Zákonnosť pokút uložených za porušenie zákazu vychádzania

JUDr. Vla­di­mír Da­ni­lák

ad­vo­kát­sky kon­ci­pient

Zá­kon­nosť po­kút ulo­že­ných za po­ru­še­nie zá­ka­zu vy­chá­dzania 

Rok 2020 a 2021 sú z dô­vo­du pan­dé­mie spä­té s mno­hý­mi ob­me­dzenia­mi tý­ka­jú­ci­mi sa zá­sa­hu do zá­klad­ných práv a slo­bôd fy­zic­kých osôb. Jed­ným z naj­zá­sad­nej­ších zá­sa­hov bol za­is­te zá­sah do slo­bo­dy po­hy­bu, kto­rá je za­kot­ve­ná v Čl. 23 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Slo­bo­da po­hy­bu bo­la ob­me­dze­ná naj­mä zá­ka­zom vy­chá­dzania, kto­rý bol opa­ko­va­ne za­ve­de­ný uz­ne­se­nia­mi Vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Ten­to bol po­cho­pi­teľ­ne vy­nu­co­va­ní aj pros­tred­níc­tvom or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci, naj­mä Po­li­caj­ným zbo­rom Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rý za je­ho po­ru­še­nie ude­ľo­val fy­zic­kým oso­bám san­kciu v po­do­be po­ku­ty. Ten­to člá­nok ana­ly­zu­je zá­kon­nosť ulo­že­ných po­kút v zmys­le zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. o ci­vil­nej ochra­ne oby­va­teľ­stva (ďa­lej len ,,zá­kon č. 42/1994 Z. z.'') za po­ru­še­nie zá­ka­zu vy­chá­dzania do dňa 19. 01. 2021, ke­dy na­do­bu­dol účin­nosť zá­kon č. 9/2021 Z. z., kto­rým doš­lo k úp­ra­ve zá­ko­na č. 42/1994 Z. z.

Dňa 05. 11. 2020 na­do­bud­lo účin­nosť uz­ne­se­nie Vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 704 pod č. 306/2020 Z. z. v zbier­ke zá­ko­nov, pri­čom doš­lo k návr­hu na ďal­šie roz­ší­re­nie opat­re­ní v rám­ci vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu pod­ľa čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, vý­ni­moč­né­ho sta­vu a nú­dzo­vé­ho sta­vu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len ,,ús­tav­ný zá­kon č. 227/2002 Z. z.'') vy­hlá­se­né­ho uz­ne­se­ním vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 587 z 30. sep­tem­bra 2020.

Pred­met­ným uz­ne­se­ním doš­lo te­da k ob­me­dzeniu slo­bo­dy po­hy­bu a po­by­tu zá­ka­zom vy­chá­dzania. Nas­tá­va práv­na otáz­ka v zmys­le aké­ho us­ta­no­ve­nia do­chá­dza­lo k san­kcio­no­va­niu ta­ké­ho­to po­ru­še­nia zá­ka­zu vy­chá­dzania? Pod­ľa dos­tup­ných in­for­má­cií pos­tu­po­va­li or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci prís­luš­né na pre­jed­na­nie pries­tup­ku v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 32 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 42/1994 Z. z.: ,,(1) Pries­tup­ku na úse­ku ci­vil­nej ochra­ny sa do­pus­tí ten, kto a) neu­pos­lúch­ne va­rov­né sig­ná­ly, po­ky­ny a vý­zvy vlá­dy, mi­nis­terstiev, os­tat­ných ús­tred­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy, iných ús­tred­ných štát­nych or­gá­nov, ok­res­ných úra­dov, ob­cí, práv­nic­kých osôb a fy­zic­kých osôb, kto­ré vy­hla­su­jú a vy­dá­va­jú v sú­vis­los­ti s pl­ne­ním úloh pod­ľa toh­to zá­ko­na.'' (Pri­čom v zmys­le pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia sa pos­tu­pu­je aj po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti no­ve­ly zá­ko­na č. 42/1994 Z. z.). 

Na pr­vý poh­ľad sa jed­ná o jas­nú práv­nu for­mu­lá­ciu, a te­da vlá­da vy­da­la ur­či­tý po­kyn (uz­ne­se­nie) v sú­vis­los­ti s pl­ne­ním úloh pod­ľa toh­to zá­ko­na a je­ho po­ru­še­ním sa do­púš­ťa fy­zic­ká oso­ba pries­tup­ku v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 32 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. Tu je však nut­né upria­miť po­zor­nosť na us­ta­no­ve­nie §  3b ods. 4: ,,Mi­mo­riad­na si­tuácia sa ne­vyh­la­su­je, ak bol vy­hlá­se­ný vý­ni­moč­ný stav ale­bo nú­dzo­vý stav. Ak bol po vy­hlá­se­ní mi­mo­riad­nej si­tuácie vy­hlá­se­ný vý­ni­moč­ný stav ale­bo nú­dzo­vý stav, pos­tu­pu­je sa pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.'' Tým­to oso­bit­ným zá­ko­nom je ús­tav­ný zá­kon č. 227/2002 Z. z. a te­da, ak je vy­hlá­se­ný nú­dzo­vý stav, po­čas kto­ré­ho je vy­hlá­se­ný zá­kaz vy­chá­dzania, ne­ma­lo by sa pos­tu­po­vať pod­ľa us­ta­no­ve­ní zá­ko­na č. 42/1994 Z. z., ale ma­lo by sa pos­tu­po­vať pod­ľa us­ta­no­ve­ní oso­bit­né­ho zá­ko­na, kto­rým je ús­tav­ný zá­kon č. 227/2002 Z. z. a to naj­mä vo vzťa­hu k prí­pad­né­mu san­kcio­no­va­niu zá­ka­zu vy­chá­dzania. Tu nas­tá­va hlav­ný prob­lém, a to, že ús­tav­ný zá­kon č. 227/2002 Z. z. neob­sa­hu­je žiad­ne us­ta­no­ve­nia po­jed­ná­va­jú­ce o správ­nych de­lik­toch, resp. kon­krét­ne pries­tup­koch. Je te­da zrej­mé, že san­kcio­no­va­nie za po­ru­še­nie zá­ka­zu vy­chá­dzania, kto­rý je vy­hlá­se­ný po­čas nú­dzo­vé­ho sta­vu a kto­rý je up­ra­ve­ný v ús­tav­nom zá­ko­ne č. 227/2002 Z. z. bo­lo do dňa 18. 01. 2021 ne­dos­ta­toč­ne práv­ne up­ra­ve­né a pod­ľa náš­ho práv­ne­ho ná­zo­ru za ta­ké­to po­ru­še­nie ne­bo­lo mož­né pos­tu­po­vať pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 32 ods. 1 písm. a) s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 3b ods. 4 zá­ko­na č. 42/1994 Z. z.

Do 18. 01. 2021 sa jed­na­lo čis­to o práv­nu hypo­té­zu, av­šak dom­nie­va­me sa, že tú­to hypo­té­zu potvr­dil zá­ko­no­dar­ca tým, že dňa 19. 01. 2021 vy­hlá­sil v zbier­ke zá­ko­nov zá­kon č. 9/2021 Z. z. kto­rým doš­lo k úp­ra­ve us­ta­no­ve­ní § 3b ods. 4 a § 32 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. a to nas­le­dov­ne. Us­ta­no­ve­nie § 3b ods. 4 zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. je v zne­ní zá­ko­na účin­né­ho od 19. 01. 2021 nas­le­dov­né: ,,Ak bol vy­hlá­se­ný nú­dzo­vý stav ale­bo vý­ni­moč­ný stav, mi­mo­riad­na si­tuácia sa z tých is­tých dô­vod a na tom is­tom úze­mí ne­vyh­la­su­je.''  No­ve­li­zá­ciou doš­lo te­da k od­strá­ne­niu pod­stat­nej vet­nej čas­ti a to ,,pos­tu­pu­je sa pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.''  Us­ta­no­ve­nie § 32 ods. 1 písm. a) sa up­ra­vi­lo nas­le­dov­ne: ,,(1) Pries­tup­ku na úse­ku ci­vil­nej ochra­ny sa do­pus­tí ten, kto a) neu­pos­lúch­ne va­rov­né sig­ná­ly, po­ky­ny a vý­zvy vlá­dy, mi­nis­terstiev, os­tat­ných ús­tred­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy, iných ús­tred­ných štát­nych or­gá­nov, ok­res­ných úra­dov, ob­cí, práv­nic­kých osôb a fy­zic­kých osôb, kto­ré vy­hla­su­jú a vy­dá­va­jú v sú­vis­los­ti s pl­ne­ním úloh ci­vil­nej ochra­ny.'' Slo­vá s ,,s pl­ne­ním úloh pod­ľa toh­to zá­ko­na'' bo­li te­da nah­ra­de­né slo­va­mi ,,s pl­ne­ním úloh ci­vil­nej ochra­ny.''  Na pr­vý poh­ľad je te­da jas­né, že zá­ko­no­dar­ca pred­met­nou no­ve­lou up­ra­vil po­chyb­nos­ti o mož­nos­ti pos­tu­pu pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 32 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. po­čas nú­dzo­vé­ho sta­vu, na­koľ­ko sa do dňa 19. 01. 2021 v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 3b ods. 4 zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. ma­lo pos­tu­po­vať po­čas nú­dzo­vé­ho sta­vu len v zmys­le ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. a nie pod­ľa zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. Zá­ko­no­dar­ca v dô­vo­do­vej sprá­ve k zá­ko­nu č. 9/2021 Z. z., kto­rým doš­lo k no­ve­li­zá­cii zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. uvie­dol, že: ,,No­ve­lou zá­ko­na o ci­vil­nej ochra­ne oby­va­teľ­stva sa z dô­vo­du jed­noz­nač­nos­ti pre­ci­zu­jú niek­to­ré us­ta­no­ve­nia plat­né­ho zá­ko­na nap­rík­lad v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­nou mi­mo­riad­nou si­tuáciu, tiež sa zvý­raz­ňu­je jed­noz­nač­nosť up­lat­ne­nia opat­re­ní ci­vil­nej ochra­ny pod­ľa zá­ko­na aj po­čas vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu a vý­ni­moč­né­ho sta­vu v sú­la­de s ús­tav­ným zá­ko­nom č. 227/2002 Z. z.'' Je te­da prav­de­po­dob­né, že zá­ko­no­dar­ca si uve­do­mil im­per­fek­tnosť práv­nych no­riem vo vzťa­hu k san­kcio­no­va­niu po­ru­šo­va­nia zá­ka­zu vy­chá­dzania a roz­ho­dol sa vy­ko­nať mier­nu le­gis­la­tív­nu úp­ra­vu. V zmys­le vy­ššie uve­de­né­ho je te­da mož­né uviesť, že exis­tu­jú ur­či­té po­chyb­nos­ti o tom, či po­ku­ty za po­ru­še­nie zá­ka­zu vy­chá­dzania do dňa 18. 01. 2021 bo­li ulo­že­né v zmys­le zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní ale­bo nie.

Ak je aj uve­de­ná hypo­té­za prav­di­vá, prob­lé­mom os­tá­va, že dr­vi­vá väč­ši­na tých­to po­kút bo­la ulo­že­ná v blo­ko­vom ko­na­ní. V zmys­le us­ta­no­ve­nia § 33 ods. 2 zá­ko­na č. 42/1994 Z. z.: ,,Ak v tom­to zá­ko­ne nie je us­ta­no­ve­né inak, vzťa­hu­jú sa na pries­tup­ky všeo­bec­né pred­pi­sy.'', pri­čom sa od­ka­zu­je na zá­kon č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch (ďa­lej len ,,zá­kon o pries­tup­koch''). Ten v us­ta­no­ve­ní § 84 ods. 3 up­ra­vu­je, že: ,,Pro­ti blo­ko­vé­mu ko­na­niu sa ne­mož­no od­vo­lať, ne­mož­no ho ob­no­viť ani pres­kú­mať mi­mo od­vo­la­cie­ho ko­na­nia.'' Zá­kon te­da žiaľ neu­mož­ňu­je pries­kum tak­to ulo­že­nej san­kcie za pries­tu­pok. Je zá­ro­veň ale nut­né pou­ká­zať na uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 25. 09. 2015 vy­da­né pod sp. zn. 10Sžo/1/2016, kde súd pou­ká­zal na via­ce­ré roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, v kto­rých bol vy­slo­ve­ný nas­le­du­jú­ci práv­ny ná­zor vo vzťa­hu k pries­ku­mu roz­hod­nu­tí vy­da­ných v blo­ko­vom ko­na­ní: ,,Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky umož­ňu­je pros­tred­níc­tvom čl. 51 ods. 1, aby zá­ko­no­dar­ca vy­me­dzil, resp. ob­me­dzil pries­kum­nú pô­sob­nosť správ­ne­ho súd­nic­tva. Av­šak z čl. 46 ods. 2 ve­ta dru­há ús­ta­vy na­do všet­ku po­chyb­nosť vy­plý­va zá­ver (vý­kla­do­vé pra­vid­lo čl. 152 ods. 4 ús­ta­vy), že žiad­ne roz­hod­nu­tie správ­ne­ho or­gá­nu tý­ka­jú­ce sa zá­klad­ných práv a slo­bôd (či už hmot­nop­ráv­nej ale­bo pro­ces­nej po­va­hy) z prá­vo­mo­ci správ­ne­ho súd­nic­tva nes­mie byť vy­lú­če­né. Na zá­kla­de uve­de­ných zis­te­ní ako aj práv­nych zá­ve­rov mô­že Naj­vyš­ší súd v sú­la­de s čl. 152 ods. 4 ús­ta­vy vy­slo­viť práv­ny ná­zor, že ani čl. 46 ods. 2, ani iné člán­ky ús­ta­vy neb­rá­nia to­mu, aby sa v správ­nom súd­nic­tve nep­res­kú­ma­va­li roz­hod­nu­tia o pries­tup­ku riad­ne vy­da­né v blo­ko­vom ko­na­ní. Sú­čas­ne je však nut­né pri ho­re uve­de­nom práv­nom ná­zo­re zdô­raz­niť pod­mien­ku riad­nos­ti (tzn. le­gál­nos­ti a le­gi­tím­nos­ti) blo­ko­vé­ho ko­na­nia. Pre­to, ak správ­ny súd na zá­kla­de tvr­de­nia ža­lob­cu ale­bo iné­ho účas­tní­ka súd­ne­ho pries­ku­mu v sú­vis­los­ti s ap­li­ká­ciou čl. 46 ods. 2 ús­ta­vy na­do­bud­ne opod­stat­ne­né po­chyb­nos­ti o riad­nos­ti roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho v blo­ko­vom ko­na­ní, je je­ho po­vin­nos­ťou ten­to pries­kum vy­ko­nať.“

Otáz­ka mož­né­ho pries­ku­mu je už však té­mou na iný člá­nok za­obe­ra­jú­ci sa mož­nos­ťou pries­ku­mu roz­hod­nu­tí v blo­ko­vom ko­na­ní. Cie­ľom toh­to člán­ku bo­lo ana­ly­zo­vať zá­kon­nosť, resp. ne­zá­kon­nosť po­kút uk­la­da­ných v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 32 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 42/1994 Z. z. v zne­ní zá­ko­na č. 73/2020 Z. z. za po­ru­še­nie zá­ka­zu vy­chá­dzania, pri­čom autor dos­pel k práv­ne­mu ná­zo­ru, že po­ku­ty ude­le­né za zá­kaz vy­chá­dzania do dňa 18. 01. 2021 bo­li ulo­že­né v roz­po­re so zá­ko­nom.

Diskusia