Autor: Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd.
Zaistenie počítačových údajov bez predchádzajúceho súdneho príkazu
ESĽP vo veci Trabajo Rueda proti Španielsku, zo dňa 30. 5. 2017, č. 32600/12
Úvodom
Predmetné rozhodnutie ESĽP sa zaoberá otázkou zaistenie počítačových údajov v prípade detskej pornografie políciou bez predchádzajúceho súdneho príkazu, pri neexistencii výnimočných okolností, vo vzťahu k čl. 8 Dohovoru, a vo svojej podstate nadväzuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 3. 2017 sp. zn. 5 Tdo 7/2017 podľa ktorého inštitút odňatia a vydania veci pokrýva možnosť skúmať (znalecky) obsah údajov uložených vo vydanom alebo odňatom mobilnom telefóne, a to bez potreby vydania príkazu na oznámenie údajov o telekomunikačnej činnosti podľa § 116; rovnako možno takto skúmať obsah údajov uložených vo vydanom alebo odňatom počítači, a to bez vydania príkazu na uchovanie a oznámenie počítačových údajov podľa § 90.
Rozsudok ESĽP vo veci Trabajo Rueda proti Španielsku, zo dňa 30. 5. 2017, č. 32600/12[1]
Skutkový stav
Sťažovateľ Carlos Trabajo Rueda, je občanom Španielska narodeným v roku 1976 a žije v Seville v Španielsku.
Dňa 17. 12. 2007 sťažovateľ priniesol svoj počítač do obchodu s počítačmi za účelom výmeny pokazeného dátového zariadenia. Technik vymenil súčiastku a vyskúšal ju otvorením niekoľkých zložiek v dôsledku čoho zistil, že obsahujú detskú pornografiu. Dňa 18. 12. 2007 o zistených skutočnostiach upovedomil príslušné orgány a odovzdal počítač polícii, ktorá preverila jeho obsah a následne ho ďalej posunula na znalecké skúmanie. Sudca pre prípravné konanie bol následne informovaný o policajných zisteniach.
Dňa 20. 12. 2007 bol sťažovateľ zatknutý na ceste do obchodu s počítačmi kde si mal vyzdvihnúť svoj počítač a v máji 2008 bol odsúdený na 4 roky trestu odňatia slobody za držanie a distribúciu detskej pornografie (obrázky maloletých).
Sťažovateľ žiadal súd aby vyhlásil dôkaz za neprípustný na tom základe, že vstupom polície do obsahu a archívov jeho počítača došlo k porušeniu jeho práva na rešpektovanie súkromia avšak žiadosť bola zamietnutá. Odvolacie konanie ako aj konanie pre Ústavným súdom založenom na tejto námietke boli neúspešné.
Konštatovanie súdu
Za prvé, súd konštatuje, že sprístupnenie súborov nachádzajúcich sa v osobnom počítači sťažovateľa a jeho následné odsúdenie predstavuje zásah zo strany príslušných orgánov do jeho práva na rešpektovanie súkromia poznamenávajúc, že takýto zásah je upravený národným právom, menovite príslušnými právnymi predpismi v spojení s judikatúrou Ústavného súdu stanovujúce požiadavku predchádzajúceho súdneho príkazu v prípadoch zásahu do súkromia jednotlivca, okrem výnimočných situácií, v prípade ktorých je možná následná súdna kontrola.[2]
Za druhé súd poznamenáva, že namietaný zásah sledoval legitímny cieľ, a to predchádzanie zločinom a ochrana práv iných zdôrazňujúc, že sexuálne zneužívanie je bez diskusie hrôzostrašným typom protiprávneho konania s vážnymi následkami pre psychiku obete a že maloletí a iné zraniteľné osoby majú právo na ochranu zo strany štátu v podobe účinnej prevencie a odrádzania od takého závažného spôsobu zásahu so silným vplyvom na ich životy.[3]
Za tretie, súd konštatuje, že zaistenie a prehľadanie počítačových súborov políciou ako sa tomu stalo v tomto prípade bol neprimeraný vo vzťahu k legitímnemu sledovanému účelu a preto nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Súd zdôrazňuje, že bolo obtiažne, v prejednávanom prípade, posúdiť naliehavosť situácie vyžadujúcej od polície zaistenie súborov z osobného počítača sťažovateľa a sprístupnenie jeho obsahu obídením štandardnej požiadavky na predchádzajúci súdny príkaz ak uvážime, že nehrozila strata súborov a že počítač bol zaistený a umiestnený v úschove polície a odpojený od internetu. Súd v tomto prípade nevidí dôvody prečo vyčkanie pomerne krátkeho času do zabezpečenia súdneho príkazu pred preskúmaním počítača sťažovateľa by malo spôsobiť prekážky pri vyšetrovaní.
Z uvedených dôvodov súd konštatoval porušenie čl. 8 Dohovoru ale nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nakoľko samotné konštatovanie porušenia považuje za dostatočnú satisfakciu nemajetkovej ujmy, ktorú sťažovateľ utrpel.
Záverom
Je však potrebné konštatovať, že porušenie čl. 8 Dohovoru nezakladá automaticky neprípustnosť takto získaných dôkazov v konaní pred súdom pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Kalnėnienė proti Belgicku zo dňa 31. 1. 2017, č. 40233/07[4], v ktorom ESĽP konštatoval, že belgické orgány vykonaním domovej prehliadky bez príkazu súdu porušili právo sťažovateľky na nedotknuteľnosť obydlia ale pripustením dôkazov zaistených pri domovej prehliadke neporušili jej právo na spravodlivý proces.[1] http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"itemid":["001-173787"]}
[2] Podľa § 10 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku SR, sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce súdu poverený rozhodovať o zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.
[3] PTSD – posttraumatic stress disorder (posttraumatická stresová porucha). Z uvedeného dôvodu sa tieto trestné činy často nazývajú aj crimes to the soul (zločiny proti duši).
[4] http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"docname":["\"AFFAIRE KALNĖNIENĖ c. BELGIQUE\""],"documentcollectionid2":["GRANDCHAMBER","CHAMBER"],"itemid":["001-170850"]}
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.