Najvyšší súd SR z dôvodu nejednotnej rozhodovacej činnosti plánuje zaujať zjednocujúce stanovisko k otázke, či správca konkurznej podstaty môže spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 Tr. zák. porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze (ide ešte o bývalý zákon o konkurze, momentálne je účinný zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze).
Nižšie v texte je uvedených pár mojich poznámok k tejto zaujímavej problematike a potom nasleduje samotný návrh za zaujatie stanoviska Najvyššieho súdu SR ako aj rozdielne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (pod písmenami A a B) k tejto problematike.
Pokiaľ ide o odpoveď na vyššie položenú otázku, tak zastávam právny názor, že trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo podľa § 238 Tr. zák. sa môže dopustiť aj správca konkurznej podstaty, pokiaľ nehospodárnym nakladaním s majetkom patriacim do konkurznej podstaty poruší svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a spôsobí takýmto konaním minimálne škodu malú na majetku patriacom do konkurznej podstaty (respektíve minimálne škodu značnú, ak pôjde o trestný čin podľa § 238 Tr. zák.).
Správny a Trestnému zákonu zodpovedajúci je preto právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uvedeného nižšie pod písmenom B návrhu stanoviska.
Tento právny názor vychádza z nasledovnej právnej argumentácie:
V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ základná skutková podstata trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák. alebo podľa § 238 Tr. zák. podmieňuje vyvodenie trestnej zodpovednosti porušením povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, ktorá bola páchateľovi uložená všeobecne záväzným právnym predpisom (spravidla zákonom), je nutné túto skutkovú podstatu považovať za skutkovú podstatu s tzv. blanketnou dispozíciou. Je tomu tak preto, nakoľko sa dovoláva mimotrestnej právnej úpravy a až porušenie povinnosti stanovenej v mimotrestnej právnej úprave vo vzťahu k správe cudzieho majetku môže spôsobiť vznik trestnej zodpovednosti a to bez ohľadu na to, či pôjde o zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné.
Základná skutková podstata trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Tr. zák. pritom nestanovuje žiadne ďalšie podmienky na „povinnosť stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom opatrovať alebo spravovať cudzí majetok“ v tom smere, že by mohlo alebo malo ísť len o špecificky vyjadrenú povinnosť v mimotrestnej právnej úprave. Práve naopak, Trestný zákon dokonca nevyžaduje ani to, aby takáto povinnosť bola v mimotrestnej právnej úprave výslovne pomenovaná ako povinnosť spravovať alebo opatrovať cudzí majetok. Podstatným preto nie je jazykové (slovné) vyjadrenie takejto povinnosti v mimotrestnej právnej úprave ale len jej obsahové vymedzenie, t. j. vymedzenie toho, čo sa bežne rozumie pod opatrovaním alebo správou cudzieho majetku. Obsahové vymedzenie takejto povinnosti môže byť preto aj všeobecné, či abstraktné.
Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok býva pritom v mimotrestnej právnej úprave (napríklad v Obchodnom zákonníku) spravidla formulovaná ako starostlivosť o majetok, či starostlivosť riadneho hospodára, respektíve odborná starostlivosť o majetok, ktorá zahŕňa disponovanie alebo hospodárenie s majetkom (obchodovanie, investovanie, predaj majetku a podobne).
Zákonom uloženú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú napríklad štatutárne orgány obchodných spoločností formulovanú ako povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou (napríklad ustanovenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka). Pristupovať k spravovanému, či opatrovanému majetku s odbornou starostlivosťou pritom logicky znamená aj to, že štatutárny orgán musí vykonávať všetky potrebné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby na spravovanom majetku nevznikla škoda. Práve preto povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou zahŕňa aj povinnosť opatrovať alebo spravovať majetok obchodných spoločností a jej úmyselným, či nedbanlivostným porušením je možné spáchať trestné činy podľa § 237 a § 238 Tr. zák.
Tu treba pripomenúť, že v aplikačnej praxi správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu nastupuje namiesto štatutárnych orgánov a vykonáva ich pôsobnosť vo vzťahu k nakladaniu s majetkom spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz a preto je jeho postavenie obdobné ako postavenie štatutárnych orgánov (t. j. aj vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty je majetok patriaci do konkurznej podstaty majetkom cudzím a správca má povinnosť spravovať a opatrovať tento majetok s odbornou starostlivosťou, teda hlavne chrániť ho pred poškodením a tým chrániť oprávnené nároky veriteľov úpadcu).
Vzhľadom k uvedenému, a v zhode s Obchodným zákonníkom, ktorý vymedzuje povinnosti pri spravovaní a opatrovaní majetku obchodných spoločností a družstiev zo strany ich štatutárnych orgánov, ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ukladá správcovi konkurznej podstaty povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Postup správcu konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou je obsahovo vymedzený ako povinnosť správcu a to povinnosť zákonná (ide tu teda o jednoznačne vyjadrený príkaz zákonodarcu voči správcovi konkurznej podstaty, aby v rámci svojej pôsobnosti konal vždy s odbornou starostlivosťou, t. j. aj alebo najmä vo vzťahu k majetku úpadcu). Skutočnosť, že ide o povinnosť formulovanú všeobecne, tak ako voči nej namieta najvyšší súd v rozhodnutí pod písmenom A návrhu stanoviska, je bez právneho významu, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, základné skutkové podstaty trestných činov podľa § 237 a § 238 Tr. zák. nekladú žiadne podmienky na jazykovú (slovnú) formuláciu povinnosti upravenej v mimotrestnej právnej úprave, ale práve naopak, dovolávajú sa len a výhradne obsahového vyjadrenia povinnosti spravovať alebo opatrovať cudzí majetok.
Pokiaľ ide o definovanie pojmu „odborná starostlivosť“, tak sa nemožno stotožniť s názorom najvyššieho súdu uvedenom v rozhodnutí pod písmenom A návrhu stanoviska, že tento pojem musí mať svoje naplnenie odvodené v porušení explicitne existujúceho príkazu alebo zákazu (t. j. aj v porušení inej zákonnej povinnosti, než je povinnosť konať s odbornou starostlivosťou). Povinnosť správcu konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou je zákonodarcom výslovne formulovaná ako príkaz na určité konanie (určitý postup) a preto už porušenie tejto povinnosti, samo osebe, môže napĺňať znak základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 237 alebo § 238 Tr. zák. spočívajúci v porušení povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného právneho predpisu spravovať alebo opatrovať cudzí majetok (samozrejme pokiaľ pôjde o zavinené porušenie tejto povinnosti a v príčinnej súvislosti s ním vznikne na spravovanom majetku škoda). Vymedzenie pojmu odborná starostlivosť zo strany súdu v konkrétnej trestnej veci preto nie je neprípustné dotváranie práva, ako sa domnieva najvyšší súd v rozhodnutí uvedenom pod písmenom A návrhu stanoviska, ale ide o stanovenie významu tohto pojmu v konkrétnej trestnej veci za pomoci výkladu.
Pre úplnosť možno dodať, že pojem odborná starostlivosť výkladovo zahŕňa požiadavku na konanie s potrebnými znalosťami, ide teda o starostlivosť, ktorú by vynaložila bežne starostlivá a pozorná osoba v podobných situáciách a pri vzatí do úvahy všetkých informácií, ktoré sú rozumne prístupné. Správca konkurznej podstaty teda dostojí povinnosti uvedenej v ustanovení § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, pokiaľ bude vykonávať svoje rozhodnutia v dobrej viere a zároveň nebude mať na predmete rozhodovania osobný záujem, bude o predmete rozhodovania informovaný v rozsahu, o ktorom sa domnieva, že je primeraný okolnostiam a bude racionálne presvedčený o tom, že rozhodnutie, ktoré vykonáva je v najlepšom záujme veriteľov, t. j. s účelom konkurzného konania.
Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok teda spočíva v tom, že správca konkurznej podstaty koná v rozpore s obsahovým vymedzením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. K porušeniu tejto povinnosti pritom môže dôjsť aktívnym konaním správcu konkurznej podstaty (napríklad predaj majetku za neprimerane nízku cenu, použitie majetku k neprimerane rizikovým investíciám) ako aj opomenutím takého konania, ku ktorému bol správca konkurznej podstaty podľa okolností povinný (napríklad neodôvodnená nečinnosť správcu konkurznej podstaty vykonať úkony, ktoré by zabránili premlčaniu pohľadávky, nedostatočná údržba spravovaného majetku).
Možno preto uzatvoriť, že pokiaľ zákon ukladá konkrétnej osobe povinnosť vykonávať, vo vzťahu k spravovanému cudziemu majetku, pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a s touto povinnosťou je spojené aj hospodárenie so spravovaným cudzím majetkom (nakladanie s ním), potom sa táto osoba môže úmyselným, či nedbanlivostným porušením tejto povinnosti dopustiť trestných činov podľa § 237 alebo § 238 Tr. zák. Nie je žiadny dôvod, aby bol správca konkurznej podstaty v tomto smere výnimkou.
Napokon možno dodať, že zhodný problém, ktorý má vyriešiť stanovisko najvyššieho súdu, bol posudzovaný aj Najvyšším súdom Českej republiky (zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní s ustanovením § 8 ods. 2 bol účinný rovnako tak v SR ako aj v ČR), pričom Najvyšší súd ČR dospel vo svojej judikatúre k jednoznačnému záveru, že trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku sa môže dopustiť aj správca konkurznej podstaty, pokiaľ nehospodárnym nakladaním s majetkom patriacim do konkurznej podstaty poruší svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a spôsobí takýmto konaním minimálne škodu malú (R 34/2010, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5 Tdo/923/2009 zo dňa 21.10.2009).
Nasleduje návrh na zaujatie stanoviska Najvyššieho súdu SR
v Bratislave 16. augusta 2017
Tpj 28/2017
Vec: Návrh na zaujatie stanoviska - vyjadrenie
Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú je potrebné výkladovo riešiť, je vymedzená nasledovne:
Je možné porušením povinnosti správcu podstaty postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo podľa § 238 Trestného zákona?
A.
Najvyšší súd rozsudkom z 18. januára 2017, sp. zn. 3 Tdo 9/2016, v trestnej veci obvinenej JUDr. D. V. pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák., na podklade dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky a obvinenej JUDr. D. V., podaným proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 2To/5/2015, podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 238 Tr. zák. v neprospech obvinenej JUDr. D. V. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. toto uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. napokon Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Z o d ô v o d n e n i a :
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2014, sp. zn. 2T/51/2012, bola obvinená JUDr. D. V. uznaná za vinnú z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v dobe od 28. júna 2006 do 31. júla 2009 ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu I., a. s., B. X./X., L., IČO: X., ustanovená do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 28 K/17/2005, z 18. apríla 2005, v rozpore s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“), najmä § 8 ods. 2 citovaného zákona, ale aj v rozpore s jeho účelom bez súhlasu konkurzného súdu a veriteľského výboru neoprávnene investovala v trinástich uzavretých zmenkových obchodoch kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X., finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu a tieto previedla na účet spoločnosti C., akciová spoločnosť, P. X., X. B., IČO: X., (ďalej len C.) vedený v P., a. s., B., číslo účtu: X. z účtu č. X. vedeného v U., a. s., pobočka B., ktorými síce dosiahla zisk v celkovej výške 122.762,17,- eur, ale na základe konfirmácie o uzavretom obchode z 15. apríla 2009, S. následne odkúpila opätovne novú zmenku vystaviteľa C. za sumu 1.327.756,75,- eur s dátumom splatnosti 31. júla 2009 v úrokovej sadzbe 3,5% p. a. a predpokladaným výnosom 13.812,36,- eur, finančné prostriedky opäť z vyššie uvedeného účtu poukázala na účet C. 16. apríla 2009, v dobe splatnosti tejto zmenky na základe konfirmácie o uzavretom obchode medzi predávajúcim JUDr. D. V. - S. a kupujúcim C. z 31. júla 2009 došlo k spätnému odkúpeniu zmenky vystaviteľa C. za sumu 1.341.569,11,- eur s tým, že na účet úpadcu kupujúci (C.) zaslal len výnos, t. j. sumu 13.812,36,- eur a to až dňa 26. augusta 2009 s tým, že zostávajúca časť teda suma 1.327.756,75,- eur bude použitá „bez pohybu kapitálu“ na úhradu novej zmenky, a zároveň toho istého dňa obžalovaná na základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode z 31. júla 2009 odkúpila novú zmenku vystaviteľa C. za sumu 1.327.756,75,- eur s dátumom splatnosti 12. októbra 2009 v úrokovej sadzbe 3,5% p. a. a predpokladaným výnosom 9.423,38,- eur, pričom na úhradu zmenky bola použitá suma z predošlého zmenkového obchodu (bez pohybu kapitálu) nachádzajúca sa stále na účte C., avšak v dobe splatnosti tejto zmenky znejúcej na zmenečnú sumu 1.337.180,13,- eur už nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany C., finančné prostriedky neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu údajnej insolventnosti spoločnosti C., ktorým konaním spôsobila úpadcovi I., a. s. „v konkurze“ škodu vo výške 1.327.756,75,- eur.
Za to jej Okresný súd Banská Bystrica uložil podľa § 238 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa I., a. s., B. X./X., L., IČO: X. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor v Banskej Bystrici, ako aj obvinená JUDr. D. V.
Uznesením Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 2To/5/2015 boli podľa § 319 Tr. por. odvolania krajského prokurátora v Banskej Bystrici ako aj obvinenej JUDr. D. V. ako nedôvodné zamietnuté.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky 26. novembra 2015 dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., pretože rozhodnutie krajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
***
Obvinená JUDr. D. V. 26. februára 2016 doručila Okresnému súdu Banská Bystrica dovolanie podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Františka Vavračku proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 2To/5/2015, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ...
***
K objektívnej stránke trestného činu:
Krajský súd v Nitre si osvojil názor prvostupňového súdu, že zo strany obvinenej išlo v danom prípade aj o porušenie ustanovenia § 8 ods. 2 vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní.
V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že tvrdená protiprávnosť podľa § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní predpokladá povinnosť správcu vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou. Hypotéza tejto normy je všeobecná a zároveň abstraktná a jej obsahové vymedzenie je možné len cez špeciálnu a explicitne existujúcu zákonnú povinnosť (objektívna stránka skutkovej podstaty § 237 Tr. zák. ...poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť...). Musí ísť o povinnosť konkrétne existujúcu v špeciálnej norme zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá explicitne musí byť pre potreby trestnej zodpovednosti vo forme normatívneho príkazu alebo zákazu. Právna norma sa v tejto súvislosti skladá všeobecne z časti nazvaných normatívne modality (Teória práva, CH Beck, Viktor Knapp, str. 154), ktorými sú príkaz, alebo zákaz a musia byť vyjadrené výslovne (explicitne). Odvolací súd protiprávnosť ako znak objektívnej stránky vyvodil zo znaku odborná starostlivosť v spojení s účelom konkurzu. Odborná starostlivosť je definovaná v právnej norme ako povinnosť všeobecná a abstraktná a svoje naplnenie musí mať odvodené v porušení explicitne existujúceho príkazu alebo zákazu, ak by takýto v špeciálnom zákone o konkurze a vyrovnaní existoval. Zákon o konkurze a vyrovnaní takýto príkaz ani zákaz neobsahuje. V trestnom práve hmotnom platí absolútny zákaz dotvárania práva (extenzívny výklad).
Podľa prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštruktualizácii, účinného od 1. júna 2005, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších predpisov. Konkurz úpadcu I., a. s. bol vyhlásený 18. apríla 2005, teda za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (účinný od 1. októbra 1991). Nová právna úprava oproti starej má špeciálne ustanovenie § 91 ods. 5, ktoré má formu imperatívu. Výťažok zo speňaženia podliehajúci konkurzu správca uloží na účet v banke. Táto povinnosť, pokiaľ by tak bola uvedená v zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., by bola nepochybne naplnením zodpovednosti ako existujúci príkaz konania s odbornou starostlivosťou.
Pravá retroaktivita je v demokratických štátoch možná, len pokiaľ je v prospech subjektov práva. Výnimočne sa uplatňuje predovšetkým v oblasti trestného práva. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Neskorší zákon sa použije, pokiaľ je to v prospech páchateľa, teda keď je neskorší právny predpis pre páchateľa priaznivejší (spáchaný čin sa posudzuje miernejšie alebo zaniká jeho trestnosť) Takúto úpravu obsahuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 50 ods. 6.
***
B.
Najvyšší súd uznesením z 13. júla 2016, sp. zn. 3 Tdo 21/2016, v trestnej veci obvineného Ing. Ľ. K. pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a iné, dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013, sp. zn. 3 To 74/2012, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Z o d ô v o d n e n i a :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 29. marca 2012, sp. zn. 1 T 24/2011 bol obvinený Ing. Ľ. K. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v dobe od 24. februára 2004 do 10. februára 2010 ako osobitný správca konkurznej podstaty úpadcu U. s.r.o. „v konkurze“ so sídlom J., Z., IČO: X., ustanovený do funkcie opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 51-24K 294/1996-638, z 24. februára 2004 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 51-24K 294/1998, z 10. februára 2010 zbavený funkcie osobitného správcu, porušil ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, že správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloží súd, nerešpektoval právoplatné rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 51-24K 294/1996-1330, zo 7. decembra 2006 v spojení s opravným rozvrhovým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 51-24K 294/1996-1335, zo 16. januára 2007 a právoplatné rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 51-24K 294/1996-Ďu-1442, z 2. januára 2009 v tom, že aj keď konkurzná podstata ku dňu 31. októbra 2006 disponovala sumou 10.354.064,-Sk (343.692 €) neuváženým nakladaním so zverenými prostriedkami ohrozil v lehote do 17. marca 2007 uspokojenie pohľadávok veriteľov, úpadcu U. s.r.o. „v konkurze“ v zmysle právoplatných rozvrhových uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici:
- veriteľa: Slovenská republika - Krajský súd v Banskej Bystrici, určená ako pohľadávka proti podstate vo výške 60.000,- Sk (1991,60 €)
- veriteľa por. č. 1: S. K., a.s., C. X., B., IČO: X. vo výške 7.085.300,-Sk (235.188,90 €)
- veriteľa por. č. 2: S. K., a.s., C. X., B., IČO: X., zistená ako pohľadávka II. triedy vo výške 99.826,- Sk (3313,60 €)
- veriteľa por. č. 3: M. Z., zistená ako pohľadávka II. triedy vo výške 109.195,-Sk (3624,60 €)
- veriteľa por. č. 1: S. K., a.s., C. X., B., IČO: 35 776 005, zistená ako pohľadávka III. triedy vo výške 2.440.896,50 Sk (81.022,90 €)
- v lehote do 4. marca 2009 - pohľadávka: (odmena) správcu konkurznej podstaty JUDr. I. Č., J. K. X., B. B. vo výške 6.267,-€ (188,799,60 Sk),
v ktorom konaní pokračoval tak, že
- dňa 23. decembra 2004 rizikovým obchodom z korunového účtu č. X. úpadcu U. s.r.o. „v konkurze“ previedol sumu 10 mil. Sk na účet č. X. dcérskej spoločnosti T. a.s. T. A. M. správ. spol. a.s. so sídlom v Bratislave z dôvodu nákupu podielových listov, pričom takto získané finančné prostriedky zo spol. T. A. M. správ. spol. a s. nevybral a nepoužil na vyplatenie pohľadávok veriteľom, ale dňa 2. augusta 2007 poukázal z korunového účtu č. X. úpadcu U. s.r.o. „v konkurze“ na účet č. X. v mene USD vedeného v T. a.s. sumu 9. mil. Sk (298.745,27 €) t.j. 364.667,67 USD s realizovaním transakcií:
- dňa 20. augusta 2007 dal z neho príkaz na finančne rizikovú vyšlú zahraničnú platbu vo výške 364.500,- USD, pričom ako účel platby na platobnom príkaze uviedol zahraničné cenné papiere krátkodobé, kde príjemcom platby vystupovala spoločnosť F., New York, dňa 24. januára 2008 na tento istý účet z tej istej spoločnosti prišla zahraničná platba vo výške 303.954,23 USD,
- dňa 21. februára 2008 dal z neho príkaz na vyšlú zahraničnú platbu vo výške 251.000,-USD, pričom ako účel platby na platobnom príkaze uviedol zahraničné cenné papiere krátkodobé, kde príjemcom platby vystupovala spoločnosť F., dňa 07. apríla 2008 na korunový účet spoločnosti U., s.r.o. „v konkurze“ v T. a.s. prišla zahraničná platba vo výške 4.927.137,97 Sk (163.551,02 €), t. j. 242.465.33 USD, pričom príkazcom platby bola spoločnosť F.,
- dňa 23. apríla 2009 previedol z účtu č. X., ktorý založil na menu USD na korunový účet č. X. úpadcu spoločnosti U. s.r.o. „v konkurze“ zostatkovú sumu vo výške 53.251,62 USD, t.j. 40.424,82 € (1.217.838,13 Sk), to znamená, že zo sumy 9. mil. Sk, ktorú investoval vrátil na korunový účet úpadcu sumu 6.144.976,10 Sk so stratou pre úpadcu 2.855.023,90 Sk (94.769,43 €),
ktorým špekulatívnym konaním úpadcovi U. s.r.o. „v konkurze“ spôsobil škodu vo výške 4.206.199,16 Sk (139.620 €), ktorá vznikla rozdielom nevyplatenej sumy vo výške 9.984.017,10 Sk veriteľom a vyplatenou sumou veriteľom vo výške 5.777.817,94 Sk vyplatenou správcom konkurznej podstaty JUDr. I. Č. a veriteľom: SR Krajský súd v Banskej Bystrici 60.000,-Sk (1.991,60 €) S. K. a.s. B. 99.826,-Sk (3.313,60 €), mestu Z. 109.195,-Sk (3.624,60 €), JUDr. I. Č. 188.799,60 Sk (6.267,-€).
Za to mu bol uložený podľa § 237 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému uložil povinnosť a to nahradiť poškodeným:
- mestu Z., nám. S., Z., IČO: X. škodu vo výške 1.543,63 €, S. K., a.s., C. X., B., IČO: X. škodu vo výške 136.135,55 €.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený Ing. K. a tiež prokurátor. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. januára 2013, sp. zn. 3 To 74/2012, postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného i krajského prokurátora zamietol.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 To 74/2012 podal obvinený Ing. K. prostredníctvom obhajcu 1. februára 2016 dovolanie. Ako dovolací dôvod obvinený uviedol § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
***
Pre
posúdenie veci dovolacím súdom z hľadiska toho, či boli naplnené uplatnené
dovolacie dôvody, je rozhodnou skutková veta ustálená v rozhodnutí súdu prvého
stupňa
a potvrdená uznesením odvolacieho súdu.
Dovolací súd preto
opakovane konštatuje nepochopenie inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku,
keď dovolateľ namieta výrok o vine a dovolaním sa dožaduje
oslobodenia spod obžaloby. Je potrebné uviesť, že dovolacím dôvodom podľa
ustanovenia
§ 371 písm. i) Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže
skúmať a meniť.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
***
Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestných činov, z ktorých bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.