JUDr. Bohumil Repík by mal 90 rokov

V ro­ku 2018 up­ly­nu­lo 90 ro­kov od na­ro­de­nia JUDr. Bo­hu­mi­la Re­pí­ka, CSc., jed­nej z naj­vý­raz­nej­ších osob­nos­tí čes­kos­lo­ven­skej tres­tnej jus­tí­ce, kto­ré­ho pub­li­kač­ná čin­nosť, ori­gi­nál­ne mys­le­nie a schop­nosť po­dať aj zlo­ži­tú prob­le­ma­ti­ku (naj­mä oh­ľad­ne roz­hod­no­va­cej čin­nos­ti ESĽP) zro­zu­mi­teľ­ným spô­so­bom ov­plyv­ni­la via­ce­ré ge­ne­rá­cie práv­ni­kov (vrá­ta­ne auto­ra toh­to prís­pev­ku). Vý­ro­čie ne­do­ži­tých 90. na­ro­de­nín je pre­to vhod­nou príl­eži­tos­ťou na vzda­nie poc­ty JUDr. Bo­hu­mi­lo­vi Re­pí­ko­vi a to as­poň struč­ným pri­po­me­nu­tím je­ho ži­vo­ta a pub­li­kač­nej čin­nos­ti.

 JUDr. Bo­hu­mil Re­pík sa na­ro­dil 27.03.1928 v Lu­da­ni­ciach, ok­res To­pol­ča­ny. Štu­do­val na gym­ná­ziu v Nit­re a v Di­jo­ne vo Fran­zúz­sku, kde v ro­ku 1948 zma­tu­ro­val. Prá­vo vy­štu­do­val na Práv­nic­kej fa­kul­te UK v Bra­tis­la­ve. Do jus­tí­cie nas­tú­pil v ro­ku 1956 ako sud­ca na Kraj­skom sú­de v Nit­re, pri­čom v ro­ku 1960 pre­šiel v rám­ci reor­ga­ni­zá­cie na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve. Fun­kciu sud­cu za­stá­val nás­led­ne aj na Naj­vyš­šom sú­de ČSSR v Pra­he, av­šak nep­re­šiel pre­vier­ka­mi pre an­ga­žo­va­nosť po­čas tzv. praž­skej ja­ri (účasť na tvor­be re­ha­bi­li­tač­né­ho zá­ko­na, ob­no­ve jus­tí­cie a po­dob­ne) a pre­to v ob­do­bí nor­ma­li­zá­cie fak­tic­ky v se­ná­toch ne­za­sa­dal a pra­co­val len ako vý­kon­ný re­dak­tor Zbier­ky súd­nych roz­hod­nu­tí a prip­ra­vo­val rôz­ne ana­ly­tic­ké ma­te­riá­ly.

 Po ro­ku 1989 bol zvo­le­ný za čle­na Ria­dia­cej ra­dy Me­dzi­ná­rod­nej spo­loč­nos­ti pre tres­tné prá­vo, bol tiež čle­nom ra­dy Vy­so­ké­ho me­dzi­ná­rod­né­ho in­šti­tú­tu tres­tných vied v Sy­ra­kú­zach. V ro­koch 1990 až 1992 pô­so­bil ako pod­pred­se­da Naj­vyš­šie­ho sú­du ČSFR, v ro­ku 1992 pô­so­bil ako pr­vý a zá­ro­veň pos­led­ný sud­ca Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va za ČSFR a od ro­ku 1993 do ro­ku 1998 pô­so­bil ako pr­vý sud­ca Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va za Slo­ven­skú re­pub­li­ku. V ro­ku 2002 bol vy­zna­me­na­ný pre­zi­den­tom Slo­ven­skej re­pub­li­ky Pri­bi­no­vým krí­žom II. trie­dy za vý­raz­ný po­diel pri for­mo­va­ní no­vej le­gis­la­tí­vy európ­ske­ho ty­pu.

 V rám­ci pub­li­kač­nej čin­nos­ti bol auto­rom, či spolu­auto­rom via­ce­rých mo­nog­ra­fií a viac ako stov­ky člán­kov a štú­dií, kto­ré bo­li pub­li­ko­va­né v če­ských, slo­ven­ských, ale aj za­hra­nič­ných ča­so­pi­soch a zbor­ní­koch.

 Po­kiaľ ide o mo­nog­ra­fie tak je nut­né spo­me­núť naj­mä dve pub­li­ká­cie, v kto­rých JUDr. Bo­hu­mil Re­pík prib­li­žu­je čes­kej ako aj slo­ven­skej od­bor­nej ve­rej­nos­ti ju­di­ka­tú­ru ESĽP. Iš­lo o pr­vé uce­le­né pub­li­ká­cie na čes­kos­lo­ven­skom kniž­nom tr­hu, kto­ré sa pod­rob­ným spô­so­bom ve­no­va­li ju­di­ka­tú­re ESĽP a jej do­sa­hom na čes­ké ako aj slo­ven­ské prá­vo.

 V pr­vom ra­de ide o kni­hu „Ľud­ské prá­va v súd­nom ko­na­ní“ (vy­da­va­teľ­stvo Manz v ro­ku 1999), kto­rá sa za­me­ria­va pre­dov­šet­kým na prá­vo na spra­vod­li­vý pro­ces a na prá­vo na súd­nu ochra­nu, pri­čom ro­zo­be­rá zá­ru­ky pre tres­tné ako aj ci­vil­né ko­na­nie.

 V ro­ku 2002 už nas­le­du­je prie­kop­níc­ka a kul­to­vá kni­ha „Ev­rop­ská úm­lu­va o lid­ských prá­vech a tres­tní prá­vo“ (vy­da­va­teľ­stvo Orac), kto­rá sa opie­ra o bo­ha­tú ju­di­ka­tú­ru ESĽP, ale aj Európ­skej ko­mi­sie pre ľud­ské prá­va. JUDr. Bo­hu­mil Re­pík na pod­kla­de kon­krét­nych roz­hod­nu­tí ESĽP ve­nu­je svo­ju po­zor­nosť tak tres­tné­mu prá­vu hmot­né­mu (nap­rík­lad pô­sob­nos­ti člán­ku 7, roz­bo­ru prin­cí­pu zá­kon­nos­ti tres­tných či­nov a tres­tov, zá­ka­zu ret­roak­ti­vi­ty tres­tné­ho zá­ko­na, prin­cí­pu vi­ny, tres­tnej zod­po­ved­nos­ti mla­dis­tvých, po­vin­nos­ti kri­mi­na­li­zá­cie, či po­vin­nos­ti dek­ri­mi­na­li­zá­cie ako aj tres­tným san­kciám) ako aj pro­ces­né­mu (roz­bor pô­sob­nos­ti člán­ku 6, prá­va na súd, rých­los­ti ko­na­nia, prá­va na spra­vod­li­vé pre­jed­na­nie ve­ci, prá­va na od­vo­la­nie, prá­va ob­ha­jo­by, roz­bor pre­zum­pcie ne­vi­ny, do­ka­zo­va­nia a to tak z hľa­dis­ka zá­kon­nos­ti, či prí­pus­tnos­ti dô­ka­zov so špe­ci­fic­kým za­me­ra­ním nap­rík­lad na pou­ži­tie agen­ta, po­li­caj­nú pro­vo­ká­ciu, vý­sluch ano­nym­né­ho sved­ka, či prá­va ne­byť sú­de­ný dvak­rát a po­dob­ne), pri­čom vy­me­dzu­je aj vzá­jom­ný vzťah Do­ho­vo­ru a vnút­roš­tát­ne­ho prá­va.

 Sám JUDr. Bo­hu­mil Re­pík naz­val pred­met­nú kni­hu sprie­vod­com Do­ho­vo­rom a ju­di­ka­tú­rou ESLP, po­kiaľ ide o tres­tné prá­vo, pri­čom tú­tu ťaž­kú prob­le­ma­ti­ku spra­co­val zro­zu­mi­teľ­ným a preh­ľad­ným spô­so­bom a ne­zos­tal len pri roz­bo­re ju­di­ka­tú­ry ESLP, ale čas­to na rôz­nych mies­tach kni­hy s roz­ho­do­va­cou či­nos­ťou toh­to sú­du za­ují­ma­vo po­le­mi­zu­je a pri­ná­ša aj vlas­tné ori­gi­nál­ne ná­zo­ry na po­su­dzo­va­nú prob­le­ma­ti­ku. Pred­met­ná kni­ha bo­la nie­len pr­vým, ale nadl­ho aj je­di­ným pub­li­kač­ným po­či­nom, z kto­ré­ho moh­li nie­len or­gá­ny ap­li­ká­cie prá­va čer­pať poz­nat­ky o ju­di­ka­tú­re ESĽP a tým pá­dom aj o ob­sa­hu Do­ho­vo­ru, kto­rý bol pre Čes­kú ako aj Slo­ven­skú re­pub­li­ku účin­ný od 18.03.1992.

 JUDr. Bo­hu­mil Re­pík sa nás­led­ne ju­di­ka­tú­re ESĽP, jej roz­bo­ru, hod­no­te­niu a prib­lí­že­niu či­ta­te­ľo­vi ve­no­val ča­so­pi­sec­ky aj v nas­le­du­jú­cich ro­koch. V mno­hých prí­pa­doch iš­lo o pr­vé spra­co­va­nie ak­tuál­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ESĽP v čes­kos­lo­ven­skom pries­to­re. Za všet­ky mož­no spo­me­núť as­poň nas­le­dov­né ná­hod­ne vy­bra­né prís­pev­ky, kto­ré však všet­ky spo­ja za pre­čí­ta­nie a sú aku­tál­ne aj v sú­čas­nos­ti:

 - K prá­vu ob­viněné­ho ml­čet (roz­su­dek Ev­rop­ské­ho sou­du pro id­ská prá­va Allan vs. Spo­je­né Krá­lov­ství z 5.11.2002), pub­li­ko­va­né v Bulle­tin ad­vo­ka­cie 1/2004,

 - Svo­bo­da pro­je­vu ver­sus ra­sis­mus ve štras­bur­ské ju­di­ka­tuře, pub­li­ko­va­né Trestněpráv­ní re­vue 2/2004,

 - Ochra­na lid­ské dus­toj­nos­ti v ju­di­ka­tuře Ev­rop­ské­ho sou­du pro lid­ské prá­va (se zvláš­tním zřete­lem k ochraně před po­li­cej­ním ná­si­lím), pub­li­ko­va­né v Trestněpráv­ní re­vue 10/2004,

 - K přípus­tnos­ti du­ka­zu zís­ka­né­ho ne­lid­ským a po­ni­žu­jí­cím za­chá­ze­ním a k prá­vu neob­vi­ňo­vať se­be sa­mé­ho, pub­li­ko­va­né v Bulle­tin ad­vo­ka­cie 2/2007,

 - Úva­hy nad roz­sud­kem Ev­rop­ské­ho sou­du pro lid­ská prá­va ve věci Ky­pria­nou vs. Kypr z 15.12.2005, pub­li­ko­va­né v Bulle­tin ad­vo­ka­cie 7-8/2006,

 - Audio­vi­zuál­ní sle­do­vá­ní osob mi­mo souk­ro­mé pros­to­ry ve svět­le ju­di­ka­tu­ry Ev­rop­ské­ho sou­du pro lid­ské prá­va, pub­li­ko­va­né v Trestněpráv­ní re­vue 12/2003,

 - Svo­bo­da pro­je­vu ad­vo­ká­ta při vý­ko­nu ob­ha­jo­by v ju­di­ka­tuře ev­rop­ské­ho sou­du pro lid­ská prá­va, pub­li­ko­va­né v Bulle­tin ad­vo­ka­cie 1/2003,

 - K otáz­ce práv­ní­ho prostřed­ku náp­ra­vy při přero­če­ní přměřené lhu­ty říže­ní, pub­li­ko­va­né v Bulle­tin ad­vo­ka­cie 6-7/2001.

 JUDr. Bo­hu­mil Re­pík sa spolu­autor­sky po­die­ľal aj na tvor­be učeb­níc, nap­rík­lad „Tres­tní prá­vo pro­ces­ní, 4. ak­tua­li­zo­va­né vy­dá­ní, LIN­DE, 2006“.

 JUDr. Bo­hu­mil Re­pík bol pub­li­kač­ne ak­tív­ny aj pred ro­kom 1989. Za všet­ky je­ho prís­pev­ky mož­no spo­me­núť hlav­ne je­ho le­gen­dár­ny člá­nok „Pro­ces­ní dus­led­ky po­ru­še­ní pred­pi­su o do­ka­zo­va­ní v tres­tním říze­ní“, pub­li­ko­va­né v Bulle­tin ad­vo­ka­cie, 1982, kto­rý pat­rí prav­de­po­dob­ne k naj­čas­tej­šie ci­to­va­ným di­elam JUDr. Bo­hu­mi­la Re­pí­ka. Zá­ve­ry toh­to člán­ku pri­ja­la nie­len aka­de­mic­ká obec, ale aj ap­li­kač­ná prax a je do­po­siaľ zdro­jom in­špi­rá­cie pri po­su­dzo­va­ní zá­kon­nos­ti a účin­nos­ti dô­ka­zov.

 V ap­li­kač­nej praxi sa spra­vid­la do­po­siaľ pou­ží­va päť kri­té­rií zá­kon­nos­ti dô­ka­zov, kto­ré sfor­mu­lo­val Bo­hu­mil Re­pík v uve­de­nom člán­ku a to:

1/ či bol dô­kaz zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­ví prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon,

2/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný pro­ces­ným sub­jek­tom k to­mu zá­ko­nom op­ráv­ne­ným,

3/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný v tom pro­ces­nom štá­diu, v kto­rom je prís­luš­ný pro­ces­ný sub­jekt pod­ľa zá­ko­na op­ráv­ne­ný vy­hľa­dá­vať a vy­ko­ná­vať dô­ka­zy v pro­ces­nom zmys­le, t. j. ta­ké dô­ka­zy, kto­ré mô­žu byť pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie v tres­tnom stí­ha­ní naj­mä pre roz­hod­nu­tie sú­du,

4/ či sa zís­ka­ný a vy­ko­na­ný dô­kaz tý­ka pred­me­tu do­ka­zo­va­nia v da­nom pro­ce­se, t. j. či sa tý­ka skut­ku o kto­rom sa ve­die ko­na­nie prí­pad­ne otá­zok, o kto­rých je pot­reb­né pod­ľa zá­ko­na v sú­vis­los­ti s tým­to skut­kom roz­ho­do­vať,

5/ či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný spô­so­bom, kto­rý sta­no­vu­je, prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon.

 Sku­toč­nosť, že zá­ve­ry toh­to člán­ku sú do­po­siaľ stá­le ži­vé a dis­ku­to­va­né mož­no de­monštro­vať na ak­tuál­nej pub­li­ká­cii „Je­lí­nek, J.: Do­ka­zo­vá­ní v tres­tním říze­ní v kon­textu prá­va na spra­ved­li­vý pro­ces. Pra­ha: Le­ges, 2018“, v kto­rej pro­fe­sor JUDr. Jiří Je­lí­nek navr­hu­je za­kot­viť do Tres­tné­ho po­riad­ku us­ta­no­ve­nia o pro­ces­ných dôs­led­koch po­ru­še­nia pred­pi­sov o do­ka­zo­va­ní v tres­tnom ko­na­ní. V tej­to sú­vis­los­ti pou­ka­zu­je na to, že od člán­ku Bo­hu­mi­la Re­pí­ka, kto­rý ta­ké­to us­ta­no­ve­nia vy­ža­do­val už v ro­ku 1982 up­ly­nu­lo 36 ro­kov, av­šak kri­té­riá hod­no­te­nia dô­ka­zov ako ich Re­pík po­ža­do­val (vy­ššeie uve­de­ných päť kri­té­rií) sí­ce dos­pe­li do učeb­níc tres­tné­ho ko­na­nia, ale zá­ko­no­dar­cu do­po­siaľ nein­špi­ro­va­li, aby ich za­ra­dil do Tres­tné­ho po­riad­ku. Je­lí­nek vy­slo­ve­ne navr­hu­je, aby päť bo­dov in­špi­ro­va­ných Re­pí­kom bo­lo v Tres­tnom po­riad­ku sta­no­ve­ných ako pra­vid­lá pred­pi­sov o do­ka­zo­va­ní v tres­tnom ko­na­ní a aby sa jed­noz­nač­ne sta­no­vi­lo pra­vid­lo, že dô­kaz tr­pia­ci pod­stat­ný­mi (zá­važ­ný­mi) va­da­mi ne­mô­že byť pred­me­tom hod­no­tia­cich úvah sú­du sme­ru­jú­cich k us­tá­le­niu skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci.

 K úva­hám pro­fe­so­ra Je­lín­ka mož­no do­dať, že pra­vid­lá (ne)zá­kon­nos­ti a pro­ces­nej (ne)pou­ži­teľ­nos­ti zís­ka­ných dô­ka­zov (a to nie­len dô­ka­zov zís­ka­ných or­gán­mi čin­ný­mi v tres­ntom ko­na­ní a súd­mi, ale aj súk­rom­ný­mi oso­ba­mi za po­ru­še­nia ve­rej­né­ho, či súk­rom­né­ho prá­va) ab­sen­tu­jú aj v slo­ven­skej práv­nej úp­ra­ve, pri­čom by ma­li byť cel­kom ur­či­te buď sú­čas­ťou Tres­tné­ho po­riad­ku, res­pek­tí­ve (a to by bo­lo asi vhod­nej­šie) pred­me­tom sa­mos­tat­né­ho zá­ko­na.

 Z vy­ššie uve­de­né­ho je zjav­né, že my­šlien­ky JUDr. Bo­hu­mi­la Re­pí­ka sú aj v ro­ku 2018 stá­le ži­vé, dis­ku­to­va­né a do­kon­ca sú ná­me­tom pre zá­ko­no­dar­cu. Uve­de­né kon­šta­to­va­nie pla­tí nie­len pre Čes­kú ale aj pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku.

 JUDr. Bo­hu­mil Re­pík spra­co­vá­val aj práv­ne ve­ty čes­kos­lo­ven­skej ju­di­ka­tú­ry. V tot­mo sme­re mož­no spo­me­núť „Souhr­ný rejstřík ke Sbír­ce soud­ních roz­hod­nu­tí a sta­no­vi­sek 1962 – 1985 k roz­hod­nu­tím a sta­no­vis­kum ve věcech tres­tních“ z ro­ku 1988, kto­rý ob­sa­ho­val práv­ne ve­ty všet­kých roz­hod­nu­tí, kto­ré do ro­ku 1987 nes­tra­ti­li ak­tuál­nosť a bo­li aj na­ďa­lej pou­ži­teľ­né v praxi sú­dov a or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní.

 Na­mies­to zá­ve­ru je mož­né uviesť, že o Bo­hu­mi­lo­vi Re­pí­ko­vi nie je nut­né ve­ľa pí­sať, pre­to­že Bo­hu­mi­la Re­pí­ka je tre­ba hlav­ne čí­tať. Sna­hu Bo­hu­mi­la Re­pí­ka prib­lí­žiť ju­di­ka­tú­ru ESĽP od­bor­nej ve­rej­nos­ti mož­no zhr­núť vý­ro­kom, že „naj­väč­šie ne­bez­pe­čen­stvo pre de­mo­ka­ra­ciu pred­sta­vu­je preh­na­ná reak­cia na jej oh­ro­ze­nie“.

 JUDr. Bo­hu­mil Re­pík zom­rel dňa 28.08.2012 vo ve­ku 84 ro­kov. Česť je­ho pa­miat­ke.

Diskusia