Rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci Dušana Kováčika - zaujatí policajti aj sudkyňa ŠTS a pochybnosti o výpovediach kajúcnikov

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV 2/2023 zo dňa 11.12.2025 v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora. Pre rozsiahlosť predmetného rozsudku je nižšie v texte uvedená výroková časť dovolacieho rozsudku najvyššieho súdu a z odôvodnenia to ako pôvodne rozhodol Špecializovaný trestný súd ako súd prvého stupňa, následne ako rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd a potom nasledujú všetky argumenty dovolacieho súdu, ktoré viedli k zrušeniu obidvoch predchádzajúcich rozsudkov (zaujatosť policajtov, sudkyne Špecializovaného trestného súdu, sudcu Najvyššieho súdu SR, pochybnosti pri výpovediach kajúcnikov a ďalšie).

Podstatná časť rozsudku najvyššieho súdu sa zverejňuje bez ďalšieho bližšieho komentára, aby si každý mohol urobiť názor sám.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a členov senátu JUDr. Beáty Javorkovej, JUDr. Dušana Krč - Šeberu, JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Dušana Szabóa, v trestnej veci obvineného JUDr. Dušana Kováčika, PhD., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 11. decembra 2025 v Bratislave, s následným verejným vyhlásením rozsudku, o dovolaniach obvineného JUDr. Dušana Kováčika, PhD. a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2022, sp. zn. 5 To 11/2021, takto

rozhodol:

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovuje, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2022, sp. zn. 5 To 11/2021 z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku

bol porušený zákon

v ustanovení § 31 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného JUDr. Dušana Kováčika, PhD..

Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2022, sp. zn. 5 To 11/2021 ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2021, sp. zn. 3 T 5/2021; zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Špecializovanému trestnému súdu prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd (ďalej tiež „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 20. septembra 2021, sp. zn. 3 T 5/2021 uznal obvineného JUDr. Dušana Kováčika, PhD. (ďalej len „obvinený“) vinným zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (v bode 1/), zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (v bode 2/), pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona (v bodoch 3/ a 4/) v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Trestného zákona (v bode 4/) na tom skutkovom základe, že:

„bod 1/

minimálne od leta roku 2017 až do 17.09.2020, na rôznych miestach na území Slovenskej republiky, z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky poskytoval minimálne prostredníctvom osoby JUDr. Ľudovíta Makóa (trestne stíhaného v samostatnom konaní) informácie o prebiehajúcich trestných konaniach na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vytváral podmienky, ktoré boli spôsobilé sťažiť dokumentovanie trestnej činnosti skupiny osôb označovanej ako TAKAČOVC1 a zachovať existenciu a celistvosť tejto skupiny, pričom za tieto služby bol členmi skupiny najmenej jeden raz odmenený prostredníctvom JUDr. Ľudovíta Makóa a takýmto súčinnostným konaním vytváral nenáležité výhody pre osoby činné pre skupinu označovanú ako TAKAČOVCI, ale aj pre samotnú skupinu, ktorá bola na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozpracovaná a evidovaná ako spoločenstvo osôb, vytvorené v presne nezistenom období deväťdesiatych rokov 20. storočia, ktoré sa v rámci svojho pôsobenia označovalo ako TAKAČOVCI a ktorého označenie bolo odvodené od mena jej čelného predstaviteľa Jána Takáča (zomrel v roku 2003), po násilnej smrti ktorého bol za šéfa tejto skupiny považovaný Ing. Ľubomír Kudlička, prezývaný KUDLA (trestne stíhaný v inom konaní), pričom skupina bola štruktúrovaná tak, že z pohľadu jej horizontálneho členenia boli vytvorené tri zložky, a to riadiaco - rozhodovacia, v rámci ktorej bola okrem najvyššej pozície vytvorená minimálne jedna ďalšia, priamo podriadená pozícia, riadiaco - výkonná, ktorej členovia, priamo podliehali osobám z riadiaco - rozhodovacej zložky a okrem riadenia im nižšie postavených členov výkonnej zložky zabezpečovali aj samotný výkon konkrétnych príkazov od členov riadiaco - rozhodovacej zložky a výkonná, v rámci ktorej boli vytvorené minimálne tri pracovné pozície, a to ochrankári, výjazd a biletári a z pohľadu jej vertikálneho členenia bola rozdelená na viaceré vetvy, na ktorých čele stáli jednotlivé osoby z riadiaco - výkonnej zložky, okrem iných v období od roku 2003 do roku 2020 aj Martin Mikulec (zomrel pravdepodobne v mesiaci august 2020), kde tieto vetvy boli vytvorené na účely sťaženého mapovania a objasňovania trestnej činnosti páchanej členmi skupiny a sťaženého dokazovania prepojenia medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorí sa zaoberali páchaním rôznej trestnej činnosti, najmä násilného. a ekonomického charakteru, a to na účely dosahovania sústavného zisku, kde takto dosiahnutý zisk bol ďalej používaný na mesačné výplaty jednotlivým členom skupiny ako aj na samotný chod skupiny (odmeny členom za ich lojálnosť, mlčanlivosť, platby advokátov, úplatky, úhrady výdavkov väznených členov a iné),

pričom od presne nezisteného obdobia, minimálne však od roku 2017 do septembra 2020 JUDr. Ľudovít Makó (trestne stíhaný v samostatnom konaní) aMgr. František Bôhm (zomrel dňa 12.02.2021) vykonávali v rámci svojho pôsobenia činnosť, ktorá spočívala v podpore a v pomoci členom skupiny a smerovala k zachovaniu existencie samotnej skupiny, pričom táto činnosť pre skupinu bola do roku 2020 realizovaná prostredníctvom osoby Martina Mikulca, ktorý zabezpečoval styk členov skupiny s osobami JUDr. Ľudovít Makó a Mgr. František Bôhm, ktorí využívali pre zachovanie existencie a celistvosti skupiny jednak svoje samotné pôsobenie, ako aj svoje priateľské väzby, a to nielen na úrovni prokuratúry, ale aj v ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, kedy minimálne od roku 2016 prostredníctvom Mgr. Norberta Paksiho (už právoplatne odsúdeného rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 13T/4/2021 zo dňa 05.05.2021), pôsobiaceho na pozícii zástupcu riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru, získavali informácie o rozpracovaní jednotlivých členov skupiny zložkami Policajného zboru, pričom tieto boli následne prostredníctvom Mgr. Františka Bôhma osobou Martina Mikidca tlmočené jednotlivým členom skupiny,

bod 2/

v presne nezistený deň, v období nasledujúcom po dni 21.07.2017, prevzal od JUDr. Ľudovíta Makóa v kaviarni nachádzajúcej sa na prvom poschodí nákupného centra Polus (v súčasnosti obchodné centrum VIVO) na adrese Bratislava, Vajnorská ulica č. 10645/100, sumu 50.000 eur ako odmenu za jeho intervenciu vo vzťahu k nepodaniu sťažnosti zastupujúcou prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, nakoľko v období najskôr od 17.07.2017 a najneskôr dňa 20.07.2017, zabezpečil, že dňa 21.07.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tp/2/2017, po tom, čo bol ukončený výsluch Ing. Ľubomíra Kudličku - v tom čase považovaného za najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny TAKAČOVCI - vo veci jeho prepustenia z väzby a vyhlásené uznesenie, ktorým podľa § 81 odsek 1 Trestného poriadku sudca Špecializovaného trestného súdu nahradil väzbu u Ing. Ľubomíra Kudličku prijatím peňažnej záruky v sume 100.000 eur a inými zákonnými inštitútmi, nebola voči predmetnému uzneseniu zo strany zastupujúcej prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Blanky Godžovej podaná sťažnosť, v dôsledku čoho bol Ing. Ľubomír Kudlička dňa 21.07.2017prepustený z väzby na slobodu a za toto zabezpečenie, vykonané z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky formou ústne podaného usmernenia pre zastupujúcu prokurátorku JUDr. Blanku Godžovú,

pričom táto odmena predstavovala polovicu z vopred dohodnutej odmeny, ktorá bola Matejom Zemanom vyplatená v sume 100.000 eur Mgr. Františkovi Bôhmovi (zomrel dňa 12.02.2021), na bližšie nezistenom mieste na území Slovenskej republiky, z ktorej polovicu si rozdelili v rovnakom pomere medzi sebou Mgr. František Bôhm

a JUDr. Ľudovít Makó po tom, čo Matej Zeman ako člen zločineckej skupiny TAKAČOVCI (trestne stíhaný v inom konaní) oslovil Mgr. Františka Bôhma (zomrel dňa 12.02.2021) s požiadavkou, ktorej predmetom bolo zabezpečenie, aby v prípade prijatia peňažnej záruky v zmysle ustanovenia § 81 Trestného poriadku sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tp/2/2017, nebola zo strany zastupujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri rozhodovaní o prepustení z väzby Ing. Ľubomíra Kudličku, považovaného v tom čase za najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny TAKAČOVCI, podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o prijatí peňažnej záruky, a tento bude prepustený na slobodu, v súvislosti s čím oslovil Mgr. František Bôhm s predmetnou požiadavkou JUDr. Ľudovíta Makóa (trestne stíhaného v inom konaní), v tom čase vykonávajúceho funkciu riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Slovenskej republiky,

bod 3/

v bližšie nezistenom dni v mesiaci apríl 2020, v kancelárii na 6. poschodí v budove Omnipolis v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 100, odovzdal JUDr. Ľudovítovi Makóovi časti spisového materiálu vedeného pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, a to zápisnicu o trestnom oznámení MVDr. P K, spísanú dňa 30.12.2019 v Košiciach pod č.p.: PPZ-NKA-OV-604-001/2019-PZ a uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § § 199 odsek 1 Trestného poriadku zo dňa 30.03.2020, vydaného pod ČVS: PPZ 91/NKA-VYS2-2020, pretože keď v bližšie nezistený deň nasledujúci po dni 30.03.2020 JUDr. Ľudovítovi Makóovi najskôr oznámil v kancelárii na 6. poschodí v budove Omnipolis v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 100, že je podozrivý vo veci prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 odsek 1 Trestného zákona, vedenej na 2. oddelení vyšetrovania odboru Východ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, tak ho následne JUDr. Ľudovít Makó požiadal, aby mu zabezpečil zo svojej pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky viac informácií o prebiehajúcom trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-91/NKA- VYS2-2020 a takýmto konaním zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, a to minimálne v ustanoveniach §26 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), písmeno j) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, a zadovážil tak pre JUDr. Ľudovíta Makóa, na základe ich predošlej dohody ako pre osobu podozrivú zo spáchania prečinu nepriamej korupcie podľa §336 odsek 1 Trestného zákona neoprávnený prospech, spočívajúci v oboznámení sa JUDr. Ľudovíta Makóa so skutočnosťami, ktoré vypovedal MVDr. P K, pričom takto konal s vedomím, že JUDr. Ľudovítovi Makóovi umožní včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia ako aj k sťaženiu dokumentovania takejto trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní,

bod 4/

dňa 19.08.2020, v areáli budovy Omnipolis v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 100, na osobnom stretnutí odovzdal JUDr. Ľudovítovi Makóovi obálku formátu A4, ktorej obsahom boli fotokópie častí vyšetrovacieho spisu vedeného pod CVS: PPZ164/NKA-ST2-2020, a to uznesenie o začatí trestného stíhania podľa §199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, úradný záznam príslušníka 2. operatívneho oddelenia, odboru Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z vyťaženia osoby pracujúcej v prospech Policajného zboru s uvedením jej krycieho mena, úradný záznam príslušníka 2. operatívneho oddelenia, odboru Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z vyťaženia osoby Boris Kaiser, dve utajované písomnosti vydané sudcom Špecializovaného trestného súdu,

vedené v osobitnom režime utajenia označené stupňom utajenia „ VYHRADENE“ a výsluch svedka - poškodeného Mgr. Jána Čurillu,

pretože ako špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ho o to požiadal JUDr. Ľudovít Makó v bližšie nezistený deň roku 2020, v období pred dňom 19.08.2020, keď sa JUDr. Ľudovít Makó dozvedel od Mgr. Norberta Paksiho (už právoplatne odsúdeného rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 13T/4/2021 zo dňa 05.05.2021), že je spolu s ďalšími štyrmi osobami podozrivý vo veci prípravy úkladnej vraždy vyšetrovateľa

2. oddelenia vyšetrovania, odboru Bratislava Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pplk. Mgr. Jána Čurillu, vedenej pod ČVS: PPZ-164/NKA-ST2-2020, pričom JUDr. Ľudovít Makó chcel takto cez neho pre seba zabezpečiť viac informácií týkajúcich sa označeného prebiehajúceho trestného konania,

čím vyššie opísaným konaním zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, a to minimálne v ustanoveniach § 26 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), písmeno j) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, a zadovážil tak pre JUDr. Ľudovíta Makóa, na základe ich predošlej dohody ako pre osobu podozrivú z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa §144 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa §13 odsek 1 Trestného zákona, neoprávnený prospech spočívajúci v oboznámení sa podozrivého JUDr. Ľudovíta Makóa so skutočnosťami, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-164/NKA-ST2- 2020, pričom takto konal s vedomím, že umožní JUDr. Ľudovítovi Makóovi včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia ako aj k sťaženiu dokumentovania takejto trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní.“

Za to súd prvého stupňa uložil obvinenému podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa zároveň obvinenému podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (v tomto kontexte len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. mája 2022, sp. zn. 5 To 11/2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) a písm. e) Trestného poriadku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznal obvineného vinným zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 (v bode 1/) a prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 (v bode 2/) na tom skutkovom základe, že:

„bod 1/

v presne nezistený deň koncom mesiaca júl roku 2017, v období po 21. júli 2017, od JUDr. Ľudovíta Makóa (trestne stíhaný v inom konaní) v kaviarni nachádzajúcej sa na prvom poschodí nákupného centra Polus (v súčasnosti nákupné centrum VIVO) v Bratislave na Vajnorskej ulici č. 10645/100, prevzal finančné prostriedky 50.000 eur ako odmenu za to, že z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky intervenoval a zabezpečil u podriadenej prokurátorky JUDr. Blanky Godžovej, aby ako zastupujúca prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nepodala na výsluchu obvineného Ing. Ľubomíra Kudličku sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 21. júla 2017, sp. zn. 2Tp/2/2017, ktorým bolo rozhodnuté o nahradení väzby Ing. Ľubomíra Kudličku, na základe čoho bol tento prepustený z väzby na slobodu (ďalej len „skutok v bode II. 1 napadnutého rozsudku“),

bod 2/

dňa 20. augusta 2020 v areáli budovy Omnipolis v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 100, odovzdal na osobnom stretnutí JUDr. Ľudovítovi Makóovi obálku formátu A4, ktorej obsahom boli fotokópie časti vyšetrovacieho spisu vedeného na Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, odbore Stred, pod ČVS: PPZ164/NKA-ST2-2020, vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. a), písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona ohľadom poškodeného Mgr. Jána Čurillu, vrátane dvoch utajovaných písomností vydaných sudcom Špecializovaného trestného súdu vedených v osobitnom režime utajenia označené stupňom utajenia „ Vyhradené “ týkajúcich sa nevydania príkazov na sledovanie osôb a vecí podľa §113 ods. 1 Trestného poriadku, s ktorými nemal JUDr. Ľudovít Makó právo sa oboznámiť (ďalej len „skutok v bode II.2 napadnutého rozsudku“).“

Napadnutým rozsudkom odvolací súd obvinenému podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 a § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ďalej obvinenému podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 uložil peňažný trest vo výmere 100.000 (stotisíc) Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31 . decembra 2020 ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Odvolací súd napadnutým rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obvineného oslobodil spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 20. apríla 2021, č. k. VII/2 Gv 150/20/1000-69 (ďalej len „obžaloba“) pre skutok v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ktorý mal obvinený spáchať tak, že:

„odpresne nezisteného obdobia 90.-tých rokov 20. storočia bolo vytvorené spoločenstvo osôb, ktorého členovia sa v rámci pôsobenia označovali ako Takáčovci (ďalej iba „ skupina “), kedy sa po násilnej smrti Jána Takáča (v roku 2003) do čela skupiny postavil Ing. Ľubomír Kudlička, prezývaný „Kudla“, ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, a následne došlo k štruktúrovaniu skupiny, kde v rámci tejto štruktúry boli z pohľadu horizontálneho členenia vytvorené tri zložky, a to riadiaco - rozhodovacia, v rámci ktorej bola okrem najvyššej pozície vytvorená minimálne jedna ďalšia, priamo podriadená pozícia, riadiaco - výkonná, ktorej členovia priamo podliehali osobám z riadiaco - rozhodovacej zložky a okrem riadenia im nižšie postavených členov výkonnej zložky a zabezpečovali aj samotný výkon konkrétnych príkazov od členov riadiaco - rozhodovacej zložky a výkonná, v rámci ktorej boli vytvorené minimálne tri pracovné pozície, a to ochrankári, výjazd a biletári, pričom skupina samotná bola v rámci vertikálneho členenia rozdelená na viaceré vetvy, na ktorých čele stáli jednotlivé osoby z riadiaco - výkonnej zložky, okrem iných v období od roku 2003 do roku 2020 aj Martin Mikulec (zomrel pravdepodobne v mesiaci august 2020), kde tieto vetvy boli vytvorené za účelom sťaženého mapovania a objasňovania trestnej činnosti páchanej členmi skupiny a sťaženého dokazovania prepojenia medzi jednotlivými členmi skupiny, pričom predmetná skupiny, resp. jej členovia sa zaoberali páchaním rôznej trestnej činnosti najmä násilného a ekonomického charakteru, a to za účelom dosahovania sústavného zisku, kde takto dosiahnutý zisk bol ďalej používaný jednak na mesačné výplaty jednotlivým členom skupiny, ako aj na samotný chod skupiny ako takej (odmeny členom za ich lojálnosť, mlčanlivosť, platby advokátov, úplatky, úhrady výdavkov väznených členov a pod.), pričom od presne nezisteného obdobia, minimálne však od roku 2017 do septembra 2020 JUDr. Ľudovít Makó, ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, a Mgr. František Bôhm (zomrel dňa 12. februára 2021) vykonávali v rámci svojho pôsobenia činnosť, ktorá spočívala v podpore a pomoci členom skupiny, a teda smerovala k zachovaniu existencie samotnej skupiny, pričom táto činnosť pre skupinu bola do roku 2020 realizovaná prostredníctvom osoby Martina Mikulca, ktorý zabezpečoval styk členov skupiny s osobami JUDr. Makó a Mgr. Bôhm, ktorí využívali pre zachovanie existencie a celistvosti skupiny jednak svoje samotné pôsobenie, ako aj svoje priateľské väzby tak v ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, kedy boli minimálne od roku 2016 prostredníctvom osoby Mgr. Norberta Paksiho, ktorý je stíhaný v inom trestnom konaní, pôsobiaceho na pozícii zástupcu riaditeľa úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru získavané informácie o rozpracovaní jednotlivých členov skupiny zložkami Policajného zboru, pričom tieto boli následne prostredníctvom Mgr. Bôhma osobou Martina Mikulca tlmočené jednotlivým členom skupiny, ako aj na úrovni prokuratúry, kde minimálne od leta roku 2017 JUDr. Dušan Kováčik, PhD. z pozície špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ ÚŠP GP SR “) poskytoval okrem iných aj prostredníctvom osoby JUDr. Makóa informácie

o prebiehajúcich trestných konaniach na USP GP SR a vyvíjal činnosť, ktorá minimálne sťažovala dokumentovanie trestnej činnosti tejto skupiny osôb označovanej ako Takáčovci a zachovať existenciu a celistvosť tejto skupiny a smerovala k zachovaniu existencie a celistvosti skupiny, pričom za popisované služby boli JUDr. Kováčik, PhD. a Mgr. Paksi členmi skupiny odmeňovaní, a to prostredníctvom osôb JUDr. Makó a Mgr. Bôhm, čím takýmto súčinnostným konaním vytvárali nenáležité výhody pre členov zločineckej skupiny Takáčovcov, ako aj skupinu ako takú,“ (ďalej len „skutok v bode

III. 1 napadnutého rozsudku“)

a zároveň pre skutok v bode 3/ obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c)

Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona, ktorý mal obvinený spáchať na nasledovnom skutkovom základe:

„v bližšie nezistený deň roku 2020 po dni 30. marec 2020 po tom, čo JUDr. Dušan Kováčik, PhD. oznámil na bližšie nezistenom mieste na území Slovenskej republiky JUDr. Ľudovítovi Makóovi, že je podozrivý vo veci prečinu nepriamej korupcie podľa §336 ods. 1 Trestného zákona, vedenej na 2. oddelení vyšetrovania odboru Východ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-91/NKA- VYS2-2020, požiadal JUDr. Makó JUDr. Dušana Kováčika, PhD., aby jeho osobe zabezpečil zo svojej pozície špeciálneho prokurátora ÚŠP GP SR viac informácií o prebiehajúcom trestnom konaní vedenom pod ČVS:

PPZ-91/NKA-VYS2-2020, na čo následne JUDr. Dušan Kováčik, PhD. v priebehu nasledujúcich dní odovzdal JUDr. Makóovi časti spisového materiálu vedeného pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, a to zápisnicu, o trestnom oznámení MVDr. P K, spísanú dňa 30. decembra 2019 v Košiciach pod č. p.: PPZ-NKA-OV-604-001/2019-PZ a uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 30. marca 2020, vydaného pod ČVS: PPZ-91/NKA-VYS2-2020, čím JUDr. Dušan Kováčik, PhD. vyššie opísaným konaním zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora ÚŠP GP SR a vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, a to minimálne v ustanoveniach § 26 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), písm. j) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov a zadovážil tak pre JUDr. Makóa na základe predošlej dohody ako pre osobu podozrivú zo spáchania prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona neoprávnený prospech spočívajúci v oboznámení sa JUDr. Makóa so skutočnosťami, ktoré vypovedal MVDr. P K, pričom JUDr. Dušan Kováčik, PhD. takto konal s vedomím, že umožní JUDr. Makóovi včas realizovať opatrenia smerujúce k zakrytiu jeho prípadnej trestnej činnosti a zamedzeniu jej odhalenia, resp. minimálne sťaženiu dokumentovania takejto trestnej činnosti orgánmi činnými v trestnom konaní,“ (ďalej len „skutok III.2 napadnutého rozsudku“), pretože tieto skutky nie sú trestnými činmi.

Argumenty dovolacieho súdu z odôvodnenia rozsudku

349. Obvinený v podanom dovolaní okrem iného namietal, že v jeho veci konal a rozhodoval zaujatý sudca odvolacieho súdu JUDr. Peter Hatala, a to napriek tomu, že najvyšší súd ako súd sťažnostný v odvolacom konaní dotknutého sudcu uznesením z 3. februára 2022, sp. zn. 2 TdoVS 1/2022, z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej trestnej veci obvineného nevylúčil, potom čo na podklade sťažnosti

350. V odvolacom konaní (sp. zn. 5 To 11/2021) zaujatosť sudcu JUDr. Petra Hatalu namietal jednak obvinený námietkou zaujatosti obsiahnutou v podaní zo 6. decembra 2021 a jednak svoju zaujatosť oznámil aj samotný sudca podaním z 8. decembra 2021, v ktorom okrem iného uviedol, že sa s námietkou obvineného týkajúcou sa jeho pomeru ku skutku v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje s tým, že sa vo veci cíti byť zaujatý. Dotknutý sudca v predmetnom oznámení zaujatosti ďalej uviedol, že na článok s názvom Galimatiáš reagoval jednak senát 5T najvyššieho súdu spoločným vyhlásením a jednak aj samotný namietaný sudca listom z 11. októbra 2021, adresovaným autorkám dotknutého článku, ktorý k oznámeniu zaujatosti pripojil a pripustil, že nie je vylúčené, že v konaní o riadnom, resp. mimoriadnom opravnom prostriedku vyvstane potreba vypočutia aj jeho osoby, v dôsledku čoho by bolo nenáležité, aby vo veci rozhodoval, pretože uvedené skutočnosti by sa nielen v očiach verejnosti, ale aj v očiach obvineného javili ako okolnosti spochybňujúce jeho nestrannosť.

351. Sudca JUDr. Peter Hatala vo vyššie spomínanom liste, z 11. októbra 2021, adresovanom redaktorkám týždenníka Plus 7 dní (autorkám článku Galimatiáš), okrem iného uviedol: „Mrzí ma, že ste si osvojili rétoriku niektorých politikov - nakoľko článok vyznel jednoznačne tak, že chudák politický väzeň Duško Kováčik /podobne ako politickí väzni Bôdôr, Kičura, Gašpar.../je vlastne nevinný, nakoľko o prepustení obvineného rozhodol Dr. Hrubala „de facto“ na príkaz Klimenta, Hatalu aSzaba a Kováčik na to mal iba „ nepatrný vplyv “. Veď aj keby dal pokyn na podanie sťažnosti, náš senát /opätovne nás všetkých menujete/, by nezmenil svoj názor. Ďalej naznačujete, že úplatok mal logicky skončiť u nás!!H ... „Vážené pani redaktorky, buďte také láskyplné a ak by ste v budúcnosti mali opätovne potrebu očierňovať moje meno, alebo by Vám bolo niečo nejasné z našej rozhodovacej činnosti, radšej sa obráťte priamo na mňa a prípadné nejasnosti Vám rád ozrejmím.“

352. Dotknutý sudca taktiež, v reakcii zo 4. januára 2022, na námietku zaujatosti obvineného vo vzťahu k jeho osobe, zopakoval, že sa vo veci cíti byť zaujatý, a to vzhľadom na to, že obvinený bol uznaný vinným zo spáchania skutku v bode 2/ rozsudku súdu

prvého stupňa, kde jeho obrana spočívala v tom, že práve senát, ktorého bol aj on členom, prikázal obvineného Ing. Kudličku prepustiť z väzby na slobodu, pričom v tejto súvislosti ho obvinený v odvolacom konaní navrhol vypočuť ako svedka, preto by sa jeho nevylúčenie z rozhodovania v danej veci v očiach verejnosti javilo ako zaujaté.

3 84. Senát 5T, ako aj sudca JUDr. Peter Hatala vo svojom liste, reagovali na vyššie spomínaný článok pod názvom Galimatiáš, z ktorého v podstate, zjednodušene povedané, plynie, že obvinený ani nemal dôvod ovplyvňovať zastupujúcu prokurátorku, aby nepodala sťažnosť proti uzneseniu, ktorým by bol Ing. Kudlička prepustený z väzby, pretože jeho prepustenie už nariadil senát 5T vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprepustení Ing. Kudličku z väzby, pričom za takéto svoje konanie senát 5T mal prijať úplatok.

385. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že vychádzajúc z ustanovení § 176 ods. 2, § 168 ods. 1 Trestného poriadku, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad vo veciach García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998, Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky napríklad sp. zn. II. ÚS 209/2004, IV. ÚS 350/2014, II. ÚS 449/2015, IV. ÚS 115/2003,

II. ÚS 76/2007, I. ÚS 241/2007, II. ÚS 410/2006, III. ÚS 155/2018, IV. ÚS 546/2020, IV. ÚS 156/2022, účastník konania (vrátane obvineného) má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, čomu zodpovedá povinnosť súdov svoje relevantné závery náležité odôvodniť vo všetkých podstatných okolnostiach pre rozhodnutie.

386. Vzhľadom na to, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody a práv obvineného (primerane napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 60/2014,

III. ÚS 26/2021, II. ÚS 867/2015, I. ÚS 409/2021) zosobňujúci výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody s ohľadom na prezumpciu neviny plynúcu z čl. 6 ods. 2 Dohovoru, čl. 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, článku 50 ods. 2 Ústavy a § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktorého (zásahu) uplatnenie prichádza do úvahy v zásade až vtedy, keď ho nie je možné nahradiť iným, menej „invazívnym“ prostriedkom, a to vrátane nahradenia väzby peňažnou zárukou, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žiadosť Ing. Kudličku o prepustenie z väzby, odôvodniť, prečo ponúknutú peňažnú záruku ako náhradu väzby neprijal. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa si túto povinnosť nesplnil, senát 5T najvyššieho súdu na podklade sťažnosti Ing. Kudličku rozhodnutie o jeho neprepustení z väzby zrušil a súdu prvého stupňa uložil, aby si túto svoju povinnosť splnil a ponúknutou peňažnou zárukou ako náhradou väzby sa zaoberal, a to bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom naznačoval, ako má súd prvého stupňa rozhodnúť a už vôbec nie, že má Ing. Kudličku z väzby prepustiť. Preto interpretácia novinárok (redaktoriek) tohto rozhodnutia senátu 5T v článku Galimatiáš tak, že senát 5T v podstate uložil súdu prvého stupňa Ing. Kudličku prepustiť z väzby, za čo prípadne mali jeho členovia prijať úplatok, je hrubo skresľujúca prípadne až urážlivá, nemajúca žiadnu oporu v dôvodoch dotknutého rozhodnutia, vyznačujúca sa hrubým rozporom s pravidlami či už gramatického, logického či iného výkladu.

387. Za takejto situácie potom pomerne razantnú reakciu senátu 5T najvyššieho súdu na článok s názvom Galimatiáš z 23. septembra 2021, uverejnenú v týždenníku Plus 7 dní 28. septembra 2021, v ktorej členovia senátu 5T okrem iného uviedli, že považujú „...predmetný článok v lepšom prípade za prejav totálneho amaterizmu a v horšom len za pokračujúcu snahu viacerých vplyvných osôb vytvárať vo verejnosti obraz „alternatívnej pravdy“. Je poľutovaniahodné, ak tieto osoby, ktoré sú samé podozrivé zo závažnej trestnej činnosti, prenášajú svoj boj od skutkových a právnych argumentov k mediálnym útokom, na ktorých participuje najväčší vydavateľský dom na Slovensku.¹¹, je možné považovať za primeranú hrubo skresľujúcemu a prípadne až urážlivému obsahu dotknutého článku, ktorá sama osebe pochybnosti o nezaujatosti členov senátu 5T nevyvoláva, keďže s ohľadom najej primeranosť nie je spôsobilá ani v očiach verejnosti, či obvineného pochybnosti o nezaujatosti členov senátu 5T vyvolať.

388. Sudca JUDr. Peter Hatala však túto spoločnú reakciu členov senátu 5T nepovažoval za postačujúcu a na dotknutý článok reagoval, ako to už bolo vyššie uvedené, aj vlastným listom z 21. septembra 2021, v ktorom okrem iného uviedol, že dotknutý článok vníma ako očierňovanie jeho mena. Skutočnosť, že spomínaný sudca, popri spoločnej reakcii všetkých členov senátu 5T, ešte navyše reagoval ďalším listom (zvyšní dvaja členovia senátu tak neurobili), z ktorého plynie, že dotknutý článok vníma ako útok aj na jeho osobu (... ak by ste v budúcnosti mali opätovne potrebu očierňovať moje meno...), pričom následne v prejednávanej veci v štádiu odvolacieho konania sám oznámil zaujatosť, s námietkou zaujatosti vznesenou obvineným sa stotožnil a uviedol, že sa cíti byť zaujatým (čo predznamenáva jeho subjektívnu zaujatosť) už nasvedčuje tomu, že sudca JUDr. Peter Hatala sa cítil byť spomínaný článkom osobne dotknutý do takej miery, že už nie je schopný prejednávanú trestnú vec objektívne, nezaujaté rozhodnúť s tým, že toto svoje vyjadrenie miery, do akej sa cíti byť dotknutý, prepojil s posmešným vyjadrením na adresu obvineného [... chudák politický väzeň Duško Kováčik (podobne ako politickí väzni Bôdôr, Kičura, Gašpar...) je vlastne nevinný ...] spôsobom, ktorý by mohol byť v očiach objektívneho, nezaujatého pozorovateľa (verejnosti) vnímaný ako prejav zaujatosti [ak sa sudca v zásade posmešne vyjadruje o skutočnosti, že obvinený je autorkami článku vnímaný ako nevinný, mohlo by to znamenať, že ho sám (sudca) vníma, v rozpore s prezumpciou neviny (predtým ako bol súdom právoplatne uznaný vinným), ako vinného].

389. Vychádzajúc z ustanovení § 2 ods. 2 a § 30 ods. 1 zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sudca je povinný rozhodovať nestranne a je povinný zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Medzi základný predpoklad sudcovskej spôsobilosti potom nepochybne patrí určitá vyššia miera profesnej odolnosti sudcu, teda schopnosť zniesť určitú vyššiu mieru kritiky, či vyjadrení nespokojnosti zo strany či už subjektov v trestnom konaní, verejnosti a podobne.

390. Ani takto zakotvená povinnosť však neznamená, že sudca by mal zniesť akýkoľvek útok na svoju osobu. Ak intenzita útoku (a to aj verbálneho) dosiahne určitú významnú úroveň, v takomto prípade už nie je možné od sudcu spravodlivo požadovať, aby si aj napriek vyššie uvedenej zákonnej povinnosti zachoval objektivitu a nestrannosť a v takomto prípade je namieste, aby sudca svoju zaujatosť oznámil. Vzhľadom nato, že neexistuje žiadne konkrétne zákonom stanovené pravidlo, či merná jednotka intenzity útoku, je potrebné tieto skutočnosti (či sudca s ohľadom na útok na jeho osobu nie/je zaujatý) vyhodnotiť v každom jednom konkrétnom prípade individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vrátane reakcie sudcu na takýto útok na jeho osobu (ako to už bolo vyššie naznačené, subjektívna zaujatosť sudcu sa posudzuje podľa jeho vonkajších prejavov, podľa toho, ako sa sudca správa). Nie je preto možné vylúčiť ani situáciu, že samotný útok na osobu sudcu (spravidla verbálnej povahy) nie je takej intenzity, že by mal sám osebe bez ďalšieho sudcu z vykonávania úkonov trestného konania vylučovať, avšak reakcia sudcu na útok už môže byť takej intenzity, že bude vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti a tým ho z vykonávania úkonov trestného konania vylučovať.

391. Zhrnúc vyššie uvedené, vzhľadom na značne intenzívny verbálny útok spomínaným článkom na všetkých členov senátu 5T bola ich pomerne razantná reakcia bez zjavného vyhranenia sa voči obvinenému primeraná a z vykonávania úkonov trestného konania ich v kontexte namietaného článku nevylučovala. Na túto reakciu všetkých členov senátu 5T však už len zo strany sudcu JUDr. Petra Hatalu (ostatní dvaja členovia senátu, vrátane sudcu spravodajcu a predsedu senátu, už nepovažovali za potrebné, ďalej reagovať) nadväzovala ďalšia reakcia osobným listom, ktorá zdôraznila, že sudca vníma namietaný článok ako útok na svoju osobu a navyše zahŕňa aj osobu obvineného, na adresu ktorého sa sudca vyjadruje v zásade posmešným spôsobom vyvolávajúcim pochybnosti o potrebe vnímania jeho postavenia (v rozpore s prezumpciou neviny) ako nevinného. Táto reakcia potom, ako to už bolo vyššie uvedené, nasvedčuje tomu, že sudca JUDr. Peter Hatala sa cítil byť spomínaný článkom osobne dotknutý do takej miery, že už nie je schopný prejednávanú trestnú vec objektívne, nezaujaté rozhodnúť. Túto skutočnosť si napokon dotknutý sudca aj sám uvedomil, keďže svoju zaujatosť aj sám oznámil, a to nielen z objektívneho hľadiska, ale v oznámení zaujatosti konštatoval, že sa cíti byť zaujatý a s námietkou zaujatosti vznesenou obvineným sa stotožňuje.

392. Podľa názoru do volacieho súdu preto nešlo len o nešťastne zvolené slová a o výčitky osvojenia si „ rétoriky niektorých politikov “ v celom kontexte listu, ako obsah predmetnej písomnosti (listu) vyhodnotil sťažnostný súd v odvolacom konaní (v rozhodnutí sp. zn. 2 TdoVS 1/2022), pretože dotknutý sudca sám obsah listu interpretoval tak, že zakladá dôvod jeho zaujatosti, keďže svoju zaujatosť, s ohľadom na obsah listu, sám oznámil a uviedol, že sa cíti byť zaujatý.

393. Je pravdou, že sťažnostný súd sa pri rozhodovaní o námietke zaujatosti, vznesenej obvineným ako stranou konania, na podklade sťažnosti prokurátora, odmietol zaoberať obsahom oznámenej zaujatosti sudcom JUDr. Petrom Hatalom, pre takýto postup však nebol dôvod.

394. V prípade, ak dôjde k stretu námietky zaujatosti vznesenej stranou v konaní a sudcom oznámenej zaujatosti, ktorých obsah sa prekrýva (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keďže obvinený vzniesol námietku zaujatosti 6. decembra 2021 a sudca JUDr. Peter Hatala svoju zaujatosť oznámil 8. decembra 2021, ktorých obsah sa prekrýval), je potrebné, aby súd zvolil postup pre obvineného priaznivejší. Vychádzajúc z ustanovení § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného poriadku väčší rozsah práv obvinenému zaručuje konanie a rozhodovanie o ním vznesenej námietke zaujatosti, ktoré počíta so sťažnostným konaním, a ktoré tým pádom umožňuje obvinenému s vyjadrením sudcu obsiahnutým minimálne v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí polemizovať, v porovnaní s konaním a rozhodovaním o zaujatosti oznámenej sudcom, ktoré je jednostupňové (podanie sťažnosti a konanie onej neumožňuje). V takomto prípade ale (stretu námietky zaujatosti vznesenej stranou v konaní a sudcom oznámenej zaujatosti, ktorých obsah sa prekrýva) sa oznámenie zaujatosti sudcom stáva súčasťou jeho vyjadrenia k stranou v konaní vznesenej námietky zaujatosti, ktorého obsahom sa z tohto dôvodu musí súd rozhodujúci o námietke zaujatosti vznesenej stranou v konaní zaoberať a na jeho obsah prihliadať.

395. Nebol preto dôvod na postup, ktorý v tomto prípade zvolil sťažnostný súd [odmietol sa obsahom oznámenia zaujatosti sudcu JUDr. Petra Hatalu a tým pádom aj jeho vyjadrením zaoberať (napokon dotknutý sudca sa k námietke zaujatosti obvineného aj vyjadril podaním zo 4. januára 2022, ako to už bolo vyššie uvedené, v ktorom odkázal aj na obsah svojho oznámenia zaujatosti)], preto dovolací súd považoval závery, ku ktorým sťažnostný súd dospel za nesprávne.

396. Dovolací súd tak dospel k záveru, že v prejednávanej veci konal a rozhodoval sudca odvolacieho súdu JUDr. Peter Hatala, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, čím došlo k naplneniu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

397. K námietkam obvineného, že sudcovia JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift svojvoľne obchádzali ustanovenia § 31 anasl. Trestného poriadku, keď v dvoch prípadoch nerozhodovali o obvineným vznesenej námietke zaujatosti proti sudcovi JUDr. Jurajovi Klimentovi, ktorého v súlade čl. XVI ods. 4 a čl. X ods. 5, ods. 9 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 v aktuálnom znení nahradil sudca JUDr. Martin Bargel, z dôvodu, že v čase rozhodovania čerpal riadnu dovolenku, je potrebné uviesť, že podľa § 3 ods. 3, veta prvá a druhá, ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

398. Pokiaľ teda sudcu JUDr. Juraja Klimenta v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 nahradil sudca JUDr. Martin Bargel, potom sa zákonným sudcom rozhodujúcim v senáte 5T najvyššieho súdu namiesto sudcu JUDr. Juraja Klimenta stal sudca JUDr. Martin Bargel, v dôsledku čoho nebolo potrebné o predmetnej námietke zaujatosti rozhodovať.

399. Obvinený v podanom dovolám a v jeho doplneniach vyjadril názor, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku je naplnený aj z dôvodu zaujatosti samosudkyne súdu prvého stupňa Mgr. Pamely Záleskej pre jej pomer k veci a k osobe obvineného, a to s ohľadom na viaceré skutočnosti.

400. V tejto súvislosti obvinený namietal ako dôvod zaujatosti sudkyne Mgr. Pamely Záleskej v podstate jej blízky vzťah k novinárke Denníka N Monike Tódovej, ktorá informovala o priebehu trestného stíhania v jeho trestnej veci a o obvinenom ako špeciálnom prokurátorovi značne negatívnym spôsobom, pričom o blízkom vzťahu medzi novinárkou a sudkyňou malo svedčiť aj podozrenie, že dotknutá novinárka mohla čerpať informácie o trestnej veci obvineného priamo z vyšetrovacieho, resp. súdneho spisu prostredníctvom sudkyne Mgr. Pamely Záleskej.

401. K tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že samotné podozrenie, že informácie o konaní zverejňované médiami môžu pochádzať od konajúceho sudcu, dôvod zaujatosti takého sudcu samé osebe bez ďalšieho nezakladá. Ak by sa taká skutočnosť preukázala, konanie sudcu by bolo možné posúdiť ako porušenie jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

402. Obvinený svoje podozrenie z úniku informácií od dotknutej sudkyne smerom k spomínanej novinárke založil na dvoch článkoch, ktorých autorkou je novinárka Monika Tódová v spojení s časovými okolnosťami ich zverejnenia.

403. Vo vzťahu k článku s názvom „NAKA zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Obvinila ho, že pomáhal zločincom.“, ktorý bol zverejnený 22. októbra 2020 o 08.16 hod. (zdroj: https://dennikn.sk/2100820/naka-zadrzala- specialneho-prokuratora-dusana-kovacika/h obvinený upozornil, že bol zverejnený len krátko po jeho zadržaní, ku ktorému došlo v uvedený deň o 07.48 hod., čo vyplýva zo Zápisnice o jeho zadržaní z 22. októbra 2022.

404. Pokiaľ ide o dôvody zadržania obvineného, novinárka citovala hovorkyňu prokuratúry Janu Tôkôlyovú, ako aj Prezídium Policajného zboru a odkázala aj na portál Aktuality, ktorý mal informovať o tom, že v spise sa má nachádzať aj výpoveď proti obvinenému. Vo vzťahu k času zverejnenia tohto článku, je nutné konštatovať, že zástupcovia médií (teda nielen novinári z Denníka N), boli na mieste zadržania obvineného už v čase jeho zadržania, teda tak ako iní novinári, aj novinárka Monika Tódová mohla informáciami o pripravovanom zadržaní obvineného disponovať už skôr. Predmetný článok však nie je tak rozsiahly, aby ho v čase 28 minút po zadržaní obvineného nebolo možné publikovať, o to viac, ak novinárka mohla informáciami o pripravovanom zadržaní obvineného disponovať vopred.

405. Podľa rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie súdu prvého stupňa v čase od 19. do 26. októbra 2020 mala v uvedenom období službu dotknutá sudkyňa, ktorá 22. októbra 2020 vydala príkaz na vykonanie domovej prehliadky v obydlí obvineného (pozn. sp. zn. 7 Ntt-10/2020- 1144-V-ŠTS-PK) s tým, že domová prehliadka sa mala uskutočniť už 22. októbra 2020. Vzhľadom na uvedené dotknutá sudkyňa musela predpokladať, že pokiaľ by aj na podklade výsledkov domovej prehliadky malo dôjsť k zadržaniu obvineného v uvedený deň, potom to bude práve ona, kto bude rozhodovať o prípadnom návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, ktorý (návrh) prokurátor musí podať v lehote do 48 hodín od zadržania obvineného, teda do 24. októbra 2020.

406. Článok s názvom ,JKováčik ide do väzby, je podozrivý aj z toho, že kryl prípravu vraždy policajta(zdroj: https://dennikn.Sk/2106024/zacali-rozhodovat-o-kovacikovei-vazbe- ie-podozrivv-ai-z-toho-ze-kryl-pripravu-vraždy/) bol zverejnený 25. októbra 2020 o 10.24 hod. a aktualizovaný bol v uvedený deň o 23.16 hod. V predmetnom článku novinárka Monika Tódová informovala, že súd rozhodol o väzobnom stíhaní obvineného, ako aj Norberta Paksiho. Zo Zápisnice o výsluchu obvineného a Norberta Paksiho z 25. októbra 2020 vyplýva, že uznesenie o vzatí obvineného do väzby sudkyňa pre prípravné konanie (Mgr. Pamela Záleská), vyhlásila v uvedený deň o 23.07 hod., pričom predmetná zápisnica bola skončená a podpísaná o 23.30 hod.

407. Nie je možné obvinenému prisvedčiť, že v predmetnom článku novinárka podrobne analyzovala skutky, ktoré sa mu kládli za vinu a zároveň podrobne rozobrala dôkaznú situáciu. Skutky sú v predmetnom článku vymedzené len v základných súvislostiach a opis dôkaznej situácie oproti článku z 22. októbra 2020 obsahuje len poukaz na vyjadrenie obhajcu Norberta Paksiho a vtedajšieho prezidenta Policajného zboru. Navyše predmetný článok neanalyzuje rozhodnutie sudkyne Mgr. Pamely Záleskej o vzatí obvineného do väzby. Pokiaľ však ide o čas jeho aktualizácie, tento potvrdzuje, že informácia o vzatí obvineného do väzby bola zverejnená pred podpisom zápisnice o výsluchu obvineného, avšak až po vyhlásení uznesenia. Vzhľadom na to, že pri vyhlasovaní dotknutého uznesenia boli prítomné viaceré osoby (okrem sudkyne minimálne prokurátor, zapisovateľka, obhajcovia, osoby tvoriace eskortu obvinených) nie je možné dospieť k spoľahlivému záveru, že zdrojom úniku informácií bola sudkyňa.

408. Najvyšší súd preto uzatvára, že podozrenie o úniku informácií zo spisu má síce svoj racionálny základ, avšak niet spoľahlivého podkladu pre záver, že jeho zdrojom bola namietaná sudkyňa, keďže informáciami o zadržaní obvineného vopred disponovali viacerí novinári, pričom o pripravovanom zadržaní vedeli viaceré osoby aj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní a výsluchu obvineného sa zúčastnilo viacero osôb.

409. Vo vzťahu k ďalším námietkam obvineného bolo nutné posúdiť, či dotknutú sudkyňu bolo možné z hľadiska testu tzv. objektívnej nestrannosti považovať za nezaujatú, keď jej blízka osoba v pozícii novinárky opakovane a zároveň v negatívnom zmysle písomne informovala o osobe obvineného a jeho trestnom stíhaní.

410. V článku s názvom „Sudkyňa Záleská: Nikdy som nikomu nevyniesla informáciu, ani Tódovej. So spravodlivosťou neobchodujem“ boli citované vyjadrenia dotknutej sudkyne na zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky konanom 15. augusta 2023, na ktorom sudkyňa potvrdila svoj blízky vzťah s novinárkou Monikou Tódovou, pričom sa ale k času jeho vzniku nevyjadrila. Uviedla len, že otázka znela tak, že buď ona prestane súdiť alebo Monika Tódová prestane písať a aby sa zamedzilo akýmkoľvek podozreniam rozhodli sa tak, že Monika Tódová sa nebude viac venovať investigatíve a trestným kauzám a prestane sa venovať prípadom, ktoré sa priamo týkajú dotknutej sudkyne (t. j. prípadom, v ktorých by dotknutá sudkyňa mala rozhodovať).

411. Novinárka Monika Tódová svoj blízky vzťah k dotknutej sudkyni potvrdila 8. augusta 2023 v článku s názvom „Co by ste mali vedieť o vzťahu Tódová a Záleská“, v ktorom potvrdila, že sa s dotknutou sudkyňou spoznala pri práci a robila s ňou rozhovor. Link na rozhovor s dotknutou sudkyňou odkazuje na článok s názvom „Sudkyňa Pamela Záleská: Desať rokov pre Andruskóa bolo málo, vražda Kuciaka bola brutálna, zverejnený 14. apríla 2020. Aj novinárka Monika Tódová sa však vyhla špecifikácii času, kedy ich vzťah prerástol do vzťahu blízkych osôb, uviedla len, že keď sa tak stalo, oznámila to šéfredaktorovi a v redakcii prijali potrebné opatrenia.

412. Na tomto mieste je nutné poznamenať, že pokiaľ by, či už novinárka alebo sudkyňa, výslovne uviedli, kedy približne (spravidla ide o proces, nie jednorazový moment) sa ich vzťah stal blízkym, mohli sa vyhnúť špekuláciám a odhadom, kedy sa tak stalo a tým pádom aj dôvodným a legitímnym pochybnostiam, že tomu tak bolo už v čase, keď sudkyňa rozhodovala o obžalobe podanej na osobu obvineného (ak by tomu tak nebolo, nebol by dôvod túto skutočnosť tajiť).

413. Z obvineným predloženého prehľadu publikačnej činnosti novinárky Moniky Tódovej je zrejmé, že jej posledný článok k osobe obvineného s názvom „Prečo musel ísť Kováčik do väzby: Sú ohrozené základy právneho štátu“ je z 25. novembra 2020. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených vyjadrení spomínanej novinárky a dotknutej sudkyne možno vyvodiť, že ich vzťah sa stal blízkym niekedy ku koncu roka 2020. Preto sa ako reálne javí (ide o legitímne, opodstatnené pochybnosti), že dotknutá sudkyňa rozhodovala o obžalobe podanej na obvineného rozsudkom z 20. septembra 2021 v čase, kedy ona a dotknutá novinárka už mali postavenie navzájom blízkych osôb.

414. Skutočnosť, že blízka osoba sudkyne v pozícii novinárky píše prípadne písala v negatívnom duchu články o obvinenom (z čoho možno vyvodiť, že má o obvinenom negatívnu mienku, teda negatívny vzťah k nemu), ktorého trestnú vec sudkyňa prejednáva, reálne (subjektívne) môže, ale nemusí sudkyňu ovplyvniť.

415. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato (bez predsudkov) niet, vo všeobecnosti, bez ďalšieho, dôvodu ani z objektívneho hľadiska predpokladať, že by sudca preberal postoje a názory iných (cudzích, nie blízkych) osôb a k rozhodovaniu pristupoval, pod vplyvom týchto názorov a postojov, zaujato (s už určitými predsudkami). Pokiaľ však už ide o osobu blízku, zvlášť v postavení novinára, teda osoby s určitým mienkotvomým potenciálom (médiá v demokratickej spoločnosti plnia významnú úlohu kontroly štátnych inštitúcií a verejne činných osôb, preto sú aj označované ako štvrtá moc v štáte), z pohľadu objektívneho, nezaujatého pozorovateľa by mohli vzniknúť pochybnosti, či sudkyňa názory a postoje osoby v takomto postavení, a to aj podvedome nepreberá, teda pochybnosti o nezaujatosti sudkyne.

416. Pritom aj o subjektívnej ne/zaujatosti sudcu vzhľadom na to, že ide o skryté, vnútorné prežívanie človeka (sudcu), je možné usudzovať, ako to už bolo vyššie uvedené, „len“ na podklade toho, ako sa sudca navonok prejavuje, správa, teda z pohľadu objektívneho testu nestrannosti.

417. Toho, že blízky vzťah medzi novinárkou, ktorá píše o obvinenom negatívne ladené články a sudkyňou, ktorá prejednáva jeho trestnú vec, by mohol u objektívneho, nezaujatého pozorovateľa vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudkyne, si dotknutá sudkyňa a novinárka boli vedomé, keďže podľa ich vlastného vyjadrenia túto situáciu riešili, pričom sudkyňa ju vnímala tak, že buď ona prestane súdiť alebo novinárka prestane písať a aby sa zamedzilo akýmkoľvek podozreniam rozhodli sa, že novinárka sa nebude viac venovať investigatíve a trestným kauzám a novinárka uviedla, že keď sa stali blízkymi osobami, oznámila to šéfredaktorovi a v redakcii prijali potrebné opatrenia.

418. Napriek tomu sudkyňa túto skutočnosť stranám v konaní v prejednávanej veci neoznámila. Pritom nebolo nevyhnutné, aby v prípade, že sa zaujatá necítila, oznamovala

svoju zaujatosť. Postačovalo, ak by bez ďalšieho „len“ oznámila, že je v blízkom vzťahu s novinárkou, ktorá v minulosti písala články o obvinenom a jeho trestnom stínaní v negatívnom zmysle, keďže strany v konaní sa nemali odkiaľ túto skutočnosť, ktorá môže z objektívneho hľadiska pochybnosti ojej nezaujatosti vyvolať, dozvedieť a následne by už bolo vecou strán v konaní, ako by s touto informáciou „naložili“ a či by námietku zaujatosti podali.

419. Pokiaľ obvinený v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2023, sp. zn. 32 D 15/2021, k tomu je potrebnú uviesť, že dotknuté uznesenie bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2025, sp. zn. IV. ÚS 160/2024, z ktorého v podstate plynie záver, že pokiaľ sudca skutočne nepociťuje možnosť svojej objektívnej zaujatosti, resp. pokiaľ skutočnosti, ktoré by ju mohli zakladať vyhodnotí inak, nemá povinnosť svoju zaujatosť oznamovať.

420. To ale nič nemení na veci, že pokiaľ sú (len) sudcovi známe okolnosti, ktoré by mohli z objektívneho hľadiska zakladať pochybnosti o jeho nezaujatosti, hoci on sám ich hodnotí inak (nepovažuje ich za spôsobilé jeho zaujatosť založiť), pričom strany v konaní nemajú možnosť sa o nich inak dozvedieť (pretože primárne nie sú obsahom spisu), v takomto prípade je potrebné, v záujme rešpektovania obvineného práva na nestranný súd, tieto skutočnosti stranám v konaní oznámiť (upozorniť na ne), a to aj keď sudca svoju zaujatosť neoznamuje (nevidí dôvod pre takýto postup) -primerane III. ÚS 39/2021.

421. Bez významu nezostáva ani fakt, že dotknutá sudkyňa sa ešte v marci 2023 na priame otázky členov Súdnej rady Slovenskej republiky odpovedi na svoj blízky vzťah k dotknutej novinárke vyhla a na vyjadrenie člena Súdnej rady Slovenskej republiky, na j ej zasadnutí 15. augusta 2023, vtom zmysle, že by nechcel, aby ho súdil sudca, ktorého blízkou osobou by bol novinár, ktorý o ňom v minulosti písal dehonestujúco, dotknutá sudkyňa reagovala, že ak by taká situácia nastala, bude to riešiť. Z vyššie uvedených skutočností však plynie, že vzťah medzi dotknutými osobami (sudkyňou a novinárkou) prerástol do vzťahu blízkeho niekedy koncom roka 2020, teda v čase, keď dotknutá sudkyňa rozhodovala rozsudkom o vine obvineného (20. septembra 2021), spomínaný blízky vzťah medzi dotknutými osobami s najväčšou pravdepodobnosťou už existoval, preto situácia popísaná členom súdnej rady už zrejme nastala a dotknutá sudkyňa ju svojím vyjadrením poprela (uviedla, že ju bude riešiť do budúcna, ak by nastala, teda doposiaľ k nej nedošlo), navyše z j ej vyjadrenia, že ak by nastala, bude ju riešiť, je zároveň zrejmé, že si uvedomovala, že problematickým je nielen blízky vzťah medzi sudcom a novinárom, ktorý aktuálne píše o obvinenom v negatívnom svetle, ale aj keď tak robil v minulosti.

422. Obdobne tak bez významu, pre posúdenie nastoleného problému, nie je ani spôsob jazykovej štylizácie textu rozsudku súdu prvého stupňa a výber jazykových prostriedkov namietanou sudkyňou. Sudkyňa vo svojom rozhodnutí argumentáciu obhajoby vo vzťahu k odmietnutiu jej návrhov na doplnenie dokazovania označila ako „primitívne numerické vyjadrenie počtu jej návrhov na doplnenie dokazovania“, komentovala obhajobu obvineného vyjadreniami v tom smere, že „ ... obvinený, okrem opakovanej sebaľútosti a obviňovania iných, fakticky súdu nič iné neposkytol... „ (pozn. - to, že súd vyhodnotil obranu obvineného ako neopodstatnenú neznamená, že obvinený, a to aj prostredníctvom obhajoby, nepredložil žiadne vecné argumenty, s ktorými sa napokon súdy museli aj vysporiadať), že „ .... obvinený obviňoval svedkov/spolupracujúcich obvinených (klamú, klamú a klamú, pretože majú výhody) ... „ (pozn. - vzhľadom na to, že niektorí svedkovia sa vo svojich výpovediach viac či menej odchyľovali od svojich predchádzajúcich výpovedí, že minimálne jeden svedok bol odsúdený za trestný čin krivej výpovede a ďalší bol pre tento trestný čin obvinený, obháj obná námietka, že, a to bez ohľadu na to, či ju súd napokon posúdil ako ne/opodstatnenú, niektorí svedkovia nehovoria pravdu, teda klamú, mala svoj racionálny základ), „ ... Toto všetko obvineného „zarážalo“, „veľmi zarážalo“, „najviac zarážalo“ ...., pričom súd prvého stupňa hodnotil obhajobu aj ako „neuveriteľne potupnú“ (pozn. - obvinený má v zásade právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom, akým uzná za vhodné, samozrejme nesmie ísť o protiprávne konanie).

423. Aj keď určité mierne ironické ladenie časti rozhodnutia súdu ešte nemusí samé osebe bez ďalšieho predznamenávať zaujatosť sudcu, v zásade neopodstatnené odmietnutie celej obhajoby, vcelku, ako ničotnej, so zjavne ironickou argumentáciou, v kontexte ďalších vyššie uvedených skutočností, už pochybnosti o zaujatosti konajúcej sudkyne vyvolávajú.

424. Obdobne tak ani určitá miera dezinterpretácie dôkazu sama osebe nemusi o zaujatosti konajúceho sudcu svedčiť. V prípade ale vy vodenia z vykonaného dôkazu takého záveru, ktorý základne princípy formálnej logiky neumožňujú, ide o situáciu, ktorá už pochybnosti o nezaujatosti sudcu, vo svetle aj vyššie uvedených skutočností, vyvoláva.

425. V prejednávanej veci konajúca sudkyňa súdu prvého stupňa k výpovedi svedkyne M K uviedla, že svedkyňa (po popise obehu utajovaných písomnosti na ÚŠP) potvrdila, že je oprávnená vyhotoviť z utajovaných písomnosti fotokópiu, avšak výlučne v súlade s vyhláškou NBÚ a o takomto postupe vyhotovuje záznam. Obžalovaný ju o také niečo nežiadal, na nič také si nepomína. Svedkyňa vysvetlila, že nevie o tom, že by boli vyhotovované fotokópie z utajovaných písomnosti bez dodržania postupu predpísaného v zmysle vyhlášky, ale ak by niekto chcel vyhotoviť fotokópiu bez dodržania predpísaného postupu, bolo by to možné.

426. Na toto konštatovanie obsahu výpovede svedkyne nadväzujú úvahy súdu prvého stupňa vtom smere, že ... v konaní nebol produkovaný dôkaz, z charakteru alebo obsahu ktorého by vyplývala ... nemožnosť, aby sa obžalovaný dostal, ako špeciálny prokurátor k listinám, ktoré odovzdal svedkovi Makóovi ... a ďalej ...ani z výpovede ...

M K nevyplynulo, že by bolo pre obžalovaného významne sťažené a už vôbec nie nemožné dostať sa k akejkoľvek písomnosti z ktoréhokoľvek spisu, a to ani k tým dokumentom, ktoré sú... vedené v režime „ Vyhradené“ ...

427. Svedkyňa M K na hlavnom pojednávaní konanom 9. júla 2021 však vypovedala, že je oprávnená vyhotoviť z utajovaných písomností fotokópiu, avšak výlučne v súlade s vyhláškou Národného bezpečnostného úradu a o takomto postupe sa vyhotovuje záznam. Zároveň vypovedala, že obvinený ju o nič také nežiadal, ha nič také si nespomína a doplnila, že obvinený mal pridelené svoje veci, v ktorých sa vyskytovali utajované písomnosti, s ktorými sa ako dozorový prokurátor oboznamoval. Svedkyňa ďalej vypovedala, že si nespomína, že by obvinenému predkladala iné vyhradené písomnosti a ani ju nežiadal o súčinnosť v takejto súvislosti v iných, ako jeho vlastných pridelených veciach a ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by boli vyhotovované fotokópie z utajovaných písomností bez dodržania postupu v zmysle príslušnej vyhlášky, zároveň sa však vyjadrila, že ak by niekto chcel vyhotoviť fotokópiu bez dodržania predpísaného postupu, bolo by to možné, pretože keď vydá zberný spis s utajovanými písomnosťami konkrétnemu prokurátorovi, nedozerá na neho, čo so spisom robí, je to od toho momentu aj jeho zodpovednosť, so spisom môže odísť k sebe do svojich kancelárskych priestorov, a teda sa nevedela vyjadriť, za akých okolností by vyhotovil z takto ňou odovzdaného spisu fotokópiu.

428. Dotknutá svedkyňa teda skutočne uviedla, že ale ak by niekto chcel vyhotoviť fotokópiu (z utajovanej prílohy) bez dodržania predpísaného postupu bolo by to možné. Zároveň však dodala, že je to možné len preto, lebo keď vydá zberný spis s utajovanými písomnosťami konkrétnemu prokurátorovi, nedozerá na neho, čo so spisom robí, je to od toho momentu aj jeho zodpovednosť, so spisom môže odísť k sebe do svojich kancelárskych priestorov, a teda sa nevedela vyjadriť, za akých okolností by vyhotovil z takto ňou odovzdaného spisu fotokópiu. Teda svedkyňa pripustila, že kópiu utajovanej prílohy je možné urobiť aj bez predpísaného postupu, ale môže tak urobiť len prokurátor, ktorému je utajovaná príloha vydaná, pričom svedkyňa zároveň uviedla, že si nespomína, že by obvinenému predkladala iné vyhradené písomnosti a ani ju nežiadal o súčinnosť v takejto súvislosti v iných, ako jeho vlastných pridelených veciach.

429. Ak teda svedkyňa vypovedala, že obvinenému nevydala utaj ovanú prílohu v inej ako j eho veci (nespomína si na niečo také), potom si obvinený nemohol v tejto inej veci vyhotoviť mimo predpísaného režimu fotokópiu utajovanej prílohy (pretože podľa vyjadrenia svedkyne sa tak mohlo stať len ak utajovanú prílohu vydala prokurátorovi), a tak ani dopustiť sa stíhaného skutku.

430. Záver konajúcej sudkyne, v podstate v tom smere, že výpoveď dotknutej svedkyne nevylučuje vinu obvineného nie je možné bez deformácie obsahu a významu jej výpovede vyvodiť a takýto záver bolo možné vyvodiť len „vytrhnutím“ časti jej výpovede z kontextu vysvetlenia za akých podmienok k vyhotoveniu fotokópií v rozpore s predpísaným postupom dôjsť mohlo. Takýto postup však už nasvedčuje snahe prispôsobiť obsah dôkazu vopred očakávanému záveru a tým aj predsudkom a pochybnostiam o nezaujatosti dotknutej sudkyne.

431. Ako to už bolo vyššie naznačené pri riešení otázky nestrannosti sudcu je nutné zohľadniť aspekty tak subjektívneho, ako aj objektívneho charakteru (primerane rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva Piersack proti Belgicku), pritom pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak a na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti sa vyžaduje dôkaz o skutočnej zaujatosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Hauschildt proti Dánsku). Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov v zmysle tzv. teórie zdania nezaujatosti, podľa ktorej spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná, nestačí teda, že sudca je objektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Delcourt proti Belgicku), pričom vždy je treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Pullar proti Spojenému kráľovstvu), pritom relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych, dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť však nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Za objektívne nemožno taktiež považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

432. Podľa názoru dovolacieho súdu, súhrn okolností spočívajúcich vtom, že konajúca sudkyňa neupozornila strany v konaní na svoj blízky vzťah k novinárke, ktorá v minulosti písala negatívne ladené články týkajúce sa obvineného, v čase, keď rezonovali podozrenia, že dochádza k úniku informácií zo spisu a keď sama si bola vedomá toho, že takýto vzťah by mohol byť vnímaný ako problematický z hľadiska založenia pochybnosti ojej nezaujatosti, že odpovedi na existenciu blízkeho vzťahu k dotknutej novinárke sa v konaní pred súdnou radou vyhla, teda zatajila ho, pred súdnou radou poprela, že by situácia, keď mala riešiť, či jej blízky vzťah k novinárke, ktorá v minulosti písala negatívne ladené články týkajúce sa obvineného, v minulosti nastala, hoci v prejednávanej veci takáto situácia už nastala, ďalej že konajúca sudkyňa v dôvodoch svojho rozhodnutia neopodstatnene odmietla obhajobu obvineného ako celok s ironickým komentárom, a že značne vážnym spôsobom nezinterpretovala vykonaný

dôkaz už vo svojom súhrne opodstatňujú legitímne pochybnosti o tom, že konajúca sudkyňa určitým nie nezaujatým vzťahom k veci a k obvinenému disponovala.

433. Podľa názoru dovolacieho súdu preto sudkyňa Mgr. Pamela Záleská mala byť z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného vylúčená, čo znamená, že došlo k naplneniu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

434. Ďalšie námietky, ktorými obvinený odôvodňoval zaujatosť dotknutej sudkyne, nepovažoval najvyšší súd za opodstatnené.

435. Obvinený poukázal na vyjadrenia konajúcej sudkyne v komunikácii s členmi Združenia sudcov Slovenska zo 16. marca 2020, kedy dotknutá sudkyňa reagovala na policajno - zaisťovaciu akciu s názvom „Búrka“ a v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa z 11. mája 2021, sp. zn. 3 T 5/2021, medzi ktorými videl podobnosť.

436. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že prípadné pochybnosti o nezaujatosti dotknutej sudkyne v situácii, že by mala konať a rozhodovať o niektorom z obvinených, pôvodne zaistených v rámci akcie „Búrka“, nie sú predmetom tohto dovolacieho konania, okrem toho vyjadrenia konajúcej sudkyne smerovali voči sudcom (nie prokurátorom a už vôbec nie voči špeciálnemu prokurátorovi), navyše sudkyňa mala svoje vyjadrenia formulovať už 16. marca 2020, teda skôr, ako bolo v obvinenému v prejednávanej veci vznesené obvinenie, a to 22. októbra 2020, čo znamená, že tieto jej vyjadrenia sa objektívne nemohli vzťahovať na obvineného, pretože vtom čase (16. marca 2020) obvinený nebol.

437. Dovolací súd nevzhliadol ani podobnosť medzi vyššie uvedenými vyjadreniami sudkyne a odôvodnením rozhodnutia o väzbe obvineného po podaní obžaloby. Vyjadrenia dotknutej sudkyne boli zamerané na osoby obvinené v akcii „Búrka“, na strane druhej odôvodnenie predmetného uznesenia bolo zamerané na osobu obvineného v kontexte odôvodňovania existencie dôvodov väzby po podaní obžaloby na obvineného.

438. Ostatne spomínané námietky (body 436 - 438 tohto uznesenia) preto objektívne nezaložili legitímne pochybnosti o nestrannosti konajúcej sudkyne.

439. K výhrade obvineného, že dotknutá sudkyňa založila odsudzujúci rozsudok ohľadom podpory údajnej zločineckej skupiny na rozhodnutí vo veci, v ktorej predtým schválila rozsudkom dohodu o vine a treste vo vzťahu k inej osobe, ktorá mala byť činná pre menovanú zločineckú skupinu najvyšší súd uvádza, že na tento postup nie je možné aplikovať závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mucha proti Slovenskej republike z 25. novembra 2021, sťažnosť č. 63703/19 (ďalej len „Mucha proti Slovenskej republike“).

440. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa z 20. septembra 2021, sp. zn. 3 T 5/2021 vyplýva, že súd prvého stupňa vinu obvineného vo vzťahu ku skutku 1/, ktorý bol právne posúdený ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, založil okrem iného aj na rozsudkoch súdu prvého stupňa, ktorými boli právoplatne odsúdené osoby činné pre zločineckú skupinu. Jedným z nich je aj rozsudok z 12. novembra 2020, sp. zn. PK-1 T 32/2020, ktorým bol obvinený Tomáš Klíma uznaný vinným okrem iného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona.

441. Skutková veta predmetného rozsudku opisuje existenciu zločineckej skupiny Takáčovci, avšak neobsahuj e označenie osoby obvineného ani menom a ani jeho iniciálami a zároveň neobsahuje žiadny popis skutkových okolností, ktoré sú uvedené v skutku v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa z 20. septembra 2021, sp. zn. 3 T 5/2021.

442. Z rozsudku vo veci Mucha proti Slovenskej republike pritom vyplýva, že v prípade sťažovateľa Pavla Muchu (ďalej aj ako „sťažovateľ“) bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že rozsudky, ktorými boli schválené dohody o vine a treste spolupáchateľov sťažovateľa, obsahovali podrobný skutkový popis ich trestných činov vrátane úlohy sťažovateľa v nich ako spolupáchateľa, pričom presný skutkový popis niektorých ich trestných činov bol zhodný s presným skutkovým popisom sťažovateľovi pripisovaných trestných činov. Odsúdenie spolupáchateľov sťažovateľa za trestné činy na základe ich popisu, ktorý obsahoval presné skutkové vymedzenie konkrétnej úlohy sťažovateľa v nich, bolo v princípe spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, či toto odsúdenie neprejudikovalo aj otázku, či on sám splnil všetky kritériá potrebné na to, aby bol považovaný za páchateľa predmetných trestných činov.

443. Do volací súd preto dospel k názoru, že nestrannosť dotknutej sudkyne v prejednávanej trestnej veci nebolo možné vyvodzovať z toho, že v prípade dokazovania existencie zločineckej skupiny Takáčovci poukázala okrem iného aj na rozsudok súdu prvého stupňa z 12. novembra 2020, sp. zn. PK-1 T 32/2020.

444. Obvinený ďalej namietal, že v priebehu súdneho konania vzniesol celkom tri námietky zaujatosti samosudkyne, pričom prvá námietka ostala súdom nepovšimnutá a o ďalších dvoch námietkach súd podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku vôbec nekonal.

445. V tejto súvislosti sa žiada v prvom rade uviesť, že dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku je naplnený vtedy, ak vo veci konal okrem iného sudca, ktorý mal byť z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený. Je pritom nepodstatné, či súdy nižšieho stupňa pri rozhodovaní o vznesenej námietke zaujatosti použili správny formálny (procesný) postup, pokiaľ použitie nesprávneho formálneho postupu nemalo inak zásadný dopad na práva a povinnosti obvineného. Inak povedané aj keby súdy nižšieho stupňa naozaj obvineným vznesenú námietku zaujatosti úplne prehliadli a o nej vôbec nerozhodli, avšak dovolací súd by dospel, po posúdení dôvodov vylúčenia namietaných obvineným, k záveru, že sudca vylúčený byť nemal, k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku by nedošlo, aj keď súdy nižšieho stupňa nepostupovali formálne (procesné) správne.

446. Obvinený prvú námietku zaujatosti voči dotknutej sudkyni vzniesol v odôvodení svojej sťažnosti proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 11. mája 2021, sp. zn. 3 T 5/2021, ktorým súd prvého stupňa okrem iného rozhodol o jeho ponechaní vo väzbe po podaní obžaloby a zopakoval ju v ďalšom podaní z 13. mája 2021. Druhú námietku zaujatosti sudkyne obvinený vzniesol už v odôvodnení svojej sťažnosti proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 13. augusta 2021, sp. zn. 3 T 5/2021 o väzbe a následne podaním z 25. augusta 2021. Námietky zaujatosti dotknutej sudkyne v oboch prípadoch obvinený v podstate obdobne založil na porušení prezumpcie neviny poukazujúc na odôvodnenia predmetných uznesení, v ktorých mala dotknutá sudkyňa použiť viaceré konštatovania, ktoré boli, podľa jeho názoru, v rozpore so zásadou prezumpcie neviny,

pretože nasvedčovali tomu, že ho dotknutá sudkyňa považovala za vinného zo spáchania stíhaných skutkov, a to ešte predtým, ako by o jeho vine bolo právoplatne rozhodnuté.

447. K takto vzneseným námietkam zaujatosti sa vyjadril najvyšší (sťažnostný) súd vo svojich uzneseniach z 18. mája 2021, sp. zn. 2 Tost 27/2021 a z 26. augusta 2021, sp. zn. 2 Tost 47/2021, v ktorých okrem iného uviedol, že zásada prezumpcie neviny je porušená, ak súdne rozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa obvineného pri neexistencii konečného odsúdenia obsahuje jasné vyhlásenie, podľa ktorého sa dotknutá osoba dopustila daného trestného činu, pričom na účely preskúmania dodržania prezumpcie neviny je potrebné vždy analyzovať súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie ako celok aj s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté a uzavrel, že súd prvého stupňa nevybočil z medzí tolerancie rešpektovania zásady prezumpcie neviny pri rozhodovaní, pretože nepoužil tak jasné vyhlásenie, ktoré by vytváralo záver, že pri neexistencii konečného rozhodnutia by porušil zásadu prezumpcie neviny a ďalej doplnil, že súd prvého stupňa použil formulácie o podozrení zo spáchania skutkov a viny len v rámci zákonom predpokladaného skúmania dôvodov väzby.

448. Sťažnostný súd tak dôvody vylúčenia dotknutej sudkyne s ohľadom na formuláciu rozhodnutí o väzbe nevzhliadol, pričom k rovnakému záveru dospel aj dovolací súd.

449. Tretiu námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. Pamele Záleskej z dôvodov pochybnosti ojej nezaujatosti pre pomer k veci obvinený uplatnil v podaní z 15. septembra 2021, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené elektronicky v ten istý deň (pozn. časť VI. predmetného podania). Obvinený v námietke zaujatosti poukázal na úradný záznam prokurátora ÚŠP GP SR JUDr. Petra Jenčíka zo 6. októbra 2020 z vyťažovania svedka JUDr. Ľudovíta Makóa, z obsahu ktorého mali vyplývať skutočnosti odôvodňujúce možné korupčné správanie sudcov v Nitrianskom kraji spred 10-12-tich rokov, konkrétne nemenovanej sudkyne Okresného súdu Nitra pochádzajúcej zo Šurian. Zo skutočností uvedených v predmetnom úradnom zázname v spojení s výpoveďou JUDr. Petra Jenčíka na hlavnom pojednávaní konanom 9. júla 2020 potom obvinený vyvodil, že predmetný úradný záznam vyústil, resp. môže vyústiť do trestného konania vo vzťahu ku konkrétnym osobám, pričom v pozícii subjektu trestného konania môže vystupovať aj dotknutá sudkyňa a v tejto súvislosti doplnil, že JUDr. Ľudovít Makó je svedkom, o ktorého výpoveď sa opiera obžaloba a ktorý svedok už na hlavnom pojednávaní vypovedal (pozn. svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní konanom 8. júla 2021). Uvedené skutočnosti potom, podľa názoru obvineného, opodstatňovali pochybnosti o nezaujatosti sudkyne Mgr. Pamely Záleskej a o jej pomere k prejednávanej veci, resp. k osobe svedka v zmysle § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

450. Sudkyňa Mgr. Pamela Záleská obvinenému na hlavnom pojednávaní konanom 16. septembra 2021 oznámila, že o jeho tretej námietke zaujatosti s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku nebude konať, pretože táto nebola podaná bezodkladne, a to s poukazom na skutočnosť, že obvinený sa najneskôr 16. apríla 2021 oboznámil s obsahom vecnej stopy (pozn. s predmetným úradným záznamom), následne sa najneskôr 11. mája 2021 oboznámil s tým, že je jeho zákonnou sudkyňou, vo vzťahu ku ktorej nebolo a nie je predmetom utajenia, na ktorom súde vykonávala funkciu sudcu pred jej preložením na výkon funkcie sudcu na súd prvého stupňa a najneskôr 9. júla 2021 bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok spomínaný JUDr. Peter Jenčík.

451. K tretej námietke zaujatosti dotknutej sudkyne dovolací súd uviedol, že sa s postupom súdu prvého stupňa, t. j. s odkazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku stotožnil. Podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Vychádzajúc preto z časových súvislostí, na ktoré súd prvého stupňa poukázal na hlavnom pojednávaní konanom 16. septembra 2021, možno uzavrieť, že obvinený námietku zaujatosti nevzniesol bez meškania, a preto sa o nej s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekoná. Pokiaľ obvinený v základnom konaní nevzniesol námietku zaujatosti bezodkladne, dal tým jednoznačne najavo, že síce o nej vie, jej dôvod však nepovažuje za tak zásadný, aby bol spôsobilý viesť k vylúčeniu namietanej osoby, čím spôsobil, že o takej námietke zaujatosti sa nekoná (§ 32 ods. 6 Trestného poriadku) a čím vylúčil dôvod pre akýkoľvek následný vecný prieskum tohto ním oneskorene namietaného dôvodu vrátane odvolacieho súdu. V takomto prípade však nie je splnená podmienka plynúca z ustanovenia § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku, v zmysle ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Je pravdou, že obvinený túto skutočnosť v odvolacom konaní namietal, avšak za podmienok, že o ním vznesenej námietke zaujatosti z dôvodu, že nebolo vznesená bezodkladne, nebolo odvolacím súdom konané, čím nebola splnená ani námietka plynúca z ustanovenia § 371 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorej preskúmanie dovolacieho dôvodu dovolacím súdom musí najprv predchádzať vecné, nie formálne preskúmanie odvolacím súdom, obdobne, ako je tomu aj v prípade oneskorene podaného odvolania, ktoré nespĺňa podmienku možnosti podania dovolania v podobe využitia riadneho opravného prostiedku - odvolania (podmienkou podania dovolania je včasné využitie práva podať odvolanie, ktoré odvolací súd vecne preskúma, tento účinok — podania odvolania - nemá oneskorene podané odvolanie). Navyše aj podľa názoru dovolacieho súdu v zásade nedostatočne určitá informácia, že sudkyňa pôvodne (v minulosti) pôsobiaca na Okresnom súde v Nitre, pochádzajúca zo Šurian, mala podľa výpovede svedka JUDr. Makóa prijať úplatok, nie je spôsobilá bez ďalšieho vyvolať pochybnosti o zaujatosti konajúcej sudkyne pre pomer k veci z dôvodu pomeru k svedkovi JUDr. Makóovi.

452. Vyššie uvedenými námietkami (týkajúcimi sa vznesenia zaujatosti v základnom konaní) preto obvinený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku (ale ani žiaden iný) nenaplnil.

453. Obvinený tiež namietal zaujatosť vyšetrovateľa Pavla Ďurku a ďalších vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov poukazujúc pritom najmä na ich písomnú komunikáciu v komunikačnej skupine označenej ako „APAČI“ počas väzobného výsluchu obvineného 25. októbra 2020, z ktorej vyplýva nepriateľský vzťah menovaného vyšetrovateľa k jeho osobe a osobám jeho obhajcov.

454. Z predloženej komunikácie vyplýva, že operatívni pracovníci Róbert Magula a Roman Staš, prítomní v pojednávacej miestnosti súdu prvého stupňa, pri rozhodovaní o návrhu prokurátora ÚŠP GP SR na vzatie obvineného do väzby, a operatívny pracovník Branislav Dunčko, prítomný pred pojednávacou miestnosťou, vyšetrovateľov Pavla Ďurku, Jána Čurillu a operatívnych pracovníkov priebežne písomne informovali o dianí pri výsluchu obvineného konanom 25. októbra 2020, pričom na toto dianie členovia komunikačnej skupiny reagovali a komentovali ho.

455. V rámci predmetnej komunikácie (uvádzanej nižšie doslovne aj s prípadnými chybami v písaní) v nadväznosti na správu Róberta Magulu o začiatku výsluchu obvineného

Pavol Ďurka reagoval slovami ,jNabrúste harpúny“, v nadväznosti na správu Romana Staša o tom, že obvinený sa radí s obhajcom, Pavol Ďurka reagoval „S tými kokotmi mladými“, Ján Čurilla vo vzťahu k reakcii obvineného na informácie o obvinení JUDr. Makóa o obvinenom uviedol „To je kokoť, na čo Pavol Ďurka reagoval „Šak toto“, po informácii Romana Staša o tom, že obvinený uviedol, že je predmetom záujmu novinárskeho lynčovania, ale nepoddá sa a reakcii Jána Čurillu v tom zmysle, že obvinený novinárom možno odolá, ale Pavlovi Ďurkovi nikdy, Pavol Ďurka súhlasne uviedol ,Musím sa zase opakovať. Aaaaŕŕŕŕŕŕ“, po informácii Romana Staša o tom, že obhajca číta šesť strán obhajobnej argumentácie a reakcii Jána Čurillu „Roman, zober mu to a roztrhaj“ Pavol Ďurka doplnil ,A- napchaj to riti a podpál“, na otázku operatívca, koho má obvinený za obhajcu Pavol Ďurka odpovedal „Takých troch mladých kokottov“ a doplnil „Co by sa mali kopat do riti z Bratislavy az do trenxina“. (pozn. podľa intemetového portálu google.com výraz „Aaaaarrrrr”predstavuje klasický, prehnaný pirátsky zvuk, ktorý sa často používa na vyjadrenie vzrušenia, výzvy alebo len ako všeobecný pirátsky výkrik, napríklad srdečné „Arrr! “ alebo „Ahoj! “, a okrem iného sa používa na vyjadrenie súhlasu)

456. Na komunikáciu z 25. októbra 2020 nadväzuje ďalšia komunikácia z 12. novembra 2020, kde Branislav Dunčko v reakcii na článok s názvom „Obvinený Dušan Kováčik končí. Už nechce byť špeciálnym prokurátorom“, ktorý do komunikačnej skupiny APAČI zaslal Roman Staš, uviedol „Smrt Moby Dickovi. Boh nás potrestá ak neuženieme Moby Dicka na smrt“, na čo Pavol Ďurka reagoval ,Aaaaaaaaarrrrrrr“.

457. K uvedenému je potrebné ešte uviesť, že policajno-zaisťovacia akcia vedená proti obvinenému bola označená ako „Moby Diek“, pričom názov tejto akcie mal vymyslieť práve vyšetrovateľ Pavol Ďurka, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu kpt. Mgr. Jána Kaľavského z 23. máj a 2021 v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. Tp 26/2021.

458. Je pritom všeobecne známe, že „Moby Diek“ je názov románu amerického spisovateľa Hermana Melvilla, ktorého podstatná dejová línia zachytáva lov veľkého bieleho vorvaňa (nazývaného „Moby Diek“) predstavujúceho pre námorníkov, ktorí sa ho pokúšajú uloviť, hrozbu a nebezpečenstvo a pre ich kapitána je stelesnením zla.

459. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 4. a 6. októbra 2023 v trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 14 T 12/2021, konkrétne z výpovede svedka kpt. Mgr. Jána Kaľavského vyplýva, že v kancelárii vyšetrovateľov Pavla Durku a Jána Čurillu bola tabuľa, na ktorej bol „Moby Diek“ a človek, ktorý prepichuje veľrybu.

460. Z obsahu prepisu zvukových záznamov z použitia informačno-technických prostriedkov v kancelárii vyšetrovateľa Jána Čurillu z 24. mája 2021 a 25. mája 2021 (obsiahnutého vo vyjadreniach obvineného), okrem iného plynie komunikácia Ľubomíra Daňka, neskoršieho riaditeľa NAKA, v tom smere, aby si všetci príslušníci NAKA vymazali komunikačnú skupinu „APAČI“ zo svojich telefónov, keďže mali vedomosť o tom, že kpt. Mgr. Ján Kaľavský vydal svoj mobilný telefón do trestného konania. Z kontextu rozhovoru medzi Jánom Čurillom a Ľubomírom Daňkom je pritom zrejmé, že obaja sú si vedomí toho, že komunikácia „APAČI“ obsahuje správy, ktoré by mohli byť hodnotené negatívne, pričom príslušníci NAKA si predmetnú komunikáciu mazali a vopred sa koordinovali v tvrdeniach, ako by toto mazanie v prípade potreby vysvetľovali.

461. Pokiaľ zaujatosť možno definovať ako neobjektívnosť, nadržanie jednej strane alebo konanie v jej prospech na úkor druhej, či stav, kedy človek posudzuje situáciu alebo niekoho z určitého, často subjektívneho hľadiska, a to bez dostatočného zohľadnenia iných pohľadov, potom nezaujatosť musí byť opakom tohto stavu, t. j. uvedené prvky musia absentovať.

462. Na tomto mieste je potrebné opätovne uviesť, že rovnaké požiadavky a kritériá na nestrannosť, nezaujatosť, objektívnosť ako sudca musí spĺňať aj orgán činný v trestnom konaní, pričom zo žiadneho právneho predpisu (ani ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku) neplynie, že by na nezaujatosť policajta boli kladené nižšie nároky, štandardy, ako na nezaujatosť sudcu.

463. Ako to už bolo vyššie uvedené nestrannosť sudcu, ktorý rozhoduje spor, je kľúčovou hodnotou súdnej moci, keďže len nestranné rozhodnutie môže byť spravodlivé, pritom podľa § 2 ods. 10, veta tretia, Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ teda podklady pre rozhodnutie sudcu, ktoré má byť spravodlivé, zabezpečujú orgány činné v trestnom konám vrátane policajta (§ 10 ods. 1, veta prvá, Trestného poriadku) tým, že objasňujú okolnosti svedčiace tak v neprospech, ako aj prospech obvineného, potom proces ich zabezpečovania musí byť taktiež zbavený zaujatosti, predsudkov, neobjektívnosti a policajt musí byť rovnako nezaujatý ako sudca. Navyše, keďže súd dôkazy spravidla nevykonáva (dôkazy pred súdom vykonávajú strany v konaní, ktoré súd posúdi a rozhodne), v štádiu súdneho konania už spravidla ani nemá možnosť dôkaz zabezpečiť (či už v neprospech alebo prospech obvineného), zatiaľ čo policajt tú možnosť a povinnosť má. Ak teda policajt napriek svojej povinnosti neobjasní okolnosť svedčiacu v prospech obvineného z dôvodu svojej zaujatosti, sudca sa o tejto skutočnosti ani nemusí dozvedieť a aj pri najlepšej snahe a vlastnej nezaujatosti prijme, z dôvodu nesprávneho podkladu zabezpečeného zaujatým policajtom, nespravodlivé rozhodnutie. Preto nároky na nezaujatosť, nestrannosť policajta musia byť rovnaké ako na nezaujatosť, nestrannosť sudcu.

464. Nestrannosťou je pritom treba rozumieť (ako to už bolo vyššie uvedené) absenciu predsudkov (zakorenených úsudkov či názorov, ktoré nie sú založené na spoľahlivom poznaní, ale len na predpoklade) alebo predpojatosti (subjektivizmu, neobjektivizmu, straníckosti) - m. m. II. ÚS 36/2012, II. ÚS 44/2013, III. ÚS 39/2021, IV. ÚS 44/2023.

465. Nestrannosť, ako to už bolo opakovane uvedené, má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (rozsudok vo veci Olujič proti Chorvátsku z 5. februára 2005, sťažnosť č. 22330/05, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (rozsudok vo veci Kinský proti Českej republike z 9. februára 2012, sťažnosť č. 42856/06, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne odôvodnené (rozsudok vo veci Thorgeir Thorgeirson proti Islandu z 25. 6. 1992, sťažnosť č. 13778/88, bod 51). Určujúcim prvkom je to, či možno považovať obavy dotknutej osoby za objektívne ospravedlniteľné (Chmelíŕ proti Českej republike, 2005, Ferrantelli a Santangelo proti Taliansku, 1996).

466. Nestrannosť je podľa vnímania ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým testom subjektívnej nestrannosti a testom objektívnej nestrannosti (rozsudok Veľkej komory vo veci Micallef proti Malte z 15. októbra 2009, sťažnosť č. 17056/06, body 93 až 101; tiež rozsudok Veľkej komory vo veci Morice proti Francúzsku z 23. apríla 2015, sťažnosť č. 29369/10, body 73 až 78).

467. Pri teste subjektívnej nestrannosti sa zohľadňuje osobné presvedčenie a správanie konkrétneho sudcu, kým pri teste objektívnej nestrannosti sa zisťuje, či samotný súd a jeho zloženie ponúkalo dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o nestrannosti.

468. Aj keď drvivá väčšina prípadov posudzovania nestrannosti ESĽP sa zameriava na test objektívnej nestrannosti, medzi označenými dvoma testami nie je podľa ESĽP nepriepustné rozdelenie, pretože správanie sudcu môže nielen vyvolávať objektívne pochybnosti v očiach nestranného pozorovateľa, ale môže viesť aj k otázke o jeho osobnom presvedčení. Preto v niektorých prípadoch, v ktorých môže byť náročné zaobstarať dôkazy, ktorými by sa vyvrátila domnienka o subjektívnej nestrannosti sudcu, poskytuje požiadavka objektívnej nestrannosti ďalšiu dôležitú záruku (rozsudok Veľkej komory vo veci Ramos Nunes de Carvalho e Sá proti Portugalsku zo 6. novembra 2018, sťažnosti č. 55391/13, č. 57728/13 a č. 74041/13, bod 146). Pokiaľ ide o test subjektívnej nestrannosti, platí domnienka v prospech nestrannosti sudcu, pričom osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, až kým nie je dôkaz o opaku (už citovaný Morice, bod 74).

469. Pri teste objektívnej nestrannosti sa preskúmavajú hierarchické a iné väzby medzi sudcom a inými protagonistami v konaní (už citovaný Micallef, bod 97). V tomto smere má istú dôležitosť aj zdanie, pretože, inak povedané, „ spravodlivosť má nielen byť vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná“ (tam tiež, bod 98).

470. Pri posudzovaní objektívnej nestrannosti je teda dôležité, či obavy dotknutej osoby z nedostatku nestrannosti môžu byť objektívne opodstatnené (Ferrantelli a Santangelo proti Taliansku zo 7. augusta 1996, sťažnosť č. 19874/92, bod 58).

471. Pri posudzovaní vyššie citovanej komunikácie vyšetrovateľov a operatívnych pracovníkov dospel dovolací súd k záveru, že obavy obvineného z nedostatku nezaujatosti na strane vyšetrovateľa Pavla Ďurku sú legitímne a opodstatnené, keďže z tejto komunikácie vyplýva obava z existencie negatívneho, až nepriateľského vzťahu vyšetrovateľa Pavla Ďurku k osobám obhajcov a obvinenému.

472. Prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že predmetná komunikácia má neformálny charakter, v nej použité hodnotiace komentáre neboli vážne mienené s tým, že predložený obsah komunikácie nevyjadruje vlastný vzťah vyšetrovateľa k obhajcom, resp. k obvinenému, ale skôr dokumentuje komunikačný štýl príslušníkov ozbrojeného bezpečnostného zboru. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. marca 2022, sp. zn. 1 TdoVS 1/2022, z ktorého odvodil vyššiu toleranciu vzájomného vzťahu medzi úradnou osobou a obhajcom obvineného, ktorá je vyššia ako u ostatných osôb, ktorých sa úkony priamo týkajú, a teda pre posúdenie vzťahu medzi vyšetrovateľom a obhajcom nepostačujú identické kritériá ako pre posúdenie vzťahu vyšetrovateľa k obvinenému.

473. Dovolaciemu súdu je známa jeho vlastná rozhodovacia činnosť (namietaná

prokurátorom), podľa ktorej vzťahy taxatívne vymedzené v § 31 ods. 1

Trestného poriadku, odôvodňujúce vylúčenie sudcu, majú zostupnú tendenciu, teda vzťahom s najväčším potenciálom vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pomer k veci a na opačnom konci spektra stojí pomer k inému orgánu činnému v danom konám, pričom to, čo stačí pre vylúčenie zákonného sudcu pre jeho pomer k obvinenému, ako osobe, ktorej sa úkon priamo týka, nebude spravidla stačiť pre jeho vylúčenie z dôvodu pomeru k jeho obhajcovi, resp. k inému orgánu činnému v konám, ktorých sa úkony súdu spravidla priamo nedotýkajú.

474. Uvedené však vždy bude závisieť od posúdenia konkrétneho prípadu, ako je tomu aj v trestnej veci obvineného. V prejednávanej trestnej veci pritom ide o principiálne negatívny vzťah ’ vyšetrovateľa nielen k obvinenému, ale aj k jeho obhajcom, ktorý (vychádzajúc zo zachytenej komunikácie) je založený len na procesnom postavení obvineného a jeho obhajcov. Nič iné „hmatateľné“, čo by snáď mohlo takú komunikáciu keď už nie ospravedlniť, tak aspoň vysvetliť, totiž z predmetnej komunikácie nevyplýva.

475. Ako to už bolo opakovane povedané, subjektívna zaujatosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak a posudzuje sa podľa toho ako sa posudzovaná osoba navonok správa, koná, teda podľa jej objektívnych vonkajších prejavov, keďže jej vnútorné subjektívne prežívanie nie je inak poznateľné. Aj keď zaujatosť nemusí byť so stopercentnou istotou preukázaná a pre konštatovanie jej nedostatku postačí aj „len“ pochybnosť o nezaujatosti, na strane druhej nie akákoľvek aj bezvýznamná pochybnosť má tento účinok (konštatovanie zaujatosti). Preto je potrebné v každom jednotlivom prípade zvlášť s ohľadom na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu posúdiť, či obavy namietajúcej osoby z nedostatku nezaujatosti, objektívnosti konajúceho orgánu sú oprávnené, legitímne, do takej miery, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby o jej právach a povinnostiach konal a rozhodoval orgán, o ktorom možno mať ňou namietané pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to do takej miery že aj u objektívneho, nezaujatého pozorovateľa by ňou namietané skutočnosti vyvolali pochybnosti o nezaujatosti posudzovaného orgánu.

476. Je potrebné prokurátorovi prisvedčiť, že použitie vulgarizmov samé osebe, bez ďalšieho, zvlášť za situácie, že nešlo o verejnú komunikáciu, ešte nevyhnutne nemusí svedčiť o zaujatosti policajta a môže skutočne ísť o nejaký komunikačný štýl príslušníkov ozbrojeného bezpečnostného zboru.

477. V prejednávanej veci však vyšetrovateľ Pavol Durka mal vymyslieť názov policajnej akcie vedenej proti obvinenému (podľa vyjadrenia svedka Jána Kaľavského a aj keď aj ten by mohol pravdu nehovoriť, každopádne pre konštatovanie zaujatosti nie je potrebné jej dokázanie so stopercentnou istotou, ale postačí aj legitímna pochybnosť, ktorá vyjadrením svedka - kolegu policajta nepochybne vzniká) v podobe „Moby Diek“ (teda prenasledovanej a lovenej veľryby), vo svojej kancelárii (spolu s Jánom Čurillom) mal mať tabuľu, na ktorej mal byť „Moby Diek“ a človek, ktorý prepichuje veľrybu, na vyjadrenie Romana Staša: „Smrt Moby Dickovi. Boh nás potrestá ak neuženieme Moby Dicka na smrŕ\ reagoval súhlasným vyjadrením (, Aaaaaaaaarrrrrrŕ‘), napriek tomu, že výsluch obvineného a rozhodnutie o jeho väzbe je neverejné, pričom vyšetrovateľ Pavol Ďurka sa tohto výsluchu nezúčastnil, preto neexistoval zákonný dôvod, aby bol pred jeho skončením informovaný o jeho priebehu a výsledku operatívnymi pracovníkmi, ktorí sa výsluchu zúčastnili, a ktorí nemali žiaden zákonný dôvod takto postupovať (vyšetrovateľa o priebehu neverejného úkonu trestného konania pred jeho skončením informovať) a aj keď je do určitej miery pochopiteľné, že vyšetrovateľ podávajúci podnet na vzatie obvineného do väzby sa o výsledok rozhodovania o väzbe zaujíma, záujem za cenu porušenia zákonom stanoveného neverejného charakteru úkonu už nasvedčuje, a to v kontexte ďalších vyššie uvedených skutočností, určitému zvýšenému záujmu vyšetrovateľa na veci, keď navyše vyšetrovateľ informácie v podstate (v zásade) v rozpore so zákonom mu poskytnuté vulgárne komentuje, avšak nie vo všeobecnosti, ale adresne, personifikovane vo vzťahu k obvinenému a jeho obhajcom so zjavným dešpektom, a to bez akejkoľvek väzby na nejaký negatívny prejav obvineného, resp. jeho obhajcov na adresu vyšetrovateľa či operatívnych pracovníkov, pričom svoj komentár v úvode úkonu, výsledkom ktorého je rozhodnutie o ne/vzatí obvineného do väzby, začína slovami „nabrúste harpúny“.

478. Z uvedeného potom vyplýva dôvodný predpoklad, že vyšetrovateľ policajnú akciu vedenú proti obvinenému pomenoval menom lovenej veľryby, v kancelárii mal na tabuli fotku človeka prebodávajúceho veľrybu, súhlasil s tým, že ho Boh potrestá ak neuženie Moby Dicka na smrť¹, informácie získané v podstate v rozpore so zákonom o priebehu rozhodovania o väzbe obvineného komentoval slovami „nabrúste harpúny“ a personifikovanými vulgarizmami na adresu obvineného a obhajcov so značným dešpektom k prezentovanej obhajobe bez akéhokoľvek opodstatneného podkladu, čo vyvoláva obavu, že vyšetrovateľ od samotného počiatku (od pomenovania policajnej akcie) nemal v úmysle splniť si svoju zákonnú povinnosť objasňovať skutočnosti svedčiace nie len v neprospech, ale aj v prospech obvineného a umožniť tak súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), ale chcel vyšetrovanie podriadiť vopred určenému cieľu, a to „obvineného uloviť“, avšak vyšetrovateľ má vyšetrovať, nie loviť.

479. V kontexte vyššie rozvedených skutočností za situácie, že sa vyšetrovateľ bezdôvodne a bez poznania obsahu vulgárne a s dešpektom vyjadruje k spôsobu vedenia obhajoby - „... napchaj to riti apodpaľ (pozn. - prípravu obhajobného prednesu obhajcu), obavy obvineného, že vyšetrovateľ nebude objasňovať aj skutočnosti svedčiace v jeho prospech, hoci mu to zákon ukladá z dôvodu existencie predsudkov na jeho strane založených nie na spoľahlivom poznaní veci, ale len na predpoklade, teda z dôvodu nedostatku nestrannosti, objektívnosti, sú legitímne a opodstatnené.

480. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že komunikácia „Apači“ nemala mať verejný charakter vzhľadom na to, že, ako to už bolo opakovane uvedené, subjektívna ne/zaujatosť namietanej osoby sa posudzje podľa jej vonkajších prejavov, pričom aj utajovaná komunikácia prezentujúca subjektívne názory a postoje posudzovanej osoby je jedným z nich (ak vyjde najavo, ako v tomto prípade). Navyše aj samotní policajti si boli vedomí toho, že dotknutá komunikácia môže byť problémom, keďže pristúpili k j ej zmazávaniu a koordinovaniu výpovedí, prečo tak urobili (ak by dotknutá komunikácia nemala vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti jej aktérov, nebol dôvod ju odstraňovať a koordinovať vysvetlenie jej odstránenia).

481. Navyše v súvislosti so skutkom v bode II.2 napadnutého rozsudku je potrebné ešte uviesť, že svedok Marián Kočner bol najprv (predtým ako v prejednávanej veci) vypočutý 12. apríla 2021 vo veci vedenej pod sp. zn. CVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020, teda v čase, kedy bola trestná vec obvineného už vylúčená na samostatné konanie a vedená samostatne pod sp. zn. ČVS: PPZ-320/NKA-BA2-2020. Menovaný svedok pritom vo veci, z ktorej bola vec obvineného (dovolateľa) vylúčená na samostatné konanie, vypovedal ku skutku, ktorý podľa uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia spáchal len obvinený (dovolateľ), preto nebolo žiadneho rozumného dôvodu tohto svedka vypočúvať v trestnej veci, z ktorej bola trestná vec obvineného vylúčená na samostatné konanie.

482. Zo Zápisnice o výsluchu svedka Mariána Kočnera z 12. apríla 2021 vyplýva, že svedok bol pred výsluchom o predmete výsluchu vyšetrovateľom (Pavlom Ďurkom) poučený tak, že: „Budete vypočutý v trestnej veci obv. JUDr. Ľudovít Makó a spol., stíhaný za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pričom Váš výsluch sa má týkať okolností, ktoré sú Vám známe vo vzťahu k odovzdaniu listín vzťahujúcich sa k príprave úkladnej vraždy vyšetrovateľa pplk. Mgr. Jána Čurillu osobou JUDr. Dušan Kováčik, PhD. osobe obvineného JUDr. Ľudovíta Makóa. “

483. Z takto formulovaného poučenia vyplývajú dve zásadné skutočnosti. Predovšetkým text poučenia nasvedčuje tomu, že v trestnej veci obvineného JUDr. Makóa vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 nebol dôvod dotknutého svedka vypočúvať, pretože jeho výpoveď nemala vzťah k žiadnemu zo skutkov, ktoré ostali predmetom

stíhania v predmetnej trestnej veci (pozn. išlo o skutok v bode 4 uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, spáchanie ktorého sa kládlo za vinu aj Mgr. Norbertovi Paksimu, avšak účasť tohto obvineného na tomto skutku sa týkala „len“ toho, že mal JUDr. Makóovi povedať, že je (JUDr. Makó) spolu s ďalšími štyrmi osobami podozrivý z prípravy úkladnej vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu, teda výpoveď svedka Mariána Kočnera k obvinenému Mgr. Norbertovi Paksimu nemala žiaden vzťah) a najmä vyšetrovateľ zvoleným textom poučenia svedkovi oznámil to, čo sa mal dozvedieť až z výsluchu svedka, t. j. či svedok má vedomosť o tom, že existujú nejaké listiny vzťahujúce sa k príprave vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu a či má vedomosť otom, že by niekto také listiny odovzdal inej osobe a ak áno, kto je tou osobou, ktorá ich odovzdala a kto je tou osobou, ktorej boli listiny odovzdané (vzhľadom na to, že ustanovenie § 132 ods. 2, veta štvrtá, Trestného poriadku zakazuje klásť svedkovi otázky, v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede, je analogicky zakázané takýmto spôsobom aj svedka poučiť

o predmete konania).

484. Javí sa preto, že orgány činné v trestnom konaní, uvedomujúc si aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa nemožnosti odstraňovania rozporov vo výpovediach svedka čítaním zápisnice z inej trestnej veci, ktorou sa vec stane aj po jej vylúčení zo spoločného konania, získali možnosť vypočuť si svedka takpovediac „na nečisto“ a zistiť, čo o veci vie, prípadne podsunúť mu informáciu, o ktorej ešte len mal vo svojej výpovedi vypovedať, pre prípad, že by onej vedomosť nemal a pre ďalšieho svedka JUDr. Ľudovíta Makóa vytvorili možnosť oboznámiť sa s výpoveďou svedka Mariána Kočnera [s ktorou by sa oboznámiť nemohol, pokiaľ by svedok Marián Kočner bol vypočutý len vo veci obvineného (dovolateľa), len v ktorej jeho vypočutie malo opodstatnenie] a koordinovať s ňou svoju výpoveď v trestnej veci obvineného (dovolateľa), a to bez toho, aby sa svedok Kočner so svedkom JUDr. Makóom museli stretnúť.

485. Uvedené skutočnosti potom v kontexte ďalších vyššie konštatovaných okolností úvahu o nedostatku nezaujatosti na strane vyšetrovateľa významným spôsobom podporujú.

486. Takýto nezákonný postup (spočívajúci v kapcióznom charaktere poučenia svedka) pritom z materiálneho hľadiska významným spôsobom poškodzuje postavenie obvineného (už len z dôvodu, že v prejednávanej veci už navždy zostane pochybnosť, či svedok vôbec vedel o tom, že utajované dokumenty mal svedkovi JUDr. Makóovi dať obvinený a či by svedok túto skutočnosť spomenul, pokiaľ by mu to pred jeho výpoveďou v rámci poučenia nepovedal vyšetrovateľ a vytvorením možnosti koordinácie výpovedí svedkov v neprospech obvineného), pričom obvinený v zásade nemá možnosť sa nápravy v tomto smere zákonným spôsobom domôcť.

487. Zhrnúc uvedené dospel dovolací súd k záveru, že vyššie popísané okolnosti vo svojom súhrne sú spôsobilé jednak u nezaujatého objektívneho pozorovateľa vyvolať legitímne a opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti vyšetrovateľa Pavla Durka a zároveň opodstatnene spochybňujú aj jeho subjektívnu nezaujatosť pre jeho pomer k veci a nepriateľský pomer k obvinenému a obhajcovi, a preto mal byť z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného vylúčený, čo zakladá dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.

488. Ako to už bolo vyššie uvedené spravodlivosť musí byť nie len daná, ale musí sa aj javiť, že je daná, pritom z pohľadu objektívneho, nezaujatého pozorovateľa túto podmienku nemôže spĺňať konanie, v ktorom existujú vážne, dôvodné pochybnosti o nezaujatosti už vyšetrovateľa, ktorý vykonával úkony prípravného konania, následne sudkyne konajúcej a rozhodujúcej na súde prvého stupňa a potom aj sudcu odvolacieho súdu.

489. Vzhľadom na to, že dovolací súd rozhodol, že vo veci konali a rozhodovali vyšetrovateľ v rámci prípravného konania, sudkyňa súdu prvého stupňa, ako aj člen senátu odvolacieho súdu, ktorí mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci, v novom konaní bude rozhodovať iný samosudca a v prípade odvolacieho konania senát v inom zložení, preto všetky ostatné námietky, ktoré opodstatňujú aj ďalšie dovolacie dôvody sú nateraz predčasné a z tohto dôvodu ani dovolací súd vo výroku tohto rozhodnutia nekonštatoval naplnenie aj ďalších dovolacích dôvodov.

490. Napriek tomu pre úplnosť dovolací súd dodáva, a to aj v súvislosti s pochybením orgánov činných v trestnom konaní pri výsluchu svedka v inej veci s dosahom na prejednávanú vec, že si je vedomý zákonnej úpravy a aj svojej vlastnej rozhodovacej činnosti neumožňujúcej čítanie zápisníc o výpovedi svedka z inej trestnej veci, prípadne tej istej osoby v inom procesnom postavení (R 97/2018-1.), na účely odstraňovania rozporov,

avšak ani právna úprava a ani judikatúra najvyššieho súdu nie sú nemenné a neustále sa vyvíjajú (m. m. rozhodnutia ústavného súdu napr. III. ÚS 492/2022, IV. ÚS 610/2021).

491. Zvlášť za situácie, keď rozhodujúcim, ťažiskovým usvedčujúcim dôkazom vo veci je výpoveď spolupracujúcej osoby, ohľadom ktorej rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva opakovane upozorňuje na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, keďže takáto výpoveď je zo svojej povahy manipulovateľná a môže byť urobená výlučne výmenou za ponúkané výhody, alebo ako akt osobnej pomsty, a preto je potrebné vierohodnosť výpovede spolupracujúcej osoby s ohľadom nabenefity, ktoré jej boli poskytnuté, dôsledne a starostlivo posúdiť a odôvodniť, je právna úprava a na ňu nadväzujúca judikatúra neumožňujúca použitie predchádzajúcich výpovedí tej istej osoby na účely posúdenia jej dôveryhodnosti, podľa názoru dovolacieho súdu, nevyhovujúca a nereflektujúca skutočnosť, že proti uzneseniu o spojení vecí, či vylúčení veci na samostatné konanie nie je sťažnosť prípustná a nesprávne posúdenie podmienok pre takýto postup v zásade nenapĺňa žiaden dovolací dôvod, keď navyše spomínané podmienky sú značne vágne vymedzené, čo môže mať za následok, že vylučovaním veci na samostatné konanie, či ich následným spájaním, je možné dosiahnuť zákonnú nepoužiteľnosť predchádzajúcich výpovedí tej istej osoby významných pre posúdenie jej dôveryhodnosti, preto aj v prejednávanej veci bolo potrebné minimálne položenými otázkami zistiť, či vypočúvaná osoba už v minulosti ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom aj prejednávanej veci, vypovedala, ak áno, či sa od výpovede v prejednávanej veci ne/odchyľovala a z akého dôvodu a aj na tomto základe vierohodnosť vypočúvanej osoby dôsledne posúdiť.

492. K otázke posúdenia dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb v prejednávanej veci je potrebné ďalej uviesť, že inštitút spolupracujúceho svedka predstavuje významný a prospešný trestno-procesný inštitút, ktorého účelom je zvyčajne prekonať dôkaznú núdzu pri závažnej trestnej činnosti, ktorej odhaľovanie a preukazovanie je spravidla spájané s osobitnými ťažkosťami. Ide o legitímny nástroj v boji najmä proti organizovaným formám trestnej činnosti, často proti sofistikovanej kriminalite (osobitne náročnej napríklad spôsobom, rozsahom alebo subjektmi jej páchania), ktorej prostriedky a prejavy sa častokrát prelínajú s legálnymi aktivitami a sťažujú tak jej odhaľovanie a dokumentovanie. Takáto trestná činnosť je často organizovaná na viacerých úrovniach, kde sa všetci páchatelia mnohokrát ani navzájom nepoznajú (napr. v záujme bezpečnosti najmä jej vedúcich predstaviteľov), je sprevádzaná používaním utajovaných spôsobov a foriem modernej komunikácie a organizovaná na rôznych miestach, častokrát nielen v rámci jedného štátu. Všetky tieto činitele, jednotlivo aj v kombinácii, potom prispievajú k tomu, že takáto trestná činnosť nie je odhalená vôbec, prípadne dostatočne včas. Zmyslom využitia inštitútu spolupracujúceho svedka je tak v rámci už uvedených skutočností záujem štátu odhaliť závažnú a inak ťažko dokázateľnú trestnú činnosť a napomôcť tak k splneniu účelu trestného konania (§ 1 ods. 1 Trestného poriadku). Postup orgánov činných v trestnom konaní a následne konajúcich súdov, ktoré využijú zákonodarcom ukotvený, a teda legálny inštitút spolupracujúceho svedka, nemožno považovať „a priori“ za defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej situácie, ku ktorej sa súdy s pomocou takýchto výpovedí dopracovali. Relevantné ustanovenia Trestného poriadku (zásada náležitého zistenia skutkového stavu a zásada voľného hodnotenia dôkazov) v záujme vylúčenia potenciálneho nebezpečenstva účelových, nepravdivých výpovedí ukladajú súdom povinnosť vykonať dôslednú previerku hodnovernosti, a teda kvality takto podaných svedectiev, ktorej prípadné zanedbanie by mohlo signalizovať porušenie garancií spravodlivého procesu. (Nález ústavného súdu z 23. marca 2021, sp. zn. I. ÚS 292/2020).

493. Rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke tzv. korunných svedkov poskytujúcich pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, upozornila na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, súčasne však ESĽP v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Atanasov proti Bulharsku, z 3. marca 2009, č. 20309/02), a to dokonca ani v takých prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka (pozri napr. rozhodnutia ESĽP vo veciach Cornelis proti Holandsku, z 25. mája 2004, č. 994/03; Lorsé proti Holandsku, z 27. januára 2004, č. 44484/98; Verhoek proti Holandsku, z 27. januára 2004, č. 54445/00). V záujme zaistenia spravodlivosti konania je však prirodzenou požiadavkou adresovanou konajúcemu súdu dôkladná analýza vierohodnosti týchto výpovedí (III. ÚS 758/2016). Použitie výpovedí svedkov výmenou za ich imunitu alebo iné výhody predstavuje dôležitý nástroj vnútroštátnych orgánov náboj proti závažnej trestnej činnosti, avšak je nutné brať na zreteľ, že môže spochybniť spravodlivosť konania proti obvinenému, pretože takáto výpoveď je zo svojej povahy manipulovateľná a môže byť urobená výlučne výmenou za ponúkané výhody, alebo ako akt osobnej pomsty, nemožno preto podceňovať niekedy nejednoznačnú povahu takejto výpovede a riziko toho, že obvinený by mohol byť súdený na základe neoverených obvinení, ktoré nie sú nevyhnutne nezaujaté (m. m. Habran aDalem, č. 43000/11 a 49380/11, ods. 94-96, 17. 1. 2017, ods. 100), pričom intenzita prieskumu vyžadovaného vo vzťahu k dôkazu poskytnutého komplicom i e priamo úmerná významu výhody, ktorú tento komplic získa výmenou za dôkaz, ktorý poskytne (pozri Erdem proti Nemecku, č. 38321/97. 9. decembra 1999; Adamčo proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 45084/14, rozsudok 12. novembra 2019).

494. Pri posudzovaní vplyvu svedectva spolupracujúcej osoby na spravodlivosť súdneho konania ESĽP v jednotlivých svojich rozhodnutiach inter alia zohľadnil rôzne skutočnosti, a to, že (či): obhajoba vedela o existencii dohody s prokuratúrou (X proti Spojenému kráľovstvu, rozhodnutie zo 6. októbra 1976, č. 7306/75); vnútroštátny súd preskúmal dohodu (Adamčo proti Slovenskej republike, bod 70); vnútroštátny súd venoval pozornosť všetkým možným výhodám, ktoré svedok získal (tamže, bod 65 - 66); dohoda bola prediskutovaná na súde (X proti Spojenému kráľovstvu); obhajoba mala možnosť namietať svedka (Comelis proti Holandsku); obhajoba mala možnosť namietať členov zainteresovaného tímu prokuratúry (Verhoek proti Holandsku, rozhodnutie z 27. januára 2004, č. 54445/00); vnútroštátny súd si bol vedomý rizika spoliehania sa na svedectvo spolupáchateľa (Cornelis proti Holandsku); vnútroštátny súd pristupoval k svedectvu obozretne (Verhoek proti Holandsku); vnútroštátny súd podrobne vysvetlil, prečo svedkovi uveril (Verhoek proti Holandsku); existovali nespochybnené potvrdzujúce dôkazy (rozsudky Habran a Dalem proti Belgicku, bod 105, a Salmon Meneses) a podobne.

495. Ďalej si je nutné uvedomiť, že pokiaľ výpoveď spolupracujúcej osoby, ktorá je pre vec rozhodujúca, korešponduje s inými dôkazmi týkajúcimi sa skutočnosti, že sa skutok stal a aký bol jeho priebeh, automaticky to nemusí znamenať, že táto osoba (ktorá sa zároveň priznáva k spáchaniu samotného skutku) hovorí pravdu aj v tom, kto s ňou mal trestnú činnosť páchať. Vo všeobecnosti je hrozbou pre spravodlivosť trestného konania taká prax, ak by sa vierohodnosť vypočúvanej osoby (obvinený, svedok) odvodzovala v zmysle prístupu - hovor pravdu tam, kde sa to dá overiť inými dôkazmi, budú ti veriť aj tam, kde sa to overiť (akýmikoľvek) inými dôkazmi nepodarí. Osobitne táto výhrada platí vo vzťahu k spolupracujúcemu obvinenému, kde judikatúra európskych justičných orgánov, ako aj ústavného súdu dôrazne nabáda k náležitej opatrnosti. Pri hodnotení dôkazov je nevyhnutné mimoriadne dôsledne pomerovať riziko odhalenia z prípadného klamstva (osobitne pri zjavnej dôkaznej núdzi v súvislosti s okolnosťami, za ktorých bol skutok spáchaný) s celkovou výhodou, ktorú táto osoba získa výmenou za spoluprácu, ktorá sa nie zriedka rovná faktickej beztrestnosti. Je potrebné rozlíšiť prípady, pri ktorých nebude možné zavrhnúť úvahu, že uvedené riziko je pre konkrétnu osobu prijateľné a smeruje výlučne k snahe za akýchkoľvek okolností získať výhody pre seba a prípady, keď taká osoba vypovedá v snahe objasniť skutočný priebeh trestnej činnosti (čo samozrejme neznamená, že v takom prípade tu nemôže byť prítomný aj legitímny faktor získania výhody). Konajúci súd tak v prípade konfliktu medzi dvoma dôkaznými skupinami (dôkaznými prostriedkami) musí vyvinúť mimoriadne úsilie, aby vysvetlil, prečo uprednostnil určitý dôkaz pred iným. Či bolo trestné konanie spravodlivé ako celok, je potrebné venovať sa aj vierohodnosti výpovede spolupracujúcej osoby s ohľadom na benefiťy, ktoré jej boli poskytnuté. (Primerane nález ústavného súdu z 30. októbra 2024, sp. zn. I. ÚS 245/2024).

496. K hodnoteniu dôveryhodnosti výpovedí spolupracujúcich osôb súd prvého stupňa na jednej strane síce uviedol, že si dobre uvedomoval potrebu mimoriadnej obozretnosti pri hodnotení výpovedi svedkov - spolupracujúcich obvinených, a to zvlášť z hľadiska ich vierohodnosti (str. 47 rozsudku), na strane druhej, sa odmietol pri posudzovaní dôveryhodnosti týchto osôb zaoberať im poskytnutými benefitmi konštatujúc, že nebolo jeho úlohou zisťovať, aké zákonné benejity budú a či vôbec, poskytnuté svedkom, ktorí v predmetnom konaní vypovedali ako spolupracujúci obvinení (str. 49 rozsudku).

497. Odvolací súd v tomto smere doplnil dokazovanie vyžiadaním správy od prokurátora, či spolupracujúcim osobám JUDr. Ľudovítovi Makóovi, Matejovi Zemanovi a Mgr. Františkovi Bôhmovi boli poskytnuté výhody v trestnom konaní (benefity) a aké, na podklade čoho zistil, že JUDr. Ľudovítovi Makóovi nebol poskytnutý žiaden benefit, avšak trestné konania voči nemu stále prebiehajú, trestné stíhanie Mateja Zemana z dôvodu, že sa významnou mierou podieľal na objasnení obzvlášť závažných zločinov a zločinov spáchaných zločineckou skupinou, pre zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, zločin založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. c) Trestného zákona a iné bolo prerušené, pričom trestné stíhanie proti Mgr. Františkovi Bôhmovi bolo z dôvodu jeho úmrtia zastavené.

498. K otázke posúdenia vierohodnosti spolupracujúcich svedkov odvolací súd v napadnutom rozsudku s ohľadom na benefity, ktoré im boli poskytnuté v reakcii na jednotlivé námietky obvineného v jeho odvolaní proti napadnutému rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o spochybňovanie pravdivosti kľúčových svedeckých výpovedí (a tým aj následné spochybňovanie skutkových zistení) s odkazom na využitie inštitútu dočasného odloženia vznesenia obvinenia ... k tomu sa Najvyšší súd SR už viackrát podrobným spôsobom vyjadroval vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenie z 2. februára 2016, sp. zn. 1 TdoV 13/2015, rozsudok z 26. novembra 2014, sp. zn. 2 To 9/2014), keď v podstate konštatoval, že využitie uvedeného zákonného inštitútu (ako aj iných obdobných osobitných trestnoprocesných inštitútov voči osobám, ktoré sa sami podieľali na prejednávanej alebo s ňou súvisiacej trestnej činnosti, napr. prerušenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste) nespôsobuje automaticky nevyhnutnosť vyhodnotenia výpovede osoby, voči ktorej bol tento inštitút použitý, ako nevierohodnej. Ďalej uviedol, že Ide však o legálny „benefit“, ktorý výpoveď svedka procesné nediskriminuje. Taká výpoveď je zákonným dôkazom, čo neznamená, že výpoveď je pravdivá, neznamená to však ani opak. Svedecké výpovede dotknutých osôb (slangovo označovaných ako „kajúcnici“) podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. rovnako ako každý iný dôkaz.

499. Odvolací súd v tomto smere ďalej uviedol, že v prejednávanej veci neboli zistené také výhody či benefity v ich prípade, ktoré by boli v rozpore so zákonnou úpravou a ktoré by poukazovali, že uvedené svedecké výpovede sú nepravdivé, nezodpovedajúce skutočnosti a že by ich účelom bolo zakrývať vlastnú trestnú činnosť, získať výhody vo vlastnej trestnej činnosti, či nejaká forma osobnej pomsty vo vzťahu k obžalovanému. V tomto ohľade treba uviesť, že títo svedkovia svojimi výpoveďami neuvádzajú skutočnosti iba vo vzťahu k osobe obžalovaného a jeho protiprávneho konania, ale svojimi výpoveďami kriminalizujú sami seba, keď zároveň uvádza skutočnosti a svojej trestnej činnosti... Samotný „korunný svedok“ JUDr. Ľudovít Makó mal pritom s obžalovaným blízky priateľský vzťah a k svojej motivácii spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní uviedol, že neexistovala žiadna konkrétna okolnosť, pre ktorú sa rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní rozhodol sa vypovedať preto, lebo je presvedčený, že takto presne by to malo fungovať.

500. Z vyššie označenej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Adamčo proti Slovenskej republike z 12. novembra 2019, ale aj ďalšie vyššie uvedené) okrem iného plynie, že Európsky súd pre ľudské práva vníma ako problematické, pokiaľ poskytnutie benefitov spolupracujúcim osobám nepodliehalo súdnej kontrole a pokiaľ aj po skončení súdneho konania boli spolupracujúcim osobám, výmenou za ich svedeckú výpoveď v skončenom súdnom konaní, poskytnuté ďalšie nadväzujúce benefity. Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ spolupracujúca osoba vypovedá v súdnom konaní v čase, keď j e ešte neboli poskytnuté žiadne benefity, avšak trestné konania voči nej nie sú uzavreté a je predpoklad, že jej poskytnuté byť môžu, v takomto prípade pri hodnotení vierohodnosti jej výpovede je potrebné zohľadňovať aj tie benefity, ktoré jej môžu byť v budúcnosti poskytnuté a v podmienkach Slovenskej republiky je nutné zvažovať aj možnosť zastavenia trestného stíhania, teda získania úplnej beztrestnosti výmenou za usvedčujúcu výpoveď.

501. Odvolací súd v rozpore s uvedením pri hodnotení výpovede svedka JUDr. Ľudovíta Makóa vychádzal zo skutočnosti, že v čase odvolacieho konania mu neboli poskytnuté žiadne benefity, dôsledne však nezohľadnil skutočnosť, že trestné konania voči jeho osobe nie sú ukončené a v súvislosti s poskytnutou usvedčujúcu výpoveďou v prejednávanej veci mu môžu byť v budúcnosti (po skončení trestného konania v prejednávanej veci) poskytnuté ďalšie benefity, a to aj v podobe zastavenia trestných stíhaní, teda úplnej beztrestnosti (k čomu napokon v niektorých prípadoch medzičasom aj došlo).

502. Úlohou odvolacieho súdu, keďže tak neurobil súd prvého stupňa, bolo s poukazom na už poskytnuté benefity a s ohľadom na možné benefity poskytnuté v budúcnosti, a to aj v podobe úplnej beztrestnosti (zastavenia trestného stíhania) dôsledne a starostlivo posúdiť primeranosť takýchto benefitov už poskytnutých, ale aj benefitov, ktoré môžu byť spolupracujúcim svedkom, a to aj v podobe úplnej beztrestnosti, poskytnuté až v budúcnosti, vo vzťahu k riziku odhalenia z prípadného klamstva a s tým spojenými dôsledkami (trest odňatia slobody v rozmedzí maximálne „len“ 4 až 10 rokov) a k trestnej činnosti obvineného, pričom intenzita prieskumu vyžadovaného vo vzťahu k dôkazu poskytnutého spolupracujúcou osobou je priamo úmerná významu výhody, a na tomto podklade dôsledne a starostlivo dôveryhodnosť spolupracujúcich osôb vyhodnotiť, a to aj vo vzťahu k záujmu spoločnosti na trestnom stíham obvineného, keď JUDr. Ľudovítovi Makóovi hrozilo v niektorých prípadoch uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 10 do 20 rokov, Matejovi Zemanovi, dokonca trest odňatia slobody od 20 do 25 rokov, pričom obvinenému hrozilo uloženie trestu od 5 do 12 rokov.

503. K námietke obvineného v tom smere, že spolupracujúci svedkovia najskôr daný skutok a stíhanú trestnú činnosť popierali, resp. ju neuvádzali a nevypovedali k nej, resp. využili svoje právo nevypovedať a k ich usvedčujúcim výpovediam došlo na základe toho, že boli vo výkone väzby a následne z nej boli prepustení príkazom prokurátora, odvolací súd uviedol, že nie je neobvyklý jav, že určitá osoba na začiatku svojho trestného stíhania popiera stíhanú trestnú činnosť, resp. k nej nevypovedá a až neskôr sa rozhodne o nej vypovedať a priznáva sa k stíhanej trestnej činnosti, či už z dôvodov, že môže ísť o poľahčujúcu okolnosť, z dôvodov, že sa tak rozhodol na základe svojho presvedčenia a považuje za správne a čestné uviesť pravdu alebo z dôvodov, že chce spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní s vidinou uzatvorenia pre neho výhodnej dohody o vine a treste, resp. získania iného benefitu s tým súvisiaceho. To, že je daná osoba vo výkone väzby, nie je z tohto pohľadu určujúce a pokiaľ je sprievodným javom prepustenie takej osoby z výkonu väzby, ide o pochopiteľný a zrozumiteľný postup týkajúci sa osoby, ktorá sa priznáva k trestnej činnosti, resp. navyše vypovedá aj k inej trestnej činnosti, ktorá mala byť podľa tejto osoby spáchaná.

504. S týmto záverom odvolacieho súdu je v zásade možné súhlasiť, avšak odvolací súd v tejto súvislosti nezohľadnil aj ďalšie významné skutočnosti a nedal odpoveď na s nimi súvisiace otázky. Vo vzťahu k prepusteniu spolupracujúcich osôb príkazom prokurátora z väzby bolo nutné zohľadniť aj skutočnosť, že z väzby neboli prepustení potom, ako sa začali priznávať k vlastnej trestnej činnosti, ale až potom, ako začali vypovedať o skutočnostiach usvedčujúcich obvineného a vysvetliť, aký vplyv táto skutočnosť ne/mala na posudzovanie dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb. Vo vzťahu k svedkovi Matejovi Zemanovi potom pristupuje ešte fakt, že tento svedok mal byť počas výkonu väzby opakovane navštevovaný vyšetrovateľom, ako aj operatívnymi pracovníkmi, a to bez konkrétneho výstupu z takých návštev s tým, že dotknutý svedok (Matej Zeman) ešte v marci 2020 žiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Pavla Ďurku, pretože mu nebol umožnený telefonický a ani osobný kontakt s jeho rodinou, pričom postup vyšetrovateľa označil ako neľudský, drastický a neprimeraný. Prvá návšteva družky Mateja Zemana vo výkone väzby bola umožnená 25. augusta 2020, len 6 dní po tom, ako Matej Zeman v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 po prvýkrát 19. augusta 2020 vypovedal proti obvinenému.

505. Súčasťou hodnotenia vierohodnosti výpovede svedka vo všeobecnosti, a teda aj spolupracujúceho svedka, je okrem iného vysporiadanie sa s rozpormi medzi jeho výpoveďou a výpoveďami iných svedkov, resp. medzi jeho výpoveďou a inými dôkazmi, ale tiež s vnútornými rozpormi v jeho vlastnej výpovedi.

506. Ja pritom nutné prisvedčiť názoru ministra spravodlivosti, že rozpory medzi výpoveďami spolupracujúcich svedkov už boli tak zásadného charakteru, že bez náležitého vysvetlenia, ktoré neposkytol ani súd prvého stupňa, ale ani odvolací súd (na podklade vysvetlenia svedkov), nemohli viesť k záverom, ku ktorým dospel odvolací súd.

507. Odvolací súd na str. 178 anasl. napadnutého rozsudku stručne zosumarizoval rozpory vo výpovediach spolupracujúcich svedkov Mateja Zemana, Mgr. Františka Bohma a JUDr. Ľudovíta Makóa, ku ktorým uviedol, že z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že sa malo jednať o vybavenie nepodania sťažnosti zo strany prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení z väzby Ing. Kudličku, na základe ktorého bol tento z väzby prepustený pri jej nahradení. Je zrejmé, že vzhľadom na odstup času od uvedenej udalosti, ktorá sa stala v júli 2017, si svedkovia nemuseli pamätať danú udalosť presne (svedkovia Zeman, JUDr. Makó a Mgr. Bôhm na túto skutočnosť vo výpovediach aj poukazovali), a to aj s ohľadom na to, že títo svedkovia neprišli do spoločného vzájomného kontaktu ohľadom celého skutkového deja a tiež v tomto ohľade správne poukázal prvostupňový súd na tú skutočnosť, že vybavovanie takýchto vecí, keď potrebovali využiť svoje kontakty na ovplyvňovanie vecí, bolo pre svedkov bežným spôsobom ich fungovania, z čoho vyplýva, že nie je neobvyklé, pokiaľ si presne nepamätali skutočnosti ohľadom svojho konania, resp. že tieto skutočnosti neuvádzali navzájom v úplnej zhode.

508. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že podľa argumentácie súdu prvého stupňa, s ktorého vyjadrením sa odvolací súd stotožnil, svedkovia nemali žiaden konkrétny dôvod, aby opisovali práve túto jedinú udalosť z celej viac ako 16 ročnej praxe obvineného ako špeciálneho prokurátora, keby to nebola pravda a keby sa udalosť nestala, z čoho by bolo možné vyvodiť, že išlo o tak jedinečnú udalosť, ktorá sa svedkom takpovediac „vryla“ do pamäti. V rozpore s tým je ale záver, že hoci je udalosť podľa názoru súdov tak jedinečná, že si na ňu svedkovia pamätajú, už si celkom dobre nepamätajú, ako to celé zbehlo a čo prevzatiu úplatku predchádzalo. Pokiaľ odvolací súd uviedol, že svedkovia neprišli do spoločného vzájomného kontaktu ohľadom celého skutkového deja, nie je to celkom presné vyjadrenie (keďže v skutočnosti nie je zrejmé, kto s kým a kde sa stretol), pretože podľa jednej verzie mali byť spolu Matej Zeman aMgr. František Bohm v Chorvátsku a podľa druhej verzie mali byť spolu Mgr. František Bôhm a JUDr. Ľudovít Makó na Slovensku.

509. Z výpovedí svedka Mateja Zemana vyplývajú viaceré závažné rozpory:

- Na jednej strane svedok tvrdil, že vybavovanie prepustenia Ing. Kudličku z väzby sa riešilo vo štvrtok 20. júla 2017 prakticky obratom, a to telefonicky z Chorvátska, keď Mgr. František Bohm kontaktoval JUDr. Ľudovíta Makóa a zároveň tvrdil, že vec riešil s V R, ktorého kontaktoval po rozhodnutí najvyššieho súdu, pričom muselo ísť práve o rozhodnutie zo 17. júla 2017, pretože svedok uviedol, že k iným žiadostiam Ing. Kudličku o prepustenie z väzby žiadne aktivity nevyvíjal. Stretnutí s V R pritom malo byť niekoľko, a to tak v Trenčíne, ako aj v Bratislave. Svedok však zjavne nemohol byť na dvoch miestach zároveň, keďže v inej časti výpovede potvrdil, že bol od 19. júla 2017 v Chorvátsku, odkiaľ sa mal vrátiť až 23. júla 2017 a informáciu o rozhodnutí najvyššieho súdu obdržal od Petra Barana práve v čase, keď bol v Chorvátsku (pozn. svedok sa mal totiž práve v Chorvátsku rozčuľovať, že sa musí vrátiť na Slovensko, z čoho potom vyplýva, že túto informáciu nemohol dostať pred svojím odchodom do Chorvátska). Výpoveď svedka nekorešponduje s výpoveďami svedkov Mgr. Bôhma a JUDr. Makóa a navyše je aj vnútorne rozporná, pretože svedok k jednej záležitosti, ktorou malo byť vybavovanie prepustenia Ing. Kudličku z väzby, vypovedal o dvoch líniách, a to o jeho stretnutiach s V R a zároveň o jeho aktivite s Mgr. Bôhmom, čo objektívne nemohlo byť možné.

Svedok ďalej v prípravnom konaní vypovedal, že úplatok pre obvineného odovzdal Mgr. Františkovi Bohmovi a Mikulcovi niekde na pumpe, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo v reštaurácii Towers, pričom pri odovzdaní boli Mgr. František Bôhm a JUDr. Ľudovít Makó a zároveň na tom istom hlavnom pojednávaní uviedol, že peniaze odovzdal Mikulcovi a ten ich dal Mgr. Františkovi Bohmovi a ten ich mal dať JUDr. Ľudovítovi Makóovi.

- Mgr. František Bôhm mu peniaze vrátil s odstupom asi 14 dní, čo nezodpovedá výpovedi Mgr. Bôhma, ktorý vypovedal, že mu ich vrátil v ten istý deň.

510. Svedok Matej Zeman si teda odporuje nielen sám vo vlastnej výpovedi, a to dokonca vo výpovedi urobenej v rámci jedného termínu hlavného pojednávania, ale jeho výpoveď nekorešponduje ani s výpoveďou svedka Mgr. Bôhma, s ktorým mal prepustenie Ing. Kudličku z väzby riešiť osobne v Chorvátsku a ani s výpoveďou JUDr. Makóa.

511. Z výpovede svedka Mgr. Františka Bôhma vyplynulo že:

- Vybavovanie prepustenia Ing. Kudličku z väzby trvalo niekoľko dní, počas ktorých sa svedok s JUDr. Makóom stretol 2-3 krát, a to na Slovensku, pričom oslovený mal byť v tejto veci zo strany svedka Zemana v priebehu asi dvoch týždňov pred prepustením Ing. Kudličku z väzby.

Svedok vrátil peniaze Matejovi Zemanovi ešte v ten večer, t. j. v rovnaký deň, ako prevzal od Mateja Zemana obálku so 100.000,- Eur, hoci Matej Zeman tvrdil, že sa tak stalo s odstupom asi 14 dní.

O kontakt na niekoho na USP GP SR ho žiadal svedok Zeman, ktorý však vypovedal, že Mgr. Bôhm sa mu ponúkol sám, keď videl, ako sa rozčuľuje.

512. K uvedenému dovolací súd uvádza, že pokiaľ by výpoveď svedka Mgr. Bôhma mala byť pravdivá, potom vyvracia výpoveď svedka Zemana, a to nielen v mieste, z ktorého mal byť oslovený JUDr. Makó, ale najmä v čase, ktorý malo trvať vybavenie prepustenia Ing. Kudličku z väzby a tiež aj v spôsobe tohto vybavovania (telefonicky vs. osobne). Ďalej je potrebné upozorniť, že pokiaľ by mala byť výpoveď tohto svedka pravdivá, potom musel byť zo strany Mateja Zemana oslovený okolo 7. júla 2017, keďže Ing. Kudlička bol z väzby prepustený 21. júla 2017. Výpovede svedkov Mgr. Bôhma a Zemana sa teda vzájomne vylučujú, a to v podstatných okolnostiach.

513. Takéto rozpory sa už nedajú vcelku, súhrne vysvetliť odstupom času, o to viac, že podľa názoru súdu prvého stupňa malo ísť pre svedkov o Jedinečnú“ udalosť. Preto bolo potrebné sa k jednotlivým vyššie rozvedeným rozporom vyjadriť a vysvetliť, prečo hodnovernosť výpovedí dotknutých svedkov zásadným spôsobom ne/narúšajú.

514. Z výpovede svedka JUDr. Makóa vyplynulo, že prvotný kontakt zo strany Mgr. Bôhma musel byť šesť dní pred osobným stretnutím JUDr. Makóa s obvineným (svedok mal kontaktovať obvineného asi 3-4 dni od požiadavky Mgr. Bôhma a osobne sa s obvineným stretnúť asi 3 dni potom, ako kontaktoval obvineného), lenže pokiaľ by to mala byť pravda, potom Mgr. Bôhm musel JUDr. Makóa kontaktovať už 14. júla 2017, pretože obvinený mal s JUDr. Godžovou komunikovať 20. júla 2017. To by ale znamenalo, že vec sa začala riešiť ešte pred rozhodnutím najvyššieho súdu, keďže ten rozhodol až 17. júla 2017. Uvedený časový úsek šiestich dní pritom zodpovedá vyjadreniu svedka, podľa ktorého ho mal Mgr. Bôhm kontaktovať týždeň pred prepustením Ing. Kudličku z väzby (pozn. uvažujúc o najkratšej dobe, keďže svedok uviedol, že to bol jeden alebo dva týždne).

515. Výpoveď svedka Mateja Zemana tak nekorešponduje s výpoveďami Mgr. Bôhma, ale ani JUDr. Makóa, pokiaľ ide o čas trvania vybavovania tejto veci, miesto jej vybavovania a spôsob jej vybavovania, nehovoriac o tom, že stretnutí medzi Mgr. Bôhmom a JUDr. Makóom malo byť v tejto súvislosti viac (2-3).

516. Na tomto mieste si je nutné ešte uvedomiť, že z odôvodnení rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu (ale napokon aj zo samotnej skutkovej vety) plynie, že v prípade skutku v bode II. 1 napadnutého rozsudku išlo o dve samostatné fázy konania (pozn. interakcia obvineného s prokurátorkou JUDr. Blankou Godžovou ako fáza I. a interakcia obvineného s JUDr. Makóom ako fáza II.). Preto aj keby bolo spoľahlivo preukázané, že sa obvinený zaujímal o kauzu Ing. Kudličku, bez ďalšieho to ale neznamená, že prevzal úplatok.

517. Pritom na podklade výpovedí spolupracujúcich osôb, ktorých výpovede sa rôznia v podstatných okolnostiach bez bližšieho, konkrétneho a presvedčivého vysvetlenia vzniku ich rozporov, nie je možné dospieť k záveru o vierohodnosti výpovede svedka JUDr. Makóa ako jediného dôkazu o tom, že obvinený mal prevziať úplatok, zohľadňujúc aj skutočnosť, že preukázanie priebehu tohto skutku v len jeho fáze I. by zrejme pre vyvodenie trestnej zodpovednosti obvineného samé osebe nestačilo, navyše nijakým spôsobom nepreukazuje priebeh II. fázy tohto skutku.

518. Zároveň je nutné prisvedčiť opodstatnenosti námietok ministra spravodlivosti

aj vo vzťahu k výroku o vine v bode II. 2 napadnutého rozsudku v tom smere,

že vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo preukázané, že obvinený mal prístup k dvom utajovaným písomnostiam, ktoré mal 20. augusta 2020 odovzdať JUDr. Ľudovítovi Makóovi, čo vyplýva z výpovedí svedkov M K, JUDr. Bohdana Čeľovského, Mgr. Michala Stanislava a M M.

Závery súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

519. V stručnosti je nutné uviesť, že dezinterpretáciu výpovede svedkyne

M K súdom prvého stupňa dovolací súd už vyššie rozviedol, každopádne z jej výpovede plynie, že kópie utajovaných písomnosti mimo stanoveného postupu si prokurátor mohol vyhotoviť, len ak si ich od nej vyžiadal a odniesol mimo jej dosah, avšak si nepamätá, že by obvinený od nej pýtal utajované písomnosti vo veciach, ktoré mu neboli pridelené na vybavenie, pričom prejednávaná vec mu pridelená nebola.

520. Svedok JUDr. Bohdan Čeľovský vypovedal, že všetky podnety vyšetrovateľa v utajovanom režime v prejednávanej veci vybavovali iní prokurátori, pokiaľ sa pamätá, JUDr. Pardubský a JUDr. Stanislav.

521. Svedok Mgr. Michal Stanislav vypovedal, že nemá vedomosť o tom, že by niekto vyhotovoval z utajovaného materiálu v prejednávanej veci fotokópie alebo že by sa niekto o tento materiál zaujímal. Podnety na vyhotovenie návrhu na vydanie ITP sú v režime stupňa utajenia „Vyhradené“ osobitným spôsobom uchovávané, čo rieši pani K, ňou poverená referentka alebo službukonajúca referentka. Nahliadnuť do týchto písomností je oprávnený dozorový prokurátor, nadriadený prokurátor, iný prokurátor len so súhlasom nadriadeného.

522. Svedkyňa M M vypovedala, že vybavovala a stále vybavuje poštu (pozn. bežnú - nie utajovaného charakteru), ktorá je doručovaná na ÚŠP GP SR. Stávalo sa, že obvinený chcel niektorý spis vyhľadať a prípadne aj vytlačiť konkrétne písomnosti (pozn. nie utajované, pretože na to nemala svedkyňa kompetenciu), a to aj z vecí, ktoré mu neboli pridelené. Svedkyni meno K nič nehovorí, utajované písomnosti rieši pani K a tieto sa nachádzajú v j ej priestoroch. Obvinený svedkyni nezadával požiadavku vo vzťahu k triedeniu a predkladaniu pošty, ktorá by sa týkala nejakého konkrétneho mena a takúto požiadavku od neho nedostala ani vo vzťahu k Makóoovi.

523. Z výpovedí menovaných svedkov preto nie je možné vyvodiť spoľahlivý záver, že by si obvinený vyhotovil, resp. nechal vyhotoviť kópie utajovaných písomností z trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-164/NKA-ST2-2020, pretože to by najskôr takými písomnosťami musel disponovať, čo však svedkyňa M K nepotvrdila, keď vypovedala, že si nespomína, že by obvinenému predkladala iné vyhradené písomnosti a ani ju nežiadal o súčinnosť v takejto súvislosti v iných, ako jeho vlastných pridelených veciach, pričom obvinený v predmetnej veci nebol dozorovým prokurátorom. Ak teda vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obvinenému boli sprístupnené utajované písomnosti z dotknutej veci, potom je vo vzťahu k výroku o vine obvineného irelevantná úvaha menovanej svedkyne o tom, či by si niektorý z prokurátorov mohol vyhotoviť kópie z takých písomností, pretože svedkyňa nepotvrdila, že by ich obvinenému do dispozície dala, pričom ani z výpovedí svedkov JUDr. Čeľovského a Mgr. Stanislava nie je možné vyvodiť opak, keďže obaja menovaní potvrdili, že listiny v režime stupňa utajenia „Vyhradené“ sa uchovávajú osobitným spôsobom a do dozorového spisu sa nezakladajú a dokazovaním nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by sa dotknuté písomnosti dostali do dispozície obvineného. Skutkové zistenie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, podľa ktorého si obvinený mohol vyhotoviť kópie utajovaných písomností obstojí len v tom smere, že by si ich vyhotoviť síce mohol, avšak len v prípade, ak by sa dostali do jeho dispozície, čó ale z vykonaného dokazovania nevyplynulo a opak nevyplýva ani z výpovede svedkyne Masarykovej, pretože táto síce vypovedala, že sa stávalo, že obvinený chcel niektorý spis vyhľadať a prípadne aj vytlačiť konkrétne písomnosti, a to aj z vecí, ktoré mu neboli pridelené, avšak nemohlo sa jednať o utajované písomnosti, pretože svedkyňa potvrdila, že tieto riešila pani K a nachádzali sa v jej priestoroch.

524. Navyše z listín, ktoré mal v prípade skutku v bode II.2 napadnutého rozsudku obvinený odovzdať JUDr. Ľudovítovi Makóovi, nebola zaistená žiadna z nich, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či nimi JUDr. Ľudovít Makó vôbec niekedy disponoval a o ich existencii, ako aj ich obsahu sa nedozvedel inak. Prvotnú informáciu o tom, že je spolu s ďalšími osobami podozrivý z prípravy vraždy vyšetrovateľa Jána Čurillu, sa totiž JUDr. Ľudovít Makó dozvedel od Norberta Paksiho, ktorý mu mal túto skutočnosť oznámiť a skutočnosť, že je spolu s ďalšími osobami v predmetnej veci odpočúvaný, mu mal oznámiť JUDr. Boris Beňa, ktorý bol za to aj právoplatne odsúdený.

525. A pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedka Mariána Kočnera už do volací súd rozviedol vyššie.

526. V súvislosti s posudzovaním dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb je nutné upriamiť pozornosť aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo 4. augusta 2021, sp. zn. 6 T 88/2021, ktorým bol Csaba Dômôtôr uznaný vinným zo spáchania zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, na uznesenie Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ z 20. júla 2021, sp. zn. ČYS: UIS-171/OISZ-2021, ktorým bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a zároveň podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie Matejovi Zemanovi pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 344 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a iné v podstate na tom skutkovom základe, že jeho výpoveď z 19. augusta 2020 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 mala byť manipulovaná a zároveň sa mal pokúsiť navádzať inú osobu na krivú výpoveď v inej trestnej veci (skutkovo sa síce predmetné uznesenie Úradu inšpekčnej služby netýka skutkov, ktorých spáchanie sa obvinenému kládlo za vinu, avšak aj na podklade dotknutej výpovede Mateja Zemana z 19. augusta 2020 bolo obvinenému vznesené obvinenie), na obsah výpovede kpt. Mgr. Jána Kaľavského, síce z iných trestných konaní, z ktorých má vyplývať, že na manipuláciách výpovedí svedkov sa mali podieľať aj vyšetrovatelia Ján Čurilla a Pavol Durka, ako aj operatívni pracovníci, a to na pokyn menovaných vyšetrovateľov.

527. Dovolací súd nerozporuje závery odvolacieho súdu vtom smere, že žiaden z vyšetrovateľov doposiaľ nebol právoplatne uznaný vinným zo spáchania takého skutku, ktorého podstata by spočívala v manipulácii akéhokoľvek vyšetrovania s tým, že vyššie uvedené rozhodnutia sa týkali manipulácie dôkazov v iných veciach a ani nenaznačuje, že tak vyšetrovatelia postupovali. Rovnako tak si je dovolací súd vedomý svojej vlastnej rozhodovacej činnosti (R 48/2017 -I.), z ktorej okrem iného plynie, že primárne platí prezumpcia súladu postupu štátneho orgánu vrátane orgánov činných v trestnom konaní so zákonom a predpoklad takej zákonnej konformnosti musí byť následne v konaní vyvrátený. Za situácie však, keď dvaja v prejednávanej veci vypočutí svedkovia boli buď odsúdení (svedok Csaba Dômôtôr) alebo im bolo vznesené obvinenie (svedok Matej Zeman) za trestný čin krivej výpovede, aj keď v inej veci, že vyšetrovateľovi (Pavlovi Ďurkovi) bolo vznesené obvinenie pre podozrenie z manipulácie dôkazov, aj keď v inej veci, keď svedok (Matej Zeman) mal byť počas výkonu väzby opakovane navštevovaný vyšetrovateľom, ako aj operatívnymi pracovníkmi, a to bez konkrétneho výstupu z takých návštev, pričom prvýkrát mal vypovedať voči obvinenému po tom, čo ešte v marci 2020 žiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Pavla Ďurku, pretože mu nebol umožnený telefonický a ani osobný kontakt s jeho rodinou, pričom postup vyšetrovateľa označil ako neľudský, drastický a neprimeraný, pričom prvá návšteva družky Mateja Zemana vo výkone väzby bola umožnená 25. augusta 2020, len 6 dní po tom, ako Matej Zeman v konám vedenom pod ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 po prvýkrát 19. augusta 2020 vypovedal proti obvinenému, už podozrenie o možnej manipulácii dôkazov nadobúda určitý racionálny základ, preto bolo potrebné tejto skutočnosti venovať náležitú pozornosť a vysvetliť, prečo ďalšie dokazovanie vrátane vypočutia svedka Mgr. Jána Kaľavského, ktorý mal mať vedomosť o manipulácii dôkazov, v tomto smere už nie je potrebné, pričom len konštatovanie, že vyššie uvedené uznesenia sa týkajú podozrení v iných veciach, nie je postačujúce, a to s ohľadom aj na skutočnosť, že pokiaľ svedok je v inej trestnej veci odsúdený za trestný čin krivej výpovede, prípadne dôvodne podozrivý z trestného činu krivej výpovede v inej trestnej veci, táto skutočnosť môže nasvedčovať jeho určitým sklonom, respektíve ochote (z rôznych dôvodov) pravdu nehovoriť, čo aj v prejednávanej veci znižuje všeobecnou vierohodnosť takéhoto svedka.

528. V nadväznosti na uvedené potom v napadnutom rozsudku absentujú aj úvahy odvolacieho súdu o vierohodnosti spolupracujúceho svedka Mateja Zemana vzhľadom na skutočnosť, že bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu krivej výpovede vo vlastnej trestnej veci a navádzania na krivú výpoveď inej osoby v inom konaní. Argumentácia odvolacieho súdu, že dané uznesenie sa žiadnym spôsobom netýka prejednávanej veci obvineného, neobstojí s ohľadom na už spomínanú zníženú všeobecnú vierohodnosť takéhoto svedka, zvlášť za situácie, keď tento, ako to už bolo vyššie uvedené, bol vo väzbe navštevovaný operatívcami a vyšetrovateľom bez relevantného výstupu a návšteva príbuzných mu bola po prvýkrát umožnená v blízkej časovej súvislosti potom, čo učinil usvedčujúcu výpoveď voči obvinenému, hoci dovtedy mu bola odopieraná.

529. Vo svetle vyššie uvedeného sa potom javí ako opodstatnený aj návrh obvineného na vyžiadanie písomnej informácie z ÚVV ohľadne návštev JUDr. Ľudovíta Makóa, Mgr. Františka Bóhma a Mateja Zemana, keď navyše z uznesenia Úradu inšpekčnej služby z 20. júla 2021, sp. zn. ČVS: UIS-171/OISZ-2021 plynie, že vyšetrovateľ Pavol Durka mal vo výkone väzby 18. augusta 2020 navštíviť Mateja Zemana v čase od 08.15 hod. do 08.55 hod., pričom s Matejom Zemanom nevykonal žiaden procesný úkon a tiež to, že Csaba Dômôtor navštívil v priestoroch NAKA 18. augusta 2020 vyšetrovateľa Pavla Ďurku, pričom jeho návšteva trvala od 11.33 hod. do 17.02 hod. bez toho, aby s ním bol robený akýkoľvek procesný úkon, pritom Matej Zeman osobu Csaba Dômôtôra (ktorého výpoveď má podporovať výpoveď Mateja Zemana) spomenul po prvýkrát vo svojej výpovedi až 19. augusta 2020.

530. Náležitej pozornosti a náležitého vysvetlenia vo vzťahu k dôveryhodnosti spolupracujúcich osôb sa nedostalo ani skutočnostiam spočívajúcim vtom, že i) uznesením Úradu inšpekčnej služby z 18. marca 2022 pod sp. zn. ČVS: UIS - 64/OPOZ-2022 bolo začaté trestného stíhanie z dôvodu podozrenia, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry mali priamo alebo prostredníctvom inej osoby ovplyvňovať a inštruovať osoby vystupujúce v procesnom postavení svedka, a to okrem iných osôb aj JUDr. Ľudovíta Makóa, Mgr. Františka Bôhma a Mateja Zemana, okrem iného aj v trestných veciach vedených pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 a ČVS: PPZ-320/NKA-BA2-2020, v ktorých bol obvineným aj JUDr. Dušan Kováčik, PhD., ii) že uznesením Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ z 13. septembra 2021, sp. zn. ČVS: UIS-352/OISZ-2021 bolo vyšetrovateľovi Pavlovi Ďurkovi vznesené obvinenie pre podozrenie, že mal vykonať výsluch svedka

Csabu Dômôtôra tak, že výpoveď menovaného svedka spísal sčasti podľa seba a nie tak, ako tento svedok vypovedal, a to z dôvodu, aby aj výpoveď tohto svedka potvrdzovala výpoveď svedka Mateja Zemana a takto získaný dôkaz mal predložiť pri väzobnom rozhodovaní o väzobnom trestnom stíhaní v tom čase obvinených JUDr. Ľudovíta Makóa a Mgr. Františka Bôhma (aj keď ostatne spomínané uznesenie bolo v sťažnostnom konaní zrušené s uložením vo veci znovu konať a rozhodnúť a svedok Csaba Dômôtôr sa v predmetnej výpovedi nevyjadroval k stíhanej trestnej činnosti obvineného už samotné podozrenie, že vyšetrovateľ Pavol Durka mal takto postupovať pri vyšetrovaní, mala byť pre odvolací súd signálom pre zvýšenú opatrnosť pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka Mateja Zemana, na čo však odvolací súd rezignoval), iii) a že Mgr. František Bôhm pri výsluchu 28. a 30. septembra 2020 poprel akékoľvek aktivity v prospech údajnej zločineckej skupiny Takáčovci, avšak 15. októbra 2020 vypovedal v pozícii obvineného na základe uznesenia o vznesení obvinenia zo 17. septembra 2020, sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020, pričom v rámci spontánnej časti výsluchu sa vyjadroval aj ku skutočnostiam, ktoré mu vtom čase neboli kladené za vinu, a to konkrétne týkajúcim sa pomoci pri prepustení Ing. Ľubomíra Kudličku z väzby, pritom Mgr. František Bôhm svoju výpoveď v tejto časti začal slovami: „Ku skutku, bodu dva uznesenia...“, hoci skutok v bode 2 uznesenia p vznesení obvinenia (jeho osobe) je právne kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h), písm. j) Trestného zákona a navyše za tento skutok bolo obvinenie vznesené JUDr. Ľudovítovi Makóovi a nie Mgr. Františkovi Bôhmovi a ako skutok 2/ sú označené skutkové okolnosti týkajúce sa prepustenia Ing. Ľubomíra Kudličku z väzby v uznesení o vznesení obvinenia, avšak až z 22. októbra 2020, ktoré 15. októbra 2020, kedy sa k jeho obsahu Mgr. František Bôhm vyjadroval, ešte nemohlo byť vydané.

531. Ak teda bolo spolupracujúcemu svedkovi (Matejovi Zemanovi) aj keď v inej veci vznesené obvinenie pre trestný čin krivej výpovede, bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie, že príslušníci NAKA mali inštruovať a ovplyvňovať aj dotknutého svedka, že vyšetrovateľovi bolo vznesené obvinenie (aj keď zrušené, ale s pokynom konať vo veci, nie konanie zastaviť), že mal síce v inej veci, ale deformovať dôkaz poskytnutý iným svedkom, aby podporoval výpoveď spolupracujúceho svedka (Mateja Zemana) a že ďalší spolupracujúci svedok mal mať vopred k dispozícii uznesenie o vznesení obvinenia týkajúce sa prejednávanej veci pred jeho oficiálnym vydaním, nebolo možné z týchto skutočností plynúce pochybnosti o dôveryhodnosti svedka Mateja Zemana vyvrátiť tvrdením, že ide o skutočnosti týkajúce sa iných vecí, ale bolo potrebné detailne, konkrétne, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vysvetliť, prečo tieto skutočnosti ne/mali vplyv na dôveryhodnosť dotknutého svedka.

532. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že podozreniam o manipulácii dôkazov majúcim určitý racionálny základ bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť (keďže mohli mať zásadný vplyv na dôveryhodnosť vypočutých svedkov) a aj v tomto kontexte dať obvinenému odpoveď na otázku, prečo aj napriek takým podozreniam sú výpovede spolupracujúcich svedkov vierohodné.

533. V súvislosti s potrebou dôsledného posúdenia vierohodnosti spolupracujúcich osôb vyznieva nepresvedčivo konštatovanie odvolacieho súdu o nepotrebnosti výsluchu svedka Petra Barana, ktorým v podstate odôvodnil odmietnutie návrhu obvineného na vykonanie tohto dôkazu.

534. K tomuto svedkovi (P B) odvolací súd uviedol, že nebol podľa výpovede Mateja Zemana priamo zapojený do skutkového deja popísaného v bode II. 1 napadnutého rozsudku a to, že Matej Zeman mal mať určité informácie od neho, nemusí znamenať nutnosť jeho vypočutia, pričom skutočnosť, že P Bmal Matejovi Zemanovi doniesť od J B peniaze, ktoré Matej Zeman použil na úplatok pre obvineného, poprel už svedok J B s tým, že odvolací súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal bez ohľadu na prípadné vyjadrenie P B, keďže z iných vykonaných dôkazov vyplynulo, že Matej Zeman mohol disponovať takou hotovosťou (z predaja nehnuteľnosti na Drotárskej ulici v Bratislave).

535. Odvolací súd však opomenul, že to mal byť práve P B, ktorý mal Mateja Zemana informovať o tom, že najvyšší súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti obvineného Ing. Kudličku o prepustenie z väzby a súdu prvého stupňa prikázal, aby sa zaoberal návrhom obvineného na nahradenie jeho väzby peňažnou zárukou, v tomto smere Matej Zeman vypovedal, že ho kontaktoval P B, ktorý bol blízkou osobou Ing. Kudličku, ktorý mu oznámil, že sudca Hrubala pravdepodobne prijme kauciu 100.000,- Eur, keďže si vyžiadal, aby táto kaucia bola pripísaná na účet súdu a zároveň ho požiadal, či vie vyriešiť aj ÚŠP GP SR, teda kontakt na obvineného, aby vec riešil tak,

ako to sľúbil. Bez ohľadu na predaj pozemku na Drotárskej ulici v Bratislave Matej Zeman vypovedal, že peniaze určené na úplatok za prepustenie Ing. Kudličku mu mal doniesť P B, ktorému ich mal odovzdal J B. Z uvedeného potom vyplýva, že P B naopak bol priamo zapojený do skutkového deja v jeho fáze II.

(t. j. vo fáze, ktorá sa týkala poskytnutia úplatku obvinenému) a bol to práve P B, ktorý by skutkové okolnosti uvádzané Matejom Zemanom vedel potvrdiť alebo naopak vyvrátiť a prispieť tak k posúdeniu vierohodnosti výpovede Mateja Zemana.

536. Dovolací súd pripomína, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku v nadväznosti na výpoveď J , ktorý skutočnosti uvádzané Matejom Zemanom poprel, uviedol, že nepovažoval za potrebné skúmať pôvod peňazí, ktoré boli použité na odmenu pre obvineného. Odvolací súd k pôvodu peňazí použitých na úplatok pre obvineného v napadnutom rozsudku uviedol, že z listinných dôkazov ohľadom predaja nehnuteľnosti na Drotárskej ceste v Bratislave vyplýva, že Matej Zeman mohol disponovať finančnými prostriedkami v danom objeme, keďže nehnuteľnosti sa predávali za kúpnu cenu 1,56 mil. Eur a táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede Ing. Kudličku, ktorý vypovedal, že Matej Zeman mohol voľne disponovať s peniazmi, ktoré mu patrili a stalo sa, že tak urobil aj bez jeho súhlasu aj v období developerského projektu v Starom Meste v Bratislave. Odvolací súd však opomenul, že napriek uvedenému Matej Zeman vypovedal, že peniaze mu mal priniesť P B, ktorému ich mal odovzdať J B, čo je v rozpore so závermi odvolacieho súdu, pretože, ak by Matej Zeman spornou hotovosťou skutočne disponoval, nemusel by mu ju nosiť niekto iný, pritom malo ísť o finančné prostriedky v celkovej výške 100 tis. Eur, ktoré mali byť odovzdané JUDr. Makóovi, ktorý 50 tis. Eur z nich mal odovzdať obvinenému ako úplatok, avšak ak by tento tok peňazí preukázaný nebol, bola by spochybnená vierohodnosť výpovede Mateja Zemana a zároveň by bol spochybnený aj priebeh fázy II. skutkového deja, ktorá jediná z dvoch fáz skutku v bode II. 1 napadnutého rozsudku zakladá trestnú zodpovednosť.

537. S ohľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k názoru, že výpoveď P B mala potenciál preveriť vierohodnosť výpovede Mateja Zemana, ktorý však ostal nevyužitý, keďže súdy bezvýhradne (nekriticky) uverili výpovedi Mateja Zemana.

538. Vo vzťahu k posúdeniu vierohodnosti výpovede JUDr. Ľudovíta Makóa absentuje v napadnutom rozsudku zohľadnenie skutočnosti, že z návrhu vyšetrovateľa zo 17. septembra 2020 na vzatie JUDr. Makóa do väzby v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 vyplýva, že JUDr. Makó v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h), písm. j) Trestného zákona predložil vyšetrovateľovi upravenú zvukovú nahrávku. Táto okolnosť má podľa názoru do volacieho súdu význam pre posúdenie vierohodnosti výpovede takého spolupracujúceho svedka, ktorý mal v priebehu vyšetrovania jeho vlastnej trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní predkladať upravenú (nepravdivú) zvukovú nahrávku, pretože ak mal takým spôsobom už konať, potom je potrebné k jeho výpovediam pristupovať s vyššou mierou obozretnosti (znížená všeobecná vierohodnosť), a to o to viac, že je jediným priamym svedkom trestnej činnosti obvineného uvedenej vskutku v bode II. 1 napadnutého rozsudku.

539. Zhrnúc vyššie uvedené dospel do volací súd k názoru, že ani súd prvého stupňa a ani súd odvolací nevykonali dôslednú previerku hodnovernosti výpovedí spolupracujúcich svedkov, a teda kvality takto podaných svedectiev, na námietky a pochybnosti obvineného v tomto smere neposkytli mu vyčerpávajúcu odpoveď, čo zakladá dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vzhľadom na to, že z hľadiska práva na obhajobu [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] ako imanentnej súčasti spravodlivého procesu súčasťou obsahu tohto základného práva (na spravodlivé konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 209/04, IV. ÚS 350/2014, II. ÚS 449/2015, IV. ÚS 115/2003, II. ÚS 76/2007,1. ÚS 241/2007, IV. ÚS 546/2020, IV. ÚS 156/2022).

540. Najvyšší súd preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušil (ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad) a súdu prvého stupňa prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

541. Týmto rozhodnutím do volacieho súdu sa teda prej ednávaná vec dostala do štádia konania pred súdom prvého stupňa, v rámci ktorého bude Špecializovaný trestný súd povinný o podanej obžalobe avšak iným samosudcom (keďže dovolací súd rozhodol, že vo veci konala a rozhodovala sudkyňa, ktorá mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania) opätovne rozhodnúť, pri súčasnej viazanosti vyššie uvedeným právnym názorom do volacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Trestného poriadku.

542. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie bolo podané len v prospech obvineného JUDr. Dušana Kováčika, PhD., preto bude Špecializovaný trestný súd v ďalšom konaní limitovaní zásadou zákazu „reformatio in peius“ v zmysle § 391 ods. 2 Trestného poriadku.

543. Ďalšie dovolacie námietky nepovažoval najvyšší súd za opodstatnené.

544. Ani dovolací súd dôvody pre vylúčenie prokurátora JUDr. Michala Šúreka z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci nevzhliadol. Pokiaľ dôvodom jeho zaujatosti mala byť skutočnosť, že obvinený ho navrhol vypočuť ako svedka vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby, k tomu je potrebné uviesť, že len samotný takýto návrh pre jeho vylúčenie nestačí. Až za situácie, že by príslušný orgán dospel k záveru, že takýto návrh opodstatnený je a prokurátora je potrebné vypočuť, a preto mu poslal predvolanie na výsluch, by vylúčenie prichádzalo do úvahy. Obvinený totiž nemá právo prokurátora si vyberať, k čomu by pri opačnom prístupe reálne dochádzalo, ak by postačovalo, aby obvinený predložil návrh na vypočutie prokurátora hoci zjavne bezúspešný, neopodstatnený. Obdobne tak ani z prepisu zvukového záznamu z 23. februára 2021, podľa ktorého mal vyšetrovateľ Ján Čurilla vedieť o ovplyvňovaní výpovedí svedkov, a preto mal dôjsť za Šúrekom na začiatku, keď Repa povedal, že idú zadržiavať (Petra Petrova) a rňal povedal, že tento chlapec nám od začiatku pomáha, tohto chlapca nie, nie je možné vyvodiť, že by prokurátor o manipulácii dôkazov vedel, čo nie je možné zo spojenia „tento chlapec nám od začiatku pomáha“ vyvodiť, keďže ho je možné vyložiť aj len tak, že Peter Petrov s políciou riadne spolupracuje, pričom bez ďalšieho nie je možné dospieť k spoľahlivému záveru, že reč je o manipulácii dôkazov.