skut­ko­vé okol­nos­ti

Sa­mot­né uz­ne­se­nie sa zjed­no­du­še­ne tý­ka­lo dvoch sku­pín pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov v poľ­no­hos­po­dár­skej pr­vo­vý­ro­be, kto­ré me­dzi se­bou vied­li dl­ho­roč­né spo­ry, kto­ré za­ča­li rie­šiť aj v tres­tnop­ráv­nej ro­vi­ne. Sub­jek­ty pod sku­pi­nou AL­FA (ak­tív­ne ko­na­nie) sa sna­ži­li za­bez­pe­čiť si no­vé práv­ne ti­tu­ly na op­ráv­ne­né ob­hos­po­da­ro­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov (od­ku­po­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skej pô­dy, za­zmluv­ňo­va­nie náj­mu od ma­ji­te­ľov par­ciel apod.), dl­ho­do­bo vy­uží­va­ných sku­pi­nou BE­TA (pa­sív­ne ko­na­nie). Me­dzi sku­pi­na­mi pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov pre­bie­ha­li via­ce­ré ko­na­nia oh­ľad­ne urov­na­nia spo­rov a vy­tý­če­nia vzá­jom­ných „hra­níc“ ob­hos­po­da­ro­va­ných po­zem­kov. Všet­ky urov­ná­va­cie ro­ko­va­nia na­ko­niec skon­či­li neús­peš­ne a vzá­jom­né čias­tko­vé do­ho­dy ne­bo­li sub­jek­ta­mi reš­pek­to­va­né. Sku­pi­na AL­FA sa pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho prá­va do­ža­do­va­la ochra­ny pres­ne nei­den­ti­fi­ko­va­ných po­zem­kov, kto­ré ma­la poľ­no­hos­po­dár­sky vy­uží­vať sku­pi­na BE­TA, ho­ci ne­ve­de­li pred OČTK preu­ká­zať práv­ne ti­tu­ly k pred­met­ným stov­kám par­ciel. Nao­pak po­ža­do­va­la od OČTK, aby vy­ko­nal pre­vier­ku fak­tic­ké­ho sta­vu na po­zem­koch - osi­vo­vých lôž­kach, nás­led­ne za­bez­pe­čil všet­ky lis­ti­ny tý­ka­jú­ce sa práv­nych ti­tu­lov zo stra­ny sub­jek­tov BE­TA k po­zem­kom, tie­to kom­pa­ro­val s pred­lo­že­ným zoz­na­mom par­ciel (kto­rý ne­ko­reš­pon­do­val s fak­tic­kým sta­vom vka­tas­tri)  na kto­ré ma­li sub­jek­ty sku­pi­ny AL­FA, pod­ľa ich ná­zo­rov práv­ne ti­tu­ly. Sub­jek­ty BE­TA od­mie­ta­li exis­ten­ciu práv­nych ti­tu­lov zo stra­ny AL­FA a od­miet­li im po­zem­ky vy­dať. V uve­de­nom prí­pa­de sa jed­na­lo o nie­koľ­ko sto hek­tá­ro­vé vý­me­ry, pri­čom ško­da bo­la poš­ko­de­ný­mi sub­jek­ta­mi AL­FA ur­če­ná for­mou uš­lé­ho zis­ku z roč­nej plá­no­va­nej vý­sad­by, na­koľ­ko sub­jek­ty BE­TA už vy­ko­na­li na dl­ho­do­bo ob­hos­po­da­ro­va­ných po­zem­koch vý­sad­bu. Sub­jek­ty AL­FA od OČTK tak­tiež de fac­to po­ža­do­va­li po­sú­de­nie práv­ne­ho sta­vu jed­not­li­vých práv­nych ti­tu­lov k par­ce­lám, na­koľ­ko me­dzi sub­jek­tmi pre­bie­ha­li spo­ry tý­ka­jú­ce sa plat­nos­ti od­stú­pe­ní od jed­not­li­vých zmlúv via­žu­cich sa k uží­va­cím prá­vam na poľ­no­hos­po­dár­skych par­ce­lách.

Sub­sum­pčné prob­lé­my

Vy­šet­ro­va­teľ po pri­ja­tí od­stú­pe­né­ho tres­tné­ho ozná­me­nia pre trest­ný čin pod­vod, pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, mu­sel v pr­vom ra­de vy­ko­nať sub­sum­ciu sku­toč­nos­tí pod skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu.

K § 221 Pod­vod

V zmys­le § 221 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, Pod­vod sa tres­tné­ho či­nu do­pus­tí ten: „kto na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku se­ba ale­bo iné­ho obo­ha­tí tým, že uve­die nie­ko­ho do omy­lu ale­bo vy­uži­je nie­čí om­yl, a spô­so­bí tak na cu­dzom ma­jet­ku...“(ods. 1) „a spô­so­bí ním znač­nú ško­du“(ods. 3).

Uve­de­nú tres­tnop­ráv­nu kva­li­fi­ká­ciu mu­sel vy­šet­ro­va­teľ od­miet­nuť, na­koľ­ko zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu bo­lo evi­den­tné, že ko­na­nie sub­jek­tov sku­pi­ny AL­FA (ak­tív­ne) ne­vy­chá­dza­lo z okol­nos­ti uve­de­nia ale­bo vy­uži­tia ich omy­lu a tak­tiež ko­na­nie po­doz­ri­vých spo­loč­nos­tí BE­TA (pa­sív­ne) z ko­na­nia, kto­ré by vy­vo­la­lo ale­bo vy­uží­va­lo om­yl sku­pi­ny AL­FA a nás­led­né vie­dlo k obo­ha­te­niu sa v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s tak­to vy­vo­la­ným ale­bo vy­uži­tým omy­lom.

K § 215 Neop­ráv­ne­né uží­va­nie cu­dzej ve­ci a § 213 spre­ne­ve­ra

  V zmys­le § 215 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na „Kto sa zmoc­ní cu­dzej ve­ci ma­lej hod­no­ty v úmys­le pre­chod­ne ju uží­vať ale­bo kto na cu­dzom ma­jet­ku spô­so­bí ma­lú ško­du tým, že neop­ráv­ne­ne vec, kto­rá mu bo­la  zve­re­ná, pre­chod­ne uží­va pot­res­tá sa...(ods. 3) ak spô­so­bí či­nom uve­de­ným v od­se­ku 1 znač­nú ško­du“

Uve­de­nú tres­tnop­ráv­nu kva­li­fi­ká­ciu mu­sel vy­šet­ro­va­teľ tak­tiež od­miet­nuť, na­koľ­ko vý­sad­bou poľ­no­hos­po­dár­skej plo­di­ny na po­zem­ku ne­do­chá­dza k je­ho zmoc­ne­niu sa. „Zmoc­niť sa zna­me­ná od­ňa­tie ve­ci z dis­po­zí­cie op­ráv­ne­né­ho dr­ži­te­ľa a za­bez­pe­če­nie si tým mož­nos­ti nak­la­dať s ve­cou pod­ľa vlas­tnej vô­le ako s vlas­tnou“[1]či: „zmoc­ne­ním sa ro­zu­mie si­tuácia, ak pá­cha­teľ vec od­ní­me z fak­tic­kej mo­ci oso­by, kto­rá nad ňou tú­to moc má a tým vy­tvo­rí vo von­kaj­šom sve­te ta­ký stav, kto­rým sku­toč­né­mu vlas­tní­ko­vi fak­tic­ky zne­mož­ňu­je dis­po­zí­ciu s je­ho ve­cou, pri­čom zá­ro­veň umož­ňu­je vý­kon ta­kej­to dis­po­zí­cie pre se­ba“te­da tzv. krá­dež úžit­ku[2].

Uve­de­ný pr­vok zmoc­ne­nia sa by hypo­te­tic­ky pri­chá­dzal do úva­hy v prí­pa­de, napr. oh­ra­de­nia pred­met­ných po­zem­kov a zá­ro­veň od­ňa­tia dis­po­zí­cie v sú­vis­los­ti s tý­mi­to pred­met­ný­mi po­zem­ka­mi. Vý­sad­bu plo­di­ny pre­to vy­šet­ro­va­teľ z lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka ne­po­va­žo­val za zmoc­ne­nie sa po­zem­ku v pra­vom zmys­le slo­va, na­koľ­ko sub­jek­tom AL­FA, aj na­priek to­mu­to fak­tu umož­ňu­je reali­zá­ciu niek­to­rých je­ho op­ráv­ne­ní v sú­vis­los­ti s tý­mi­to poľ­no­hos­po­dár­sky­mi po­zem­ka­mi (pod­ľa je­ho pred­sta­vy). Kon­ver­zne, vý­sad­ba poľ­no­hos­po­dár­skej plo­di­ny ne­vy­lu­ču­je reál­nu mož­nosť up­lat­ne­nia niek­to­rých op­ráv­ne­ní op­ráv­ne­nej oso­by (pod­ľa je­ho pred­sta­vy) v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ne/exis­ten­ciou pre­káž­ky me­dzi op­ráv­ne­nou oso­bou a pred­me­tom vý­ko­nu uží­va­cích práv.

Al­ter­na­tív­ne sa uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu mož­no do­pus­tiť v prí­pa­de, ak doš­lo k spô­so­be­niu ško­dy v sú­vis­los­ti so zve­re­nou ve­cou a mo­men­tom jej pre­chod­né­ho uží­va­nia tzv. spre­ne­ve­ra úžit­ku[3].

Zve­re­ním sa ro­zu­mie „vlas­tníc­tvo inou oso­bou, pá­cha­te­ľo­vo pô­vod­né le­gál­ne uží­va­nie ale­bo dr­žba ta­kej­to ve­ci, ča­so­vá ob­me­dze­nosť uží­va­nia ale­bo dr­žby, ich ob­me­dze­ný účel ale­bo pod­mien­ky“.

Zve­re­nou ve­cou je pod­ľa § 130 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na: „vec vo vlas­tníc­tve inej oso­by, kto­rú má pá­cha­teľ na zá­kla­de zmlu­vy v op­ráv­ne­nom uží­va­ní ale­bo z dô­vo­dov pl­ne­nia ur­či­tých úloh pod­ľa dis­po­zí­cie vlas­tní­ka v dr­žbe so zá­väz­kom pou­žiť ju len na do­hod­nu­tý účel ale­bo za do­hod­nu­tých pod­mie­nok ju vlas­tní­ko­vi vrá­tiť.“

Pre­chod­ným uží­va­ním ve­ci sa ro­zu­mie:„dis­po­no­vať s ním re­la­tív­ne krat­šiu do­bu, bez to­ho aby tým vy­čer­pal je­ho pod­sta­tu ale­bo ho pod­stat­ne opot­re­bo­val... Ob­sa­hom pre­chod­né­ho uží­va­nia je aj zá­mer pre­chod­ne uží­va­nú vec vrá­tiť ale­bo as­poň umož­niť ob­no­ve­nie dis­po­zič­né­ho prá­va“[4] či „vlas­tníc­tvo inou oso­bou, le­gál­ne uží­va­nie ale­bo dr­žba ta­kej­to ve­ci, ča­so­vá ob­me­dze­nosť uží­va­nia ale­bo dr­žby, ich ob­me­dze­ný účel ale­bo pod­mien­ky“[5]ale­bo keď: „úmy­sel pá­cha­te­ľa nes­me­ru­je k zís­ka­niu tr­va­lej dis­po­zí­cie s ve­cou, je­ho úmy­sel sme­ru­je iba k jej krát­ko­do­bé­mu pou­ží­va­niu. Tr­va­lej­šie uží­va­nie ve­ci, te­da uží­va­nie ve­ci po dl­hší čas, je už zna­kom tres­tné­ho či­nu krá­de­že ale­bo spre­ne­ve­ry. Pri po­su­dzo­va­ní pre­chod­né­ho uží­va­nia ve­ci je pot­reb­né pri­hliad­nuť na po­va­hu a účel ve­ci.“[6]

„Pris­vo­je­nie si cu­dzej ve­ci, kto­rá mu bo­la zve­re­ná: (poz. pá­cha­teľ) s ňou na­lo­ží v roz­po­re s úče­lom zve­re­nia, a tak zma­rí zá­klad­ný účel zve­re­nia ta­kým spô­so­bom, že zne­mož­ňu­je ve­ri­te­ľo­vi natr­va­lo vrá­tiť vec pô­vod­né­mu ur­če­niu“[7]

Zve­re­nie a pre­chod­né uží­va­nie sú ku­mu­la­tív­ne pod­mien­ky, pri­čom zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ne­vyp­ly­nul ab­so­lút­ne žiad­ny oka­mih zve­re­nia, te­da že by sub­jek­ty sku­pi­ny AL­FA, nie­ke­dy op­ráv­ni­li uží­vať po­zem­ky sub­jek­tom­BE­TA (uve­de­ný pr­vok tak­tiež ne­gu­je sub­sum­ciu pod § 213 Spre­ne­ve­ra) a tak­tiež ocho­tu spo­loč­nos­tí BE­TA vrá­tiť ale­bo ob­no­viť akú­koľ­vek pre­doš­lú (aj dom­ne­lú) dis­po­zí­ciu k pred­met­ným neh­nu­teľ­nos­tiam v pros­pech sub­jek­tov sku­pi­ny AL­FA.

Pri kon­dí­cií zve­re­nia je nut­né pri­po­me­núť, že prí­pad­né zve­re­nie v po­do­be pre­cho­du do­čas­ných uží­va­cích práv (napr. náj­om­nou zmlu­vou) od riad­nych vlas­tní­kov par­ciel pre ob­hos­po­da­ru­jú­ce sub­jek­ty BE­TA, a nás­led­ná zme­na napr. vlas­tníc­ke­ho prá­va v pros­pech sub­jek­tov AL­FA z pra­vid­la v prí­pa­de tres­tné­ho prá­va ne­má pod­stat­ný vý­znam. V uve­de­ných prí­pa­doch je nut­né zvá­žiť pod­ľa okol­nos­tí § 680 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka a nasl. prí­pad­ne § 12 ods. 4, § 13 ods. 1 zá­ko­na č. 504/2003 Z.z. o náj­me poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov, poľ­no­hos­po­dár­ske­ho pod­ni­ku a les­ných po­zem­kov a o zme­ne niek­to­rých zá­ko­nov a ďal­šie.

Pod­ľa R 42/1979 – „za neop­ráv­ne­né pou­ží­va­nie cu­dzej ve­ci ne­mož­no po­va­žo­vať neop­ráv­ne­né ob­sa­de­nie by­tu v do­me, ďa­lej vnik­nu­tie do cha­ty ale­bo iné­ho ob­jek­tu bez pou­ži­tia ná­si­lia  a pou­ži­tie ta­ké­ho­to ob­jek­tu na pres­pa­nie a pod. V tých­to prí­pa­doch chý­ba znak, že pá­cha­teľ sa ve­ci zmoc­nil za úče­lom je­ho neop­ráv­ne­né­ho pre­chod­né­ho uží­va­nia, pri­čom znak „zmoc­niť sa“ tre­ba vy­kla­dať rov­na­ko ako pri tres­tnom či­ne krá­de­že. Pá­cha­teľ sa nez­moc­nil ve­ci v tom zmys­le, že ju na­do­bu­dol do svo­jej dis­po­zí­cie s vy­lú­če­ním dis­po­zí­cie vlas­tní­ka ve­ci. Pre­to­ta­ké­zo neop­ráv­ne­né pou­ží­va­nie neh­nu­teľ­nos­ti ne­mož­no po­sú­diť ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né uží­va­nie cu­dzej ve­ci“ [8]

Pod­ľa R 8/1964 – „Úmy­sel­né pa­se­nie do­byt­ka na cu­dzích po­zem­koch ne­mož­no po­sú­diť ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né uží­va­nie cu­dzej ve­ci“[9]

K § 245 Poš­ko­dzo­va­nie cu­dzej ve­ci

V zmys­le § 245 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, Poš­ko­dzo­va­nie cu­dzej ve­ci do­pus­tí ten: „Kto zni­čí, poš­ko­dí ale­bo uro­bí neu­pot­re­bi­teľ­nou cu­dziu vec a spô­so­bí tak na cu­dzom ma­jet­ku ma­lú ško­du...(ods. 3 písm. a) a spô­so­bí ním znač­nú ško­du...“

„Cu­dzou ve­cou sa ro­zu­mie vec, kto­rá ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi buď vô­bec, ale­bo ne­pat­rí vý­luč­ne len je­mu...ak sa jej zmoc­ní...v úmys­le nak­la­dať s ňou tak, ako­by pat­ri­la vý­luč­ne je­mu“[10]

Zni­če­nie pred­sta­vu­je zlik­vi­do­va­nie hmot­nej pod­sta­ty ve­ci, kto­ré je pri po­zem­koch –neh­nu­teľ­nos­tiach skôr dô­vod­ne prob­le­ma­tic­ké, po­dob­ne tak aj krá­dež.

Neu­pot­re­bi­teľ­nos­ťou sa ro­zu­mie zní­že­nie kva­li­ty ve­ci pres­nej­šie: „ak v dôs­led­ku ta­ké­ho pá­cha­te­ľov­ho ko­na­nia, kto­ré sí­ce sme­ro­va­lo k zni­če­niu ve­ci a ne­vie­dlo k po­ru­še­niu jej hmot­nej pod­sta­ty, ale zna­me­ná pod­stat­né zní­že­nie kva­li­ty prís­luš­nej ve­ci tak, že tá­to ne­mô­že pl­niť svo­jej pô­vod­né pos­la­nie. Tým sa neu­pot­re­bi­teľ­nosť svo­ji­mi nás­led­ka­mi blí­ži zni­če­niu ale­bo poš­ko­de­niu ve­ci. Neu­pot­re­bi­teľ­nosť sa však po­su­dzu­je vo vzťa­hu k úče­lu, kto­ré­mu ur­či­tá časť ma­jet­ku slú­ži.“[11]„Uro­biť (poz. vec) neu­pot­re­bi­teľ­nou sa ro­zu­mie zne­fun­kčne­nie ve­ci v ta­kom roz­sa­hu, že vec už ne­mô­že pl­niť svo­je fun­kcie a to­to poš­ko­de­nie sa ne­dá op­ra­viť.“[12]

Poš­ko­de­ním ve­ci sa ro­zu­mie ko­na­nie, pri kto­rom doš­lo k „zní­že­niu hod­no­ty, ho­ci len do­čas­ne, pre­to uve­de­ná vec pl­ní svo­ju fun­kciu čias­toč­ne ale­bo pre­chod­ne, je však mož­né ob­no­ve­nie jej fun­kčnos­ti“[13]resp. „tr­va­lé zní­že­nie hod­no­ty ve­ci ale­bo do­čas­né v ta­kej mie­re, že poš­ko­de­ná časť ve­ci ale­bo vec na­ďa­lej nie je schop­ná pl­niť niek­to­ré svo­je fun­kcie, resp. mô­že ich pl­niť len po úp­ra­ve ale­bo op­ra­ve“.[14]

Po jed­noz­nač­nom od­miet­nu­tí ap­li­ká­cie poj­mu zni­če­nie a opot­re­bo­va­nie, vy­šet­ro­va­teľ mal za to, že po­jem poš­ko­de­nie ne­mož­no vy­kla­dať ja­zy­ko­vo-exten­zív­ne nad ro­zum­nú mie­ru. Osev, ošet­ro­va­nie a ža­tva poľ­no­hos­po­dár­skej plo­di­ny na poľ­no­hos­po­dár­skom po­zem­ku, ne­mož­no po­va­žo­vať za poš­ko­de­nie poľ­no­hos­po­dár­ske­ho po­zem­ku resp. zní­že­nie je­ho hos­po­dár­ske­ho úče­lu, kto­rý de fac­to ten­to po­ze­mok pl­ní, na­koľ­ko pri­ná­ša­nie úro­dy z plo­dín je z hos­po­dár­skej strán­ky je­ho pri­már­na úlo­ha. Vý­nos te­da ne­mô­že byť zá­ro­veň ško­da v zmys­le poš­ko­de­nia cu­dzej ve­ci. V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né pri­po­me­núť, že ško­da sa pri tres­tnom či­ne poš­ko­dzo­va­nie cu­dzej ve­cip­ri­már­ne po ob­sa­ho­vej strán­kene­via­že na zis­ky dr­ži­te­ľov z ve­ci, ale na sku­toč­nú ško­du na ve­ci v tom­to prí­pa­de po­zem­ku. Sa­moz­rej­me v zmys­le § 124 až  § 126 Tres­tné­ho zá­ko­na sa po­jem ško­da chá­pe om­no­ho šir­šie, (mies­ta­mi ne­jexten­zív­nej­šie) a jej in­di­vi­dua­li­zá­cia je pre­to ne­vyh­nut­ná pri kaž­dom prí­pa­de zvlášť. 

Ďal­ší pos­tup

Vy­šet­ro­va­teľ po po­sú­de­ní spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu tres­tné stí­ha­nie od­mie­tol, na­koľ­ko po práv­nej strán­ke ne­ve­del sku­tok sub­su­mo­vať pod skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho čin a okol­nos­ti pou­ka­zo­va­li na do­mi­nu­jú­ci ob­chod­nop­ráv­ny as­pekt ve­ci. Tak­tiež od­mie­tol vy­ko­nať pres­né zis­ťo­va­nie roz­sa­hu po­zem­kov a to z dvoch dô­vo­dov.

Pr­vým bol fak­tic­ký stav po­zem­kov kto­rých uží­va­cie prá­va bo­li up­ra­ve­né rôz­ny­mi zmluv­ný­mi vzťah­mi, (sku­pi­na AL­FA „ge­ne­rál­ne“ za no­vo­zís­ka­né prá­va k po­zem­kom od­stú­pi­la od všet­kých zmlúv sú­vi­sia­cich s ob­hos­po­da­ro­va­ním, pri­čom BE­TA to­to od­miet­nu­tie ozna­či­la za ne­zá­kon­né), z poh­ľa­du OČTK by bo­lo po­su­dzo­va­nie plat­nos­ti ta­kých­to zmlúv nep­ri­ja­teľ­ným zá­sa­hom do prá­vo­mo­ci ci­vil­ných sú­dov,a sám by bol v prí­pad­nom ďal­šom tres­tnom ko­na­ní od­ká­za­ný na ko­neč­né vý­sled­ky de­sia­tok net­res­tných ko­na­ní.

V pred­príp­rav­nej fá­ze mo­hol OČTK pod­ľa § 6 zá­ko­na č. 504/2003 Z.z. o náj­me poľ­no­hos­po­dár­kach po­zem­kov, poľ­no­hos­po­dár­ske­ho pod­ni­ku a les­ných po­zem­kov a o zme­ne niek­to­rých zá­ko­nov je pod­ľa § 6 „Zmlu­va o náj­me po­zem­ku na poľ­no­hos­po­dár­ske úče­ly do­hod­nu­tú na neur­či­tý čas mož­no vy­po­ve­dať k 1. no­vem­bru. Vý­po­ved­ná le­ho­ta je je­den rok ak sa ne­do­hod­ne inak“ len skon­tro­lo­vať up­ly­nu­tie tých­to le­hôt, nie však plat­nosť vy­po­ve­da­nia od zmlúv. Pri pred­met­ných po­zem­koch, však ne­doš­lo k vy­po­ve­da­niu zmlu­vy o náj­me.

Ďal­ším dô­vo­dom bo­lo, že zis­ťo­va­nie roz­sa­hu ško­dy ako aj iden­ti­fi­ká­cie pred­me­tu tres­tné­ho či­nu spa­dá do ko­na­nia po za­ča­tí tres­tné­ho ko­na­nia, ke­dy sa vy­ko­ná­va do­ka­zo­va­nie a nie do pred­príp­rav­nej fá­zy, ke­dy sa pri­már­ne pre­ve­ru­je po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti. Uve­de­ná otáz­ka však ne­bo­la pre roz­hod­nu­tie re­le­van­tná.

Vy­šet­ro­va­teľ v uve­de­nom prí­pa­de na zá­kla­de spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu mu­sel jed­noz­nač­ne vy­lú­čiť svo­ju prá­vo­moc ko­nať v tom­to prí­pa­de pros­tried­ka­mi tres­tné­ho prá­va.

Zá­ver

Uve­de­ný prí­pad pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že sú­čas­ná práv­na úp­ra­va fak­tic­ky od­ka­zu­je rie­še­nie spo­rov tý­ka­jú­cich sau­ží­va­nia po­zem­kov do ob­las­ti ci­vil­né­ho súd­nic­tva (nie bez­výh­rad­ne). Trest­ný zá­kon neob­sa­hu­je špe­ciál­ne us­ta­no­ve­nie skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu tý­ka­jú­ce sa neop­ráv­ne­né­ho uží­va­nia cu­dzieho po­zem­ku v bež­nom ho­vo­ro­vom zmys­le.

Z poh­ľa­du auto­ra je sú­čas­ný fak­tic­ký stav skôr vhod­nej­ší. V pr­vom ra­de ide o prob­le­ma­ti­ku s vý­znam­ným zmluv­ným, ka­tas­trál­nym, ne­zried­ka de­dič­ským či iným pr­vkom, kto­rých po­su­dzo­va­nie nie je pri­már­ne úlo­hou OČTK. Ak by sa chcel OČTK dr­žať zá­kon­nos­ti, bol by v tres­tnom ko­na­ní od­ká­za­ný na de­siat­ky ci­vil­ných či správ­nych ko­na­ní, kto­ré by „vy­čis­ti­li“ fak­tic­kú si­tuáciu pre nás­led­né tres­tnop­ráv­ne po­sú­de­nie ve­ci.

Ak by sme ale pre­ja­vi­li afi­ni­tu k pro-ak­tív­ne­mu prís­tu­pu OČTK, vy­sta­la by asi ako pr­vá otáz­ka: ak tres­tné ko­na­nie „mu­sí“ vy­čkať na vý­sled­ky ci­vil­né­ho resp. správ­ne­ho ko­na­nia, bez kto­ré­ho sa „ne­poh­ne“ je tres­tné ko­na­nie v pod­mien­kach SR nao­zaj pros­tried­kom ul­ti­ma  ale­bo pri­ma ra­tio?

Ďalej je ne­vyh­nut­né uviesť, že ci­vil­né in­šti­tú­ty ako napr. pred­bež­né opat­re­nie sú vhod­nej­šie pros­tried­ky do­čas­né­ho us­po­ria­da­nia vzťa­hov  ako tres­tnop­ráv­ne in­šti­tú­ty ob­siah­nu­té v sú­čas­nom Tres­tnom po­riad­ku.

Autor má za to, že kaž­dé tres­tné ko­na­nie má svo­je špe­ci­fi­ká a je vo svo­jej pod­sta­te je­di­neč­né (tak ako aj mo­de­lo­vý prí­pad), uve­de­ným skrom­ným člán­kom chcel pou­ká­zať len na niek­to­ré vy­bra­né sú­vis­los­ti v ob­las­ti uží­va­cích práv k poľ­no­hos­po­dár­skym po­zem­kom z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va s eš­te skrom­nej­ším od­po­ru­če­ním vy­sta­ve­nia prí­pad­né­ho tres­tné­ho pod­ne­tu dôs­led­né­mu sub­sumpčné­mu tes­tu a zhod­no­te­niu,ob­čian­sko/ob­chod­no-práv­ne­ho as­pek­tu ob­sa­hu po­su­dzo­va­nej ve­ci.

 

Diskusia