Na osamotenej výpovedi kajúcnika nie je možné založiť odsúdenie obžalovaného - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
Právne vety:
I. Osamotená výpoveď' zaujatého svedka alebo kajúcnika, bez podpory ďalších dôkazov, nie je dostatočná na uznanie viny.
II. Obe obžalované skutok popreli, pričom opak ich tvrdenia vyplýva výlučne iba z tvrdenia spolupracujúceho svedka a verzia toho, že úplatok neprijali, vyvrátená nebola. Prokurátorovi sa tak v konaní nepodarilo nad akúkoľvek pochybnosť' preukázať' ďalšími dôkazmi, že by skutočne obžalované prijali úplatok a nepodarilo sa mu vyvrátiť' obhajobné tvrdenia obžalovaných, že finančné čiastky neprijali, respektíve im vôbec neboli ponúknuté. Vina obžalovaného môže byt' založená len na dôkazoch, ktoré absolútne vylučujú pochybnosť', že sa skutok stal tak, ako je predmetom trestného stíhania.
III. Súdy v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“ nemôžu opomenúť', ak je u svedka, či svedkov, ktorých výpoveď' stojí proti výpovedi obvineného, objektívne prítomná pochybnosť' o ich nezainteresovanosti na výsledku konania. Uvedená povinnosť' súdov je zvýraznená v prípadoch, keď' takáto svedecká výpoveď', či svedecké výpovede stojace proti výpovedi obžalovaného predstavujú jediný priamy dôkaz, z ktorého má byt' preukázaná vina obžalovaného. Spolupracujúci svedok môže mat' rôzne motívy vypovedať' proti inej osobe, a riziko vymyslenia si takejto výpovede s cieľom získať' výhody nemožno podceňovať'.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/1/2023 zo dňa 12.03.2025 – rozhodnutie možno nájsť tu: https://www.nsud.sk/rozhodnutia/3to12023/
Nasleduje pracovný scen rozhodnutia
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kostolanskej a členov senátu JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Jozefa Sutku na verejnom zasadnutí konanorn 12. marca 2025 v Bratislave, v trestnej veci obžalovanej PaedDr. X. A a spol., pre zločin prijímania úplatku podl'a Š 329 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024, o odvolaní prokurátora Generáfrłej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných PaedDr. X. A. a JUDr. D. M., MBA proti rozsudku
Špecializovaného trestného súdu z 28. októbra 2022, SP. zn. 2T/7/2022, takto rozhodol:
I. Podl'a SS 321 ods. I písm. b) Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 28. októbra 2022, SP. zn. 2 T/7/2022 s a z r u š uj e v celom rozsahu.
Na základe Š 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalované:
l/ PaedDr. X. A. nar. X. H. XXXX v U, trvale bytom U. XX, U. 2/ JUDr. D.z., MBA nar. XX. H. XXXX v T., trvale bytom R. X, U.
sa podl'a 285 písm. c) Trestného poriadku
o s l o b o d z uj úspod obžaloby prokurátora Uradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Słovenskej republiky z 23, júna 2022, SP. zn. VII/3 Gv 112/21/1000-18, podl'a ktorej sa mali obžalované dopustit' zločinu prijímania úplatku podl'a 329 ods. I Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 na tom skutkovom základe, že:
v bode l/ obvinená JUDr. D. M., MBA ako vtedajšia riaditelka odboru právnych služieb Finančného riaditel'stva Slovenskej republiky v presne nezistený deň v presne nezistenom čase na jeseň roku 2018 
potom ako mal po svojej rezignácii na post prezidenta finančnej správy 19. septembra 2018 Ing. A Z. (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo) požiadat' na doposial' nezistenom mieste v Bratislave Ing. PhDr. J. Y (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo) vtedajšieho majitel'a spoločnosti G. s. r. 0., so sídlom Y E. X/B, XXX XX U, IČO: XX XXX XXX, v súvislosti so svojłm odchodom z pozície prezidenta finančnej správy, o úplatGk „odmenu lt pre vybraných zamestnancov finančnej správy za ich podporu pri kontrahovaní a úspešnej implementácii 
projektov od spoločnosti G. s. r. o. pre finančnú správu, ktorých d'alší rozvoj bol predpokladaný, a to tak, že mu na žltom papieriku odovzdal návrh s uvedením sumy a mena konkrétnehc zamestnanca finančnej správy, tento návrh mal v krátkom čase Ing. PhDr. J. Y aj odsúhlasit' a následne za týmto účelom mal v presne nezistený deň odovzdat' Ing. A. Z. v byte v N. parku na D. Q. v U. , v hotovosti vo vičšej obálke sumu minimálne vo Výške 150.000 eur, z ktorej bola určená pre obvinenú JUDr. D. M., MBA „odmenat ' vo Výške 30.000 eur, ktorá najskör ako právnik na odbore právnych služieb resp. oddelení právnych služieb a od 16. júla 2016 ako riaditelka odboru právnych služieb bola zodpovedná za právny súJad zmlúv spoločnosti G. s. r. o. s právnymi smernicami finančnej správy a priamo ovplyvňovala ako rýchlo budú zmluvy, resp. dodatky so spoločnost'ou G. s. r. o. podpísané, prijala v hotovosti bez akéhokolNrek právneho nároku a dövodu sumu 30.000 eur v byte v N. R. na D. Q. v U. , ktorý v tom čase užíval Ing. A. Z., tým spósobom, že potom ako Ing. A. Z. pozval JUDr. D. M., VBA na stretnutie v predmetnom byte v N. R., kde vzhl'adom na ich blízky vzťah bežne chodievala, na ktoré aj obvinená JUDr. D. M., MBA prišla, pričom na konci stretnutia, ked' obvinená JUDr. D. M., MBA odchádzala jej Ing. A. Z. odovzdal v hotovosti v menšej bielej obálke sumu 30.000 eur a pod'akoval za spoluprácu a následne si obvinená JUDr. D. M., MBA vložila túto obálku do kabelky a
odišla zo stretnutia,
v bode 2/ obvinená PaedDr. X. A. ako vtedajšia generálna riaditelka sekcie ekonomiky v presrĘe nezistený (leň v presne nezistenom čase na jeseň roku 2018 potom ako mal po svojej rezignácii na post prezidenta finančnej správy 19. septembra 2018 Ing. A. Z. (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo) požiadat' na doposial' nezistenom mieste v Bratislave Ing. PhDr. J. Y (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo)
vtedajšieho majitel'a spoločnosti G. s. r. 0., so sídlom Y E. X/B, XXX XX U, IČO: XX XXX XXX, v súvislosti so svojim odchodom z pozície prezidenta finančnej správy, o úplatck „odmenu" pre vybraných zamestnancov finančnej správy za ich podporu pri kontrahovaní a úspešnej implementácii projektov od spoločnosti G. s. r. o. pre finančnú správu, ktorých d'alší rozvoj bol predpokladaný, a to tak, že mu na žltom papieriku odovzdal návrh s uvedením sumy a mena konkrétneho zamestnanca finančnej správy, tento návrh mal v krátkom čase Ing. PhDr. J. Y. aj odsúhlasit' a následne za týmto účelom mal v presne nezistený deň odovzdat' Ing. A. Z. v byte v N. R. na D. Q. v U. , v hotovosti vo vöčšej obálke sumu minimálne vo Výške 150.000 eur, z ktorej bola určená pre obvinenú PaedDr. X. A. „odrnena" vo Výške 20.000 eur, pričom ako riaditelka odboru centrálneho obstarávania a nákupu finančnej správy bola jednou zo štyroch riadiacich pracovníkov (manažéroxv», ktorí podpísali „Odövodnenie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní” pred podpisom prvej Rámcovej zmluvy so spoločnosťou G. s. r. o. a svojim podpisom odsúhlasovala na košielkach k jednotlivým zmluvám, resp. dodatkom so spoločnosťou G. s. r. o. ich súlad s výnimkou so zákona o verejnom obstarávaní a od roku 2016, kedy sa stala generálnou riaditelkou sekcie ekonomiky finančnej správy, kde okrem týchto kompetencií mala už aj kompetenciu rozhodovat' o rýchlosti a termínoch úhrad faktúr spoločnosti G. s.
prijala v hotovosti bez akéhokol'vek právneho nároku a dóvodu sumu 20.000 eur, tým spósobom, že na stretnutí v kancelárii prezidenta finančnej správy na J. XX v U. jej Ing. A Z. odovzdal v menšej bielej obálke uvedenú hotovost' a pod'akoval jej za dobrú spoluprácu, pričom obvinená PaedDr. X. A obálku prijala, pod'akovala a odložila si ju do kabelky alebo pracovnej tašky a odišla zo stretnutia, pretože nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalované.
II. Podl'a Š 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a.
Odövodnenie
Rozsudkom Specializovaného trestného súdu (d'alej len „súd I. stupňa") z 28. októbra 2022, SP. m.
2 T/7/2022, boli obžalované PaedDr. X. A a JUDr. D. M., MBA (d'alej tiež „obžalované') uznané za Vinne zo spáchania zločinu prłjímania úplatku podl'a 329 ods. I Trestného zákona účinného do 5 
augusta 2024 (d'alej len „Trestný zákon”) na tom skutkovom základe, že:
v bode l /
JUDr. D. M. MBA ako vtedajšia riaditel'ka odboru právnych služieb Finančného riaditel'sfva Slovenskej republiky v presne nezistený deň v presne nezistenom čase na jeseň roku 201 8 
potom ako mal po svojeJ rezignácii na post prezidenta finančnej správy 19. septembra 2018 Ing. A. Z 
(ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo) požiadat' na doposial' nezistenom mieste v Bratislave In o PhDr. J. Y.' (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo) vtedajšieho majitel'a spoločnosti G. s. r. 0., so sídlom M E. X/B, XXX XX, U, IČO: XX XXX XXX, v súvislosti so svojm odchodom z pozície prezidenta finančnej správy, o úplalok „ocímenu" pre vybraných zamestnancov finančnej správy za ich podporu pri kontrahovaní a úspešnej implementácii projektov od spoločnosti G. s. r. o. pre finančnú správu, ktorých d'alší rozvoj bol predpok!adaný, a to tak, že mu na žltom papieriku odovzdal návrh s uvedením sumy a mena konkrétneho zamestnanca finančnej správy, tento návrh mal v krátkom čase Ing. PhDr. J. M aj odsúhlasit' a následne za týmto účelom mal v presne nezistený deň odovzdat' Ing. A. Z. v byte v N. R. na D. Q. v U. , v hotovosti vo vöčšej obálke sumu minimálne vo Výške 150.000 eur, z ktorej bola určená pre JUDr. D. M., MBA „odmena'l vo Výške 30.000 eur, ktorá najskör ako právnik na odbore právnych služieb resp. oddelení právnych služieb a od 16. júla 2016 ako riaditel'ka odboru právnych služieb bola zodpovedná za právny súlad zmlúv spoločnosti G. s. r. o. s právnymi smernicami finančnej správy a priamo ovplyvňovala ako rýchlo buclú zmluvy, resp. dodatky so spoločnost'ou G. s. r. o. podpísané, prijala v hotovosti bez akéhokol'vek právneho nároku a dövodu sumu 30.000 eur v byte v N. R. na D. Q. v U. , ktorý v tom čase užíval Ing. A. Z., tým spösobom, že potom ako Ing. A. Z. pozval JUDr. D. M., MBA na stretnutie v predmetnom byte v N. R., kde vzhl'adom na ich blízky vzt'ah bežrłe chodievala, na ktoré aj JUDr. D. M., TV'IBA prišla, pričom na konci stretnutia, ked' H.. D. M., MBA odchádzala jej Ing. A. Z. odovzdal v hotovosti v menšej bielej obálke sumu 30.000 eur a pod'akoval za spoluprácu a následne si JUDr. D. M., MBA vložila túto obálku do kabelky a odišla zo stretnutia,
v bode 2/
PaedDr. X. A ako vtedajšia generálna riaditelka sekcie ekonomiky v presne nczistený deň v presne nezistenonn čase na jeseň roku 2018, potom ako mal po svojej rezignácii na post prezidenta finančnej správy 19. septembra 2018 Ing. A. Z. (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo) požiadat' na doposial' nezistenom mieste v Bratislave Ing. PhDr. J. Y (ktorého vec je vedená v samostatnom trestnom konaní a o vine, ktorého doposial' právoplatne rozhodnuté nebolo) vtedajšieho majitel'a spoločnosti G. s. r. 0., so sídlom M E. X/B, XXX XX, U, IČO: XX XXX XXX, v súvislosti so svojim odchodom z pozície prezidenta finančnej správy, o úplatek „odmenu tt pre vybraných zamestnancov finančnej správy za ich podporu pri kontrahovaní a úspešnej iłrłplementácii projektov od spoločnosti G. s. r. o. pre finančnú správu, ktorých d'alší rozvoj bol predpokładaný, a to tak, že mu na žltom papieriku odovzdal návrh s uvedením sumy a mena konkrétneho zamestnanca finančnej správy, tento návrh mal v krátkom čase Ing. PhDr. L Y aj odsúhlasit' a následne za týmto účelom mal v presne nezistený deň odovzdat' Ing. A. Z. v byte v N. R. na D. Q. v U. , v hotovosti vo vöčšej obálke sumu minimálne vo Výške 150.000 eur, z ktorej bola určená prc PaedDr. X. A „odmena” vo Výške 20.000 eur, pričom ako riaditelka odboru centrálneho obstarávania a nákupu finančnej správy bola jednou zo štyroch riadiacich pracovníkov (manažérov), ktorí podpísali „Odövodnenie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní” pred podpisom prvej Rámcovej zmluvy so spoločnost'ou G. s. r. o. a svojm podpisom odsúhlasovala na košiel'kach k jednotlivým zmluvám, resp. dodatkom so spoločnost'ou G. s. r. o. ich súlad s výnimkou so zákona o verejnom obstarávaní a od roku 2016, kedy sa stala generálnou riaditelkou sekcie ekonomiky finančnej správy, kde okrem týchto kompetencií mala už aj kompetenciu rozhodovat' o rýchlosti a termínoch úhrad faktúr spoločnosti G. s. r. o., prijala v hotovosti bez akéhokol'vek právneho nároku a dóvodu sumu 20.000 eur, tým spösobom, že na stretnutí v kancelárii prezidenta finančnej správy na J. XX v U. jej Ing. A Z. odovzdal v menšej bielej obálke uvedenú hotovost' a pod'akoval jej za dobrú spoluprácu, pričom PaedDr. X. A obálku prijala, pod'akovala a odložila si ju do kabelky alebo pracovnej tašky a odišla zo stretnutia.
Za to obžalovanej JUDr. D. M., MBA súd I. stupňa uložil podl'a Š 329 ods. I Trestného zákona s prihliadnutím na SS 36 písm. j), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
roky, ktorćho výkon podl'a 51 ods. I Trestného zákona za podmienok uvedených v 49 ods. I písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a uložil probačný dohl'ad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú podl'a 51 ods. 2 Trestného zákona určil na 5 rokov. Podl'a 51 odsa odso 4 písm. h) Trestného zákona uložil obžalovanej povinnost' podrobit' sa v súčinnosti s probačrłým a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku so zamerarłím na protikorupčné správanie. Podl'a 56 ods. I Trestného zákona obžalovanej uložil peňažný trest vo Výške 45.000 eur a podl'a 57 ods. 3 Trestného zákon ustanovil pre prípad, že by bol jeho výkon úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Zároveň jej podl'a 61 ods. l, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu funkcie v ktoromkol'vek subjekte verejnej správy na 5 rokov.
Obžalovanej PaedDr. X. A uložil súd I. stupňa podl'a 329 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na Š 36 písm. j), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon podl'a SS 51 odsa I Trestného zákona za podmienok uvedených v 49 ods. I písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a uložil probačný dohl'ad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú podl'a Š 51 ods, 2 Trestného zákona ustanovil na 5 rokov. Podl'a 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložil obžalovanej povinnost' spočívajúcu v účasti na hlavných pojednávaniach, až do ich skončenia, v piatich trestných konaniach vedených za trestný čin prijímania úplatku podl'a 329 Trestného zákona. Podl'a 
56 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanej peňažný trest vo Výške 30.000 eur a počl'a 57 ods. 3 Trestného zákon ustanovil pre prípad, že by bol jeho výkon úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 18 mesiacov. Zároveň jej podl'a 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu funkcie v ktoromkol'vek subjekte verejnej správy na 5 rokov.
Proti rozsudku súdu I. stupiía podali odvolania prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (d'alej len „prokurátor”) v neprospech obžalovaných PaedDr. X. A a JUDr. D. M., MBA s poukazom na Š 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku čo do výroku o uložených trestoch odňatia slobody a spósobu ich výkonu, a obžalované PaedDr. X. A. a JUDr. D. M., MBA proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré im predchádzalo.
Prokurátor v odóvodnení svojho odvolania z 2. novembra 2022 uviedol, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obom obžalovaným nepovazuje za zákonné a správne, pretože neboli uložené v súlade s ustanovením 34 Trestného zákona a preto sú neprimerane mierne, najmi s poukazom na charakter stíhaných skutkov, ich závažnost' a spoločenskú škodlivost'. Za primerané vzhl'adom na závažnost' skutku, jeho následok a osoby obžalovaných, považuje uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom upravenej trestnej sadzby s ich zaradením do ústavu s młnimálnym stupňom s tráženia.
Navrhol preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (d'alej len „odvolací súd” alebo „najvyšší súd”) 
aby na podklade jeho odvolania rozsudok súdu I. stupňa podl'a 321 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku vo výrokoch o trestoch uloženým obom obžalovaným s poukazom na zásadu nedelitel'nosti výroku o treste zrušil, a sám rozhodol podl'a Š 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že im uloží nepodmienečné tresty odňatia slobody so zaradením do ústavu s mmimálnym sť-upňom stfáženła, súčasne im uloží rovnaké peňažné tresty spolu s náhradnými trestami odňatia slobody a írcsíami zákazu činnosti, ako ich uložil súd I. stupňa.
Obžalovaná JUDr. D M., MBA sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Janáča, advokáta v Bratislave, v podaní doručenom súdu I. stupiía Il „ novembra 2022 v
ktorom uviedla, že skutok uvedený v bode l/ sa nestal, nespáchala ho. Zároveň má za to, že navrhovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody nikdy netrestanej a bezúhonnej osobe s prevahou pol'ahčujúcich okolností s absenciou prit'ažujúcich okolnosti, pri údajnom prijatí nevyžiadaného úplatku, po Viac ako 4 rokoch od údajného protiprávneho konania, je prepínanie trestnoprávnej represie. Samotná medializácia prípadu nemaže byt' dóvodom pre udel'ovanie neprimeraných a exemplárnych trestov. Samotné odvolanie prokurátora a jeho návrh nepodmienečného trestu nemá oporu v ustanoveniach 34 ods. l, ods. 4 a SS 51 ods. 1 Trestného zákona. Naviac všetky popri sebe uložené tresty nie sú neprimerane mierne, skúšobná doba podmienečného odsúdenia bola stanovená na bornej hranici, peňažný trest vo Výške 45.000 eur (1,5 násobku údajného úplatku) a trest zákazu činnosti sú, pri Jej majetkových pomeroch neprimerane vysoké. Ak by aj prijala úplatok vo Výške 30.000 eur, 
zhodnotenie” tejto sumy pri bežnom chode vecí s poukazom na úrokovú mieru, za ktorú banky prijímajú vklady od fyzických osöb za 4 roky nemóže predstavovat' 50 0/0. Peňažný trest preto považuje za neprimeraný, v rozpore s ustanovením 57 ods. I Trestného zákona a spolu s trestom zákazu činnosti vedú k predaju jej jedinej nehnutel'nosti, v ktorej býva a je zat'ažená hypotékou. Navrhla preto, aby odvolací súd podl'a 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora dc výroku o treste ako nedövodné zamietol.
Obžalovaná PaedDr. X. A sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Hudeca, advokáta v Bratislave, v podaní doručenom súdu I. stupňa 16. novembra 2022, v ktorom uviedla, že prokurátor v písomne podanom odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaných čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody a spösobe jeho výkonu, ostatná výroková čast' rozsudku súdu I. stupňa vo výroku o treste, t. j, uloženie povinnosti podl'a 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, peňažného trestu s náhradným trestom odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, ostali nenapadnuté odvolaním prokurátora. Následne síce prokurátor v odvolaní uvádza, že navrhuje zrušit' celý výrok o treste u oboch obžalovaných s poukazom na zásadu nedelitel'nosti výroku o treste, a aby odvolací súd sám rozhodol o celom treste pre Obe obžalované, čo je však v rozpore s rozsahom, v ktorom odvolaním napadol rozsudok súdu I. stupňa v neprospech obžalovanej a nesúladné s ustanovením 317 ods. I Trestného poriadku. Považuje preto odvolanie prokurátora za nedövodné už len z hl'adiska procesných nedostatkov, nesúhlasí so samotným odsudzujúcim rozsudkom, proti ktorému podala odvolanie, a to proti všetkým výrokom rozsudku, aj proti konaniu, ktoré rozsudku predc hádzalo.
Obžalovaná PaedDr. X. A v odövodnení svojho odvolania z 29. decembra 2022 podaného prostredníctvom obhajcu uviedla, že odsudzujúci rozsudok súdu I. stupňa považuje za nesprávny a nezákonný najmi z toho dóvodu, že skutok nespáchala, rozsudok bol vyhlásený na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, nesprávneho vyhodnotenia dökazov a konanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku.
Jediným usvedčujúcim dökazom, na podklade ktorého bola súdom I. stupňa uznaná za vinnú, je výpoved' svedka Ing. A Z.. Žiadny iný priamy alebo nepriamy dökaz ku skutku kladenému jej za vinu nebol produkovaný v prípravnom konaní, ani vykonaný na hlavnom pojednávaní. Uvedené potvrdzuje aj súd I. stupňa v odövodnení svojho rozsudku, kde uvádza, že pri uplatnení zásady vol'ného hodnotenia dökazov postačuje súdu aj výpoved' jediného priameho svedka, o ktorej pravdivosti nemá žiadne relevantné pochybnosti. Tvrdenia svedka Ing. Z. popiera od kedy jej bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia za tento skutok. Pri všetkých svojich výpovediach vypovedala konzistentne, rovnako a jednoznačne, pričom konanie kladené jej za vinu poprela. Súd I. stupňa za takéhoto dökazného stavu úplne nekriticky vyhodnotil výpoved' svedka Ing. Z. ako vierohodnú a pravdivú, a jej výpoved' ako nepravdivú. Vöbec nezohl'adnil skutočnost', že obžalovaná je bezúhonná osoba a svoje stanovisko k tvrdeniu Ing. Z. nezmenila ani prijej zadržaní, umiestnení v cele policajného zaisterłia a podalií návrhu na vzatie do vizby. Súd I. stupňa za danej clökaznqi situácie rozhodol v rozpore so zásadou dubio pro reo, krtorú neaplikoval, a to navyše za situácie, ked' sa nejedná iba o protichodnosť tvrdení obžalovanej a svedka Ing. Z„ ale aj o relevantně pochybnosti o pravdivosti tvrdení tohto svečka, vzhl'adom na podstatné rozpory v jeho výpovedi oproti výpovedi svedka Ing. PhDr. J. Y..
Odsudzujúci rozsudok je aj v rozpore s rozhodovacou praxou najvyššieho súdtl, Ustavného súdu Slovenskej republiky (d'alej len „ústavný súd") a Európskeho súdu pre l'udské práva (d'alej len „ESEP 'I) v podobných prípadoch, ked' usvedčujúcim dökazom proti obžalovanému má byt' výpoved' osoby spolupracujúcej s orgánmi činnými v trestnom konaní (d'alej len „OČTK”), ktorá ie súčasne riešená za vlastnú trestnú činnost', podobne ako v tejto veci, kde usvedčujúcim dökazom má byť jediná výpoved' svedka Ing. Z., ako osoby spolupracujúcej s OČTK, voči ktorej sa vedie trestné konanie v tomto a v d'alších prípadoch, ktorá je naviac v podstatných okolnostiach v rozpore s výpoved'ou druhého svedka Ing. PhDr. Y. , ktorý je tiež v rovnakej pozícii osoby spolupracujúcej s OČTK Súd I. stupňa vyhodnotil rozpory vo výpovediach týchto svedkov ako nepresnosti v detailoch s tým, že je prirodzené, že l'udská památ' odstuporn času slabne, čo je potrebné brat' pri hodnotení vykonaných dökazov do úvahy, avšak podstatu celého protiprávneho konania obžalovaných 10 nemení. Obžalovaná má za to, že takéto vyhodnotenie rozporov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože rozpory vo výpevediach týchto svedkov nie sú iba v detailoch ale v podstatných skutkových okolnostiach, ktoré uvádzajú úplne odlišne. Nesprávne a nedövodné je preto aj konštatovanie súdu I. stupňa, že výpoveď svedka Ing. Z. objektivizuje aj výpoved' svedka Ing. PhDr. Y. Výpovede týchto svedkov sa v podstatných okolnostiach natol'ko odlišujú, že nemožno Obe vyhodnotit' ako pravdivé. Wpovedajú úplne rozdielne o döležitých okolnostiach, ako je napríklad výška finančnej čiastky, ktorú mal odovzďat' Ing. PhDr. Y Ing. Z., Kým Ing. PhDr. Y tvrdí, že to bola hotovost' vo Výške 200.000 eur, Ing. Z tvrdí, že to bolo 100.000 eur. Nezhodujú sa ani v tak dóležitej okolnosti, akou je či súčast'ou odovzdanej sumy bola aj suma 50.000 Eur určená pre Ing. S. B. a suma 50.000 eur určená pre Ing. S. F.. Rozdiely v tak podstatných skutkových okolnostiach nemožno reálne vysvetlit' ako nezrovnalcsti v detailoch, ktoré vznikajú odstupom času. Možno ich logicky vysvetlit' iba tak, že jeden z týchto svedlcov alebo obaja svedkovia nevypovedajú pravdivo. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu I. stupňa v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, kecl' vyhodnotil výpoved' svedka Ing. Z. ako vierohodnú a pravdivú, ked' je v rozpore nielen s výpoved'ou obžalovanej ale aj v rozpore s výpoved'ou svedka Ing. PhDr. Y.. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností potom dospel k záveru o hodnovernosti a pravdovravnosti svedka Ing. Z.. Zároveň súd I. stupňa nezobral do úvahy skutočnost', že Ing. Z. evidentne oklamal Ing. PhDr. Y. , ked'že mu zatajil, že finančnú čiastku 50.000 eur nikdy neodovzdal Ing. J. E.. Súd I. stupňa akoby vóbec ani nepripustil reálnost' verzie, že Ing. Z. vypovedź nepravdivo v snahe bránit' seba v situácii, kecl' OČTK majú informácie a konajú o tom, že prevzal peniaze od Ing. PhDr. Y. , a má sa vyjadrit' čo s nimi urobil. Pravdepodobnost', že si z prevzatých peňazí vo Výške 200.000 eur ponechal pre seba až čiastku vo Výške 150.000 eur vyplýva z vykonaného dokazovania, ked'že svedok Ing. PhDr. Y si osobnou účast'ou zabezpečil iba kontrolu nad tým, aby sa čast' z tejto sumy vo Výške 50.000 eur dostala do rúk Ing. B., nakladanie so zvyšnou sumou nemal reálne pod kontrolou a bola len v dispozícií Ing. Z., ktorý priznal, že si 50.000 Eur určených pre ing. E ponechal pre seba a 50.000 eur určených pre Ing. F. nikdy od Ing. PhDr. M nedostal. Je preto reálna možnost', že Ing. Z. si ponechal a použil pre seba aj sumu vo Výške 20.000 eur, o ktorej tvrcií, že ju odovzdal obžalovanej a tvrdí to preto, aby bránil seba a držal si pozíciu spolupracujúcej osoby s OČTK v snahe dosiahnut' zmiernenie trestov.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní postupom podl'a 269 Trestného poriadku prečítal ako listinný dökaz celý znalecký posudok, vypracovaný v inej trestnej veci póvodne obvineného Ing. R. X., znalkyňou X. U. zo 4. júna 2022 k otázkam ohl'adom psychologického posúdenia svedlca Ing. Z., a to napriek námieiKam obhajoby k nezákonnosti takéhoto postupu, pretože tým došlo k obchádzaniu závözných postupov pre znalecké dokazovanie podl'a ustanovenia 268 Trestného poriadku nadvhzujúceho na ustanovenia 142 a nasl. Trestného poriadku. V odövodnení rozsudku sa uvádza, že súd pri posudzovaní vierohodnosti výpovede svedka Ing. Z. nevychádzal z tohto listinného dökazu a prečítaný znalecký posudok slúžil ako podklad pre vyriešenie otázky, či je v tomto konaní potrebné pribrat' do konania znalca. Ziadna z procesných strán to nenavrhla, ani súd sám nezistil dövod na pribratie znalca - psychológa k posúdeniu svedka Ing. Z.. Z uvedeného tak priamo vyplýva, že sud zohl'adňoval skutočnosti vyplývajúce z nezákonne vykonaného dökazu, ked' na podklade týchto skutočnosti posudzoval či je, alebo nie je potrebné pribrat' do konania znalca.
Dalej obžalovaná namietala, že súd I. stupňa odmietol jej návrhy na vykonanie dčkazov, konkrétne aby súd z trestných spisov vedených na Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, Odbore Bratislava pod ČVS: PPZ-299/NKA-BA3-2021 a pod ČVS: PPZ-344/NKA-BA+2021 vyžiadal a na hlavnom pojednávaní oboznámil všetky listiny a dokumentáciu ohl'adom vydania finančných prostriedkov Ing. Z.. Na hlavnom pojednávaní tento návrh doplnila v nadváznosti na výpoved' svedka Ing. Z. s tým, aby konajúci súd zabezpečil aj písomné podanie o tom, že svedok sám inicioval vydanie finančných prostriedkov. Obžalovaná je toho názoru, že tieto návrhy boli dökazne relevantné, ked'že zo zápisnice o vydaní veci Ing. Z. bolo možné zistit' ako naložil s pemazmi od Ing. PhDr. Y.. V nadvöznosti na uvedené sa na hlavnom pojednávaní výsluchom svedka Ing. Z. potvrdilo, že čiastku vo Výške 50.000 eur určenú pre Ing. E. si ponechal pre seba. Pokial' by konajúci súd neodmietol návrh obžalovanej a listiny by vyžiadal, došlo by k zisteniu dalších súvisiacich skutočností.
Obhajobu oboch obžalovaných vyhodnotil súd I. stupňa ako účelovú snahu vyhnát' sa trestnoprávnym následkom svo iho konania postavenú na tom, že so zmluvami so spoločnost'ou G. s. r. o. (d'alej len
,G. 1') nemali nič spoločné, ich podpisy na „košielkach” k zmluvám a dodatkom boli len formalitou a neboli za zmluvy vóbec zodpovedné, Ing. Z. tak nemal dövod sa im odvd'ačovať. Obžalovaná považuje takéto vyhodnotenie svojej obhajoby za nesprávne a má a to, že súd I. stupňa bezdóvodne prehliadol a nevyhodnotil najpodstatnejšiu obhajobnú námietku, že sa skutku kladeného jej za vłnu nedopustila. Nemala snahu presvedčit' súd, že Ing. Z. nemal dövod sa jej odvd'ačovat' odovzdaním finančnej čiastky vo Výške 20.000 eur, ked'že jednoznačne poprela to, že by čiastku dostala. Je pravdou, že sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovala k oboznamovaným listinným dökazom (dokumentom z Finančnej správy Slovenskej republiky ohl'adom zmluvného vzt'ahu so spoločnost'ou G.), a to iba z toho dóvodu, že tieto dokumenty boli predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Vjadrila sa k procesom na Finančnej správe Slovenskej republiky (d'alej len „finančná správa”), k okolnosfiarn a dövodom, za ktorých boli niektoré z dokumentov, súvisiacich so zmluvným vzt'ahom so spoločnosťou G. , opatrené aj jej podpisom, Dokument „Odövodnenie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaníft rored podpisom prvej Rámcovej zmluvy vypracoval podl'a dostupných informácií z dokazovania Ing. D. A. v súčinnosti s Ing. Z., pričom obžalovaná do týchto procesov relevantným spösobom nezasahovala najmi z dövodu, že sa jednalo o skutočnosti v utajovanom režime, s ktorými nebola oprávnená oboznaraovat' sa a nemala žiadnu informáciu o tom, ktorý subjekt bude dodávatel'om pre finančnú správu. Podpismi na predmetných dokumentoch zo svojej pozície potvrdzovala vo všeobecnej rovine, t. j že pri splnení zákonných podmienok je možné uplatnit' výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. Obsahom týchto dokumentov však nebola konkrétna konštrukcia zadania zákazky, presný opis jej predmelu a už vöbec nie určenie subjektu, ktorý ju bude realizovat'. Uvedenými skutočnost'ami sa obžalovaná rozhodne nesnažila vyvinit', resp. zbavit' sa zodpovednosti za existenciu jej podpisov na oboznamovaných dokumentoch finančnej správy, a to z důvodu, že nie je obžalovaná z porušenia svojich pracovných povinností v súvislosti s podpisovaním dokumentov. Vhodnotenie súdu I. stupňa, že s oodpisovaním dokumentov verejnými funkcionármi je spojená zodpovednost', ktorej následky mesia znášat' aj Obe obžalované, je nad rámec skutku kladeného jej za vinu, ako aj nad rámec vykonaného dckazovania. Bez akejkol'vek snahy zbavovat' sa zodpovednosti sa vyjadrovala aj k tomu, že reálny priebeh úhrad faktúr spoločnosti G. bol a musel byt' v danom čase podmienený tomu, že sa jednalo o platby z účelovo viazaných finančných prostriedkov, preto nemohli byt' tieto platby uprednostňcvané pred inými platbami.
Obžalovaná opötovne zdöraznila svoju hlavnú obhajobnú námietku, a to že finančnú hotovost' 20.000 eur od Ing. Z. nedostala, pričom túto námietku súd I. stupňa vyhodnotil ako účelovú, v snahe vyhnút' sa trestnoprávnym následkom svojho konania, čo považuje obžalovaná za nesprávne, nedostatočné a 
neúplné, ked'že sa súd zjavne nezaoberal touto jej námietkou, rovnako tak sa vöbec pri vyhodnocovaní dökazov nezaoberal otázkou, aké skutočnosti můžu svedčit' v jej prospech, aké dökazy by bolo možné vykonat' v jej prospech, a aké sú jej reálne možnosti relevantne sa bránit' podanej obžalobe. Realita je aavne taká, že okrem svqie.l výpovede, v ktorej jednoznačne poprela tvrdenia svedka Ing. Z., fakticky nemá reálnu možnost' navrhnút' vykonanie dökazu, ktorý by toto jej tvrdenie potvrdil Obžalovanej sa totiž kladie za vinu skutok, ktorý sa stal takmer 3 roky pred tým, ako jej bolo oznámené obvinenie. Po takomto odstupe času a najmi za situácie, ked' čas skutku je určený „v presne nezistenom čase, niekedy na jeseň 2018”, nemá obžalovaná reálnu možnost' navrhnút' alebo poukázat' na akékol'vek dókazy, ktoré by svedčili v jej prospech. Nie je reálne možné vypočut' svedkov, zabezpečit' kamerové záznamy, listinné dökazy alebo vykonat' iné dökazy k preukázaniu, či v inkriminovanom čase vöbec bola prítomná na pracovisku v kancelárii prezidenta finančnej správy na J. v Bratislave, ked'že pracovala v budove na N. ulici v Bratislave. Uvedený stav je dósledkom toho, že obžalovanej je kladené za vinu prevzatie finančnej čiastky 20.000 eur od Ing. Z. niekedy na jeseň 2018 iba na základe jeho tvrdenia, uvedeného prvý raz v lete 2021, bez akýchkol'vek iných priamych alebo nepriamych dókazov a reálne bez akejkol'vek relevantnej možnosti brániť sa iným dókazom voči tomuto tvrdeniu, čo by malo viest' súd I. stupňa rozhodnút' podl'a zásady in dubio pro reo.
Benefity poskytnuté svedkovi Ing. Z. hodnotené vzhl'adom na to, že sa jedná o svedka spolupracujúceho s OČTK a usvedčujúceho aj d'alšie osoby z korupčnej trestnej činnosti, nevyhodnotfi súd ako neprimerané, pričom jeho trestné stflłanie nie je doposial' ukončené. K uvedeným skutočnostiam bolo na hlavnom pojednávaní prečítané vyjadrenie prokurátora, podl'a ktorého je Ing. Z. trestne stíhaný v prípravnorn konaní v dvoch trestných veciach (tzv. kauza „J.” a kauza „D.”), v jednej vcci (tzv. kauza 
,K bola na neho prokurátorom podaná obžaloba v decembri 2021 a v jednej veci (tzv. kauza „Y I ') má dočasne odložené vznesenie obvinenia, t. j. žiadna z týchto trestných veci nebola meritórne ukončená a jeho spolupráca s OČTK nad'alej pokračuje, čo súd I. stupňa vóbec nezohl'adnil. Bolo by podl'a názoru obžalovanej iluzórne domnievat' sa, že Ing. Z. spolupracuje s OČTK v uvedených veciach bez očakávania poskytnutia sýhod. Samotná skutočnost', že bol 30. júla 2021 príkazom prokurátora prepustený z vözby na slobodu nastala práve v období začatia jeho spolupráce s OČTK, čo by malo byt' súčast'ou posudzovania súdom I. stupňa, s čím sa však vóbec nezaoberal. Pokial' nemal v čase rozhodovania napadnutým rozsudkom žiadne informácie o tom, aké budú meritórne rozhodnutia v trestných konaniach vedených proti Ino. Z., nemohol relevantne a komplexne posúdit' primeranost' výhod za jeho svedectvá a spoluprácu s OČTK Navyše nemal presné informácie ani o tom, pre aké konkrétne trestné činy sú proti Ing. Z. vedené trestné konania a aké trestné sadzby lnu hrozia.
V závere svojho odvolania obvinená (ako už opakovane namietala v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní) namietala nezákonnost' vyhláseného odsudzujúceho rozsudku, ktorý podl'a nej nesplňa ani zákonné podmienky podl'a Š 163 ods. 3 Trestného poriadku, a to z dövodu, že v jeho výrokovej časti skutok uvedený v bode 2/ obsahuje opakované neurčité slovné formulácłe. potom akc mal po svojej rezignácii na post prezidenta finančnej správy ... požiadat' tento návrh mal v krátkom čase Ing. PhDr. J. Y. aj odsúhlasit' a následne za týmto účelom mal v presne nezistený deň odovzdat' Ing. A. Z v byte ...
Uvedené nekonkrétne slovné formulácie nevyznievajú ako konkrétny a presný popis skutkových okolností vyplývajúcich z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale skór ako neurčitý, resp. predpokladaný priebeh udalostí, ktorý vzbudzuje pochybnosti o preukázaní skutku, zo spáchania ktorého bola uznaná za vinnú.
Na základe všetkých uvedených skutočností obžalovaná PaedDr. X. A navrhla odvolaciemu súdu, aby v celom rozsahu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo vzt'ahu jej osobe, a aby podl'a SS 285 písm. a) Trestného poriadku rozhodol o jej oslobodení spod obžaloby v celom rozsahu, alternatívne aby vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejeclnal a rozhodol.
Obžalovaná JUDr. D. M., MBA doručila prostredníctvom svojho obhajcu odóvodenie svojho odvolania súdu I. stupňa 9. januára 2023. Uviedla v ňom, že nesprávnost' napadnutého rozsudku vidí najmi v tom, že ju súd I. stupňa uznal za vinnú výlučne na základe výpovedi svedka Ing. Z. pri absencii akéhokol'vek iného priameho či nepriameho dökazu, ktorý by jeho výpoved' verifikoval. Súd I. stupňa síce uviedol, že pri dokázaní vmy postačuje výpoved' jediného svedka, avšak skutok tak, ako ho po vykonanom dokazovaní ustálil, s týmto záverom nekorešponduje. Poukázala pritom na čast' skutkovej vety a následne za týmto účelom mal v presne nezistený deň odovzdat' Ing. A. Z. v byte v N. R.... 
hotovosti vo vöčšej obálke sumu minimálne vo Výške 150.000 eur, ... ktorá je prianao v rozpore s výpoved'ou svedka Ing. Z., ktorý potvrdil prevzatie peňažnej sumy v hotovosti iba vo Výške i 0().000 eur. Súd I. stupiía tak prevzal formuláciu skutku z obžaloby bez toho, aby zhodnotil závery vykonaného dokazovania. Otázkou tak je döveryhodnost' svedka, ked' na jednej strane súd I. stupňa v odövodnení uvádza, že mu bezvýhradne verí, avšak vo výrokovej časti jeho vierohodnost' de facto spochybňuje. Rovnako tak súd I. stupňa neustálil ani čas údajného spáchania skutku v zmysle výpovede svedka Ing. Z. na hlavnom pojednávaní, ale prevzal toto vymedzenie zo skutku v obžalobe.
Obžalovaná má za to, že napadnutý rozsudok nespÍňa kritéria vyžadované ustanovením 168 ods. I Trestného poriadku, pretože neobsahuje relevantné úvahy, ktorými sa súd pri hodnotení dökazov spravoval, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovaných, ktoré skutočnosti považoval za dokázané a ktoré nie, a aké závery vyvodil z vykonaných listinných a elektronických dökazov. V rámci ústneho odövodňovania rozsudku sudca prisli'lbil, že sa uvedeným bodom bude venovat' v písomnom vyhotovení, však takéto úvahy v iíom absentujú, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k porušeniu prłncípu prezumpcie neviny. K rozporom Iba uviedol, že sú nepodstatné (avšak sú súčast'ou skutkovej vety v bode l/) a boli spósobené výlučne plynutím času, čo je však rozpore s vykonaným dokazovaním.
Právo na dostatočné odövodnenie súdneho rozhodnutia je súčast'ou práva na súdnu ochranu podl'a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. I Listiny základných práv a sloböd, obzvlášť rozhodnutia, ktorými sa osoba uznáva za vinnú, pričom ak si vykonané dókazy vzájomne odporujú je potrebrłé klást' zvýšené požiadavky na to, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané, o ktoré dökazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dókazov (napr. nálezy ústavného súdu z 31. januára 2002, SP. zn. III. ŮS 532/01, z 15. februára 2016, SP. zn. I. ÚS 368/15 a z 30. mája 2017, SP. zn. ř. ÚS 1501/16). Zároveň Ústavný súd Českej republiky (d'alej len „ústavný súd ČR”) skonštatoval, že dókazná situácia v trestnom konaní, v ktorom existuje iba jediný usvedčujúci dökaz, je náročná a obsahuje v sebe riziko možných chýb a omylov, mimoriadna pozornost' musí byt' venovaná dökladnému prevereniu jediného priameho usvedčujúceho dókazu, a dökaz musí byt' mimoriadne starostlivo hodnotený (napr. nález ústavného súdu z 22. júna 2016, SP. zn. I. ÚS 520/16),
Podl'a obžalovanej napadnutý rozsudok tieto kritéria nesplňa najmi s poukazom na preverovanie výpovede svedka Ing. Z. ako spolupracujúcej osoby, ku ktorej súd I. stupňa iba skonšźatoval, že nebolo zistené, že by svedkovi bol poskytnutý nejaký benefit. Neboli tak dodržané ani kritéria vyžadované rozhodovacou činnost'ou ESEP vo veciach Adamčo proti Slovenskej republiky z 12. novcmbra 2019, st'ažnost' č. 45084/14 a Habran a Dalem proti Belgicku zo 17. januára 2017, st'ažnosti č. 43000/11 a č. 49380/1 1.
Súd I. stupňa sa nevysporiadal ani s oboznámenými listinnými dókazmi, elektronickými dokumentami a prehratými zvukovými záznamami, ktoré potvrdzujú výpoved' obžalovanej, naopak neboli produkované žiadne nepriame dökazy, ktoré by jej vinu potvrdzovali, a naviac súd I. stupiía oprel svoje závery aj o dökazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, napr. prečítané výpovede svedkc,v N., Ing. B. a Ing. A z prípravného konania, pričom títo nemali žiadnu vedomost' o skutkoch, nepotvrdili prevzatie peňazí od Ing. PhDr. Y prostredníctvom Ing. Z.. V záverečnej reči obžalovaná odmietla kvantitatívny pohl'ad na döveryhodnost' svedka Ing. Z. s poukazom na počet osöb, ktoré v nesúvisiacich trestných konaniach jeho výpoved' údajne verifikujú. Ak súd vychádzal iba z mediálnych informácii o trestných konaniach vedených voči N. a Ing. A, je nutné podotknúť, že o nedöveryhodnosti svedka Ing. Z. v iných trestných konaniach vypovedajú Ing. T., Ing. X., Ing. X. a d'alší.
Vo vzt'ahu k obhajobe obžalovanej súd I. stupňa neuviedol žiadny relevantný argument prečo jej neuveril, pričorn táto konzistentne od prípravného konania popierala spáchanie skutku. Súd l, stupňa zároveň nesprávne interpretoval tvrdenia obžalovanej, že by jej podpis na tzv. košielkach k dodatkom bol iba formalitou a že nebola za zmluvné vzt'ahy vöbec zodpovedná. svojej výpovedi uviedla svoje kompetencie v rámci pripomienkovania dodatkov k zmluvám z právneho hl'adiska v čase, kecly boli rámcové zmluvy so spoločnost'ou G. niekolko rokov uzavreté a právny odbor, ktorý neskör riadila, sa nikdy nevyjadroval k výberu zmluvného partnera ani k Výške ceny. Súhlasí s tým, že s podpisovaním dokumentov verejnými funkcionármi je spojená zodpovednosť, avšak skutok v bode l/ neuvádza, že by pri výkone svo!ej funkcie pochybila. To, že svedka Ing. Z. navštívila nepopiera, Stalc sa tak však vždy za prítomnosti tretích osöb.
Zároveň sa súd I. stupňa žiadnym spósobom nevyrovnal s čast'ou jej výpovede a predloženými a oboznámenými osvedčeniami Národného bezpečnostného úradu, podl'a ktorýcia do dnešného dňa disponuje bezpečnostnou previerkou na stupeň „Döverné", ktorá jej napriek trestnému stíhaniu nebola odobratá. V prvej polovici roku 2022 absolvovala bezpečnostný pohovor a vyšetrenie na polygrafe.
Obžalovaná d'alej namietala tvrdenie súdu I. stupňa, že zapožičanie mobilného telefónł-ł na testovanie aplikácie znie úsmevne a z tolito dövodu jej neuveril. Zapožičanie mobilného telefóYJL1 so skutkom nesúvisí a k zapožičaniu aj podl'a výpovedi svedkyne N. došlo v druhej polovici roku 2019, t. j. minimálne rok po údajnom spáchaní skutku. Obžalovaná dostatočne objasnila dóvod zapožičania mobilného teleťónu, ktorý sa v čase jej zadržania a pozastavenia výkonu štátnej služby nachádzal v jej kancelárii na Finančnom riaditel'stve Slovenskej republiky, kde je pravdepodobne dodnes. V tomto smere odövodnenie rozsudku narúša aj rovnost' občanov pred zákonom pri hodnotení dókazov, ked' súd vyjadrenie obžalovanej o testovaní aplikácii, ktoré sa skutku ani netýka, považuje za úsmevné a rozpor vo výpovedi svedka Ing. Z. ohl'adorn výšky sumy mu odovzdanej v byte v N. R. svedkom Ing. PhDr. Y. (rozdiel až 100.000 eur), ktorý sa skutku týka, pripisuje aspektu slabnutia pamiti odstupom času.
Z majetkového preverenia obžalovanej nevyplýva, že by sa jej majetkové pomery po spáchaní údajného skutku na jeseň 2018 zlepšili (aj nad'alej je vlastníčkou bytu, ktorý je zat'ažený hypotékou), zároveň je osobou, ktorá nebola nikdy ani len vyšetrovaná, zhruba od roku 2014 sa venuje dobrcvol'níckej činnosti vo viacerých neziskových organizáciách/občianskych združeniach zaoberajúcich sa charitatívnou činnost'ou, konkrétne pomoc HIV infikovaným najmi v Ugande, ktorú aj osobne navštívila; pomoc l'ud'om v núdzi formou poskytovania trvanlivých potravín a drogérie, na finančnej správe 2 krát organizovala zbłerku trvanlivých potravín a drogérie pre túto aktivitu; sprevádzanie dospelých dlhodobo chorých a zomierajúcich rudí. Zároveň zložila Profesiu (”večné sruby”) vo Františkánskom svetskom ráde (Bohu zasvitená osoba žijúca ako laik vo svete).
Jediný usvedčujúci dökaz - výpoved' svedka Ing. Z. považuje za rozporný, nedöveryhoďný, pričom bol (úplne alebo čiastočne) vyvrátený inými vykonanými dökazmi, t. j. výpovede oboch obžalovaných, výpoved' svedka Ing. E., ktorá bola súdom nesprávne interpretovaná, prevažnú čast' výpovede svedka Ing. PhDr. Y a čiastočne aj výpoved' svedkyne Ing. B.. Údajné odovzdanie úplatku prebehlo výlučne medzi „štyrmi očami”, a teda výpoved' svedka Ing. Z. nebola v tejto časti potvrdełlá žiadnym iným, priamym či nepriamym dökazom. Ak si niekto pre niekoho vypýta úplatok neznamená zo, že tomu, pre koho si úplatok vypýtal, ho odovzdal. Nesúhlasí preto so záverom súdu, že výpoved' svedka Ing. Z. objektivizuje aj výpoved' svedka Ing. PhDr. Y.. Ich výpovede sa zhodujú výlučrłe v tom, že svedok Ing. Z. vyžiadal od svedka Ing. PhDr. Y. odmeny pre zamestnancov finančnej správy napísaných na žltom lístku v celkovej Výške 200.000 eur, že sa stretli v byte v N. R. pri odovzdaní peňazí a že spoločne odovzdali hotovost' vo Výške 50.000 eur svedkyni Ing. B.. V ostatnom sú v ich výpovediach rozpory, ktoré sa nepodarilo odstránit', a to konkrétne:
- aký finančný obnos bol svedkovi Ing. Z. doručený do bytu v N. R. (svedok Ino. Z. vviedol čiastku 100.000 eur, pričom svedok Ing. PhDr. Y. uviedol čiastku 200.000 eur);
- pre koho priniesol svedok Ing. PhDr. M finančnú hotovost' (svedok Ing. PhDr. Y že pre Ing. B. 50.000 eur, Ing. E. 50.000 eur, Ing. F. 50.000 eur, obžalovanú JUDr. M. 30.000 eur a obžalovanú
PaedDr. A 20.000 eur a svedok Ing. Z. tvrdil, že dostal peniaze iba pre Ing. E. 50.000 eur, obžalovanú JUDr. M. 30.000 eur a obžalovanú PaedDr. A. 20.000 eur); 
dövod odovzdania/neodovzdania peňazí Ing. F. (svedok Ing. PhDr. Y potvrdil, že nemal dövod nevyplatit' odmenu pre Ing. F., pretože ho považoval za odborného a komunikačného t'ahúňa projektu P., pričom svedok Ing. Z. uviedol, že Ing. PhDr. Y a Ing. F. vtedy nemali dobré vzťahy, a mal už dostat' peniaze za niečo iné)• 
ako boli peniaze odovzdané (svedok Ing. PhDr. Y. uviedol, že peniaze odcvzdal -v bielej tvrdej papierovej taške s uškami, v ktorej boli v čiernom PVC sáčku bankovky zvłazané gumičkou a niektoré bankovou páskou, a svedok Ing. Z. uviedol, že peniaze boli odovzdané vo vičšej bielcj obálce, v ktorej bankovky neboli úhl'adne uložené). Obžalovaná má za to, že je t'ažko uveritel'né, aby si niekto aj po 4 rokoch splietol papierovú tašku a v nej Čierny PVC sáčok s vičšou obálkou. Otázne pritom je, ako by sa do obálky zmesíili bankovky v celkovej sume 200.000 eur; 
bankovky akých nominálnych hodnöt boli odovzdané (svedok Ing. Z. v prípravnorn konaní tvrdil, že bankovky boli v hodnote 500 eur, na hlavnom pojednávaní tvrdenie zmenil, neskór si nepamötal, rozpor vo výpovediach nevysvetlil, hoci póvodne tvrdil, že si peniaze po odchode svedka Ing. PhDr. M prepočítafr•
- dövod poskytnutia odmien (svedok Ing. PhDr. Y. tvrdil, že boli vyžiadané ako závizok do budúcnosti, svedok Ing. Z. tvrdil, že to bola odmena za pracovné nasadenie pri implementácii projektov G. bez akýchkol'vek požiadaviek do budúcnosti). Tento dövod je významný, pretože svedok Ing. PhDr. Y. by žiadne peniaze do N. R. nedoniesol, čomu svedčí aj jeho vyjadrenie vo vzt'ahu obžalovanej, že ich nemala rada, kloré doplnil tým, že jej odmietol vyplatit' odmenu, lebo im nijak nepomáhala;
- časové obdobie údajného odovzdania úplatkov (svedok Ing. Z. datoval skutok medzi 20- septembrom až IO. októbrom 2018, pričom ho počas konania spresňoval, svedok Ing. PhDr. M uviedol, že k odovzdaniu peňazí Ing. Z. malo döjst' po 2 až 3 a pol týždňoch po jeho rezignácii a k odovzdaniu peňazí Ing. B. až po I až 2 týždňoch po donesení peňazí do bytu v N. R.). K odovzdaniu -peňazí Ing. B. muselo teda dójst' až po IO. októbri 2018. Ked'že svedok Ing. Z. uviedol, že odovzdal peniaze Ing. B. ako prvej, nemohol v ním uvádzanom období odovzdat' peniaze jej a už vöbec nie obžalovanej PaedDr. A v kancelárii prezidenta finančnej správy, pretože túto od 2. októbra 2018 reálne využívala Ing. B.,
Rozpory vo výpovedi svedka Ing. Z. nemožno bagatelizovat' vzhl'adom na odstup času, ked' o svojich tvrdeniach vóbec nepochyboval, napríklad ked' 3 a pol roka po údajnom skutku bez váhania uviedol, že to boli bankovky v nominálnej hodnote 500 eur. Pri odstraňovaní rozporov z prípravného konania, v rámci kladenia otázok zo strany obhajoby, však zmenil verbálny prejav, zjavne sa necítil konformne, uhýbal pohl'adom a prekrížil si dolné končatiny,
Súd I. stupňa zároveň oprel svoje úvahy o vierohodnosti svedka Ing. Z. o to, že svedol,'- Ing. PhDr. Y odovzdanie úplatku nespochybnil, to však neznamená, že odovzdanie úplatku potvrdil Skutok nebol potvrdený ani výpoved'ou svedkyne Ing. B., pretože sa stal v inom čase, za iných okolností a bol pri ňom prítomný aj svedok Ing. PhDr. Y..
Z balíku peňazí vo Výške 200,000 eur, ktoré svedok Ing. Z. vypýtal od svedka Ingo PhDr. Y. , bolo preukázatel'ne doručených iba 50.000 eur svedkyni Ing. B., čiastka vo Výške 50.000 eur určená Ing. E. nebota odovzdaná a bola minutá svedkom Ing. Z., nie je zrejmé čo sa stalo so surrąou 50,000 eur určenou pre In o . F. a odovzdanie sumy 50.000 eur obžalovaným nebolo preukázané. Záver súdu o tom, že ak bola suma odovzdaná svedkyni Ing. B. je nelogické, aby sumy neboli odovzdané obžalovaným, je špekulatívne, arbitrárne, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
Je nepochybné, že svedkova Ing. Z. a Ing. PhDr. Y sa stali svedkami v tejto veci vylúčením veci OČTK, je preto potrebné brat' ohl'ad na ich právo neprispievat' k vlastnému obvinenitv zahřňajúce právo mlčat', zmierňovat' svoju vinu a podiel na skutku, pričom nemöžu byt' trestne stihaní za krivú výpoved'. Skutočnost', že boli formálne poučení o zákonných povinnostiach svedka vypovedat' pravdivo neznamená, že ich výpovede nemöžu byt' nevierohodné.
Obžalovaná nesúhlasí ani s názorom súdu I. stupňa v tom smere, že nebolo zistené poskytnutie neprimeraných benefitov svedkovi Ing. Z.. Samotné neukončené trestné stíhanie v tejto veci v čase, ked' vo všetkých ostatných skutkoch boli pred niekol'kými mesiacmi podané obžaloby alebo uzavreté a súdom schválené dohody o vine a treste (s výnimkou spolupracujúceho svedka Ing. PhDr. Y.) potvrdzuje, že ide o svedka so zvláštnym zaobchádzaním zo strany OČTK Zároveň bol prepustený z tzv. preventívnej vözby 5 dní pred vznesením obvinenia pre d'alšie trestné činy; nebol zaclržaný, hoci pre všetky zadržané a obvinené osoby, ktoré sa nepriznali, je navrhovaná vözba; vypovedal DO Viac ako 3 týždňoch po doručení obvinenia, mal tak dostatok času sa na výsluch pripravit a poznat' obsah vyšetrovacieho spisu; k vylúčeniu jeho veci na samostatné konanie došlo v čase, kecly boli vykonané všetky dökazy vo veci; bol obvinený pre zločin podplácania formou pomoci, t. j. nąjj'ahšou formou účastníctva, kecly do úvahy prichádza aj mimoriadne zníženie trestu pod dolfiú hranicu v zmysle ustanovenia Š 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, a to napriek tomu, že práve on vymyslel a zorganizoval odmeňovanie a presvedčil svedka Ing. PhDr. Y. , aby peniaze poskytol; v zmysle ustanovenia 205 Trestného poriadku mu bolo dočasne odložené vznesenie obvłnenła v kauze „Y”; začal vypovedat' až pod ťarchou dökazov, potom ako vypovedal svedok Ing. PhDr. V., bol Viac ako 5 mesiacov v kolúznej a preventívnej vňzbe, pričom dovtedy svoju trestnú činnost' popieral, čo vyvoláva dövodné podozrenie, že medzi OČTK a svedkom Ing. Z. je uzavretá dohoda, ktorá nie je obžalovaným a súdu známa.
Z výpovede svedka Ing. PhDr. Y. vyplýva, že po niekolkých mesiacoch od návštevy bytu v N. R. mu svedok Irv. Z na otázku, či peniaze odovzdal odpovedal, že áno a či si myslí, že si ich nechal pre seba, pričom však peniaze Ing. E. neodovzdal. Zároveň bol obvinený z viacerých závažných trestných činov, čo súd I. stupňa vőbec nezohl'adnil. Za zvláštnu povazuje obžalovaná aj skutočnost', že manželka Ing. Z. nadobudla v máji 2022 bez poskytnutia bankového úveru nehnutel'nosti v katastrálnom území M. U. , lokalita Y T., pričom Ing. Z. bol po prepustení z takmer 6 mesiacov trvajúcej vizby nezamestnaný a jeho čistý príjem bol 0 eur.
Mna obžalovaného musí byt' preukázaná nad akúkol'vek pochybnost', inak je nutné aplikovat' zásadu in dubio pro reo, ktorá má oporu v ústavnom princípe prezumpcie neviny. Túto zásadu však súd I. stupňa neaplikoval. V prejednávanej trestnej veci sa nedá vylúčit', že obžalovanej neboli peniaze doručené napr. z dövodu, že si ich svedok Ing. Z. ponechal. V prípade existencie akýchkol'vek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladat' jeho prosoech a nie naopak.
 |
Z napadnutého rozsudku nevyplýva, aké dökazy vykonané na hlavnom pojednávaní v akom rozsahu potvrdzujú výpoved' spolupracujúceho svedka Ing. Z., pričom jeho výpoved' ako korunného svedka musí byt' podporená d'alšími dókazmi.Obžalovaná v odvolaní namietala aj zákonnost' a důvodnost' výroku o treste, ktoťý je oproti trestnému rozkazu omnoho prísnejší. Súd síce nie je viazaný výškou uloženého trestu, avšak dökazná situácia sa oslabila a z konania nevyplynuli žiadne okolnosti, ktoré by mohol pri sprísňovaní zohl'&dfiit'. Svedok Ing. Z. ohl'adom odovzdania peňazí vypovedal, že sa jednalo o odmenu za vykonanú prácu, nič od týchto zamestnancov nežiadal. a teda aj keby takéto peniaze prevzala, nemohla vediet' za čo, ani od koho takáto odmena má byt', čím je otázne aj aplikovanie ustanovenia Š 329 ods. I Trestného zákona na tento skutok. Naviac akúkol'vek jej nadprácu na projektoch G. vylúčila nielen ona sama, ale aj svedok Ing. PhDr. Y..
Súd I. stupňa zároveň pri Výške trestu nezohl'adnil čas, ktorý od údajného spáchania skutku uplynul (Viac ako 4 roky) a skutočnost', že žila a nad'alej žije riadnym a bezúhonným živetołn, oričom aj keby peniaze od svedka prijala, išlo by o nevyžiadanú a jednorazovú odmenu.
Všetky uložené tresty popri sebe sú neprimerane prísne, súd dostatočne neaplikovaĘ ustanovenie SS 34 ods. 4 Trestného zákona a nezohl'adnil jej osobné a majetkové pomery. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia bola stanovená na hornej hranici, peňažný trest vo Výške 45.000 eur (1,5 násobku údajného úplatku) spolu s trestom zákazu činnosti, sú pri jej majetkových pomeroch neprimerane vysoké, v rozpore s ustanovením S 57 ods. I Trestného zákona a spolu s trestom zákazu činnosti nemaže pösobit' vo vacsłne právnických profesií vedú k predaju jej jedinej nehnutel'nosti a miesta na bývanie - bytu, ktorý je zatažený hypotékou.
Vzhl'adom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd podl'a Š 321 ods. I písm. a), písm. b), písm. c) a písm. e) Trestného poriadku a Š 322 ods. 1 Trestného poriadku rozsudok súdu l. stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alternatívne, aby podl'a Š 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanú podl'a Š 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.
Odvolaciemu súdu bol trestný spis spolu s odvolaniami prokurátora a obžalovaných PaedDr. X. A. a JUDr. D. M., MBA, ako aj vyjadreniami obžalovaných k odvolaniu prokurátora preclložené na 
rozhodnutie 11. januára 2023.
Prokurátor doručil najvyššiemu súdu 13. mája 2024 informácie o zákonných benefitech 567t ods. 1 Trestného poriadku a Š 235 písm. e) Trestného poriadku v znení účinnom od 15. marca 20241, v ktorom poukázal na relevantné skutočnosti majúce súvis s prejednávanými skutkami. Ings Z. bol vo veci vedenej na Súde I. stupňa pod SP. zn. IT/ 13/2022 (korupčné skutky týkajúce sa kauzy „J. 't) 9. februára 2023 rozsudkom (ktorý je prílohou predmetného podania) uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 5 rokov s probačným dohl'adom a peňažný trest vo Výške 202.000 eur. Ing. PhDr. Y. bolo vo veci pod SP. zn. MI/3 Gv 143/21/1000 prokurátorom uznesením z 9. októbra 2023 zastavené trestne stíhanie vo veci 2 korupčných skutkov, v ktorých sa významnou mierom podiel'aj na ich objasnení, zistení a usvedčení ich páchatel'ov.
Nad rámec v tomto podaní prokurátor uviedol aj d'alšie skutočnosti, ktoré majú pcvahu beneficov, avšak má za to, že nemajú súvis so skutkom. Ing. Z. bol v trestnej veci vedenej pod zn. VII/3 Gv 153/20/1000 (tzv. kmeňová kauza „J.”) vzatý do vázby uznesením súdu I. stupňa z L februára 2021, z ktorej bol 30. júla 2021 prepustený príkazom prokurátora, pretože dövod tzv. preventívnej vžizby pominul. Z rovnakého dóvodu bol však prepustený aj obvinený Ing. E.. Zároveň k osobe Ing. Z. uviedol, že mu v žiadnom trestnom konaní nebol zaistený celý majetok postupom podl'a 425 Trestného poriadku a do trestného konania vedeného pod SP. zn. MI/3 Gv 142/21/1000 vydal finančnú hotovost' vo Výške 250.000 eur. Co sa týka Ing. PhDr. Y. , nebol v tejto ani v inej trestnej vecű vizobne stihaný. V trestnom konaní vedenom pod SP. zn. VII/3 Gv 90/19/1000 mal zaistený celý majetok, v clösledku nálezu ústavného súdu z 27. septembra 2023, SP. zn. PL. ÚS I/2021, bolo toto zaistenie zrušené. Zároveň dobrovol'ne vydal do trestného konania finančné prostriedky vo Výške 400. OCO eur.
Obžalovaná JUDr. D. M., MBA sa k informácii prokurátora o zákonných benefitoch vyjadrila v podaní doručenorn odvolaciemu súdu 17. júna 2024, v ktorom uviedla, že celý postup OCTK pri spolupráci so spolupracujúcimi osobami je v tomto konaní nepreskúmatel'ný, pretože nad'alej nie je zrejmé, za akých podmienok začali tieto osoby v prípravnom konaní vypovedat'. Zároveň sa potvrdilo, že neformálna dohoda so spolupracujúcimi osobami v čase začatia jej trestného stíhania existovala, hoci prokurátor poprel akékol'vek slilbené/poskytnuté benefity týmto svedkom za ich spoluprácu. Získané benefity pre spolupracujúcich svedkov považuje za nezákonné a neprimerané, najmi v prípade svedka Ing. Z., ku ktorého odsúdeniu došlo, až kecl' upozornila na nečinnost' OČTK v tejto veci, zároveň došlo k obchádzarłiu zákona a pripojený rozsudok v jeho veci prispieva k záveru o jeho nedóveryhodnosti, pretože ním bol uznaný za vinného zo spáchania skutku, z ktorého boli vyvodené sporné okolnosti, t. j. celková suma, ktorú vyžiadal ako odmenu pre zamestnancov finančnej správy, a Ictorá mu bola odovzdaná v jeho byte v N. R., ako aj to, že v nej malo byt' zahrnutých aj 50.000 eur určených pre Ing. F.. Skutok v bode 2/ rozsudku, ktorý prokurátor k podaniu pripojil, je podl'a obsahu obdobným skutkom, za ktorý bola uznaná za vinnú, avšak prłbudli k nemu nové skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (že ju svedok Ing. Z. telefonicky kontaktoval za účelom pozvania na stretnutie, na ktorom malo dójst' k odovzdaniu odmeny a odbor právnych služieb, ktorého bola riaditelkou v čase skutku bol zásadným útvarom pri tvorbe zmlúv so spoločnosťou GS). Obžalovaná v tejto vylúčenej trestnej veci svedka Ing. Z. nebola nikdy vypočutá a nie je známe, či v nej bol vypočutý svedok Ing. PhDr. J. Y, a tak zmenil svoju výpoved' vo vzťahu k celkovej sume odevzdaných finančných prostriedkov a sume určenej pre Ing. F.
Priznanie svedka Ing. Z. k obdobnému skutku v jeho trestnej veci nespósobuje zvýšenie dökaznej hodnoty jeho výpovede v tomto konaní, najmi ak je s ohl'adom na dökaznú situáciu v niektorých skutočnostiach sporné, v dósledku ktorých podl'a názoru obžalovanej nemalo döjst' k uzavretiu a schváleniu dohody o vine a treste. Obžalovaná d'alej namietala právnu kvalifikáciu tohto skutku, pretože sa jedná o dokonané skutky a Ing. Z. bol ich priamym páchatel'om, nie účastnikom vo forme organizátors tva.
K Výške peňažného trestu, ktorý bol Ino. Z. uložený uviedla, že predstavuje výšku finančných prostriedkov, ktoré vydal v inom trestnom konaní po predaji rozostaveného rodinného domu.
Ohl'adom prepusteniu svedka Ing. A. Z. z vözby odkázala na rozhodnutie najvyššieho súdll zo 14. marca 2017, SP. zn. 6Tost/9/2017, podla ktorého prepúšťanie obvinených z vázby na slobodLĚ prokurátorom potom, čo sa priznali k spáchaniu trestnej činnosti a začali spolupracovat' naznačuje, že vözba mohla byt' prostriedkom k vynúteniu priznanła, čo je nezákonné. Navyše möžu usvedčujúci obvtfrení orispösobovat' výpovede k už získaným dökazom, bez hrozby postihu za krivú výpoved'.
V závere uviedla, že benefit poskytnutý spolupracujúcemu svedkovi Ing. PhDr. Y vo forme zastaveného trestného stoaania povazuje za neprimeraný, už len z dövodu, že výška poskytnutých úplatkov je 400.000 eur, pričom spolupracujúcou osobou sa stal až ked' mu bolo v inej veci vznesené obvinenie pre závažnú trestnú činnost. Nešlo tak o ojedinelý exces z riadne vedeného života, pričom poskytnutím úp)atku si chcel zabezpečit' výhody v podnikaní.
Obžalovaná PaedDr. X. A sa k informácii prokurátora o zákonných benefitoch vyjadrila v podaní doručenorn odvolaciemu súdu 18. júna 2024 v ktorom uviedla, že prokurátor poskytol informácie iba ohl'adom jednej z viacerých trestných vecí vedených proti Ing. Z., pričom bol trestne st!haný aj v kauzách „D. 't, „K.” a „YI . Navrhla preto, aby bolo od prokurátora vyžiadané dcplnenie informácii o poskytnutých a sl'úbených benefitoch Ing. Z. vo všetkých voči nemu vedených trestných veciach.
K peňažnému trestu uloženému Ing. Z. uviedla, že sa presne zhoduje so sumou, ktorú mal dobrovol'ne vydat' OČTK a má za to, že najvyšší súd by mal pred rozhodnutím v tejto veci disponovat' informáciou, či zhodnost' týchto súm má nejakú relevantnú spojitost', a či bol peňažný trest ma uložený vykonaný a akým postupom.
Na žiadost' odvolacieho Slídu doručil prokurátor 21. novembra 2024 doplňujúce informácie o zákonných benefitoch, pričom uviedol, že relevantné skutočnosti majúce súvis so skutkami v tejto veci predložil už v podaní z 2. łnája 2024.
V úvode uviedoł, že ustanovenie 33a ods. 2 Trestného poriadku, ktoré sa týka spisovania záznamov o poskytnutých a sl'úbených benefitoch sa uplatňuje až od účinnosti novely zákona č. 40/2024 Z. z., t. j. od 15. marca 2024. Nie je teda povinný spisovat' záznamy s osobou, ktorej boli poskytnuté zákonné benefity pred jej účinnost'ou.
Následne rozpísal zoznamy evidovaných trestných vecí Ing. PhDr. J. Y. a Ing. A Z..
K podaniu priložil uznesenia, ktorými boli v niektorých trestných veciach podmienečne zastavené, prípadne zastavené trestné stíhania Ing. PhDr. Y. a Ing. Z..
Obžalovaná PaedDr. X. A. doplnila dóvody svojho odvolania na základe nových zistených skutočností z trestného konania vedenom na Súde I. stupňa proti obžalovaným Ing. H. U., Ing. E., 121, U, , MBA, Mgr. J. U. , Ing. arch. J. Y a Ing. N. X., PhD. , v podaní doručenom odvolaciemu súdu 27. januára 2025. K tomuto podaniu priložila zápisnicu z hlavného pojednávania konaného na Súde I. stupňa 14. novembra 2024 a týkajúceho sa vyššie špecifikovaných obžalovaných, ktorá potvrdzuje dövodnost' jej odvolania a opodstatnenost' argumentov spochybňujúcich hodnovernost' svedka Ing. Z., ktorého výpoved' je jediným dökazom, na základe ktorého bola uznaná za vinnú. Uvedené skutočnosti vyvodzuje z toho, že Ing. Z. využil na predmetnom hlavnom pojednávaní svoje právo a nevypovedal z ďövodu hrozby nebezpečenstva trestného stíhania. Svedok Ing. A, trestné stíhaný rovnako ako obžalovaná pre prijatie úplatku od Ing. Z., ako svedok na hlavnom pojednávaní znegoval svoje predchádzajúce priznanie kecl' uviedol, že Ing. Z. mu peniaze nedal a to že mu ich dal uviedol Iba preto, aby neštel opifovne do vözby. Jedná sa tak o d'alšie spochybnenie výpovede Ing. Z..
Obžalovaná pri/ožila aj záver výsledku psychofyziologického vyšetrenia z 8. okíóbra 2023, ktoré absolvovala z vlastnej iniciatívy a z ktorého vyplýva, že jej odpovede „niel' na oíázky, ci jej dal Ing. Z. hotovost' 20.000 eur ako úplatok a či vedela, že si Ing. Z. vypýtal finančnú ho•covost' od Ing. PhDr. Y. , sú pravdepodobne pravdivé. Originál tohto dokumentu predložila najvyššiemu súdL1 28. januára 2025.
Obžalovaná JUDr. D. M., MBA doručila odvolaciemu súdu IO. februára 2025 doplnenie svojho odvolania v ktorom uviedla, že v súvislosti s otázkou dóveryhodnosti svedka In o . Z. objavili nové skutočnosti súvisiace s kauzou „J.”. Zo zápisníc o výsluchu tolito svedka z 8. 9. júna 2021 (ktoré priložil k podaniu) a verejne dostupných zvukových záznamov z kancelárie vyšetrovatera NAKA z I l . júna 2021 vyplýva, že Ing. Z. bol počas výkonu vžizby v kaze „J.” vyžiadaný OČTK za účeiom realizácie výsluchov v mej trestnej veci (príloha k podaniu), 2 dni vypovedal a následne mal byt' IO. júna 2021 eskortovaný z výkonu vázby a prevzatý vyšetrovatelkou v kauze „J. e Čom neexistuje žiadna zápisnica. Po tomto procesnom úkone Ing. Z. zásadne zmenil taktiku svojej obhąłoby„ priznal sa ku skutkom a spomenul si na údajnú odmenu jej poskytnutú. K uvedeným skutočrťostiał-n sa Ing. Z. v súdnom konaní v kauze „J. t' nevyjadril a odmietol vypovedat', čo nijak neodövodnil (zápisnica z hlavného pojednávania konaného 14. novembra 2024 v kaze „J. ” priložila k podaniu).
Zároveň sa v mediálnom priestore objavili informácie (príloha k podaniu) o výpovediach Ing. PhDr. Y. , ktorý si presne nepamátal rozdelenie finančných súm, ktoré od neho Ing. Z. požadoval ako odmenu pre svojich zamestnancov. Ako vyplýva z jeho výpovede z 9. mája 2024 (zápisnica z hlavného poiednávania v prflohe), jeho výpovede boli pravdepodobne upravované, neboli spontánne, boli do Eich prelęopírované celé pasáže z jeho poznámok a bol spochybnený aj jeho podpis.
Z uznesení prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania Ing. PhDr. Y. vo vzt'ahu ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania vyplýva, že prvý krát vypovedal až 15. júna 2021, avšak z technických spisov vyplýva, že bol viackrát v priebehu mesiaca máj - jún vypočutý neformálne. Takýto postup označila obžalovaná za neprípustný.
O neurčitosti obsahu prvotných výpovedí svedka a o požiadavkách vyšetrovatel'ky na vynechanie niektorých častí svedeckej výpovede Ing. PhDr. Y (jeho poznámky navrhla zabezpečit') svedčia výpovede svedkov T. a I. (prfloha k podaniu).
Ohl'adom rozhodnutí, ktoré prokurátor predložil najvyššiemu súdu uviedla, že nacťalej má za to, že svedkom boli poskytnuté neprimerané, teda zákon obchádzajúce benefity. Poukázala zároveň na skutočnost', že uznesenia prokurátora a návrhy na schválenie dohöd o vine a treste vydané tesne pred prijatím zákona o zrušení Uradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúły. Z jednotlivých skutkov uvedených v týchto rozhodnutiach vyplýva, že svedok Ing. Z. prijal úplatky v celkovej Výške minimálne 1.281.000 eur, pričom trestné stíhania v rozsahu 1.100.000 eur prijatých úplatkov boli definitívne zastavené a svedok Ing. PhDr. Y poskytol úplatky v celkovej Výške 770.000 eur. Osobitne poukázala na uznesenie prokurátora, ktorým bolo Ing. Z. zastavené trestné stíhanie, v łctorom prokurátor vo vzt'ahu k vöčšine skutkov uvádza, že tento nemal žiadny finančný prospech, Dlnil iba úlohu sprostredkovatel'a úplatkov, vo vzt'ahu k jednému zo skutkov uviedol, že nebola pr;amo poškodená žiadna fyzická ani právnická osoba (pričom s najvöčšou pravdepodobnost'ou je D0škcdeným štát), a účelovo sa vyhol skutkom v rámci ktorých mal Ing. Z. prijat' úplatky vo Výške 48.000 eur a 133.000 eur. Otázkou teda je, či OČTK predčasne nerezignovali na zistenie rozsahu trestnej činnosti teJo osoby.
Obžalovaná poukázala na to, že iba pre skutky, v ktorých bolo doposial' zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, hrozil svedkovi Ing. Z. v čase vydania rozhodnutí trest odňatia slobody vo výmere IO rokov až 16 rokov a 8 mesiacov a svedkovi Ing. PhDr. Y 5 rokov až 14 rokov a 4 mesiace. Pri takomto rozsahu stíhanej závažnej trestnej činnosti bola týmto spolupracujúcim svedkom za ich výpovede poskytnutá takmer beztrestnosť.
Dalej poukázala na výpoved' svedka Ing. A. z hlavného pojednávania v kauze zo 14, novembra 2024, ktorý poprel spáchanie skutku, pričom uviedol, že pövodne poprel spáchanie skutku, neskör však z dóvodu jeho umiestnenia do cely policajného zaistenia, pod hrozbou vžizby a zlého psychického stavu, sa k nemu dobrovol'ne priznal. Je tak d'alšou osobou, ktorá popiera tvrdenia Ing. L Podl'a medializovaných informácłi svedkyňa N. z dövodu nátlaku na uzavretie dohody o vine fi treste napadla rozsudok súdu I. stupňa, .ktorým bola táto dohoda schválená dovolaním, a na hlavnom pojednávaní v kauze „J. 't poprela spáchanie skutku.
Navrhla vypočüt' v tomto konaní aj vyššie uvedených svedkov (A. a N.) ku skutočnostiam smerujúcich k priznaniu sa k trestnej činnosti, pretože to má vplyv na döveryhodnost' výpovedí spolupracujúcich osöb.
Zároveň obžalovaná uviedla, že v mesiacoch máj/jún 2024 sa zúčastnila protokolárrłehc odovzdávania vecí a listín nachádzajúcich sa v jej bývalej kancelárii na Finančnom riaditel'stve SR, v rámci ktorého bol Inšpekcii Finančnej správy Slovenskej republiky odovzdaný mobilný telefón, ktorý teda nemala a nemá nič spoločné so skutkom. Ked'že súd I. stupňa na ňom založil záver o jej vine navrhla, aby bol z finančnej správy vyžiadaný protokol o prevzatí vecí z jej bývalej kancelárie.
Vo vzt'ahu k trestu, ktorý jej bol rozsudkom súdu I. stupňa uložený, poukázaža rąa rozhodnutia ústavného súdu ČR, podl'a ktorých prísnejší trest uložený odsudzujúcim rozsudkom po zrušení trestného rozkazu nesmie byt' sankciou za využitie práva obžalovaného podat' odpor, a ak vyšli v rámci hlavného pojednávania na povrch okolnosti podmieňujúce uloženie prísnejšieho trestL1, že potrebné ich uviest' v odövodnení rozsudku. Odkázala aj na zmenu trestnej sadzby stíhaného trestného činu dösledkom novely Trestného zákona.
Prokurátor doručil odvolaciemu súdu 13. februára 2025 stanovisko k doplneniu cdvolania obžalovanej JUDr. D. M., MBA v ktorom uviedol, že dörazne a kategoricky odmieta manipuláciu posudzovaného trestného spisu, prípadne iných súvisiacich trestných konaní, Trestné stíhanie orebehlo v súlade so zákonom a objektívne. Rovnako tak odmieta nepodložené, účelové a špekulatívne tvrdenia ohl'adom manipulácie trestného konania, ktoré nemajú reálny základ a wchádzajú z (iomnienok, hypotéz, bulvárnych článkov a nepravdivých tvrdení.
Odmietol akýkol'vek nátlak v akejkol'vek forme na obvinených alebo svedkov v 1-orťłto, alebo v inom prípade. Dotknuté osoby takmer vždy vypovedali v prítomnosti svojich právnych zástupcov, po zákonnom poučení dobrovol'ne a slobodne. Rovnako tak podpísali všetky zápisnice. Ing. Z sa v rámci vizobného výsžuchu pred sudcom pre prípravné konanie súdu I. stupňa konaného 20. júla 2021 vyslovene pýtal, či počas vözby pociťoval fyzický, psychický nátlak, pričom odpoved' bola nie. O žiadnom nátlaku ani ovplyvňovaní nevypovedal žiadny svedok počas doposial' vykorŃaných výsluchov, preto neexistuje žiadny konkrétny poznatok o nepravdivej výpovedi důsledkom vplyvu a;eöo nátlaku.
Poukázal na svedeckú výpoved' Ing. PhDr. Y. z konania vedeného na Urade inšpekčnej služby v rámci ktorej tento poprel, že by vypovedal o niečom čo nevie, prípadne, že by bol navádzaný na výpoved'. Poprel aj akúkol'vek priamu komunikáciu s príslušníkmi NAKA, alebo prokurátorrni, sl'úbenú možnost' zníženia trestu, alebo alternatívneho riešenia stíhania za výpoved' voči konkrétnym osobám.
Prokurátor namietal, aby boli v konaní ako listinné dökazy použité výpovede svedkov z iných trestných konaní, pretože to Trestný poriadok neumožňuje.
K argumentom obžalovanej týkajúcich sa informácií pochádzajúcich z trestného korłama vedeného na Urade inšpekčnej služby uviedol, že bolo začaté neskör (prvé uznesenie o obvmení v danej veci bolo vydané 29. januára 2021) ako v kauze „J.”, ktorá začala až 12. novembra 2020, pričom on ako prokurátor v danej veci nevykonával dozorovú právomoc.
Doručil zároveň odvolaciemu súdu 13. februára 2025 doplnenie Informácií o spolupracujácich osobách, v ktorom uviedol, že vo vzt'ahu ku skutkom, týkajúcich sa kauzy „J. n, boli decembra 2024 na obvineného Ing. Z. a 17. januára 2025 na obvineného Ing. Y. podané obžaloby.
Najvyšší súd atco súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní prolcłvátoł-a 2 obžalovaných PaedDr. X. A a JUDr. D. M., MBA, ako oprávnených osöb na ich podanie, preskúmal podl'a 317 ods. I Trestného poriadku zákonnost' a odövodnenost' napadnutých (t. j. všetkých) výrekov rozsudku,
neopomenul skúmat', či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odövodňovali podanie dovolania podl'a 371 ods. I Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokuráíora nie je dövodné a odvolania obžalovaných sú dövodné.
Na verejnom zasadnutí konanom o týchto odvolaniach, ktoré bolo vykonané v prítomnosti všetkých odvolatel'ov, obhajcov (s výnimkou druhej obhajkyne obžalovanej PaedDr. X. A. JUDr. P. Y. , ktorej neprítomnost' ospravedlnil obhajca Mgr. Peter Hudec), zotrvali títo na podaných odvolaaiach a v nich obsiahnutej písomnej odvolacej argumentácii v celom rozsahu, pričom nad rámec návrhov na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby, ktoré vyplynuli z oboznámených písomných dővodov odvolania, obhajca obžalovanej JUDr. D. A., MBA navrhol v rámci odvolacieho konania oboznámit' trestný rozkaz súdu I. sťupňa z 13. januára 2025, SP. zn. 16T/7/2024, zároveň uviedol, že netrvajú na výsluchu svedkov T. a I.
Najvyšší súd na verejnom zasadnutí prečítal podl'a 295 ods. 2 Trestného poriadku, v spojení s 269 Trestného poriadku zabezpečené listinné dókazy z dostupných elektronických lustrácii (odpis registra trestov, lustrácia v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, centrálrĚee evidencia správnych deliktov a priestupkov, lustrácia v databáze súdov) z ktorých vyplynulo, že od konania na Súde I. stupňa sa vo vzt'ahu k obžalovaným v tomto smere nič nezmenilo.
Co sa týka konečných návrhov, Obe obžalované zotrvali na návrhoch prezentovaných v' ich písomne vyhotovených odvolaniach.
Prokurátor modifikoval svoj petit v zmysle novely Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 tak, že navrhoł odvolaciemu súdu zrušit' napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a zároveň aby sám v zmysle 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci tak, že uzná Obe obžalované za vinné na skutkovom základe uvedenom v rozsudku súdu I. stupňa, avšak pre prečin prłjímarłia úolatku podl'a 
329 ods. I Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 a uloží im tresty odňatia slobody v hornej polovici zákonom upravenej trestnej sadzby s ich podmienečným odkladom a primeranou skúšobnou dobou, adekvátne peňažné tresty minimálne v rozsahu deklarovaných úplatkov spoločne s primeraným náhradným trestom odňatia slobody a zákaz činnosti vykonávat' funkcie v ktoromkol'vek subjekte verejnej správy na primeranú dobu.
Po vykonaní prieskumnej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd I. stupňa vyjcoł*ał dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v 2 ods. IO Trestného poriadku, pri vykonávaní ciökazov sa nedopustil takých chýb, ktoré by odövodňovali zrušenie napadnutého rozsudku z procesüýcl"l dövodov, obžalovaným vytvoril dostatočný procesný rámec pre realizáciu ich práva na obhąiobu, avšak důkazy na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spósobom nevyhodnotil v intenciách kritérií uvedených v 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Súd I. stupňa odsudzujúce výroky voči obom obžalovaným v napadnutom rozsudku v podstatnom zdövodnil tým, že vykonaným dokazovanłm bolo preukázané, že obžalované sa korłania dopustili tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku, z čoho ich priamo usvedčuje predovšeíkým výpoved' spolupracujúceho svedka Ing. Z., ktorú považuje za pravdivú, ked'že v nej podrobne a opakovane (jeho výpoved' z hlavného pojednávania bola v podstatných bodoch zhodná z jeho výpoved'ou z prípravného konania) opísal celý mechanizmus ich spáchania, zrozumitel'ne a logicky zodpovedal všetky položené otázky, pfičom vypovedal po zložení prísahy, spontánne, samostatne, vierohodne a na svojich tvrdeniach zotrval aj po vyjadrení obžalovaných. Co sa týka výhod poskytnutých zo strany OČTK Ing. Z., súd I. stupňa uviedol, že tieto neboli neprimerané.
Poukázal zároveň na výpovede svedkov N., Ing. B. a Ing. A. s tým, že Ing. B. a Ing. A. potvrdili, že prevzaF peniaze prostredníctvom Ing. Z. od Ing. PhDr. Y.. Súd I. stupňa mal za to, že je nelogické tvrdit', že týmto osobám boli reálne odovzdané finančné prostriedky, ale u obžalovaných si tieto okolnosti Ing. Z. vymyslel, do čoho zapadá aj výpoved' Ing. E., ktorému mal byt' tiež odovzdaný úplatok, ktorý neprevzal a Ing. Z. si ho ponechal pre seba.
Svoj záver o vine obžalovaných vyplývajúci z výpovede svedka Ing. Z. podložil súcžu I. stupňa aj výpoved'ou spolupracujúceho svedka Ing. PhDr. Y. , ktorá podl'a jeho ná70ru v podstatných okolnostiach korešponduje s výpoved'ou svedka Ing. Z. a v ich výpovediach nezistil rozpory, z ktorých by vyplývalo, že úmyselne hovoria nepravdu, naopak odovzdanie úplatku obžalovaným nebolo žiadnym spösobom výpoved'ou Ing. PhDr. Y spochybnené. K rozporom v ich výpovediach uviedol, že išlo o nepresnosti v detailoch vzniknutých odstupom času, ktoré podstatu konania obžalovaných nemenia a je možné ich logicky vysvetlit'.
Odvolací súd sa s predmetnou argumentáciou súdu I. stupňa nestotožnil a to prinaárne z nasledovných dövodov:
Podstata protiprávnosti konania obžalovaných v zmysle skutkových viet napadnutého rozsudku mala spočívat' v tom, že obžalované prijali od Ing. Z. v hotovosti bez akéhokol'vek právneho nároku a dóvodu sumy 30.000 eur (obžalovaná JUDr. D. M., MPH) a 20.000 eur (obžalovaná PaedDr. X. A.). Najvyšší súd je však toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalované v súvislosti s obstarávaním všeobecného záujmu priamo pre seba prijali úplatok. Obe obžalované takéto konanie popreli, pričom opak ich tvrdenia vyplýva výlučne iba z tvrdenia spolupracujúceho svedka Ing. Z. a verzia toho, že úplatok od Ing. PhDr. Y prostredníctvom Ing. Z. neprijali, vyvrátená nebola.
Prokurátorovi sa tak v konaní nepodarilo nad akúkol'vek pochybnost' preukázat' dalšími dökazmi, že by skutočne obžalované prijali úplatok a nepodarilo sa mu vyvrátit' obhajobné tvrdenia obžalovaných, že finančné čiastky neprijali, respektíve im vöbec neboli Ing. Z. ponúknuté. Mna obžalovaného möže byt' založená len na dökazoch, ktoré absolútne vylučujú pochybnost', že sa skutok stal tak, ako je predmetorn trestného stíhania.
Najvyšší súd preto v tomto smere poukazuje na judikatúru ústavného súdu, v ktc;rej tento konzistentne zdörazňuje, že osamotená výpoved' zaujatého svedka alebo kajúcnika, bez podpory dalších dókazov, nie je dostatočná na uznanie viny. Takéto výpovede musia byt' dókladne overené a podoorené d'alšími dökazmi, aby bola zabezpečená spravodlivost' trestného konania (vid' napríklad nález ústavného súdu z 30. októbra 2024, SP. zn. 1. Ús 245/2024).
Ustavný súd tiež kontinuálne zdőrazňuje, že samotná skutočnost', že osoba vypoveclá ako kajúcnik, automaticky neznamená, že jeho výpoved' je pravdivá. Je nevyhnutné, aby takéto výpovede boli podporené d'alšími dökazmi a aby súdy pri ich hodnotení postupovali s mimoriadnou obozretnost'ou. V tomto smere možno poukázat' aj na nález ústavného súdu ČR pod SP. zn. I. 118/520/2016: „Výpoved' obžalovaného bola v podstatnej časti založená na základe svedeckých výpovedí, ktorých vierohodnost' však vóbec nebola skúmaná a to napriek tomu, že išlo o svedkov, ktorí objektívne nemohli byt' nezaujatí na výsledku trestného konania. Súdy tu nerešpektovali zásadu in dubio pro reo vyplývajúcu z prezumpcie neviny. Ustavný súd pripomína, že v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu" sú súdy povinné dökladne posudzovat' vierohodnost' jednotlivých proti sebe stojacich výpovedí a postupovat' obzvlášť starostlivo a obozretne pri hodnotení týchto výpovedí a vyvodzovaní skutkových záverov a to za prísneho rešpektovania prłncípov prezumpcie neviny. Okrem mého, Slídy v takejto siíuácii nemóžu opomenút', ak je u svedka, či svedkov, ktorých výpoved' stojí proti výpovedi obvil'teného, objektívne prítomná pochybnost' o ich nezainteresovanosti na výsledku konania. Uvedená pcvinnost' súdov je zvýraznená v prípadoch, ked' takáto svedecká výpoved', či svedecké výpovede stojace proti výpovedi obžalovaného predstavujú jediný priamy dökaz, z ktorého má byt' preukázaná vina obžalovaného'
Odvolací súd odkazuje aj na judikatúru ESEP, konkrétne rozsudok vo veci Branislava Adamča proti Slovenskej republike z 12. novembra 2019, v ktorom bolo konšlatované porušenie práva na spravodlivý proces, kecl' bolo odsúdenie založené na výpovedi svedka, pričom ostatné dökazy boli nepriame, mali dökazný význam iba pri ich posúdení s priamym dökazom v podobe dotknutej sve,deNcei výpovede. Podl'a ESEP sa súdy nevenovali skutočnosti, že usvedčujúcł dókaz pochádza od osoby, ktorá bola sama zapletená v danom trestnom čine. Výhoda, kt01'1'1 pritom táto osoba získala v danom trestnom konaní, nepredstavovala iba zníženie trestu alebo finančnej sankcie, ale predstavovala pralüickú beztrestnost' za trestný čm vraždy. Podl'a názoru ESEP, použitie výpovede tohto svedka v trestnom konaní proti st'ažovatel'ovi, vzhl'adom na význam tohto dökazu, nebolo za osobitných okolností případu sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania.
Potrebné je poukázat' aj na rozsudok ESEP vo veci Erik Adamčo proti Slovenskej republike z l . júna 2023, v ktorołvi tento zdöraznil potrebu dökladného a kritického hodnotenia výpovedí spolupracujúcich svedkov v trestných konaniach, aby bolo zabezpečené právo obvinených na spravodlivý proces a ako pochybné označil také hodnotenie dökazov, ked' sa z rozporov medzi výpoveďami spolupracujúcich svedkov vyvodzuje presvedčivost', či dóveryhodnost' ich výpovedí a nie naopak. Soolupracujúci svedok móže mat' rozne motívy vypovedat' proti inej osobe, a riziko vymyslenia si takejto výpovede s ciel'om získat' výhody nemožno podceňovat'.
Zároveň sa odvolací súd nestotožnil s názorom Slídu I. stupňa, že výpoved' svedka In o . Z. objektivizuje výpoved' svedka Ing. PhDr. Y a to primárne z dóvodu, že medzi výpoved'ami uvedených svedkov sú zásadné rozpory. Avýhodnotenie týchto rozporov súdom I. stupňa, že sa jedná o „nepresnosti v detailoch", ktoré sú prirodzené vzhl'adom na odstup času, nepovažuje najvyšší súd za správne vzhl'adom na skutočnost', že sa jedná o zásadné rozpory v podstatných okolnostiach, a to konkrétrže:
Výpoved' svedka Ing. Z. a výpoved' svedka Ing. PhDr. Y sa nezhodujú v dövode poskytnutia finančných prostriedkov pre konkrétnych zamestnancov. Ing, Z. tvrdil, že sa malo jednat' o odmenu za podporu a ich enormné nasadenie pri kontrahovaní a úspešnej Implementácii proiekto-v spoločnosti G. , ktorých další rozvoj bol predpokladaný, zatial' čo Ing. PhDr. M tvrdil, že celé to bolo v kontexte d'alšieho pósobenia Ing. Z. ako ministra financií, aby mu boli l'udia zaviazaní.
Další zásadný rozdiel spočíva vo výhradách svedka Ing. PhDr. Y voči zamesłnarłcom, pre ktorých žiadal svedok Ing. Z. odmenu, Svedok Ing. Z. uviedol, že Ing. PhDr. Y mal výhrady Ic vłičšine nfrn navrhnutých zamestnancov, pričom dospeli k dohode, že vyplatí odmenu všetkým okrem Ing. F.. Svedok Ing. PEDI'. M uviedol, že sa ohradil voči trom z Ing. Z. navrhnutých zamestnancov, konkrétne voči Ing. E. a PaedDr. A, ktorí mali byt' platení U. a JUDr. M., pretože ich nemala rada a nepomáhala im. K tvrdeniu Ing. Z. ohl'adom odmietnutia vyplatit' odmenu Ing. F. uviedol, že na to nennąl dóvod, mal s ním dobré vzt'ahy, zároveň mal Ino. F. kl'účovú úlohu v odbornom presadzovaní projektu eKasa.
Rozpor je aj vo Výške finančnej čiastky, na ktorej sa títo svedkovia dohodli. Ing. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že sa dohodli na vyplatení odmien vo Výške 150.000 eur, zatial' čo Ing. PhDr. Y vypovedal, že sa malo jednat' o čiastku vo Výške 200.000 eur, v Čom bola zarátaná aj čiastka pre Ing. F., o ktorom Ing. Z. tvrdil, že mu Ing. PhDr. Y. odmietol vyplatit' odmenu.
Za zásadný považuje odvolací súd aj rozpor vo výpovedi týchto spolupracujúcich svedkov týkajúci sa toho, v Čom Ing. PhDr. Y. priniesol peniaze Ing. Z.. Ing. Z. vypovedal, že peniaze vo Výške 100.000 eur (50.000 eur určených pre Ing. B. priniesol Ing. PhDr. Y podl'a tvrdenia Ing. Z. až na stretnutie s ňou v jeho byte v N. R. v darčekovej taške s kozmetickými výrobkami) priniesol Ing. PhDr. Y. vo vöčšej bielej obálke. Ing. PhDr. Y. vypovedal, že Ing. Z. priniesol do bytu v N. R. 200.000 eur (t. j. odmeny pre všetkých zamestnancov vrátane Ing. F. a Ing. B.) v bielej tvrdenej papierovej taške, v ktorej bol Čierny PVC „sáčok” s bankovkami v gumičke a bankovej páske.
Nad rámec s poukazom na množstvo rozporov vyplývajúcich z výpovedí týchto spolupracujúcich svedkov najvyšší súd poukazuje aj na podl'a jeho názoru zásadný rozpor týkajúci sa skutočnosti, či odmenu pre Ing. B. vo Výške 50.000 eur odovzdal Ing. PhDr. Y v rámci vyššie uvedenej čiastky, alebo ich priniesol Ing. PhDr. Y. až na stretnutie s Ing. B. v darčekovej taštičke s kozmetikou
Co sa týka odovzdania peňazí obžalovaným, t. j. prijatia úplatku, v tomto smere vypovedal iba 
spolupracujúci svedok Ing. Z., pričom uviedol, že Ing. PhDr. Y sa ho následne nepýtal, či peniaze ostatným odovzdal, nekontroloval ho, avšak Ing. PhDr. Y vo svojej výpovedi uviedol, ze sa po pol roku Ing. Z. pýtal, či peniaze odovzdal, povedal mu, že samozrejme, či si myslí, že by si ich nechal pre seba, o Čom preukázatel'ne klamal, pretože ako bolo neskór dokázané sumu 50 000 eur určených pre svedka Ing. E. si pre seba ponechal.
Vzhl'adom na vyššie špecifikované rozpory dospel odvolací súd k záveru, že výpoved' svedka Ing. PhDr. M nemožno vyhodnotit' tak, že objektivizuje výpoved' svedka Ing. Z. a tc nie!erą vzhl'adom na zásadné rozpory vo výpovediach svedkov, ale najmi vzhl'adom na skutočnost', že svedok Ing. PhDr. Y nevypovedal vo vzt'ahu ku skutom kladených obžalovaným za vinu, pretože pri Thom nebol, t. j. neusvedčuje obžalované z prijatia úplatku, potvrdzuje iba, že peniaze odovzdal Ing. Z., ale k tomu, či ich Ing. Z odovzdal obžalovaným vo svojej výpovedi uviedol, že nevie.
Pokial' súd I. slupiía v odövodení svojho rozsudku poukazoval na výpovede svedkov N., Ing. B. a Ing. A., k tomuto najvyšší súd uvádza, že žiadny z uvedených svedkov neusvedčuje obžalované z konania, ktoré im je kladené za vinu. Svedkyňa N. k prejednávaným skutkom uviedla, že o prijałí úplatku obžalovanými nemá žiadnu vedomost'. Svedok Ing. A. sa ku konaniu obžalovaných nevyjadril. Svedkyňa Ing. B. sa ku skutkom týkajúcich sa obžalovaných vöbec nevyjadrila, priznala sa ku skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, pričom je potrebné uviest', že okrem vlastného priznania bola zo spáchania skutku okrem výpovede svedka Ing. Z. usvedčená aj výpoved'ou svedka Ing. PhDr. Y. , ktorí boli na stretnutí, na ktorom jej bol odovzdaný úplatok, prítomní. V prejednávanej trestnej veci vypovedá o skutkoch len a iba spolupracujúci svedok Ing. Z., pričom v jeho výpovedi sú zásadné rozpory spochybňujúce jeho döveryhodnost' a pravdivost' jeho tvrdení, a obžalované spáchanie skutkov oď počiatku trestného konania popierajú.
Svedok Ing. E., ktorého výpoved' podl'a názoru súdu I. stupňa zapadá do rárnca odovzdania úplatkov Ing. PhDr. Y prostredníctvom Ing. Z. okrem Ing. B., Ing. A aj obžalovaným, vo svojej výpovedi uviedol, že s odstupom mesiaca dvoch po odchode Ing. Z. z Finančnej správy sa gtrełli, ked' mu povedal niečo ako „chcem sa ti pod'akovat'tt alebo „mažem sa ti pod'akovať za odvedenú prácu? 'i na čo reagoval tak, že už tak urobil na porade vedenia pred jeho odchodom, na ktorej vyslovil všetkým členom vedenia pod'akcvanie za odvedenú prácu a d'alej sa touto témou už nezaoberali, Zároveň svedok uviedol, že si túto situáciu nikdy nevyložil inak, ako verbálne pod'akovanie za odvedenú prácu. Konštatovanie súdu I. stupňay že svedkovi Ing. E. mal byt' odovzdaný od Ing. PhDr. Y. prostredrłíctvom Ing. Z. úplatok, avšak tento ho nakoniec neprevzal, nevyplýva z výpovede tolito svedka. Odvolací súd je toho názoru, že súd I. stupňa nesprávne jeho výpoved' interpretoval, pretože svedok sa vyslovene vyjadril, že snahu Ing. Z. o pod'akovanie považoval vyslovene za verbálne pod'akovanie a nijak inalc. Nemohol tak úplatok „nakoniec neprevziat't ' ako to uviedol súd L stupňa, ked' si snahu Ing. Z. o podekovanie vyložil ako verbálne pcd'akovanie, nie ako úplatok. O odovzdaní finančných čiastok iným li.ldorn nič neuviedol.
Svedok Ing. Z. vo vzt'ahu k odovzdaniu peiíazí Ing. E. vo svojej výpovedi uviedGL že ho dva krát kontaktoval s tým, že sa s ním chce osobne stretnút' a pod'akovat' mu za dobre odvedeníl prácu, na čo mu Ing. E. povedal, že už sa pod'akoval a má to nechat' tak. Z výpovedí svedkov Ing. Z. a Ing. E. možno vyvodit' záver, že sa zhodujú v okolnosti, že Ing. Z. mal snahu stretnút' sa s Ingo E. za účelom pod'akovania sa, avšak nestretli sa. Nemožno prisvedčit' preto tvrdeniu súdu I. stupňa, že svedok Ing. E. neprezval úplatok, ked' podl'a jeho tvrdení nemal vedomost', že mu Ing. Z. chce nejaký oclovzclat'.
Ked'že ale Ing. Z. uviedol, že z finančnej čiastky, ktorú mu Ing. PhDr. Y. odovzdal, si čőastku určenú pre Ing. E. vo Výške 50.000 eur ponechal pre seba, vyvstáva otázka, či si neponechal pre seba aj finančné čiastky, ktoré od Ing. PhDr. Y prevzal a mali byt' určené pre obžalované. Z uvedeného vyplýva, že pokial' z vykonaného dokazovanła vyplýva možnost' viacerých spósobov ustálenia priebehu skutkového deja, a nielen jedna absolútne nespochybnitel'ná možnost', je nevyhnutné v konaní aplikovat' zásadu trestného konanła „in dubio pro reo".
Najvyšší súd vzhl'adom na vyššie uvedené nepovažuje výpovede spolupracujúcich svecłkov za clökazy usvedčujúce obžalované. Nestotožnil sa ani s konštrukciou súdu I. stupňa, že pokiałh Ing. B. a Ing. A. potvrdili prevzatie peňazí prostredníctvom Ing. Z. od Ing. PhDr. Y. je nelogické tvrdit', že týmto osobám boli reálne odovzdané finančné prostriedky, a u obžalovaných si tieto okolnos:i ing. Z. vymyslel. Obžalované nemožno uznat' za vinné na podklade takejto argumentácia v situácii, kedy je tu jediný priamy dökaz, ktorým je výpoved' spolupracujúceho svedka, v ktorej je evidentne mnoho závažných rozporov a proti nej stoja tvrdenia obžalovaných, ktoré jeho tvrdenia od počiaíku trestného konania popierajú, t. j. situácia v ktorej stojí tvrdenie proti tvrdeniu.
Odvolací súd vyššie poukázal na judikatúru ústavného súdu, ústavného súdu CR a ESEP z ktorej jasne vyplýva, že jeden priamy dőkaz musí byt' starostlivo overený radom d'alších nepriamych dökazov potvrdzujúcich vierohodnost' priameho dökazu o účasti obžalovaných na spáchaní skuükoy.
V predmetnej trestnej veci obžalované usvedčuje jediný dókaz - svedok ktorý je naviac v postavení spolupracujúcej osoby a obžalované jeho tvrdenia popierajú, pričom odvolací súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k odlišnému záveru než súd I. stupňa a to, že v trestnołvł konaní neboli produkované žiadne iné dókazy, ktoré by obžalované usvedčovali. Nestotožnil sa v tomto smere ani so záverom súdu l. stupňa, že pokial' svedkovia Ing. B. a Ing. A potvrdili, že im boli odovzdané finančné prostriedky prostredníctvom Ing. Z. od Ing. PhDr. Y. , je nelogické tvrdit', že u obžalovaných si tieto okolnosti vymysleli. Takéto vyhodnocovanie dókazného stavu považuje odvolací súd v konaní, v ktorom je jediným priamym usvedčujúcim dókazom výpoved' spolupracujúceho svedlca, ktorá je naviac v okolnostiach, c ktorých vypovedal aj d'alší spolupracujúci svedok (Ing. PhDr. pvičom tieto sa ani netýkajú časti skutkov, ktoré opisujú protiprávne konanie obžalovaných, plná kl'účových nezrovnalostí, a jeho tvrdenia stoja proti tvrdeniam obžalovaných, za neprípustné.
Najvyšší súd v tomto smere cituje z nálezu ústavného súdu z 30, októbra 2024, SP. zn. I. ÚS 245/2024: „Povinnost' zaoberat' sa účast'ou obžalovaného na spáchaní skutku pritom nie je v tomto smere samoúčelná či zbytočne formalistická, ale jednoznačne vyplýva z S 119 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý normuje, že v trestnom konaní treba inter alia dokazovat' nielen, či sa sta! skutok a či má znaky trestného činu á)ísm. a)j, ale aj kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok Í Dísm, b)l. Zároveň v 
169 ods. Trestný poriadok tiež ustanovuje, že pri porade o rozsudku posúdi súd inter alia najmi, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný lpísm. a)l, či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia Cpísm. b)j, ale aj to či tento skutok soáchal obžalovaný Ipísm. c) l”.
Rozpory vo výpovedí svedka Ing. Z. spósobujú, že jeho výpoved' je nevierohodEá, nespol'ahlivá a neudržatel'ná a na takomto jedinom dókaze nemožno uznat' obžalované za vinné pocll'a podanej obžaloby.
Podl'a S 2 ods. IO Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dövodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutrěcm na ich rozhodnutie. Dökazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávat' dókazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivost'ou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dökazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podl'a SS 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spoč obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby podl'a Š 285 písm. c) Trestného poy•iadku v prípade, ak dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní síce potvrdí, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a naplňa znaky trestného činu, avšak dökazná situácia neumožňuje súdu s dostałočnou mierou istoty dospiet' k záveru, že jeho páchatel'om je práve obžalovaný. Uvedené kladie důraz na foł-muláciu „s dostatočnou młerou istotyn, čo je döležité pre zdóraznenie princípu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného)
V zmysle judikátu R 46/1963 zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukazané tilkcy, nie iba o pravdepodobnost'. Tam, kde sa nedá bezpečne zistit', ktorý variant skutkového riešeł-łie zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvmeného priaznivejší.
Odvolací súd nemal pochybnosti na základe vykonaného dokazovania, že podstatné časti skutkov uvedených v skutkových vetách sa stali tak, ako ich prokurátor opísal v obžalobe, teda že Ing. Z. požiadal Ing. PhDr. Y o odmenu pre vybraných zamestnancov finančnej správy, na základe čoho priniesol Ing. PhDr. Y Ing. Z. peniaze a ten ich mal následne (s výnirnkou Ing. B.) odovzdat' jednotlivým zarnestnancom. Na tomto mieste však treba dodat', že v konaní sa neoodarilo preukázat', že Ing. Z. odovzcłal peniaze poskytnuté Ing. PhDr. Y. aj obom obžalovaným, nebol v konaní produkovaný žiadny dökaz, s výnimkou výpovede svedka Ing. Z., ktorá je spochybnená množslvc,m rozporov, ktoré obsahuje oproti výpovedi svedka PhDr. Y. a tvrdenłami obžalovaných, ktorý by preukazoval, že obžalované v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijali úplatok.
K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podl'a S 285 písm. c) Trestného poriadku döjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.
Na základe dokazovania vykonaného súdom I. stupňa dospel najvyšší súd k záveru, ze vo veci existujú dve rovnocenné skutkové verzie. Na jednej strane verzia prokurátora, ktorý ju odövodňuje výpoved'ou spolupracujúceho svedka Ing. Z., ktorá má, ako už bolo vyššie uvedené, mnoho zásadných rozporov a v časti, v ktorej opisuje odovzdanie peňazí obžalovaným nebol produkovaný žiadny d'alší dökaz, ktorý by jeho tvrdenia potvrdzovaL a na strane druhej verzia obžalovaných, ktoré od začiatku trestného konania spáchanie skutkov popierajú, pričom predostreli alternatívu skutkového deja a to že si peniaze, ktoré mali byt' určené pre ne ponechal Ing. Z. tak, ako to urobil v prípade Ing. E.. Kecl'že v konaní nebola nad všecku pochybnost' preukázaná verzia prokurátora a teda, že obžalované sa dopustili skutkov im kladených za vinu, bolo potrebné vzhl'adom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnosti v prospech obvineného) obžalované spod obžaloby prokurátora oslobodit'.
Obžalované počas celého trestného stíhania trvali na svojej nevine, spáchanie skutkov popreli argumentujúc tým, že žiadne peniaze od Ing. Z. neprevzali, konania uvedeného v skutkovej vete obžaloby sa nedopustili.
Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že v konaní proti sebe stoja tvrdenia Ing. Z., ktoré sú plné rozporov a nepotvrdzuje ich žiadny iný dókaz, a tvrdenia obžalovaných, ktoré spáchanie skutku popierajú. Druhý spolupracujúci svedok Ing. PhDr. Y sa ku skutkom kladeným obžalovaným za vinu nevedel vyjadrit', rovnako tak d'alší v konaní vypočutí svedkovia sa k prijatiu úplatku obžalovanými od Ing. PhDr. Y. prostredníctvom Ing. Z. vyjadrit' nevedeli. Zároveň bola v konaní produkovaná výpoved' svedka, ktorý žiadny úplatok od Ing. Z. neprevzal, pričom ani nemal vedomosť, že má o nejaký jednat'. Uvedenou výpoved'ou tak vzniká dóvodná pochybnost' o tom, či si nevpohol Ing. Z. nechat' peniaze určené pre obžalované pre seba a obžalovaným ich neodovzdat'. Žiadna z výpovedť svedkov, ktoré boli v tomto konaní produkované (okrem výpovede spolupracujúceho svedka Ing. Z.), neusvedčuje obžalované z protiprávneho konania, ktoré im je kladené za vinu a zároveň okrem výpovede spolupracujúceho svedka Ing. Z., ktorá je z pohl'adu odvolacieho súdu ničím nepodloženýra tvrdením, nebol počas trestného konania vo veci zabezpečený dókaz, ktorý by objektívne vyvrátil obhajobnú verziu obžalovaných, že im svedok Ing. Z. žiadne peniaze neodovzdal. Nie je preto vylúčerźé, že In o . Z. finančné prostriedky od Ing. PhDr. Y. obžalovaným neodovzdal tak, ako to urobil v prípade Ing. E..
Z týchto dóvodov odvolací súd konštatuje, že tvrdenie súdu I. stupňa, že vykonaným dokazovaním bolo nad akúkol'vek rozumnú pochybnost' preukázané, že obžalované spáchali skutky kladené im za Vlnu, pričom to potvrdzuje výpoved' svedka Ing. Z., ktorý vypovedal po zákonnom poučení, spontánne, samostatne, vierohodne a na SVOEJ výpovedi zotrval aj po vyjadrení obžalovaných, jeho výpoved' objektivizuje výpoved' Ing. PhDr. Y. , ktorá s ňou v podstatných okolnostiach koł-ešpondłlje, a clökaznú situáciu dotvárajú výpovede svedkov Ing. A., Ing. E., Ing. B. a N., nezodpoveclá výsledkom vykonaného dokazovania.
Ako už vyššie odvolací súd uviedol, a ako vyplýva i z judikatúry ústavného súdu, na usvedčenie obžalovaného zo spáchania skutku na základe výpovede spolupracujúceho svedka je nevyhnuté, aby takáto výpoved' bola nepriestrelná, nespochybnitel'ná, pričom musí byt' podporená d'alšími dökazmi, ktoré ju potvrdzujú a vylučujú akékol'vek pochybnosti o jej hodnovernosti (napr. nález ústavného súdu zo 17. septembra 2019, SP. zn. I. ÚS 384/2019). Podstatou je najmi kritické hodnotenie výpovedí spolupracujúcich svedkov a potreba ich podpory d'alšími dökazmi na zabezpečenie spravedlivého procesu.
Výpoved' spolupracujúceho svedka Ing. Z. vo vzt'ahu ku skutkom v tomto koržaní pcdl'a názoru najvyššieho súdu nezodpovedá uvedeným kritériam, nemožno ju hodnotit' ako nepriestrelnú, nespochybnitel'nú a jednoznačnú, nie je podporená d'alšími dökazmi, ktoré ju potvrdzujú a vylučujú akékol'vek pochybnosti o jej hodnovernosti.
Výkonané dokazovanie tak neumožňuje nepochybný záver, že obžalované spáchali skutky pre ktoré bola na ne podaná obžaloba. Tvrdenia vyplývajúce z výpovede spolupracujúceho svedka Ing. Z. nevylučujú reálnu možnost', že obžalované neprijali v súvislosti s verejným obstarávaním všeobecného záujmu pre seba úplatok. Ako už bolo vyššie konštatované, ak na základe vykonaného dokazovania v trestnej veci existuje viacero skutkových verzií, ktoré sú z hl'adiska pravdepodobrłosti ťovnocenné, súd je povinný prihliadnut' na takú skutkovú verziu, ktorá je pre obžalovaného najpriazrłivejšia. To znamená, že v takom prípade je nevyhnutné rozhodnút' v prospech obžalovaného, a v súlade s ustanovením 285 písm. c) Tresťného poriadku ho oslobodit' spod obžaloby. Nedodržanie tejto zásady predstavuje porušenie princípu in dubio pro reo, ktorý je neoddelitel'nou súčast'ou prezumpcie neviny zakotvenej v čl. 50 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o l'udských právach. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby dökazné bremeno niesol štát, pričom súd má povinnost' zabezpečit' riacine objasnenie veci a vyhodnctenie dökazov spösobom, ktorý vylučuje dövodné pochybnosti o vine obžalovaného, Výrok o vine musí byt' založený na jednoznačných skutkových zisteniach, ktoré nevzbudzujú Dochybnosti a ktoré preukazuiú, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, pričom tento skutok musí vykazovat' znaky konkrétneho trestného činu. Dövoclnú pochybnost' možno definovat' ako takú pochybnost', ktorá by v dösledku dökladného a nestranného hodnoterąia všetkých vo veci vykonaných dökazov spösobila, že súd alebo OČTK nemöžu dospiet' k pevnému presvedčeniu o vine obžalovaného. Ide o pochybnost', ktorá by u racionálne uvažujúcej osoby vyvolala vážne pochybnosti. Požiadavku istoty skutkových zistení nemožno zamieňat' s usvedčerán-ł obžalovaného iba na základe pravdepodobnosti jeho viny.
Na základe vykonaného dokazovania bolo možné dospiet' k niekolkým, čo do pravdepodobnosti rovnocenným skutkovým verziám, a preto bolo povinnost'ou súdu priklonit' sa k tej z nich, litorá je pre obžalované najpriaznivejšia.
Vzhl'adom na pochybnosti, ktoré sa nepodarilo odstránit' vykonaným dokazovaním, cdvoiací súd v súlade so zásadou in dubio pro reo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutiav
Pokial' odvolací súd na verejnom zasadnutí o odvolaniach obžalovaných odmietol ich návrhy na doplnenie dokazovania oboznámením nimi označených listín (poznámky svedka Ing. Y. , protokol o prevzatí vecí z bývalej kancelárie obžalovanej JUDr. D. M., MBA, materiál uvedený v týždenníku PLUS 7 DNÍ, informácie týkajúce sa rozhodnutia o finančných prostriedkoch, ktoré vydal svedok Ino. Z. OČTK, či peňažný trest, ktorý mu bol uložený vykonal a akým spösobom, trestný rozkaz súdu I. stupňa v trestnej veci vedenej proti Ing. Z.) tieto posudzoval ako súčast' odvolacej argumentácie obžalovaných, avšak dospel k záveru, že nie je nevyhnutné vykonat' tieto listiny ako dökaz, pretože Pie sú spösobilé zvrátit' už vyššie konštatované závery odvolacieho súdu, na podklade dókazov už vykonaných, hoci je nepochybné, že predložené listiny len podporujú už vyššie uvedenú argumentáciu. Co sa týka ich návrhov na vypočutie konkrétnych svedkov a oboznámenie zápisníc o výsluchoch a zápłsníc z hlavných pojednávaní, najvyšší súd odmietol ich vykonanie, pretože sa týkajú iných trestných konaní a nie sú procesne spösobilé byt' dókazmi v tomto konaní.
Z už vyššie uvedenej argumentácie odvolacieho súdu je pritom tiež zrejmé, akýrn spösobom sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami obžalovaných, ked' tieto v podstatnej časti, a to aj z pohl'adu argumentácie, hodnotil ako dövodné.
Ohl'adom benefitov poskytnutých svedkom Ing. Z. a Ing. PhDr. Y odkazuje najvyšší súd na judikát R 47/2024 veta prvá: „V konaní podl'a Š 567t ods. 1 Trestného poriadku súd nevyhodnocuje okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu benefitov spolupracujúcej osobe, ani ich zákonnost' či -pťimeranost', ale posudzuje výlučne to, či prokurátor v určenej lehote doplnil náležitosti obžaloby”.
V zmysle citovaného judikátu tak odvolací súd nemöže hodnotit' zákonnost', privneranost' a okolnosti poskytnutia benefitov, ktoré mali byt' spolupracujúcim svedkom Ing. Z. a Ing. PhDr. Vl poskytnuté, preto sa k nim v odövodnení tohto rozsudku nevyjadroval.
Co sa týka odvolania prokurátora, to vzhl'adom na vyššie uvedenú argumentácíu a okolnost', že Obe obžalované boli spod obžaloby oslobodené, bolo potrebné ako nedóvodné zamietnut'.
Toto rozhodnutie prijal senát jednomysel'ne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Diskusia
Najčítanejšie články
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.