Musí byť spracovateľ znaleckého posudku za znalecký ústav znalcom?

Publikované: 26. 01. 2024, čítané: 603 krát
 

 

                Musí byť spracovateľ znaleckého posudku za znalecký ústav znalcom?

V praxi bolo doposiaľ sporné, či je nutné, aby osoba, ktorá spracovala znalecký posudok za znalecký ústav bola zároveň znalcom zapísaným v zozname znalcov a ak nie, či je ju možné na hlavnom pojednávaní vypočuť a ak áno, v akom procesnom postavení (napríklad, či je nutné ju pribrať do konania ad hoc).

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Tdo/35/2023 zo dňa 14.08.2023 sa k tejto spornej otázke vyjadril tak, že

z ustanovenia § 268 ods. 2 Tr. por. nevyplýva potreba, aby bola osoba, ktorá za znalecký ústav spracovala znalecký posudok, zároveň znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom MS SR. Požiadavka obvineného, aby bola taká osoba do konania ad hoc pribratá ako znalec preto nemá oporu v Trestnom poriadku, pričom pokiaľ by takýto postup mal byť aplikovaný, potom by orgán činný v trestnom konaní, respektíve súd do konania na podanie znaleckého posudku nemusel pribrať znalca, či znalecký ústav, ale bez ďalšieho by namiesto znaleckého ústavu pribral len osobu spracovateľa znaleckého posudku, čo by však bolo v rozpore nielen s ustanovením § 147 ods. 1 Tr. por., ale aj ustanovením prvej vety § 143 ods. 2 Tr. por., podľa ktorej ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi ak s tým súhlasí, keďže KEÚ PZ je zapísaný v zozname znalcov v odbore Kriminalistika.

Vetná konštrukcia uvedená v ustanovení § 147 ods. 3 Tr. por. „osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania“ má svoje opodstatnenie práve z dôvodu, že znalecký ústav (v tomto prípade KEÚ PZ) je právnickou osobou, ktorá je umelým právnym útvarom, ktorý môže navonok konať len prostredníctvom fyzickej osoby. Spracovateľ znaleckého posudku, ktorý podal znalecký ústav, teda nemusí byť znalcom, avšak na hlavnom pojednávaní sa vypočuje ako znalec, pričom táto osoba nemusí byť do konania pribratá ad hoc ako znalec. Najvyšší súd poukazuje na znenie ustanovenia § 143 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie znaleckého posudku podľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť k obsahu znaleckého posudku. Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá má byť vypočutá k obsahu znaleckého posudku musí byť znalcom len vtedy, ak bola do konania na podanie znaleckého posudku pribratá znalecká organizácia, pričom aj zákon č. 382/2004 Z.z. v § 4 ods. 4 písm. b) rozlišuje medzi právnickou osobou – znaleckou organizáciou a právnickou osobou – znaleckým ústavom.

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia