Ustanovenie obhajcu nezaniká automaticky po zániku dôvodov povinnej obhajoby
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Opakovane sa stretávam s nejednotným názorom OČTK na otázku, či ustanovenie obhajcu v prípravnom konaní podľa § 40 ods. 1 Tr. por., zaniká automaticky so zánikom dôvodov povinnej obhajoby podľa § 37 Tr. por., alebo až jeho zrušením sudcom pre prípravné konanie. Zodpovedanie tejto otázky je veľmi dôležité, pretože nesprávnym postupom dochádza k závažnému porušeniu práva na obhajobu, čo je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu).
Medzi najčastejšie dôvody povinnej obhajoby, s ktorými sa OČTK v prípravnom konaní môžu stretnúť, patrí väzobné stíhanie obvineného, resp. ak sa obvinený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody (dôvody uvedené v § 37 ods. 1, písm. a/ Tr. por.). Preto rozoberiem v krátkosti túto problematiku. Ak takáto situácia nastane určí sa obvinenému lehota na zvolenie obhajcu. V prípade, že si obvinený v lehote obhajcu nezvolí, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený sudcom pre prípravné konanie (§ 40 ods. 1 TP).
K aplikačným problémom dochádza, keď je obvinený v priebehu vyšetrovania prepustený z väzby, resp. z výkonu trestu odňatia slobody. Niektoré OČTK považujú túto skutočnosť (prepustenie obvineného a tým zánik dôvodov povinnej obhajoby) automaticky aj za zánik ustanovenia obhajcu. Povedané inak, postupujú pri ďalšom vykonávaní procesných úkonov v prípravnom konaní tak, akoby obvinený už obhajcu nemal, aj keď sudca pre prípravné konanie ešte nerozhodol o zrušení ustanovenia obhajcu. Stali sa aj prípady, keď došlo k ukončeniu vyšetrovania bez toho, aby bola daná možnosť ustanovenému obhajcovi preštudovať spis, čo je v rozpore s ustanovením § 208 ods. 1 Tr. poriadku. Tento postup považujem za zásadné porušenie práva na obhajobu, ktoré by malo viesť k odmietnutiu obžaloby súdom podľa § 241 ods. 1, písm. f/ Tr. por., resp. § 244 ods. 1, písm. h/Tr. poriadku.
S vyššie uvedeným postupom OČTK sa nemožno stotožniť a je potrebné ho odmietnuť, nakoľko ustanovenie obhajcu nezaniká automaticky po zániku dôvodu povinnej obhajoby, ale zaniká až rozhodnutím súdu o zrušení ustanovenia obhajcu, pretože rozhodnutie o zrušení ustanovenia obhajcu má konštitutívny a nie deklaratórny charakter. Z uvedeného vyplýva, že OČTK nemôžu ustanovenie obhajcu automaticky ignorovať a „vytesniť“ obhajcu z prípravného konania, len preto, že bol obvinený prepustený z väzby, resp. z výkonu trestu odňatia slobody a teda zanikol dôvod povinnej obhajoby.
Táto problematika neušla ani pozornosti Najvyššieho súd SR, ktorý k nej zaujal jasné stanovisko vo svojej judikatúre, viď: http://www.supcourt.gov.sk/data/files/1211_zbierka-2-2016.pdf
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2015, sp. zn. 2 Tdo 44/2015
Právna veta:
I. V spoločnom konaní o obzvlášť závažnom zločine a ďalších trestných činoch, na ktoré sa nevzťahuje povinná obhajoba v zmysle § 37 os. 1 písm. c/ Tr. por., musí byť zabezpečené právo na obhajobu vo vzťahu ku všetkým trestným činom, pretože vždy ide o konanie aj o obzvlášť závažnom zločine tak, ako to predpokladá ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Procesné úkony vykonané v spoločnom konaní vo vzťahu k zločinu alebo prečinu bez toho, aby bolo obhajcovi a obvinenému umožnené pri výkone procesných úkonov realizovať právo na obhajobu, trpia procesnou nespôsobilosťou a nepoužiteľnosťou v ďalšom konaní.
II. V prípade, ak dôjde k ustanoveniu obhajcu podľa § 40 ods. 1 Tr. por. z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v ustanovení § 37 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 3 Tr. por. a § 38 ods. 1 Tr. por., ustanovenie obhajcu nezaniká automaticky po zániku dôvodov povinnej obhajoby, ale zaniká až rozhodnutím o zrušení ustanovenia obhajcu podľa § 40 ods. 1 veta tretia Tr. por., resp. § 40 ods. 4 ods. 5, ods. 6 Tr. por., prípadne § 41 ods. 2 Tr. por., pretože rozhodnutie o zrušení ustanovenia obhajcu podľa vyššie uvedených ustanovení zákona má konštitutívny a nie deklaratórny charakter.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.