Určenie výšky škody pri trestnom čine úverového podvodu - uznesenie Najvyššieho súdu SR

Úvodná poznámka:

Nižšie v texte je kompletné znenie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/68/2025 zo dňa 11.02.2026, v ktorom sa najvyšší súd podrobne zaoberal výkladom znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a to najmä momentom dokonania tohto trestného činu, ustaľovaním výšky škody pri tomto trestnom čine (k istine je nutné pripočítať aj úrok; teda škodu by mal tvoriť súčet istiny a dohodnutého alebo obvyklého úroku, avšak už nie aj úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania) a zabezpečením úveru (typicky záložným právom), ktorý podľa najvyššieho súdu slúži len ako prostriedok dosiahnutia náhrady škody a nespôsobuje zánik trestnoprávnej zodpovednosti

Právne vety:

I. Z hľadiska právneho posúdenia a určenia konkrétnej výšky škody ako zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je potrebné vychádzať z toho, že cenu peňažných prostriedkov vyplatených na základe zmluvy o úvere tvorí jednak samotná vylákaná čiastka úveru a súčasne tiež úroky dojednané medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom. Pre účely správneho právneho posúdenia výšky škody je preto v súlade s § 126 ods. 1 Trestného zákona potrebné, aby súdy k samotnej vylákanej čiastke pripočítali aj úrok (predpokladaný zisk úverového veriteľa z poskytnutého úveru). Platí pritom, že pokiaľ výšku úroku nie je možné určiť v momente dokonania trestného činu, prípadne ak dojednaný úrok odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom, resp. zásadám poctivého obchodného styku, výšku úroku (cenu úveru) je potrebné stanoviť na základe sumy, za ktorú sa peňažné prostriedky v poskytnutej výške v čase a mieste činu obvykle poskytujú. V prípade ďalších vážnych pochybností o správnosti takto určenej výšky škody je potrebné výšku škody v zmysle § 126 ods. 3 Trestného zákona určiť na základe odborného vyjadrenia alebo na podklade znalec kého posudku.

II. Čo sa však týka úrokov z omeškania alebo poplatkov z omeškania, tieto predstavujú len formu penalizácie za nesplácanie úveru, pričom nárok na ich vyplatenie vzniká až konaním páchateľa po dokonaní trestného činu, a preto sa na ne pri určení výšky škody relevantnej z hľadiska naplnenia zákonných znakov objektívnej stránky trestného činu úverového podvodu neprihliada. Pokiaľ súdy na takéto príslušenstvo pohľadávky napriek uvedenému prihliadnu, ich právne posúdenie zisteného skutku odporuje ustanoveniam § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 126 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

III. Úmyselne zavinené podvodné konania páchateľa spojené s vylákaním úveru aspoň v malom rozsahu budú vždy trestné bez ohľadu na to, či páchateľ poskytol úverovému veriteľovi dostatočné zabezpečenie poskytnutého úveru spôsobilého naplniť svoju uhradzovaciu funkciu. Zabezpečenie úveru podľa najvyššieho súdu slúži len ako prostriedok dosiahnutia náhrady škody po dokonaní trestného činu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č . R 9/2005), pričom pre vznik trestnej zodpovednosti páchateľa postačuje aj to, ak jeho úmysel v čase spáchania trestného činu smeruje len k dočasnému úbytku na majetku úverového veriteľa.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/68/2025 zo dňa 11.02.2026

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudc ov JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom 11. februára 2026 v Bratislave v trestnej vec i obvineného F.. K. S.Á., pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/108/2020, z 21. septembra 2022

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného F.. K. S.V. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/48/2014, z 15. mája 2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystric i, sp. zn. 3To/108/2020, z 21. septembra 2022, bol obvinený F.. K. S. uznaný za vinného zo spác hania obzvlášť závažného zloč inu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že:

ako štatutárny orgán spol. V. - L., s. r. o. J. Č.. XXXX, H.Ľ. U., požiadal dňa 04.06.2010 Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a. s., ďalej len SZRB, a. s., so sídlom Š. XX, G. o poskytnutie priameho úveru vo výške 1.400.000,- Eur, pričom v podanej žiadosti uviedol, že spol. V.-L., s. r. o. neeviduje žiadne záväzky po lehote splatnosti voči vybraným veriteľom, a to napriek tomu, že táto mala v č ase podania predmetnej žiadosti voč i Daňovému úradu Košic e, kontaktné miesto H.Á. U., dlh na dani zo závislej č innosti - preddavku a dani zo závislej č innosti - zrážkovej dani vo výške 9.799,16 Eur, voči Soc iálnej poisťovni, pobočka Y., dlh na povinnom poistnom v celkovej výške 30.351,10 Eur, voči Union zdravotnej poisťovni, a. s. dlh na poistnom za zamestnanc ov a za zamestnávateľa vo výške 407,52 Eur, voči VŠZP, a. s. dlh na zdravotnom poistení v celkovej výške 4.752,36 Eur, voči Dôvere, zdravotnej poisťovni, a. s. dlh na poistnom za zamestnancov a za zamestnávateľa vo výške 137,62 Eur, následne postupne predkladal SZRB, a. s. doklady potrebné k sc hváleniu úveru, a to potvrdenie Soc iálnej poisťovne, poboč ka Y. z 13.09.2010 o neevidovaní pohľadávky voč i zamestnávateľovi spol. V.-L., s. r. o. na poistnom, penále a pokút, potvrdenie OTP Banky Slovensko, a. s. poboč ka H. U. z 16.09.2010, že spol. V.-L., s. r. o. nemá žiadne záväzky po lehote splatnosti, podporné stanovisko vydané Banskobystrickým samosprávnym krajom z 07.07.2010 pod č íslom XXXX/XXXX/ODDSV-XXX k projektu DSS a DD Pokojný prístav neziskovej organizác ie S., n. o. a Súhlasné stanovisko vydané

Košic kým samosprávnym krajom z 26.08.2010 pod číslom XXXX/XXXX-V.-XXXXX k realizác ii projektu DSS a DD Pokojný prístav neziskovej organizác ie S., n. o., a to i napriek tomu, že mal vedomosť o ic h nepravosti a nepravdivosti údajov v nic h uvádzanýc h, nakoľko samotné inštitúcie popreli vystavenie takýc hto dokladov a pravosť v nic h uvádzaných údajov, pričom na podklade takto predloženýc h dokladov dňa 22.10.2010 v V. N. obv. F.. K. S. konajúc v mene spol. V.-L., s. r. o. v postavení dlžníka uzatvoril úverovú zmluvu č íslo XXXXX/XXXX so SZRB, a. s., ktorej účelom bolo financovanie rekonštrukc ie nehnuteľností, a to budovy zdravotníc keho zariadenia v Č. J. Y., areálu bývalýc h kasární v Č. J. Y., Č. G. a bytového domu v E., následne zabezpeč il vyhotovenie faktúr od podnikateľského subjektu M. M., ako dodávateľa pre spol. V.-L., s. r. o. ako odberateľa za dodanie stavebného materiálu, a to faktúry č íslo XXXXXXXXX s dátumom vystavenia 28.10.2010 na sumu 651.519,70 Eur, faktúry číslo XXXXXXXXX s dátumom vystavenia 18.11.2010 na sumu 480.807,21 Eur a faktúry č íslo XXXXXXXXX s dátumom vystavenia 15.12.2010 na sumu 267.673,10 Eur, na ktorýc h bol ako úč et dodávateľa podnikateľského subjektu Z. M. M. uvedený osobný účet M. M., nar. XX.XX.XXXX, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB, a. s., pričom pokyn na zriadenie predmetného účtu dal M. M.U. F.. K. S., a to i napriek tomu, že k dodaniu tovaru na základe uvádzaných faktúr reálne nedošlo a následne v mene spol. V.-L., s. r. o. predložil SZRB, a. s. predmetné faktúry ako podklady k Požiadavkám na termín a čerpanie úveru zo dňa 11.11.2010 na sumu 651.519,70 Eur zo dňa 29.11.2020 na sumu 480.807,21 Eur a zo dňa 17.12.2010 na sumu 267.673,10 Eur, čím deklaroval splnenie podmienok na čerpanie úveru, pričom na podklade predloženýc h požiadaviek na termín a čerpanie úveru boli SZRB, a. s. uvoľnené finanč né prostriedky v požadovanýc h sumác h v c elkovej výške 1.400.000,- Eur, a to na účet vedený v ČSOB, a. s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého majiteľ M. M.U. takto poukázané finanč né prostriedky následne vybral v hotovosti a odovzdal ic h F.. K. S., č ím spôsobil spol. SZRB, a. s. G., škodu vo výške 1.476.380,13 Eur.

Za to bol obvinenému F.. K. S.Á. uložený podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c ) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil oc hranný dohľad vo výmere 2 (dvoc h) rokov a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Slovenskú záruč nú a rozvojovú banku, a. s. odkázal s celým nárokom na náhradu škody na c ivilný proc es.

Krajský súd ďalej o odvolaní prokurátora rozhodol tak, že ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Proti označ enému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníc tvom obhajc u dovolanie s poukazom na dovolac í dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolac í súd nemôže skúmať a meniť].

Obvinený v dovolaní uviedol v podstate nasledovné:

„Prvou námietkou je skutočnosť nenaplnenia objektívnej stránky trestného činu, za ktorý som bol odsúdený. Podľa môjho názoru rozsudkami súdov nižšej inštanc ie nie je ustálené, kedy v podstate vzniká škoda trestným č inom úverového podvodu, či teda momentom vyplatenia peňazí bankovou inštitúc iou alebo až ic h nesplác aním. Judikatúra v tomto smere nie je úplne totožná, avšak ja sa prikláňam k názoru, ktorý je priaznivejší pre posúdenie môjho konania v trestnom konaní, pričom mám za to, že aj v prípade, ak sú k dispozíc ii rôzne judikované výklady, súdy sú povinné aplikovať ten výklad, ktorý je pre páchateľa priaznivejší v zmysle zásady „v poc hybnostiac h v prospec h obvineného“ (in dubio pro reo). Za relevantný v zmysle vyššie uvedené považujem výklad, ktorý uvádza, že pri danom trestnom č ine nevzniká škoda už vylákaním úveru (za predpokladu, že úver riadne spláca), ale až nesplác aním jednotlivých splátok, lebo kritériá na vylákanie úveru a spôsobenie škody musia byť naplnené súč asne.

Čo sa týka druhého argumentu podporujúc eho dovolací dôvod, namietam nenaplnenie subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu [...] Ak až po uzatvorení zmluvy o úvere vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť tento záväzok a ktoré nemohol v č ase uzatvárania zmluvy ani predvídať, ak inak bol v tom č ase sc hopný záväzok splniť alebo, ak síce bol schopný peniaze vrátiť v dohodnutej lehote, ale z rôznyc h dôvodov vrátenie peňazí odkladal alebo dodatoč ne konal s úmyslom peniaze vôbec nevrátiť, potom jeho konanie nemožno považovať za trestný č in úverového podvodu (R 54/1967). Rovnako poukazujem na iné závery z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, v rámc i ktorýc h je ustálené, že podvod vylákaním pôžič ky predpokladá úmysel pác hateľov už v čase uvádzania do omylu finančné prostriedky podvedenému nevrátiť, pripraviť ho o ne, a to práve vyvolaným omylom ho na majetku poškodiť. Ďalšie rozhodnutie R 93/2002 uvádza, že subjektívnu stránku trestného č inu úverového podvodu v prípade konania, ktoré má prvky vylákania úveru treba skúmať aj z toho hľadiska, č i úverová zmluva opretá a zabezpeč ovaná zmluvne zriadeným záložným právom k nehnuteľnostiam je veriteľom reálne vymožiteľná alebo iba fiktívna, pretože záložné právo má dve funkcie: (i) zabezpečovac iu, ktorá má viesť dlžníka k tomu, aby pohľadávku dobrovoľne a vč as splnil, inak si ju veriteľ môže uspokojiť zo zálohu a (ii) uhradzovaciu, ktorá veriteľa oprávňuje na to, aby si svoju pohľadávku uhradil zo zálohu, podporne aj právny názor Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6To/38/2001. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Najvyšší súd SR spoc hybňuje naplnenie subjektívnej stránky úmyselného zavinenia vo vzťahu k možnosti spôsobiť škodu veriteľovi, ak je pohľadávka zabezpečená napr. záložným právom a to aj v prípadoc h, v ktorýc h inak došlo k uvedeniu do omylu. [...] bolo nepoc hybne preukázané, že ja dovolateľ som záložnými zmluvami predmetný úver zabezpeč il v hodnote niekoľkonásobne vyššej (c c a 600násobne vyššej) ako bola samotná suma úveru [...] Od poč iatku teda bol úver zabezpečovaný reálnym, z hľadiska rozsahu a výšky dostatočným zabezpeč ením (nehnuteľnosťami), z ktorýc h by v prípade nesplácania došlo k uspokojeniu pohľadávky úverového veriteľa. Išlo nie len o dostatoč né, ale aj o mnohonásobne prevyšujúc e zabezpečenie zabezpeč ovanej pohľadávky, ktoré nie je len fiktívne a od počiatku vyluč uje úmysel vo vzťahu k podvodnému konaniu.

Ide o taktiež ustálený právny názor nižšíc h súdov, že ja ako dovolateľ som bol tou osobou, ktorá predkladala jednotlivé podklady do banky, o ktorých som mal mať vedomosť, že sú nepravdivé. [...] Skutočnosť, že som ako dovolateľ bol žiadateľom predmetného úveru a mal som teda vedieť o tom, že niektoré z predkladaných dôkazov nie sú pravdivé neobstojí, pretože z trestnoprávneho hľadiska ide o nevedomú nedbanlivosť (v konštrukcii nevedel, ale vedieť mal a mohol) a nedbanlivostné zavinenie vylučuje trestnú zodpovednosť za úmyselný trestný čin. Rovnako nie je možné vyvodzovať zodpovednosť voči mne ako dovolateľovi v tom kontexte, že som neurobil také opatrenia, ktoré by viedli ku nesc hopnosti splác ania tohto úveru aj naďalej. [...] Uvedené podporuje aj výsluc h svedkov zamestnancov poškodenej osoby, ktorí uviedli, že osobu mňa dovolateľa poznali z minulosti a vedeli, že mám tolerovateľnú platobnú disc iplínu. Rovnako nezanedbateľná je aj skutočnosť, že ja dovolateľ som uhradil 24 splátok z čerpaného úveru (prostredníc tvom obc hodnej spoloč nosti). Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by môj úmysel smeroval k tomu, aby som poškodil spoločnosť, primeranie uznesenie NS ČR zo dňa 19.10.2010 sp. zn. 5Tdo 1138/2010. Je logic ké, že ja ako štatutár žiadateľa o úver som poveril zabezpeč ovaním jednotlivýc h podkladov potrebných pre posúdenie úveru aj zamestnancov spoloč nosti napr. z oddelenia ekonomic kého alebo personálneho. Táto skutoč nosť sa týka najmä prehlásení resp. potvrdení zo Sociálnej poisťovne o neexistencii nedoplatkov. Nepovažujem teda za správny právny názor súdov nižšej inštanc ie, že ako štatutárny orgán spoločnosti som mal povinnosť pred uzavretím úverovej zmluvy zistiť, č i skutoč ne moja spoločnosť nedlhuje jednotlivým inštitúc iám a túto skutočnosť som bol povinný si overiť pred uzavretím zmluvy, čo som však neurobil [...] ja ako dovolateľ som nemal žiadny dôvod, aby som tieto skutočnosti preveroval v dotknutýc h inštitúciách ešte duplic itne nejakým osobným dopytom. Navyše, mnohé z vyžiadanýc h listín, ofic iálnou c estou, môžu mať povahu verejnej listiny, ktorej obsah nie je možné rozporovať, t. j. nemal a ani som nemohol mať vedomosť, že vyžiadané podklady a predkladané podklady nie sú pravdivé. O absencii mojej vedomosti vypovedali aj svedkyne z personálneho/úč tovného oddelenia, ktoré o existenc ii nedoplatkov nemali taktiež vedomosť a o tejto skutoč nosti ma ako konateľa informovali v najlepšej viere. Na tomto základe namietam, že absentuje aj naplnenie znaku subjektívnej stránky stíhaného trestného č inu pokiaľ ide o konštatác iu predloženia podkladov, ktoré boli pravdivé, nakoľko o ic h nepravdivosti som nevedel a ani som to nemal a nemohol vedieť.

Ďalej poukazujem aj na fakt, že 01.08.2025 vydal SD EÚ (Veľká Komora) v Luxemburgu rozhodnutie vo vec i Baji Transs s. r. o., C 544/23, vzťahujúc e sa prejudic iálnej otázke položenej Najvyšším správnym súdom SR. Prejudic iálne konanie sa v zásade týkalo výkladu čl. 49 ods. 1 poslednej vety a č lánku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a teda ťažiskovo, č i je možné priaznivejšiu úpravu z pohľadu páchateľa použiť aj v čase, kedy sa koná o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. po právoplatnosti súdneho rozhodnutia. [...] poukazujem aj na to, že v zmysle aktuálnej úpravy by už nešlo ani o obzvlášť závažný zloč in, ale len o zloč in.“

Obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona napadnutým rozsudkom krajského súdu a rozsudkom okresného súdu v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, § 8 Trestného zákona, § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona úč inného do 5. augusta 2024 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku, a aby zrušil rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor, pričom uviedol v zásade nasledovné:

„K argumentác ii ods. S. k naplneniu zákonnýc h znakov trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Tr. zák. uvádzam, že predmetný trestný č in bol spác haný v momente, keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty, a to tak po stránke objektívnej, ako i po stránke subjektívnej a vo vzťahu k následku ide o moment vzniku škody, za ktorý je nutné považovať č asové súvislosti, kedy banka na základe úverovýc h zmlúv obvinenému vyplatila tam deklarované sumy. Vtedy vznikla peňažnému ústavu škoda a u obvineného došlo k obohateniu, keď uvedeniu do omylu predc hádzalo okamihu uzavretia úverovej zmluvy. Ako už bolo v rozsudkoc h prvého i druhého stupňa dostatoč ne jasne a výstižne vyjadrené, ku všetkým týmto jednotlivým objektívnym znakom skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Tr. zák. smeroval aj úmysel obvineného, ktorý bol daný vo forme úmyslu nepriameho aj vo vzťahu k vzniku uvedenej škody. V smere aplikovanej argumentác ie dovolateľa akc entujem uznesenie Najvyššieho súdu č eskej republiky Českej republiky sp. zn. 8Tdo 51/2004, ktorý vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že trestný č in úverového podvodu je dokonaný už tým, že banka vyplatí páchateľovi úver na podklade nepravdivých skutoč ností, a to bez ohľadu na to, že páchateľ poskytol banke za úč elom zaistenia svojic h záväzkov záloh, ktorého hodnota je rovnaká alebo dokonc a vyššia ako výška poskytnutého úveru. Záložné právo totiž aj v prípade speňaženia zálohu slúži len ako náhrada škody, ktorá už bola spôsobená dokonaným trestným č inom úverového podvodu. Tieto závery platia obdobne aj vtedy, ak bol podvodne vylákaný úver zabezpeč ený za použitia iných zaisťovac íc h inštitútov ako zaistením nehnuteľnosti (napríklad ručením a podobne). Vyc hádza sa tu z toho, že k realizácii záložného práva nedoc hádza automatic ky vždy v súvislosti so vznikom záväzku, ale až vtedy, ak nie je riadne a vč as záväzok uhradený, pretože záložné právo predstavuje len možnosť vynútiť si od dlžníka splnenie povinnosti. Možno podporne použiť aj obdobný prípad, keď pri trestnom č ine krádeže je spôsobenou škodou c elá skutoč ná hodnota odc udzenej vec i, a to aj v prípade, ak pác hateľ dá namiesto odc udzenej veci inú vec rovnakého druhu (judikatúra R 2/1963). Naviac predmetom č innosti bánk je obchod s peniazmi a nie obc hod so založenými nehnuteľnosťami, ktoré získavajú pri nesplatenýc h úveroc h. Banky preto obvykle pristupujú k realizác ii záložného práva až v krajnýc h prípadoc h, pretože prioritne požadujú úhradu v peňažnom plnení.

V nadväznosti na argumentáciu dovolateľa vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 uvádzam, že tento rozsudok vo vec i BAJI Trans predstavuje rozsudok vo veci správneho trestania. Zhrnúc dovolac iu argumentáciu, ktorá je v podstate založená na namietaní aplikác ie dotknutýc h ustanovení Trestného zákona je argumentác ia dovolateľa podľa obžaloby irelevantná, kedy ju možno označ iť i ako nepochopenie objektívnej stránky a subjektívnej stránky trestného č inu úverového podvodu podľa § 222 Tr. zák.“

Prokurátor navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c ) Trestného poriadku.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolac í (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné podmienky na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou oprávnenou na podanie dovolania [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], prostredníc tvom obhajc u (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), podané dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že je zrejmé, že dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku nie sú splnené.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, prič om nielen z označ enia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýc hkoľvek poc hybení súdov, ale len týc h najzávažnejšíc h - mimoriadnyc h - proc esných a hmotnoprávnyc h c hýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skonč ená. Predstavuje tak výnimoč ný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je zárukou stability právnyc h vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe poníma jeho faktic kú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Preto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolac íc h dôvodov - striktne obmedzené, aby sa potenciálne ,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámc i konania pred dovolac ím súdom ďalšia riadna opravná inštanc ia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikc iou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolac í súd nemôže skúmať, ani meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný č in, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného č inu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného č inu upravenú v Trestnom zákone, prič om len opač ný prípad (nesprávna subsumpc ia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie posúdenie trestnosti č inu a tiež uloženie trestu v rozpore s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlč anie trestného stíhania), nesprávne použitie nepriaznivejšej právnej úpravy v neprospec h páchateľa (§ 2 ods. 1 Trestného zákona), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoloč ného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod..

+ + +

K znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu najvyšší súd poznamenáva, že dovolateľ s poukazom na naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku v podstate namietal, že súdmi nižšíc h stupňov konštatované naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, nakoľko konajúc e súdy nesprávne vyhodnotili právnu otázku, kedy pri trestnom č ine úverového podvodu vzniká škoda. Podľa názoru dovolateľa súdy nižších stupňov pri konštatovaní naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu nesprávne vychádzali z predpokladu, že škoda vzniká momentom vyplatenia peňazí veriteľom dlžníkovi alebo inej ním urč enej osobe, prič om podľa dovolateľa pri tomto trestnom č ine môže škoda vzniknúť až nesplác aním poskytnutého úveru.

Proc es skúmania naplnenia znakov základnej a kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného č inu na podklade zisteného skutkového stavu je z hľadiska myšlienkového postupu súdu a orgánov č innýc h v trestnom konaní subsumpc iou (alebo podradením) zisteného a ustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Podradenie skutkovýc h zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, a preto najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ obvinený v dovolacom konaní namieta nesprávne podradenie zisteného skutku pod zákonné ustanovenie § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona z dôvodu nesprávnyc h právnych úvah súdov nižších stupňov ohľadne naplnenia jedného zo zákonnýc h znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, jedná sa o otázku právnu (a nie skutkovú), prič om jej nesprávne právne posúdenie za súč asného splnenia ďalšíc h zákonnýc h podmienok (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku, resp. § 385 ods. 2 Trestného poriadku) je vo svojej podstate spôsobilé naplniť dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Po nahliadnutí do napadnutýc h rozsudkov súdov nižšíc h stupňov dovolac í súd zistil, že okresný a krajský súd pri urč ovaní momentu vzniku škody a jej výšky pre účely subsumovania zisteného skutku pod konkrétnu skutkovú podstatu podľa osobitnej č asti Trestného zákona vyc hádzali z pomerne zmätočnýc h právnyc h úvah. V ic h rozsudkoc h totižto možno identifikovať zrejmý nesúlad medzi výškou škody uvedenou v skutkovej vete odsudzujúc eho rozsudku súdu prvého stupňa a právnymi úvahami oboc h súdov vyjadrenými v odôvodneniach dovolaním napadnutýc h rozsudkov.

Súd prvého stupňa v odsudzujúc om rozsudku v skutkovej vete vyjadril, že obvinený svojím konaním spôsobil poškodenému škodu vo výške 1.476.380,13 eur (škoda veľkého rozsahu). Pri urč ení momentu vzniku škody a jej výšky ako obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona okresný súd zjavne vychádzal z prehľadu pohľadávky poškodeného vystavenej k 16. októbru 2013. Výšku škody potom urč il ako súč et splatnej č asti istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, ostatného príslušenstva a č asového rozlíšenia za súč asného odpočítania do 16. októbra 2013 uhradenej časti istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatného príslušenstva (porovnaj č. l. 520 vyšetrovacieho spisu).

V rozpore s výškou škody známou zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku, v ktorej bolo zjavne zohľadnené aj poč iatočné č iastoč ného splácanie úveru úverovým dlžníkom, súd prvého stupňa následne v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že poč iatočné splácanie úveru nemá žiadny vplyv na naplnenie formálnyc h znakov úverového podvodu, nakoľko tieto okolnosti nastali až po dokonaní trestného č inu (viď str. 19. rozsudku súdu prvého stupňa). Na predmetnú právnu úvahu nadviazal vo svojom rozsudku aj odvolací súd, podľa ktorého na trestnosť činu podľa § 222 Trestného zákona postač uje, ak pác hateľ uvedie iného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré nie sú v súlade so skutoč nosťou, a tak od neho vyláka úver (porovnaj str. 10 rozsudku odvolac ieho súdu).

Dovolac í súd v súlade s platným a účinným právnym stavom (porovnaj § 371 ods. 7 Trestného poriadku) a ustálenou judikatúrou (porovnaj R 49/2013) zdôrazňuje, že len nesprávnosť právnyc h úvah uvedenýc h v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je dôvodom na konštatovanie naplnenia dovolac ieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ak skutková veta výroku o vine zodpovedá použitej právnej kvalifikác ii. Z tohto dôvodu sa najvyšší súd ďalej nezaoberal správnosťou namietanýc h právnyc h úvah obsiahnutýc h v odôvodneniac h napadnutých rozsudkov a z hľadiska správnosti právneho posúdenia zisteného skutku na podklade dovolateľom nastolenej právnej otázky preskúmal len právne závery súdov nižších stupňov vyjadrené skutkovou vetou rozsudku súdu prvého stupňa.

K právnej otázke týkajúcej sa momentu dokonania trestného činu úverového podvodu, a teda konkrétne č i škoda pri tomto trestnom čine vzniká už vylákaním úveru alebo až nesplác aním splátok, dovolací súd najskôr vo všeobec nosti a následne aj konkrétne uvádza nasledovné.

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona obsahuje dva alternatívne uvedené druhy konaní páchateľa a to:

- vylákanie úveru od iného tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru;

- vylákanie zabezpečenia úveru od iného tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splác anie úveru,

a jeden konkrétny následok, a to:

- spôsobenie aspoň malej škody na majetku poškodeného - podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona úč inného do 5. augusta 2024 škody prevyšujúc ej 266,- eur.

Pokiaľ má byť skutok právne kvalifikovaný v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona tak, ako tomu bolo v prípade dovolateľa, je ďalej nevyhnutné, aby následkom jedného z dvoch alternatívne vymedzenýc h konaní bolo spôsobenie ťažšieho následku vyjadreného v tejto kvalifikovanej skutkovej podstate. V predloženej trestnej veci bolo teda potrebné, aby páchateľ svojim konaním spôsobil na majetku poškodeného (veriteľa) škodu veľkého rozsahu - podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona úč inného do 5. augusta 2024 škodu prevyšujúcu 133.000,- eur.

Zohľadňujúc vyššie uvedené najvyšší súd dáva do pozornosti, že z pohľadu trestného práva hmotného je úverový podvod poruchovým trestným činom. Je tomu tak z dôvodu, že samotné konanie páchateľa spôsobom opísaným v skutkovej podstate za súčasného ohrozenia majetku veriteľa alebo ruč iteľa bez toho, aby došlo k vzniku aspoň malej škody nemožno považovať za dokonanie trestného činu v dôsledku nenaplnenia zákonom predpokladaného následku ako obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného č inu. Pre dokonanie trestného činu úverového podvodu je preto nevyhnutné, aby došlo aj k následku (poruc he), ktorým je v základnej skutkovej podstate vznik aspoň malej škody na majetku poškodeného.

Čo sa týka určenia konkrétneho momentu, kedy doc hádza k Trestným zákonom predpokladanému následku (poruc he) a tým aj k dokonaniu trestného č inu úverového podvodu, najvyšší súd sa nestotožňuje s právnym názorom dovolateľa, podľa ktorého v prípade prvého z dvoc h alternatívne vymedzených konaní pác hateľa doc hádza k dokonaniu trestného č inu úverového podvodu až nesplác aním splátok.

Dovolac í súd v tejto súvislosti na rozdiel od dovolateľa zastáva názor, že trestný č in úverového podvodu je dokonaný momentom vyplatenia úveru do dispozíc ie dlžníka alebo inej ním označenej osoby, nakoľko už v tomto momente, bez ohľadu na ďalší postup úverového dlžníka, možno konštatovať naplnenie všetkýc h znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu vrátane vzniku škody na majetku poškodeného - veriteľa (samozrejme za predpokladu, že vzniknutá škoda prevyšuje hranic u malej škody podľa Trestného zákona). K tomu sa žiada poznamenať, že už momentom vyplatenia úveru do dispozíc ie dlžníka alebo inej ním urč enej osoby (č erpanie úveru) dochádza k reálnemu úbytku na majetku poškodeného zodpovedajúc emu legálnej definícii škody podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona (k tomu porovnaj aj 5Tdo/18/2016).

Najvyšší súd vyššie uvedený právny názor zastáva predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že teleologic kým výkladom ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona a ďalších naň nadväzujúc ic h ustanovení (kvalifikované skutkové podstaty) možno dospieť len k takému záveru, že úč elom ustanovenia tohto trestného činu do Trestného zákona je postihnúť všetky podvodné zásahy žiadateľov o úver do vlastníc keho práva úverovýc h veriteľov spôsobujúc e v aspoň malom rozsahu tak dočasný, ako aj trvalý úbytok na ic h majetku.

Zmenšenie majetku úverového veriteľa v dôsledku podvodného konania pác hateľa nemôže z hľadiska posúdenia trestnej zodpovednosti pác hateľa sanovať ani následný vznik pohľadávky úverového veriteľa voči úverovému dlžníkovi, pretože takáto transformác ia č asti majetku úverového veriteľa na pohľadávku sa vo svojej podstate deje proti vôli úverového veriteľa konajúceho v omyle vyvolanom žiadateľom o úver, ktorého súhlas s takouto transformáciou bol získaný len na základe podvodného konania. Rovnako z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa je bez akéhokoľvek významu následné riadne splácanie pohľadávky veriteľa úverovým dlžníkom, ktoré nastáva až po dokonaní trestného č inu, prič om platí, že takéto splác anie úveru po jeho poskytnutí môže byť relevantné už len z hľadiska priznania konkrétnej výšky náhrady škody v adhéznom, resp. civilnom konaní.

Pre potvrdenie správnosti vyššie uvedenýc h právnyc h záverov najvyšší súd uvádza, že kľúč ovým objektom trestného č inu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona je oc hrana vlastníc keho práva úverového veriteľa. Ak žiadateľ o úver klame, uvádza nepravdivé údaje alebo predkladá nepravdivé, pozmenené alebo sfalšované doklady, koná tak z dôvodu, aby úverový veriteľ v mylnej predstave o skutoč nom stave vec i poskytol buď priamo dlžníkovi alebo inej ním označ enej osobe finančné prostriedky v ním žiadanej výške, ktoré by mu za štandardnýc h okolností pre nesplnenie podmienok na poskytnutie úveru alebo na splác anie úveru nemohli byť vyplatené.

Páchateľ trestného č inu úverového podvodu takýmto podvodným konaním jednak nežiaduc o obmedzuje kontraktačnú slobodu úverového veriteľa, keďže mu de fac to znemožňuje vybrať si spoľahlivého zmluvného partnera na uzavretie dotknutého obc hodnoprávneho alebo obč ianskoprávneho záväzkového vzťahu, a zároveň tiež takýmto podvodným konaním vo všeobecnosti neprijateľne zvyšuje riziko na strane veriteľa ohľadne ďalšieho neplnenia zmluvnýc h povinností zo strany úverového dlžníka (významné ohrozenie dodržiavania zásady pacta sunt servanda uplatňovanej v záväzkovo právnyc h vzťahoch). V predloženej trestnej veci bez právneho významu nie je ani to, že podvodné konania podnikateľov pri získavaní úverov majú deformač ný účinok na samotné podnikateľské prostredie, kedy z úveru profitujúc i podnikateľ konajúc i podvodne získava v rámc i hospodárskej súťaže neoprávnenú výhodu oproti iným podnikateľom konajúcim pri žiadosti o úver čestne a transparentne.

S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že súdy nižšíc h stupňov v trestnej veci dovolateľa nesprávne právne posúdili moment dokonania trestného činu úverového podvodu spáchaného obvineným. O tom svedč í predovšetkým skutočnosť, že v rámci zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu nesprávne zohľadnili aj počiatoč né č iastoč né splác anie úveru, ktoré však nastalo až po dokonaní trestného č inu. Takéto právne posúdenie zisteného skutku odporuje úč elu ustanovení § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona a § 124 ods. 1 Trestného zákona.

Pri hodnotení významu identifikovaného nesprávneho právneho posúdenia dovolateľom nastolenej právnej otázky zo strany súdov nižšíc h stupňov nemožno obísť ani súvisiacu právnu otázku, a to v akej výške vzniká škoda relevantná z hľadiska naplnenia následku ako obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty úverového podvodu. Aplikác ia správnyc h právnyc h úvah pri zodpovedaní tejto právnej otázky je relevantná jednak z hľadiska správneho podradenia zisteného skutku pod základnú skutkovú podstatu trestného č inu úverového podvodu, ako aj z hľadiska jeho správneho podradenia pod ďalšie kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného č inu. Pre správne urč enie výšky škody pri trestnom č ine úverového podvodu je potrebné na zistený skutkový stav aplikovať nasledovné hmotnoprávne ustanovenia Trestného zákona.

Podľa § 126 ods. 1 Trestného zákona pri určení výšky škody sa vyc hádza z c eny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste č inu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vyc hádza sa z účelne vynaloženýc h nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie vec i do predošlého stavu.

Podľa § 126 ods. 3 Trestného zákona ak nemožno urč iť výšku škody, prospec hu, hodnoty vec i, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty vec i, rozsahu č inu alebo takto urč enej ujmy, určí sa výška škody, prospec hu, hodnoty veci, rozsahu č inu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znalec kého posudku.

Z hľadiska právneho posúdenia a určenia konkrétnej výšky škody ako zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu je potrebné vyc hádzať z toho, že cenu peňažnýc h prostriedkov vyplatenýc h na základe zmluvy o úvere tvorí jednak samotná vylákaná č iastka úveru a súč asne tiež úroky dojednané medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom. Pre úč ely správneho právneho posúdenia výšky škody je preto v súlade s § 126 ods. 1 Trestného zákona potrebné, aby súdy k samotnej vylákanej č iastke pripoč ítali aj úrok (predpokladaný zisk úverového veriteľa z poskytnutého úveru). Platí pritom, že pokiaľ výšku úroku nie je možné určiť v momente dokonania trestného činu, prípadne ak dojednaný úrok odporuje všeobec ne záväzným právnym predpisom, resp. zásadám poc tivého obc hodného styku, výšku úroku (cenu úveru) je potrebné stanoviť na základe sumy, za ktorú sa peňažné prostriedky v poskytnutej výške v č ase a mieste č inu obvykle poskytujú. V prípade ďalšíc h vážnych poc hybností o správnosti takto urč enej výšky škody je potrebné výšku škody v zmysle § 126 ods. 3 Trestného zákona urč iť na základe odborného vyjadrenia alebo na podklade znalec kého posudku.

Čo sa však týka úrokov z omeškania alebo poplatkov z omeškania, tieto predstavujú len formu penalizácie za nesplácanie úveru, pričom nárok na ic h vyplatenie vzniká až konaním pác hateľa po dokonaní trestného č inu, a preto sa na ne pri určení výšky škody relevantnej z hľadiska naplnenia zákonnýc h znakov objektívnej stránky trestného č inu úverového podvodu neprihliada. Pokiaľ súdy na takéto príslušenstvo pohľadávky napriek uvedenému prihliadnu, ic h právne posúdenie zisteného skutku odporuje ustanoveniam § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 126 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (k urč eniu výšky škody pri trestnom č ine úverového podvodu porovnaj Šamko, P. Trestný čin podvodu. Bratislava: Iura edition, 2012).

Najvyšší súd uzatvára, že súdy nižších stupňov pri urč ení momentu vzniku škody a jej výšky uvedenej v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia nimi zisteného a ustáleného skutkového stavu. Na druhej strane je však potrebné súčasne konštatovať, že identifikované nesprávne právne posúdenie je z pohľadu súdmi ustáleného následku pre obvineného zjavne priaznivejšie oproti situác ii, pokiaľ by sa súdy riadili vyššie vyjadrenými právnymi úvahami dovolacieho súdu. Dovolac í súd z tohto dôvodu na dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie zisteného skutku neprihliadol, pretože uplatnený dôvod dovolania je v neprospec h obvineného a dovolanie bolo podané v jeho prospech (§ 385 ods. 2 Trestného poriadku).

Nad rámec uvedeného najvyšší súd ešte pre doplnenie uvádza, že pokiaľ by aj na identifikované pochybenie prihliadol, dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku by ani v takomto prípade nebolo možné považovať za naplnený vzhľadom na to, že nesprávne právne posúdenie zisteného skutku zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku). Nesprávne právne posúdenie momentu vzniku škody a jej výšky, ako aj správne právne posúdenie tohto znaku skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu za použitia kritérií vymedzených vyššie, totižto v dovolateľovej trestnej vec i smeruje k rovnakej právnej kvalifikác ii zisteného skutku, nakoľko výška škody v oboc h prípadoc h zodpovedá ťažšiemu následku podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona.

Dovolac í súd s poukazom na vyššie uvedené sumarizuje.

Trestný č in úverového podvodu je dokonaný momentom vyplatenia úveru do dispozíc ie dlžníka alebo inej ním označ enej osoby v prípade, ak vzniknutá škoda prevyšuje hranic u malej škody podľa Trestného zákona, nakoľko už v tomto momente, bez ohľadu na ďalší postup úverového dlžníka, možno konštatovať naplnenie všetkýc h znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu. Uvedené platí z dôvodu, že úč elom ustanovenia tohto trestného č inu do Trestného zákona je postihnúť všetky podvodné zásahy žiadateľov o úver do vlastníckeho práva úverovýc h veriteľov spôsobujúc e v aspoň malom rozsahu tak doč asný, ako aj trvalý úbytok na ich majetku.

Z hľadiska právneho posúdenia a určenia konkrétnej výšky škody ako zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu je potrebné vyc hádzať z toho, že cenu peňažnýc h prostriedkov vyplatenýc h na základe zmluvy o úvere tvorí jednak samotná vylákaná č iastka úveru a súčasne tiež úroky dojednané medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom, resp. úroky, za ktoré sa peňažné prostriedky v poskytnutej výške v čase a mieste činu obvykle poskytujú.

+ + +

K subjektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu najvyšší súd podotýka, že ide o úmyselný trestný č in (§ 17 Trestného zákona). Úmyselné zavinenie páchateľa vo forme priameho, resp. nepriameho úmyslu musí pokrývať jednak konanie pác hateľa, ale rovnako aj následok, a teda konkrétne pác hateľ trestného č inu musí chc ieť prostredníc tvom vylákania úveru alebo zabezpečenia úveru od iného tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, spôsobiť aspoň malú škodu (priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona), resp. musí vedieť, že vylákaním úveru alebo zabezpečenia úveru od iného tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, môže spôsobiť aspoň malú škodu a pre prípad, že ju spôsobí, je s tým uzrozumený (nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b) Trestného zákona).

Najvyšší súd zastáva názor, že pre úč ely naplnenia subjektívnej stránky vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie určenia momentu vzniku škody postač uje, ak má pác hateľ úmysel vylákať od veriteľa úver v príslušnej výške, pričom z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky nie je potrebné ďalej skúmať, č i obvinený mal alebo nemal úmysel dodatočne splác ať úver poskytnutý veriteľom. Berúc do úvahy námietky dovolateľa dovolací súd podotýka, že pri urč ení rozsahu jeho úmyslu nemožno vyc hádzať z judikátu č. R 54/1967, nakoľko tento sa týkal trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 písm. a) zákona č . 141/1961 Zb. Trestný zákon, ktorý vo svojej skutkovej podstate obsahoval podmienku obohatenia sa páchateľa alebo inej osoby na škodu c udzieho majetku, čo v súč asnosti pri úverovom podvode nepredstavuje obligatórny zákonný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného č inu. Trestný zákon na rozdiel od predc hádzajúcej právnej úpravy vyžaduje len vznik aspoň malej škody (konkrétne momentom vylákania úveru od veriteľa - viď vyššie) a nie obohatenie sa obvineného alebo inej osoby v súvislosti s podvodným čerpaním úveru.

Z hľadiska subjektívnej stránky možno preto pri trestnom čine úverového podvodu konštatovať, že na rozdiel od trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 písm. a) zákona č . 141/1961 Zb. Trestný zákon pre právne posúdenie skutku ako trestného činu nemusí byť úmyslom pác hateľa pokryté trvalé obohatenie seba alebo inej osoby. Vzhľadom na uvedené úmyselne zavinené podvodné konanie páchateľa spojené s vylákaním úveru aspoň v malom rozsahu (vznik škody) bude vždy trestné bez ohľadu na to, č i páchateľ konajúc i spôsobom napĺňajúc im znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu ďalej zamýšľal poskytnutý úver riadne splác ať alebo nie (trvalo sa obohatiť).

V reakcii na ďalšie námietky obvineného dovolací súd poznamenáva, že z rovnakých dôvodov úmyselne zavinené podvodné konania pác hateľa spojené s vylákaním úveru aspoň v malom rozsahu budú vždy trestné tiež bez ohľadu na to, č i pác hateľ poskytol úverovému veriteľovi dostatoč né zabezpeč enie poskytnutého úveru spôsobilého naplniť svoju uhradzovac iu funkc iu. Zabezpeč enie úveru podľa najvyššieho súdu slúži len ako prostriedok dosiahnutia náhrady škody po dokonaní trestného č inu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č . R 9/2005), prič om pre vznik trestnej zodpovednosti pác hateľa postačuje aj to, ak jeho úmysel v č ase spác hania trestného činu smeruje len k dočasnému úbytku na majetku úverového veriteľa. S prihliadnutím na uvedené najvyšší súd považuje argumenty dovolateľa smerujúc e k spochybneniu naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu za nedôvodné.

Dovolac í súd ďalej pripomína, že v zmysle dovolac ieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, je dovolac í súd viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšíc h stupňov, pričom nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce a rozhodujúc e súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Preto platí, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho c harakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existenc ie tohto dovolac ieho dôvodu, je dovolac í súd vždy viazaný koneč ným skutkovým zistením, ktoré vo vec i urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, č o vyplýva z dikc ie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Za skutkové námietky sa považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonanýc h dôkazov súdmi nižšieho stupňa. Dovolac í súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkovýc h zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámc i odvolac ieho konania. Dovolac í súd nie je možné c hápať ako druhú „odvolac iu“ inštanc iu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu nižšieho stupňa. V dovolac om konaní inic iovanom obvineným preto niet právne významného priestoru pre ďalšiu obhajobnú argumentác iu charakteru typic kého pre konanie pred súdom prvého stupňa, resp. pre odvolac ie konanie.

V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti príkladmo nasledovné námietky dovolateľa smerujúce proti skutkovým záverom súdov o naplnení subjektívnej stránky trestného č inu úverového podvodu:

- je logic ké, že zabezpeč ením jednotlivýc h podkladov potrebnýc h pre posúdenie úveru boli poverení zamestnanci žiadateľa o úver;

- pokiaľ zamestnanc i za štatutárny orgán zariadili potrebné podklady, štatutárny orgán žiadateľa o úver nemal žiadny dôvod z nic h vyplývajúce skutoč nosti duplic itne preverovať;

- mnohé vyžiadané podklady môžu mať povahu verejnej listiny, ktorej obsah nie je možné rozporovať;

- absenc iu vedomosti štatutárneho orgánu žiadateľa o úver ohľadne nepravdivosti predloženýc h podkladov potvrdzujú výpovede svedkýň z personálneho/úč tovného oddelenia žiadateľa o úver.

Súdy nižších stupňov na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálili, že obvinený pri napĺňaní všetkýc h relevantnýc h znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu konal v stave nepriameho úmyslu (porovnaj str. 10 rozsudku krajského súdu). K samotnému dovolateľom vyžadovaného prieskumu záveru súdov o naplnení subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného č inu úverového podvodu dovolac í súd podotýka, že na podklade námietok dovolateľa je vylúčený prieskum správnosti právnej kvalifikác ie skutku v dovolac om konaní, keďže dovolací súd v dovolac om konaní nemôže dopĺňať, resp. „reinterperetovať“ alebo „modifikovať“ skutkové závery súdov nižších stupňov a na základe dovolateľom vyžadovanej modifikác ie skutkového stavu následne opätovne posudzovať správnosť právnej kvalifikácie skutku.

Aj napriek tomu, že je zjavné, že koneč ným zámerom obvineného prostredníctvom uvedenýc h námietok je spochybnenie právnej kvalifikácie zisteného skutku, spôsob akým sa dovolateľ v tejto č asti dovolania snaží doc ieliť prehodnotenie právneho posúdenia skutku (c ez iné hodnotenie dôkazov) je v dovolac om konaní neprijateľný, nakoľko dovolac í súd môže konštatovať nesprávne právne posúdenie skutku iba na podklade súdmi nižšíc h stupňov prijatýc h skutkovýc h záverov, ktorýc h správnosť a úplnosť nemôže v dovolac om konaní skúmať, resp. meniť [porovnaj § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku č asť vety za bodkoč iarkou]. Je potom logic kým následkom, ak najvyšší súd dovolac ie námietky - ktoré smerujú primárne k spoc hybneniu správnosti a úplnosti skutkovýc h zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov a až sekundárne (následne) k spoc hybneniu správnosti právneho posúdenia skutku v dovolac om konaní modifikovaného skutku - označí v predmetnej vec i ako stojace mimo uplatnený dovolac í dôvod.

Naviac , takto formulované dovolac ie námietky nemožno kvalifikovane podradiť ani pod akýkoľvek iný uplatniteľný dovolací dôvod, nakoľko sa nimi v súvislosti s ic h obsahom v podstate nie je možné z právneho hľadiska zaoberať tak, aby bol dovolac í prieskum aspoň okrajovo súladný s platnou a úč innou právnou úpravou (výnimkou je proc esná situác ia, keď je subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku).

K zásade lex mitior podľa Charty základných práv Európskej únie.

Podľa čl. 49 ods. 1 Charty základnýc h práv Európskej únie (ďalej len „Charta EÚ“) nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spác hané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným č inom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spác hania trestného č inu. Ak po spác haní trestného č inu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest.

Podľa č l. 51 ods. 1 Charty EÚ ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výluč ne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomoc ami a pri zac hovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť č inu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona úč inného v č ase, keď bol čin spác haný. Ak v č ase medzi spác haním č inu a vynesením rozsudku nadobudnú úč innosť viac eré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Poukazujúc na zásadu subsidiarity ustanovení Charty EÚ vyplývajúc u z čl. 51 ods. 1 Charty EÚ najvyšší súd pripomína, že aplikác ia namietanej trestnoprávnej zásady lex mitior vo význame podľa č l. 49 ods. 1 Charty EÚ pric hádza v konkrétnyc h trestnýc h konaniac h do úvahy výluč ne za predpokladu, ak vnútroštátne orgány vykonávajú právo Európskej únie. Inými slovami vykonávanie práva Európskej únie v konkrétnej trestnej vec i je imanentnou podmienkou aplikác ie ustanovení Charty EÚ v tomto trestnom konaní.

Po zohľadnení všetkých platných a úč innýc h právnych predpisov (iura novit c uria - súd pozná právo), osobitne sa zamerajúc na prílohu č. 3 k Trestnému zákonu, dovolac í súd konštatuje, že v trestnom konaní vedenom proti obvinenému pre obzvlášť závažný zloč in úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona úč inného do 5. augusta 2024 príslušné vnútroštátne orgány nevykonávali právo Európskej únie. Z týc hto dôvodov nie sú splnené podmienky na to, aby najvyšší súd v tejto trestnej vec i ďalej skúmal rozsah uplatnenia trestnoprávnej zásady lex mitior podľa č l. 49 ods. 1 Charty EÚ.

Dovolac í súd nad rámec uvedeného dáva k námietke dovolateľa len v krátkosti do pozornosti, že zásada lex mitior podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa uplatní len vtedy, ak priaznivejšia právna úprava v prospech pác hateľa nadobudne účinnosť pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia súdu o vine a treste páchateľa trestného činu (k tomu porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo vec i Scoppola proti Taliansku (č . 2) z 17. septembra 2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 17/2007). Keďže trestné stíhanie dovolateľa skončilo v rovnaký moment, ako nastala právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystric i, sp. zn. 3To/108/2020, z 21. septembra 2022 podľa vnútroštátneho práva (§ 183 Trestného poriadku), zmena právnej úpravy v prospec h obvineného po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúc eho rozsudku nezakladá žiadne porušenie zákona, ani naplnenie žiadneho z dovolac íc h dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Ak by bol dovolací súd povinný prihliadať na akúkoľvek zmenu právnej úpravy po právoplatnosti rozhodnutia súdu, vzniklo by tak riziko kontinuálneho c yklu rozhodovania, ktoré by narušilo princíp právnej istoty. S prihliadnutím na uvedené dovolac ia námietka, podľa ktorej je potrebné v tomto dovolac om konaní zohľadniť priaznivejšiu verziu Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť po právoplatnosti odsudzujúc eho rozsudku, nie je dôvodná.

Zohľadniac všetky skutoč nosti uvedené v odôvodnení tohto uznesenia najvyšší súd uzatvára, že nezistil naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (ani inýc h), a preto dovolanie obvineného F.. K. S. podľa § 382 písm. c ) Trestného poriadku odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

Diskusia