Subvenčný podvod v súvislosti s "agrodotáciami"

 

Sub­venč­ný pod­vod v sú­vis­los­ti s „ag­ro­do­tá­ciá­mi“

 

npor. JUDr. Mi­ros­lav Sr­ho­lec – vy­šet­ro­va­teľ PZ

V ak­tuál­nej si­tuá­cií pri­chá­dza na or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (ďa­lej len OČTK) spo­lo­čen­ská po­žia­dav­ka rie­še­nia prob­le­ma­ti­ky sub­ven­čných pod­vo­dov v sú­vis­los­ti s čer­pa­ním tzv. ag­ro­do­tá­cii v poľ­no­hos­po­dár­stve. OČTK če­lia kri­ti­ke oh­ľad­ne pa­si­vi­ty pri od­ha­ľo­va­ní, zis­ťo­va­ní a us­ved­čo­va­ní pá­cha­te­ľov da­nej kri­mi­na­li­ty.

Uve­de­ný člá­nok má sna­hu zo­rien­to­vať či­ta­te­ľa v práv­nej úp­ra­ve; ak­tuál­ne­ho sta­vu a prob­le­ma­ti­ke z poh­ľa­du OČTK,v sús­ta­ve zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia. Člá­nok bu­de vy­chá­dzať z kon­krét­ne­ho uz­ne­se­nia o od­miet­nu­tí tres­tné­ho ozná­me­nia pod­ľa § 194 ods. 1 písm. d) TP, av­šak v člán­ku sa ob­me­dzí­me len na pred­met­nú­cau­su. Z cor­pu­su rôz­nych pod­vod­ných ko­na­ní v sú­vis­los­ti s do­tá­cia­mi autor vy­be­rá je­den prí­pad, kto­rý pred­sta­vu­je vý­lu­ku pod­vod­né­ho ko­na­nia vzhľa­dom k práv­nej úp­ra­ve. Roz­hod­ne však nej­de o vý­lu­ku tres­tné­ho či­nu sub­ven­čné­ho pod­vo­du v sú­vis­los­ti s ag­ro­do­tá­ciá­mi an block.

CAU­SA: ozna­mo­va­teľ, oso­ba pod­ni­ka­jú­ca v poľ­no­hos­po­dár­skej pr­vo­vý­ro­be po­da­la tres­tné ozná­me­nie na po­doz­ri­vé­ho, tak­tiež oso­bu pod­ni­ka­jú­cu v poľ­no­hos­po­dár­skej pr­vo­vý­ro­be a to  na tom skut­kom zá­kla­de, že po­doz­ri­vá oso­ba si ma­la po­dať žia­dosť o pos­kyt­nu­tie ag­ro­do­tá­cie pri­čom na pred­met­ných po­zem­koch ne­hos­po­dá­ril po­doz­ri­vý ale ozna­mo­va­teľ. Po­doz­ri­vý po­čas tres­tné­ho ko­na­nia uvie­dol, že si žia­dal do­tá­ciu na po­zem­ky, ku kto­rým má preu­ká­za­teľ­ný uží­va­cí ti­tul a to na zá­kla­de vlas­tníc­ke­ho, prí­pad­ne náj­om­né­ho či pod­ná­jom­né­ho zmluv­né­ho vzťa­hu, av­šak zo stra­ny ozna­mo­va­te­ľa ne­doš­lo k vy­da­niu pô­dy do uží­va­nia po­doz­ri­vé­ho z dô­vo­du neocho­ty a sna­hy o čer­pa­nie ag­ro­do­tá­cií. Ozna­mo­va­teľ mal pod­ľa ná­zo­ru po­doz­ri­vé­ho na spor­ných po­zem­koch vy­ko­ná­vať poľ­no­hos­po­dár­sku čin­nosť bez práv­ne­ho zá­kla­du a te­da neop­ráv­ne­ne[1]. Po za­sla­ní žia­dos­tí o ag­ro­do­tá­ciu­zo stra­ny ozna­mo­va­te­ľa a aj po­doz­ri­vé­ho,nas­ta­la tzv. „kríž­na po­žia­dav­ka“ (naj­me­nej dva­ja žia­da­te­lia o ag­ro­do­tá­ciu na je­den poľ­no­hos­po­dár­sky pôd­ny­die­lec), ozna­mo­va­te­ľo­vi bo­la po­zas­ta­ve­ná vý­pla­ta tých­to sub­ven­cií, na čo po­dal tres­tné ozná­me­nie. Poľ­no­hos­po­dár­ska pla­tob­ná agen­tú­ra (ďa­lej PPA) nás­led­ne vy­ko­na­la na pred­met­ných po­zem­koch kon­tro­lu, pri­čom po­doz­ri­vý po­čas vý­ko­nu kon­tro­ly uvie­dol, že k ním neob­hos­po­da­ro­va­ným spor­ným po­zem­kov má práv­ny ti­tul, kto­rým/i ozna­mo­va­teľ a zá­ro­veň od­por­ca ne­dis­po­nu­je.Po­doz­ri­vý pred kon­tról­nym or­gá­nom uvie­dol, že na pred­met­ných po­zem­koch ne­hos­po­dá­ril, le­bo mu to ne­bo­lo umož­ne­né zo stra­ny ozna­mo­va­te­ľa. Vec po­doz­re­nia z tres­tné­ho či­nu sub­ven­čné­ho pod­vo­du pod­ľa § 225 Tres­tné­ho zá­ko­na rie­ši­li OČTK a to vo vý­vi­no­vých štá­diách do­ko­na­né­ho tres­tné­ho či­nu ako aj po­ku­su v zmys­le § 14 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pred poh­ľa­dom z op­ti­ky tres­tné­ho prá­va je pot­reb­né pri­hliad­nuť na kon­krét­nu nor­mu tý­ka­jú­cu sa ag­ro­do­tá­cií.

Pod­ľa § 16a zá­ko­na č. 543/2007 Z.z. o pô­so­be­ní or­gá­nov štát­nej sprá­vy pri pos­ky­to­va­ní pod­po­ry v pô­do­hos­po­dár­stve a roz­vo­ji vi­die­ka (ods. 1) „Ak žia­dosť o pos­kyt­nu­tie pod­po­ry na poľ­no­hos­po­dár­sku pô­du po­dal len je­den žia­da­teľ a spĺňa pod­mien­ky na pos­kyt­nu­tie pod­po­ry (ďa­lej len „us­ta­no­ve­né pod­mien­ky“), pla­tob­ná agen­tú­ra roz­hod­ne o pos­kyt­nu­tí pod­po­ry to­mu­to žia­da­te­ľo­vi. Pro­ti roz­hod­nu­tiu nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok, ani nie je pres­kú­ma­teľ­né správ­nym sú­dom.(ods. 2) Ak žia­dosť o pos­kyt­nu­tie pod­po­ry na poľ­no­hos­po­dár­sku pô­du po­dal len je­den žia­da­teľ, ale pri po­su­dzo­va­ní žia­dos­ti sa zis­ti­lo, že nespĺňa us­ta­no­ve­né pod­mien­ky, pla­tob­ná agen­tú­ra roz­hod­ne pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.(ods. 3) Ak žia­dosť o pos­kyt­nu­tie pod­po­ry na poľ­no­hos­po­dár­sku pô­du po­dal žia­da­teľ, kto­rý nespĺňa na ur­či­tej plo­che us­ta­no­ve­né pod­mien­ky a pod­mien­ky pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, k 30. jú­nu 2003 pla­tob­ná agen­tú­ra roz­hod­ne o ne­pos­kyt­nu­tí pod­po­ry na tú­to plo­chu.“

Pod­ľa § 16b zá­ko­na č. 543/2007 Z.z. o pô­so­be­ní or­gá­nov štát­nej sprá­vy pri pos­ky­to­va­ní pod­po­ry v pô­do­hos­po­dár­stve a roz­vo­ji vi­die­ka, (ods. 1) „ak žia­dosť o pos­kyt­nu­tie pod­po­ry na tú is­tú poľ­no­hos­po­dár­sku pô­du po­da­li via­ce­rí žia­da­te­lia, pla­tob­ná agen­tú­ra ich vy­zve, aby v le­ho­te kto­rú im zá­ro­veň ur­čí, preu­ká­za­li pl­ne­nie us­ta­no­ve­ných pod­mie­nok a prá­vo uží­va­nia k pô­de, prá­vom uží­va­nia k pô­de sa ro­zu­mie prá­vo tú­to pô­dou uží­vať ako vlas­tník, náj­om­ca ale­bo na zá­kla­de iné­ho práv­ne­ho dô­vo­du. (ods. 2) Ak sa tým­to pos­tu­pom preu­ká­že, že prá­vo uží­va­nia k pô­de má len je­den žia­da­teľ, na ko­na­nie o je­ho žia­dos­ti sa pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia § 16a. O žia­dos­ti os­tat­ných žia­da­te­ľov pla­tob­ná agen­tú­ra roz­hod­ne pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.“

Pod­ľa § 16c zá­ko­na č. 543/2007 Z.z.  (ods. 1) „ak žia­dosť o pos­kyt­nu­tie pod­po­ry na tú is­tú poľ­no­hos­po­dár­sku pô­du po­da­li via­ce­rí žia­da­te­lia a pos­tup pod­ľa § 16 b  sa zis­ti­lo, že prá­vo uží­va­nia žia­da­te­ľov k pô­de je spor­né, pla­tob­ná agen­tú­ra na spor­nej vý­me­re neur­čí sta­no­ve­nú plo­chu a v sú­la­de s us­ta­no­ve­ný­mi pod­mien­ka­mi roz­hod­ne pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su. Pro­ti roz­hod­nu­tiu o pos­kyt­nu­tí pod­po­ry zní­že­nej o spor­nú vý­me­ru nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok. (ods. 2) Ak sa v ko­na­ní pred sú­dom preu­ká­že, že je­den zo žia­da­te­ľov mal v ča­se roz­hod­nu­tia prá­vo uží­va­nia k pô­de a sú za­cho­va­né le­ho­ty pod­ľa všeo­bec­né­ho pred­pi­su o správ­nom ko­na­ní, pla­tob­ná agen­tú­ra ob­no­ví ko­na­nie pod­ľa všeo­bec­né­ho pred­pi­su o správ­nom ko­na­ní.“

Pre su­ma­ri­zá­ciu autor pri­po­mí­na aj Na­ria­de­nie vlá­dy SR č. 342/2014.

Pod­ľa § 225 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa sub­ven­čné­ho pod­vo­du do­pus­tí ten: „kto vy­lá­ka od iné­ho do­tá­ciu, sub­ven­ciu, prís­pe­vok ale­bo iné pl­ne­nie zo štát­ne­ho roz­poč­tu, z roz­poč­tu ve­rej­nop­ráv­nej in­šti­tú­cie, roz­poč­tu štát­ne­ho fon­du, roz­poč­tu vy­ššie­ho územ­né­ho cel­ku ale­bo roz­poč­tu ob­ce, kto­rých pos­kyt­nu­tie ale­bo pou­ži­tie je pod­ľa všeo­bec­ne zá­väz­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su via­za­né na pod­mien­ky, kto­ré nespĺňa, a to tým, že ho uve­die do omy­lu v otáz­ke ich spl­ne­nia, pot­res­tá sa...“

Vzhľa­dom na práv­nu úp­ra­vu je pot­reb­né uviesť, že us­ta­no­ve­nia zá­ko­na č. 543/2007 Z.z. pred­sta­vu­jú správ­no-práv­nu úp­ra­vu. Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní je op­ráv­ne­ný na hod­no­te­nie len tres­tnop­ráv­nej ro­vi­ny tres­tné­ho ozná­me­nia. V žiad­nom prí­pa­de nep­red­sta­vu­je dru­hos­tup­ňo­vý správ­ny or­gán. Ne­kon­tro­lu­je správ­nosť a zá­kon­nosť roz­hod­nu­tí jed­not­li­vých or­gá­nov štát­nej sprá­vy či správ­nosť ale­bo zá­kon­nosť správ­ne­ho ko­na­nia. Pri po­su­dzo­va­ní tres­tnej čin­nos­ti v sú­vis­los­ti so správ­nym ko­na­ním je pre­to nut­né pri­hlia­dať na vnú­tor­nú di­fe­ren­co­va­nosť správ­ne­ho ko­na­nia v rám­ci kto­ré­ho prak­tic­ky čas­to do­chá­dza k rôz­nym ko­rek­ciám či už pod vply­vom štát­nych or­gá­nov, or­gá­nov sa­mos­práv ako aj strán správ­ne­ho ko­na­nia, čo je aj sa­mot­ným úče­lom toh­to ko­na­nia, na uve­de­nú sku­toč­nosť mu­sí OČTK pri­hliad­nuť.

K sa­mot­né­mu ur­če­niu mo­men­tu spá­chania tres­tné­ho či­nu mož­no uviesť nas­le­dov­né. Naj­čas­tej­šie sa v praxi po­va­žu­je po­da­nie sa­mot­nej žia­dos­ti na ag­ro­do­tá­ciu na po­zem­ky, za mo­ment do­ko­na­nia tres­tné­ho či­nu. Ur­či­té kom­pli­ká­cie nas­tá­va­jú v prí­pa­de po­da­nia žia­dos­ti a nás­led­né­ho vzni­ku kríž­nych po­žia­da­viek. Zo zne­nia § 225 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na vy­plý­va, že na vy­vo­de­nie tres­tnos­ti sa ne­vy­ža­du­je spô­so­be­nie ško­dy, ale sta­čí neop­ráv­ne­né vy­lá­ka­nie do­tá­cie, sub­ven­cie ale­bo iné­ho pl­ne­nia z ve­rej­ných zdro­jov uve­de­ním do omy­lu v otáz­ke spl­ne­nia pod­mie­nok na ich čer­pa­nie.

Pro­ti to­mu­to poh­ľa­du však vy­stu­pu­jú dva ar­gu­men­ty a to ma­te­riál­ny a for­mál­no-práv­ny. Z ma­te­riál­ne­ho hľa­dis­ka mož­no uviesť, že z 19.000 žia­dos­tí za rok 2016 bo­lo až 5.831 krí­žo­vých po­žia­da­viek. Čo by kri­mi­na­li­zo­va­lo (ob­raz­ne) tre­ti­nu žia­dos­ti a te­da aj roz­siah­lu časť žia­da­te­ľov. Vzhľa­dom k cha­rak­te­ru prob­le­ma­ti­ky je nut­né uviesť, že ku kríž­ne­mu ozna­če­niu pla­tieb mô­že dôjsť napr. aj omy­lom, zlým ozna­če­ním pred­met­né­ho pôd­ne­ho di­el­ca; nes­práv­nym roz­de­le­ním ob­hos­po­da­ro­va­ných čas­tí v pôd­nom di­el­ci, či ďal­šie nez­rov­na­los­ti vy­chá­dza­jú­ce z ka­tas­trál­ne­ho či fak­tic­ké­ho sta­vu uží­va­nia pôd­nych di­el­cov.

Z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va je však pod­stat­nej­šie for­mál­no-práv­ne hľa­dis­ko.  Do­ko­na­nie skut­ku, oby­čaj­ným po­da­ním žia­dos­ti pri po­zem­koch, kde do­chá­dza ku krí­že­niu po­žia­da­viek je prob­le­ma­tic­ké na­koľ­ko uve­de­ná kríž­na po­žia­dav­ka ak­ti­vu­je správ­no-práv­nu pois­tku v po­do­be § 16c zá­ko­na č. 543/2007 Z.z., keď PPA v prí­pa­de  re­le­van­tné­ho spo­ru, kto­rý  PPA oz­rej­mu­je zis­ťo­va­ním v po­do­be kon­tro­ly uží­va­cích práv či fak­tic­kou kon­tro­lou ob­hos­po­da­ro­va­nia pô­dy na mies­te, nás­led­ne ak kon­tro­lou ne­dôj­de k od­strá­ne­niu roz­po­ru, PPA za­blo­ku­je sub­ven­ciu a od­ká­že stra­ny k súd­ne­mu ko­na­niu. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je vy­lú­če­ná mož­nosť vy­lá­ka­nia v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu sub­ven­čné­ho pod­vo­du a tým uve­de­nie PPA do omy­lu v prí­pa­doch vzni­ku krí­žo­vých po­žia­da­viek na je­den po­ze­mok.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ne­mož­no po­va­žo­vať sa­mot­ný fakt pred­lo­že­nia žia­dos­ti, za mo­ment do­ko­na­nia tres­tné­ho či­nu sub­ven­čné­ho pod­vo­du v sú­vis­los­ti s ag­ro­do­tá­ciá­mi. Sa­mot­ná žia­dosť by na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti mu­se­la byť spô­so­bi­lá k to­mu aby štát­ny or­gán uvied­la do ta­ké­ho „vy­lá­ka­va­cie­ho“ omy­lu, aby v sú­vis­los­ti s tým­to „vy­lá­ka­va­cím“ omy­lom nas­ta­la ale­bo reál­ne moh­la nas­tať aj ma­jet­ko­vá dis­po­zí­cia so sub­ven­ciou. Z hľa­dis­ka napl­ne­nia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu sub­ven­čné­ho pod­vo­du by pod­ľa ná­zo­ru auto­ra mu­se­lo ísť o uve­de­nie do omy­lu, či pres­nej­šie vy­lá­ka­nia v ta­kej kva­li­te, aby bo­lo spô­so­bi­lé, obísť vznik krí­žo­vej po­žia­dav­ky a tým po­zas­ta­ve­nia plat­by, či nás­led­ný od­kaz PPA na súd­ne ko­na­nie.

V tom­to bo­de je tiež pot­reb­né pri­po­me­nu­tie, že po­kus ako vý­vi­no­vé štá­dium tres­tné­ho či­nu pred­sta­vu­je ta­ké ko­na­nie: „...kto­ré bez­pros­tred­ne sme­ru­je k do­ko­na­niu tres­tné­ho či­nu, kto­ré­ho sa pá­cha­teľ do­pus­til v úmys­le spá­chať trest­ný čin, ak ne­doš­lo k do­ko­na­niu tres­tné­ho či­nu.“a te­da nie ko­na­nie, kto­ré bez­pros­tred­ne ve­die k za­brá­ne­niu ma­jet­ko­vej dis­po­zí­cie to­ho, kto so sub­ven­ciou dis­po­nu­je, v tom­to prí­pa­de PPA a to spo­me­nu­tou správ­no-práv­nou pois­tkou.

V pred­met­nej cau­se vy­šet­ro­va­teľ vzhľa­dom k pred­príp­rav­ne fá­ze tres­tné­ho ko­na­nia pri­már­ne nep­ri­hlia­dal na sub­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu, tj. na úmy­sel po­doz­ri­vé­ho, av­šak zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­plý­va­lo, že po­doz­ri­vý si žia­dosť po­dá­val z dô­vo­du, že pod­ľa je­ho ná­zo­ru mal na spor­né po­zem­ky práv­ny ná­rok a te­da aj na nás­led­nú ag­ro­do­tá­ciu. Tiež pri kon­tro­le PPA na mies­te, po­doz­ri­vý uvie­dol, že po­zem­ky neob­hos­po­da­ro­val, le­bo mu to neu­mož­nil ozna­mo­va­teľ, kto­rý na po­zem­koch pod­ľa je­ho mie­ne­nia ne­hos­po­dá­ril v sú­la­de so zá­ko­nom, a te­da ne­má čer­pať ani ag­ro­do­tá­ciu.PPA v tom­to prí­pa­de od­ká­za­la stra­ny na súd­ne ko­na­nie a plat­bu ne­vyp­la­ti­la žiad­ne­mu zo žia­da­te­ľov.

Z poh­ľa­du auto­ra sú­čas­né pa­ra­met­re správ­ne­ho ko­na­nia v niek­to­rých (nie však vo všet­kých) ob­las­tiach vy­slo­ve­ne li­mi­tu­jú ap­li­ká­ciu tres­tno-práv­nych no­riem zo stra­ny OČTK v tom zmys­le, že pros­tried­ky tres­tné­ho prá­va pred­sta­vu­jú pod­por­ný me­chan­izmus pri váž­nych exce­soch, kto­rých pok­ry­tie správ­nou nor­mou ne­do­sa­hu­je dos­ta­toč­nú úro­veň. To či zá­ro­veň uve­de­né správ­ne ko­na­nie chrá­ni ve­rej­né zdro­je pred prí­pad­ným zneu­ží­va­ním je hod­no­te­nie, kto­ré autor pre­ne­chá­va či­ta­te­ľo­vi. Vo ve­rej­nej dis­ku­sii už za­zne­li so­líd­ne návr­hy na zlep­še­nie sa­mot­né­ho pro­ce­su správ­ne­ho ko­na­nia v otáz­ke pri­de­ľo­va­nia ag­ro­do­tá­cií, naj­mä od­ka­zy na sú­čas­nú práv­nu úp­ra­vu v ČR.

Autor mal v pred­lo­že­nom člán­ku sna­hu pou­ká­zať na si­tuácie, keď sú mož­nos­ti OČTK v da­nej prob­le­ma­ti­ke ob­me­dze­né a nie vy­vi­ňovať OČTK s tvr­de­ním, že nám zá­ko­no­dar­ca neu­mož­ňu­je stí­hať pod­vod­né ko­na­nie v sú­vis­los­ti s ag­ro­do­tá­cia­mi. Na dru­hej stra­ne je však ko­rek­tné pou­ká­zať aj na okol­nos­ti, za kto­rých nie je mož­né ve­de­nie tres­tné­ho stí­ha­nia zo zá­kon­ných dô­vo­dov.

 

Diskusia