Najvyšší súd SR o tom, či je trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby trvácim alebo pokračovacím trestným činom
A/ Najvyšší súd SR s poukazom aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby uzatvoril, že ide o trváci trestný čin, pričom uviedol nasledovné:
Pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby si je nutné uvedomiť, že pri takto koncipovanom trestnom čine nie je možné časovo ani obsahovo presne špecifikovať každé jednotlivé čiastkové konanie páchateľa, ktoré by každé jedno samostatne napĺňalo znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Jednotlivé útoky páchateľa nebudú samy o sebe napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 268/2024 z 28. mája 2024:
„Skutok zodpovedajúc i právnej kvalifikácii trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je trvácim trestným č inom podľa § 122 ods. 12 Trestného zákona, v každom prípade je „jednoskutkovým" trestným č inom, ktorý je dokonaný skončením/odstránením predmetného protiprávneho stavu alebo z procesných dôvodov podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona. Ide teda o samostatne spáchaný a kvalifikovaný trestný čin, vo vzťahu ku ktorému je ďalší, po ňom nasledujúc i trestnoprávne relevantný skutok aj pri rovnakej právnej kvalifikácii v hmotnoprávnej pozícii viac činne sa zbiehajúceho trestného činu (teda nie v pozícii ďalšieho čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu). V alternatívnom obsahovom vyjadrení pokračovací trestný č in podľa jeho legálnej definície v § 122 ods. 10 Trestného zákona nemôže byť zložený z trvácich trestných činov ako čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu".
Trestný čin zakotvený v § 208 Trestného zákona je tak svojou povahou trvácim trestným činom, teda už pre naplnenie jeho základnej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby protiprávny stav, ktorý zodpovedá jeho objektívnej stránke, bol páchateľom udržiavaný po určitú dobu. Páchateľ svojím násilným konaním vyvoláva protiprávny stav, ktorý opakovaním svojho konania vlastne udržiava.
B/ Najvyšší súd SR k výkladu kvalifikačného znaku „dlhší čas“ pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby uviedol nasledovné:
Dĺžku časového obdobia, ktoré možno považovať za „dlhší č as" v zmysle kvalifikačného znaku „po dlhší č as", je nevyhnutné podľa ustálenej judikatúry posudzovať individuálne a komplexne, so zreteľom na viacero relevantných skutočností. Rozhodujúc im kritériom pritom nie je len samotné trvanie obdobia, počas ktorého dochádzalo k protiprávnemu konaniu, ale aj charakter a intenzita jednotlivých útokov, ich opakovanie a početnosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. 6Tdo/1/2018).
Pri posudzovaní tejto podmienky je potrebné zohľadniť aj závažnosť foriem útokov, ktoré sú uvedené v § 208 Trestného zákona, ako aj následky, ktoré toto konanie zanechalo na poškodenej osobe. Každý prípad je preto potrebné hodnotiť v jeho konkrétnych súvislostiach a okolnostiach, pričom kvalifikačný znak „po dlhší čas" nemožno vykladať izolovane, ale vždy v kontexte celkového spôsobu vykonania trestného činu a jeho dôsledkov.
Na naplnenie tohto kvalifikačného znaku nie je nevyhnutné, aby bolo protiprávne konanie nepretržité alebo každodenné. Postačuje, ak ide o opakované správanie počas určitého časového úseku, ktoré jednoznačne poukazuje na dlhodobú tendenciu protiprávneho konania páchateľa. Rozhodujúc e je, že ide o konanie určitej intenzity a závažnosti, ktoré výrazne presahuje mieru protiprávnosti vyjadrenú v základnej skutkovej podstate.
Nie je pritom možné všeobecne a paušálne určiť, aký konkrétny časový úsek možno považovať za „dlhší čas", keďže ide o relatívny pojem, ktorý závisí od viacerých faktorov, ako už dovolací súd poznamenal vyššie. V súlade s judikatúrou platí, že pri závažnejších trestných činoch môže byť na naplnenie tohto znaku postačujúca aj kratšia doba, než by to bolo pri skutkoch menej závažných.
V tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázať na vysoký stupeň závažnosti posudzovaného trestného činu, č o sa odráža aj v zákonom stanovenej trestnej sadzbe pri jeho základnej skutkovej podstate, určenej v rozpätí od troch do ôsmich rokov odňatia slobody. Takto nastavená sankcia zohľadňuje výrazný stupeň spoločenskej škodlivosti tohto konania a zároveň vyjadruje legitímny a prioritný záujem spoločnosti na efektívnej a dôslednej ochrane obetí domáceho násilia.
V danom prípade bolo protiprávne konanie páchané v období od decembra 2017 do júna 2021, teda počas takmer tri a pol roka. Vzhľadom na takto dlhé časové obdobie, ako aj s prihliadnutím na frekvenciu („opakovane a pravidelne") a intenzitu („fyzicky napádal rôznym spôsobom do rôznych častí tela, vulgárne jej nadával, násilne ju zamykal v byte a odopieral jej používanie mobilného telefónu...") je zrejmé, že išlo o systematické, opakované a intenzívne násilné správanie. Takéto konanie zjavne presahuje rámec jednorazového, náhodného alebo ojedinelého incidentu a napĺňa znaky dlhodobého týrania, ktoré je typické pre závažnejší spôsob spáchania činu. Tento záver je v súlade aj so súdnou praxou, ktorá všeobecne považuje obdobie najmenej šiestich mesiacov za dostatočné na naplnenie tohto kvalifikačného znaku.
Z uvedeného je zrejmé, že vymedzenie času skutku v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá kvalifikačnému znaku „po dlhší čas" , a preto musel dovolací súd konštatovať, že konanie dovolateľa bolo s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona správne právne posúdené podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona.
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníč ky senátu JUDr. Jany Kostolanskej a č lenov senátu JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Jozefa Šutku na neverejnom zasadnutí konanom 30. júla 2025 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Z. Y. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného Z. Y. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystric a zo 6. júna 2023, sp. zn. 6T/33/2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 23. novembra 2023, sp. zn. 4To/115/2023, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného Z. Y. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Banská Bystric a (ďalej tiež „súd I. stupňa ") rozsudkom zo 6. júna 2023, sp. zn. 6T/33/2022, uznal obvineného Z. Y. (ďalej tiež „obvinený") vinným zo spác hania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
„v období od decembra 2017 do 28.06.2021 v čase, keď prišiel z práce zo zahranič ia, v byte v I. I. na ulici XX. W.. XX spôsoboval fyzic ké a psyc hic ké utrpenie svojej partnerke S. R. tak, že ju opakovane a pravidelne fyzic ky napádal rôznym spôsobom a po rôznyc h č astiach tela a vulgárne jej nadával, zamykal ju v byte a brával jej mobilný telefón, prič om
- v presne nezistenom č ase dňa 05.05.2018 poškodenú fyzic ky napadol tak, že vo vchode bytového domu jej dal fac ku, následne ju začal ťahať za vlasy a po tom, ako ju dotiahol do bytu si na ňu sadol a zač al ju biť, č ím jej spôsobil zlomeninu IX. rebra vpravo a pomliaždenie viac erýc h č astí tváre s dobou nevyhnutnej liečby 4 až 5 týždňov
- dňa 25.08.2019 v čase okolo 15:00 hod. poškodenej vulgárne nadával a následne ju fyzicky napadol na toalete, dvakrát ju udrel otvorenou dlaňou po tvári, a ako ju vytiahol za vlasy z toalety von, kopal ju a udieral jej hlavu o nábytok, č ím je spôsobil pomliaždenie hlavy a tváre s krvnými podliatinami okolo ľavého oka, na č ele vpravo a na temene vpravo, pomliaždenie c hrbta aj bruc ha ľahkého stupňa, pomliaždenie horných aj dolnýc h konč atín obojstranne ľahkého stupňa s viacpočetnými krvnými podliatinami a zakrvác anie do spojovky ľavého oka, č o si vyžiadalo jej hospitalizác iu na Klinike úrazovej c hirurgie vo Fakultnej nemoc nici s poliklinikou F. D. Roosevelta od 25.08.2019 do 27.08.2019 s dobou prácenesc hopnosti od 25.08.2019 do 31.08.2019 a
- dňa 28.06.2021 po tom, ako ho poškodená vysťahovala z bytu a odobrala mu kľúč e, v č ase okolo 06:00 hod. potom, ako vyrazil riadne uzamknuté vc hodové dvere, ho poškodená požiadala, aby odišiel a do bytu nevstupoval, do bytu vošiel, zač al jej vulgárne nadávať a fyzicky ju napádať tým spôsobom, že ju udrel 4 - 5 krát päsťou do tváre, č ím jej spôsobil tržnú ranu na koreni nosa veľkosti 1,5 c m ošetrenú zašitím v lokálnej anestéze, otvorenú zlomeninu nosovýc h kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie tváre s viac poč etnými krvnými podliatinami, zlomeninu spodiny oč nic e vpravo s posunom úlomkov do pravej č eľustnej (prínosovej) dutiny, pomliaždenie pravej oč nej gule bez poruc hy zraku, pomliaždenie ľavého ramena s odreninou dlhou c ca 23 cm a pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou na vnútornej strane kolena, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 až 5 týždňov".
Za to bol obvinenému súdom I. stupňa podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiac ov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona bolo obvinenému uložené oc hranné protialkoholické lieč enie ambulantnou formou.
Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej S. R., nar. X.XX.XXXX v I. I., trvale bytom ul. XX. W.. XX, I. I. škodu vo výške 9.388,- €.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody na c ivilný proc es.
Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej spoloč nosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova č . 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 897,92 €.
Krajský súd v Banskej Bystrici ( ďalej tiež „odvolac í súd" ) uznesením z 23. novembra 2023, sp. zn. 4To/115/2023 podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného Z. Y., poškodenej S. R. a okresného prokurátora zamietol.
Dňa 1. februára 2024 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolac í súd") doručené dovolanie obvineného, smerujúc e proti uzneseniu odvolac ieho súdu z 23. novembra 2023, sp. zn. 4To/115/2023. Dovolanie obvinený podal prostredníc tvom obhajc u JUDr. Jána Gregu, advokáta so sídlom v Banskej Bystric i. Ako dôvod dovolania obvinený uviedol dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Úvodom podaného dovolania obvinený poukázal na skutočnosť, že námietku týkajúc u sa právnej kvalifikác ie skutku, ktorá tvorí základ aj jeho dovolac ej argumentác ie, predniesol už v rámc i odvolac ieho konania. Právny záver súdu I. stupňa, na základe ktorého bol uznaný za vinného, považoval za výsledok nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu zisteného v konaní, ako aj za dôsledok nesprávneho použitia hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona.
Obvinený zároveň uviedol, že svojím dovolaním nesmeruje k spoc hybňovaniu správnosti ani úplnosti skutkovýc h zistení, ktoré v trestnej vec i uč inili súdy nižších stupňov, a to s vedomím, že ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku takéto námietky v rámc i dovolacieho konania výslovne nepripúšťa.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku odôvodnil nesprávnou právnou kvalifikác iou konania, ktorého sa mal podľa obžaloby dopustiť, podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktorá bola zvýraznená o § 138 písm. b) Trestného zákona, namietajúc konkrétne neodôvodnenú aplikáciu kvalifikačného znaku spác hania činu závažnejším spôsobom konania spočívajúc eho v tom, že k jeho protiprávnemu konaniu malo doc hádzať „po dlhší čas".
Namietal, že skutková veta uvedená v rozsudku súdu I. stupňa nešpec ifikuje, ale len všeobec ne konštatuje, v čom spočíva protiprávne konanie pác hané „po dlhší č as" (teda v období od dec embra 2017 do 28. júna 2021), hoc i súd toto tvrdenie opiera len o tri jednotlivé skutky, ku ktorým malo dôjsť 5. mája 2018, 25. augusta 2019 a 28. júna 2021.
Súd prvej inštanc ie uviedol len všeobecné č asové obdobie páchania skutku „od dec embra 2017 do 28. júna 2021", avšak neuviedol v čom konkrétne mal spoč ívať pokrač ovac í c harakter trestného č inu, a táto skutoč nosť obvinenému nebola zrejmá ani z rozhodnutia odvolac ieho súdu. V nadväznosti na uvedené poukázal na výklad § 138 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého možno kvalifikač ný znak „po dlhší č as" ako formu závažnejšieho spôsobu konania aplikovať výluč ne pri trestných činoc h pokrač ovac íc h, hromadnýc h alebo trvác ic h. Uvedené podľa jeho názoru v rozhodnutí súdu I. stupňa absentuje, č ím sa takéto rozhodnutie pre neho stalo nepreskumateľným, a zakladajúcim porušenie práva na obhajobu.
Zároveň mal za to, že skutky, ktoré sa stali 5. mája 2018, 25. augusta 2019 a 28. júna 2021, nemožno kvalifikovať ako skutky trvajúc e po dlhší č as, teda v zmysle § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Skutky uvedené vo výrokovej č asti rozsudku súdu prvej inštanc ie podľa obvineného predstavujú oddelené, na sebe nezávislé konfliktné situác ie, medzi ktorými existujú výrazné č asové odstupy v trvaní niekoľkých mesiac ov až rokov. Osobitne poukázal na interval medzi prvým a druhým skutkom, ktorý č iní takmer 15 mesiac ov, prič om medzi druhým a tretím skutkom uplynulo približne 22 mesiacov.
Obvinený namietal, že výklad pojmu „po dlhší čas" nemožno založiť výluč ne na formálnom vymedzení č asového rámc a, v danom prípade rokov 2017 až 2021, v rámc i ktorého súd vybral tri skutky, ktoré mali byť spáchané a údajne na seba nadväzovali. Zároveň poukázal na to, že jeden z týc hto skutkov bol pôvodne posudzovaný len ako priestupok. Podľa jeho názoru naplnenie kvalifikačného znaku závažnejšieho spôsobu konania v podobe konania „po dlhší čas" vyžaduje sústavné protiprávne konanie, č o však v jeho prípade nemožno odôvodniť len všeobec ným poukazom na časové rozpätie rokov 2017 až 2021, a existenc iu konfliktov medzi ním a poškodenou poč as tohto obdobia.
Súč asne nespoc hybňoval, že v dňoch uvedenýc h vo výrokovej č asti rozsudku došlo ku konfliktom medzi ním a poškodenou tak, ako to ustálil súd prvej inštanc ie. Bol však presvedč ený, že so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti bolo možné jeho konanie právne kvalifikovať najviac podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v krajnom prípade v kombinác ii s ods. 2 toho istého ustanovenia. Dôrazne namietal proti právnej kvalifikác ii skutku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, teda proti záveru, že sa skutku dopustil závažnejším spôsobom konania. Podľa jeho názoru nebolo v trestnom konaní vykonané žiadne konkrétne, vec ne preskúmateľné a dostatočné dokazovanie, ktoré by naplnenie tohto kvalifikač ného znaku preukázalo a odôvodňovalo jeho použitie. Na podporu svojho právneho stanoviska odkázal aj na obsah trestného spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystric a pod sp. zn. 6T/33/2022.
Na základe uvedených skutoč ností navrhol, aby dovolac í súd zrušil napadnuté rozhodnutia a vrátil vec odvolac iemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň požiadal, aby jeho konanie bolo právne posúdené výlučne podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a aby mu bol uložený miernejší trest, pretože trest uložený súdom prvej inštanc ie považoval za neprimerane prísny, ktorý má výrazný negatívny dopad na jeho osobu, najmä v kontexte rodinných väzieb a vyživovac ej povinnosti voč i maloletým deťom.
Obvinený svoju dovolac iu argumentác iu rozšíril písomným podaním 29. februára 2024, ktoré bolo doruč ené súdu I. stupňa 5. marc a 2024. V tomto doplnení poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je za hranicou akc eptovanej doby považované obdobie šiestic h mesiacov, prič om v jeho prípade medzi jednotlivými skutkami, ktoré sú predmetom konania, uplynuli významne dlhšie č asové intervaly. Ako už uviedol v úvode svojho dovolania z 1. februára 2024, medzi prvým a druhým skutkom uplynul č asový odstup presahujúc i jeden rok, a medzi druhým a tretím skutkom takmer dva roky.
Vzhľadom na doposiaľ uvedené bol presvedč ený, že jeho konanie je možné kvalifikovať len v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za všetky tri skutky, tak ako sú vymedzené v rozhodnutí súdu I. stupňa.
K dovolaniu obvineného sa písomným podaním zo 16. februára 2024, doručeným súdu prvého stupňa 21. februára 2024, vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej tiež „prokurátorka").
Po rekapitulácii priebehu doterajšieho konania, zhodnotení dôvodov dovolania týkajúc ic h sa vymedzenia č asového obdobia skutku, a po preskúmaní predmetnej trestnej vec i dospela k záveru, že dovolanie obvineného Z. Y. nie je dôvodné.
Postup krajského súdu považovala za zákonný a vec ne správny, keď sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštanc ie. V tejto súvislosti odkázala na odôvodnenie krajského súdu, ktorý síce priznal isté poc hopenie pre obhajobnú stratégiu zameranú na jednotlivé dielč ie skutky, pri ktorýc h malo dôjsť k intenzívnejšiemu fyzickému útoku na poškodenú, zároveň však výslovne upozornil na obmedzenosť takéhoto prístupu. Odvolac í súd zdôraznil, že takto koncipovaná obhajoba nereflektuje širší rámec skutkového diania, najmä pravidelnosť, opakovateľnosť a dlhodobosť násilného správania obvineného voč i poškodenej, ku ktorému doc hádzalo aj mimo hlavných eskalác ií konfliktov.
Tieto skutočnosti boli preukázané nielen výpoveďou samotnej poškodenej, ale aj výpoveďami viac erýc h svedkov. Súd prvej inštanc ie sa podľa názoru prokurátorky s týmito skutočnosťami náležite a presvedčivo vysporiadal nielen pri samostatnom hodnotení jednotlivýc h výpovedí, ale aj pri ic h komplexnom posudzovaní vo vzájomnýc h súvislostiach. Zo zisteného skutkového stavu podľa prokurátorky jednoznač ne vyplýva, že protiprávne konanie obvineného malo dlhodobý a opakovaný c harakter, ku ktorému dochádzalo najmä po jeho návrate zo zahranič ia.
Na základe uvedeného dospela k záveru, že v dovolaní uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nie je naplnený a navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c ) Trestného poriadku odmietol.
Obvinený sa vo svojom písomnom podaní z 11. marca 2024 vyjadril k stanovisku prokurátorky zo 16. februára 2024. Jeho obsah hodnotil ako č isto formálne stotožnenie sa s právnym názorom všeobec nýc h súdov, bez uvedenia novýc h skutočností. Namietal, že prokurátorka len opakovane zdôrazňovala záver súdu, podľa ktorého je obhajoba zameraná výlučne na jednotlivé dielč ie skutky spojené s výraznejším zásahom do zdravia poškodenej, nezohľadňujúc širší kontext údajnýc h násilných prejavov, ku ktorým malo doc hádzať aj medzi týmito skutkami. Všeobec né súdy dospeli k záveru, že obvinený sa dopúšťal násilného správania opakovane a po dlhú dobu, a to nielen v prípade skutkov, ktoré viedli k poškodeniu zdravia poškodenej, ale po dlhší č as. Tieto závery súdu vraj boli preukázané výpoveďami svedkov.
Obvinený však namieta, že takto všeobec ne formulované závery dokazovania nepostač ujú na preukázanie formálnyc h znakov trestného č inu týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle zákona. Už v rámc i odvolacieho konania namietal, že všeobecné súdy sa náležite nevysporiadali so závermi znalec kého posudku Mgr. L., ktorá v ňom okrem iného uviedla, že poškodená nevyžadovala odbornú pomoc , bola sc hopná udržiavať primeraný kontakt so znalkyňou, ako aj s ním ako obvineným, a to v súvislosti so starostlivosťou o maloletú dcéru. Tento dôkaz podľa obvineného charakterizuje namietanú skutoč nosť týkajúcu sa právneho posúdenia jeho konania a to, že kvalifikač ný znak „po dlhší čas" možno aplikovať výlučne pri pokrač ovac íc h, hromadných alebo trvácich trestných činoch, poukazujúc na existenciu výraznýc h časových odstupov medzi jednotlivými skutkami.
Záverom opätovne uviedol, že si je vedomý obmedzení vyplývajúc ic h z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolac í súd nie je oprávnený preskúmavať ani meniť skutkový stav, ako ho zistili všeobec né súdy. Zdôraznil však, že dôvodom podaného dovolania je nesprávne právne posúdenie skutku a nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa jeho názoru síc e súdy vyvodili záver o naplnení formálnyc h znakov trestného č inu týrania blízkej a zverenej osoby len na základe všeobec ných tvrdení, bez toho, aby ic h dostatoč ne podložili konkrétnymi konštatovaniami, č o nie je oprávnený namietať a preto svoju námietku smeruje výlučne do roviny právnej kvalifikác ie skutku.
Spisový materiál bol spolu s dovolaním obvineného, jeho doplnením a vyjadrením prokurátorky, predložený dovolac iemu súdu na rozhodnutie 18. apríla 2024.
Najvyšší súd ako súd dovolac í (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajc u [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, § 373 ods. 1 Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na zákonom urč enom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), po využití zákonného práva podať riadny opravný prostriedok o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), a spĺňa obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku.
Dovolac í súd primárne poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je urč ený na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len týc h najzávažnejšíc h, mimoriadnyc h, procesnýc h a hmotnoprávnyc h c hýb. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skonč ená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolac íc h dôvodov sú preto striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dovolací súd preto nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Dovolanie je ako mimoriadny opravný prostriedok v rámc i trestného konania spôsobilé privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatnýc h rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať, iba ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu.
Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolac ieho súdu dovolac ími dôvodmi uvedenými v dovolaní v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, je potrebné uviesť, že táto viazanosť sa vzťahuje na vymedzenie pochybení vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), nie však na právne dôvody dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku, pokiaľ ide o ic h posúdenie podľa § 371 Trestného poriadku (R 120/2012).
S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva, č i už ide o ministra spravodlivosti, generálneho prokurátora alebo obhajc u konajúc eho v mene obvineného, je dovolac í súd viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámc i prieskumu zákonnosti nemôže prekroč iť rámec návrhu a v ňom uvedenýc h dovolac íc h dôvodov (§ 385 Trestného poriadku).
V posudzovanej trestnej veci obvinený formálne uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, v rámc i odôvodnenia svojho dovolania uviedol aj dovolac í dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c ) Trestného poriadku.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať „ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolac í súd nemôže skúmať a meniť".
Vo vzťahu k dovolac iemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existenc ii tohto dovolac ieho dôvodu je vždy viazaný skutkovým stavom vec i tak, ako ho zistili súdy nižšej inštancie.
Dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, pretože tieto nemôže dovolac í súd meniť ani dopĺňať. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zisteného súdom I. stupňa a odvolac ím súdom vyjadreného v skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho c harakteru, no nikdy nie námietky skutkové.
Za skutkové námietky sa považujú tie, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania alebo proti hodnoteniu dôkazov súdmi nižšíc h stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkovýc h zistení najmä preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pokiaľ ic h sám nemôže v konaní o dovolaní vykonať. Ťažisko dokazovania sa uskutoč ňuje v konaní pred súdom prvého stupňa, a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Trestného poriadku, avšak nie obligatórne). Dovolac í súd nemožno c hápať ako tretiu inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí odvolac ieho súdu (R 47/2014).
V rámci dovolacieho konania je preto prípustné preskúmavať najmä nasledovné právne otázky:
• či skutok, za ktorý bol obvinený uznaný vinným, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako iný trestný č in,
• či skutok vôbec napĺňa znaky trestného činu,
• či obvinený nebol uznaný vinným z prísnejšieho trestného činu, než ktorý zodpovedá skutkovým zisteniam,
• alebo či nebolo nesprávne použité iné hmotnoprávne ustanovenie, napr. ustanovenia o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť konania (§ 24 - § 30 TZ), o zániku trestnosti (§ 87 TZ), alebo o ukladaní úhrnného, spoločného či súhrnného trestu (§ 41 a § 42 TZ).
Obvinený odôvodnil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku tvrdením o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, a to s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Konkrétne namietal, podľa jeho názoru, nedôvodné uplatnenie kvalifikačného znaku spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania, a to „po dlhší čas". Argumentoval tým, že jeho konanie nebolo právne posúdené ako pokračovací, hromadný ani trváci trestný čin, čo považuje za nevyhnutný predpoklad pre aplikáciu uvedeného kvalifikačného znaku. Zároveň uviedol, že tri skutky uvedené vo výrokovej časti rozsudku predstavujú podľa jeho názoru tri samostatné incidenty, ku ktorým došlo 5. mája 2018, 25. augusta 2019 a 28. júna 2021, medzi ktorými sú výrazné časové odstupy. Tieto okolnosti podľa neho vylučujú možnosť dospieť k záveru, že sa dopustil trestnej činnosti „po dlhší čas".
Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu je oprávnený preskúmavať výlučne to či skutok, ako ho ustálili súdy nižších inštancií, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, pod ktorý bol právne subsumovaný, konkrétne zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona, so zreteľom na kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona.
Podľa §127 ods. 4 a ods. 5 Trestného zákona „Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú".
„Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti".
Podľa §208 ods. 1 Trestného zákona „Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psyc hic ké utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobc hádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strac hu alebo stresu, násilnou izolác iou, c itovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psyc hické zdravie alebo obmedzuje jej bezpeč nosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddyc hu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výc hovy alebo vzdelávania, c ) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúc ej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psyc hic kú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov".
Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona „Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je č in uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný č in v predchádzajúcich dvanástic h mesiac oc h postihnutý".
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona „Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa pác hateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu,
c ) hoc i bol v predc hádzajúcich dvadsiatic h štyroc h mesiac oc h za taký č in odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký č in prepustený, alebo d) závažnejším spôsobom konania".
Podľa § 208 ods. 4 Trestného zákona „Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa pác hateľ potrestá, ak spácha č in uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb".
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného č inu po dlhší č as.
Na naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného č inu týrania blízkej a zverenej osoby sa vyžaduje existencia takého konania páchateľa, ktorým negatívne ovplyvňuje fyzický alebo psychic ký stav blízkej č i zverenej osoby. Takéto správanie musí vykazovať zvýšený stupeň bezcitnosti, surovosti a zároveň sa musí vyznač ovať určitým č asovým trvaním. Hoci zákon nevyžaduje nevyhnutne nepretržité (sústavné) konanie, musí ísť o opakované alebo dlhodobo pretrvávajúc e zlé zaobchádzanie, ktoré zjavne presahuje rámec bežnýc h konfliktov vo vzťahoch.
Fyzické alebo psychic ké utrpenie je v tomto kontexte potrebné c hápať ako telesné alebo duševné bolesti, ktoré zásadným spôsobom narúšajú, ovplyvňujú alebo sťažujú bežný spôsob života poškodenej (týranej) osoby. Týranie nikdy nepredstavuje jednorazový ani ojedinelý akt. Vždy ide o trvajúce, sústavné správanie, ktoré sa opakovane vyznač uje hrubým, bezohľadným a nec itlivým prístupom k poškodenej osobe. Práve táto pravidelnosť konania vedie k spôsobovaniu závažnýc h psychic kýc h, prípadne aj fyzic kýc h útrap. Ide o urč itý č as trvajúc e zlé zaobchádzanie, pozostávajúce z viac erýc h incidentov alebo útokov, prič om nie je potrebné, aby každý z nic h vyústil do ublíženia na zdraví.
Z obsahu skutku, ako ho ustálil súd prvého stupňa v skutkovej vete svojho rozsudku, a s ktorým sa krajský súd bez zmeny stotožnil, vyplýva, že obvinený v období od dec embra 2017 do 28. júna 2021 po návrate zo zahranič ia, kde pracoval, opakovane a systematic ky spôsoboval fyzic ké aj psyc hic ké utrpenie svojej družke. Uvedené konanie spoč ívalo v opakovaných fyzic kýc h útokoch rôzneho c harakteru, prič om poškodenú napádal na rôznyc h častiac h tela, vulgárne jej nadával, násilne ju zamykal v byte a odopieral jej prístup k mobilnému telefónu.
Konkrétne 5. mája 2018 jej spôsobil zlomeninu IX. rebra a viaceré pomliaždeniny v oblasti tváre. 25. augusta 2019 jej konaním spôsobil pomliaždeniny hlavy a tváre s výraznými krvnými podliatinami v oblasti ľavého oka, č ela a temena, ako aj pomliaždeniny chrbta, brucha, hornýc h a dolnýc h konč atín a zakrvác anie spojovky. Násilné konanie 28. júna 2021 vyústilo do spôsobenia tržnej rany na koreni nosa s veľkosťou 1,5 cm, otvorenej zlomeniny nosových kostí s posunom úlomkov, zlomeniny spodiny oč nice, pomliaždeniny tváre s viacerými krvnými podliatinami, pomliaždeniny pravej očnej gule (bez poruchy zraku), a pomliaždenín ramena a kolena s krvnými podliatinami.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že obvinený svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty predmetného trestného č inu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Voči poškodenej, konkrétne svojej družke, ktorá má postavenie blízkej osoby v zmysle § 127 ods. 5 Trestného zákona, uplatňoval fyzické aj psyc hic ké násilie. Jeho konanie pozostávalo najmä z fyzic kého napádania, používania vulgárnyc h výrazov, ako aj v obmedzovaní osobnej slobody poškodenej.
Takýmto konaním obvinený spôsobil poškodenej nielen psychic ké, ale aj vážne fyzické utrpenie, a to v rôznyc h podobác h (bitím, kopaním, spôsobovaním rán a pomliaždenín, zlomenín, ponižovaním, nadávaním, pohŕdavým a dehonestujúc im zaobc hádzaním, vyvolávaním strac hu a stresu). Takéto správanie bolo spôsobilé ohroziť fyzic ké aj psyc hické zdravie poškodenej, a zásadne obmedzilo jej osobnú slobodu, dôstojnosť a poc it bezpeč ia.
Súd I. stupňa preto správne právne kvalifikoval vyššie popísané konanie obvineného ako zloč in týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
K námietke obvineného týkajúcej sa naplnenia osobitného kvalifikačného znaku „závažnejší spôsob konania", konkrétne v podobe pác hania trestného č inu „po dlhší č as" podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, dovolací súd uvádza nasledovné:
Bez ohľadu na skutoč nosť, že obvinený vo svojom dovolaní nespoc hybňoval len právnu stránku vec i ako tvrdil, konkrétne aplikáciu kvalifikačného znaku „po dlhší č as" ako súčasti kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného č inu, ale zároveň namietal aj skutkové zistenia, ktoré tvorili základ tohto právneho záveru (najmä tým, že popieral existenciu fyzic kého násilia medzi jednotlivými skutkami so závažnejšími následkami na zdraví, a tvrdil, že tieto okolnosti neboli nižšími súdmi dostatoč ne preukázané a súčasne dostatoč ne nevyhodnotili závery znalec kého posudku Mgr. L. na ktoré poukazoval), dovolací súd poukazuje na to, že v konaní o dovolaní je (s výnimkou prípadu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, teda dovolania ministra spravodlivosti) viazaný právoplatne zisteným skutkovým stavom.
Vzhľadom na uvedené sa dovolac í súd zaoberal výluč ne tým, či časové obdobie uvedené v skutkovej vete rozsudku, počas ktorého sa obvinený dopúšťal protiprávneho konania, odôvodňuje právnu kvalifikác iu skutku pod znakom „po dlhší č as".
Dĺžku č asového obdobia, ktoré možno považovať za „dlhší č as" v zmysle kvalifikač ného znaku „po dlhší č as", je nevyhnutné podľa ustálenej judikatúry posudzovať individuálne a komplexne, so zreteľom na viac ero relevantných skutočností. Rozhodujúc im kritériom pritom nie je len samotné trvanie obdobia, počas ktorého doc hádzalo k protiprávnemu konaniu, ale aj c harakter a intenzita jednotlivýc h útokov, ic h opakovanie a poč etnosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. 6Tdo/1/2018).
Pri posudzovaní tejto podmienky je potrebné zohľadniť aj závažnosť foriem útokov, ktoré sú uvedené v § 208 Trestného zákona, ako aj následky, ktoré toto konanie zanec halo na poškodenej osobe. Každý prípad je preto potrebné hodnotiť v jeho konkrétnych súvislostiac h a okolnostiach, prič om kvalifikačný znak „po dlhší č as" nemožno vykladať izolovane, ale vždy v kontexte c elkového spôsobu vykonania trestného č inu a jeho dôsledkov.
Na naplnenie tohto kvalifikačného znaku nie je nevyhnutné, aby bolo protiprávne konanie nepretržité alebo každodenné. Postačuje, ak ide o opakované správanie poč as určitého č asového úseku, ktoré jednoznačne poukazuje na dlhodobú tendenc iu protiprávneho konania pác hateľa. Rozhodujúc e je, že ide o konanie urč itej intenzity a závažnosti, ktoré výrazne presahuje mieru protiprávnosti vyjadrenú v základnej skutkovej podstate.
Nie je pritom možné všeobec ne a paušálne urč iť, aký konkrétny časový úsek možno považovať za „dlhší čas", keďže ide o relatívny pojem, ktorý závisí od viacerých faktorov, ako už dovolac í súd poznamenal vyššie. V súlade s judikatúrou platí, že pri závažnejšíc h trestnýc h č inoc h môže byť na naplnenie tohto znaku postač ujúc a aj kratšia doba, než by to bolo pri skutkoc h menej závažnýc h.
V tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázať na vysoký stupeň závažnosti posudzovaného trestného č inu, č o sa odráža aj v zákonom stanovenej trestnej sadzbe pri jeho základnej skutkovej podstate, urč enej v rozpätí od troch do ôsmic h rokov odňatia slobody. Takto nastavená sankc ia zohľadňuje výrazný stupeň spoločenskej škodlivosti tohto konania a zároveň vyjadruje legitímny a prioritný záujem spoloč nosti na efektívnej a dôslednej oc hrane obetí domác eho násilia.
V danom prípade bolo protiprávne konanie páchané v období od decembra 2017 do júna 2021, teda počas takmer tri a pol roka. Vzhľadom na takto dlhé časové obdobie, ako aj s prihliadnutím na frekvenciu („opakovane a pravidelne") a intenzitu („fyzic ky napádal rôznym spôsobom do rôznyc h častí tela, vulgárne jej nadával, násilne ju zamykal v byte a odopieral jej používanie mobilného telefónu...") je zrejmé, že išlo o systematic ké, opakované a intenzívne násilné správanie. Takéto konanie zjavne presahuje rámec jednorazového, náhodného alebo ojedinelého inc identu a napĺňa znaky dlhodobého týrania, ktoré je typic ké pre závažnejší spôsob spáchania č inu. Tento záver je v súlade aj so súdnou praxou, ktorá všeobec ne považuje obdobie najmenej šiestic h mesiac ov za dostatoč né na naplnenie tohto kvalifikač ného znaku.
Z uvedeného je zrejmé, že vymedzenie času skutku v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá kvalifikač nému znaku „po dlhší čas" , a preto musel dovolac í súd konštatovať, že konanie dovolateľa bolo s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona správne právne posúdené podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona.
Okrajovo dovolac í súd poukazuje na skutoč nosť, že súd I. stupňa vo svojom odôvodnení náležite a presvedčivo zdôvodnil, že naplnenie kvalifikačného znaku závažnejšieho spôsobu konania „po dlhší č as" bolo v predmetnej veci jasne preukázané. Tento záver súdu vyc hádzal z dôsledného hodnotenia rozsiahleho dokazovania, ktorého súč asťou boli nielen výpovede poškodenej, ale aj viac erýc h vierohodných svedkov - maloletého syna A. R., W. G., A. D. a Ing. X. D..
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že skutkový dej nemožno vnímať ako tri izolované skutky, na ktoré obvinený vo svojej obhajobe poukazoval, ale ako súč asť systematic kého, opakovaného a dlhodobo prebiehajúc eho násilného správania, ktoré sa odohrávalo v období od roku 2017 až do 28. júna 2021.
Súd prvého stupňa mal spáchanie skutku spoľahlivo preukázané najmä na základe výpovedí poškodenej, ktorá podrobne opísala vývoj ich vzťahu a postupné zintenzívňovanie násilného správania obvineného. Prvé fyzic ké útoky sa objavili už po niekoľkých týždňoc h ic h spoloč ného nažívania, konkrétne počas jej návštevy vo Sc hw ec hate. Ďalšie útoky sa odohrali aj počas tehotenstva, vrátane inc identu na dovolenke v Taliansku, kde jej obvinený kopol do knihy, ktorá bola položená na jej bruchu. Obvinený jej spôsobil aj viac eré závažné zranenia, ako zlomeninu rebra, pomliaždeniny hlavy a tváre, krvné podliatiny a zlomeninu nosa, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. V opise násilného správania č asto používala výrazy ako „stále ma mlátil", „mlátil hlava-nehlava".
Výpoveď poškodenej bola plne podporená aj výpoveďou jej maloletého syna, ktorý opísal, že poč as hádok matku obvinený fyzic ky napádal, udieral päsťami a urážal. Konkrétne poukázal na incident, kedy matku obvinený dobil a skoro jej zlomil nohu kvôli tomu, že v jej telefóne našiel číslo na kuriéra. K frekvencií fyzic kýc h útokov uviedol, že sa diali „skoro dosť č asto", raz/dvakrát do mesiac a, prič om matke nadával niekedy aj trikrát týždenne, najmä vtedy, keď bol obvinený pod vplyvom alkoholu.
Rovnako aj matka poškodenej, W. G., potvrdila, že ju jej vnuk opakovane kontaktoval so strac hom o bezpeč ie svojej matky. Informácie o podozrivých situáciách v byte poškodenej dostávala aj od susedky poškodenej. Na svojej dcére viac krát videla modriny, ktoré najprv vysvetľovala ako následky pádov, no neskôr priznala, že ju obvinený fyzicky napádal. Zverila sa jej aj o útoku poč as tehotenstva v Taliansku.
Fyzické útoky boli preukázané aj odbornými vyjadreniami MUDr. A. O. ohľadom zranení, ktoré boli poškodenej spôsobené pri incidentoc h 5. mája 2018 a 28. júna 2021.
Inc ident z 25. augusta 2019 súd I. stupňa vyhodnotil ako preukázaný na základe rozkazu o uložení sankc ie za priestupok, ktorý síce bol zrušený na základe protestu prokurátora, no vo veci preukázal skutkový dej.
Súd I. stupňa vyhodnotil správne aj tú skutočnosť, že to, že sa obvinený vrac al z pracovných ciest približne v trojtýždňových intervaloc h, nemá z právneho hľadiska podstatný význam. Dočasné prerušenie protiprávneho konania, ktoré je spôsobené objektívnymi okolnosťami, akou je napríklad neprítomnosť z dôvodu výkonu zamestnania, nemožno vyhodnotiť ako dobrovoľné upustenie od trestnej č innosti. Podstatné je, že po každom návrate obvineného do spoločnej domác nosti doc hádzalo k násilnému správaniu voč i poškodenej.
Dovolac í súd, vzhľadom na svoju viazanosť skutkovými zisteniami uč inenými súdmi nižšíc h stupňov, ktoré nie je oprávnený meniť ani dopĺňať, dôvodne uzavrel, že rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj odvolac ieho súdu, vyc hádzajú zo správneho právneho posúdenia skutkového stavu zisteného v trestnom konaní. Pre dovolac í súd sú rozhodujúc e skutkové zistenia, podľa ktorých obvinený spác hal skutok tak, ako je opísaný vo výrokovej č asti rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého skutkovými závermi sa v c elom rozsahu stotožnil aj súd odvolac í. Takto ustálenému skutkovému stavu plne zodpovedá aj právna kvalifikác ia skutku, vrátane kvalifikač ného momentu podľa §138 písm. b) Trestného zákona. Dĺžka konania, jeho intenzita a systematic kosť, napĺňajú všetky požiadavky podľa ustálenej súdnej praxe.
Z uvedeného je zrejmé, že právna kvalifikácia skutku, ako ju určil súd prvej inštancie a následne potvrdil aj odvolací súd, bola vec ne správna a primeraná skutkovým zisteniam. Aplikác ia vyššej trestnej sadzby plne korešpondovala so závažnosťou spôsobu pác hania trestnej činnosti a pohybovala sa v medziac h zákonnýc h ustanovení. Keďže sa súdy nižšíc h stupňov dôkladne a presvedčivo zaoberali otázkou kvalifikač ného znaku skutku, námietka obvineného v tejto časti nemohla obstáť a nenaplnila dovolac í dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
V rámci dovolania obvinený vzniesol aj námietku podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorú odôvodňoval nepreskúmateľnosťou rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu absenc ie právnej kvalifikác ie trestného č inu ako pokrač ovacieho, keďže kvalifikač ný znak závažnejšieho spôsobu konania „po dlhší čas" možno uplatniť len pri trestných č inoc h pokrač ovacích, trvác ic h alebo hromadnýc h.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c ) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
K predmetnému dovolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c ) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie proc esných práv obvineného a jeho obhajc u, a zákonný postup pri reakcii OČTK a súdov na uplatnenie každého obhajovac ieho práva. Právo na obhajobu garantované č l. 6 ods. 3 dohovoru, ako aj č l. 50 ods. 3 ústavy nac hádza svoj odraz v c elom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé č iastkové obhajovacie práva obvineného v rôznyc h štádiác h trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod. Zásadným porušením práva na obhajobu je najmä, keď obvinený nemal v konaní obhajc u, hoci v jeho trestnej vec i boli splnené dôvody povinnej obhajoby (R 116/2014). Prípadné porušenie musí mať vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu podstatný vplyv na výsledok konania, teda na rozhodnutie vo vec i samej. Výnimočne môže ísť aj o porušenie inýc h obhajovac íc h práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.
K námietke obvineného dovolací súd poukazuje na teoreticko-právne špecifikum pokračovacích trestných činov. Pokrač ovac ie trestné č iny pozostávajú z viac erýc h č iastkových útokov, ktoré spája objektívna i subjektívna súvislosť. Podľa zákona § 122 ods. 10 Trestného zákona „trestnosť všetkýc h č iastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný č in, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ic h pác hania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný č in".
Z toho vyplýva, že každý čiastkový útok, ktorý má byť súčasťou pokračovacieho trestného činu, je potrebné v skutkovej vete vnímať a formulovať ako samostatný skutok, prič om až súhrn týc hto č iastkových útokov vytvára jednotný pokračovac í trestný čin. Táto požiadavka sa bez výhrad vzťahuje aj na trestný č in týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ak má byť posúdený ako pokrač ovací trestný č in. Znamená to, že každý konkrétny skutkový prejav týrania musí byť náležite individualizovaný, akoby išlo o samostatný trestný č in.
Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 268/2024 z 28. mája 2024:
„Skutok zodpovedajúc i právnej kvalifikácii trestného č inu týrania blízkej a zverenej osoby je trvácim trestným č inom podľa § 122 ods. 12 Trestného zákona, v každom prípade je „jednoskutkovým" trestným č inom, ktorý je dokonaný skonč ením/odstránením predmetného protiprávneho stavu alebo z procesnýc h dôvodov podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona. Ide teda o samostatne spác haný a kvalifikovaný trestný čin, vo vzťahu ku ktorému je ďalší, po ňom nasledujúc i trestnoprávne relevantný skutok aj pri rovnakej právnej kvalifikácii v hmotnoprávnej pozíc ii viac č inne sa zbiehajúc eho trestného č inu (teda nie v pozíc ii ďalšieho č iastkového útoku pokračovac ieho trestného č inu). V alternatívnom obsahovom vyjadrení pokrač ovací trestný č in podľa jeho legálnej definíc ie v § 122 ods. 10 Trestného zákona nemôže byť zložený z trvác ic h trestnýc h č inov ako č iastkovýc h útokov pokračovac ieho trestného č inu".
Trestný čin zakotvený v § 208 Trestného zákona je tak svojou povahou trvác im trestným činom, teda už pre naplnenie jeho základnej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby protiprávny stav, ktorý zodpovedá jeho objektívnej stránke, bol pác hateľom udržiavaný po urč itú dobu. Pác hateľ svojím násilným konaním vyvoláva protiprávny stav, ktorý opakovaním svojho konania vlastne udržiava.
Vzhľadom na špecifiká tohto prípadu, a s prihliadnutím na obsah jednotlivýc h výpovedí, nie je možné jednotlivé č iastkové konania obvineného presne č asovo ani obsahovo vyč leniť tak, aby každé samostatne napĺňalo skutkovú podstatu trestného č inu týrania blízkej a zverenej osoby. Z tohto dôvodu neboli splnené zákonné podmienky podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona na posúdenie konania obvineného ako pokrač ovacieho trestného činu.
Podstatnou skutočnosťou však stále zostáva, že v priebehu konania bolo dostatoč ne a jednoznač ne preukázané, že obvinený sa predmetnej trestnej č innosti dopúšťal dlhodobo, a to v období od roku 2017 až do 28. júna 2021, teda takmer štyri roky. Táto dĺžka a pravidelnosť protiprávneho konania má zásadný význam pri posudzovaní závažnosti skutku, najmä z hľadiska kvalifikačného znaku ako závažnejšieho spôsobu konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, a to bez ohľadu na to, č i ide o pokrač ovací trestný č in, alebo nie.
Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami rozhodol dovolac í súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie prijal senát dovolac ieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
Diskusia
Najčítanejšie články
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.