Aktuálna trestná judikatúra Najvyššieho súdu SR

Publikované: 02. 07. 2024, čítané: 1061 krát
 

 Právne vety judikatúry schválenej na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 26.06.2024

Tpj 57/2024-1


Skutočnosťou alebo dôkazom skôr neznámym ako zákonným predpokladom pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 až 3 Trestného poriadku nie je rozhodnutie súdu, ktorým bolo konanie spolupáchateľa právne posúdené iným spôsobom, pretože obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok určený v zásade na nápravu nedostatkov skutkovej povahy. Rozhodnutie súdu môže byť skutočnosťou skôr neznámou len v prípade, ak to zákon výslovne ustanovuje (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku).

 

 

Tpj 57/2024-2

Pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje vyhrážanie smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Znakom tejto základnej skutkovej podstaty nie je použitie násilia (na rozdiel od hrozby bezprostredného násilia alebo hrozby inou ťažkou ujmou). Preto ak sa ho páchateľ pri spáchaní činu dopustí, naplní znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (závažnejším spôsobom konania) s poukazom na § 138 písm. d) prvá alinea Trestného zákona (násilím).

 

Spôsoby konania uvedené v § 138 písm. d) Trestného zákona sú formulované alternatívne (postačuje splnenie ktoréhokoľvek z nich) a v prípade násilia, na rozdiel od ostatných alternatív, nejde o okolnosť, ktorá je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a na ktorú nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona.

 

 

Tpj 57/2024-3

Z ustálenej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie[1]* vyplýva dôvod pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu na základe porušenia čl. 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, ktoré upravuje povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Existujúca zákonná úprava obligatórnych dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu uvedených v § 23 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov je tak v súlade s povinnosťou jej euro-súladného výkladu fakticky doplnená o tento ďalší dôvod vyplývajúci z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie.

Tpj 57/2024-4


Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 396/2019 Z. z. nie je možné za obvyklý pobyt odsúdeného považovať jeho administratívne nahlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ale skutočné miesto jeho pobytu, kde má vytvorené osobné, rodinné, pracovné a obdobné sociálne väzby, ktoré sú určujúce k tomu, aby došlo k jeho resocializácii, resp. k uľahčeniu jeho sociálnej nápravy.

 

Miesto trvalého, resp. posledného trvalého pobytu odsúdeného (ako administratívna, resp. evidenčná kategória) je rozhodné len pre určenie miestnej príslušnosti krajského súdu na konanie ako vykonávajúceho justičného orgánu podľa § 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.;[2]* to platí aj pri posudzovaní podmienok na odovzdanie rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.

 


Tpj 57/2024-5


Všeobecné súdy sú povinné skúmať dôvody neprípustnosti vydania osoby do cudziny nielen podľa § 501 Trestného poriadku ale aj z pohľadu dôvodov nepovolenia vydania podľa § 510 ods. 2 Trestného poriadku. Pri posudzovaní záruk poskytnutých dožadujúcim štátom musí súd rozhodujúci o vydaní, aj s ohľadom na čl. 3 Dohovoru, posúdiť kvalitu a dôveryhodnosť týchto záruk a pri rozhodovaní určiť mieru pravdepodobnosti porušenia práv vyžiadanej osoby v cieľovej krajine (tzv. test domnienok vážnych dôvodov).

 

Tpj 57/2024-6


I. Podľa zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov nie je prekážkou vecného posúdenia odvolania, ak bolo podané iba odsúdenou osobou proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o odmietnutí uznania a vykonania cudzieho rozhodnutia. Také odvolanie nie je možné zamietnuť s poukazom na § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako podané neoprávnenou osobou s tým, že by malo ísť o odvolanie podané v neprospech odsúdeného.

 

II. Pre odmietnutie uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona č. 549/2011 Z. z. musí byť konajúcim súdom zistený zjavný vecný rozpor špecifikovaný konkrétnymi skutočnosťami medzi rozhodnutím a osvedčením, ktorý sa nepodarí odstrániť vyžiadaním stanoviska, resp. dodatočných informácií od justičného orgánu štátu pôvodu podľa § 16 ods. 3 tohto zákona.


             

Tpj 57/2024-7


Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 Trestného zákona, a to už v jeho základnej skutkovej podstate, musí byť vydaných do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví najmenej sedem osôb.
[3]* Tieto sa však nemusia nachádzať v jednom čase na jednom mieste, ale môžu byť do tohto nebezpečenstva vydané aj postupne v bezprostrednej časovej súvislosti. Iného podobného nebezpečného konania podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa preto dopustí aj vodič motorového vozidla, ktorý bezohľadnou jazdou hrubo porušujúcou pravidlá cestnej premávky hoci aj postupne avšak v krátkom časovom intervale ohrozí život a zdravie najmenej siedmich ďalších účastníkov cestnej premávky.


 

Tpj 57/2024-8

Pri nahradení vydávacej väzby podľa § 506 ods. 1 Trestného poriadku je možné postupovať analogicky ako v prípade väzby podľa § 71 Trestného poriadku, pričom toto konštatovanie nie je v rozpore s ustanovením § 506 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré upravuje iba situácie, keď zaniknú dôvody vydávacej väzby, zatiaľ čo pri nahradení väzby sa predpokladá existencia dôvodu väzby.

 

Pre účely rozhodovania o možnosti nahradenia vydávacej väzby niektorým z inštitútov podľa § 80 a § 81 Trestného poriadku sa tieto ustanovenia použijú len primerane, v dôsledku čoho nie je možné trvať na aplikácii § 80 ods. 2 Trestného poriadku, resp. § 81 ods. 1 Trestného poriadku v tej časti, kde sa pre možnosť nahradenia väzby v prípade stíhania pre obzvlášť závažný zločin vyžaduje prítomnosť výnimočných okolností prípadu za predpokladu, že dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa právneho poriadku štátu, ktorý o vydanie osoby žiada, nedosahuje pri úmyselnom trestnom čine najmenej 10 rokov. Kritériá uvedené v § 10 a § 11 Trestného zákona pre posúdenie, či by podľa právneho poriadku Slovenskej republiky išlo o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin sa musia uplatniť vo vzťahu k právnej kvalifikácii z pohľadu formy zavinenia a trestnej sadzby ustanovenej v právnom poriadku štátu, ktorý o vydanie osoby žiada.[4]*

 

 

Tpj 57/2024-9


Ustanovenie § 117 Trestného poriadku je vo vzťahu k ustanoveniu § 114 Trestného poriadku ustanovením špeciálnym, keďže osobitne upravuje použitie informačno-technických prostriedkov agentom na zdokumentovanie jeho činnosti a jeho vstup do obydlia, čo znamená, že § 114 Trestného poriadku sa v prípade postupu podľa § 117 Trestného poriadku nepoužije. Podkladom na použitie informačno-technických prostriedkov agentom v obydlí je príkaz na jeho použitie, za predpokladu, že disponuje súhlasom oprávnenej osoby na vstup do obydlia. Na tento účel už nie je potrebné duplicitne (nadbytočne) vydávať príkaz na vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 Trestného poriadku, ktorého vydanie je namieste, ak obrazovo-zvukový záznam nevyhotovuje agent.


Tpj 57/2024-10


Pri absencii inej zákonnej výnimky z uplatnenia zásady špeciality by jej porušenie mohlo naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, ak už prebiehajúce trestné stíhanie nebolo súdom zastavené, hoci bolo podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pre nedostatok potrebného súhlasu s trestným stíhaním konkrétnej osoby neprípustné. Naposledy uvedené ustanovenie Trestného poriadku sa vzťahuje výhradne na slovenské vnútroštátne trestné stíhanie podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku a nie aj na postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri uznávaní a výkone právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia vydaného súdom členského štátu v trestnom konaní podľa  § 1 písm. b) zákona č. 549/2011 Z. z.

 

 

Tpj 57/2024-11


Ak sa súd v záujme urýchlenia konania alebo z iného dôležitého dôvodu rozhodne vylúčiť a následne spojiť veci podľa § 21 Trestného poriadku, je povinný poskytnúť obvinenému plnú možnosť na uplatnenie jeho obhajovacích práv, a to aj vo vzťahu k tej časti konania, ktorej sa z dôvodu vylúčenia veci obvinený nemohol zúčastniť. Vo vzťahu k výsluchom jednotlivých osôb (bez ohľadu na ich procesné postavenie) to znamená, že súd musí oboznámiť obvineného s obsahom v jeho neprítomnosti realizovaných výsluchov, umožniť mu vyjadriť sa k nim a ak o to obvinený požiada, je povinný ich zopakovať (s výnimkou tých, u ktorých sú vo vzťahu k tomuto obvinenému dané dôvody pre odmietnutie vykonania takého dôkazu) a poskytnúť mu tak možnosť na plné uplatnenie jeho práva klásť vyslúchaným osobám otázky (§ 254 ods. 2, § 260 a § 262 Trestného poriadku argumentum a minori ad maius).

 

 

Tpj 57/2024-13


Proti uzneseniu, ktorým predseda senátu podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku po preskúmaní obžaloby nariadil termín hlavného pojednávania, nie je prípustná sťažnosť; a maiori ad minus to platí aj v prípade, ak rozhoduje samosudca.

 

 

Tpj 57/2024-14


V konaní podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku súd nevyhodnocuje okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu benefitov spolupracujúcej osobe, ani ich zákonnosť či primeranosť, ale posudzuje výlučne to, či prokurátor v určenej lehote doplnil náležitosti obžaloby. Primerané použitie ustanovení § 241 a § 244 Trestného poriadku znamená, že aj proti rozhodnutiu vydanému podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku je možné podať sťažnosť a v prípade, ak obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku, výlučne pokiaľ ide o jej doplnenie o uvedenie poskytnutých benefitov spolupracujúcej osobe, súd ju s poukazom na primerané použitie § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku alebo § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku vráti prokurátorovi do prípravného konania; inak podľa § 567t ods. 1 Trestného poriadku rozhodne, že obžaloba spĺňa zákonné náležitosti.

 

 



[1]* rozsudok z 25. júla 2018 vo veci C-216/18 PPU a rozsudok zo 17. decembra 2020 v spojenej veci C-354/20 PPU a C-412/20 PPU

[2]* vzhľadom na zmenu právnej úpravy aktualizuje R 14/2017

[3]* R 39/1982

[4]* R 3/2016


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia