K možnosti čítania výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní

JUDr. Ľubomír Macháček

K možnosti čítania výpovede podozrivého na hlavnom pojednávaní

Do odbornej polemiky, ktorá na Právnych listoch prebiehala k otázke procesnej použiteľnosti výpovede podozrivého v konaní pred súdom, prináša text nižšie výňatok z ďalšieho aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V uznesení sp. zn. 2 Tdo 62/2026 z 8. septembra 2026 Najvyšší súd SR akceptoval prečítanie zápisnice o výsluchu vykonanom ešte v procesnom postavení zadržanej podozrivej osoby na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku. Najvyšší súd pritom poukázal na to, že postavenie podozrivého síce nie je postavením obvineného, nejde však o procesné postavenie natoľko odlišné, ako je tomu v porovnaní s postavením svedka. Zároveň zdôraznil zákonnosť vykonania pôvodného výsluchu, najmä riadne poučenie podozrivej o práve odoprieť výpoveď, ako aj skutočnosť, že táto výpoveď nepredstavovala jediný ani rozhodujúci dôkaz o vine obvinenej. Rozhodnutie tak predstavuje ďalší príspevok do prebiehajúcej diskusie o procesnej použiteľnosti výpovede podozrivého v konaní pred súdom.

Najvyšší súd SR, sp. zn. 2 Tdo 62/2026

Obvinená ďalej namietala nezákonnosť použitého dôkazu — jej vyjadrenia z 11. septembra 2024, ktoré bolo urobené v postavení zadržanej podozrivej osoby. Obvinená (podľa jej tvrdení) nebola riadne poučená o svojich procesných právach, pričom súd použil túto jej výpoveď ako jeden z pilierov skutkového záveru o vine, a tento dôkaz vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

K tomu najvyšší súd uvádza, že pod kontradiktórnosťou konania sa podľa rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) rozumie právo a) mať poznatky o všetkých dôkazoch podaných na účel ovplyvnenia rozhodnutia súdu a mať k nim pripomienky (rozhodnutie ESĽP vo veci Vermeulen proti Belgicku z 20. februára 1996, bod 33 odôvodnenia): b) právo mať dosť času na oboznámenie sa s dôkazmi predloženými súdu (rozhodnutie ESĽP vo veci Krčmář a ďalší proti Českej republike z 3. marca 2000, bod 42 odôvodnenia): c) právo predkladať dôkazy (rozhodnutie ESĽP vo veci Clinique des Acacias a iní proti Francúzsku z 13. októbra 2005, bod 37 odôvodnenia) — primerane rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 374/2020.

Vzhľadom na to, že 11. septembra 2024 (č. I. 40) bola vypočúvaná obvinená v pozícii podozrivej (ako jedna strana v konaní) orgánmi činnými v trestnom konaní (ako v podstate druhou stranou v trestnom konaní), teda obe neskoršie strany v súdnom trestnom konaní mali kompletné informácie o tomto dôkaze, dotknutá výpoveď bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Obvinená bola pred výsluchom riadne poučená o práve odoprieť vypovedať, aj o práve na obhajobu.

V postavení podozrivého podľa § 85 ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného poriadku nejde v porovnaní s postavením obvineného podľa názoru najvyššieho súdu o zásadne odlišné procesné postavenie, ako je tomu v porovnaní s postavením svedka, preto ani táto skutočnosť nebráni čítaniu zápisnice o výpovedi podozrivého na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z.). Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení sa na osobu podozrivého primerane použijú ustanovenia § 34, § 121 až 124 Trestného poriadku s tým, že podozrivá osoba má právo zvoliť si obhajcu. Na podozrivého sa v zásade vzťahujú tie isté ustanovenia ako na obvineného s výnimkou povinnej obhajoby, preto takáto výpoveď z tohto dôvodu nemôže byť jediným alebo rozhodujúcim dôkazom, na podklade ktorého by došlo k uznaniu viny obvineného, nič však nebráni tomu, aby zápisnica o takejto výpovedi bola na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na účely odstraňovania rozporov prečítaná, či použitá ako podporný dôkaz teda súčasť reťaze usvedčujúcich dôkazov (rozhodnutie najvyššieho súdu zo 16. marca 2022, sp. zn. 4Tdo 25/2021).

Ako už bolo spomenuté vyššie, mestský súd vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že bol produkovaný dostatok usvedčujúcich dôkazov takej kvality, že sú vylúčené akékoľvek rozumné pochybnosti o vine obvinenej zo žalovaného trestného činu. Výpoveď z 11. septembra 2024, ktorú urobila obvinená ešte v pozícii zadržanej podozrivej osoby bola teda dôkazom, ktorý jednak súd v súlade s Trestným poriadkom vykonal na hlavnom pojednávaní (č. 1. 1126), avšak nezaložil na ňom vinu obvinenej. Čítaním zápisnice o výsluchu obvinenej v pozícii zadržanej podozrivej osoby sa mali len odstrániť rozpory v jej výpovediach. Súd preto správne umožnil prečítanie časti tejto zápisnice, nakoľko výsluch zadržanej bol vykonaný zákonným spôsobom. Avšak či už výpoveď svedka P, alebo obvinenej v pozícii zadržanej osoby by aj v prípade ich nezákonnosti nezakladali dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, nakoľko by sa nejednalo o chybu, ktorá by vo výlučnej, alebo rozhodujúcej miere ovplyvnila samotnú podstatu a význam súdom vykonaných, a pre uznanie viny obvinenej dostatočných dôkazných prostriedkov.

Ani k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku preto nedošlo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené obvinenou uvádzané dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku, a z tohto dôvodu dovolanie obvinenej na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Diskusia