Mgr. Erika Krutková
Tlačová správa prokuratúry porušila prezumpciu neviny
(rozsudok ESĽP zo dňa 07.01.2025 vo veci Yoncheva proti Bulharsku č. 39127/19)[1]
Úvodná poznámka
Rozsudok ESĽP vo veci Yoncheva proti Bulharsku približuje prípad sťažovateľky Eleny Yoncheva[2], bulharskej novinárky, opozičnej političky, poslankyne národného zhromaždenia a poslankyne Európskeho parlamentu, ktorá bola stíhaná pre trestný čin legaliacie príjmu z trestnej činnosti. Trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie jej bolo vznesené prokurátorom Úradu Špeciálnej prokuratúry v Bulharsku na základe oznámenia poslancov vládnucej strany. ESĽP konštatoval porušenie prezumpcie neviny podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru, ku ktorému došlo prostredníctvom tlačovej správy zverejnej Úradom špeciaélnej prokuratúry, ktorou informovali o prípade sťažovateľky, ktorú ďalej prevzali elektronické a printové média. Jej následné masívne šírenie zo strany médii považoval ESĽP za priťažujúcu okolnosť.
Úrad Špeciálnej prokuratúry ako aj Špecializovaný trestný súd v Bulharsku boli založené podľa vzoru týchto inštitúcii na Slovensku. V prípade Slovanska ako aj Bulharska v súvislosti so vznikom špecializovaných protikoupčných zložiek významnú úlohu externé faktory (prístupové rokovania o vstupe krajín do Európskej únie), ktoré prevážili na reálnymi problémami a potrebami krajín pri zefektívnení predchádzania, odhaľovania a stíhania korupcie (pozri tu, tu a tu). Nedávne zrušenie špecilizovaných protikorupčných zložiek v Bulharsku (pozri tu, tu a tu) bolo odôvodňované najmä obavou z ich možného zneužívania zo strany vládnucej politickej moci na zastrašovanie a kriminalizáciu opozície.
Na riziko ovládnutia špecializovaných protikorupčných zložiek v krajine a snahu o získanie kontroly nad nimi zo strany vládnucej moci upozorňuje aj Rada Európy vo svojej štúdii z mája 2023 (pozri tu).
Aj tento rozsudok ESĽP ukazuje, že tieto úvahy bulharského zákonodarcu nemožno označiť za nepodložené, či dokonca vymyslené.
Posledné roky boli v istom smere zvláštnym obdobím, keď emócie mnohým zatemnili rozum a vzájomne sa prebiehali vo veľkoleposti lacných fráz a klišé o spravodlivosti, ktorými plnili titulné stránky v pochabej honbe za mediálnou slávou a sebaprezentáciou, či v snahe uspokojiť hlad médii po pikantných vyhláseniach. Tento neduh sa nevyhol ani justícii. Sudcovia pri svojej túžbe po otvorenosti začali poskytovať rozhovory a zúčastňovať sa najrôznejších diskusí a podujatí. Mnohí však zabudli na to najdôležitejšie, a to chrániť integritu trestného konania. Výsledkom náhlej angažovanosti časti sudcovského stavu, sú rozhodnutia o ich vylúčení z konania a rozhodovania vo viacerých trestných veciach. Ako tým reálne prispeli k zvýšeniu vnímania spravodlivosti v krajine je otázne. Podľa mojich skúseností, práve tí, ktorí majú najsilnejšie reči o spravodlivosti, často o nej vedie najmenej.
Aj rozhodnutie ESĽP vo veci Yonecheva je príkladom toho, aký význam prikladá ESĽP rešpektovaniu prezumpcie neviny a akému prísnemu hodnoteniu podliehajú jednotlivé výroky verejne činných osôb, médií a orgánov verejnej moci.
Pozrime sa objektívne na viaceré verejne známe výroky politikov, verejne činných osôb, či novinárov a žiaľ aj viaceré nešťastné vyjadrenia prokurátorov a sudcov a skúsme si úprimne odpovedať na otázku, či spĺňajú prísne kritéria, ktoré vo svojej rozhodovacej činnosti stanovil ESĽP. Systémové porušovanie prezumpcie neviny za neblahej asistencie médii je jedným z viacerých problémov, ktorým aktuálne trestné konanie čelí a predstavuje jednu z výziev pre integritu trestného práva do budúcna.
Skutkové okolnosti
Sťažovateľka je známou bulharskou novinárkou. V roku 2017 bola zvolená za poslankyňu parlamentu na kandidátke Socialistickej strany. V Národnom zhromaždení sedela do roku 2019. V roku 2019 bola zvolená do Európskeho parlamentu na kandidátnej listine tej istej politickej strany. V júni 2024 bola opätovne zvolená do Európskeho parlamentu na kandidátnej listine politickej strany Hnutie za práva a slobody.
Počas svojho pôsobenia v národnom parlamente sťažovateľka urobila niekoľko odhalení týkajúcich sa korupcie a rodinkárstva, do ktorých boli údajne zapojení vplyvní členovia vládnucej strany („GERB“). Konkrétne v roku 2017 odhalila nezrovnalosti pri financovaní a výstavbe ostnatého drôtu na bulharsko-tureckej hranici, ktorý mal zabrániť nelegálnemu prekračovaniu hranice, a spolu s ďalšími opozičnými poslancami oznámila tieto nezrovnalosti prokuratúre. V roku 2018 odhalila a oznámila prokuratúre nezrovnalosti pri zadávaní verejných zákaziek právnickým osobám patriacim príbuzným istého D. D., poslanca za GERB.
Dňa 31.08.2018 podali traja členovia strany GERB vrátane poslancov D. D. a T. B. trestné oznámenie na Úrad špeciálnej prokuratúry na sťažovateľku. V ten istý deň špeciálne prokuratúra začala trestné stíhanie vo veci podozrenia z trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Dňa 08.11.2018 prokurátor požiadal Národné zhromaždenie o hlasovanie o zrušení poslaneckej imunity sťažovateľky a samotná sťažovateľka okamžite uviedla, že sa nebráni tomu, aby bolo proti nej vedené trestné stíhanie.
Uznesením zo dňa 11.01.2019, ktoré bolo sťažovateľke doručené dňa 22.01.2019, bola sťažovateľka obvinená z trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, na tom skutkovom základe, že v rokoch 2012 až 2014 ako konateľka obchodnej spoločnosti vedome prijala a použila finančné prostriedky, ktoré boli nezákonne spreneverené osobami, ktoré v čase týchto udalostí riadili banku, ktorá medzičasom skrachovala.
Dňa 23.01.2019 vydala špecialna prokuratúra tlačovú správu, ktorá obsahovala tieto pasáže:
„Dňa 08.11.2018 v rámci vyšetrovania, ktoré sa začalo dňa 31.08.2018 na základe oznámenia zaslaného špeciálnej prokuratúre poslancami, generálny prokurátor S. Ts. požiadal Národné zhromaždenie o udelenie súhlasu so začatím trestného stíhania voči poslankyni Elene Yoncheva na základe dôkazov zhromaždených prokuratúrou v súvislosti s legalizáciou finančných prostriedkov spreneverených z banky KTB AD.
Elena Yoncheva potom sama uviedla, že nemá námietky proti tomu, aby sa proti nej začalo trestné konanie. Špeciálna prokuratúra teda vykonala celý rad vyšetrovacích úkonov a zhromaždila dôkazy, ktoré odôvodňovali jej trestnú zodpovednosť za trestný čin podľa § 253 ods. 5 (...) Trestného zákona. Podľa záverov vyšetrovania je Elena Yoncheva jedinou majiteľkou obchodného podielu v spoločnosti Avtorska televizia EOOD. (...)
Dňa 17.04.2012 Elena Yoncheva, jediná majiteľka obchodného podielu v spoločnosti Avtorska televizia EOOD, rozhodla na základe článku 113 obchodného zákona, že obchodná spoločnosť, ktorú zastupovala, založí spolu s offshore spoločnosťou Daliy Trading Limited (...) spoločnosť s ručením obmedzeným podľa bulharského práva s názvom Offroad OOD.
Dňa 20.04.2012 (...) zástupcovia spoločnosti Daliy Trading Limited prijali rozhodnutie o založení spoločnosti s ručením obmedzeným podľa bulharského práva so spoločnosťou Avtorska televizia EOOD s názvom Offroad OOD. V spoločenskej zmluve novej spoločnosti, ktorú prijali riadiace orgány oboch spoločností, sa stanovila výška základného imania spoločnosti na 10.000 BGN a podiely sa rozdelili rovným dielom medzi zakladajúce spoločnosti (t. j. po 5.000 BGN). Spoločnosť Daliy Trading Limited sa tiež zaviazala vložiť v hotovosti 5.000 BGN zodpovedajúcich päťdesiatim akciám, ktoré upísala v základnom imaní spoločnosti Offroad OOD, ďalej sa zaviazala vložiť 310.000 BGN do rezervného fondu spoločnosti a napokon (...) do jedného roka od zápisu spoločnosti zaplatiť v hotovosti ďalšiu sumu 250.000 EUR alebo jej ekvivalent v bulharských levoch.
Dňa 23.04.2012 boli (...) [tieto zakladateľské dokumenty] podpísané (...) a spoločníci (...) vymenovali Elenu Yoncheva za konateľku novovytvorenej spoločnosti Offroad OOD. V tejto funkcii uzavrela zmluvu o platobných službách s bankou KTB AD a bola určená ako jediná osoba oprávnená vykonávať transakcie na účtoch spoločnosti Offroad OOD.
V dňoch 13. a 22.06.2012 previedla offshore spoločnosť Daliy Trading Limited zo svojho bankového účtu na dva bankové účty Offroad OOD celkovú sumu 333.000 EUR (...).
Špeciálna prokuratúra zhromaždila dôkazy o pôvode prevedených finančných prostriedkov (...). Zistila, že predmetné finančné prostriedky patrili banke KTB AD a boli spreneverené tromi zamestnancami banky (ktorí majú byť v blízkej dobe obvinení) a prevedené, ako dokazujú výpisy z rôznych bankových účtov, na päť spoločností - vrátane spoločnosti Daliy Trading Limited - ktoré v skutočnosti kontroluje Ts.V. [väčšinový akcionár a predseda dozornej rady predmetnej banky].
V období od 13.06.2012 do 06.11.2014 Elena Yoncheva, ktorá bola jedinou osobou oprávnenou vykonávať transakcie na bankových účtoch spoločnosti Offroad OOD, vybrala všetky peňažné prosriedky, ktoré boli prevedené na účty spoločnosti. Prevody uskutočnila za účelom nákupu audio a video zariadení. Každý mesiac vybrala 12.720 BGN v hotovosti ako odmenu. Zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že Elena Yoncheva si bola vedomá zločinného pôvodu finančných prostriedkov, ako aj toho, že boli spreneverené.
Dňa 22.01.2019 bola Elena Yoncheva obvinená špeciálnou prokuratúrou (...) z trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti v spolupáchateľstve s B. M. (...) vo výške 333.000 EUR v období od 13.06.2012 do 06.11.2014.
Podľa obvinenia Elena Yoncheva v uvedenom období ako (...) konateľka spoločnosti Offroad OOD prijala sumu 333.000 EUR z dvoch bankových účtov otvorených v banke KTB AD a pomohla tieto peniaze, o ktorých vedela, že pochádzajú zo sprenevery, premeniť na osobný majetok, čo je trestný čin podľa Trestného zákona. Skutky, z ktorých je obvinená, sú obzvlášť závažné, zahŕňajú veľmi vysoké sumy peňazí a boli spáchané na základe rozhodnutia organizovanej zločineckej skupiny. (...). Dňa 16.01.2019 bol obvinený aj spolupáchateľ Eleny Yonchevovej, pomocník B. M. (...). Pokiaľ ide o tvrdenia Eleny Yonchevovej, že pracovala pre TV 7, dôkazy zhromaždené špeciálnou prokuratúrou síce preukázali, že predávala svoje reportáže televízii TV 7, ale nepotvrdzujú ich. Spoločnosť Offroad OOD nemá k dnešnému dňu žiadneho konateľa (pani Yoncheva odstúpila), nemá žiadny majetok ani peniaze na bankových účtoch. Vzhľadom na to, že (...) spoločníci viac ako tri mesiace nevymenovali nového konateľa, prokurátor nariadil likvidáciu spoločnosti v súlade s ustanoveniami obchodného zákona.“
Tlačová správa vydaná špeciálnou prokuratúrou bola značne rozšírená v elektronických a tlačených médiách. Médiá oslovili politických oponentov sťažovateľky vrátane poslanca T. B. a vyjadrili sa k tlačovej správe a informáciám, ktoré obsahovala.
V júni 2020 viaceré elektronické médiá zverejnili nahrávku telefonického rozhovoru medzi osobou, ktorej hlas sa podobal na hlas B. B., vtedajšieho predsedu vlády a lídra vládnucej strany GERB. Osoba na nahrávke hovorila okrem iných tém týkajúcich sa vtedajšej politickej situácie aj o začatí trestného konania proti niekoľkým politickým predstaviteľom a ich obvinení z korupcie a sprenevery európskych fondov, do ktorej boli zapletení ich blízki príbuzní. Svoj komentár zakončil týmito slovami: „Idem to všetko spáliť... Elena Yoncheva musí dúfať, že nezhorí aj ona...“. Neskôr v rozhovore zaznie táto veta: „... tvrdíte, že ste investigatívny novinár, ale váš svokor, toho nevyšetrujete...“. Podľa záverov nezávislého technického posúdenia vykonaného na podnet sťažovateľky a predloženého ESĽP hlas na nahrávke skutočne patril B. B.
O nahrávke bola informovaná špeciálna prokuratúra, ktorá nariadila vypracovanie znaleckého posudku na identifikáciu obsahu nahraného rozhovoru. Uznesením zo dňa 17.12.2020 prokurátor špeciálnej prokuratúry odmietol začať trestné stíhanie vo veci obvinení zo zasahovania B. B. do konania proti sťažovateľke. Prokurátor konštatoval, že aj za predpokladu, že by hlas na nahrávke patril B. B., vykonané vyšetrovacie úkony neviedli k záveru, že by inicioval alebo ovplyvňoval priebeh konania o daňovej kontrole alebo trestného konania vedeného voči sťažovateľke alebo jej príbuzným. Toto rozhodnutie potvrdil dňa 16.03.2021 nadriadený prokurátor.
Po zvolení sťažovateľky za poslankyňu Európskeho parlamentu v roku 2019 bulharská prokuratúra požiadala o zbavenie jej imunity ako poslankyne Európskeho parlamentu. Európsky parlament dňa 15.02.2022 odmietol vyhovieť tejto žiadosti rozhodnutím, v ktorom sa uvádza:
„Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo dňa 15.02.2022 o žiadosti o zbavenie imunity Eleny Yonchevovej (2019/2155(IMM))
Európsky parlament,
- so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Eleny Yoncheva zo dňa 18.10.2019, ktorú predložil generálny prokurátor Bulharskej republiky v súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti pani Yoncheva v Bulharskej republike pre trestný čin podľa trestného zákonníka a ktorá bola oznámená na plenárnom zasadnutí 25.11.2019,
- po vypočutí Eleny Yoncheva v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a článok 6 ods. 2 Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu zo dňa 20.09.1976,
- so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.10.2008, 19.03.2010, 06.09.2011, 17.012013, 19.12.2019 a 17.09. 2020,
- so zreteľom na články 69 a 70 Ústavy Bulharskej republiky a článok 138 organizačného a rokovacieho poriadku Národného zhromaždenia Bulharskej republiky,
- so zreteľom na svoje uznesenie zo dňa 08.10.2020 o právnom štáte a základných právach v Bulharsku,
- so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0014/2022),
A. berúc do úvahy, že na jednej strane Parlament nemožno prirovnávať k súdu a na druhej strane, že poslanca nemožno v rámci konania o zbavení imunity považovať za „obvineného“;
B. keďže generálny prokurátor Bulharskej republiky požiadal o zbavenie imunity Eleny Yoncheva v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu podľa článku 253 ods. 5 v spojení s odsekom 1 Trestného zákona (legalizácia príjmov z trestnej činnosti);
C. keďže dňa 31.08.2018 bolo v tejto súvislosti začaté trestné konanie a bolo zapísané do evidencie vyšetrovacieho útvaru špeciálnej prokuratúry na základe článku 212 ods. 1 Trestného poriadku; keďže bolo začaté vyšetrovanie a rozhodnutím zo dňa 11.01.2019 bola Elena Yoncheva obvinená z trestného činu podľa článku 253 ods. 5 Trestného zákona ;
D. keďže skutky, z ktorých je obvinená, boli údajne spáchané v rokoch 2010 až 2018 formou finančných transakcií s použitím finančných prostriedkov údajne spreneverených z investičnej banky; keďže Elena Yoncheva v tom čase pracovala ako novinárka a potom ako poslankyňa bulharského národného parlamentu;
E. keďže Elena Yoncheva bola po voľbách uskutočnených dňa 26.05.2019 zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu; keďže dňa 30.09.2019 bolo rozhodnutím prokurátora povereného vedením špecialnej prokuratúry trestné konanie proti Elene Yoncheve prerušené, až do času, kým Európsky parlament nerozhodne o zbavení jej imunity ;
F. keďže generálny prokurátor Bulharskej republiky zaslal dňa 18.10.2019 žiadosť o zbavenie imunity;
G. keďže údajný trestný čin sa netýka názorov, ktoré Elena Yoncheva vyjadrila, ani hlasovania, ktoré uskutočnila pri výkone svojej funkcie, v súlade s článkom 8 Protokolu č.. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie ;
H. keďže článok 9 protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území svojho štátu imunity priznané poslancom parlamentu ich štátu ;
I. keďže účelom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho poslancov pred súdnym konaním v súvislosti s činnosťami vykonávanými pri výkone parlamentných funkcií a neoddeliteľne s nimi súvisiacimi ;
J. keďže v tomto prípade Elena Yoncheva tvrdí, že je obeťou fumus persecutionis[3], t. j. "konkrétneho dôkazu", že predmetné súdne konanie bolo začaté s úmyslom poškodiť jej politickú činnosť, a najmä jej aktivity ako poslankyne Európskeho parlamentu;
K. keďže z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Parlament má „veľmi širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o smerovanie rozhodnutia, ktoré má v úmysle prijať na základe žiadosti o zbavenie imunity (...), a to z dôvodu politickej povahy takéhoto rozhodnutia“;
L. keďže Elena Yoncheva je členkou výboru LIBE, kde pravidelne vystupuje proti politickým orgánom vo svojej krajine; keďže bola členkou parlamentnej delegácie, ktorá 23. a 24.09.2021 navštívila Bulharsko s cieľom monitorovať dodržiavanie zásad právneho štátu v tejto krajine;
M. keďže trestné stíhanie proti nej sa začalo až 31.08.2018, t. j. v čase, keď bola jej politická angažovanosť dobre známa, pričom trestný čin, z ktorého je obvinená, bol údajne spáchaný v roku 2010, a takéto prieťahy v konaní neboli nijako presvedčivo odôvodnené ;
N. keďže toto súdne konanie sa začalo na základe oznámenia dvoch poslancov parlamentu, t. j. politických oponentov Eleny Yoncheva;
O. keďže Elena Yoncheva odsúdila nedostatočné vyšetrovanie korupcie na vysokej úrovni vo svojej krajine ako investigatívna novinárka a potom ako poslankyňa národného parlamentu a naďalej tak robí ako poslankyňa Európskeho parlamentu;
P. keďže Zväz bulharských novinárov v januári 2019 verejne vyhlásil, že trestné stíhanie Eleny Yoncheva súvisí s jej investigatívnou činnosťou a predstavuje pokus o útok na slobodu prejavu politickej oponentky;
Q. keďže dňa 28.09.2021 Európsky súd pre ľudské práva uznal prípustnosť sťažnosti Eleny Yoncheva proti Bulharsku v súvislosti s týmto trestným konaním na základe článku 6 ods. 2 (prezumpcia neviny) a článkov 13 (právo na účinný prostriedok nápravy) a 18 (neexistencia nezákonného účelu obmedzenia práv) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv;
R. keďže zo spisu predloženého Európskemu súdu pre ľudské práva vyplýva, že telefonický rozhovor týkajúci sa začatia trestného konania proti Elene Yoncheva bol dňa 12.06.2020 uverejnený vo viacerých bulharských elektronických médiách a že v znaleckom posudku pripojenom k spisu sa uvádza, že jeden z hlasov je hlas bulharského premiéra;
S. keďže vzájomná súvislosť a mimoriadna závažnosť týchto osobitných prvkov vyvoláva vážne pochybnosti o možnom úmysle poškodiť politickú činnosť Eleny Yoncheva, a najmä jej činnosť ako poslankyne Európskeho parlamentu, bez toho, aby skutočnosť, že trestné stíhanie sa uskutočnilo pred voľbami, bola v tomto prípade dostatočná na rozptýlenie týchto pochybností;
T. keďže sa zdá, že v tomto prípade možno usudzovať na existenciu fumus persecutionis ;
1. rozhodol, že nezbaví Elenu Yoncheva imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu príslušného výboru bezodkladne postúpil bulharským orgánom a Elene Yoncheva.
Podľa posledných informácií poskytnutých stranami bolo vo februári 2024 trestné konanie proti sťažovateľke stále v štádiu vyšetrovania.
Dňa 01.05.2023 sa aktivovalo výbušné zariadenie umiestnené v blízkosti poľnej cesty, keď okolo prechádzalo služobné auto generálneho prokurátora I. G[4]. Táto udalosť vzbudila pozornosť širokej verejnosti a médií a viedla k začatiu trestného konania. Dňa 08.05.2023 námestník generálneho prokurátora B. S. verejne obvinil I. G. z toho, že zasahoval do práce vyšetrovateľov v súvislosti s výbuchom zo dňa 01.05.2023. O niekoľko dní neskôr, v súvislosti s rokovaniami o zostavení novej vlády, lídri GERB otvorene deklarovali svoj zámer usilovať sa o odvolanie I.G. z funkcie generálneho prokurátora z dôvodu, že podľa ich názoru poškodzuje obraz justičného systému.
Následne sa osobný a profesionálny konflikt medzi generálnym prokurátorom I. G. a jeho zástupcom B. S. dostal na verejnosť, pričom obaja prokurátori ho odhalili na sérii tlačových konferencií a verejných vyhlásení: Generálny prokurátor I.G. verejne vyzval svojho zástupcu na odstúpenie a tvrdil, že ho oslovili osoby konajúce v mene lídra GERB, ktoré mu ponúkli post veľvyslanca výmenou za jeho odstúpenie z funkcie prokurátora; B.S. zasa obvinil svojho nadriadeného, že využíval rôzny majetok patriaci prokuratúre na osobné účely a že sa snažil vyvíjať nátlak na politických lídrov tým, že odďaľoval priebeh trestných konaní, ktorých boli vtedy predmetom. B. S. dodal, že sa obáva o svoj život a bol zaradený pod policajnú ochranu.
Medzitým bolo proti generálnemu prokurátorovi I. G. začaté konanie o odvolaní z funkcie niektorými členmi Najvyššej súdnej rady (ďalej len „NSR“). Podľa informácií uverejnených na jej webovej stránke (www.vss.justice.bg) dňa 12.06.2023 sa NSR rozhodla odvolať I.G. z funkcie prokurátora z dôvodu, že sa v médiách vyjadril hanlivo o členoch parlamentu, čím poškodil obraz súdnictva[5]. Dňa 15.06.2023 toto rozhodnutie schválil bulharský prezident. Dňa 16.06.2023 a NSR vymenoval B. S. za zastupujúceho prokurátora, do času kým nebude zvolený nový prokurátor[6].
Vyjadrenia strán
Sťažovateľka tvrdí, že tlačová správa uverejnená dňa 23.01.2019 podkopala prezumpciu neviny, ktorú požívala v trestnom konaní vedenom proti nej. Konkrétne sa sťažovala na jazykové formulácie použité v tlačovej správe, ktoré považovala za také jednoznačné, že narúšajú akúkoľvek rovnováhu medzi jej právom na prezumpciu neviny a povinnosťou orgánov informovať verejnosť o prebiehajúcom trestnom konaní.
Vláda spochybnila argumenty sťažovateľky a uviedla, že jediným účelom predmetnej tlačovej správy bolo informovať širokú verejnosť o priebehu trestného konania, ktoré mohlo vyvolať široký záujem. Domnievala sa, že použitie určitých výrazov v tlačovej správe, ktoré mohli znepokojiť sťažovateľku, hoci boli poľutovaniahodné, nemôže viesť k záveru, že jej uverejnenie prekročilo svoju čisto informačnú funkciu.
Všeobecné východiská
ESĽP pripomína, že prezumpcia neviny zakotvená v článku 6 ods. 2 je jedným z prvkov spravodlivého trestného procesu, ktorý vyžaduje článok 6 ods. 1. Je porušená, ak oficiálne vyhlásenie alebo rozhodnutie týkajúce sa obvinenej osoby vyjadruje presvedčenie, že je vinná, hoci jej vina ešte nebola právoplatne preukázaná. Postačuje, aj keď neexistuje formálne zistenie, aby z odôvodnenia vyplývalo, že sudca alebo verejný činiteľ považuje dotknutú osobu za vinnú, a predčasné vyjadrenie takéhoto názoru samotným súdom nepochybne porušuje prezumpciu neviny.
Okrem toho treba rozlišovať medzi rozhodnutiami alebo vyhláseniami, ktoré vyjadrujú presvedčenie, že dotknutá osoba je vinná, a tými, ktoré len opisujú „stav podozrenia“. Prvé porušujú prezumpciu neviny, zatiaľ čo druhé boli považované za prijateľné v rôznych situáciách skúmaných ESĽP.
Okrem toho sloboda prejavu zaručená článkom 10 dohovoru zahŕňa aj slobodu prijímať a rozširovať informácie. Článok 6 § 2 preto nemôže brániť príslušným orgánom informovať verejnosť o prebiehajúcich trestných vyšetrovaniach. Na druhej strane sa od nich vyžaduje, aby tak robili so všetkou diskrétnosťou a rezervovanosťou, ktorú im diktuje rešpektovanie prezumpcie neviny.
Posúdenie ESĽP vo veci samej
V prejednávanej veci tlačová správa vydaná špecialnou prokuratúrou dňa 23.01.2019 odkazovala na viaceré štádiá trestného konania proti sťažovateľke, ako je začatie trestného stíhania, žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity sťažovateľky a jej obvinenie, a uvádzala, s uvedením ich právnej kvalifikácie, skutkové okolnosti, ktoré toto obvinenie odôvodňovali.
ESĽP sa však domnieva, že prokuratúra sa v tejto tlačovej správe neobmedzila len na jednoduché oznámenie informácií. S ohľadom najmä na veľmi nekvalifikovaný spôsob, akým opísala prvotné zistenia vyšetrovania trestnej činnosti týkajúcej sa nezákonného pôvodu finančných prostriedkov, ktoré prešli cez bankové účty obchodnej spoločnosti vedenej sťažovateľkou, na voľbu niektorých pojmov, ako napr. „spolupáchateľ“, „zločinný pôvod finančných prostriedkov“, „organizovaná zločinecká skupina“, ako aj závery, v ktorých sa jednoznačne uvádza, že sťažovateľka vedela, že predmetné finančné prostriedky majú nezákonný pôvod, sa ESĽP domnieva, že tlačová správa ešte pred tým, ako bola vec predložená súdu, vyjadrovala presvedčenie, že sťažovateľka sa vedome zúčastnila rozsiahlej legalizačnej schémy.
ESĽP tiež poznamenáva, že tlačová správa bola značne šírená elektronickými a tlačenými médiami, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na reputáciu sťažovateľky ako novinárky a političky, ešte zhoršila nepriaznivé účinky zásahu do jej práva na prezumpciu neviny.
Tieto okolnosti sú dostatočné na to, aby ESĽP dospel k záveru, že v danom prípade došlo k porušeniu článku 6 ods. 2 dohovoru.
[3] Latinský právny výraz vyjadrujúci podozrenie, že konanie subjektu sa nezdá byť vedené s úmyslom presadzovania práva alebo hľadania pravdy, ale s úmyslom poškodiť konkrétnu osobu alebo iný subjekt
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.