Najvyšší súd sa vo svojom aktuálnom uznesení vyjadroval aj k spornej problematike a to k tomu, ako má súd správne postupovať ak podá obvinený (obžalovaný) návrh na zrušenie nahradenia väzby.
Najvyšší súd SR k tomu v uznesení sp. zn. 4Tost/11/2025 zo dňa 19.03.2025 uviedol nasledovné:
1/ Pokiaľ je väzba obvineného/obžalovaného nahradená zárukou, písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo peňažnou zárukou či kombináciou uvedených inštitútov, potom v prípade zániku väzobného dôvodu, resp. v prípade zániku alebo významného oslabenia podozrenia zo spáchania stíhaného skutku sa o zrušení nahradenia väzby nerozhoduje podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku. Obmedzenia a povinnosti, ktoré súd ukladá podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku, sa totiž ukladajú len fakultatívne, čo je vyjadrené spojením „môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností.“ Z uvedeného potom vyplýva, že ani zrušenie všetkých uložených povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku samo osebe bez ďalšieho neznamená zrušenie nahradenia väzby. Zrušiť nahradenie väzby tak možno analogicky podľa § 79 ods. 1 Trestného priadku z dôvodu, že pominul dôvod väzby alebo pominul dôvod na jej ďalšie trvanie.
2/ Z ustanovenia § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že povinnosti a obmedzenia sa môžu uložiť obvinenému v prípade, ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu a na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. Z uvedeného potom vyplýva, že aj pri rozhodovaní o zmene uložených povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku je potrebné postupovať rovnako ako pri rozhodovaní o vzatí do väzby, t. j. skúmať splnenie formálnej podmienky (existencia vznesenia obvinenia), ako aj materiálnych podmienok na rozhodnutie o väzbe v zmysle § 71 ods. 1 Trestného poriadku (existencia dôvodného podozrenia, že skutok, ktorý má znaky trestného činu, bol spáchaný obvineným a existencia niektorého väzobného dôvodu).
3/ Pokiaľ sú rozhodnutie o uložení primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku a rozhodnutie o zmene alebo zrušení uložených povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku rozhodnutiami o väzbe, potom z ustanovenia § 72 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva povinnosť obvineného pred rozhodnutím o väzbe vypočuť s výnimkami v predmetnom ustanovení uvedenými.
4/ Súd prvého stupňa bol povinný mu (obvinenému) pred svojím rozhodnutím doručiť vyjadrenie prokurátora k jeho návrhu na zrušenie uložených povinností a obmedzení, ktorá povinnosť vyplýva z poslednej vety § 72 ods. 3 Trestného poriadku („Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť;...“).
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.