K niektorým otázkam právnych istôt a spoločenského ocenenia starostov a primátorov obcí a miest v SR

 

JUDr. Ma­rián Šev­čík, CSc.

 

  K niek­to­rým otáz­kam práv­nych is­tôt a spo­lo­čen­ské­ho oce­ne­nia

sta­ros­tov a pri­má­to­rov ob­cí a miest v Slo­ven­skej re­pub­li­ke

 

 Po ro­ku 1990 sa v ob­las­ti územ­nej sa­mos­prá­vy pris­tú­pi­lo k ra­di­kál­nym práv­nym zme­nám. Na Slo­ven­sku v pod­mien­kach Čes­kej a Slo­ven­skej Fe­de­ra­tív­nej re­pub­li­ke (ďa­lej len ČSFR) doš­lo na zá­kla­de zák. č. 369/1990 Zb. o obec­nom zria­de­ní k zá­sad­nej pre­me­ne  or­ga­ni­zač­nej vý­stav­be a v štruk­tú­rach ob­cí a miest.

 

            Reali­tou toh­to mo­de­lu je to, že:

1.      ob­ča­nia si pria­mo vo­li­li sta­ros­tov a pri­má­to­rov ako šta­tu­tár­nych zá­stup­cov tých­to sub­jek­tov ve­rej­nej sprá­vy, pri­čom vo­leb­ným okr­skom je obec ako ce­lok,

2.      po­čet pos­lan­cov obec­ných za­stu­pi­teľstiev je ur­če­ný pod­ľa veľ­kos­ti ob­cí a jed­not­li­vých vo­leb­ných okr­skov v ob­ciach,

3.      ne­vyh­la­so­va­nie dopl­ňu­jú­cich vo­lieb, ale nás­tup pos­la­nec­kých náh­rad­ní­kov, čo v ko­neč­nom dôs­led­ku mô­že až zá­sad­ným spô­so­bom ov­plyv­niť vý­sle­dok ko­mu­nál­nych vo­lieb,

4.      dopl­ňu­jú­ce voľ­by na za­nik­nu­tý man­dát sta­ros­tu či pri­má­to­ra, keď sú na to spl­ne­né práv­ne pod­mien­ky,

5.      za­sad­nu­tia obec­ných za­stu­pi­teľstiev až na vý­nim­ky sta­no­ve­né práv­nym pred­pi­som sú ve­rej­né.

 

            Na tros­kách sys­té­mu Ná­rod­ných vý­bo­rov doš­lo k vzni­ku duál­ne­ho vý­ko­nu sprá­vy ve­cí ve­rej­ných, a pop­ri tom zrej­me len ako re­vo­lu­cio­ni­zu­jú­ci pre­jav doš­lo k vzni­ku tzv. spá­do­vých ob­cí a s ni­mi jes­tvu­jú­cich spo­loč­ných ná­rod­ných vý­bo­rov. Uve­de­ný vý­voj bol spre­vá­dza­ný vy­hlá­se­ním a napl­ne­ním vý­sled­ku mies­tnych re­fe­rend.

 Duál­ny mo­del pred­sta­vo­va­li na jed­nej stra­ne ok­res­né ( v poč­te 38 ) a ob­vod­né úra­dy, kto­ré ko­pí­ro­va­li územ­nos­práv­ne čle­ne­nie vte­daj­šej Slo­ven­skej so­cia­lis­tic­kej re­pub­li­ky, kto­ré ma­lo zá­klad v Ústa­ve Čes­kos­lo­ven­skej so­cia­lis­tic­kej re­pub­li­ky ( Ústav­ný zá­kon č. 100/1960 Zb. zák. ) t.j. pri exis­ten­cii 38 ok­re­sov = ok­res­né úra­dy a 121 ob­vod­ných úra­dov, kto­ré ne­ma­li ra­cio­nál­ny zá­klad svoj­ho jes­tvo­va­nia ako štát­ny pr­vok ria­de­nia ve­ci ve­rej­ných v ko­mu­nál­nom roz­me­re, a na stra­ne dru­hej ob­ce a mes­tá ako zá­klad­ný sta­veb­ný člá­nok vý­ko­nu územ­nej sa­mos­prá­vy, kto­rý na­vo­nok rep­re­zen­to­va­li v šta­tu­tár­nom vy­jad­re­ní sta­ros­to­via ob­cí, sta­ros­to­via mest­ských čas­tí dvoch naj­väč­ších slo­ven­ských miest Bra­tis­la­vy a Ko­šíc a pri­má­to­ri miest a pri­má­to­ri Hlav­né­ho mes­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky Bra­tis­la­vy a mes­ta Ko­ši­ce. Práv­ny re­žim duál­ne­ho vý­ko­nu bol te­da kreo­va­ný tro­ma zá­klad­ný­mi práv­ny­mi nor­ma­mi – vy­ššie spo­me­nu­tým zá­ko­nom o obec­nom zria­de­ní, ďa­lej zá­ko­nom o hlav­nom mes­te Slo­ven­skej re­pub­li­ky Bra­tis­la­vy a zá­ko­nom o mes­te Ko­ši­ce. Práv­na úp­ra­va o dvoch naj­väč­ších mes­tách na Slo­ven­sku te­da pred­sta­vu­je vo vzťa­hu k zá­ko­nu o obec­nom zria­de­ní špe­ciál­nu práv­nu úp­ra­vu.

 V sys­té­me územ­nej sa­mos­prá­vy Bra­tis­la­va a Ko­ši­ce te­da pred­sta­vo­va­li vý­nim­ku z pra­vid­la, pre­to­že tu jes­tvo­va­la sa­mos­prá­va vo dvoch úrov­niach sa­mos­prá­vy – mes­tské čas­ti a ved­ľa nich sú­bež­ne mes­to Bra­tis­la­va, ko­šic­ké mes­tské čas­ti a mes­to Ko­ši­ce ako sa­mos­tat­né územ­né jed­not­ky s vlas­tnou práv­nou sub­jek­ti­vi­tou.

 Z hľa­dis­ka ča­so­vej pos­tup­nos­ti uve­de­ná zme­na nás­led­ne naš­la svo­je vy­jad­re­nie až v ro­koch nas­le­du­jú­cich, a to pri­ja­tím Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rá bo­la pri­ja­tá v pod­mien­kach exis­ten­cie ČSFR, keď pri­ja­tie re­pub­li­ko­vých ús­tav sí­ce pred­pok­la­dal aj Ústav­ný zá­kon o Čes­kos­lo­ven­skej fe­de­rá­cii č. 143/1968 Zb. zák., pri­čom za ce­lú exis­ten­ciu spo­loč­né­ho štá­tu re­pub­li­ko­vé ús­ta­vy ne­bo­li sú­bež­ne pri­ja­té, a to ani na zá­kla­de po­ku­sov z tzv. Mí­lov­ských ro­ko­va­ní.

 Ďal­šou oso­bi­tos­ťou je to, že po­dob­ný vý­voj ne­bol za­zna­me­na­ný v Čes­kej re­pub­li­ke, čo sa pre­ja­vi­lo tým, že v Čes­kej re­pub­li­ke:

1.      ne­doš­lo k zru­še­niu ná­rod­ných vý­bo­rov ta­kým­to ra­di­kál­nym pos­tu­pom,

2.      na tros­kách kraj­ských ná­rod­ných vý­bo­rov doš­lo k ob­no­ve­niu his­to­ric­ké­ho pr­vku – haj­tman­stiev,

3.      šta­tu­tár­ni zá­stup­co­via ob­cí a miest / mest­ských čas­tí v Pra­he a v Br­ne nie sú vo­le­ní pria­mo v ko­mu­nál­nych voľ­bách, ale až ako dôs­le­dok koa­lič­ných ro­ko­va­ní ús­peš­ných ak­té­rov ko­mu­nál­nych vo­lieb.

 Do tak­to vy­tvo­re­né­ho práv­ne­ho rie­še­nia mo­de­lu or­ga­ni­zá­cie duál­ne­ho mo­de­lu územ­nej sa­mos­prá­vy sa pos­tup­ne od ro­ku 1990 us­ku­toč­ni­li sa­mos­tat­né ko­mu­nál­ne voľ­by, pri­čom pri­jí­ma­ná ce­loš­tát­na le­gis­la­tí­va jed­not­li­vé pr­vky územ­nej sa­mos­prá­vy kreo­va­la nie v súz­vu­ku s vy­šší­mi prin­cíp­mi, me­dzi kto­ré pat­rí aj le­gis­la­tív­na hos­po­dár­nosť vo­leb­né­ho ak­tu, aby nap­rík­lad nas­tal stav, že by sa voľ­by us­ku­toč­ňo­va­li i v ter­mí­noch nap­rík­lad pop­ri vy­hlá­se­ných ce­loš­tát­nych re­fe­ren­dách, pop­ri ale­bo spo­lu s voľ­ba­mi do vy­šších územ­ných cel­kov ( ďa­lej len VÚC ) ale­bo spo­lu s parla­men­tný­mi voľ­ba­mi ale­bo spo­lu s pre­zi­den­tský­mi voľ­ba­mi po pre­cho­de na pria­mu voľ­bu pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 Až nás­led­ný vý­voj v zá­ve­re pr­vé­ho de­cé­nia toh­to ti­síc­ro­čia vy­ús­til do pri­ja­tia prís­luš­nej práv­nej úp­ra­vy, kto­rej reali­zá­cia bu­de napl­ne­ná v dru­hej po­lo­vi­ci 20tych ro­kov náš­ho sto­ro­čia, a to z dô­vo­dov, že sa jed­ná o:

1.      vý­raz­nej­šiu eli­mi­ná­ciu vý­šky vý­dav­kov štá­tu zo štát­ne­ho roz­poč­tu na jed­not­li­vé voľ­by aj na úrov­ni územ­nej sa­mos­prá­vy,

2.      reak­ciu štá­tu ako eli­mi­no­vať kle­sa­jú­cu účasť vo­li­čov pre­dov­šet­kým na ko­mu­nál­nych voľ­bách, pre­dov­šet­kým do VUC a ob­cí a miest ( účasť ob­ča­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ko­mu­nál­nych voľ­bách v ro­ku 2018 je zrej­me vý­nim­kou ov­plyv­ne­nou iný­mi dô­vod­mi z ce­loeuróp­ske­ho tren­du ).

 Na tom­to mies­te po­zor­nosť ďa­lej upria­mi­me k prob­le­ma­ti­ke vo­lieb len sta­ros­tov a pri­má­to­rov, a to z poh­ľa­du ich vý­be­ru ako kan­di­dá­tov na ten­to post a tiež z poh­ľa­du ich spo­lo­čen­ské­ho pos­ta­ve­nia a oce­ne­nia.

 Dl­ho­roč­ná sna­ha o sta­no­ve­nie aké­ho­si kva­li­fi­kač­né­ho cen­zu, kto­rý by mal kaž­dý uchá­dzač o fun­kciu sta­ros­tu spl­niť a preu­ká­zať, sa ne­po­da­ri­lo le­gis­la­tív­ne ur­čiť, pri­čom zrej­me as­poň mi­ni­mál­na po­žia­dav­ka, aby mal as­poň všeo­bec­ne ak­cep­to­va­nú úro­veň svoj­ho vzde­la­nia sa ne­po­da­ri­lo us­ta­no­viť, a to na­priek to­mu, že tu bo­li nie oje­di­ne­lé prí­pa­dy, keď sta­ros­ta ob­ce neov­lá­dal ani štát­ny ja­zyk ( nap­rík­lad prí­pad na vý­chod­nom Slo­ven­sku, keď bol nú­te­ný mať tl­moč­níč­ku z róm­ske­ho ja­zy­ka či do­kon­ca z róm­ske­ho di­alek­tu ) a as­poň ve­do­mos­ti z eko­no­mic­ké­ho mi­ni­ma.

 Vý­voj, kto­rý vy­ús­til do zru­še­nia kon­krét­nej ča­so­vej pod­mien­ky tr­va­lé­ho byd­lis­ka v mies­te svo­jej ob­ce ne­bol príl­iš šťast­ný, na­koľ­ko úče­lo­vé pres­ťa­ho­va­nie sa do ob­ce nie je pre­ja­vom po­zi­tív­nej prís­luš­nos­ti uchá­dza­ča o ten­to post k ob­ci.

 Po ro­ku 2004 sa zvý­ši­li ob­jek­tív­ne ná­ro­ky na od­bor­nú spô­so­bi­losť na vý­kon fun­kcie sta­ros­tu a pri­má­to­ra po zru­še­ní ok­res­ných úra­dov a vzni­ku ob­vod­ných úra­dov a nás­led­nom tran­sfe­re ( pre­no­se ) kom­pe­ten­cií po zru­še­ných ok­res­ných úra­dov na ob­ce a mes­tá a nás­led­nom kreo­va­ní pou­ží­va­júc slo­vá bý­va­lé­ho čes­ké­ho pre­zi­den­ta V. Klau­sa­mač­kop­sa v po­do­be spo­loč­ných úra­dov bez práv­nej sub­jek­ti­vi­ty a pre­dov­šet­kým bez práv­nej zod­po­ved­nos­ti pred­nos­tov spo­loč­ných úra­dov.

 Ne­ga­tív­nym sprie­vod­ným dôs­led­kom toh­to vý­vo­ja je, že sa zvý­šil po­čet pra­cov­ní­kov pre­dov­šet­kým na spo­loč­ných úra­doch, niek­to­rých ob­ciach a naj­mä mes­tách, nás­led­ne sa zní­žil po­čet pos­lan­cov pod­ľa veľ­kos­ti ob­cí, ale zvý­ši­la sa práv­na ochra­na sta­ros­tov a pri­má­to­rov vo­či ne­kon­cep­čné­mu pre­no­su kom­pe­ten­cií pre­dov­šet­kým v ob­las­ti vý­ko­nu za­mes­tná­va­nia dl­ho­do­bo ne­za­mes­tna­ných ob­ča­nov a nep­ris­pô­so­bi­vých ob­ča­nov, a tiež v si­tuá­cii, keď je up­lat­ne­né sis­tač­né prá­vo sta­ros­tu či pri­má­to­ra a to­to je­ho ve­to je hla­so­va­ním prís­luš­né­ho ko­mu­nál­ne­ho za­stu­pi­teľ­stva pre­lo­me­né ä viď nap­rík­lad prí­pad mes­ta Zla­té Mo­rav­ce a vte­daj­šej pri­má­tor­ky p. Os­tri­ho­ňo­vej ).

 Vy­ššie uve­de­ný vý­voj te­da sme­ru­je k to­mu, aby ná­roč­nosť vý­ko­nu bo­la nás­led­ne zhod­no­te­ná aj po ukon­če­ní je­ho pô­so­be­nia vo fun­kcii.

Je reali­tou, že sta­ros­ta a pri­má­tor ako šta­tu­tár­ni zá­stup­co­via:

·        nes­mú po­čas vý­ko­nu svo­jej fun­kcie byť ak­tív­ny­mi no­si­teľ­mi žiad­ne­ho živ­nos­ten­ské­ho op­ráv­ne­nia, a to ani pod­ľa živ­nos­ten­ské­ho zá­ko­na či pod­ľa oso­bit­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su ( nap­rík­lad zá­ko­na o ad­vo­ká­cii )

·        tie­to ob­me­dzenia vý­raz­nou mie­rou za­sa­hu­jú aj do ži­vo­ta ich pria­mych ro­din­ných prís­luš­ní­kov,

·        ma­jú po­vin­nosť po­dá­vať prís­luš­né da­ňo­vé priz­na­nia ako dôs­le­dok za­stá­va­nia tak­tej­to fun­kcie,

·        strá­ca­jú od­bor­nú kon­ti­nui­tu s ich do­te­raj­ší­mi za­mes­tná­va­teľ­mi ( nie sú zried­ka­vé prí­pa­dy, že ich pô­vod­ní za­mes­tná­va­te­lia za­nik­li po­čas vý­ko­nu ich fun­kcie ) a po skon­če­ní ich fun­kcie sa ob­vyk­le ne­mô­žu vrá­tiť na svo­je pô­vod­né pra­cov­né pô­so­bis­ko. V tom­to prí­pa­de by bo­lo na mies­te ukot­viť ge­ne­rál­ne pra­vid­lo, že sú na vý­kon ta­kej­to fun­kcie len uvol­ne­ní,

·        or­ga­ni­zu­jú roz­voj ob­ce v pod­mien­kach, keď sa vý­raz­nou mie­rou ob­me­dzu­je ich ma­nev­ro­va­cí pries­tor práv­nou úp­ra­vou o Úra­de ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia ( ďa­lej len UVO ) a nás­led­ne roz­hod­nu­tia­mi toh­to úra­du, pri­čom sa ne­reš­pek­tu­jú či ne­zoh­ľad­ňu­jú mies­tne špe­ci­fi­ká,

·        za­stá­va­jú fun­kcie a nie je zried­ka­vos­ťou, že je to­mu vo via­ce­rých fun­kčných ob­do­biach ako pre­jav dô­ve­ry ich vo­li­čov, a za vy­ššie uve­de­né ob­me­dzenia ne­dos­tá­va­jú po skon­če­ní fun­kcie žiad­nu pri­me­ra­nú sa­tis­fak­ciu.

 V slo­ven­skom práv­nom po­riad­ku je nap­rík­lad pri­ja­tý práv­ny in­šti­tút vý­slu­ho­vé­ho dô­chod­ku, kto­rý je pre­dov­šet­kým zná­my u prís­luš­ní­kov po­lí­cie. Do­vo­ľu­jem si dať do po­zor­nos­ti, že sta­ros­ta a pri­má­tor je vy­sta­ve­ný väč­šie­mu opot­re­be­niu a tla­ku ako po­li­cajt či iný prís­luš­ník oz­bro­je­ných zbo­rov. Je vo fun­kcii den­ne 24 ho­dín až do skon­če­nia svoj­ho man­dá­tu.

 Nie je zried­ka­vos­ťou, že mé­dia si prá­ve tých­to šta­tu­tár­nych zá­stup­cov ob­cí a miest be­rú do svo­jej pria­mej a mno­hok­rát ne­vy­be­ra­nej po­zor­nos­ti, pri­čom mé­dia sa v znač­ných prí­pa­doch hr­nú len za škan­da­li­zá­ciou, keď má to neš­ťas­tie, že je prí­pad­ným rep­re­zen­tan­tom po­li­tic­ké­ho sub­jek­tu, kto­rý u mé­dií ne­po­ží­va ob­ľu­bu.

 Mno­hok­rát sta­ros­ta a pri­má­tor mu­sí vy­stu­po­vať ako krí­zo­vý ma­na­žér, štát ob­vyk­le pri­chá­dza k rie­še­niu a opat­re­niam so znač­ným ča­so­vým od­stu­pom, pri­čom sa ne­jed­ná ob­vyk­le o si­tuácie, kto­ré pria­mo vy­plý­va­jú z toh­to pos­tu, ale zneu­ží­va sa vy­hod­no­te­nie, že sa jed­ná o ve­rej­ný po­ria­dok. Ako kon­krét­ny prí­pad je mož­né uviesť po­vod­ňo­vé si­tuácie na hor­nej Nit­re, keď štát­ny pr­vok po­sie­la prís­luš­né jed­not­ky opač­ným sme­rom na­mies­to do kri­tic­kej územ­nej lo­ka­li­ty a sta­ros­to­via ob­cí v tom­to re­gió­ne bo­li od­ká­za­ní na svoj or­ga­ni­zač­ný for­tieľ.

 Dis­ku­sia o tom, že nie je pot­reb­né rie­šiť do­da­toč­né spo­lo­čen­ské oce­ne­nie sta­ros­tov a pri­má­to­rov ob­vyk­le pra­me­ní z nez­na­los­ti ná­roč­nos­ti tých­to fun­kcií a naj­mä z to­ho, že si to oso­by od­mie­ta­jú­ce po­zi­tív­ne na­ze­rať na tú­to prob­le­ma­ti­ku na svo­jej ko­ži ne­vys­kú­ša­li kon­krét­ne reálie a ži­vot­né si­tuácie, resp. oso­by, kto­ré ne­ma­jú a ne­dis­po­no­va­li žiad­nou práv­nou zod­po­ved­nos­ťou pri sprá­ve ve­ci ve­rej­ných.

 Je reali­tou, že sta­ros­to­via a pri­má­to­ri vy­ko­ná­va­jú svo­ju fun­kciu, keď svo­je pô­so­be­nie ne­ma­jú uľah­če­né tým, že štát­ny zá­stup­ca ( pred­nos­ta ok­res­né­ho úra­du ) je čle­nom vlád­nej koa­lí­cie na roz­diel od sta­ros­tu či pri­má­to­ra. O to je krea­ti­vi­ta vý­ko­nu fun­kcie sta­ros­tu a pri­má­to­ra ná­roč­nej­šia a sa­moz­rej­me i kreh­kej­šia.

 Ob­ča­na ako vo­li­ča ab­so­lút­ne ne­zau­jí­ma, že je tu si­tuácia, kto­rá je ob­vyk­le kon­fron­tač­ná až ne­ga­tív­ne za­sa­hu­jú­ca do pl­ne­nia úloh územ­nej sa­mos­prá­vy.

 Ná­zo­ry, že by spo­loč­nosť ma­la prís­luš­ným spô­so­bom oce­niť sta­ros­tov a pri­má­to­rov po ich dl­ho­do­bej­šom vý­ko­ne ich fun­kcie sú le­gi­tím­ne, pre­to­že vy­chá­dza­jú zo zna­los­ti ve­ci sa­mej.

 Je na mies­te po­zi­tív­ne ak­cep­to­vať ná­zor, že by štát mal konštruk­tív­ne pris­tú­piť k ohod­no­te­niu tej­to sku­pi­ny šta­tu­tár­nych zá­stup­cov územ­nej sa­mos­prá­vy, keď :

1.      vo fun­kcii sú as­poň tri ce­lé fun­kčné ob­do­bia ( do toh­to kvó­ra by sa ne­za­po­čí­ta­va­lo ob­do­bie krat­šie ako je­den a pol ro­ka, keď len do­kon­ču­je vo­leb­ný man­dát a ďa­lej po no­vých voľ­bách v tej­to fun­kcii ne­pok­ra­ču­je ),

2.      po­čas svoj­ho pô­so­be­nia vo fun­kcii sta­ros­tu či pri­má­to­ra ne­bo­li uz­na­ní za vin­né­ho zo spá­chania úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu,

3.      pri po­dá­va­ní da­ňo­vých priz­na­ní nie je vy­ká­za­ná žiad­na po­chyb­nosť,

4.      sú­dy ne­potvr­di­li je­ho po­chy­be­nie pri ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní.

 Za vy­ko­na­nú prá­cu si za­slu­hu­jú bý­va­lí sta­ros­to­via a pri­má­to­ri, kto­rí spl­nia vy­ššie prík­lad­mo načr­tnu­té pod­mien­ky prís­luš­né aj fi­nan­čné oce­ne­nie.

 Od­stup­né nie je náh­ra­dou za zá­kaz pod­ni­ka­nia, stra­tu živ­nos­ten­ské­ho op­ráv­ne­nia a to­mu po­dob­ných ak­ti­vít. ( https://spra­vy.prav­da.sk/do­ma­ce/cla­nok/491672-pod­pred­se­da-zmos-u-tur­ca­ny-pri­ma­to­ri-si-od­stup­ne-za­slu­zia/ )

 Zrej­me vhod­ným mo­de­lom by bo­lo zria­de­nie prís­luš­né­ho fon­du pri Mi­nis­ter­stve vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo pri ZMOS-e zrej­me do­to­va­né­ho z roz­poč­tu Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, z kto­ré­ho by pop­ri sta­rob­nom dô­chod­ku po do­bu nap­rík­lad 5 ro­kov im bo­li pos­kyt­nu­té a vy­plá­ca­né prís­luš­né fi­nan­čné čias­tky, z kto­rých by bo­lo tak­to rie­še­ná ich po­zi­tív­na dis­kri­mi­ná­cia za za­me­dzenie ( od­škod­ne­nie ) to­ho, že po­čas svo­jej fun­kcie ne­moh­li vy­ko­ná­vať čin­nos­ti, kto­ré sú nez­lu­či­teľ­né s vý­ko­nom fun­kcie sta­ros­tu či pri­má­to­ra.

 Je to mo­del, kto­rý by naj­viac po­zi­tív­ne oce­ni­li vo­li­či a sta­ros­to­via pre­dov­šet­kým ma­lých ob­cí, v kto­rých mzda za vý­kon fun­kcie ob­vyk­le nep­rek­ra­ču­je hod­no­tu mi­ni­mál­nej mzdy.

 

Li­te­ra­tú­ra

·        Zá­kon č. 369/1990 Zb. o obec­nom zria­de­ní. (v zne­níč. 96/1991 Zb., 130/1991 Zb., 421/1991 Zb., 500/1991 Zb., 564/1991 Zb., 11/1992 Zb., 295/1992 Zb., 43/1993 Z. z., 252/1994 Z. z., 287/1994 Z. z., 229/1997 Z. z., 225/1998 Z. z., 233/1998 Z. z., 185/1999 Z. z., 389/1999 Z. z., 6/2001 Z. z., 453/2001 Z. z., 205/2002 Z. z., 515/2003 Z. z., 369/2004 Z. z., 535/2004 Z. z., 583/2004 Z. z., 583/2004 Z. z., 615/2004 Z. z., 757/2004 Z. z., 171/2005 Z. z., 628/2005 Z. z., 267/2006 Z. z., 267/2006 Z. z., 616/2006 Z. z., 330/2007 Z. z., 334/2007 Z. z., 335/2007 Z. z., 205/2008 Z. z., 384/2008 Z. z., 445/2008 Z. z., 511/2009 Z. z., 102/2010 Z. z., 102/2010 Z. z., 204/2011 Z. z., 361/2012 Z. z., 160/2014 Z. z., 180/2014 Z. z., 239/2014 Z. z., 125/2015 Z. z., 447/2015 Z. z., 125/2016 Z. z., 131/2017 Z. z., 131/2017 Z. z., 70/2018 Z. z.)

·        Ústav­ný zá­kon č. 100/1960 Zb. (v zne­ní č. 110/1967 Zb., 28/1968 Zb., 143/1968 Zb., 144/1968 Zb., 57/1969 Zb., 155/1969 Zb., 43/1971 Zb., 62/1978 Zb., 135/1989 Zb., 46/1990 Zb., 46/1990 Zb., 81/1990 Zb., 100/1990 Zb., 101/1990 Zb., 102/1990 Zb., 161/1990 Zb., 294/1990 Zb., 294/1990 Zb., 294/1990 Zb., 376/1990 Zb., 556/1990 Zb., 23/1991 Zb., 326/1991 Zb., 327/1991 Zb., 493/1992 Zb.)

·        Zá­kon č. 377/1990 Zb.Zá­kon Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy o hlav­nom mes­te Slo­ven­skej re­pub­li­ky Bra­tis­la­ve (v zne­ní č. 523/1990 Zb., 130/1991 Zb., 295/1992 Zb., 233/1998 Z. z., 255/2007 Z. z., 445/2008 Z. z., 535/2008 Z. z., 535/2008 Z. z., 113/2010 Z. z., 371/2012 Z. z., 160/2014 Z. z., 386/2016 Z. z.)

·        Zá­kon č. 401/1990 Zb. Zá­kon Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy o mes­te Ko­ši­ce (v zne­ní č. 130/1991 Zb., 295/1992 Zb., 109/1993 Z. z., 222/2006 Z. z., 222/2006 Z. z., 222/2006 Z. z., 273/2008 Z. z., 445/2008 Z. z., 258/2009 Z. z., 354/2012 Z. z., 354/2012 Z. z., 160/2014 Z. z., 386/2014 Z. z., 386/2016 Z. z.)

·        Ústav­ný zá­kon č. 143/1968 Zb. Ústav­ný zá­kon o čes­kos­lo­ven­skej fe­de­rá­cii (v zne­ní č. 117/1969 Zb., 125/1970 Zb., 43/1971 Zb., 50/1975 Zb., 161/1989 Zb., 182/1989 Zb., 46/1990 Zb., 46/1990 Zb., 46/1990 Zb., 46/1990 Zb., 81/1990 Zb., 100/1990 Zb., 101/1990 Zb., 158/1990 Zb., 159/1990 Zb., 294/1990 Zb., 295/1990 Zb., 556/1990 Zb., 23/1991 Zb., 91/1991 Zb., 327/1991 Zb., 205/1992 Zb., 206/1992 Zb., 211/1992 Zb., 493/1992 Zb.)

·        https://spra­vy.prav­da.sk/do­ma­ce/cla­nok/491672-pod­pred­se­da-zmos-u-tur­ca­ny-pri­ma­to­ri-si-od­stup­ne-za­slu­zia/

 

 

Diskusia