Aj pri výsluchu obzvlášť zraniteľnej osoby musí byť zachované právo na kontradiktórny výsluch – rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
Nižšie v texte je odkaz na zaujímavé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v dovolacom konaní podrobne zaoberal výsluchom svedka (detskej obete) a kontradiktórnosťou, teda právom obvineného spochybniť výpoveď svedka (a to aj obzvlášť zraniteľného).
Najvyšší súd SR v aktuálnom rozsudku sp. zn. 1Tdo/70/2024 zo dňa 19.02.2025 dospel na podklade judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k záveru, že
- berúc do úvahy osobitnú zraniteľnosť detských obetí trestných činov, by mali príslušné orgány činné v trestnom konaní zabezpečiť a vykonať ich výsluch už v prípravnom konaní tak, aby bol použiteľný v konaní pred súdom a aby jeho opakovanie v konaní pred súdom nebolo potrebné.
- ak vyšetrovateľ vykonáva výsluch svedka – obzvlášť zraniteľnej obete (dieťaťa) postupom podľa § 135 Tr. por., v nadväznosti na § 263 Tr. por. a § 270 Tr. por., musí mať na mysli a musí rešpektovať aj právo obhajoby na možnosť aspoň sa podieľať na príprave výsluchu, respektíve sa ho aj zúčastniť – minimálne nepriamo, za jednosmerným sklom a podobne a dať mu tak možnosť už počas výsluchu spochybniť svedeckú výpoveď.
- ustanovenie § 135 ids. 1 štvrtá veta Trestného poriadku „v konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2“ je potrebné vykladať tak, že takýto postup je možný len vtedy, ak pri postupe podľa § 135 Trestného poriadku bolo zachované právo obvineného na účinný a adekvátny výkon práva na obhajobu.
- je pravdou, že právo na kontradiktórny výsluch svedka nie je absolútne, tiež ale platí, že ani opätovný výsluch zraniteľnej obete nie je vylúčený, zvlášť v prípade, ak pôvodný výsluch bol vykonaný ignorujúc práva obhajoby. Ak by uvedené naplatilo, stal by sa § 135 Trestného poriadku absolútnym a tak legalizujúci aj nesprávny postup policajta pri výsluchu svedka, ktorý nezodpovedá pravidlám spravodlivého a fér procesu.
- v súvislosti s vekom zraniteľnej obete je tiež potrebné zohľadniť aj to, že vek 14, respektíve 15 rokov tvorí istú ľudskú i osobnostnú hranicu pre posúdenie, či a ako vníma takáto obeť trestného činu procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, pretože ak zákonodarná moc pripustila vek 14 rokov ako okolnosť spôsobilú na vyvodenie trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie takejto osoby a tak i proti jej vôli povinnosť strpieť všetky procesné úkony, prirodzene a logicky i zraniteľná obeť trestného činu už môže byť v takomto i neskoršom veku spôsobilá napríklad strpieť pri svojom výsluchu v prípravnom konaní účasť obhajcu. Preto paušalizovanie veku 18 rokov ako hranice, do kedy pri postupe podľa § 135 Trestného poriadku sa neumožní obhajobe účasť na výsluchu zraniteľnej obete trestného činu, nemôže zodpovedať požiadavkám spravodlivého procesu.
-výsluch poškodenej mal byť už v prípravnom konaní vykonaný minimálne za aktívnej nepriamej účasti obhajoby a keďže sa tak nestalo, v ďalšom konaní je tento dôkazný prostriedok nepoužiteľný, pre porušenie práva obvinených na obhajobu nerešpektovaním ich práva na spochybnenie jej výpovede.
K uvedenému je potrebné dodať, že výsluch dieťaťa bol jediným usvedčujúcim dôkazom (išlo o obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. d), f) a g), ods. 4 písm. b) Tr. zák.), pričom obžalovaný (jeho obhajca) nemal možnosť počas celého trestného stíhania spochybniť tohto svedka. Tento svedok vypovedal iba raz a to pred vznesením obvinenia. Najvyšší súd SR teda neakceptoval, že iba s poukazom na to, že ide o obzvlášť zraniteľnú osobu je možné ignorovať právo obvineného na obhajobu a spravodlivý proces.
Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu stojí za pozornosť aj z dôvodu, že najvyšší súd v odôvodnení podrobne rozoberal judikatúru ESĽP, ktorá sa viaže k právu obvineného spochybniť svedkov svedčiacich proti nemu a to osobitne v prípade, ak ide o výsluch takého svedka, ktorý možno označiť za jediný, respektíve rozhodujúci usvedčujúci dôkaz s tým, že následne v danej trestnej veci najvyšší súd podrobne aplikoval aj tzv. Al Khawaja test a to aj s poukazom na ustanovenie § 135 Tr. por., či ustanovenia zákona o obetiach trestných činov.
Kompletné znenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/70/2024 zo dňa 19.02.2025 možno nájsť tu:
https://www.nsud.sk/rozhodnutia/1tdo702024/
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.