Zadržanie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu po tom, ako bol prokurátorom udelený súhlas na zadržanie takejto osoby

Ras­tis­lav Ron­dík, po­ve­re­ný prís­luš­ník PZ

            Za­dr­ža­nie oso­by po­doz­ri­vej zo spá­chania tres­tné­ho či­nu po tom, ako bol pro­ku­rá­to­rom ude­le­ný súh­las na za­dr­ža­nie ta­kej­to oso­by v zmys­le § 85 ods. 1 TP

            Pretr­vá­va­jú­ce ap­li­kač­né prob­lé­my pri za­dr­žia­va­ní oso­by v zmys­le § 85 ods. 1 TP pretr­vá­va­jú aj v sú­čas­nej do­be, a to po mno­hých dis­ku­siách k tej­to prob­le­ma­ti­ke. V nas­to­le­nom prí­pa­de by som chcel pou­ká­zať na prob­le­ma­ti­ku fak­tic­ké­ho za­dr­ža­nia po­doz­ri­vej oso­by v zmys­le § 85 ods. 1 TP po tom, ako bol zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra da­ný na jej za­dr­ža­nie súh­las, pri­čom tá­to oso­ba sa zdr­žia­va na nez­ná­mom mies­te, prí­pad­ne sa skrý­va a pod. a kto­rú nás­led­ne náj­de (spo­zo­ru­je) hliad­ka zlo­že­ná z prís­luš­ní­kov PZ, kto­rí nie sú po­li­caj­tmi v zmys­le TP, te­da nie sú op­ráv­ne­ní zreali­zo­vať za­dr­ža­nie tej­to oso­by v zmys­le us­ta­no­ve­ní TP.  

            Zo stra­ny vy­šet­ro­va­te­ľov PZ a po­ve­re­ných prís­luš­ní­kov PZ, sú v rám­ci za­dr­ža­nia ta­kej­to oso­by žia­da­ní o sú­čin­nosť prís­luš­ní­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru, či to už v zmys­le § 17b ods. 1 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re, ale­bo za vy­uži­tia op­ráv­ne­nia v zmys­le § 17 toh­to zá­ko­na, čo lo­gic­ky v praxi spô­so­bu­je prob­lé­my, či do osob­nej slo­bo­dy v tom ča­se za­sia­hol op­ráv­ne­ný or­gán.

            Som to­ho ná­zo­ru, že ak bol vy­da­ný súh­las na za­dr­ža­nie po­doz­ri­vej oso­by ( § 85 ods. 1 TP), tak ďa­lej  je mož­né pos­tu­po­vať  len pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku a aj v ďal­šom  pri za­sa­ho­va­ní do osob­nej slo­bo­dy oso­by („po­doz­ri­vej“) sa z to­ho dô­vo­du mô­žu up­lat­niť  len zá­kon­né dô­vo­dy, v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku, a to v zmys­le le­gi­ti­mi­ty len zo stra­ny  op­ráv­ne­né­ho or­gá­nu „po­li­caj­ta“ (§ 10 ods. 7 až ods. 9 TP) a nie pros­tred­níc­tvom  prís­luš­ní­kov PZ s up­lat­ne­ním ich op­ráv­ne­nia, v zmys­le zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re. V prí­pa­de  sú­čin­nos­ti zo stra­ny prís­luš­ní­kov PZ sa us­ta­no­ve­nia zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re mô­žu up­lat­niť len v spo­je­ní s us­ta­no­ve­nia­mi  Tres­tné­ho po­riad­ku: napr.  § 120 ods. 1 ods. 3  TP -  pred­ve­de­nie ob­vi­ne­né­ho, kto­rý bol pred­vo­la­ný na úkon a ne­dos­ta­vil sa naň ale­bo aj bez pred­vo­la­nia ak je to pot­reb­né na ús­peš­né vy­ko­na­nie úko­nu,  skrý­va sa pod..., § 128 ods. 1 TP – pred­ve­de­nie sved­ka, u kto­ré­ho bo­lo már­ne je­ho riad­ne  pred­vo­la­nie, § 88 ods. 1 ods. 3 TP -  za­bez­pe­če­nie sved­ka v ko­na­ní pred sú­dom, aj pred­ve­de­nie v zmys­le § 196 ods. 2 TP, v ko­na­ní pred sú­dom § 448a TP - pred­ve­de­nie oso­by na účel roz­ho­do­va­nia o ochran­nom lie­če­ní, ako aj iné us­ta­no­ve­nia, kto­ré mô­že up­lat­ňo­vať aj prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rý nie je po­li­caj­tom v zmys­le § 10 TP, keď je to jas­ne uve­de­né v us­ta­no­ve­niach Tres­tné­ho po­riad­ku. Pre­to op­ráv­ne­nia, kto­ré nie sú expres­sis ver­bis uve­de­né v Tres­tnom po­riad­ku, nie je mož­né nah­rá­dzať iný­mi op­ráv­ne­niam, kto­ré ma­jú vplyv v tres­tnom ko­na­ní a hlav­ne sa ap­li­ku­jú pre úče­ly tres­tné­ho stí­ha­nia. Pos­tup vo ve­ci, v kto­rej sa ve­die tres­tné stí­ha­nie, čo sa tý­ka zá­sa­hu do osob­nej slo­bo­dy, by ne­bol v sú­la­de so zá­ko­nom, ak by sa ta­ká oso­ba, na kto­rú bol vy­da­ný súh­las na jej za­dr­ža­nie, za­bez­pe­čo­va­la pre úče­ly tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re, nap­rík­lad  aj za up­lat­ne­nia op­ráv­ne­nia za úče­lom jej pred­ve­de­nia pod­ľa § 17 zá­ko­na o PZ po tom, ako by sa po tej­to oso­be vy­hlá­si­lo pát­ra­nie, keď­že ta­ký­to pos­tup Trest­ný po­ria­dok neup­ra­vu­je ani nep­red­pok­la­dá. Aj keď čl. 2 písm. c) bod č. 9 NMV č. 3/2021 uvá­dza, že hľa­da­nou oso­bu sa ro­zu­mie aj po­doz­ri­vá oso­ba, a pre­to to evo­ku­je k to­mu, že by sa v prí­pa­de vy­pát­ra­nia ta­kej­to oso­by moh­lo up­lat­niť us­ta­no­ve­nie § 17 ods. 1 ale­bo ods. 2  zá­ko­na o PZ, tak by ta­ký­to pos­tup ne­bol v sú­la­de s Tres­tným po­riad­kom a to z dô­vo­du, že pred­ve­de­nie ta­kej­to oso­by nie je up­ra­ve­né v § 85 a nasl. TP a na­vy­še po­kiaľ by tak­to pos­tu­po­val nie po­li­cajt v zmys­le TP.V ta­kom­to prí­pa­de nie je mož­né up­lat­niť ani tzv. ana­ló­giu, kto­rá by  ma­la za nás­le­dok exten­zív­ne účin­ky, keď­že sa jed­ná o Ústa­vou za­ru­če­né prá­vo na osob­nú slo­bo­du, do kto­rých je mož­né za­siah­nuť len z dô­vo­dov a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon.

            Pre­to na zá­kla­de vy­ššie uve­de­né­ho je mož­né uza­vrieť, že za sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy mô­že za­dr­ža­nie po­doz­ri­vej oso­by vy­ko­nať len po­li­cajt pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku a ten­to pos­tup nie je mož­né ob­chá­dzať us­ta­no­ve­nia­mi  zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re, keď­že to Trest­ný po­ria­dok vy­slo­ve­ne neu­vá­dza, neu­mož­ňu­je. Aký­koľ­vek iný pos­tup je len pries­to­rom na vy­tvá­ra­nie po­chyb­nos­tí v rám­ci zá­sa­dy vy­plý­va­jú­cej z teórie plo­dov ot­rá­ve­né­ho stro­mu.

Diskusia