Je možné krádež spáchanú vlámaním kvalifikovať ako zločin poškodzovania cudzej veci spáchaný vlámaním?
Cieľom toho príspevku je aspoň v stručnosti poukázať na niektoré nelogické trendy, ktoré sa začínajú objavovať v aplikačnej praxi v súvislosti s právnym posúdením trestných činov krádeže spáchaných vlámaním.
Ide spravidla o skutkovo jednoduché prípady, v ktorých napríklad páchateľ vnikne do uzamknutej pivnice tak, že vylomí vstupné dvere na pivnici, pričom následne z pivnice odcudzí napríklad bicykel v hodnote 500 euro a na vylomených vstupných dverách do pivnice spôsobí škodu vo výške 300 euro.
Takéto prípady boli doposiaľ právne kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) (spôsobenie malej škody na odcudzených veciach), písm. b) (prisvojenie si cudzej veci zmocenením za pomoci vlámania) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. (spôsobenie malej škody poškodením vstupných dverí). Táto právna kvalifikácia nebola doposiaľ sporná.
Časť orgánov činných v trestnom konaní v Bratislavskom kraji však akutálne začína takéto prípady právne posudzovať inak a to ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) (spôsobenie malej škody na odcudených veciach) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom (!) poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 (spôsobenie malej škody poškodením vstupných dverí), ods. 3 písm. c) (zavážnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. e) Tr. zák., t. j. poškodenie cudzej veci spáchané vlámaním).
Z uvedenej zmeny právnej kvalifikácie takýchto konaní vyplýva, že znak „vlámanie“ je časťou orgánov činných v trestnom konaní „presunutý“ z trestného činu krádeže do trestného činu poškodzovania cudzej veci, teda obvinenému je kladené za vinu, že vlámaním spáchal trestný čin poškodzovania cudzej veci a nie trestný čin krádeže.
Takáto právna kvalifikácia je podľa môjho názoru absolútne nesprávna a ide o zjavné „násilné“ nadhodnotenie právnej kvalifikácie s cieľom „dostať obvineného do zločinu“.
Ohľadne znaku „vlámania“ je nutné vychádzať z ustanovenia § 122 ods. 4 Tr. zák., ktoré definuje, kedy je trestný čin spáchaný vlámaním. Stane sa tak len vtedy, pokiaľ páchateľ „vnikne do uzavretého priestoru“.
Z uvedeného vyplýva (§ 122 ods. 4 Tr. zák. a contrário), že trestný čin nie je spáchaný vlámaním, pokiaľ sa samotný trestný čin „vyčerpá“ (je dokonaný) bez ohľadu na to, či páchateľ vnikne, alebo nevnikne do uzatvoreného priestoru a keď je iba prostriedkom na spáchanie iného trestného činu, ktorý je práve spojený s „vniknutím do uzatvoreného priestoru“.
Vo vyšie popisovaných trestných veciach je cieľom (úmyslom) páchateľa odcudziť veci, ktoré sa nachádzajú v pivničných priestoroch, t. j. „vniknutie do uzatvoreného priestoru“ (vlámanie) tu je páchateľom spojené s trestným činom krádeže. Trestný čin poškodzovania cudzej veci je iba prostriedkom pre spáchanie trestného činu krádeže a poškodením dverí je dokonaný, ak je spôsobená mala škoda (teda v základnej skutkovej podstate podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.) s tým, že znak „vlámanie, t. j. vniknutie do uzatvoreného priestoru“ už nie je pokrytý trestným činom poškodzovania cudzej veci (ktorý už bol dokonaný), ale je neoddeliteľnou súčasťou trestného činu krádeže (úmyslom páchateľa je vniknúť do uzatvoreného priestoru s cieľom zmocniť sa cudzích vecí a nie s cieľom poškodiť cudziu vec).
Právnu kvalifikáciu trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. (s poukazom na znak „vlámanie“) by bolo možné použiť teoreticky v iných prípadoch, napríklad v prípade, ak by úmyslom (cieľom) páchateľa bolo vniknúť do uzatvoreného priestoru z dôvodu, aby tam (v uzatvorenom priestore) poškodil cudziu vec, t. j. znak „vlámanie“ by tu bol neoddeliteľnou súčasťou trestného činu poškodzovania cudzej veci.
Vo vyššie popísaných trestných veciach musí byť preto znak „vlámanie“ súčasťou trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a nie súčasťou len alebo aj „vedľajšieho“ trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zák., ktorého spáchanie slúži len ako prostriedok na rozvinutie všetkých znakov trestného činu krádeže.
Vzhľadom na uvedené je podľa môjho názoru nevyhnutné odmietnuť „presúvanie“ znaku „vlámania“ z trestného činu krádeže do trestného činu poškodzovania cudzej veci a to iba z dôvodu, že to zaručuje prísnejšiu právnu kvalifikáciu pre obvineného, nakoľko logickým a teleologickým výkladom je nutné dospieť k záveru, že ak chce páchateľ v uzatvorenom priestore odcudzovať cudzie veci, potom vniknutie do tohto uzatvoreného priestoru prekonaním zabezpečovacej prekážky je neoddeliteľnou súčasťou trestného činu krádeže, nakoľko práve trestný čin krádeže je zákonodarcom koncipovaný na to, aby postihoval prisvojovanie si cudzích vecí ich zmocnením.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.