Previerka výpovede na mieste činu – ide o výpoveď alebo o listinný dôkaz?
Aplikačná prax sa zaoberala zaujímavou problematikou, ktorá sa týkala sporu o to, či previerka výpovede na meste činu v zmysle § 158 Tr. por. má povahu výpovede, respektíve, či ide o listinný dôkaz a akým spôsobom ju vykonať v konaní pred súdom.
Skutkovo išlo o vec vedenú pre trestný čin krádeže, v ktorej v procesnom postavení svedka vypovedala osoba XY. Predmetná osoba popisovala (do zápisnice o výpovedi svedka), že v čase spáchania trestného činu krádeže v rodinnom dome videla jednu osobu vychádzať z tohto rodinného domu a vynášať z neho rôzne veci. Tieto veci následne táto osoba ukladala do pripravených krabíc a nosila do auta, ktoré bolo zaparkované asi 50 mestrov od rodinného domu na konci ulice. Svedok mal ísť náhodne po tej istej ulici a keď videl túto osobu tak sa mal skyť za stromom a pozorovať ju. Nikto iný v tom čase na ulici pred rodinným domom podľa svedka nebol. Páchateľ mal byť jeden a svedok XY ho osobne poznal, pretože boli v minulosti spolu vo výkone trestu odňatia slobody, takže uviedol aj jeho meno.
Na základe tejto svedeckej výpovede bolo následne vznesené obvinenie osobe, ktorú svedok XY označil ako páchateľa stíhaného trestného činu s tým, že táto svedecká výpoveď bola fakticky jediným usvedčujúcim dôkazom obvineného, nakoľko u obvineného a ani v mieste kde sa zdržiaval sa žiadne veci pochádzajúce z predmetného trestného činu krádeže nenašli.
Po uplynutí niekoľkých mesiacov, vykonal vyšetrovateľ so svedkom XY previerku jeho svedeckej výpovede v zmysle § 158 Tr. por. Vyšetrovateľ v zápisnici o previerke výpovede dôsledne poučil svedka podľa ustanovení o jeho procesnom postavení a vysvetlil mu čoho sa nariadený procesný úkon bude týkať. Vyštrovateľ pomerne prezieravo začal previerku výpovede svedka vo svojej kancelárii a požiadal svedka XY, aby ho zaviedol na miesto činu. Svedok XY následne zaviedol vyšetrovateľa na úplne inú ulicu a ukázal mu úplne iný rodinný dom, než bol rodinný dom, v ktorom bol stíhaný trestný čin spáchaný (súčasťou zápisnice bola aj fotodokumentácia miest, ktoré svedok ukázal). Následne svedok XY podrobne vypovedal do zápisnice o previerke výpovede avšak uvádzal niektoré podstatne iné okolnosti, než vypovedal vo svojej predchádzajúcej svedeckej výpovedi. Napríklad uvádzal, že páchatelia boli dvaja (druhú osobu nepoznal) a spoločne z domu vynášali veci, pričom auto mali zaparkované rovno pri dome a hneď veci nakladali do auta a nič do krabíc neukladali.
Svedok XY už v priebehu prípravného konania nebol opätovne vypočutý. Vypovedal až na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom, kde uvádzal skutkové okolnosti, ktoré vypovedal vo svojej prvej svedeckej výpovedi.
Následne obhajca obžalovaného navrhol prečítať výpoveď svedka XY v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. z prípravného konania a to tú, ktorá bola podrobne zachytená v zápisnici o previerke výpovede svedka. Uvádzal, že previerka výpovede svedka podľa § 158 Tr. por. je vlastne len pokračovaním výpovede svedka vykonávaná v osobitných podmienkach.
Prokurátor tento návrh namietal. Tvrdil, že zápisnica o previerke výpovede v zmysle § 158 Tr. por. je listinný dôkaz, nejde teda, podľa jeho názoru, o výpoveď svedka a preto ani podľa § 264 ods. 1 Tr. por. nemožno odstraňovať rozpory medzi svedeckou výpoveďou a listinným dôkazom. Prokurátor navyše spochybnil zákonnosť vykonanej previerky, pretože podľa jeho názoru postupoval vyšetrovateľ nesprávne, keď fakticky svedka XY vypočul ako svedka do zápisnice o previerke výpovede a to napriek tomu, že k takémuto procesnému úkonu slúži zápisnica o výpovedi svedka. Podľa názoru prokurátora je takto vykonaná previerka výpovede nezákonná a nemôže byť na hlavnom pojednávaní vôbec vykonaná a to ani ako listinný dôkaz.
Súd sa priklonil k právnemu názoru prokurátora a to z rovnakých dôvodov aké uvádzal prokurátor a zápisnicu o previerke výpovede ako dôkaz na hlavnom pojednávaní nevykonal.
Dovolím si tvrdiť, že názor prokurátora v uvedenej trestnej veci (a tým aj súdu, ktorý z neho vychádzal) je nesprávny. Postup vyšetrovateľa pri vykonávaní previerky výpovede svedka bol, podľa môjho názoru, súladný s ustanoveniami Trestného poriadku a svoju logiku mal aj návrh obhajcu na hlavnom pojednávaní na prečítanie výpovede svedka obsiahutej v zápisnici o previerke výpovede postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por., nakoľko bola v rozpore s výpoveďou svedka urobenou v konaní pred súdom.
Podľa § 158 ods. 1 Tr. por. previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, ak je to potrebné na dolnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto miestu.
Podľa § 158 ods. 2 Tr. por. na postup pri previerke výpovede na mieste činu sa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom pokuse.
Podľa § 157 ods. 3 Tr. por. sa účasť podozrivého, obvineného, poškodeného a svedka na vyšetrovacom pokuse (ktorý sa v zmysle § 158 ods. 2 Tr. por. aplikuje aj na previerku výpovede na mieste činu) riadi zásadami platnými pre ich výsluch.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. dôkaznými prostriedkami sú, okrem iných, aj previerka na mieste. Zákonodarca v tomto ustanovení hovorí len o previerke na mieste a nie vyslovene o previerke na mieste činu, avšak zjavne sa tu má na mysli postup podľa § 158 Tr. por.
Pri úprave dôkazných prostriedkov uvedených v ustanovení § 119 ods. 2 Tr. por. kladie zákonodarca vedľa seba výsluch, previerku na mieste ako aj listiny. Z uvedneného by sa dalo vyvodiť, že zákonodarca nepovažuje dôkazný prostriedok previerku výpovede na mieste ani za „čistý“ výsluch a ani za „čistú“ listinu, pretože v opačnom prípade by bolo nelogickým prečo by previerku na mieste vôbec uvádzal do demonštratívneho výpočtu dôkazných prostriedkov (napríklad konfrontáciu v ustanovení § 119 ods. 2 Tr.por. nenájdeme, nakoľko je považovaná za „čistú“ výpoveď obvineného, či svedka, nejde preto o odlišný dôkazný prostriedok od výsluchu). Previerka výpovede na mieste je teda dôkazný prostriedok sui generis, ktorý môže mať povahu „klasického“ výsluchu s prvkami obhliadky konkrétneho miesta, ale aj povahu „čistého“ listinného dôkazu. Závisieť to bude od spôsobu jej vykonania, teda od jej obsahu.
Podstatou previerky výpovede na mieste v zmysle § 158 Tr. por. je to, že osoby, s ktorými sa previerka na mieste vykonáva ukazujú miesta a objekty súvisiace s trestnou činnosťou, popisujú napríklad na ktorom mieste malo prísť k spáchaniu trestného činu, kedy sa tak malo stať, koľko malo byť páchateľov, prípadne kade utekali páchatelia, čo mali so sebou a podobne. Popisujú, či spresňujú v podstate to, čo predtým vlastnými zmyslami mali vnímať a o čom predtým vypovedali. Podozrivý, obvinený, poškodený, svedok majú aj pri previerke výpovede na mieste zhodné procesné postavenie ako mali pri výpovedi, ktorá má byť na mieste činu preverená. Pokiaľ sa má teda preveriť na mieste činu výpoveď obvineného musí byť táto osoba naďalej v procesnom postavení obvineného. Ak toto procesné postavenie táto osoba medzitým stratila (napríklad bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia) nie je možné postupovať podľa § 158 Tr. por. vo vzťahu k výpovedi obvineného, ktorého obvinenie už nie je v platnosti.
Pri previerke výpovede na mieste ide fakticky (a to vyplýva aj z názvu tohto dôkazného prostriedku) o pokračovanie výsluchu podozrivého, obvineného, poškodeného alebo svedka, ktoré sa odohráva na mieste, o ktorom osoba predtým vypovedala. Toto pokračovanie výsluchu v špecifických podmienkach má však svoje osobitosti a podľa spôsobu svojho vykonania môže byť v konaní pred súdom vykonané buď ako výpoveď (čítanie výpovede z prípravného konania, ktorá je obsiahnutá v zápisnici o previerke výpovede na mieste) alebo ako listinný dôkaz (a to v prípadoch v ktorých zápisnica o previerke výpovede fakticky žiadnu ucelenú výpoveď neobsahuje).
V praxi spravidla prichádza do úvahy druhá možnosť, nakoľko osoba, ktorej výpoveď sa preveruje často iba ukazuje konkrétne miesta (ktoré sa fotograficky dokumentujú) a tieto len heslovito popisuje (jednou, dvomi vetami). V takýchto prípadoch teda nejde o klasickú výpoveď obvineného, či svedka, ktorá by sa skladala najskôr z monológovej časti (podrobného samostatného opísania rozhodných skutkových okolností) a následného kladenia otázok. V takýchto prípadoch (keď ide v podstate len o heslovitý popis fotografií zo strany svedka, či obvineného) sa takáto zápisnica o previerke výpovede vykoná v konaní pred súdom ako listinný dôkaz, prípadne sa môže vykonať prehratím obrazovozvukového záznamu, ak bol takýto záznam pri previerke výpovede využitý (§ 270 ods. 2 Tr. por.).
Iná je však situácia v prípadoch, v ktorých sa svedok (či obvinený) pri previerke svojej predchádzajúcej výpovede „rozhovorí“ a vyšetrovateľ do zápisnice o previerke výpovede fakticky zachytí kompletnú celú (novú) výpoveď osoby, ktorej prvotná vypoveď sa preveruje.
V tomto smere treba opätovne upozorniť na ustanovenie § 158 ods. 2 Tr. por., ktoré v spojení s ustanovením § 157 ods. 3 Tr. por. stanovuje, že účasť podozrivého, obvineného, poškodeného a svedka na tomto procesnom úkone sa riadi zásadami platnými pre ich výsluch.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že pred postupom podľa § 158 Tr. por. musí byť obvinený, podozrivý, poškodený alebo svedok poučený podľa svojho procesného postavenia s tým, že obvineného (a ani podozrivého) nie je možné k účasti na previerke výpovede na mieste činu nútiť (obdobne ako ho nie je možné nútiť vypovedať, respektíve akýmkoľvek spôsobom nútiť spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní).
Pokiaľ vo vyššie naznačenom prípade vyšetrovateľ dôsledne poučil svedka XY o jeho právach a následne do zápisnice o previerke výpovede zaznamenal aj novú podrobnú výpoveď svedka XY, postupoval v súlade so zákonom, nakoľko ustanoveniu § 158 Tr. por. sa takýto procesný postup neprieči. Práve naopak, previerka výpovede na mieste je ako pokračovanie výsluchu zákonodarcom určená aj na to, aby (v našom prípade) svedok v špecifických podmienkach mohol opätovne ukazovať, či popisovať to, čo mal vnímať svojimi zmyslami a čo sa týka skutkového deja, respektíve možného páchateľa trestného činu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nutné pripustiť, že svedok môže vypovedať aj do zápisnice o previerke výpovede na mieste. Výpoveď svedka pritom nestráca charakter svedeckej výpovede len preto, že bola zachytená do zápisnice o previerke výpovede na mieste a nie do zápisnice o výsluchu svedka. Pokiaľ sa tak stane, bude možné takúto zápisnicu vykonať na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom ako výsluch takejto osoby a v prípade rozporov v svedeckej výpovedi uskutočnenej na hlavnom pojednávaní a svedeckej výpovede zachytenej v prípravnom konaní do zápisnice o previerke výpovede na mieste, bude možné takúto výpoveď svedka z prípravného konania prečítať postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por.
Je zaujímavým, že s obdobnou situáciou sa stretla aj prax v Českej republike, ktorá na tento problém reagovala aktuálnou judikatúrou (rozhodnutie bolo schválené na uverejnenie v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek na porade trestního kolegia Nejvyššího soudu ČR dňa 14. 12. 2017), v zmysle ktorej
„účelem prověrky na místě je zejména doplnění nebo upřesnění údajů významných pro trestní řízení v porovnání s předchozí výpovědí a odstranění přetrvávajících neúplností nebo nepřesností, případně vyhodnocení věrohodnosti takové osoby. Obecně v teorii platí, že protokol o prověrce na místě je považován za listinný důkaz. Podle názoru odvolacího soudu tomu tak ovšem není, jestliže se jedná o úkon, při němž obžalovaný či svědek nejenom na místě prezentuje konkrétní okolnosti, ale ještě je obsáhle komentuje a takto významným způsobem dotváří, případně upřesňuje či mění svoji předchozí výpověď. Za takové situace se fakticky i formálně jedná již o doplňující výpověď na místě. Z pohledu postupu při prověrce na místě je nutno postupovat přiměřeně dle podmínek o vyšetřovacím pokusu. V rámci těchto procesních úkonů přísluší zúčastněným osobám, svědku i obviněnému stejná práva a povinnosti, jako při jejich samotném výslechu a také takovým způsobem je třeba je náležitě poučit“.
Podrobnosti k spomenutej českej judikatúre je možné nájsť tu
Na tomto mieste je nutné zdôrazniť aj to, že v praxi sa pomerne často stáva, že policajt vôbec nepoučí osobu s ktorou je vykonávaná previerka výpovede na mieste podľa jej procesného postavenia (v zápisniciach nezriedka absenutje akékoľvek poučenie). Takéto zápisnice o previerke výpovede na mieste je potom nutné považovať za nezákonný dôkaz, ktorý nie je možné vykonať v konaní pred súdom.
Len pre úplnosť je nutné uviesť, že previerku výpovede na mieste činu nie je možné zamieňať s rekonštrukciou (§ 159 Tr. por.), nakoľko jej účelom nie je rekonštrukcia skutkového deja, ktorý je predmetom trestného konania, ale iba overenie alebo spresnenie určitej skutočnosti, ktoré uvádzala konkrétna osoba v určitom procesnom postavení. Rovnako tak ju nie je možné stotožňovať s vyšetrovacím pokusom (§ 157 Tr. por.), pretože previerka výpovede na mieste činu nemá experimentálny charakter, pričom vyšetrovací pokus možno vykonať aj v laboratórnych podmienkach a účasť obvineného, poškodeného, či svedka nie je na vyštrovacom pokuse ani nutná (na rozdiel od previerky výpovede na mieste).
V praxi si vyšetrovatelia niekedy zamieňajú previerku výpovede na mieste s rekonštrukciou, pričom do zápisnice o previerke výpovede zaznamenajú fakticky kompletný priebeh vykonávanej rekonštrukcie. Pokiaľ boli pri takomto procesnom postupe dodržané všetky zákonné ustanovenia ohľadne rekonštrukcie, nie je dôvod, aby bol takýto dôkaz v konaní pred súdom odmietnutý len preto, že je v zápisnici nesprávne označený (ako previerka výpovede na mieste). Podstatným je obsah zápisnice a nie jej názov.
Pokiaľ ide o literatúru, ktorá sa týka previerky výpovede na mieste, možno poukázať na nasledujúce zdroje:
Beneš, V. Prověrka výpovědi (demonstrací) na místě, Kriminalistický sborník, č. 3/2001, s. 71.
Fryšták, M.: Dokazování v přípravném řízení, 2. vyd. Brno: Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2015, Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity, řada teoretická, Edice Scientia,
Šámal, P. a kol.: Trestní řád, Komentář. I. díl. 7. Vydání. Praha: Nakladatelství C.H.Beck, 2013,
Zanovit, J.: právna úprava vyšetrovacieho pokusu, previerky výpovede na mieste činu a rekonštrukcie v trestnom poriadku. Publikované v Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008
Skácel, J.: Vztah prověrky výpovědi na míste k jiným vyšetrovacím úkonum. Československá kriminalistika. 1980, č. 6,
Prípadne aj na zdroje dostupné na internete, napríklad
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.