Žijeme v novej dobe post právnej?? Súdna moc reaguj!!

JUDr. Na­mir Alyas­ry, PhD., ad­vo­kát

Ži­je­me v no­vej do­be post práv­nej??

Súd­na moc rea­guj !!

(krát­ke za­mys­le­nie k prí­pa­du Koč­ner a spol.)

Autor nik­dy ne­pos­ky­to­val pria­mo ale­bo spros­tred­ko­va­ne práv­ne služ­by žiad­ne­mu z ob­ža­lo­va­ných v uve­de­nej kau­ze.

Roz­su­dok Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v tres­tnej ve­ci obž. Koč­ne­ra a spol. v čas­ti os­lo­bo­de­nia dvoch ob­ža­lo­va­ných náš ná­rod prek­va­pil. Mňa ako ad­vo­ká­ta, kto­rý už vy­še de­sať­ro­čie pô­so­bí naj­mä v ob­las­ti tres­tné­ho prá­va však nep­rek­va­pil. pred­pok­la­dám že ani vás, či­ta­te­ľov, zväč­ša práv­ni­kov ale­bo ab­sol­ven­tov APZ. Veď ko­niec kon­cov ak súd roz­ho­du­je roz­sud­kom, je šta­tis­tic­ky vždy 50% prav­de­po­dob­nosť os­lo­bo­de­nia ob­ža­lo­va­né­ho. Laic­kú ve­rej­nosť  ale úpl­ne chá­pem, že bo­la prek­va­pe­ná, naj­mä ak bo­la me­sia­ce ma­sí­ro­va­ná me­diál­ny­mi vý­stup­mi o tom, ako dôk­lad­ne je vi­na uve­de­ných ob­ža­lo­va­ných preu­ká­za­ná. Mé­dia sa pred­há­ňa­li v tom, kto bu­de bliž­šie v od­ha­de vý­me­ry tres­tu. Ču­du­jem sa, že na tú­to kau­zu ne­rea­go­va­li stáv­ko­vé kan­ce­lá­rie a ne­moh­li sme si na vý­me­ru tres­tu vsa­diť. Rov­na­ko som ne­bol prek­va­pe­ný vy­jad­re­nia­mi „bež­ných“  po­li­ti­kov, kto­rí roz­su­dok zväč­ša ako nes­práv­ny ko­men­to­va­li. To, že po­li­ti­ci ba­žia po kr­vi a ne­ma­jú reš­pekt ani pred Ústa­vou SR a v nej za­kot­ve­ným troj­de­le­ním mo­ci, na to som si zvy­kol.  Čo ma však po vy­ne­se­ní os­lo­bo­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku v čas­ti vraž­dy mi­mo­riad­ne prek­va­pi­lo bo­li vy­jad­re­nia naj­vyš­ších čle­nov exeku­tí­vy[1]. Pre­zi­den­tka Zu­za­na Ča­pu­to­vá, kto­rá je inak mi­mo­riad­ne po­li­tic­ky a práv­ne ko­rek­tná pre mé­dia uvied­la, že je z roz­sud­ku šo­ko­va­ná. Ci­tu­jem z vy­ššie uve­de­né­ho od­kaz:„Ver­dikt sú­du ma šo­ko­val a pot­re­bu­jem po­ro­zu­mieť je­ho od­ôvod­ne­niu. Reš­pek­tu­jem ho, ale oča­ká­vam, že hľa­da­nie spra­vod­li­vos­ti sa ne­kon­čí a bu­de pok­ra­čo­vať na Naj­vyš­šom sú­de. Mys­lím na ro­di­čov Já­na a Mar­ti­ny a pra­jem im ve­ľa síl v tej­to ťaž­kej chví­li. Oni, aj my všet­ci si za­slú­ži­me vi­dieť vy­vo­de­nie zod­po­ved­nos­ti vo­či tým, kto­rí si vraž­du ich de­tí ob­jed­na­li a spros­tred­ko­va­li,".

Pre­zi­den­tka SR­sí­ce­vo svo­jom vy­jad­re­ní for­mál­ne dek­la­ro­va­la, že roz­su­dok sú­du reš­pek­tu­je, do­da­tok o tom, že hľa­da­nie spra­vod­li­vos­ti ne­kon­čí a bu­de pok­ra­čo­vať na Naj­vyš­šom sú­de SR nás ne­ne­chá­va na po­chy­bách, že pre­zi­den­tka im­pli­cit­ne vy­jad­ru­je svo­ju nes­po­koj­nosť s roz­sud­kom, keď­že zjav­ne ak „spra­vod­li­vosť tre­ba ďa­lej hľa­dať“ na Naj­vyš­šom sú­de SR, je jas­né, že do­siaľ v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa  spra­vod­li­vosť náj­de­ná­ne­bo­la.

Vy­jad­re­nia pre­mié­ra Ma­to­vi­ča há­dam ani net­re­ba vy­kla­dať a ana­ly­zo­vať. Ci­tu­jem: „Vy­ze­rá, že na­te­raz sa evi­den­tní stroj­co­via vraž­dy chcú spra­vod­li­vos­ti vy­šmyk­núť z pa­zú­rov ... ver­me, že spra­vod­li­vosť si ich oboch poč­ká.“

Ta­ké­to vy­jad­re­nia dvoch naj­vyš­ších pred­sta­vi­te­ľov exeku­tí­vy spra­vi­li z do­siaľ len me­diál­ne­ho me­gap­ro­ce­su, pro­ces me­ga-po­li­tic­ký. Nes­po­mí­nam si na iné ko­na­nie v kto­rom by tak oka­to naj­vyš­ší pred­sta­vi­te­lia exeku­tí­vy ozna­čo­va­li roz­hod­nu­tie sú­du za nes­práv­ne a ne­zá­kon­né.  Oni si há­dam ani neu­ve­do­mi­li, že svo­ji­mi neu­vá­že­ný­mi vy­jad­re­nia­mi vlo­ži­li  ob­ža­lo­va­ným Koč­ne­ro­vi a Zsuz­so­vej do rúk punc le­gi­ti­mi­ty, ak bu­dú v bu­dúc­nos­ti napr. pred Európ­skym sú­dom pre ľud­ské prá­va o se­be tvr­diť, že bo­li obe­ťa­mi po­li­tic­ké­ho pre­nas­le­do­va­nia zo stra­ny pred­sta­vi­te­ľov vlá­dy. Tým sa za­ra­ďu­jú me­dzi ta­ké me­ná ako rus­ký  pre­nas­le­do­va­ný po­li­tik Alexan­der Na­vaľ­nij, o kto­rom ne­dáv­no roz­ho­do­val Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va a kto­rý kon­šta­to­val, že rus­ká vlá­da po­ru­ši­la je­ho zá­klad­né ľud­ské prá­va. Aj v je­ho prí­pa­de pri­tom roz­ho­do­va­li sú­dy a nie pria­mo pre­zi­dent Pu­tin, kto­ré­mu pri­pi­so­va­li sna­hy o Na­vaľ­ne­hoe­li­mi­ná­ciu. ESĽP však roz­ho­du­je v ko­na­ní kto­ré­ho stra­nou je  štát, za­stú­pe­ný vlá­dou. Pre­to aj v prí­pa­de Koč­ne­ra a Zsuz­so­vej, ak by Naj­vyš­ší súd SR na pod­kla­de od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra ÚŠP GP SR roz­su­dok v os­lo­bo­dzu­jú­cej čas­ti zru­šil a nás­led­ne, ak by bo­li  na pod­kla­de zá­väz­né­ho práv­ne­ho ná­zo­ru od­vo­la­cie­ho sú­du oba­ja uz­na­ní za vin­ných, ma­li by pl­né prá­vo napr.  v ko­na­ní pred Európ­skym sú­dom pre ľud­ské prá­va ar­gu­men­to­vať, že do pro­ce­su nep­rí­pus­tne za­sa­ho­va­la vlá­da a že pr­vý „správ­ny a zá­kon­ný“ roz­su­dok  zá­stup­co­via vý­kon­nej mo­ci u zá­stup­cov súd­nej mo­ci rek­la­mo­va­li a rek­la­má­cia bo­la uz­na­ná. Ho­ci sa mô­že zdať, že ide o kli­šé prav­dou je, že vo vy­spe­lých kra­ji­nách zá­stup­co­via exeku­tí­vy súd­ne roz­hod­nu­tia ne­ko­men­tu­jú, iba ich reš­pek­tu­jú.Ne­ko­men­tu­jú ich ani nie z dô­vo­du stra­chu pred súd­nou mo­cou, ale­bo z ne­ja­kej servil­it­y. Ko­na­jú tak prá­ve z dô­vo­du, že si uve­do­mu­jú svo­je pos­ta­ve­nie a aj to, že ich reak­cie mô­žu byť v bu­dúc­nos­ti ozna­če­né ako za­sa­ho­va­nie do vý­ko­nu spra­vod­li­vos­ti. Sú  no­to­ric­ky zná­me roz­hod­nu­tia ESĽP pod­ľa kto­rýchspra­vod­li­vosť nie­len­že má byť vy­ko­ná­va­ná, ale sa mu­sí aj ja­viť, že má byť vy­ko­ná­va­ná (Del­court v. Bel­gic­ko – roz­su­dok ESĽP zo 17. ja­nuá­ra 1970, Pa­do­va­ni v. Ta­lian­sko, roz­su­dok ESĽP z 26. feb­ruára 1993). V tu ko­men­to­va­nej tres­tnej ve­ci sa v dôs­led­ku neo­patr­ných vy­jad­re­ní pred­sta­vi­te­ľov exeku­tí­vy už spra­vod­li­vosť ne­bu­de nik­dy ani len ja­viť (za pred­pok­la­du, že by doš­lo k prí­pad­né­mu od­sú­de­niu ob­ža­lo­va­ných v bu­dúc­nos­ti).

Čo ma ďa­lej  v tej­to sú­vis­los­ti prek­va­pi­lo je  aj opä­tov­né ml­ča­nie pred­sta­vi­te­ľov súd­nej mo­ci pred ne­ho­ráz­nou kri­ti­kou (zá­sah­mi) zo stra­ny pred­sta­vi­te­ľov exeku­tí­vy. Slo­ven­ská ve­rej­nosť do­siaľ kri­ti­zo­va­la pred­sta­vi­te­ľov sud­cov­skej sa­mos­prá­vy ak ml­ča­li po ak­cii Búr­ka, ale to­to ml­ča­nie zjav­ne pok­ra­ču­je. Som asi naiv­ný ale pred­sta­vo­val by som si ráz­ne vy­jad­re­nie v tom sme­re, že za­sa­ho­va­nie exeku­tí­vy do roz­ho­do­va­nia sú­dov je nep­rí­pus­tné, pred­sta­vo­val by som si tiež reč­níc­ku otáz­ku pred­se­du Súd­nej ra­dy SR ad­re­so­va­nú vy­ššie uve­de­ným po­li­ti­kom v tom sme­re, či sú do­ko­na­le oboz­ná­me­ní s ob­sa­hom súd­ne­ho spi­su, ak ozna­ču­jú roz­su­dok za nes­práv­ny. Nič ta­ké ale ne­nas­ta­lo a slo­ven­ská jus­tí­cia si opäť ne­chá­va ml­čiac nak­la­dať na ple­cia. Je prav­dou že pred­se­da Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du k roz­sud­ku us­po­ria­dal tla­čo­vú be­se­du, v kto­rej sa za­stal mo­rál­nej in­teg­ri­ty se­ná­tu. Je­ho vy­jad­re­nia však bo­li  mi­mo­riad­ne cit­li­vo for­mu­lo­va­né  a di­plo­ma­tic­ké bez to­ho, aby sa os­tro oh­ra­dil pro­ti flag­ran­tným zá­sa­hom pred­sta­vi­te­ľov exeku­tí­vy do roz­ho­do­va­nia „je­ho sú­du“. Nuž  čias­toč­ne je­ho di­plo­ma­ciu aj chá­pem, veď len ne­dáv­no ho do fun­kcie vy­me­no­va­la pred­sta­vi­teľ­ka exeku­tí­vy – Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti SR. Os­trú kri­ti­ku by som prá­ve ča­kal od pred­sta­vi­te­ľov sud­cov­skej sa­mos­prá­vy, kto­rá by ma­la byť ne­zá­vis­lá od vý­kon­nej mo­ci. Os­ta­lo ale ti­cho ako keď si za­pne­te STV2 o pol 3 nad­rá­nom. Chcem  ve­riť, že sa po tsu­na­mi v jus­tí­cii spô­so­be­nej „Búr­kou“ sud­co­via no­vi­ná­ro­va­le­bo po­li­ti­kov ne­bo­ja a za svo­ju sta­vov­skú česť a zá­sa­dy dôs­led­né­ho dodr­žia­va­nia troj­de­le­nia mo­ci pos­ta­via.    Bez oh­ľa­du na to, že mi ako oso­be nie je pán Koč­ner sym­pa­tic­ký, ak bu­de fé­ro­vý pro­ces od­op­re­tý dnes je­mu, mô­že byť za­jtra od­op­re­tý aj kaž­dé­mu z nás.

Diskusia