Ako má súd postupovať pri nasadení tých istých agentov v tej istej veci z hľadiska času ich použitia?

Ako má súd postupovať pri opätovnom nasadení tých istých agentov v tej istej veci z hľadiska času ich použitia?

V praxi bolo doposiaľ sporné, ako má súd postupovať pri opätovnom nasadení tých istých agentov v tej istej veci a to z hľadiska času ich použitia a dôvodov ich opätovného použitia (alebo povedané inak, je možné znovu nasadiť agentov na 6 mesiacov alebo už len na 2 mesiace?) a kedy je prípustné vykonávanie opakovaných predstieraných prevodov v tej iste veci.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Tdo/35/2023 zo dňa 14.08.2023 sa k tejto spornej otázke vyjadril tak, že

Najvyšší súd v zhode s obvineným uvádza, že pokiaľ sú agenti v rovnakej veci opätovne nasadení po tom, ako uplynul predĺžený čas ich pôvodného, respektíve už opakovaného nasadenia, potom ich nie je možné nasadiť znova na základné šesťmesačné obdobie. Dôvodom na takúto úvahu je fakt, že agenti už v rovnakej trestnej veci nasadení boli a teda ich opätovné nasadenie v rovnakej trestnej veci je nevyhnutné podradiť pod ustanovenie druhej vety § 117 ods. 7 Tr. por. (upravujúce čas použitia agenta vždy len o dva mesiace) vychádzajúc z toho, že pokiaľ dôvodnosť nasadenia agenta bola potvrdená v základnom čase jeho nasadenia (t. j. v čase šesť mesiacov), potom z hľadiska požiadavky proporcionality musí byť predlžovanie tohto času vždy čo najkratšie, a to práve s cieľom zasahovať do práv tretích osôb len v nevyhnutnej miere.

Najvyšší súd zároveň dodáva, že na opätovné nasadenie agentov po tom, ako uplynul predĺžený čas ich pôvodného nasadenia, musia existovať relevantné dôvody, pretože v prípade ich neexistencie by bolo nevyhnutné dospieť k rovnakému záveru, k akému dospel obvinený, t. j. že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s § 117 ods. 7 Tr. por. práve z dôvodu, že čas predĺženia nasadenia agentov bezprostredne nadväzuje na čas, na ktorý už boli nasadení, vychádzajúc z požiadavky, že predĺžiť možno len čas, ktorý už uplynul. Takým relevantným dôvodom môže byť napríklad skutočnosť, že obvinený dočasne prestal páchať trestnú činnosť a k jej páchaniu sa neskôr vrátil.

K opakovaným predstieraným prevodom v tej istej veci najvyšší súd poukázal na rozsudok ESĽP z 23.11.2017 vo veci Grba proti Chorvátsku (č. sťažnosti 47074/12), z ktorého vyplýva, že pristúpenie k opakovaným predstieraným prevodom je možné vo všeobecnosti považovať za prípustné len za predpokladu, že ide o pokračujúcu trestnú činnosť a nielen jednorazový čin. Uvedený postup môže byť použitý s cieľom navodiť dôveru jednotlivca za účelom rozkrytia rozsahu páchanej trestnej činnosti k významnejšiemu zdroju a tým aj k odhaleniu okruhu všetkých zainteresovaných osôb. Činnosť agentov však v takomto prípade musí ostať pasívna a nesmie podnecovať k spáchaniu trestného činu, prípadne k jeho spáchaniu vo väčšom rozsahu, ako dotknuté osoby zamýšľali, nebyť ovplyvnenia chodu udalostí zo strany policajných agentov. ESĽP ďalej uviedol, že na opakované predstierané prevody musia existovať pádne dôvody, ku ktorým patria najmä potreba obstarať dostatočne rozsiahly dôkazný materiál, snaha lepšie pochopiť povahu a rozsah páchanej trestnej činnosti alebo objasniť širší okruh súvislostí a zainteresovaných osôb. ESĽP zároveň uviedol, že záujmy spravodlivosti vyžadujú, aby bol páchateľ potrestaný za trestnú činnosť v rozsahu, v akom ju zamýšľal spáchať, nebyť aktívneho pôsobenia policajných agentov. ESĽP ďalej uviedol, že bolo povinnosťou súdov náležite preskúmať dôvody na použitie opakovaných predstieraných prevodov a to najmä s prihliadnutím k nahromadenému dôkaznému materiálu a genéze kontaktov medzi sťažovateľom a policajnými agentmi. ESĽP v konečnom dôsledku vyslovil, že potrestanie sťažovateľa zo strany vnútroštátnych súdov za pokračujúcu trestnú činnosť bez toho, aby súdy preskúmali, v akom rozsahu k jej páchaniu prispeli agenti, nie je možné považovať za spravodlivé.

Diskusia