Trestný čin ohovárania vo vzťahu k novinárke SME - k vymedzeniu skutku a k posudzovaniu klamstiev a hlúpostí

Úvodná poznámka (JUDr. Peter Šamko)

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (a pred ním aj samosudcu Mestského súdu Bratislava I) vo veci obvineného Daniela Bombica vedené pre trestný čin ohovárania poškodenej novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej vzbudilo ohlas v niektorých médiách, ktoré ho do určitej miery dezinterpretujú (napríklad https://dennikn.sk/5426988/nespravodlivost-voci-zuzane-kovacic-hanzelovej/) a to hlavne v tom smere, že neinformujú, že prokurátorovi sa nepodarilo vymedziť skutok tak, aby odrážal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania (čo je základ pre vyvodenie trestnej zodpovednosti) a ani to, že podľa súdu by prokurátorom definovaný skutok mohol byť protiprávnym ako priestupok a že poškodenej nič nebránilo v tom podať žalobu na ochranu osobnosti, je nižšie v texte zverejnené kompletné uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktoré zahŕňa celú súdnu argumentáciu.

Pripomeniem, že uznesením Mestského súdu Bratislava I z 05.01.2026 sp. zn. 57T/51/2025, bola podľa 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obvineného postúpená na prejednanie Okresnému úradu v Bratislave, pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom podľa § 47 písm. c) resp. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení neskorších predpisov.

Prokurátor proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal sťažnosť, ktorú Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1To/19/2026 zo dňa 22.04.2026 zamietol ako nedôvodnú s tým, že krajský súd sa zaoberal najmä vymedzením skutku pri trestnom čine ohovárania, teda čo všetko musí obsahovať skutok pri tomto trestnom čine, aby mohol byť podkladom výroku o vine so záverom, že ani nepravdivé, vulgárne a hlúpe výroky, samé osobe, nezakladajú znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania. Alebo povedané inak, klamanie a hlúposť nie je, bez ďalšieho, trestným činom, ale môže byť priestupkom, prípadne obsahom žaloby na ochranu osobnosti (v nižšie uvedenej argumentácii krajského súdu je uvedený aj popis skutku, ktorý bol predmetom obžaloby).

sp. zn. 1To/19/2026

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obvineného Daniela Bombica, pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 57T/51/2025 zo dňa 05.01.2026, na neverejnom zasadnutí konanom 22. apríla 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Mestského súdu Bratislava I z 05.01.2026 sp. zn. 57T/51/2025, bola podľa 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obvineného Daniela Bombica pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona postúpená na prejednanie Okresnému úradu v Bratislave, pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom podľa § 47 písm. c) resp. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním doručeným mestskému súdu dňa 26.01.2026. V písomných dôvodoch podanej sťažnosti prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s úvahami súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Trestný čin ohovárania je ohrozovací trestný čin, preto na naplnenie obligatórnych znakov jeho skutkovej podstaty nie je potrebné, aby k negatívnym následkom uvedeným v jeho skutkovej podstate u poškodenej aj reálne došlo. Pri skúmaní potenciálu ohrozenia je potrebné vychádzať predovšetkým z konania obvineného a okolností na jeho strane, pričom nemôže byť na prospech obvineného, že len v kontexte skutočností na strane poškodenej nedošlo aj k negatívnym dopadom výrokov obvineného. Nie je ani možné reálne si predstaviť dôkaz, ktorý požaduje súd prvého stupňa a ktorý by vypovedal o tom, že poškodená je v očiach širokej verejnosti vnímaná negatívne, resp. že jej vážnosť bola znížená, navyše táto požiadavka súdu je nad rámec požadovaný zákonom, ktorý pri uvedenej skutkovej podstate preukázanie aj reálnych dopadov konania obvineného nevyžaduje. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné utvoriť si sami zo zabezpečených dôkazov odôvodnený názor o tom, či konanie obvineného mohlo mať na poškodenú negatívny dopad v zmysle znenia skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Súd prvého stupňa dal do popredia, že konanie obvineného nemohlo u priemerne intelektuálne vybaveného jednotlivca spochybniť vážnosť poškodenej, avšak sledovateľmi obvineného sú bezpochyby rôzne osoby s rôznym vzdelaním či intelektom, preto sa nemožno odvolávať na to, že na určitú časť publika obvineného nemajú jeho výroky žiadny reálny dopad. Aj z e-mailových správ zachytených vo vyšetrovacom spise od neznámych osôb je zrejmé, že výroky obvineného si našli svojich adresátov, a teda nie je špecificky významné, že predovšetkým menej intelektuálne zdatní jedinci majú tendenciu si bez ďalšieho osvojiť a ďalej šíriť skutočnosti prezentované obvineným. Čo sa týka prednesu obvineného, tunajšia prokuratúra je na rozdiel od súdu prvého stupňa toho názoru, že rétorika obvineného je vo všeobecnosti pomerne rázna, povzbudzujúca a aktivačná, preto sa taktiež nemožno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že by konanie neznámych osôb adresujúcich e-maily poškodenej s reprodukciou skutočností uvádzaných obvineným nebolo priamo závislé od konania obvineného, resp. že by ten nemal podstatný vplyv na tom, že tieto e-maily boli poškodenej zaslané. Aj keď obvinený nemohol zabrániť, aby ďalšie osoby jeho výroky opakovali, je celkom evidentné, že práve jeden z hlavných cieľov obvineného ako osoby pôsobiacej v internetovom prostredí a vyjadrujúcej sa verejne k spoločenským témam je, aby si jeho výroky či myšlienky osvojili jeho sledovatelia, preto musel počítať s tým, že osoby, ktoré ho sledujú, si ním uvádzané skutočnosti osvoja a budú ich ďalej šíriť či inak uplatňovať. Navyše sporné výroky prezentoval ako fakty, teda u ich adresátov ani nevyvolal potrebu podrobovať ich akejkoľvek kritike. Súd prvého stupňa taktiež poukázal na to, že výrok obvineného smerovaný k poškodenej tvorí len 9 sekúnd z celkovej dĺžky videa 20 minút, a preto nie je vo virtuálnom prostredí schopné utvoriť záver, že divák/sledovateľ automaticky preberie uvádzané informácie ako nesporné fakty, ktoré si osvojí. Uvedené je vyvrátené už len samotnými vyššie zmienenými e-mailami neznámych osôb, ktoré si evidentne bez ďalšieho tieto výroky obvineného osvojili. Ešte väčšmi je však potrebné uviesť, že inkriminované výroky obvineného sám obvinený nevyslovil/nenapísal len raz, ale tieto následne opakoval. Trestnoprávne relevantné konanie obvineného tunajšia prokuratúra nevidí len v ojedinelom a krátkom vyjadrení obvineného, ale až v spojení s ďalšími opakovanými príspevkami s obdobným obsahom, ktoré vo svojom súhrne založili relevantný podklad na to, aby si tieto nepravdivé skutočnosti ďalšie osoby osvojili a ďalej šírili, a to bez ohľadu na svoj intelekt. Aj keď si je poškodená s určitosťou vedomá svojho postavenia, teda že ide o verejne činnú osobu, ktorá preto musí zniesť aj negatívnu spätnú väzbu, pričom má aj možnosť čiastočne korigovať negatívne informácie šírené o jej osobe, a to ich verejným dementovaním či vymazávaním príspevkov na portáloch jej zamestnávateľa, uvedené nemôže nevyviňovať, resp. ospravedlňovať konanie obvineného. Ani človek pôsobiaci vo verejnom priestore nie je povinný znášať nevecné nepravdivé a difamujúce výroky iných osôb, ktoré sú navyše šírené s evidentným úmyslom poškodiť inú osobu. Samotné verejné dementovanie skutočností uvedených obvineným poškodenou či čiastočná eliminácia negatívnych dopadov konania obvineného spočívajúca vo vymazaní komentárov na portáli jej zamestnávateľa či zablokovaní diskusie na tomto portáli nie je dostatočne účinným prostriedkom v boji s obvineným prezentovanými nenávistnými prejavmi, ktoré si evidentne našli svojich adresátov, a teda nebolo im možné zabrániť ani vyššie uvedenými a aj súdom prvého stupňa prezentovanými opatreniami. Možnosti poškodenej na elimináciu negatívnych vplyvov konania obvineného boli determinované variabilitou platforiem, na ktorých bol obvinený činný, ako aj predispozíciami osôb, ktorým boli obvineným prezentované skutočnosti adresované, z dôvodu ktorých by nemalo pre značnú časť z nich akési popretie tvrdení obvineného poškodenou žiadny význam, prípadne by toto mohlo práve pre sledovateľov obvineného viesť k opačnému efektu, teda k ešte väčšej "bulvarizácii" danej témy a ďalšej eskalácii. Navyše ani na podnet poškodenej vydané súdne rozhodnutie ukladajúce formou neodkladného opatrenia internetovému prevádzkovateľovi povinnosť vymazať sporné video z internetového portálu nespôsobilo, že by obvinený ďalej neuvádzal nepravdivé skutočnosti o poškodenej. Vyššie uvedené skutočnosti v konečnom dôsledku svedčia o tom, že prostriedky iných právnych odvetví či iné do úvahy prichádzajúce opatrenia nemohli byť, neboli a nie sú dostatočné na reparáciu následkov výrokov obvineného, a preto je plne dôvodné aplikovať prostriedky trestného práva. Čo sa týka skutočnosti, že o trestnom oznámení poškodenej už bolo raz právoplatne rozhodnuté, pričom po pokyne dozorového prokurátora došlo k začatiu trestného stíhania, je nutné uviesť, že už raz ukončené trestné konanie, pokiaľ v ňom nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, netvorí zákonnú prekážku tomu, aby mohlo byť v danej veci začaté trestné stíhanie. V danom prípade neexistuje žiadny dôvod neprípustnosti trestného stíhania, navyše nakoľko o trestnom oznámení bolo pôvodne rozhodnuté jeho odmietnutím, teda vo fáze, kedy nie je obvinená žiadna osoba, dokonca ešte ani nedošlo k začatiu trestného stíhania, neprichádza do úvahy ani polemika súdu prvého stupňa o obchádzaní inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku, nakoľko toto je aplikovateľné až vo fáze trestného konania po vznesení obvinenia. V reakcii na súdom poukázanú absenciu pokynu Krajskej prokuratúry v Bratislave Vám tento dodatočne zasielame v prílohe. V kontexte vyššie uvedeného je tunajšia prokuratúra toho názoru, že obvinenému bolo preukázané protiprávne konanie v rozsahu napĺňajúcom všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pričom jednotlivé konkrétnosti, z ktorých pri formulovaní právneho názoru prokuratúra vychádzala, sú uvedené v predmetnej obžalobe.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajšia prokuratúra navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhovel sťažnosti prokurátora a napadnuté uznesenie zrušil a uložil mu, aby vo vecí znova konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obvinený samostatným písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.02.2026 prostredníctvom obhajcu. Vo vyjadrení obvinený uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, vecne správne a mimoriadne zásadné vzhľadom na dlhoročnú kriminalizáciu obvineného. Mestský súd v rámci hodnotenia skutkovej vety a príslušnej právnej kvalifikácie zohľadnil skutočnosť, že zákonodarca v základnej skutkovej podstate trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona nevyžaduje vznik následku a skúmal potencionálnu spôsobilosť privodiť konaním klienta v zákone uvedené trestnoprávne relevantné následky. Mestský súd teda nehodnotil, či tieto následky v osobnostnej sfére poškodenej skutočne nastali, ale naopak (správne) skúmal, či boli vyjadrenia klienta objektívne spôsobilé značne ohroziť vážnosť poškodenej v spoločnosti. Nie je zrejmé, prečo prokuratúra navodzuje dojem, že súd túto okolnosť hodnotil očami vzniku následku a nie potenciality vzniku takého následku. Pokiaľ však mestský súd poukazuje na skutočnosť, že priemerne intelektuálne vybavený jednotlivec nemohol považovať výroky klienta na poškodenú za výroky, ktoré sú spôsobilé spochybniť jej vážnosť v spoločnosti, je nutné dať do pozornosti sťažnostného súdu, že toto skúmanie vychádza z rozhodovacej praxe, ktorá bola neskôr potvrdená samotným Krajským súdom v Bratislave. V tomto smere poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.02.2018, sp. zn. 3T/41/2017, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie obvineného Igora Matoviča pre prečin ohovárania. A toto následne potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.06.2018, sp. zn. 1To/47/2018. Ako skonštatoval mestský súd, výroky klienta u priemerne uvažujúceho jednotlivca skutočne nemohli byť vnímané ako spôsobilé znížiť vážnosť poškodenej v očiach širšej spoločnosti. Od jednotlivcov nemožno očakávať, že sú mechanickým strojom preberajúcim akékoľvek informácie, ktoré im sú v internetovom priestore podsúvané, avšak jednotlivec je spôsobilý konfrontovať konkrétne mediálne informácie vo svetle ich potencionálnej pravdivosti ako aj hodnovernosti. Priemerne intelektuálne vybavený jednotlivec z celkového kontextu prednesu, ako aj povahy mediálnej činnosti klienta a poškodenej nepochybne nenadobudol a priori negatívnu emóciu o poškodenej a nepovažoval jeho prednes ako a priori znižujúci jej vážnosť v spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je polemika prokurátora ohľadom intelektuálnej úrovne recipientov klientových výrokov nedôvodná a nie je spôsobilá spochybniť správne a zákonné závery mestského súdu, že skutok, tak ako je popísaný v obžalobe, nie je trestným činom. Vo svetle vyššie uvedeného záveru Okresného súdu Bratislava I, je taktiež nutné dať do pozornosti sťažnostného súdu, že v mediálnom priestore sa výroky klienta nestretli s väčšou odozvou, média túto informáciu nijako zásadne nepreberali nekonfrontovali poškodenú s týmito informáciami a osobám mimo obmedzenú mediálnu sféru klienta sa predmetná informácia nemala ako dostať do dispozície. Pokiaľ výroky klienta zazneli v prevažnej miere len v okruhu jeho sledovateľov a osôb, ktoré sympatizujú s klientom, je iracionálnym tvrdiť, že títo o poškodenej mali pozitívnu mienku, ktorá práve v príčinnej súvislosti s konaním klienta mohla klesnúť. Obvinený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2018 sp. zn. 7Tdo/143/2018 ohľadom spôsobilosti nepravdivého údaja ohroziť značnou mierou vážnosť ohováranej osoby. Ďalšími zásadnými skutočnosťami, ktoré vylučujú potencionalitu vzniku trestnoprávne relevantného následku je, že poškodená dokonca v dôsledku konania klienta opísaného v skutkovej vete obžaloby neutrpela v pracovnoprávnom vzťahy ani žiadnu majetkovú ujmu, keďže podľa jej samotnej výpovede jej zamestnávateľ preplácal náklady vynaložené na právnu pomoc. Napriek tomu, že skutková podstata ohovárania nevyžaduje vznik následku, ale len potencialitu jeho vzniku, je nevyhnutné tieto okolnosti hodnotiť aj vo svetle skutočných následkov, ktoré výroky klienta v súkromnej sfére poškodenej vyvolali. Inými slovami, ak výroky klienta uvedené v skutkovej vete obžaloby nevyvolali absolútne žiaden negatívny dôsledok v podobe ohrozenia poškodenej vážnosti u spoluobčanov, jej poškodenia v zamestnaní, v podnikaní, narušenia jej rodinných vzťahov alebo spôsobenia inej závažnej ujmy, aj uvedený fakt (okrem množstva iných) podporuje záver, že neboli ani objektívne spôsobilé tieto následky vyvolať. V skutkovej vete obžaloby, ako ani v spisovom materiáli, sa nenachádza jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by klient aktívne nabádal alebo podnecoval svojich sledovateľov, aby akokoľvek kontaktovali poškodenú alebo nabáda ich, aby jej adresovali správy na sociálnych sieťach alebo posielali e-maily. Záver prokurátora, že si klient musel byť vedomý, že jeho myšlienky budú jeho sledovatelia šíriť ostáva teda iba v rovine špekulácií a ničím nepreukázaných hypotéz, ktoré tak nemôžu byť podkladom pre kriminalizáciu obvineného. Za situácie, kedy klient žiadnym spôsobom aktívne nenabádal svoje publikum, aby akokoľvek kontaktovali poškodenú alebo jej adresovali hanlivé správy, nemohol ani nijako ovplyvniť vôľové konanie tretích osôb, za ktoré sami nesú zodpovednosť. Emaily, na ktoré poukazuje prokurátor, sú absolútne mimo dispozície klienta, ktoré mu nemôžu byť na príťaž iba preto, že sa tretie osoby rozhodli bez pričinenia klienta kontaktovať poškodenú na verejne dostupnú e-mailovú adresu. Skutková podstata ohovárania ani neobsahuje obligatórny znak, ktorý by spočíval v konaní, ktorým niekto podnecuje inú osobu, aby kontaktovala iného alebo inému adresovala akékoľvek správy. Obvinený ďalej poukázal na materiálny korektív uplatňovaný pri prečinoch, pretože osobitosti tejto trestnej veci vylučujú akúkoľvek závažnosť konania klienta pre spoločnosť. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že v zásade od momentu začatia klientových verejných vystúpení na sociálnych sieťach, kedy jeho aktivity začali priťahovať relevantný záujem širšej verejnosti, začal byť prakticky okamžite (zrejme z dôvodu obáv zo zvýšeného mediálneho dosahu ako konkurencia) zo strany hlavných mediálnych subjektov (vrátane jednej z hlavných vlajkových lodí mediálnej propagandy denníka SME, v ktorom sa pracovne realizuje aj poškodená) označovaný za extrémistu, neonacistu, antisemitu, fašistu a hlavne dezinformátora a hoaxera. Priemerný čitateľ a sympatizant mediálnych výstupov denníka SME (a iných), v ktorom bol klient na každodennej báze vykresľovaný ako hlavný dezinformátor a hoaxer, teda logicky nemôže v dôsledku označovania klientovej osoby týmito nálepkami médiom, ktoré je jeho “informačnou modlou", uveriť žiadnemu z ním prednesených výrokov. O to viac by neboli ním (ako hlavným údajným dezinformátorom, nacistom, fašistom, extrémistom či antisemitom) šírené informácie akéhokoľvek druhu o poškodenej v prostredí jej sympatizantov, rodinných príslušníkov či v pracovnom kolektíve, v ktorom pôsobí, spôsobilé u takýchto osôb akokoľvek ovplyvniť či zmeniť ich vnímanie osoby poškodenej. Na druhej strane osoby, ktoré sa dobrovoľne oboznamujú s klientovou mediálnou produkciou a sú fanúšikmi jeho obsahu, si z povahy veci (keďže je klient hlavným kritikom mediálnej činnosti tzv. „mainstreamových médií“, vrátane denníka SME) nemôžu o poškodenej vytvoriť iný obraz ako negatívny teda ten, ktorý si vytvorili na základe vlastného uváženia dávno pred tým, ako klient začal verejne pôsobiť na sociálnych sieťach, nakoľko s poškodenou už pred oboznámením sa s jeho výrokmi nepochybne nesympatizovali a ani sa nestotožňovali s jej činnosťou a hľadali preto informačný zdroj ich názorom blízky. Povedané aj inak, konzument obsahu denníka SME alebo iného podobného mediálneho subjektu svoj nekritický pohľad na predstaviteľa (poškodenú) jeho informačného "svätého grálu" nezmení pod vplyvom akýchkoľvek tvrdení osoby označovanej týmto informačným zdrojom za dezinformátora a hoaxera rovnako, ako svoj negatívny názor na osobu poškodenej a jej mediálnu činnosť nezmení sympatizant klientovho informačného priestoru (v tom zmysle, že by jej aktivitami opovrhoval ešte viac ako predtým a z toho dôvodu by klientove vyjadrenia mohli byť potenciálne spôsobilé ešte viac znížiť vážnosť či dôstojnosť poškodenej v jeho očiach). Iba skutočnosť, že klient kritiku osôb verejného záujmu a ich činnosti vyjadruje expresívnejšou formou, nemôže byť dôvodom jeho selektívnej kriminalizácie o to viac za stavu, kedy ním kritizované osoby nečelia žiadnym následkom iba preto, že pre šírenie svojich lží používajú sofistikované spôsoby mediálnej manipulácie. Tieto skutočnosti v podmienkach tu vedenej trestnej veci zásadným spôsobom ovplyvňujú aj materiálnu spoločenskú nebezpečnosť konania klienta, ktoré vo svetle vyššie uvedeného úplne absentuje. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu sú dôvody uvedené v tejto časti, sťažnosti prokurátora vecne nesprávne a nie sú spôsobilé vyvrátiť vecne správna a zákonné právne závery mestského súdu uvedené v napadnutom uznesení. Obvinený vo svojom vyjadrení poukázal na viacero rozhodnutí slovenského a českého ústavného súdu ako aj rozhodnutia slovenského a českého najvyššieho súdu ohľadom zásady ultima racio. Obvinený sa ďalej vyjadril k tvrdeniu prokurátora ohľadom vydaného neodkladného opatrenia ohľadom odstránenia videa z internetového portálu www.vimo.sk. Obvinený uviedol, že ani toto neodkladné opatrenie nebránilo klientovi ďalej vyjadrovať sa k poškodenej. Pri tejto argumentácii prokurátor prehliada zásadnú skutočnosť a zámerne dezinterpretuje túto okolnosť v neprospech klienta. Je pravda, že Okresný súd Kežmarok nariadil odstrániť video s názvom „Vadím im viac a viac“ z internetového portálu www.vimo.sk., avšak v okolnostiach tohto neodkladného opatrenia je nevyhnutné zdôrazniť to, že prokurátor zámerne nespomenul, komu konkrétne bola táto povinnosť uložená. V predmetnom konaní o neodkladnom opatrení klient nevystupoval ako procesná strana (žalovaná strana). Žalovanou stranou v konaní o neodkladnom opatrení pred Okresným súdom v Kežmarku boli dva podnikateľské subjekty, a to osoba D P ako živnostník a obchodná spoločnosť Network Engineering s.r.o. Tieto dva podnikateľské subjekty boli prevádzkovatelia platformy Vimo.sk, kde bolo video „Vadím im viac a viac“ uverejnené, a preto tieto osoby boli spôsobilé ako prevádzkovatelia video odstrániť z predmetnej platformy, čím mohlo dôjsť k ochrane osobnostných práv poškodenej. Obvinený ako fyzická osoba nikdy nebol zaviazaný žiadnou súdom uloženou povinnosťou vo vzťahu k poškodenej a nikdy nebol nositeľom povinnosti odstrániť predmetný obrazovo-zvukový záznam z platformy Vimo. Keďže obvinený nebol nikdy žalovanou stranou civilného konania, nemožno konštatovať, že voči jeho osobe ako osobe, o ktorej poškodená tvrdí, že zasiahla do jej osobnostných práv, boli vyčerpané iné právne prostriedky (v tomto prípade prostriedky civilného práva, najmä žaloba na ochranu osobnosti) slúžiace k ochrane subjektívnych práv, ktoré by nepostačovali na túto ochranu pred tým, ako bude voči jeho osobe vyvodzovaná za verbálne konanie trestno-právna zodpovednosť. Rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je záväzné inter partes, nie erga omnes. Za týchto okolností sa klient ani nemusel dozvedieť o existencii predmetného neodkladného opatrenia, pretože pokiaľ nebol stranou civilného sporu, z ktorého predmetné neodkladné opatrenie vzniklo, nebolo mu predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ani doručované a nemal byť s ním ani ako inak oboznámený, nieto, viazaný. Po takomto rozhodnutí súdu potom prekvapuje, z akého dôvodu poškodená nepodala po vydaní neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ktorou by si proti obvinenému nárokovala povinnosť zdržania sa podobných vyjadrení, povinnosť verejne sa jej ospravedlniť, či povinnosť nahradiť jej nemajetkovú ujmu v peniazoch. Civilnou žalobou by poškodená (potenciálne) mohla dosiahnuť nápravu a satisfakciu porušenia svojich subjektívnych osobnostných práv efektívnejšie a rýchlejšie, ako by tomu bolo v trestnom konaní. Logicky platí, že pokiaľ neboli voči obvinenému vyčerpané všetky (v tomto prípade žiadne) iné efektívne prostriedky slúžiace na ochranu subjektívnych práv poškodenej, nemožno tvrdiť, že by trestné právo bolo nevyhnutné na ochranu práv a záujmov poškodenej, kedy poškodená mala k dispozícii civilné prostriedky ochrany proti výrokom, ktoré sú obvinenému obžalobou kladené za vinu. Z uvedeného naopak vyplýva úplne opačný záver, ako prezentuje prokurátor a síce, nepochybne boli spôsobilé (a prípadne dokonca aj efektívnejšie) na ochranu údajne porušených osobnostných práv poškodenej, pred prostriedkami trestnej represie pretože kriminalizovať konanie, ktoré je zhojiteľné v civilnom konaní, ktoré nepredstavuje zásadnejšie intenzívny zásah do sféry práv osoby, ako sú inštitúty vlastné trestnému právu, je v právnom štáte neprípustné. Obvinený ďalej poukázal v rámci princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva na viaceré trestné konania pre trestný čin ohovárania, ktoré boli uzneseniami OČTK odmietnuté. Podľa názoru obvineného boli výroky v týchto trestných konania oveľa závažnejšie, ako výroky obsiahnuté skutkovej vete obžaloby a neboli predmetom kriminalizácie, nemožno akceptovať selektívnu kriminalizáciu obvineného za situácie, kedy analogicky podobné výroky iných mediálne a verejne činných osôb sú ex cathedra odmietané a OČTK pri nich ani nevidia dôvod na začatie trestného stíhania, nieto ešte vznesenie obvinenia pôvodcovi konkrétneho výroku. Selektívna kriminalizácia je neprípustná nie len preto, že porušuje princíp právnej istoty, kedy vo svetle rozhodovacej praxe orgánov verejnej moci nie sú minimálne rovnako závažné, ako aj závažnejšie výroky posudzované ani ako priestupok, ale aj z dôvodu zjavnej svojvôle OČTK pri detekcii konkrétneho páchateľa verbálnej trestnej činnosti. Obvinený nad rámec vyššie uvedenej argumentácie uviedol, že v jeho prípade neexistovala subjektívna stránka, pretože bol presvedčený o pravdivosti jeho tvrdení, čo predstavuje negatívny skutkový omyl, ktorý bezpodmienečne vylučuje trestnoprávne relevantný úmysel, ako aj skutočnosť, že ide v značnej časti o hodnotiace úsudky (ktoré z povahy veci nemôžu byť nikdy overiteľné ako (ne)pravdivé), ktoré mali navyše reálny skutkový základ (napr. v podobe verejne dostupného článku, v ktorom sa nachádzajú slová moderátora N D, ktorý o poškodenej uviedol, že sa mala s neznámou osobu „vyspať pod priemyselnými kamerami v garážach“), čo bolo obsahom návrhu klienta na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Vo vzťahu k argumentácii prokurátora, že raz ukončené trestné konanie bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe nezakladá prekážku res pre možnosť opakovaného neskoršieho začatia trestného stíhania, je len nepochopením materiálnej podstaty úvah mestského súdu. Mestský súd neskonštatoval a ani nepochybne ani nemal vyjadrením týchto úvah na mysli, že raz ukončená trestná vec v predprípravnom konaní má procesné účinky res iudicata, kedy by existovala prekážka trestného stíhania. Naopak, mestský súd tým poukázal práve na skutočnosť (ktorá okrem iných skutočností tiež dokumentuje selektívnu kriminalizáciu klienta), že pre začatie trestného stíhania vo veci, ktorá bola právoplatne odmietnutá oboma inštanciami predprípravného konania (vyšetrovateľ a prokurátor), by mal existovať určitý „aktualizačný moment“, bez existencie ktorého ide o svojvôľu nadriadeného prokurátora, ktorý pramení len v údajnom „v odlišnom inom právnom názore“. Takýto záver by však nemal byť dôvodom pre začatie trestného stíhania v inak právoplatne odmietnutých veciach len preto, aby sa dosiahol „ten správny“ výsledok v podobe vznesenia obvinenia obvinenému, ktorý je dlhodobo systematickou mediálnou propagandou (významnou súčasťou ktorej je aj poškodená) považovaný za personu non grata slovenskej spoločnosti. Na podklade vyššie uvedeného obvinený navrhol, aby Krajský súd v Bratislave sťažnosť prokurátora zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1

Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku, pričom zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Odvolací súd pripomína, že prokurátor kladie obvinenému za vinu spáchanie prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s tým, že podľa právnej vety uvedenej v obžalobnom návrhu obvinený „o inom oznámil nepravdivé údaje, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a tento čin spáchal verejne – použitím počítačovej siete“.

Tento popis konania obvineného vyjadruje obsah tzv. právnej vety uvedenej v obžalobnom návrhu, avšak protiprávne konanie, ktoré prokurátor kladie obvinenému za vinu musí byť jasne, zrozumiteľne a hlavne konkrétne popísané v tzv. skutkovej vete (v skutku), ktorý sa obvinenému kladie za vinu a musí zo skutkového popisu (opisu skutku) nepochybne vyplynúť.

V tomto smere odvolací súd upozorňuje, že tzv. skutková veta obžalobného návrhu musí vždy odrážať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, musia vyplývať z vykonaného dokazovania.

Popis skutku uvedený v skutkovej vete obžalobného návrhu musí byť preto uvedený tak, aby jednotlivé jeho časti zodpovedali znakom skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. O takýto prípad však nejde, pokiaľ v obžalobnom návrhu uvedená skutková veta neobsahuje úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 163 ods. 3 Tr. por. Rovnako tak nestačí, aby sa prokurátor pri popise konania obvineného obmedzil v niektorých smeroch len na citáciu zákonných znakov tvoriacich tzv. právnu vetu, respektíve len na parafrázovanie právnej vety, prípadne aby v niektorých smeroch tzv. práva veta nemala vôbec odraz v popise skutku, teda z nej vôbec nevyplývala.

Trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Z uvedenej definície trestného činu ohovárania vyplýva, že znakmi základnej skutkovej podstaty je nielen uvedenie nepravdivého údaju o inej osobe, ale zároveň aj to, aby mal tento nepravdivý údaj spôsobilosť vyvolať ohrozenie vážnosti ohovoreného u spoluobčanov, prípadne ho poškodiť v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Z uvedeného vyplýva, že popis konania obvineného uvedený v skutkovej vete obžalobného návrhu musí obsahovať nielen konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa toho aký nepravdivý údaj bol o inom oznámený, ale zároveň musí obsahovať aj konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa toho, ako oznámenie tohto nepravdivého údaju mohlo ohroziť alebo ohrozilo ohovorenú osobu. Pre trestnosť činu sa ďalej vyžaduje aj to, aby takéto ohrozenie bolo značné, teda podstatné. Ak by skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu prokurátorom neobsahoval konkrétne skutkové okolnosti ohľadne všetkých znakov základnej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nemôže ísť o trestnoprávnu problematiku.

Vyššie uvedenú argumentáciu aplikoval krajský súd aj na posudzovaný prípad, teda na popis skutku uvedený v obžalobnom návrhu. Obvinenému sa prokurátorom kládlo za vinu, že

vystupujúc pod nickom „danykollar" dňa 21.11.2021 na internetovej stránke www.vimo.sk zverejnil video s názvom: „Vadím im viac a viac!", v ktorom okrem iného uviedol: „...zase pred Zuzkou Hanzelovou, neplodnou novinárkou, Sorošovou šľapkou, po troch potratoch, ktorá teraz plače o tom, ako by sa mali vychovávať deti...",

ďalej v období decembra 2021 na sociálnej sieti Instagram pod nickom „danykollarpublic" zverejnil nasledovné „No Hanzelova ma bakalára zo žurnalistiky, ale robila to pod dozorom Denníka Sme a jej "manžel" Michal je homosexual a tvári sa ako heterak ale nie je !" a „Ale ved to jasne jak facka ze Kovacic je buzna. Sak smotanka za oponou to vedia secia. Ved ona je slapka, po 3x interupciach ostala neplodna, a on jej dovoli kuvrit sa barde, sak to vedia secia. Hanzelka to na Insta len hrá na chrumkavu, koli fans",

ďalej dňa 23.12.2021 na sociálnej sieti Telegram pod nickom „Danny Kollar" zverejnil príspevok s názvom: „ZUZANA KOVACIC-HANZELOVA", kde okrem iného uviedol: „1. Si slapka, karieristka 2. Si rozbijacka manzelstiev 3. Nielen za tych par foto z garaze, kde si to davala na stojaka s barkym, kto ta mohol karierne postrcit spravnym smerom a ze to boli známe noci",

ďalej dňa 03.07.2023 na sociálnej sieti Instagram pod nickom „DKdenneSpravy" zverejnil príspevok s názvom „ZUZANINA PRAVDA.", v ktorom okrem iného uviedol: „Sex-karieristka Zuzana o svojich extempore nikdy nehovori, tak ako nehovori ani o troch vyletoch na Ruzinovsku kliniku aby si dala prerusit tehotenstvo (kedze suloz bola jej pracovnym nastrojom... ", a „Po 3tom zasahu si jej telo ale povedalo "a uz dosť' a Zuzana ostala neplodna.",

a taktiež dňa 25.07.2023 na sociálnej sieti Instagram pod nickom „DKdenneSpravy" zverejnil príspevok, v ktorom okrem iného uviedol: „Ze pani Zuzana Kovacic-Hanzelova? Pocuj, ty striga, za to, ze si dobrovolne neplodna, si uz prestan liecit svoje komplexy na slovenskom národe, ty Sorosova kabelka.",

avšak tieto obvineným prezentované skutkové tvrdenia o poškodenej Zuzane Kovačič Hanzelovej uvedené vo vyššie zmienenom videu a príspevkoch na predmetných sociálnych sieťach boli nepravdivé, s čím bol obvinený uzrozumený, a po ich zverejnení boli vzhliadnuté tisícmi užívateľov, pričom tieto nepravdivé skutkové tvrdenia o poškodenej mali potenciál podstatným spôsobom zasiahnuť do jej dôstojnosti, narušiť jej vážnosť či dôveryhodnosť u spoluobčanov a spôsobiť jej podstatnú ujmu v pracovných či súkromných vzťahoch.

Z popisu skutku uvedeného v obžalobnom návrhu je zrejmé, že sa v ňom prokurátor venuje podrobnému opisu toho, čo považuje za nepravdivý údaj uvedený o poškodenej, kde bol uvedený, čo bolo jeho obsahom a že bol vzhliadnutý tisícmi užívateľov, čo je možné podradiť pod znak základnej skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ktorý spočíva v tom, že obžalovaný „o inom oznámil nepravdivý údaj“. Pokiaľ však ide o zvyšné znaky základnej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu týkajúce sa možného značného ohrozenia ohovoreného u spoluobčanov, v zamestnaní, v narušení rodinného života, či v spôsobení inej vážnej ujmy, tak v tomto smere prokurátor v popise skutku uvedenom v obžalobnom návrhu uvádza len parafrázu pojmov, ktoré sú obsahom právnej vety, teda, že „nepravdivé skutkové tvrdenia o poškodenej mali potenciál podstatným spôsobom zasiahnuť do jej dôstojnosti, narušiť jej vážnosť či dôveryhodnosť u spoluobčanov a spôsobiť jej podstatnú ujmu v pracovných či súkromných vzťahoch“. Prokurátor žiadnym spôsobom v skutkovej vete nerozviedol ako konkrétne mali oznámené nepravdivé údaje zasiahnuť do vážnosti a dôveryhodnosti poškodenej u spoluobčanov, či akú konkrétnu ujmu mali spôsobiť v rodinných či súkromných vzťahoch. V tomto smere poukazuje krajský súd aj na uznesenie o vznesení obvinenia, v ktorom taktiež relevantný popis skutkových okolností absentuje (v uznesení o vznesení obvinenia je len uvedené, že nepravdivé údaje sú spôsobilé značnou mierou ohroziť poškodenej vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ju v zamestnaní, čo je len výslovným opisom znakov skutkovej podstaty trestného činu ohovárania). Prokurátor v podanej obžalobe tieto výslovné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu v skutkovej vete iba preformuloval a to bez toho, aby konkrétne skutkovo rozviedol v čom vidí ich naplnenie.

V tomto smere poukazuje krajský súd na aplikačnú prax, ktorá napríklad za značné poškodenie ohovoreného v zamestnaní považuje možnosť výpovede, možnosť straty potupu v zamestnaní, možnosť preradenia na menej zodpovednú funkciu, prípadne možnosť straty prísľubu získania samotného zamestnania. Za narušenie rodinných vzťahov aplikačná prax považuje napríklad hrozbu rozvodu alebo rozvratu partnerského spolužitia, vyššiu miery nedôvery voči poškodenému zo strany rodinných príslušníkov. Inou vážnou ujmou môže byť v praxi napríklad hrozba straty zákazky, odliv klientov, sponzorov, či čitateľov, respektíve napríklad ohrozenie politickej kariéry, či spôsobenie úpadku obchodnej spoločnosti. Ďalej sem možno podradiť napríklad značné morálne odsúdenie ohovoreného časťou spoluobčanov z dôvodu oznámenia nepravdivého údaju.

Uvedené príklady z praxe uvádza krajský súd z dôvodu, aby bolo zrejmé, čo musí obsahovať popis skutku, pokiaľ prokurátor kladie obvinenému za vinu spáchanie trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere teda popis skutku uvedený v obžalobe neobsahuje žiadny konkrétny skutkový údaj, z ktorého by sa dalo vyvodiť v čom konkrétnom mala byť narušená vážnosť, či dôveryhodnosť poškodenej u spoluobčanov a akú podstatnú ujmu v pracovných a súkromných vzťahoch mala poškodená utrpieť (teda v čom konkrétnom ju vidí prokurátor). Ak prokurátor v skutkovej vete obžalobného návrhu uvádza narušenie vážnosti a dôveryhodnosti u spoluobčanov a spôsobenie podstatnej ujmy v pracovných a súkromných vzťahoch, tak takéto ohrozenie môže v porovnateľných veciach vyplývať napríklad z nutnosti ohovorenej osoby reagovať vo väčšom rozsahu a verejne a opakovane na takéto nepravdivé údaje, teda nutnosť ich vyvrátiť, nakoľko inak by mohli spôsobiť pracovné problémy pre ohovoreného, napríklad hrozbu straty zamestnania, či straty sponzorov média v ktorom ohovorený pôsobí alebo by mohli spôsobiť rodinné problémy napríklad v tom smere, že by reálne hrozil rozvrat partnerského vzťahu, odlúčenie, výrazné nezhody v rodine a podobne; napríklad nutnosť navštíviť odbornú pomoc lekára, strach pokračovať v zamestnaní (pokiaľ prokurátor v právnej vete obžalobného návrhu uvádza aj to, že obvinený poškodil ohovorenú v podnikaní, tak nie je celkom zrejmé, čo tým prokurátor myslel, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by poškodená vykonávala podnikateľskú činnosť, ktorá by utrpela, či mohla utrpieť v dôsledku oznámenia nepravdivého údaju zo strany obvineného).

Nič podobné (nič konkrétne) sa v popise skutkovej vety obžalobného návrhu v tomto smere nenachádza a preto musel krajský súd dospieť k záveru, že popis skutkovej vety uvedený v obžalobnom návrhu, ktorý kladie prokurátor obvinenému za vinu neobsahuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o trestnoprávnu problematiku, pretože prokurátor nedokázal skutok vymedziť tak, aby odrážal všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že súd nie je pomocníkom prokurátora, ktorý mu má, či môže doplniť dokazovanie, respektíve skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu tak, aby mu mohol vyhovieť. Starostlivosť o popis skutku je výhradnou doménou prokurátora a preto do jeho popisu nemôže súd zasahovať bez aktivity prokurátora (ktorý by napríklad navrhol doplnenie skutku tak, aby odrážal všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu; prokurátor tak neurobil po podaní obžaloby a ani v podanej sťažnosti). So sťažnosťou prokurátora sa síce možno stotožniť v tom, že trestný čin ohovárania je z hľadiska možného spôsobenia následku ohrozovacím trestným činom, to však zároveň neznamená, že prokurátor má rezignovať na opis, či popis skutkových okolností, ktoré majú napĺňať znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, respektíve ich nahrádzať samotnými znakmi, ktoré tvoria tzv. právnu vetu, prípadne len ich parafrázovaním.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 2 Tdo 62/2015 zo dňa 14.12.2015) podľa ktorej v skutkovej vete výroku odsudzujúceho rozsudku sa necituje formulácia kvalifikačne použitého ustanovenia Trestného zákona, táto formulácia zodpovedá tzv. právnej vete. Skutková veta musí zodpovedať právnej vete obsahovo, teda tak, aby bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov trestného činu (subsumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona).

Vzhľadom k uvedenému krajský súd uzatvára a opakuje, že skutok tak ako je popísaný v obžalobnom návrhu nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a preto sa sťažnostný súd stotožnil s napadnutým uznesením v tom, že nejde o trestnoprávnu problematiku s tým, že bude na príslušnom priestupkovom orgáne, aby posúdil, či skutkové okolnosti popísané v obžalobnom návrhu by mohli byť posúdené ako priestupok. Z uvedeného vyplýva, že konanie obvineného popísané v obžalobnom návrhu môže byť protiprávne a aj sankcionované prostriedkami verejného práva, avšak v priestupkovom konaní.

Napriek tomu, že na tomto mieste by bolo možné skončiť odôvodnenie tohto uznesenia, považuje krajský súd za podstatné uviesť, že policajt konajúci v prípravnom konaní zameral svoju pozornosť pri dokazovaní aj na objasňovanie toho, aké konkrétne ohrozenie mohlo pre poškodenú vzniknúť z oznámených nepravdivých údajov, nakoľko pri výsluchoch poškodenej jej opakovane kládol otázky v tomto smere. Z výpovedí poškodenej možno vyvodiť, že za ohrozenie vážnosti u spoluobčanov označila to, že jej neustále chodia emaily a správy (komentáre pod jej príspevky) od anonymných ľudí a fanúšikov obžalovaného s tým, že obžalovaný sa snaží poškodiť jej reputáciu, poškodiť ju ako ženu a novinárku. Ďalej vypovedala, že zamestnávateľ ju nepreradil, platí jej advokáta, nebola s ňou ukončená spolupráca, nevie posúdiť, či uvedenými nepravdivými tvrdeniami sa znížila jej obľúbenosť a postavenie novinárky v očiach verejnosti. K narušeniu rodinných vzťahov nedošlo, má milujúcu rodinu. Klamstvá, ktoré o nej obvinený šíri majú podľa nej za cieľ ju ponížiť, tie videá mali vysokú sledovanosť, videli ich ľudia aj v jej okolí. Tie výroky obvineného považuje za dehonestujúce, ponižujúce a mimoriadne nepríjemné. Odmietla odpovedať, či vyhľadala odbornú pomoc.

Z uvedených výpovedí poškodenej je zrejmé, že ohľadne zamestnania a rodiny nemali nepravdivé údaje zverejňované obvineným žiadnu spôsobilosť ju značnou mierou ohroziť, nakoľko zamestnávateľ ako aj rodina zjavne za poškodenou stoja (a nikdy údaje zverejňované obvineným nepokladali za pravdivé) a žiadnym spôsobom sa nezmenil ich pohľad na ňu (zamestnávateľ má poškodenej dokonca platiť advokáta, aby sa bránila) a nehrozili jej v tomto smere ani žiadne rodinné či pracovné ujmy (napríklad rozvrat manželstva, zníženie čítanosti, výpoveď z práce a podobne). Ak teda prokurátor v skutkovej vete obžalobného návrhu uvádza, že nepravdivé údaje spôsobili poškodenej podstatnú ujmu v pracovných a súkromných vzťahoch, tak nielen že ide o nekonkrétny opis rozhodných skutkových okolností, ale navyše nemá ani žiadny odraz vo vykonanom dokazovaní, teda nevyplýva ani z výpovedí samotnej poškodenej.

Pokiaľ ide o ďalšie všeobecné tvrdenie prokurátora uvedené v obžalobe, že nepravdivé údaje mohli narušiť vážnosť a dôveryhodnosť poškodenej u spoluobčanov, tak zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že vážnosť poškodenej nebola žiadnym zásadným spôsobom v spoločnosti narušená. Išlo o mimoriadne nepríjemné, lživé a dehonestujúce výroky obvineného voči poškodenej, ktoré mali za následok zasielanie rôznych mailov, či komentárov pod príspevky poškodenej, ale reálne neboli spôsobilé napríklad odvrátiť čitateľov od poškodenej, či spôsobiť morálne odsúdenie poškodenej a podobne.

Z uvedeného stručného rozboru krajský súd vyvodzuje, že tu ani nie sú predpoklady na to, aby napríklad ďalším dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo možné doplniť dokazovanie v tomto smere, pretože z už teraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že vyššie uvádzaná časť znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu zostane nenaplnená a teda nemôže ísť o spáchanie trestného činu ohovárania v žalovanom prípade.

Pokiaľ ide o samotné výroky obvineného, ktoré sú popísané v skutkovej vete obžalobného návrhu, tak krajský súd je názoru, že tu zo strany obvineného nešlo o vecnú kritiku poškodenej ako novinárky, či jej práce, nešlo tu ani o prehnanú, či „drsnú“ kritiku práce poškodenej ako novinárky, či jej osobného života, ale išlo len o opakované vulgárne a lživé dehonestovanie poškodenej, teda išlo len o cielené verbálne napádanie a urážanie poškodenej vo verejnom priestore (takéto výroky opakovane vyslovované vo verejnom priestore s cieľom len urážania a klamania o inej osobe celkom určite nie sú pokryté slobodou prejavu). Výroky obvineného boli nielen lživé, ale aj hlúpe. Hlúposť a klamstvo však, samé osobe, nie je trestnoprávne postihnuteľné, hoci môže znepríjemniť ohováranej osobe život. Môže byť však postihnuté nielen v priestupkovom konaní ako konanie protiprávne, ale aj v civilnom konaní v rámci žaloby na ochranu osobnosti. Práve civilné konanie je totiž zákonodarcom primárne určené na to, aby poskytovalo ochranu voči osobám, ktoré svojimi lživými, urážlivými výrokmi môžu zasahovať do dobrého mena, či povesti ohovorenej osoby.

Pokiaľ súd prvého stupňa spochybňoval procesný postup prokuratúry pri začatí trestného stíhania po odmietnutí trestného oznámenia, tak ide o zjavne nesprávne právne úvahy. Uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia nevytvára prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu ku konkrétnej osobe (nikto nie je pri tomto procesnom rozhodnutí v postavení obvineného) a preto je možné začať trestné stíhanie vo veci a prípadne aj vzniesť obvinenie a to aj bez zrušenia uznesenia o odmietnutí veci a postačí na to aj len zmena názoru nadriadeného prokurátora. Tieto skutočnosti sú v rozhodovacej praxi súdov už na úrovni notoriety a je prekvapivým, že ich súd prvého stupňa nemá osvojené.

S poukazom na uvedené sťažnostný súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia, a preto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. apríla 2026

JUDr. Peter Šamko, v.r.

predseda senátu

 

Diskusia