Pojem škoda Trestného zákona v interdisciplinárnom ponímaní

 

Mi­ku­láš Lé­vai

 

   Po­jem ško­da Tres­tné­ho zá­ko­na v inter­dis­cip­li­nár­nom po­ní­ma­ní

 Cie­ľom nas­le­du­jú­ce­ho prís­pev­ku je pou­ká­zať na nep­ruž­nosť sú­čas­ne plat­né­ho Tres­tné­ho zá­ko­na na zme­ny v spo­loč­nos­ti, eko­no­mic­ké­ho ras­tu a tr­ho­vé­ho hos­po­dár­stva, kto­ré sú­vi­sia naj­mä s in­flá­ciou v sú­vis­los­ti s le­gál­ne de­fi­no­va­ným poj­mom ško­da.

 Po­jem ško­da, tak ako ho poz­ná­me dnes, ne­bol v mi­nu­los­ti vždy le­gál­ne de­fi­no­va­ný. Pri spô­so­be­ní ško­dy pri spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu sa vy­chá­dza­lo z ma­te­riál­ne­ho chá­pa­nia tres­tné­ho či­nu. A sí­ce, že stu­peň ne­bez­peč­nos­ti či­nu pre spo­loč­nosť bol ur­čo­va­ný naj­mä vý­zna­mom chrá­ne­né­ho zá­uj­mu, kto­rý bol či­nom dot­knu­tý, spô­so­bom vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ka­mi, okol­nos­ťa­mi, za kto­rých bol čin spá­cha­ný, oso­bou pá­cha­te­ľa, mie­rou je­ho za­vi­ne­nia a je­ho poh­nút­kou.

 Trest­ný zá­kon č. 140/1961 Zb. v mno­hých us­ta­no­ve­niach sí­ce spá­jal s poj­mom ,,ško­da“ prí­pad­ne aj s poj­mom ,,vec vy­ššej hod­no­ty“ hmot­nop­ráv­ne nás­led­ky, av­šak po­jem ško­da a je­ho va­riá­cie či ná­sob­ky ne­bol le­gál­ne de­fi­no­va­ný vo for­me, v akej ho poz­ná­me dnes.

S poj­mom ,,ško­da“ bo­lo nap­rík­lad spo­je­né vy­me­ria­va­nie tres­tu s pri­hliad­nu­tím na ako pri­ťa­žu­jú­ce okol­nos­ti, keď bo­lo v §34 ods. 1 písm. f) uve­de­né, že tres­tným či­nom spô­so­bil vy­ššiu ško­du ale­bo s poj­mom ,,vec vy­ššej hod­no­ty“ bo­lo v tres­tnom či­ne Poš­ko­dzo­va­nie cu­dzej ve­ci pod­ľa §257 ods. 1, us­ta­no­ve­né, že kto zni­čí, poš­ko­dí ale­bo uro­bí neu­pot­re­bi­teľ­nou cu­dziu vec vy­ššej hod­no­ty, pot­res­ce sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok ale­bo náp­rav­ným opat­re­ním ale­bo pe­ňaž­ným tres­tom. S vý­poč­tom by sa da­lo pok­ra­čo­vať, to však nie je cie­ľom toh­to člán­ku.

 Ten­to stav tr­val až do ro­ku 1990, keď po­mer­ne roz­sia­hlou no­ve­lou Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Zb. sa zá­ko­nom Ná­rod­né­ho zhro­maž­de­nia ČSSR č. 175/1990 Zb. (účin­ná od 01.07.1990) do toh­to za­vie­dol po­jem ,,ško­da“.

 V zmys­le §89 ods.14 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Zb. sa za ško­du nie ne­patr­nou ro­zumela ško­da do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej po­lo­vi­cu naj­niž­šej me­sač­nej mzdy us­ta­no­ve­nej všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi predpis­mi, nie ma­lou ško­dou sa ro­zumela su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej troj­ná­so­bok takej mzdy, väč­šou ško­dou sa ro­zumela su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej de­sať­ná­so­bok ta­kej mzdy, znač­nou ško­dou su­ma do­sa­hu­jú­ca najme­nej päť­de­siat­ná­so­bok ta­kej mzdy a ško­dou veľ­ké­ho roz­sa­hu su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej dves­to­päť­de­siat­ná­so­bok ta­kej mzdy. Tie­to hľa­dis­ká sa pou­ži­li ob­dob­ne pre ur­če­nie vý­šky pros­pe­chu a hod­no­ty ve­ci.

 Ďal­šou no­ve­lou Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Zb. sa zá­ko­nom NR SR  č. 248/1996 Z. z. (účin­ná od 01.10.1994) doš­lo k mier­nej úp­ra­ve vý­poč­tu ve­li­či­ny, z kto­rej sa po­jem ško­da nás­led­ne od­vo­dzo­val.

 Pod­ľa §89 ods. 14 sa ško­dou nie ne­patr­nou sa ro­zu­me­la ško­da do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej dvoj­ná­so­bok naj­niž­šej me­sač­nej mzdy, ško­dou nie ma­lou sa ro­zu­me­la su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej šes­ťná­so­bok ta­kej mzdy, väč­šou ško­dou sa ro­zu­me­la su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej dvad­sať­ná­so­bok ta­kej mzdy, znač­nou ško­dou su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej sto­ná­so­bok ta­kej mzdy a ško­dou veľ­ké­ho roz­sa­hu su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej päť­sto­ná­so­bok ta­kej mzdy. Tie­to hľa­dis­ká sa pou­ži­jú ob­dob­ne na ur­če­nie vý­šky pros­pe­chu, hod­no­ty ve­ci a roz­sa­hu či­nu.

 No­ve­lou Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Zb. sa zá­ko­nom NR SR  č. 253/2001 Z. z. (účin­ná od 01.08.2001) doš­lo k ďal­šej zme­ne úp­ra­vy vý­poč­tu ve­li­či­ny, z kto­rej sa po­jem ško­da od­vo­dzo­val.

 Pod­ľa §89 ods.13 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 140/1961 Zb. sa ško­dou nie ne­patr­nou ro­zu­me­la ško­da do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej vý­šku mi­ni­mál­nej me­sač­nej mzdy, ško­dou nie ma­lou sa ro­zu­me­la su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej šes­ťná­so­bok ta­kej mzdy, väč­šou ško­dou sa ro­zu­me­la su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej dvad­sať­ná­so­bok ta­kej mzdy, znač­nou ško­dou su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej sto­ná­so­bok ta­kej mzdy a ško­dou veľ­ké­ho roz­sa­hu su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej päť­sto­ná­so­bok ta­kej mzdy. Tie­to hľa­dis­ká sa pou­ži­li ob­dob­ne na ur­če­nie vý­šky pros­pe­chu, hod­no­ty ve­ci a roz­sa­hu či­nu.

 Pre úpl­nosť a preh­ľad­nosť tre­ba do­dať, že z na­ria­de­nia vlá­dy ČSFR č. 53/1992 Zb. o mi­ni­mál­nej mzde v zne­ní na­ria­de­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 645/1992 Zb. a na­ria­de­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 248/1993 Z. z. vy­plý­va­lo v zmys­le §2 ods. 1 písm. b), že vý­ška mi­ni­mál­ne mzdy je za me­siac 2450 Sk pre za­mes­tnan­ca od­me­ňo­va­né­ho me­sač­nou mzdou. Z tej­to ve­li­či­ny sa nás­led­ne rá­ta­la ma­jet­ko­vá ško­da spô­so­be­ná tres­tným či­nom.

 Úpra­va Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 po­ja­la po­jem ,,ško­da“ od­liš­ným spô­so­bom, než to­mu bo­lo v Tres­tnom zá­ko­ne č. 140/1961 Zb. No­vý Trest­ný zá­kon ve­nu­je veľ­kú po­zor­nosť prob­le­ma­ti­ke ško­dy, či už z hľa­dis­ka jej de­fi­ní­cie, tak aj ur­če­nia jej vý­šky a to nie­len kla­sic­kej hmot­nej ško­de  na ve­ciach, ale aj z hľa­dis­ka uj­my na ži­vot­nom pros­tre­dí, chrá­ne­ných dru­hov ži­vo­čí­chov, ras­tlín, ško­dy na ve­ciach pa­miat­ko­vo chrá­ne­ných, ale­bo ma­jú­cich his­to­ric­kú, ume­lec­kú ale­bo ve­dec­kú hod­no­tu.

 Z kvan­ti­ta­tív­ne­ho hľa­dis­ka doš­lo k zú­že­niu poj­mov, keď hra­ni­cou me­dzi pries­tup­kom a tres­tným či­nom tvo­rí ško­da ma­lá, kto­rá pre­vy­šu­je su­mu 8 000 Sk. Pred­tým  to bo­la ško­da nie ne­patr­ná. Ďal­šie hra­ni­ce ško­dy sú väč­šia- naj­me­nej 10 ná­so­bok ško­dy ma­lej, znač­ná- naj­me­nej 100 ná­so­bok ško­dy ma­lej a ško­da veľ­ké­ho roz­sa­hu- naj­me­nej 500 ná­so­bok ško­dy ma­lej. Zá­klad­ná su­ma bo­la sta­no­ve­ná pria­mo Tres­tným zá­ko­nom, pre­to aby len zá­kon ur­čo­val čo je trest­ný čin – ús­tav­ná zá­sa­da, keď do­te­raz pred­met­nú su­mu – mi­ni­mál­nu mzdu, sta­no­vo­va­la vlá­da sí­ce na zá­kla­de zá­ko­na, ale na­ria­de­ním.

 Pod­ľa § 125 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa ško­dou ma­lou ro­zu­mie ško­da pre­vy­šu­jú­ca su­mu 8 000 Sk. Ško­dou väč­šou sa ro­zu­mie su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej de­sať­ná­so­bok ta­kej su­my. Znač­nou ško­dou sa ro­zu­mie su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej sto­ná­so­bok ta­kej su­my. Ško­dou veľ­ké­ho roz­sa­hu sa ro­zu­mie su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej päť­sto­ná­so­bok ta­kej su­my. Tie­to hľa­dis­ká sa pou­ži­jú rov­na­ko na ur­če­nie vý­šky pros­pe­chu, hod­no­ty ve­ci a roz­sa­hu či­nu.

 To­to us­ta­no­ve­nie je zá­ro­veň plat­né dod­nes s drob­nou úp­ra­vou, keď dňa 1.1.2009 Slo­ven­sko pri­ja­lo euro ako pla­tid­lo a su­ma 8000Sk sa kon­ver­zným kur­zom 30,1260 pre­rá­ta­la a za­ok­rúh­li­la na 266 eur.

 Tým sa dos­tá­va­me k jad­ru prob­lé­mu na kto­rý je ten­to člá­nok mie­re­ný. In­flá­cia to­tiž ozna­ču­je v ná­rod­nom hos­po­dár­stve všeo­bec­ný ná­rast cien eko­no­mic­kých stat­kov, čo má za nás­le­dok zní­že­nie kúp­nej si­ly pe­ňa­zí. V praxi je in­flá­cia pre­ja­vom eko­no­mic­kej ne­rov­no­vá­hy a zna­me­ná, že nap­rík­lad za 1 euro sa pri zvý­še­nej in­flá­cii dá kú­piť me­nej ako v mi­nu­los­ti, euro má men­šiu hod­no­tu ako pred­tým, je­ho kúp­na si­la sa zní­ži­la.

 

Ako po­môc­ku na vý­po­čet in­flá­cie som pou­žil in­flač­nú kal­ku­lač­ku In­šti­tú­tu pre eko­no­mic­ké a so­ciál­ne re­for­my (INE­KO)¹. In­flač­ná kal­ku­lač­ka je nás­troj na po­rov­na­nie reál­nej hod­no­ty cien v rôz­nych ro­koch. Pou­ží­va in­dex spot­re­bi­teľ­ských cien. Kal­ku­lač­ka je zos­ta­ve­ná na zá­kla­de prie­mer­nej in­flá­cie v me­dzi­roč­nom po­rov­na­ní, ako je vy­ka­zo­va­ná Šta­tis­tic­kým úra­dom SR. Kal­ku­lač­ka vy­po­čí­ta­va hod­no­ty od ro­ku 1977 až po rok 2020, pri­čom úda­je za ro­ky 2017 až 2020 sú za­lo­že­né na od­ha­doch ana­ly­ti­kov ko­mer­čných bánk, NBS a Šta­tis­tic­ké­ho úra­du. Ko­ru­ny sú na eurá pre­rá­ta­né vždy kon­ver­zným kur­zom: 30,1260 Sk = 1 €.

 

Úda­je spred ro­ka 1989 sú inter­po­lo­va­né na zá­kla­de úda­jov o in­dexe spot­re­bi­teľ­ských cien zo "Šta­tis­tic­kej ro­čen­ky Slo­ven­skej re­pub­li­ky 1992" za ro­ky 1977, 1984, 1985 a 1989 a to tak, aby me­dzi naj­bliž­ší­mi dvo­mi zná­my­mi hod­no­ta­mi in­dexu spot­re­bi­teľ­ských cien bo­la in­flá­cia vo všet­kých ro­koch rov­na­ká.

 

Na zá­kla­de vý­poč­tu za pou­ži­tia in­flač­nej kal­ku­lač­ky sa su­ma 8000Sk v ro­ku 2005 rov­ná v ro­ku 2017 su­me 334,74 eur (10084,41 Sk).

 

To zna­me­ná, že ak zá­ko­no­dar­cu vied­li k ur­če­niu su­my 8000Sk v ro­ku 2005 ne­ja­ké dô­vo­dy, kto­ré rea­go­va­li na vte­daj­šie ma­te­riál­ne pra­me­ne prá­va, prí­pad­ne na ús­tav­nú zá­sa­du, že len zá­kon mô­že ur­čiť, čo je tres­tným či­nom, dnes by sa už ma­la ško­da vy­po­čí­ta­vať, s pri­hliad­nu­tím na in­flá­ciu, zo su­my 334,74 eur (za­ok­rúh­le­ne na eurá na­hor 335,- eur).

 

To by v praxi zna­me­na­lo, že ško­dou ma­lou by ma­la byť ško­da pre­vy­šu­jú­ca su­mu 335 eur, ško­da väč­šia by bo­la naj­me­nej 3350,- eur, ško­da znač­ná by bo­la naj­me­nej 33 500,- eur a ško­da veľ­ké­ho roz­sa­hu by bo­la naj­me­nej 167 500,- eur.

 

V dneš­nej praxi zá­ko­no­dar­stva, keď sa Trest­ný zá­kon me­ní viac krát roč­ne, by ne­mal byť prob­lém za­kom­po­no­vať do no­ve­ly aj no­vú vý­šku ško­dy ma­lej, kto­rá by ma­la ref­lek­to­vať in­flá­ciu. Te­da ani net­re­ba hľa­dať me­chan­izmus, kto­rý by bol pruž­ný a kto­rý by pri­hlia­dal na in­flá­ciu, prí­pad­ne def­lá­ciu.

 

A pre­to­že súd pri uk­la­da­ní tres­tu a je­ho vý­me­ry v zmys­le §34 ods. 4 tres­tné­ho zá­ko­na pri­hlia­da aj na nás­le­dok spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu, spo­loč­nosť by sa opäť raz prib­lí­ži­la k ich spra­vod­li­vej­šie­mu uk­la­da­niu.

 

 

Poz­nám­ky:

1. http://www.ine­ko.sk/kalk.html

 

 

Diskusia