Najvyšší súd SR sa v aktuálnom rozhodnutí (rozsudok sp. zn. 1Tdo/64/2024 zo dňa 03.12.2025) zaoberal tým, kedy je možné rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v prípade, ak počas skúšobnej doby spáchal odsúdený len priestupok, či viacero priestupkov, za ktoré bol aj postihnutý. V tomto smere Najvyšší súd SR poukázal na ustanovenie § 418 ods. 1 Tr. por., kde sa v poslednej vete hovorí o tom, že súd zisťuje, či odsúdený v skúšobnej dobe nebol postihnutý za obdobný priestupok. Najvyšší súd SR zdôraznil, že pokiaľ ide o priestupky, musí sa rozhodnutie súdu o (ne)osvedčení sa obsahovať aj odôvodnenie, či ide o obdobné priestupky ako bol trestný čin za ktorý bola odsúdenému uložená skúšobná doba pri podmienečnom odsúdení.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR možno nájsť v kompletnom znení tu:
https://www.nsud.sk/rozhodnutia/1tdo642024/
Výňatok z rozhodnutia NS SR:
Obvinená sa počas skúšobnej doby dopustila štyroch priestupkov na úseku dopravy, a to 20. septembra 2020 - prekročenie rýchlosti; pokuta 100,- eur, 18. decembra 2020 - technický stav vozidla; pokuta 50,- eur; 14. decembra 2021 - prekročenie rýchlosti, pokuta 50,- a 28. decembra 2021 - doklady, pokuta 20,- eur. Z uvedených priestupkov sú aj podľa dovolacieho relevantnými sankciami pokuty za rýchlosť. Samozrejme, že neospravedlňujú správanie obvinenej, avšak najvyšší súd má za to, že právne nezakladajú taký dôvod, aby bolo súdmi nižšieho stupňa vyslovené, že sa odsúdená M. K. v predmetnej trestnej veci neosvedčila. Ide o predčasné rozhodnutie, keď sa nevysporiadali so zásadnou zákonnou definíciou, uvedenou v § 418 ods.1 posledná veta Trestného poriadku: „...od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.“ Najvyššiemu súdu je známe, že rozhodnutia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe len kvôli spáchaniu priestupku (priestupkov) sú v praxi súdov pomerne ojedinelé a preto sa väčšinou obmedzujú najmä na hodnotenie ich počtu. Rovnako je možné prisvedčiť názoru prokurátora, že hodnotenie závažnosti spáchaných priestupkov je nevyhnutné ponechať na voľnú úvahu prvostupňového a sťažnostného súdu. Na druhej strane, pri právoplatnom odsúdení pre prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona mohli byť obdobnými priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, prípadne niektoré priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. Súdy nižšieho stupňa však nedali odpoveď na to, či za také, teda obdobné pokladali aj vyššie uvedené štyri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli spáchané počas relatívne dlhej skúšobnej doby. Preto uznesenie sťažnostného súdu svojím obsahom nezodpovedá nielen „duchu“, ale aj doslovnému zneniu vyššie uvedených zákonných ustanovení.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.