Autor článku:
Mgr. Erika Krutková
vyššia súdna úradníčka
Špecializovaný trestný súd v Pezinku
Skúmanie majetkových pomerov obvineného a smernica EÚ zo dňa 26. 10. 2016 č. 2016/1919 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači
Dňa 26. 10. 2016 Európsky parlament a Rada (EÚ) prijali smernicu č. 2016/1919 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (ďalej len „Smernica“) s povinnosťou transpozície do 25. 5. 2019. Napriek tomu v zmysle judikatúry ESD má význam pre vnútroštátne súdu už okamihom jej účinnosti ako významné interpretačné pravidlo pri aplikácii zákonných ustanovení obsahovo spadajúcich do právneho rámca smernice. Smernica v zmysle čl. 13 nadobudla účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ, t. j. dňa 25. 11. 2016.
Členské štáty sa musia počas lehoty na prebratie smernice zdržať prijímania opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť cieľ predpísaný touto smernicou (pozri rozsudky z 18. decembra 1997, Inter‑Environnement Wallonie, C‑129/96, EU:C:1997:628, bod 45, a z 2. júna 2016, Pizzo, C‑27/15, EU:C:2016:404, bod 32). V tejto súvislosti nie je dôležité, či takéto ustanovenia vnútroštátneho práva, prijaté po nadobudnutí účinnosti dotknutej smernice, sledujú, alebo nesledujú prebratie tejto smernice (pozri rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 121).
Z toho vyplýva, že odo dňa, keď smernica nadobudne účinnosť, sa orgány členských štátov, ako aj vnútroštátne súdy musia v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútroštátneho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice mohol vážne ohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, body 122 a 123).
Podľa bodu 17 Smernice, v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. c) EDĽP majú mať podozrivé a obvinené osoby bez dostatočných prostriedkov na zaplatenie právnej pomoci právo na právnu pomoc, ak to vyžadujú záujmy spravodlivosti. Toto minimálne pravidlo umožňuje členským štátom preskúmať majetkové pomery a/alebo skutkové okolnosti. Uvedené preskúmania by nemali predstavovať obmedzenie práv a procesných záruk zaručených podľa charty a EDĽP, v znení výkladu Súdneho dvora a ESĽP, ani odchýlku od týchto práv.
Podľa čl. 4 ods. 3 Smernice, pri preskúmaní majetkových pomerov členský štát zohľadňuje všetky relevantné a objektívne faktory, ako je príjem, kapitál a rodinná situácia príslušnej osoby, náklady na pomoc obhajcu a životná úroveň v uvedenom členskom štáte, s cieľom stanoviť, či podozrivá alebo obvinená osoba nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie pomoci obhajcu v súlade s kritériami uplatniteľnými v uvedenom členskom štáte.
V uznesení zo dňa 3. augusta 2016 č. k. PK-2T/12/2016-3186 sa Špecializovaný trestný súd v Pezinku v súvislosti so skúmaním majetkových pomerov obvineného a jeho práva na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku odklonil od doterajšej právnej praxe vyjadrenej najmä v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. marca 2012 sp. zn. 3To/89/2011[1], ktorú považoval za neprimerane prísnu a konštatoval porušenie práv obvineného na obhajobu a obžalobu odmietol (uznesenie nie je právoplatné v dôsledku podania sťažnosti prokurátorom).
V prejednávanej veci sa jednalo o pomerne špecifický prípad, keď obvinený bol trestne stíhaný už 16 rokov pričom v priebehu celého trestného konania bol zastúpený zvoleným obhajcom (nejednalo sa o povinnú obhajobu), ktorému vypovedal plnomocenstvo a následne požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Orgány činné v trestnom konaní sa v súvislosti so skúmaním opodstatnenosti žiadosti obvineného obmedzili na konštatovanie, že obvinený podľa lustrácie v zozname advokátov zapísaných v SAK vykonáva prax advokáta a žiadosť obvineného nepredložili súdu. K ustanoveniu obhajcu obvinenému pristúpil až súd po podaní obžaloby.
Netvrdím, že prístup, ktorý zvolil ŠTS je bezchybným alebo jediným možným riešením. Cieľom súdu však bolo rozšírenie možnosti prístupu k obhajcovi pre obvinených v trestnom konaní, ktoré sa vplyvom judikatúry ako aj častých legislatívnych zmien stáva čoraz zložitejším. Rozhodujúcim však bude jednak názor Najvyššieho súdu SR, ktorý zaujme v konaní o sťažnosti ako aj prístup zákonodarcu v súvislosti s transpozíciou Smernice.
Z odôvodnenia
. . . . . . . .
32. Právo na právnu pomoc upravené v čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru ako aj čl. 47 ods. 2 Ústavy je podstatnou súčasťou práva obvineného na spravodlivý proces v trestnom konaní garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom článok nekonkretizuje spôsob výkonu tohto práva a ponecháva na zákonodarcovi a aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, aby postup, ktorý si zvolia pri zabezpečovaní výkonu tohto práva, napĺňal požiadavky práva na spravodlivý proces.
33. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že ak má byť štát považovaný za právny štát v materiálnom slova zmysle, práva garantované Ústavou ako aj Dohovorom, musia byť nielen práva vo formálnej a teoretickej rovine, ale práva, ktoré sú reálne a účinné tak, aby v plnej miere zabezpečovali právo obvineného na spravodlivé súdne konanie ako celku (medzi mnohými pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Salduz proti Turecku zo dňa 27. novembra 2008, 36391/02, § 51).
34.
Pre posúdenie, či konanie osobitne
trestné konanie ako celok spĺňa požiadavky spravodlivého procesu, je potrebné
zohľadniť viaceré okolnosti, najmä povahu konania a aplikáciu určitých
odborných požiadaviek odborných, sprievodné okolnosti ustanovenia obhajcu
a existencia možnosti namietať ustanoveného obhajcu, účinnosť poskytovanej
právnej pomoci, rešpektovanie práva obvineného neusvedčovať seba samého, vek
obvineného, spôsob, akým konajúci súd narába s vyjadreniami obvineného
danými v určitom čase (rozsudok ESĽP vo
veci Dvorski proti Chorvátsku, zo dňa 20. októbra 2015, 25703/11,
§ 82).
35. V zmysle ustálenej judikatúry ESĽP (napr. rozsudok ESĽP vo veci Mikhailova proti Rusku, zo dňa 2. mája 2016, č. 46998/08, § 79 a tam citovaná ďalšia judikatúra) súdy sú povinné pristúpiť k ustanoveniu obhajcu ex offo nielen v závislosti na splnení podmienok povinnej obhajoby podľa vnútroštátneho práva, ale kedykoľvek, ak si to vyžadujú záujmy spravodlivosti v zmyslu čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru. Pri posudzovaní otázky, či je nevyhnutné, aby bol obvinenému ustanovený obhajca, je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a priebehu trestného konania ako celku, a to najmä zložitosť veci z právneho hľadiska, závažnosť trestného činu a hroziaceho trestu pre obvineného a osobnosť obvineného z hľadiska jeho schopnosti obhajovať sa sám (Mikhailova proti Rusku, § 78)
36. Za závažný trest hroziaci obvinenému, keď záujem spravodlivosti si vyžaduje jeho zastúpenie ustanoveným obhajcom ESĽP považoval aj hrozbu trestu odňatia slobody v trvaní tri mesiace (rozsudok ESĽP vo veci Benham proti Spojenému Kráľovstvu zo dňa 10. júna 1996, č. 19380/92, § 36) alebo vysoký peňažný trest vzhľadom na aktuálnu finančnú situáciu obvineného (rozsudok ESĽP vo veci Zdravko Stanev proti Bulharsku, zo dňa 6. novembra 2012, č. 32238/04, § 39).
37. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že obvinený má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa z odboru právo a teda môže byť schopný rozumieť trestnému konaniu, a to ani pri nižšej zložitosti prípadu, nakoľko je takmer isté, že bez náležitej právnej praxe v otázkach ako pravidlá prípustnosti dôkazov v trestnom konaní, konkrétny obsah a zmysel procesných ustanovení a k nim prináležiacej rozsiahlej judikatúre nebude schopný brániť svoje práva účinne (Zdravko Stanev, § 40).
38. Bezodkladný prístup k obhajcovi tvorí dôležitú protiváhu k zraniteľnosti podozrivého v cele predbežného zadržania a poskytuje základnú garanciu proti nátlaku zlému a zaobchádzaniu s podozrivým zo strany polície a prispieva k predchádzaniu justičných omylov a napĺňaniu účelu čl. 6 Dohovoru najmä rovnosti zbraní medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a obvineným a k jeho obmedzeniu môže dôjsť len výnimočne vo svetle okolností konkrétneho prípadu zo závažných dôvodov ak takéto obmedzenie nebude mať vplyv na celkovú spravodlivosť trestného konania (Salduz, § 53-55, rozsudok ESĽP vo veci Pishchalnikov zo dňa 24. septembra 2009, č. 7025/04, § 68-69).
. . . . . . . . .
51. Právo obvineného na bezplatnú právnu pomoc v trestnom konaní a jeho podmienky je upravené primárne v § 34 ods. 3 Trestného poriadku, za použitia výkladu konformného a požiadavkami Dohovoru a Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, každý kto je obvinený z trestného činu má minimálne právo obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; Everyone charged with a criminal offence has the following minimum rights: to defend himself in person or through legal assistance of his own choosing or, if he has not sufficient means to pay for legal assistance, to be given it free when the interests of justice so require.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku, obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.
52. Význam anglického slova „sufficient“ v kontexte čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru nemožno obmedziť len na „dostatočný“, ale aj v zmysle jeho ďalších významov ako „adekvátny“ a „vhodný“. Súčasne je potrebné prihliadať tiež k reálne predpokladaným budúcim nákladom obvineného na obhajobu (Krajský súd v Českých Budějoviciach, uznesenie zo dňa 31. januára 2003, sp. zn. 3To 113/2003 analogicky aj uznesenie NS SR zo dňa 7 decembra 2010, sp. zn. 5Sžo/246/2010, uznesenie NS SR zo dňa 11. augusta 2011, sp. zn. 3 Cdo 101-5/2011) a teda, či obvinený disponuje majetkom v hodnote reálne umožňujúcej úhradu zmluvnej odmeny zvolenému obhajcu, ktorý v súvislosti s prevzatím zastupovania obvineného a následne v priebehu trvania trestného konania môže žiadať primeraný preddavok zohľadňujúci právnu zložitosť a časovú náročnosť úkonov, ktoré je potrebné v trestnom konaní vykonať, a ktorý môže byť nad reálne finančné možnosti obvineného a možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade neuhradenia požadovaného preddavku podľa § 22 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
53. Konkrétnym obsahom Trestným poriadkom nedefinovaného pojmu „nedostatok prostriedkov“ na účely § 34 ods. 3 Trestného poriadku sa vo svojej rozhodovacej praxi zaoberal Krajský súd v Žiline v uznesení zo dňa 13. marca 2012 sp. zn. 3To/89/2011, v ktorom vychádzal z pojmu „materiálna núdza“, definovanom v § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „ZoPPP“), podľa ktorého je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPP, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom a podľa § 6a ods. 1 ZoPPP, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia.
Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm:
a. 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b. 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c. 90,42 € mesačne, ak ide
i. zaopatrené neplnoleté dieťa,
ii. nezaopatrené dieťa.
54. Pri dvoch dospelých osobách žijúcich v spoločnej domácnosti tak horná hranica spoločného príjmu pre vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou je pre rok 2016 maximálne 538,05 €.
55. Majetkové pomery obvineného na účely posúdenia nároku obvineného na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu súd hodnotí jednak v prípade uvedenom v § 40 ods. 2 Trestného poriadku, ustanovenie obhajcu v prípravnom konaní aj v prípade, keď nie sú dané dôvody povinnej obhajoby a v prípade uvedenom v § 558 ods. 2 Trestného poriadku po právoplatnom skončení veci.
56. Kritéria, z ktorých však súd vychádza pri hodnotení majetkových pomerov, sú však v oboch prípadoch značne rozdielne. Na účely posúdenia žiadosti obvineného na ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku je potrebné hodnotiť majetkové pomery obvineného z hľadiska skutočných nákladov spojených s úhradou trov obhajoby zvoleného obhajcu a reálnemu prístupu obvineného k obhajcovi. V prípadoch podľa § 558 ods. 2 Trestného poriadku súd hodnotí otázku vymožiteľnosti vzniknutej pohľadávky štátu voči obvinenému čo i len po častiach v horizonte niekoľko rokov. V konečnom dôsledku nie je vylúčené, aby obvinený, ktorému bol súdom ustanovený obhajca postup podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku, bol vzhľadom na svoje majetkové pomery po právoplatnom skončení veci povinný uhradiť plnú výšku odmeny uhradenej ustanovenému obhajcovi zo štátnych finančných prostriedkov.
57. Pri posudzovaní nároku obvineného na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu podľa 34 ods. 3 Trestného poriadku je potrebné okrem výšky príjmu zohľadniť aj finančné záväzky obvineného, napr. úvery, výživné, povinné platby na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci, bežné výdavky na chod domácnosti, prípadne aj zvýšené výdavky v súvislosti so opodstatnenými špecifickými potrebami obvineného alebo členov jeho rodiny, napr. výdavky na zdravotnú starostlivosť zdravotne postihnutého dieťaťa, finančná výpomoc rodičom bez dostatočného príjmu, a pod.
58. Z údajov zozbieraných Štatistickým úradom SR pre obdobie štvrtý štvrťrok roku 2015 vyplýva, že hrubé peňažné výdavky v domácnosti bez detí, sú vo výške 508,98 €/osoba/mesiac, v prípade domácnosti samostatne zárobkovo činných osôb vo výške 393,79 €/osoba/mesiac a v prípade domácnosti dôchodcov vo výške 358,22 €/osoba/mesiac. Hranica rizika chudoby jednočlennej domácnosti v SR bola pre rok 2016 zistená vo výške 346,50 €/mesiac (zdroj: www.statistics.sk[2]).
59. Už z výšky len bežných nákladov na základné potreby pre chod domácnosti je zrejmé, že limity stanovené zákonodarcom v ZoPPP sú neakceptovateľné a popierajú právo na právnu pomoc v konaní pred orgánmi verejnej moci garantovanom v čl. 47 ods. 2 Ústavy, keď aj osobu na hranici chudoby zákonodarca považuje za schopnú uhrádzať trovy spojené s právnym zastúpením. O to viac je takýto formalistický prístup neprijateľný v trestnom konaní v súvislosti so zabezpečením práva obvineného na obhajobu, preto analógia použitá v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline je nesprávna na účely § 34 ods. 3 Trestného poriadku neaplikovateľná.
60. Pri posudzovaní dostatku prostriedkov na úhradu trov obhajoby je potrebné vychádzať len z disponibilných príjmov obvineného po odrátaní bežných nákladov na život vo výške minimálne 500 € na osobu a ďalších opodstatnených povinných výdavkov a až výsledná suma bude predstavovať základ pre posúdenie, či obvinený má nárok na bezplatnú obhajobu, prípadne obhajobu za zníženú odmenu.
61. Nie je vylúčené, aby v prípade dlhšie trvajúceho trestného stíhania, obvinený minul na trovy obhajoby všetky dostupné prostriedky, v dôsledku čoho nie je schopný uhradiť ďalšie zvoleným obhajcom požadované preddavky a zvolený obhajca ukončí zastupovanie obvineného, ktorý je následne nútený požiadať o ustanovenie obhajcu, ktorému orgány činné v trestnom konaní alebo súd sú povinné poskytnúť dostatočný čas na prípravu a riadne prevzatie zastupovania obvineného (rozsudok ESĽP vo veci Krylov proti Rusku, zo dňa 14. marca 2013, 36697/03, § 43).
62. Majetkové pomery obvineného je potrebné skúmať komplexne s prihliadnutím na všetky špecifiká obvineného, a to zvyčajne prostredníctvom dotazníka – potvrdenie o majetkových a zárobkových pomeroch vypracovaného na tieto účely Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý je obvinený povinný riadne a pravdivo vyplnené predložiť súdu prípadne orgánom činným v trestnom konaní v závislosti od štádia, v ktorom sa trestné konanie nachádza, v lehote 30 dní od doručenia, príslušný orgán podľa § 40 ods. 6 Trestného poriadku ustanoveného obhajcu zruší. Na opakované žiadosti obvineného bez náležitého zdokladovania majetkových pomerov, z ktorých by vyplýval nárok obvineného na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu orgány činné v trestnom konaní ani súdy neprihliadajú.
63. Pre posúdenie majetkových pomerov obvineného a jeho nároku na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku je vhodnejšie vychádzať z judikatúry vzťahujúcej sa k právu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku v kontexte práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (Horváth, E. Judikatúra vo veciach súdnych poplatkov. Bratislava: Iura Edition. 2012, s. 183-199) ako práva obvineného na prístup k obhajcovi.
64. Rozhodnutie o žiadosti obvineného na ustanovenie obhajcu musí zodpovedať tomu, aby obvinenému nebolo len pre jeho majetkové alebo sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje práva (uznesenie NS SR zo dňa 26. Októbra 2010, sp. zn. 5 Sžo/219/2010, nález ÚS SR zo dňa 16. Septembra 2010, sp. zn. IV ÚS 11/2010).
65. Pomermi účastníka sa rozumejú celkové spoločenské a ekonomické podmienky, v ktorých účastník žije, t. j. jeho zárobkové možnosti, majetkové pomery, počet osôb, ktoré je účastník konania povinný zo zákona vyživovať, jeho odôvodnené potreby a výdavky, napr. súvisiace s bývaním, zdravotným stavom, záväzky z uzatvorených zmlúv z úverov s prihliadnutím na účel takto získaných prostriedkov (uznesenie NS SR z 1. júla 2010, sp. zn. 8Sžo/324/2009) a podobne (uznesenie ÚS SR zo dňa 17 marca 2011, sp. zn. IV ÚS 81/2011), pričom berie do úvahy všetky individuálne okolnosti daného prípadu (uznesenie NS SR zo dňa 16. marca 2011, sp. zn. 3 Sžo 1/2011).
66. Pri úvahe o pomeroch obvineného nemožno žiadať, aby predal hodnotnú časť svojho majetku, napríklad rodinný dom alebo záhradu, a tak zaplatil trovy obhajoby. Iba existencia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie žiadateľa nemôže byť prekážkou prístupu k súdu. Pokiaľ sa žiada, aby obvinený za účelom úhrady trovy obhajoby predal alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorú vlastní, je to neprijateľné z dôvodu prednosti práva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. Je namieste pripomenúť aj časový aspekt, najmä reálnu možnosť, že obvinený v primeranej lehote predá, resp. prenajme danú nehnuteľnosť za cenu primeranú jej reálnej hodnote, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto nehnuteľnosť v režime podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. 10. 2012, sp. zn. 8Sžo/45/2012).
67. Rovnako nie je akceptovateľný názor, aby si fyzická osoba vzala pôžičku (uznesenie KS v Prešove zo dňa 31. júla 2006, sp. zn. 4 Co/209/2006).
68. V tomto rámci je možné posudzovať aj otázku, či môže spĺňať podmienky pre priznanie práva na bezplatnú obhajobu majetný účastník, ktorý aktuálne nemá dostatok voľných finančných prostriedkov, je však v jeho záujme súdu poskytnúť potrebné údaje o výške momentálne dostupných voľných finančných prostriedkov a tieto v rámci možností dôkazmi aspoň spravdepodobniť (uznesenie ÚS SR zo dňa 8. apríla 2010, sp. zn. II. ÚS 179/2010).
69. Dôraz na dostatok voľných finančných prostriedkov sa kladie aj v prípade posudzovania práva majetného obvineného na obhajobu prostredníctvom ustanoveného obhajcu, ak v súvislosti s trestným konaním došlo k zaisteniu jeho majetku podľa § 50, § 95 a § 425 Trestného poriadku v rozsahu neumožňujúcom mu uhradiť náklady spojené so zvolením si obhajcu (pozri pre porovnanie napr. rozsudok NS USA zo dňa 30. marca 2016, vo veci Luis proti USA )[3].
Pozn. Najvyšší súd USA konštatoval porušenie práva obvinenej na právo zvoliť si obhajcu podľa svojej úvahy garantovaného Šiestym dodatkom tým, že v prípravnom konaní bol zaistený aj legálne nadobudnutý s trestnou činnosťou nesúvisiaci majetok obvinenej, ktorý mohla použiť na úhradu nákladov obhajcu, ktorému dôveruje a nebyť odkázaná na právnu pomoc verejných obhajcov, ktorí sú preťažení a finančne podhodnotení.
70. Naviazanie práva na obhajobu prostredníctvom ustanoveného obhajcu na príliš prísne majetkové kritéria reálne zakladá porušenie práva obvineného na obhajobu a neúčinnosť všetkých úkonov orgánov činných v trestnom konaní a súdu v neprítomnosti ustanoveného obhajcu rovnako ako príliš prísne posudzovanie majetkových pomerov účastníka občianskoprávneho konania v súvislosti s jeho žiadosťou o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, čo len čiastočného, zakladá porušenie jeho práva na prístup k súdu.
71. Vyššie uvedené princípy sa premietajú aj do zákonnej úpravy práva na obhajobu upravenom v Trestnom poriadku, keď podľa § 34 ods. 3 veta za bodkočiarkou, nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať, ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu, inak súd v zmysle § 40 ods. 6 ustanovenie obhajcu zruší.
72. Zákonodarca preto v danom prípade zvolil pomerne abstraktnú úpravu práv a povinností najmä čo sa týka spôsobu preukazovania práva obvineného na bezplatnú obhajobu. Konkrétny postup sudcu pre prípravné konanie pri predložení žiadosti obvineného na ustanovenie obhajcu upravuje § 30 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorých prvopis rozhodnutia o ustanovení obhajcu a o oslobodení od povinnosti obhajovať, vyhotovuje sudca pre prípravné konanie bezodkladne, spravidla do troch dní a ak ide o neodkladnú vec, prvopis rozhodnutia vyhotoví sudca pre prípravné konanie ihneď, prípadne počas nariadenej pracovnej pohotovosti a vráti spis aj so svojím rozhodnutím orgánu činnému v trestnom konaní.
73. V praxi uvedená právna úprava znamená, že prokurátor bezodkladne po doručení žiadosti obvineného o ustanovenie obhajcu v prípravnom konaní túto predloží sudcovi pre prípravné konanie, ktorý najneskôr v lehote 3 dní ustanoví obvinenému obhajcu a vráti spis prokurátorovi, ktorý zabezpečí doručenie ustanovenia obhajcu príslušným subjektom trestného konania a súčasne vyzve obvineného, aby najneskôr v lehote 30 dní preukázal svoje majetkové pomery s poučením o následkoch v podobe zrušenia ustanoveného obhajcu podľa § 40 ods. 6 Trestného poriadku. Až v prípade, že obvinený v stanovenej lehote nepreukáže nárok na bezplatnú obhajobu, orgány činné v trestnom konaní predložia sudcovi pre prípravné konanie návrh na zrušenie ustanoveného obhajcu. Ak je to nevyhnutné pre zabezpečenie práv obvineného na obhajobu obhajca vykonáva úkony už pred rozhodnutím súdu o ustanovení obhajcu, najčastejšie na základe telefonickej požiadavky zo strany orgánov činných v trestnom konaní a následne predložia žiadosť obvineného o ustanovenie obhajcu už spolu s návrhom obhajcu, ktorý má byť obvinenému ustanovený z dôvodu požiadavky na kontinuitu právneho zastúpenia obvineného v trestnom konaní.
Pozn. Podľa bodu 24 Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa povinnej obhajoby, príslušný orgán by mal bez zbytočného odkladu rozhodnúť o tom, či sa poskytne alebo neposkytne právna pomoc. Príslušný orgán by mal byť nezávislým orgánom príslušným na prijímanie rozhodnutí o poskytnutí právnej pomoci alebo súdom vrátane samosudcu. V naliehavých situáciách by však malo byť možné aj dočasné zapojenie polície a prokuratúry, pokiaľ je to potrebné na včasné poskytnutie právnej pomoci.
Podľa bodu 25 Smernice, ak bola podozrivej, obvinenej alebo vyžiadanej osobe poskytnutá právna pomoc, jedným zo spôsobov zabezpečenia jej účinnosti a kvality je umožniť kontinuitu jej právneho zastupovania. V tejto súvislosti by mali členské štáty umožniť kontinuitu právneho zastupovania počas celého trestného konania, v relevantných prípadoch aj vrátane konania o európskom zatykači.
74. Úspory obvineného vo výške 3.600 € by síce na prvý pohľad postačovali na úhradu trov obhajoby v právne a skutkovo jednoduchšej trestnej veci s predpokladom rýchleho skončenia, avšak za okolností, keď trestné stíhanie obvineného trvá už 16 rokov bez predpokladu právoplatného skončenia v blízkom časovom horizonte vzhľadom na závažné nedostatky v opise žalovaných skutkov, ktorými sa súd zaoberá nižšie, nepostačujú ani na úhradu trov obhajoby minimálne v rozsahu 10 úkonov právnej služby vrátane cestovných náhrad a náhrady za stratu času, ktorá prináleží advokátovi podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Rovnako spoločné príjmy obvineného a jej manželky vo výške 560 € nie sú zárukou tvorby úspor na prípadné ďalšie trovy zvoleného obhajcu, pri rešpektovaní práva obvinenej a jej rodiny na finančnú rezervu pre nepredvídateľné výdavky, napr. aj v súvislosti so zdravotným stavom manželky obvineného. Len k dnešnému dňu odmena súdom ustanoveného obhajcu a náhrada za stratu času predstavuje približne 1.200 € (5 x úkon právnej služby, režijný paušál a náhrada za stratu času vo výške 48 polhodín).
75. Účelom trestného konania je podľa § 1 Trestného poriadku náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov pri rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb a nie finančné zruinovanie obvineného alebo jeho prinútenie žiť na hranici chudoby počas trestného stíhania, ktoré môže trvať niekoľko rokov, a tým ho trestať skôr, než je mu právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená vina.
76. V aplikácii na prejednávaný prípad nie je bez významu, že obvinený uhrádzal náklady spojené s jej obhajobou prostredníctvom zvoleného obhajcu v priebehu 15 rokov, pričom v prípade, že by orgány činné v trestnom konaní postupovali so znalosťou problematiky a minimálnou dôslednosťou, bez ohľadu na konkrétny výsledok, vec mala byť už dávno právoplatne skončená. I keď obvinený neuviedol sumu, ktorú v priebehu trestného konania uhradil zvoleným obhajcom a vzniká tak pochybnosť, či obvinenému vôbec vznikli náklady na trovy obhajoby.
77. Nie je spravodlivé očakávať od obvineného, že celé desaťročia bude všetky svoje príjmy vynakladať výlučne na zabezpečenie si adekvátnej právnej pomoci v trestnom konaní, najmä ak svojim správaním tieto prieťahy nijak nezavinil.
. . . . . . . . . . .
[1] http://www.ucps.sk/Jtk_2_2012
[2] http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=42&cmd=go&s=1002&sso=2&so=40
[3] https://www.supremecourt.gov/search.aspx?Search=Luis+v.+United+States&type=Site
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.