Spochybňovanie kvality obžaloby pri rozhodovaní o prijatí obžaloby

Právna veta:

I. Spochybňovanie obžaloby z hľadiska jej materiálneho obsahu je obhajobným právom obžalovaného, ktorým sa bude súd zaoberať na hlavnom pojednávaní. Táto okolnosť však nemôže byť podkladom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Doposiaľ neboli pred súdom vykonané žiadne dôkazy, pričom súd až po ich vykonaní a vyhodnotení môže rozhodnúť o vine či nevine obžalovaného. Preto rozbor a spochybňovanie kvality podanej obžaloby, resp. časti (jej predchádzajúceho) prípravného konania v počiatočnom štádiu konania o preskúmaní obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku nepredstavuje okolnosť odôvodňujúcu odmietnutie obžaloby.

II. Na naplnenie požiadavky na odôvodnenie obžaloby tak, ako to predpokladá ustanovenie § 235 písm. d) Trestného poriadku postačuje, keď prokurátor aspoň v podstatných rysoch popíše skutkový dej s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a svoje stanovisko k nej, vrátane právnych úvah, ktorými sa spravoval. Inými slovami prokurátor nesmie na tieto požiadavky rezignovať spôsobom, že obžaloba by bola zjavne arbitrárna bez elementárnych obsahových náležitostí, ktorých uvedenie predmetné ustanovenie Trestného poriadku predpokladá.

Najvyšší súd 2 Tost 24/2025

Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obžalovaného XY, pre prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného XY proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2025, sp. zn. 10T/8/2025, na neverejnom zasadnutí konanom 17. júna 2025 v Bratislave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného XY. zamieta.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd (ďalej aj ,,prvostupňový súd“) uznesením z 26. mája 2025 sp. zn. 10T/8/2025, rozhodol tak, že: „prijíma obžalobu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 24. apríla 2025 č. k. 20 Kv 176/24/1100-20“.

Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že: „Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal dňa 24. apríla 2025 pod sp. zn. 20 Kv 176/24/1100-20 obžalobu na obvineného XY pre prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona. Špecializovaný trestný súd v konaní pred samosudcom rozhodol trestným rozkazom z 13. mája 2025 č. k. 10T/8/2025-842, ktorým uznal XY za vinného zo spáchania prečinu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona a obvinenému uložil peňažný trest vo výmere päťsto eur
a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac. Obvinený XY písomným podaním z 19. mája 2025, prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. .... podal proti trestnému rozkazu odpor. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave písomným podaním z 15. mája 2025 podal proti trestnému rozkazu odpor. Obvinený má plné právo posudzovať skutkový aj právny stav obžaloby podľa svojho názoru a má právo v plnom rozsahu s podanou obžalobou nesúhlasiť a namietať buď časti obžaloby, alebo obžalobu ako celok. K argumentácií obvineného, že bolo porušené právo na obhajobu tým, že vyšetrovateľka v prípravnom konaní v zmysle § 145 ods. 4 Trestného poriadku zamietla doplniť dokazovanie výsluchom znalca Mgr. Mateja Medveckého z dôvodu, že vyšetrovateľka PZ v štádiu prípravného konania nepovažovala za potrebné ho vypočuť samosudca uvádza, že vyšetrovateľka PZ v prípravnom konaní môže vzhľadom na dikciu ustanovenia § 145 ods. 4 Trestného poriadku upustiť od výsluchu znalca, ak nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti. K argumentu obvineného, že vyšetrovateľka nevykonala všetky vo veci potrebné a dostupné dôkazy a rozhodla o ukončení vyšetrovania, samosudca uvádza,
že 25. marca 2025 (zv. 2 č. l. 812) obhajkyňa obvineného pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu túto skutočnosť nenamietala a iba uviedla, že okrem vypočutia znalca nežiada doplniť dokazovanie a ani nežiada zopakovať žiadny úkon. K argumentu, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku samosudca uvádza, že nezistil nič,
čo by odôvodňovalo záver, že by obžaloba nespĺňala náležitosti obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku. K argumentácií prokurátora, že trestný rozkaz nie je súladný s § 34 ods. 1 Trestného zákona samosudca uvádza, že je to právny názor prokurátora. Bez vykonania dokazovania v súdnom konaní preto nie je vhodné vyjadrovať sa k hodnoteniu dôkazov a, či trest v trestnom rozkaze bol v súlade s dikciou § 34 ods. 1 Trestného zákona. Preto bude predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní to, aký trest súd obvinenému nakoniec uloží. Preskúmaním spisového materiálu samosudca nezistil v procese prípravného konania ani závažné procesné chyby, či porušenia ustanovení zabezpečujúcich právo na obhajobu. Ďalej súd nezistil, že by prokurátor spolu s obžalobou nepredložil kompletný spis vrátane dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Pre úplnosť súd dodáva, že v tejto trestnej veci nefiguruje žiadna spolupracujúca osoba, a preto prípadné skúmanie poskytnutia nezákonných benefitov takejto osobe je bezpredmetné. Z uvedených dôvodov preto samosudca rozhodol o prijatí obžaloby a súbežne vzhľadom na formuláciu § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku vydal aj osobitné opatrenie dňa 26. mája 2025, ktorým nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na 14. júla 2025 i spôsob a rozsah dokazovania.“

Podaním doručeným Špecializovanému trestnému súdu 3. júna 2025 podal proti predmetnému uzneseniu obžalovaný sťažnosť prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch uviedol, že má aj naďalej za to, že vyšetrovateľka zasiahla do práva obvineného na obhajobu a zároveň porušila ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku keď bez toho, aby vykonala všetky vo veci potrebné a dostupné dôkazy, rozhodla o ukončení vyšetrovania a naviac vopred - bez rozhodnutia prokurátora o podaní obžaloby predpokladala postavenie obvineného pred súd. Účelom prípravného konania je vykonať dôkazy aj v prospech obvineného,
aby pred súd neboli postavené osoby, u ktorých je dôvod na zastavenie trestného stíhania. Znalecký posudok znalca Mgr. Mateja Medveckého bol vypracovaný v inej trestnej veci,
a preto obvinený ani nemal možnosť položiť znalcovi otázky pred vypracovaním posudku, a naviac sa tento posudok týka aj úplne iných predmetov ako tých, ktoré majú byť extrémistickým materiálom, prechovávaným obvineným. Znalecký posudok je jediným dôkazom, na ktorom je postavená obžaloba vo vzťahu ku skutočnosti, či sú jednotlivé predmety zaistené pri domovej prehliadke u obvineného extrémistickým materiálom. Odmietnutím návrhu na vypočutie znalca bolo v prípravnom konaní porušené právo obvineného na obhajobu.Obhajkyňa obvineného pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu zotrvala na návrhu na vypočutie znalca. S poukazom na uvedené možno už v tomto štádiu konštatovať, že v prípravnom konaní došlo k závažným procesným chybám, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, preto obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil a postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu odmietol a vrátil vec prokurátorovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadený súd preskúmal na podklade uvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, v súlade
s § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal obžalovaný sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že podaná sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu Špecializovaného trestného súdu vyplynulo, že prokurátor podal obžalobu na obžalovaného XY pre prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu následne vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným a uložil mu peňažný trest, spolu s náhradným trestom odňatia slobody. Voči predmetnému trestnému rozkazu podal okrem prokurátora odpor aj obžalovaný.

Podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu vydá trestný rozkaz av prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku bolo povinnosťou samosudcu po podaní odporu proti trestnému rozkazu okrem nariadenia hlavného pojednávania, určenia jeho termínu a rozsahu dokazovania odôvodniť nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), ktoré vyjadruje formálne podmienky na odmietnutie obžaloby (závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, nepredloženie úplných spisov prokurátorom vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, nesplnenie náležitosti obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku, poskytnutie nezákonných benefitov spolupracujúcej osobe).

Obžalovaný v tomto prípade namietal, že znalecký posudok znalca Mgr. Mateja Medveckého bol vypracovaný v inej trestnej veci, a že vyšetrovateľka znalca v prípravnom konaní nevypočula.

Podľa § 235 Trestného poriadku obžaloba musí obsahovať

a) označenie prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby,

b) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo bol príslušníkom,

c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,

d) ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy,
ktorými sa prokurátor spravoval,

e) dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami vrátane záznamov o spolupráci podľa § 33a, ak majú súvis so skutkom, a

f) návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.

Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu nezistil, že by neboli splnené vyššie uvedené materiálne podmienky na podanie obžaloby, a preto Špecializovaný trestný súd dospel k správnemu záveru, že obžaloba bola podaná dôvodne. Spochybňovanie obžaloby z hľadiska jej materiálneho obsahu je obhajobným právom obžalovaného, ktorým sa bude súd zaoberať na hlavnom pojednávaní. Táto okolnosť však nemôže byť podkladom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Doposiaľ neboli pred súdom vykonané žiadne dôkazy, pričom súd až po ich vykonaní a vyhodnotení môže rozhodnúť o vine či nevine obžalovaného. Preto rozbor a spochybňovanie kvality podanej obžaloby, resp. časti (jej predchádzajúceho) prípravného konania v počiatočnom štádiu konania o preskúmaní obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku nepredstavuje okolnosť odôvodňujúcu odmietnutie obžaloby.

Ak platí, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, pričom konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obvineným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným, tak o to menšie sú „nároky“ na odôvodnenie obžaloby, ktorá nie je rozhodnutím vo veci samej (argumentum a minori ad maius).

Čo sa týka obžalovaným namietaného porušenia práva na obhajobu tým, že znalecký posudok je z inej trestnej veci a nedošlo k výsluchu znalca, najvyšší súd predovšetkým uvádza, že v obžalobe sú citované znalecké posudky, ktoré boli už v minulosti vypracované k materiálom zaisteným u obžalovaného. Prokurátor ich navrhol čítať ako listinný dôkaz, pričom použitie znaleckého posudku z iného trestného konania ako listinného dôkazu v konaní je v súlade s Trestným poriadkom. Z uvedeného dôvodunámietky obžalovaného k obžalobe nemožno nazvať pochybeniami vo vzťahu k nesplneniu náležitostí obžaloby podľa § 235 Trestného poriadku, a nejde preto o dôvody na odmietnutie obžaloby. Vykonaným prípravným konaním teda k žiadnemu porušeniu práva na obhajobu obžalovaného v tomto smere nedošlo, a už vôbec nie zásadnému.

Po zmene právnej úpravy novelou Trestného poriadku vykonanou zákonom č. 40/2024 Z. z. s účinnosťou od 15. marca 2024 platí, že ak má prokurátor niesť zodpovednosť za dokázanie viny obžalovaného v konaní pred súdom, a ak má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán, nemožno požadovať, aby súd vo vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu „prieskumného vyšetrovateľa“ (ktorá v zásade patrí prokurátorovi), a aby svojím rozhodnutím po preskúmaní obžaloby, resp. po podaní odporu určoval, či prokurátor môže a akým spôsobom má uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní. Berúc do úvahy konštatované má sťažnostný súd za to, že na naplnenie požiadavky na odôvodnenie obžaloby tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 235 písm. d) Trestného poriadku postačuje, keď prokurátor aspoň v podstatných rysoch popíše skutkový dej s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a svoje stanovisko k nej, vrátane právnych úvah, ktorými sa spravoval. Inými slovami prokurátor nesmie na tieto požiadavky rezignovať spôsobom, že obžaloba by bola zjavne arbitrárna bez elementárnych obsahových náležitostí, ktorých uvedenie predmetné ustanovenie Trestného poriadku predpokladá.

Z obžaloby prokurátora vyplýva, že tento obžalobu veľmi podrobne odôvodnil
(č. l. 3 - 25 obžaloby), kde sa okrem v prípravnom konaní zadovážených dôkazov riadne venoval aj právnej kvalifikácii konania obžalovaného (č. l. 27 - 32 obžaloby).

Zhrnutím sťažnostný súd uvádza, že obžaloba prokurátora vadami netrpí, a spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 235 Trestného poriadku.

Nad rámec uvedeného najvyšší súd len dopĺňa, že námietky obžalovaného ohľadom znalca je potrebné vyhodnotiť ako súčasť obhajoby obžalovaného, pričom s týmito námietkami sa bude musieť vysporiadať prvostupňový súd v rámci konania vo veci samej. Uznesenie, ktorým súd rozhoduje podľa § 241 Trestného poriadku, nie je určené na posudzovanie (hodnotenie) rozsahu a kvality v prípravnom konaní zabezpečených dôkazov, ktoré prokurátor s obžalobou predkladá súdu. Nie je v tomto štádiu trestného konania úlohou súdu hodnotiť dôkaznú silu zabezpečených dôkazov, v ktorej súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že nositeľom dôkazného bremena v konaní pred súdom primárne k otázke preukázania viny obžalovaného, na ktorého podáva obžalobu, je prokurátor.

Z týchto dôvodov najvyšší súd sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 17. júna 2025

JUDr. Peter Paluda, v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Beáta Javorková

sudkyňa

 

Diskusia