Zmrazenie plynutia niektorých procesných lehôt v trestnom konaní

 

     Zmra­ze­nie ply­nu­tia niek­to­rých pro­ces­ných le­hôt v tres­tnom ko­na­ní

Dňa 19.01.2021 bol v Zbier­ke zá­ko­nov pub­li­ko­va­ný zá­kon č. 9/2021 Z.z., kto­rý me­nil aj zá­kon č. 62/2020 Z.z. s tým, že účin­nosť zá­ko­na bo­la sta­no­ve­ná dňom zve­rej­ne­nia v Zbier­ke zá­ko­nov, t. j. dňom 19.01.2021.

Pred­met­ná no­ve­la zá­ko­na, tak ako to bo­lo aj na jar mi­nu­lé­ho ro­ku (ve­no­va­li sme sa to­mu aj na tom­to webe), „zmra­zu­je“ ply­nu­tie niek­to­rých pro­ces­ných le­hôt a to aj v tres­tnom ko­na­ní. Ne­zaš­ko­dí pre­to si opä­tov­ne pri­po­me­núť, ako by to zrej­me ma­lo v tom­to no­vom pre­chod­nom ob­do­bí (do 28.02.2021) vy­ze­rať v tres­tnom ko­na­ní pri le­ho­tách na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku.

Zne­nie zá­ko­na v zne­ní účin­nom od 19.01.2021

Pre tres­tné ko­na­nie sú pod­stat­né dve us­ta­no­ve­nia. V us­ta­no­ve­ní § 8 písm. a) zá­ko­na ide sí­ce o spo­čí­va­nie hmot­nop­ráv­nych le­hôt v ci­vil­nom prá­ve, av­šak na pred­met­né us­ta­no­ve­nie od­ka­zu­je § 9 ods. 1 zá­ko­na, kto­rý sa tý­ka spo­čí­va­nia pro­ces­ných le­hôt a to aj v tres­tnom ko­na­ní.

Pod­ľa § 8 písm. a) zá­ko­na le­ho­ty us­ta­no­ve­né práv­ny­mi pred­pis­mi v súk­rom­nop­ráv­nych vzťa­hoch na up­lat­ňo­va­nie ale­bo brá­ne­nie práv na sú­de, up­ly­nu­tím kto­rých by doš­lo k preml­ča­niu ale­bo k zá­ni­ku prá­va,

a) v ča­se odo dňa účin­nos­ti toh­to zá­ko­na (t. j. od 19.01.2021) do 28.feb­ruára 2021 nep­ly­nú.

Pod­ľa § 9 ods. 1 zá­ko­na us­ta­no­ve­nie § 8 písm. a) pla­tí rov­na­ko aj pre le­ho­ty us­ta­no­ve­né zá­ko­nom ale­bo ur­če­né sú­dom na vy­ko­na­nie pro­ces­né­ho úko­nu v ko­na­ní pred sú­dom účas­tník­mi ko­na­nia a stra­na­mi v ko­na­ní; v tres­tnom ko­na­ní to pla­tí len o le­ho­te na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku pre ob­vi­ne­né­ho, je­ho ob­haj­cu, poš­ko­de­né­ho a zú­čas­tne­nú oso­bu.

K ne­mož­nos­ti bez ďal­šie­ho (sa­mos­tat­né­ho uz­ne­se­nia sú­du) po­dať op­rav­ný pros­trie­dok v tres­tnom ko­na­ní súd­nom v ča­se od 19.01.2021 do 28.02.2021 zo stra­ny niek­to­rých osôb

Z uve­de­ných us­ta­no­ve­ní vy­plý­va, že odo dňa účin­nos­ti pred­met­né­ho zá­ko­na (19.01.2021) pres­ta­nú ply­núť le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku oso­bám uve­de­ným v us­ta­no­ve­ní § 9 ods. 1 zá­ko­na. Pôj­de o si­tuácie, ak už pro­ces­né le­ho­ty za­ča­li ply­núť pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na (po­kiaľ eš­te pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na neup­ly­nu­li, tak dňom účin­nos­ti zá­ko­na ply­núť pres­ta­nú) ako aj o si­tuácie, keď le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ply­núť eš­te ne­za­ča­li (to v prí­pa­de, ak by ma­li za­čať ply­núť po dni na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti toh­to zá­ko­na).

Us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 1 zá­ko­na sí­ce ho­vo­rí o „tres­tnom ko­na­ní“, av­šak zo zne­nia us­ta­no­ve­nia § 9 ods. 1 zá­ko­na ve­ty pred bod­ko­čiar­kou (kde sa ho­vo­rí o „ko­na­ní pred sú­dom“), ako aj z us­ta­no­ve­nia § 9 ods. 2 (kde sa ho­vo­rí iba o sú­de) je zrej­mé, že to­to us­ta­no­ve­nie sa rov­na­ko ako v ci­vil­nom pro­ce­se tak aj v tres­tnom ko­na­ní tý­ka vý­hrad­ne roz­ho­do­va­nia sú­du.  Us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 1 s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 8 písm. a) zá­ko­na sa te­da ne­bu­de vzťa­ho­vať na roz­ho­do­va­nie or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (t. j. na roz­hod­nu­tia, kto­ré vy­dá po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor). Pri tých­to roz­hod­nu­tiach bu­dú pla­tiť aj v tom­to pre­chod­nom ob­do­bí Tres­tným po­riad­kom sta­no­ve­né le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku.

Us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 1 zá­ko­na ho­vo­rí v sú­vis­los­ti s tres­tným ko­na­ním o „op­rav­nom pros­tried­ku“, kto­rým sa ro­zu­me­jú tak riad­ne op­rav­né pros­tried­ky (sťaž­nosť, od­vo­la­nie, či s ur­či­tý­mi vý­hra­da­mi aj od­por pro­ti tres­tné­mu roz­ka­zu) ako aj mi­mo­riad­ne op­rav­né pros­tried­ky (do­vo­la­nie, res­pek­tí­ve návrh na po­vo­le­nie ob­no­vy ko­na­nia).

V rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia te­da pôj­de o roz­ho­do­va­nie sú­du v ko­na­ní pred sú­dom po po­da­ní ob­ža­lo­by, ďa­lej o roz­ho­do­va­nie vo vy­ko­ná­va­com ko­na­ní ako aj o roz­ho­do­va­nie sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie v príp­rav­nom ko­na­ní (nap­rík­lad pôj­de o vä­zob­né roz­ho­do­va­nie, us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka a po­dob­ne). Sem mož­no za­ra­diť aj nap­rík­lad ko­na­nia o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze, kde vy­žia­da­ná oso­ba má ob­dob­né pos­ta­ve­nie ako oso­ba ob­vi­ne­ná, na­koľ­ko na ko­na­nie o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze sa pou­ži­je pod­por­ne Trest­ný po­ria­dok a tak­tiež aj roz­ho­do­va­ciu čin­nosť sú­dov oh­ľad­ne uz­ná­va­nia cu­dzích roz­hod­nu­tí.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že po­kiaľ ide o riad­ne op­rav­né pros­tried­ky tak le­ho­ty na po­da­nie sťaž­nos­ti vo­či uz­ne­se­niu, le­ho­ty na po­da­nie od­vo­la­nia vo­či roz­sud­ku, či le­ho­ty na po­da­nie od­po­ru vo­či tres­tné­mu roz­ka­zu pres­ta­nú ply­núť, prí­pad­ne vô­bec ne­zač­nú ply­núť op­ráv­ne­ným oso­bám v ča­se odo dňa na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti zá­ko­na, t. j. od 19.01.2021 až do 28.02.2021 a opä­tov­ne za­čnú ply­núť až dňom 01.03.2021. To sa však ne­tý­ka pro­ku­rá­to­ra (ale nap­rík­lad ani opat­rov­ní­ka, zá­kon­né­ho zá­stup­cu mla­dis­tvé­ho, or­gá­nu so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny de­tí pri mla­dis­tvom, sved­ka, či znal­ca nap­rík­lad ak im je ulo­že­ná po­riad­ko­vá po­ku­ta a po­dob­ne) kto­ré­mu bu­dú le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ply­núť aj na­ďa­lej v zmys­le le­hôt uve­de­ných v Tres­tnom po­riad­ku.

V tom­to sme­re je nut­né uviesť, že po­dať op­rav­ný pros­trie­dok mož­no iba v zá­ko­nom sta­no­ve­nej le­ho­te, t. j. len vte­dy, ak zá­ko­nom sta­no­ve­ná le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku už za­ča­la ply­núť a ďa­lej ply­nie. Po­kiaľ op­ráv­ne­ná oso­ba po­dá op­rav­ný pros­trie­dok skôr ako za­čne ply­núť le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ale­bo nes­kôr, te­da v ča­se, keď už le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku up­ly­nu­la, ne­pôj­de o op­rav­ný pros­trie­dok, kto­rý by vy­vo­lal zá­ko­nom pred­pok­la­da­ný úči­nok po­vin­nos­ti pres­kú­ma­nia na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia na­dria­de­ným sú­dom.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ak bo­lo zá­ko­nom o mi­mo­riad­nych opat­re­niach sta­no­ve­né, že le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ur­či­tým oso­bám ne­bu­dú do 28.02.2021 vô­bec ply­núť, po­tom tie­to oso­by až do 01.03.2021 ne­bu­dú môcť, bez vy­da­nia oso­bit­né­ho uz­ne­se­nia sú­du, vô­bec na­pad­núť vy­da­né roz­hod­nu­tie (nap­rík­lad uz­ne­se­nie, či roz­su­dok) op­rav­ným pros­tried­kom a ak by sa tak sta­lo, mal by súd vo­či kto­ré­ho roz­hod­nu­tiu op­rav­ný pros­trie­dok sme­ru­je, res­pek­tí­ve súd op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o op­rav­nom pros­tried­ku vy­ro­zu­mieť ta­kú­to oso­bu, že ňou po­da­ný op­ráv­ne­ný pros­trie­dok ne­má žiad­ne práv­ne účin­ky, na­koľ­ko le­ho­ta na je­ho po­da­nie eš­te ne­za­ča­la ply­núť.

Oso­ba uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 9 ods. 1 zá­ko­na sa práv­ne účin­ne, bez ďal­šie­ho (bez oso­bit­né­ho súd­ne­ho uz­ne­se­nia), ne­mô­že ani vzdať prá­va na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku do 28.02.2021. Ap­li­kač­ná prax to­tiž vy­chá­dza zo zá­ve­ru, že práv­ne účin­ne sa mož­no vzdať prá­va na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku iba vte­dy, ak mož­no op­rav­ný pros­trie­dok po­dať, t. j. ak už za­ča­la ply­núť le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku. Bez oso­bit­né­ho súd­ne­ho uz­ne­se­nia ne­bu­de pri­chá­dzať do úva­hy ani sprá­vop­lat­ne­nie roz­hod­nu­tia sú­du pros­tred­níc­tvom vzda­nia sa prá­va na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku.

Mož­no pre­to skon­šta­to­vať, že v ča­se odo dňa účin­nos­ti pred­met­né­ho zá­ko­na do 30.04.2020 (vrá­ta­ne) ne­na­do­bud­ne (bez ďal­šie­ho – oso­bit­né­ho súd­ne­ho uz­ne­se­nia vy­da­né­ho v zmys­le § 9 ods. 2) žiad­ne roz­hod­nu­tie vy­da­né sú­dom v tres­tnom ko­na­ní (či sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie) prá­vop­lat­nosť, pre­to­že ob­vi­ne­né­mu, ob­haj­co­vi, poš­ko­de­né­mu, či zú­čas­tne­nej oso­be ne­zač­ne ply­núť le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku. Prá­vop­lat­nosť ne­na­do­bud­nú nie­len me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tia (nap­rík­lad roz­su­dok, trest­ný roz­kaz, uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, pos­tú­pe­ní ve­ci a po­dob­ne), ale ani iné roz­hod­nu­tia (nap­rík­lad uz­ne­se­nie o prib­ra­tí znal­ca, o vza­tí do väz­by, či uz­ne­se­nie o ná­miet­ke za­uja­tos­ti).

Ta­ká­to si­tuácia nas­ta­ne auto­ma­tic­ky (vždy) v ča­se odo dňa účin­nos­ti zá­ko­na, t. j. od 19.01.2021 do 28.02.2021 a to pri všet­kých roz­hod­nu­tiach vy­da­ných v tres­tnom ko­na­ní sú­dom, kto­ré sa do­ru­ču­jú ob­vi­ne­né­mu, ob­haj­co­vi (nap­rík­lad v ko­na­ní pro­ti uš­lé­mu), poš­ko­de­né­mu a zú­čas­tne­nej oso­be, po­kiaľ ne­bu­de ap­li­ko­va­ná vý­nim­ka uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 9 ods. 2 zá­ko­na.

Zá­kon­né vý­nim­ky (vy­da­nie oso­bit­né­ho uz­ne­se­nia sú­du v zmys­le § 9 ods. 2) z ne­mož­nos­ti po­dať op­rav­ný pros­trie­dok v tres­tnom ko­na­ní súd­nom do 28.02.2021

Zá­ko­no­dar­ca, tak ako na jar, mys­lel aj na mož­né ne­ga­tív­ne nás­led­ky us­ta­no­ve­nia § 9 ods. 1 zá­ko­na a pre­to skon­ci­po­val us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 2 ako vý­nim­ku z pra­vid­la uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 9 ods. 1.

Pod­ľa § 9 ods. 2 zá­ko­na, ak vec z dô­vo­du oh­ro­ze­nia ži­vo­ta, zdra­via, bez­peč­nos­ti, slo­bo­dy ale­bo znač­nej ško­dy stra­ny ale­bo účas­tní­ka ko­na­nia nez­ne­sie od­klad, mô­že súd ur­čiť, že od­sek 1 ne­pou­ži­je a sú­čas­ne ur­čí no­vú pri­me­ra­nú le­ho­tu. Pro­ti ta­ké­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok.

Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia je zrej­mé, že v tres­tnom ko­na­ní bu­de mož­né roz­hod­núť uz­ne­se­ním (kto­ré ne­bu­de mož­né na­pad­núť sťaž­nos­ťou) o tom, že us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 1 sa neap­li­ku­je a op­ráv­ne­nej oso­be sa ur­čí no­vá pri­me­ra­ná le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku. Ne­mô­že sa tak stať v kaž­dej tres­tnej ve­ci, ale len v ta­kej, v kto­rej by nep­ly­nu­tie le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku v zmys­le § 9 ods. 1 moh­lo spô­so­biť oh­ro­ze­nie ži­vo­ta, zdra­via, bez­peč­nos­ti, slo­bo­dy ale­bo znač­nej ško­dy a vec by nez­nies­la od­klad. Ta­ké­to mož­né oh­ro­ze­nie bu­de pot­reb­né v uz­ne­se­ní vy­da­nom pod­ľa § 9 ods. 2 aj od­ôvod­niť (v tres­tnom ko­na­ní pôj­de naj­mä o vä­zob­né tres­tné ve­ci, pri kto­rých bu­de mož­né pou­žiť pou­kaz na oh­ro­ze­nie slo­bo­dy, res­pek­tí­ve o ve­ci tý­ka­jú­ce sa nap­rík­lad zmien, pre­pus­te­nia, či skon­če­nia ochran­ných lie­če­ní).

Mu­sí ísť o pí­som­né uz­ne­se­nie vy­da­né v zmys­le § 9 ods. 2, kto­ré

- mô­že byť sú­čas­ťou zá­pis­ni­ce o úko­ne (nap­rík­lad pri vä­zob­nom roz­ho­do­va­ní, su­perrý­chlom ko­na­ní, vy­hlá­se­ní roz­sud­ku na hlav­nom po­jed­ná­va­ní). To­to uz­ne­se­nie by ma­lo v zá­pis­ni­ci nas­le­do­vať po pou­če­ní o op­rav­nom pros­tried­ku, pri­čom sú­čas­ťou kla­sic­ké­ho pou­če­nia mu­sí byť aj pou­če­nie v zmys­le § 8 a § 9 ods. 1, t. j., že v kon­krét­nom ča­se, kon­krét­nym oso­bám nep­ly­nú le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku a nás­led­ne by ma­lo nas­le­do­vať oso­bit­né uz­ne­se­nie v zmys­le § 9 ods. 2, kto­ré už nie je nut­né oso­bit­ne vy­ho­to­vo­vať ak bu­de spo­lu s od­ôvod­ne­ním a pou­če­ním ob­siah­nu­té v zá­pis­ni­ci o úko­ne. Ta­ký­to pos­tup, ob­siah­nu­tie uz­ne­se­nia pod­ľa § 9 ods. 2 pria­mo v zá­pis­ni­ci o úko­ne by ma­lo byť pra­vid­lom, ak je to mož­né,

- mô­že byť vy­ho­to­ve­né aj oso­bit­né (sa­mos­tat­né) uz­ne­se­nie v zmys­le § 9 ods. 2, kto­ré by sa do­ru­čo­va­lo op­ráv­ne­ným oso­bám spo­loč­ne s roz­hod­nu­tím, pro­ti kto­ré­mu je mož­né po­dať op­rav­ný pros­trie­dok. Ten­to spô­sob pri­chá­dza do úva­hy naj­mä vte­dy, ak sa roz­ho­du­je bez prí­tom­nos­ti pro­ces­ných strán (nap­rík­lad vy­da­nie tres­tné­ho roz­ka­zu od sto­la, kto­ré ok­rem kla­sic­ké­ho pou­če­nia mu­sí ob­sa­ho­vať aj pou­če­nie v zmys­le § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 o nep­ly­nu­tí le­ho­ty na po­da­nie od­po­ru pre kon­krét­ne oso­by, nep­la­tí pre pro­ku­rá­to­ra, spo­loč­ne s kto­rým sa za­šle aj sa­mos­tat­ne vy­ho­to­ve­né uz­ne­se­nie pod­ľa § 9 ods. 2, v kto­rom už bu­de ur­če­ná le­ho­ta na po­da­nie od­po­ru – v zhod­nej dĺžke ako je uve­de­né v zá­ko­ne).

V hľa­dis­ka for­mál­ne­ho by uz­ne­se­nie pod­ľa § 9 ods. 2 ma­lo vo vý­ro­ko­vej čas­ti ob­sa­ho­vať le­ho­tu na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku, ako aj za­čia­tok jej ply­nu­tia. Nap­rík­lad pri do­ru­čo­va­ní roz­sud­ku sa v uz­ne­se­ní uve­de­nom v zá­pis­ni­ci o hlav­nom po­jed­ná­va­ní, res­pek­tí­ve sa­mos­tat­ne vy­ho­to­ve­nom (nap­rík­lad v prí­pa­de, ak by sa do­ru­čo­va­lo nep­rí­tom­né­mu ob­ža­lo­va­né­mu), uve­die, že

„Pod­ľa § 9 ods. 2 zá­ko­na č. 62/2020 Z.z. sa us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 1 ne­pou­ži­je a zá­ro­veň sa ur­ču­je, že pro­ti roz­sud­ku sp. zn.... zo dňa... mô­že ob­ža­lo­va­ný, poš­ko­de­ný, zú­čas­tne­ná oso­ba (prí­pad­ne ob­haj­ca ak pôj­de nap­rík­lad o ko­na­nie pro­ti uš­lé­mu) po­dať od­vo­la­nie do 15 dní od ozná­me­nia (ak je na hlav­nom po­jed­ná­va­ní), či do­ru­če­nia (ak je ob­ža­lo­va­ný nep­rí­tom­ný) roz­sud­ku „a to ces­tou ok­res­né­ho sú­du na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve“.

V struč­nom od­ôvod­ne­ní sa pou­ká­že na nep­ly­nu­tie le­hôt v zmys­le § 8 písm. a) v spo­je­ní s § 9 ods. 1 ako aj na § 9 ods. 2 – nap­rík­lad pri väz­bách dô­vod oh­ro­ze­nia slo­bo­dy a nas­le­do­vať bu­de pou­če­nie, že nie je prí­pus­tná sťaž­nosť). Pri vä­zob­nom roz­hod­nu­tí by vždy ma­lo nas­le­do­vať uz­ne­se­nie sú­du v zmys­le § 9 ods. 2.

Uz­ne­se­nie sú­du pod­ľa § 9 ods. 2 zá­ko­na o mi­mo­riad­nych opat­re­niach by mal súd vy­dať ex of­fo, t. j. vždy, keď dos­pe­je k zá­ve­ru, že sú spl­ne­né pod­mien­ky taxatív­ne uve­de­né v tom­to us­ta­no­ve­ní.

Nie je mož­né vy­lú­čiť ani to, že návrh na vy­da­nie uz­ne­se­nia sú­du pod­ľa § 9 ods. 2 po­dá aj op­ráv­ne­ná oso­ba (nap­rík­lad ob­vi­ne­ný). Súd by sa mal ta­kým­to po­da­ním za­obe­rať a v prí­pa­de, ak mu nech­ce vy­ho­vieť mal by to oso­be, kto­rá ta­ký­to návrh po­da­la ozná­miť (vzhľa­dom k to­mu, že us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 2 nep­red­pok­la­dá ne­ga­tív­ne roz­hod­nu­tie sú­du, bu­de pos­ta­čo­vať aj ne­for­mál­ne ozná­me­nie a to buď pí­som­nou for­mou ale­bo ozná­me­nie za­zna­me­na­né v zá­pis­ni­ci o úko­ne sú­du, z kto­ré­ho by však ma­lo byť as­poň v struč­nos­ti zjav­ne, pre­čo súd ne­po­va­žo­val za spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 9 ods. 2).

                                          

 

 

Diskusia