Zohľadnenie odchýlky merania cestnej rýchlosti laserovým meračom rýchlosti

JUDr. Petra Príbelská, PhD., predsedníčka senátu Najvyššieho správneho súdu SR

      Zohľadnenie odchýlky merania cestnej rýchlosti laserovým meračom rýchlosti

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-TN-KDI-17/2022-P zo dňa 24. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-26Sa/6/2022 -104 z 8. augusta 2023. Ide o rozsudok, sp. zn. 5 Stk/2/2024, nejde však o ustálenú judikatúru najvyššieho správneho súdu. Zhodný názor senátu bol v otázke aplikácie zásady in dubio pro reo, ako súčasť zásady prezumpcie neviny, ktorá má byť zohľadňovaná v prípade, ak existujú určité pochybnosti, pričom spravidla pôjde o jav označovaný ako dôkazná núdza. Aplikáciu uvedenej zásady treba vnímať čo možno najextenzívnejšie, avšak popri takomto vnímaní je nevyhnutné zachovávať tiež určitú racionalitu, aby sa zadosťučinilo jej skutočnému účelu a aby sa nestala prostriedkom pre jej tendenčné zneužívanie. Je potrebné tiež zdôrazniť, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na prípady merania dychovej skúšky na požitie alkoholu vykonanú dychovým analyzátorom alkoholu.

I. Priebeh administratívneho konania, konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva policajného zboru v Považskej Bystrici ako prvostupňový správny orgán v spoločnom konaní v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. d) zákona o priestupkoch Rozhodnutím č. ORPZ-PB-ODI2-133/2022-SK zo dňa 03.03.2022 (ďalej aj „Prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Žalobca bol zaviazaný uhradiť i trovy konania o priestupku.

2. Prvostupňový správny orgán odôvodnil Prvostupňové rozhodnutie tým, že žalobca:

(1) dňa 05.10.2021 v čase o 09:08:03 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. BMW ev. č. C. po ceste II/517 v Považskej Bystrici v smere do centra mesta na Rajec, pričom pri dome č. 2770/2017 v Považskej Bystrici prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci o 51 km/h, nakoľko jazdil rýchlosťou 101 km/h. Fotodokumentácia k priestupku bola vyhotovená laserovým meračom rýchlosti zn. TruCam LTI 20/20 výrobné číslo: TC001202 s platným overením č. 0826/312.04/21 (ďalej aj „Laserový rýchlomer“) a následne (2) žalobca dňa 13.11.2021 v čase o 10:55:29 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Porsche Panamera, ev. č. C. po diaľnici D1 v smere na Bratislavu, pričom v 44 km diaľnice D1, v úseku kde je najvyššia povolená rýchlosť obmedzená na 110 km/h, prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy o 38 km/h, jazdiac rýchlosťou 148 km/h. Fotodokumentácia k priestupku bola vyhotovená laserovým meračom rýchlosti zn. TruCam LTI 20/20, výrobné číslo: TC006705 s platným overením č. 0235/312.04/21.

3.Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu ako porušenie § 16 ods. 4 a § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 8/2009 Z. z.“ alebo „zákon o cestnej premávke“) a žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 a písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch.

4.Žalovaný rozhodnutím č. p. KRPZ-TN-KDI-17/2022-p zo dňa 24.05.2022 (ďalej aj ako „Preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu voči Prvostupňovému rozhodnutiu postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) zamietol a Prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po preskúmaní Prvostupňového rozhodnutia a spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci ako celku, ako aj dôkazov v ňom zhromaždených jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel žalovaný k záveru, že žalobca sa dopustil priestupkov tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti Prvostupňového rozhodnutia, a teda, že ako vodič motorového vozidla prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/hod. o 51 km/hod a následne ako vodič motorového vozidla prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy na diaľnici Dl, ktorá bola obmedzená dopravným značením na 110 km/hod, o 38 km/hod.

5. Žalobca v podanom odvolaní namietal predovšetkým právnu kvalifikáciu priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 05.10.2021 a ktorý mal byť podľa jeho názoru správne kvalifikovaný podľa ust. § 22 ods.1 písm. h) bod 2 zákona o priestupkoch, a nie ust. § 22 ods.1 písm. h) bod 3 uvedeného zákona, keď z certifikátu o overení Laserového rýchlomeru je zrejmé, že v prípade laserového merača rýchlosti, ktorý bol v danom prípade použitý, je najväčšia dovolená chyba merania rýchlosti pri overení do 100km/h ± 3 km/hod a nad 100 km/hod. ± 3 % z meranej hodnoty rýchlosti, a teda Laserový rýchlomer, ktorý bol použitý pri meraní rýchlosti vozidla, nie je 100 % presný a pri jeho použití je potrebné vziať do úvahy odchýlku a zároveň aj rozšírenú neistotu merania U=1,2 km/hod.

6. Žalovaný sa nestotožnil s uvedenou odvolacou námietkou žalobcu, považujúc za nepochybnú správnosť a presnosť merania tak, ako uvádza protokol - fotodokumentácia z Laserového rýchlomeru, ktorý preukazuje čas merania, nameranú rýchlosť, rýchlostný limit, typ vozidla ako aj miesto merania. Argumentoval, že meranie rýchlosti bolo vykonané overeným a certifikovaným meračom rýchlosti, ktorý zodpovedal schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 34 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov a ustanoveniam zákona o metrológii. Predmetné meradlo podlieha pravidelnému overovaniu a podľa predloženého certifikátu o overení použitého rýchlomera so záverom, že meradlo zodpovedá schválenému typu ako aj zákonným požiadavkám. Žalovaný konštatoval, že samotný žalobca mal možnosť vyjadriť akékoľvek svoje námietky priamo na mieste zistenia a dokumentovania daného skutku, čo neučinil a do správy o výsledku objasňovania priestupku po tom, čo bol oboznámený so skutkom, ktorý mu bol kladený za vinu, t. j. prekročeniu najvyššej povolenej rýchlosti jazdy o 51 km/hod uviedol, že vyššia rýchlosť bola z dôvodu obiehania vozidla pred ním s tým, že svoj skutok ľutuje. Následné tvrdenie žalobcu, že uvedené neznamená, že sa doznal ku skutku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti jazdy o 51km/h, ale iba k tomu, že išiel vyššou rýchlosťou, považoval za ničím nepodložené.

7. Žalovaný dal žalobcovi rovnako ako prvostupňový správny orgán do pozornosti § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“), v zmysle ktorého pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. Uviedol, že údaj o hodnote rozšírenej chyby merania sa využíva len v procese následného overenia ako mechanizmus na zabezpečenie požadovanej presnosti nameraných hodnôt, ktorý v závislosti od hodnoty štandardnej chyby (odchýlky nameranej hodnoty od hodnoty referenčného etalónu) znižuje najväčšiu dovolenú chybu, ktorú chyby prístroja nesmú prekročiť, ak má prístroj vyhovieť definovaným požiadavkám. V praxi to znamená, že ak metrologická organizácia vydá certifikát o overení meradla, kde vo výsledku overenia konštatuje, že meradlo zodpovedá schválenému typu a metrologickým požiadavkám na daný druh, meradlo sa používa na predpísaný účel bez odrátavania akejkoľvek povolenej chyby meradla alebo hodnoty rozšírenej chyby merania uvedenej v certifikáte o overení od nameranej hodnoty.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

8.Proti Preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, domáhajúc sa zrušenia Preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci majúc za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

9.Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. TN-26Sa/6/2022-104 zo dňa 08.08.2023 (ďalej aj „Napadnutý rozsudok“) Preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

10.Správnemu súdu v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej aj „SSP“ alebo ,,Správny súdny poriadok“), posudzujúcemu správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl SSP, po preskúmaní Preskúmavaného rozhodnutia a tiež konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vo vzťahu ku skutku zo dňa 05.10.2021 vyplynulo, že žalobca bol vodičom zastaveného vozidla, ktorému bola nameraná rýchlosť jazdy 101 km/hod. (v bode 20 rozsudku chybou v písaní uvedená hodnota 151 km/hod., pozn. kasačného súdu), že v danom úseku bola povolená maximálna rýchlosť jazdy 50 km/hod. a že použitý Laserový rýchlomer podľa predloženého Certifikátu o overení predmetného laserového rýchlomera č. 0826/312.04/21 (ďalej aj „Certifikát“) bol opatrený certifikátom bezporuchovosti platným do 03.09.2022 (opätovne došlo k chybe v písaní správneho súdu, keď v rozsudku bol mylne uvedený dátum 03.09.2021, pozn. kasačného súdu). V súlade s týmto certifikátom a vyhláškou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z., bodom 4.2

Prílohy č. 34 - Cestné rýchlomery, je najväčšia dovolená chyba +- 3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/hod.

11.Na rozdiel od žalovaného správny súd nemal za nepochybne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod č. 3 v spojení s § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to na skutkovom základe vymedzenom v Prvostupňovom rozhodnutí vzťahujúcom sa k skutku zo dňa 05.10.2021. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd opakovane vyslovenú námietku žalobcu o nerešpektovaní odchýlok merania uvedených v Certifikáte, resp. o nerešpektovaní rozšírenej neistoty merania rovnako vyplývajúcej z Certifikátu. Argumentáciu správnych orgánov § 11 ods. 4 zákona o metrológii tvrdiac, že správne orgány oboch stupňov nemali v uvedenej veci možnosť výberu, a síce či na predmetné namietané odchýlky prihliadnu alebo nie, nepovažoval správny súd za vysporiadanie sa s uvedenou námietkou.

12.Správny súd konštatoval, že rýchlosť, ktorá mala byť dňa 05.10.2021 v čase 09:08:03 hod. žalobcovi nameraná Laserovým rýchlomerom je nielen v rámci najväčšej dovolenej chyby merania, ale zároveň neprekračuje ani len rozšírenú neistotu merania. Kvalifikovanie žalobcovho konania ako priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) a bod 3 zákona o priestupkoch predstavuje preto nesprávne právne posúdenie veci, spôsobené formálnou a striktnou aplikáciou zákona o metrológii, čo je podľa správneho súdu v priamom rozpore s ustanovením čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa správneho súdu v prípade, že existovali pochybnosti, resp. keď žalobca opakovane tvrdil, že neprekročil rýchlosť o 51 km/h, aplikácia ust. § 11 ods. 2 zákona o metrológii nebola správna a bolo preto namieste buď doplniť dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, alebo postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo, ktorá vyplýva priamo z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako tak z čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ohrane ľudských práv a slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

13.Správny súd preto s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil Preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil pri zohľadnení okolností uvedeného prípadu, kedy je zrejmé, že vina žalobcu má byť ako jediným objektívnym dôkazom preukazovaná meraním Laserovým rýchlomerom (pri ktorom je predpoklad jeho chybovosti, ako vyplýva z Certifikátu), vysporiadať sa so žalobcovou argumentáciou a námietkami vo vzťahu kolízie ústavou garantovaného princípu a striktne formálneho výkladu zákona ako prameňa práva nižšej právnej sily, ktorý musí Ústavu SR rešpektovať.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenie žalobcu

14.Voči Napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ,,sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) kasačnú sťažnosť, navrhujúc kasačnému súdu Napadnutý rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne.

15.V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že má za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali plne v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 ako aj s § 46 Správneho poriadku, a síce riadne a náležite zistili skutkový stav veci a vo svojich rozhodnutiach sa náležite vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vyslovenými v priebehu celého konania o priestupku. Zároveň rešpektovali zásady správneho konania, vrátane zásady prezumpcie neviny, ktorej aplikácie a rešpektovania sa žalobca opätovne dovolával.

16.Žalovaný sa nestotožnil so správnym súdom vytýkanou námietkou nerešpektovania odchýlok merania uvedených v Certifikáte, resp. o nerešpektovaní rozšírenej neistoty merania rovnako vyplývajúcej z predmetných certifikátov, čím podľa názoru súdu konaním žalobcu najmä dňa 05.10.2021 nedošlo k priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky kvalifikovaného ako priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) a bod 3 zákona o priestupkoch (ale ,,iba“ k priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod č. 2), kde argumentáciu správnych orgánov ustanovením § 11 ods. 4 zákona o metrológii správny súd nepovažoval za vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Naopak, s odkazom na citované ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o metrológii má žalovaný naďalej za to, že správne orgány oboch stupňov nemali v uvedenej veci možnosť výberu, a síce, či na predmetné namietané odchýlky prihliadnu alebo nie.

17.Sťažovateľ zopakoval svoju dovtedajšiu argumentáciu, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 citovaného zákona pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. Príloha č. 34 k vyhláške č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, bod č. 1, ods. 1.1. upravuje cestný rýchlomer, ktorý sa používa na meranie rýchlosti vozidla pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej premávky ako určené meradlo podľa § 11 zákona a podľa ods. 4, bodu č. 4.2. a 4.3 citovanej prílohy k vyhláške o meradlách a metrologickej kontrole najväčšia dovolená chyba je +- 3 km/h pri meraní rýchlosti do 100 km/h b) +- 3 % z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h. Pri overení cestného rýchlomera sa vyžaduje použitie metód s rozšírenou neistotou najviac 1,3 km/h.

18.Sťažovateľ argumentoval, že obdobne v predmetných veciach sa postupuje na celom území Slovenskej republiky, o čom svedčí pokyn Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave č. p.. PPZ-ODPO2_2019/027471-001 zo dňa 04.04.2019, resp. č. p. PPZ-ODP2-2018/0054675-006, poukazujúci práve na § 11 ods. 4 zákona o metrológii, čo v praxi znamená, že ak metrologická organizácia vydá certifikát o overení meradla, kde vo výsledku konštatuje, že meradlo zodpovedá schválenému typu a metrologickým požiadavkám na daný druh, meradlo sa používa na predpísaný účel bez odrátavania akejkoľvek povolenej chyby meradla alebo hodnoty rozšírenej chyby merania uvedenej v certifikáte o overení od nameranej hodnoty. Údaj o hodnote rozšírenej chyby merania sa využíva len v procese následného overenia ako mechanizmus na zabezpečenie požadovanej presnosti nameraných hodnôt, ktorý v závislosti od hodnoty štandardnej chyby znižuje najväčšiu dovolenú chybu, ktorú chyby prístroja nesmú prekročiť, ak má prístroj vyhovieť definovaným požiadavkám. O uvedenej skutočnosti svedčí podľa sťažovateľa aj stanovisko Slovenského metrologického ústavu zo dňa 21.08.2023 v kópii predložené ku kasačnej sťažnosti, z ktorého opäť vyplýva, že údaj indikovaný meradlom je konečný a nie je možné akúkoľvek číselnú hodnotu od neho odpočítavať. I keď sa uvedené stanovisko týkalo analyzátorov dychu, analogicky je možné ho uplatniť aj na merače rýchlosti.

19.Na podporu svojich tvrdení žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/30/2019 zo dňa 12.02.2020, konkrétne jeho bod 20, v ktorom súd konštatoval, že zavedením ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o metrológii zákonodarca jasne ustanovil, že pri používaní určeného meradla na účel podľa ods. 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom s tým, že práve uvedené nové ustanovenie má prispieť k určeniu jasného postupu, akým treba postupovať k hodnotám vyobrazeným na jednotlivých meradlách. Zákonodarca úmyselne precizoval normatívny text tak, ako je uvedené, s cieľom odstránenia aplikačných problémov vznikajúcich v praxi. Hodnoty namerané a vyobrazené na meradle sa majú považovať za konečné, v dôsledku čoho neostáva priestor pre diskusiu ohľadom prípadného zohľadnenia alebo nezohľadnenia odchýlky merania.

20.V súvislosti zo záverom správneho súdu, že v prípade, že existovali pochybnosti, resp. keď žalobca opakovane tvrdil, že neprekročil rýchlosť o 51km/hod a aplikácia ustanovenia § 11 ods. 2 (resp. 4) zákona o metrológii nebola správna, bolo preto na mieste buď doplniť dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci, alebo postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo sťažovateľ uviedol, že konanie žalobcu v prípade sporného skutku zo dňa 05.10.2021 bolo zaznamenané Laserovým rýchlomerom, z ktorého záznam predstavuje jediný priamy dôkaz o spáchaní priestupku a subjektívne tvrdenia žalobcu, že neprekročil rýchlosť o 51 km/h považuje za ničím nepodložené. Z merania rýchlosti zo dňa 05.10.2021 sa v spisovom materiáli nachádza aj videozáznam, resp. fotodokumentácia na CD nosiči, táto bola žalobcovi v priebehu konania predložená. Sťažovateľovi tak nie je jasné, o aké ďalšie skutočnosti, resp. dôkazné prostriedky mali správne orgány oboch stupňov za účelom náležitého zistenia skutočného stavu veci v predmetnom prípade ešte doplniť dokazovanie. Čo sa týka kolízie ústavou garantovaného princípu a striktne formálneho výkladu zákona ako prameňa nižšej právnej sily má sťažovateľ za to, že nie je kompetentným orgánom a neprináleží mu vyjadrovať sa ku kolízii ústavou garantovaného princípu a striktne formálneho výkladu zákona ako prameňa nižšej právnej sily, ktorý musí ústavu rešpektovať.

21.Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.02.2024 navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť, alternatívne túto ako nedôvodnú zamietnuť, keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé naplniť ním deklarovaný kasačný dôvod. Správny súd podľa žalobcu dospel k správnemu názoru o nesprávnej aplikácii § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch zo strany žalovaného, keď žalovaný nepostupoval v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

22.Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) dňa 04.03.2024, náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR bola pridelená na rozhodnutie senátu 5S a bola jej pridelená spisová značka 5Stk/2/2024. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, dospejúc k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

23.Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že správne trestanie vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), článku 7 (zákaz trestu bez zákona) a článku 13 (právo na účinné opravné prostriedky), ďalej ochrane zakotvenej v článku 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj ust. § 195 písm. c) SSP vyplýva, že v oblasti správneho trestania je nutné aplikovať zásady trestného práva, pričom priestupok spadá do pojmu „trestných obvinení“ v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.), a preto osobe obvinenej z priestupku prináležia procesné práva obdobné tým, aké požíva obvinený z trestného činu. Obdobne i Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že „Konanie o priestupkoch treba v podstate považovať za trestné konanie s aplikáciou tých základných zásad, ktoré sú pre trestné konanie neopomenuteľné. Ide najmä o zásadu prezumpcie neviny, ako aj o právo stíhanej osoby slobodne sa rozhodnúť o tom, akým spôsobom sa bude počas konania, resp. v tom-ktorom štádiu konania obhajovať.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 133/2013 z 14.02.2013).

24.Na to, aby mohol orgán verejnej správy (sťažovateľ - žalovaný) prejednávajúci priestupok jednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne naplnenie tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku, vychádzajúc pri jeho vymedzení zo všeobecných znakov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o priestupkoch ako i v osobitných zákonoch. V prípade, keby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený (náležite preukázaný), nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, je potrebné uplatniť procesné pravidlo in dubio pro reo úzko súvisiace so zásadou prezumpcie neviny, ktorej realizácia v priestupkovom konaní znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a v prípade, že sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/34/2007 z 27.11.2007).

25.Z uvedeného vyplýva, že procesné pravidlo in dubio pro reo ako súčasť zásady prezumpcie neviny má byť zohľadňované v prípade, ak existujú určité pochybnosti, pričom spravidla pôjde o jav označovaný ako dôkazná núdza. Aplikáciu uvedenej zásady treba vnímať čo možno najextenzívnejšie, avšak popri takomto vnímaní je nevyhnutné zachovávať tiež určitú racionalitu, aby sa zadosťučinilo jej skutočnému účelu a aby sa nestala prostriedkom pre jej tendenčné zneužívanie. Kasačný súd poukazuje i na obdobné závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že: „Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nad všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/70/2016 z 25.01.2018).

26.Ústavný súd Slovenskej republiky aplikáciu zásady prezumcie neviny a procesného pravidla in dubio pro reo vysvetlil nasledovne: „Zo zásady prezumpcie neviny sa vo vzťahu k skutkovým otázkam odvíja procesné pravidlo in dubio pro reo (m. m. napr. I. ÚS 23/2019), ktorému podľa platných zákonných predpisov zodpovedá dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) a c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ak existujú interpretačne rovnocenne stojace alternatívy, je potrebné v súlade s procesným pravidlom in dubio pro reo voliť tú pre obvineného najprijateľnejšiu (m. m. napr. III. ÚS 455/2020). Ak teda možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám a všeobecný súd sa prikloní k verzii, ktorá je pre obvineného nepriaznivá, porušuje procesný princíp rozhodovania in dubio pro reo, a tým i zásadu prezumpcie neviny (m. m. napr. nálezy Ústavného súdu ČR č. k. III. ÚS 2042/08 z 26. novembra 2009 alebo č. k. III. ÚS 3579/17 z 3. apríla 2018)“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 216/2023 z 18.08.2023). Citovaný nález sa síce vzťahuje na trestné konanie, ale analogicky je aplikovateľný aj v konaní o priestupkoch.

27.Vyššie uvedené všeobecné východiská je možné pre účely prejednávanej veci zhrnúť tak,

že (1) v konaní o priestupkoch je potrebné aplikovať i základné zásady trestného konania, (2) procesné pravidlo in dubio pro reo úzko vychádza zo zásady prezumpcie neviny, ktorá je podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku jednou zo základných zásad trestného konania aplikovateľnou i v konaní o priestupkoch, (3) správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku tak, že preukáže všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, a (4) v prípade, že existujú o splnení všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku pochybnosti (napr. ak možno dospieť k niekoľkým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám), je s ohľadom na procesné pravidlo in dubio pro reo vychádzajúce zo zásady prezumpcie neviny potrebné sa prikloniť k verzií, ktorá je pre obvineného priaznivejšia.

29.Zo sťažnostných bodov obsiahnutých v kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa z pohľadu kasačného súdu javí ako kľúčovým posúdenie záveru správneho súdu, ktorý ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu o nerešpektovaní odchýlok merania uvedených v Certifikáte Laserového rýchlomeru, resp. o nerešpektovaní rozšírenej neistoty merania, a posúdenie, či v prejednávanej veci obstojí argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v Preskúmavanom rozhodnutí, ktorou sťažovateľ na skutkovom základe vymedzenom v Prvostupňovom rozhodnutí vzťahujúcom sa k skutku zo dňa 05.10.2021 tento vyhodnotil ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod č. 3 zákona o priestupkoch. Inými slovami, úlohou kasačného súdu je posúdenie záverov správneho súdu, či sa má/môže v rámci rozhodovania o priestupku žalobcu zohľadňovať povolená chyba Laserového rýchlomeru, resp. hodnota rozšírenej chyby merania uvedená v Certifikáte. Uvedené je potrebné zodpovedať za podmienok, že záznam - výsledky z merania Laserovým rýchlomerom - sú jediným priamym dôkazom prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti žalobcom. Vo veci je potrebné sa vysporiadať i s aplikáciou § 11 ods. 4 zákona o metrológii č. 157/2018 Z. z., podľa ktorého pri používaní určeného meradla na vymedzený účel je hodnota meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom, a teda hodnoty namerané a vyobrazené certifikovanými meradlami sa majú považovať za konečné.

30.Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní Napadnutého rozsudku správneho súdu ako i po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu sťažovateľa a prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení Napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku Napadnutého rozsudku, preto sa s ním kasačný súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom vo všeobecnosti za správne.

31.Z obsahu pripojeného spisového materiálu sťažovateľa a prvostupňového správneho orgánu kasačný súd ozrejmuje, že dňa 05.10.2021 v čase 09:08:03 hod. bola žalobcovi Laserovým rýchlomerom, na mieste s najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/hod., nameraná rýchlosť 101 km/hod., čo predstavuje prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o 51 km/hod. Následne bolo prvostupňovým správnym orgánom konštatované spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch, ktorého podstata spočíva v tom, že žalobca ako vodič motorového vozidla prekročil povolenú rýchlosť v obci o viac ako 50km/hod. Jediným priamym dôkazom o vine žalobcu, resp. dôkazom o rozsahu prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti žalobcom, bol protokol - záznam z merania Laserovým rýchlomerom.

32.Objektivitu a presnosť výsledkov merania Laserovým rýchlomerom spochybňuje v administratívnom spise sa nachádzajúci Certifikát, z ktorého vyplýva maximálna možná odchýlka z hodnoty meranej rýchlosti oproti skutočnosti o 3 km/hod. do 100 km/hod. a +- 3 % z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/hod. a rozšírená neistota merania U = 1,2 km/hod. pri koeficiente pokrytia k = 2, čo zodpovedá pravdepodobnosti pokrytia približne 95 %. Na uvedené pochybnosti žalobca v priebehu priestupkového konania i poukazoval.

33.Kasačný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa poukazom na § 11 ods. 4 zákona o metrológii nespochybňuje výsledky merania Laserovým rýchlomerom. Nie je preto ani podľa kasačného súdu sporné, že žalobcovi bola Laserovým rýchlomerom dňa 05.10.2021 v čase 09:08:03 hod. nameraná rýchlosť 101 km/hod.

34.Zároveň však podľa Prílohy č. 4 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (Cestné rýchlomery) cestný rýchlomer pri skúške presnosti (realizovanej v laboratóriu alebo v teréne) vyhovuje, ak chyba cestného rýchlomera zväčšená o rozšírenú neistotu merania nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu. Z uvedeného je zrejmé, že nie je objektívne možné vychádzať z absolútnej spoľahlivosti merania realizovaného ktorýmkoľvek konkrétnym cestným rýchlomerom, keď pri schválení typu a prvotnom overení a aj pri následnom overení je dostatočné, ak meranie týmto cestným rýchlomerom nepresiahne najväčšiu dovolenú chybu.

35.Jedným zo znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch je preukázanie prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v obci o viac ako 50 km/hod. Žalobcovi bolo dňa 05.10.2021 v čase 09:08:03 hod. Laserovým rýchlomerom namerané prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o 51 km/hod, čo vzhľadom na § 11 ods. 4 zákona o metrológii sporným nie je. S poukazom na zaznamenaný a v administratívnom spise sa nachádzajúci výsledok merania preto možno dospieť k verzii o priestupku žalobcu tvrdenej a preukazovanej sťažovateľom, t. j. že žalobca maximálnu povolenú rýchlosť v obci prekročil o viac ako 51 km/hod. Taktiež ale objektívne posudzujúc v Certifikáte špecifikovanú odchýlku z hodnoty meranej rýchlosti (v prejednávanej veci +- 3 % z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/hod.) a rozšírenú neistotu merania (U = 1,2 km/hod.) nemožno bez ďalšieho vylúčiť ani verziu tvrdenú žalobcom, t. j. že maximálnu povolenú rýchlosť v obci o viac ako 50 km/hod. neprekročil, a teda že sa nedopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch. Pokiaľ prvostupňový správny orgán a sťažovateľ disponujú iba jediným dôkazom o prekročení maximálnej povolenej rýchlosti žalobcom - záznamom o výsledku z merania Laserovým rýchlomerom a tento je jediným priamym dôkazom prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti žalobcom, s poukazom na vyššie uvedené všeobecné východiská (bod 27 tohto rozsudku) sa kasačný súd vo všeobecnosti stotožňuje so závermi správneho súdu uvedenými v napadnutom rozsudku.

36.V priestupkových veciach je správny orgán objasňujúci priestupok povinný v zmysle § 58 a nasl. zákona o priestupkoch preukázať vinu obvineného z priestupku (preukázať splnenie všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku). Ak ďalším dokazovaním nedôjde k vylúčeniu iných približne rovnako pravdepodobných skutkových verzií konania obvineného z priestupku, ktoré objektívne spochybňujú naplnenie všetkých znakov jeho skutkovej podstaty, s ohľadom na procesné pravidlo in dubio pro reo vychádzajúce zo zásady prezumcie neviny je potrebné sa prikloniť k verzii, ktorá je pre obvineného z priestupku priaznivejšia (obdobne nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 216/2023 z 18.08.2023). Pokiaľ teda z jediného priameho dôkazu - záznamu o výsledku merania uskutočneného Laserovým rýchlomerom explicitne nevyplýva jeho absolútna presnosť (a tá je v prejednávanej veci spochybnená najmä údajmi uvedenými v Certifikáte), uvedené v kontexte prejednávanej veci nepostačuje pre náležité preukázanie spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona o priestupkoch žalobcovi. Je preto vo vzťahu k žalobcovi ako obvinenému z priestupku potrebné alternatívne doplniť dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a vylúčenia skutkového deja tvrdeného žalobcom alebo, ako uviedol už správny súd, postupovať v danej veci v zmysle vyššie uvedenej zásady in dubio pro reo.

37.Kasačný súd taktiež zhodne so správnym súdom, nepovažuje za dôkladné vysporiadanie sa s námietkou žalobcu ohľadom splnenia všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod č. 3 zákona o priestupkoch sťažovateľom výlučne argumentáciou § 11 ods. 4 zákona o metrológii. Samotný odkaz na § 11 ods. 4 zákona o metrológii nie je v kontexte prejednávanej veci spôsobilý vylúčiť verziu tvrdenú žalobcom (bod 34 tohto rozsudku), t. j. že maximálnu povolenú rýchlosť v obci o viac ako 50 km/hod. neprekročil. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti iba zopakoval svoju argumentáciu predloženú už správnemu súdu (na ktorú správny súd svoje posúdenie uviedol v Napadnutom rozsudku), naďalej argumentoval hlavne § 11 ods. 4 zákona o metrológii s tým, že mu neprináleží vyjadrovať sa ku kolízii ústavou garantovaného princípu a striktne formálneho výkladu zákona ako prameňa nižšej právnej sily, ktorý musí ústavu rešpektovať, kasačný súd o správnosti svojich úvah nepresvedčil, čo s ohľadom na argumentáciu uvedenú vyššie vedie ku konštatácii o nedôvodnosti tohto sťažnostného bodu sťažovateľa.

38.V zmysle § 5 ods. 4 SSP správne súdy (vrátane kasačného súdu) postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi SSP. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval pokynom Odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave č. p. PPZ-ODPO2_2019/027471-001 zo dňa 04.04.2019, resp. č. p. PPZ-ODP2-2018/0054675-006, a stanoviskom Slovenského metrologického ústavu zo dňa 21.08.2023, tieto nie sú právnymi predpismi podľa § 5 ods. 4 SSP a preto správne súdy a ani kasačný súd nezaväzujú.

39.K sťažovateľovmu poukázaniu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/30/2019 zo dňa 12.02.2020 kasačný súd uvádza, že išlo o skutkovo i právne odlišnú vec - dychovú skúšku na požitie alkoholu vykonanú prístrojom AlcoQuant 6020+, kde sa uplatňuje tzv. nulová tolerancia vo vzťahu k prítomnosti alkoholu v organizme vodiča. Závery tohto rozhodnutia preto nie sú automaticky uplatniteľné pri meraní rýchlosti cestnými rýchlomermi. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky pri právnom posúdení veci vychádzal z právneho stavu spred 01.07.2018, kedy nadobudol účinnosť zákon o metrológií. V tomto rozsudku uvedený názor k aplikácií 11 ods. 4 zákona o metrológii bol spomenutý nad rámec odôvodnenia uvedeného rozsudku (obiter dictum). Z uvedeného dôvodu konajúci senát nevzhliadol potrebu obrátiť sa na Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 22 ods. 1 písm. a) SSP).

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

40.Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

41.O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom súde podľa § 175 ods. 2 SSP.

42.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2025

 

Diskusia