JUDr. Vladimír Danilák
advokátsky koncipient
Zákonnosť pokút uložených za porušenie zákazu vychádzania
Rok 2020 a 2021 sú z dôvodu pandémie späté s mnohými obmedzeniami týkajúcimi sa zásahu do základných práv a slobôd fyzických osôb. Jedným z najzásadnejších zásahov bol zaiste zásah do slobody pohybu, ktorá je zakotvená v Čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Sloboda pohybu bola obmedzená najmä zákazom vychádzania, ktorý bol opakovane zavedený uzneseniami Vlády Slovenskej republiky. Tento bol pochopiteľne vynucovaní aj prostredníctvom orgánov verejnej moci, najmä Policajným zborom Slovenskej republiky, ktorý za jeho porušenie udeľoval fyzickým osobám sankciu v podobe pokuty. Tento článok analyzuje zákonnosť uložených pokút v zmysle zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len ,,zákon č. 42/1994 Z. z.'') za porušenie zákazu vychádzania do dňa 19. 01. 2021, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 9/2021 Z. z., ktorým došlo k úprave zákona č. 42/1994 Z. z.
Dňa 05. 11. 2020 nadobudlo účinnosť uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 704 pod č. 306/2020 Z. z. v zbierke zákonov, pričom došlo k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.'') vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020.
Predmetným uznesením došlo teda k obmedzeniu slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Nastáva právna otázka v zmysle akého ustanovenia dochádzalo k sankcionovaniu takéhoto porušenia zákazu vychádzania? Podľa dostupných informácií postupovali orgány verejnej moci príslušné na prejednanie priestupku v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z.: ,,(1) Priestupku na úseku civilnej ochrany sa dopustí ten, kto a) neuposlúchne varovné signály, pokyny a výzvy vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných ústredných štátnych orgánov, okresných úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyhlasujú a vydávajú v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona.'' (Pričom v zmysle predmetného ustanovenia sa postupuje aj po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 42/1994 Z. z.).
Na prvý pohľad sa jedná o jasnú právnu formuláciu, a teda vláda vydala určitý pokyn (uznesenie) v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona a jeho porušením sa dopúšťa fyzická osoba priestupku v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. Tu je však nutné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 3b ods. 4: ,,Mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav. Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona.'' Týmto osobitným zákonom je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. a teda, ak je vyhlásený núdzový stav, počas ktorého je vyhlásený zákaz vychádzania, nemalo by sa postupovať podľa ustanovení zákona č. 42/1994 Z. z., ale malo by sa postupovať podľa ustanovení osobitného zákona, ktorým je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. a to najmä vo vzťahu k prípadnému sankcionovaniu zákazu vychádzania. Tu nastáva hlavný problém, a to, že ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenia pojednávajúce o správnych deliktoch, resp. konkrétne priestupkoch. Je teda zrejmé, že sankcionovanie za porušenie zákazu vychádzania, ktorý je vyhlásený počas núdzového stavu a ktorý je upravený v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. bolo do dňa 18. 01. 2021 nedostatočne právne upravené a podľa nášho právneho názoru za takéto porušenie nebolo možné postupovať podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) s poukazom na ustanovenie § 3b ods. 4 zákona č. 42/1994 Z. z.
Do 18. 01. 2021 sa jednalo čisto o právnu hypotézu, avšak domnievame sa, že túto hypotézu potvrdil zákonodarca tým, že dňa 19. 01. 2021 vyhlásil v zbierke zákonov zákon č. 9/2021 Z. z. ktorým došlo k úprave ustanovení § 3b ods. 4 a § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. a to nasledovne. Ustanovenie § 3b ods. 4 zákona č. 42/1994 Z. z. je v znení zákona účinného od 19. 01. 2021 nasledovné: ,,Ak bol vyhlásený núdzový stav alebo výnimočný stav, mimoriadna situácia sa z tých istých dôvod a na tom istom území nevyhlasuje.'' Novelizáciou došlo teda k odstráneniu podstatnej vetnej časti a to ,,postupuje sa podľa osobitného zákona.'' Ustanovenie § 32 ods. 1 písm. a) sa upravilo nasledovne: ,,(1) Priestupku na úseku civilnej ochrany sa dopustí ten, kto a) neuposlúchne varovné signály, pokyny a výzvy vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných ústredných štátnych orgánov, okresných úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyhlasujú a vydávajú v súvislosti s plnením úloh civilnej ochrany.'' Slová s ,,s plnením úloh podľa tohto zákona'' boli teda nahradené slovami ,,s plnením úloh civilnej ochrany.'' Na prvý pohľad je teda jasné, že zákonodarca predmetnou novelou upravil pochybnosti o možnosti postupu podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. počas núdzového stavu, nakoľko sa do dňa 19. 01. 2021 v zmysle ustanovenia § 3b ods. 4 zákona č. 42/1994 Z. z. malo postupovať počas núdzového stavu len v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. a nie podľa zákona č. 42/1994 Z. z. Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 9/2021 Z. z., ktorým došlo k novelizácii zákona č. 42/1994 Z. z. uviedol, že: ,,Novelou zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa z dôvodu jednoznačnosti precizujú niektoré ustanovenia platného zákona napríklad v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciu, tiež sa zvýrazňuje jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z.'' Je teda pravdepodobné, že zákonodarca si uvedomil imperfektnosť právnych noriem vo vzťahu k sankcionovaniu porušovania zákazu vychádzania a rozhodol sa vykonať miernu legislatívnu úpravu. V zmysle vyššie uvedeného je teda možné uviesť, že existujú určité pochybnosti o tom, či pokuty za porušenie zákazu vychádzania do dňa 18. 01. 2021 boli uložené v zmysle zákonných ustanovení alebo nie.
Ak je aj uvedená hypotéza pravdivá, problémom ostáva, že drvivá väčšina týchto pokút bola uložená v blokovom konaní. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z.: ,,Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na priestupky všeobecné predpisy.'', pričom sa odkazuje na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,zákon o priestupkoch''). Ten v ustanovení § 84 ods. 3 upravuje, že: ,,Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.'' Zákon teda žiaľ neumožňuje prieskum takto uloženej sankcie za priestupok. Je zároveň ale nutné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 09. 2015 vydané pod sp. zn. 10Sžo/1/2016, kde súd poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých bol vyslovený nasledujúci právny názor vo vzťahu k prieskumu rozhodnutí vydaných v blokovom konaní: ,,Ústava Slovenskej republiky umožňuje prostredníctvom čl. 51 ods. 1, aby zákonodarca vymedzil, resp. obmedzil prieskumnú pôsobnosť správneho súdnictva. Avšak z čl. 46 ods. 2 veta druhá ústavy nado všetku pochybnosť vyplýva záver (výkladové pravidlo čl. 152 ods. 4 ústavy), že žiadne rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd (či už hmotnoprávnej alebo procesnej povahy) z právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené. Na základe uvedených zistení ako aj právnych záverov môže Najvyšší súd v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy vysloviť právny názor, že ani čl. 46 ods. 2, ani iné články ústavy nebránia tomu, aby sa v správnom súdnictve nepreskúmavali rozhodnutia o priestupku riadne vydané v blokovom konaní. Súčasne je však nutné pri hore uvedenom právnom názore zdôrazniť podmienku riadnosti (tzn. legálnosti a legitímnosti) blokového konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou tento prieskum vykonať.“
Otázka možného prieskumu je už však témou na iný článok zaoberajúci sa možnosťou prieskumu rozhodnutí v blokovom konaní. Cieľom tohto článku bolo analyzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť pokút ukladaných v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 73/2020 Z. z. za porušenie zákazu vychádzania, pričom autor dospel k právnemu názoru, že pokuty udelené za zákaz vychádzania do dňa 18. 01. 2021 boli uložené v rozpore so zákonom.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.