K problematike bezpečnostných prehliadok - reakcia na článok

            K prob­le­ma­ti­ke bez­peč­nos­tných pre­hlia­dok – reak­cia na člá­nok

Autor: JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček       

            Môj krát­ky prís­pe­vok rea­gu­je na člá­nok uve­rej­ne­ný na tej­to strán­ke dňa 22. 08. 2018, autor: JUDr. Ba­ďo, viď: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a671-k-prob­le­ma­ti­ke-bez­pec­nos­tnych-pre­hlia­dok

            S je­ho zá­ver­mi si do­vo­lím ne­súh­la­siť a to z nas­le­dov­ných dô­vo­dov:

Ak po­li­cajt ob­me­dzí osob­nú slo­bo­du oso­be pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por., jed­noz­nač­ne vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok.

 Slu­žob­ný zá­krok je „zá­ko­nom us­ta­no­ve­ná“ a v je­ho me­dziach vy­ko­ná­va­ná čin­nosť po­li­caj­ta, pri kto­rej sa bez­pros­tred­ne za­sa­hu­je do zá­klad­ných práv a slo­bôd oso­by (§ 9 ods. 3 zá­ko­na o PZ). Aby iš­lo o slu­žob­ný zá­krok mu­sia byť spl­ne­né všet­ky tie­to tri zna­ky ku­mu­la­tív­ne (sú­čas­ne):

 1/ mu­sí ísť o zá­ko­nom us­ta­no­ve­nú čin­nosť po­li­caj­ta – len práv­na nor­ma so si­lou zá­ko­na mô­že us­ta­no­viť čin­nosť po­li­caj­ta, pri kto­rej mô­že za­siah­nuť do zá­klad­ných práv a slo­bôd oso­by. Zá­ko­no­dar­ca tu pou­žil všeo­bec­ný po­jem zá­kon, te­da ne­mu­sí ísť vý­hrad­ne len o čin­nosť na zá­kla­de zá­kon o PZ, ale aj o čin­nosť us­ta­no­ve­nú iným práv­nym pred­pi­som, kto­rý má si­lu zá­ko­na. V prí­pa­de ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy je tým­to pred­pi­som Trest­ný po­ria­dok.  Ak by chcel zá­ko­no­dar­ca li­mi­to­vať slu­žob­né zá­kro­ky iba na čin­nosť po­li­caj­tov pod­ľa zá­ko­na o PZ, zvo­lil by for­mu­lá­ciu: „slu­žob­ným zá­kro­kom je tým­to zá­ko­nom us­ta­no­ve­ná a v je­ho me­dziach vy­ko­ná­va­ná čin­nosť po­li­caj­ta“, čo sa však nes­ta­lo. Po­ve­da­né inak, zo žiad­ne­ho us­ta­no­ve­nia ne­mož­no vy­vo­diť, že „zá­ko­nom us­ta­no­ve­ná čin­nosť“, je len čin­nosť pod­ľa zá­ko­na o PZ. Prá­ve nao­pak, mô­že sa jed­nať o akú­koľ­vek čin­nosť po­li­caj­ta (za­sa­hu­jú­cu bez­pros­tred­ne do zá­klad­ných práv a slo­bôd),  kto­rú up­ra­vu­je aký­koľ­vek zá­kon, te­da aj Trest­ný po­ria­dok,

 2/ čin­nosť je vy­ko­ná­va­ná v me­dziach zá­ko­na – čin­nosť po­li­caj­ta ne­mô­že byť svoj­voľ­ná (neob­me­dze­ná), ale mu­sí sa reali­zo­vať pod­ľa ur­či­tých pra­vi­diel a man­ti­ne­lov (mu­sí mať svo­je hra­ni­ce, kto­ré sú vy­me­dze­né zá­ko­nom) – po­žia­dav­ka le­ga­li­ty,

 3/ mu­sí sa jed­nať o čin­nosť, kto­rou sa za­sa­hu­je do zá­klad­ných práv a slo­bôd oso­by – nie je po­chýb, že ob­me­dze­ním osob­nej slo­bo­dy sa do tých­to práv a slo­bôd jed­noz­nač­ne za­sa­hu­je.

 Pri de­fi­no­va­ní poj­mu slu­žob­ný zá­krok, je te­da pot­reb­né vy­chá­dzať z de­fi­ní­cie uve­de­nej v § 9 ods. 3 zá­ko­na o PZ, a nie z § 9 ods. 1 zá­ko­na o PZ, pre­to­že v tom­to us­ta­no­ve­ní zá­ko­no­dar­ca rie­ši ke­dy (ak je pá­cha­ný trest­ný čin ale­bo pries­tu­pok), a ako (akým spô­so­bom) má byť vy­ko­na­ný slu­žob­ný zá­krok (v me­dziach zá­ko­na o PZ). Po­žia­dav­ka zá­ko­no­dar­cu vy­jad­re­ná v § 9 ods. 1zá­kon o PZ, že slu­žob­ný zá­krok mu­sí byť vy­ko­na­ný v me­dziach zá­ko­na o PZ nez­na­me­ná, že sa mu­sí jed­nať vý­hrad­ne o čin­nosť po­li­caj­ta vy­ko­ná­va­nú pod­ľa zá­ko­na o PZ. Ale to, že po­li­cajt pri vy­ko­ná­va­ní slu­žob­né­ho zá­kro­ku mu­sí reš­pek­to­vať li­mi­ty, me­dze (pra­vid­lá, hra­ni­ce, zá­sa­dy) zá­ko­na o PZ. Napr. zá­krok mu­sí byť pri­me­ra­ný, po­li­cajt mu­sí zvo­liť pri­me­ra­né pros­tried­ky a pou­žiť ich pri­me­ra­ným spô­so­bom, mu­sí dodr­žia­vať zá­sa­du sluš­nos­ti a tak­tnos­ti, je­ho zá­krok mu­sí byť le­gál­ny a pod. Zá­kon o PZ uvá­dza tiež prí­pa­dy, ke­dy nie je po­li­cajt po­vin­ný vy­ko­nať slu­žob­ný zá­krok (§10).

            Z vy­ššie uve­de­né­ho vy­plý­va, že ak po­li­cajt ob­me­dzu­je osob­nú slo­bo­du pod­ľa § 85 ods. 2 TP, vy­ko­ná­va zá­ko­nom us­ta­no­ve­nú čin­nosť(čin­nosť pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku),tou­to čin­nos­ťou bez­pros­tred­ne za­sa­hu­je do zá­klad­ných práv a slo­bôd,  pri tej­to čin­nosť je po­vin­ný pos­tu­po­vať v me­dziach zá­ko­na (Tres­tné­ho po­riad­ku), ale mu­sí dbať aj na to, aby tá­to je­ho čin­nosť (slu­žob­ný zá­krok), bo­la v me­dziach zá­ko­na o PZ (§ 9 ods. 1 zá­ko­na o PZ). Je te­da zrej­mé, že vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok.

 Na zá­ver uve­diem prík­lad: hliad­ka po­riad­ko­vej po­lí­cie (napr. PMJ), pris­tih­ne nez­ná­mu oso­bu pria­mo pri pá­cha­ní tres­tné­ho či­nu. Pod­ľa § 9 ods. 1 zá­ko­na o PZ je po­vin­ná vy­ko­nať slu­žob­ný zá­krok, na­koľ­ko je pá­cha­ný trest­ný čin. Oso­bu ob­me­dzí na osob­nej slo­bo­de pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por., pre­to­že sa jed­ná o pris­tih­nu­tie pri tres­tnom či­ne a je pot­reb­né zis­tiť to­tož­nosť oso­by, za­brá­niť jej v úte­ku a za­brá­niť v ďal­šom pá­cha­ní tres­tné­ho či­nu. Hliad­ka je po­vin­ná dodr­žať us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku, ale zá­ro­veň je po­vin­ná vy­ko­nať slu­žob­ný zá­krok v me­dziach zá­ko­na o PZ. Hliad­ka te­da vy­ko­ná­va zá­ko­nom (Tres­tným po­riad­kom) us­ta­no­ve­nú čin­nosť, pri kto­rej bez­pros­tred­ne za­sa­hu­je do zá­klad­ných práv a slo­bôd oso­by a ten­to zá­sah mu­sí byť reali­zo­va­ný adek­vát­nym spô­so­bom (v me­dziach zá­ko­na o PZ - § 9 ods. 1 zá­ko­na o PZ). Hliad­ka te­da vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok a tým pá­dom mô­že vy­užiť aj op­ráv­ne­nie pod­ľa § 22 ods. 1 zá­ko­na o PZ (pres­ved­čiť sa, či oso­ba ne­má pri se­be zbraň a od­ňať ju).

        Mnou pos­kyt­nu­tý vý­klad zá­ko­na o PZ po­va­žu­jem za práv­ne kon­form­ný a ra­cio­nál­ny, na­koľ­ko je nez­my­sel­né, aby sme za­sa­hu­jú­cim prís­luš­ní­kom PZ za­ka­zo­va­li pres­ved­čiť sa, či oso­ba, kto­rú ob­me­dzi­li na osob­nej slo­bo­de má ale­bo ne­má pri se­be zbraň, a tým ich cel­kom nez­my­sel­ne oh­ro­zo­va­li­na ži­vo­te a zdra­ví.

Diskusia