Umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia alebo väzba obvineného; čo má prednosť?

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Duševne choré osoby majú byť primárne liečené a nie držané vo väzbe, nakoľko skutok, ktorého sa dopustili alebo mohli dopustiť nemusí súvisieť s ich vedomým úmyselným konaním. Alebo povedané inak a laicky, za obvineného mohla konať duševná choroba a nie on sám; to je podstata inštitútu nepríčetnosti a ak ide o dlhoročnú závažnú neliečiteľnú duševnú poruchu a skutok vykazuje obdobné rysy ako iný skutok obvineného z minulosti, ktorý bol „produktom duševnej choroby“ a nie obvineného, potom musí mať umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia prednosť pred vzatím obvineného do väzby.

Krajský súd si je vedomý toho, že orgány činné v trestnom konaní a ani súdy nie sú oprávnené vytvárať si medicínske závery o zdravotnom stave obvineného len na podklade vlastných domnienok, či hypotéz a preto ak neexistujú žiadne dôkazy o zdravotnom stave obvineného (a sú podľa prokurátora splnené všetky zákonné podmienky na vzatie obvineného do väzby), je prokurátor oprávnený podať návrh na vzatie obvineného do väzby. To však neplatí v prípade, ak sú v spise zabezpečené relevantné dôkazy o nepriaznivom zdravotnom stave obvineného a keď v spojení s charakterom spáchaného skutku možno dôvodne usudzovať, že trestný čin mohol byť reálne spáchaný práve v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu obvineného a práve nepriaznivý zdravotný stav obvineného môže byť reálne tým faktorom, ktorý môže vytvárať možnú ďalšiu nebezpečnosť konania obvineného do budúcnosti.

V takýchto prípadoch je na mieste postup podľa § 85 ods. 7 Tr. por., ktorý je v pomere špeciality k postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa § 85 ods. 4 Tr. por. a ktorého existencia má podľa zákonodarcu zaručiť, že do väzby nebudú brané osoby, pri ktorých je podozrenie, že sa stíhaného skutku dopustili v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu, teda ak ide o prípady, v ktorých je reálnou možnosťou aj to, že ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti obvineného v čase spáchania skutku boli vymiznuté, respektíve podstatným spôsobom znížené.

Ak orgány činné v trestnom konaní považovali obvineného za potenciálne nebezpečného vzhľadom na jeho zdravotný stav, mal prokurátor podať na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a nie podávať návrh na vzatie obvineného do väzby.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tpo/1004/2026 zo dňa 05.10.2026

U z n e s e n i e

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Lucie Lacovej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci proti obvinenému XYstíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5Tp/70/2026 zo dňa 25.09.2026, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.októbra 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I pod sp. zn. 5Tp/70/2026 zo dňa 25.09.2026 rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 4 Tr. por. nezobral obvineného XY do väzby a prepustil ho zo zadržania na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil tak, že sa pridržiava argumentov uvedených v odôvodnení písomného návrhu na vzatie obvineného do väzby. K dôvodnosti obvinenia uviedol, že z výpovede poškodeného vyplynulo, že minimálne jeho manželka osobne videla obvineného, ako sa viackrát prechádzal a vyčkával v mieste ich bydliska. Obvinený býval v minulosti na rovnakej adrese ako poškodený. Existencia dôvodnej obavy je podporená aj skutočnosťou, že obvinený sa v minulosti dopustil obdobného konania voči poškodenému, za ktorý bol trestne stíhaný. Je opodstatnený dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., keďže s prihliadnutím na značne negatívny vzťah obvineného k poškodenému, ktorý postupom času nezoslabol, jeho trestné stíhanie za obdobný skutok v minulosti a opakované vyskytovanie sa v poslednom čase v mieste bydliska poškodeného evokuje, že čin ktorým poškodený hrozil, by reálne mohol vykonať. Z viacerých poznatkov vyplýva, že obvinený by mal mať obavu o svoje bezpečie a za týmto účelom si mal vybaviť pas a letenku do zahraničia z dôvodu poskytnutia ochrany cudzími osobami na území iného štátu. Vybavenie pasového dokladu v spojení so zakúpením letenky do tretej krajiny v ktorej by sa mal v pláne dlhodobo zdržiavať odôvodňuje a zosilňuje prítomnosť dôvodu útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. K možnosti alebo potrebe umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia v súvislosti s jeho duševným stavom poukázal na to, že tento si nevyžadoval a naďalej nevyžaduje umiestnenie do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia. Z lekárskej správy obvineného počas ambulantného liečenia vyplýva, že obvinený trpí poruchou s bludmi, vyšetrujúca lekárka zároveň konštatovala, že u obvineného nie je potrebný ďalší predpis liekov a v jeho prípade bol podaný návrh na ukončenie ochranného liečenia ambulantnou formou na príslušný súd. Existencia samotnej psychiatrickej diagnózy nie je dôvodom na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia, keďže sa prihliadnutím na stav v akom sa nachádza bez aktívneho užívania alkoholických nápojov si nevyžaduje nevyhnutnú hospitalizáciu a aktívny dohľad z dôvodu aktuálneho duševného stavu.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného XY, ktorý písomným podaním požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava dôvodov, ktoré boli uvedené v návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby ako aj v podanej sťažnosti a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a obvineného vzal do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.

Obhajca obvineného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení uvedených v predmetnej veci. Poukazuje na to, že skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom vzhľadom na zdravotný stav obvineného mala prokuratúra podať úplne iný návrh než návrh na vzatie obvineného do väzby. Navrhol, aby krajský súd zamietol sťažnosť prokurátora.

Krajský súd v Bratislave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por., preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že XY je obvinený na základe uznesenia policajta sp. zn. ORP-1320/PS – B5 - 2026 zo dňa 22.09.2026 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti citovaného uznesenia.

Osobná sloboda obvineného bola obmedzená dňa 21.09.2026 o 17.37h. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V nenariadil prepustenie obvineného na slobodu, ale dňa 23.09.2026 o 13.50h obvineného odovzdal sudcovi pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I s návrhom na jeho vzatie do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.

Sudca pre prípravné konanie vypočul obvineného dňa 25.09.2026 od 09.30h do 10.15h a rozhodol napadnutým uznesením, pričom obvinený XY bol prepustený zo zadržania na slobodu dňa 25.09.2026 o 10.15h. Sťažnostný súd konštatuje, že zákonné procesné lehoty na rozhodovanie o vzatí obvineného do väzby boli zachované.

Pokiaľ ide o dôvodnosť podozrenia, ktoré sa kladie obvinenému za vinu, tak krajský súd primárne poukazuje na to, že skutkové okolnosti uvedené vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia nie sú nateraz sporné a nespochybnil ich ani sudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesení. V tomto smere v podrobnostiach poukazuje sťažnostný súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia (s. 9), ktoré si osvojuje bez nutnosti ho na tomto mieste v celosti opakovať, nakoľko z nateraz vykonaného dokazovania (najmä z výpovede svedkyne S Z, respektíve z obsahu mailov) možno vyvodiť dôvodné podozrenie, že pisateľom a odosielateľom mailov uvedených vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia bol práve obvinený.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, tak sudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesení spochybnil naplnenie základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že obvinený mal výhražné maily posielať štátnym orgánom a nie priamo poškodenému TS (ďalej len poškodený), ktorého sa týkali. V tomto smere krajský súd upozorňuje, že základná skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania nevyžaduje, aby ten, komu bolo vyhrážané bol prítomný pri vyhrážaní, respektíve, aby priamo poškodenému museli byť zasielané výhražné maily. Vyhrážka teda nemusí smerovať priamo proti poškodenému (teda vo vzťahu k tomu, komu bolo vyhrážané), ale môže byť vykonaná aj prostredníctvom tretej (inej) osoby (sprostredkovane). Postačí, keď je vyhrážka adresovaná poškodenému takým spôsobom, že si je páchateľ vedomý toho, že sa o nej poškodený dozvie práve prostredníctvom tejto tretej osoby, pričom je nutné, aby páchateľ vyhrážku urobil v úmysle, aby sa k adresátovi dostala (napríklad, páchateľ nevie adresu poškodeného, nepozná kontakt na neho, avšak pozná kontakty na iné osoby, ktoré sú v kontakte s poškodeným a vyhrážky poškodenému adresuje prostredníctvom nich). Nie je teda možné automaticky vylúčiť naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania len preto, že vyhrážky neboli adresované priamo poškodenému, ako to urobil sudca pre prípravné konanie. V danom prípade mal obvinený adresovať maily predstaviteľom štátu (Vláde SR, či Ministerstvu vnútra), pričom z ich obsahu je zrejmé, že smerovali voči poškodenému a obvinený mohol reálne počítať s tým, že sa ich obsah dostane do sféry poškodeného, teda, že s nimi bude oboznámený, čo sa napokon aj stalo. V posudzovanom prípade teda skutočnosť, že maily neboli adresované priamo poškodenému, nebráni tomu, aby mohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania.

Sťažnostný súd následne zameral pozornosť na preskúmanie obsahu zaslaných mailov a to najmä obsahu, ktorý sa nachádza v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, pričom zistil, že malo ísť o sériu mailov zasielaných v noci dňa 27.08.2026 (medzi štvrtou a piatou hodinou), pričom z hľadiska možných vyhrážok poškodenému možno poukázať na nasledovné slovné spojenia: „Skúste sa pohnúť! A ja osobne si prídem pre Vás“, „dnes ta osobne nezabijem“, „prídem si pre teba! Ja osobne! Za to všetko zlo! Prídem, ver, že XY si ta zoberie!! Idete do pekla za to zlo čo ste napáchali na Mne!!“.

Samotné vyhrážanie sa inému musí byť, podľa znakov základnej skutkovej podstaty prečinu vyhrážania, spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť (nastať). Vzhľadom k tomu sa nevyžaduje ani iný poruchový následok, nakoľko prečin nebezpečného vyhrážania je ohrozovacím trestným činom. Rovnako tak sa na naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania nevyžaduje, aby páchateľ pri vyhrážkach použil výslovne napríklad slovo „zabijem ťa“ a podobne, podstatný je kontext obsahu zaslaných mailov a z hľadiska posudzovania možnej spôsobilosti vzbudiť dôvodnú obavu aj to, či išlo o jednorazové konanie obvineného, prípadne, či už k podobným incidentom malo prichádzať v minulosti.

V tomto smere je nutné uviesť, že Tomáš Šinka už bol v roku 2020 obvinený z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., keď sa mal vyhrážať TS tak, že mu zoberie deti a bude ho to bolieť, pričom mal byť nájdený pred vchodom do bytu poškodeného, teda vyhrážka v tomto prípade sa týkala nielen poškodeného, ale aj jeho detí. Aktuálne posudzovaný skutok sa síce stal po viac ako šiestich rokoch od citovaného trestného stíhania z roku 2020, avšak je tu podozrenie, že obvinený mal opätovne smerovať svoje vyhrážky na poškodeného (teda je tu podozrenie, že ani plynutie času nezmenilo nič na určitej zášti, ktorú by mal obvinený pociťovať voči poškodenému) a preto z hľadiska objektívneho pozorovateľa možno dospieť k predbežnému záveru, že vyhrážky, ktoré zaslané maily obsahovali mohli byť spôsobilé vzbudiť u poškodeného obavu o svoj život, či zdravie, respektíve svojich blízkych. V tomto začiatočnom štádiu trestného stíhania vedeného proti obvinenému nie je preto možné vylúčiť kvalifikovanie skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Toto konštatovanie však nebráni tomu, aby po vykonanom dokazovaní dospeli orgány činné v trestnom konaní k záveru, že vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o trestnoprávnu problematiku a mohlo by ísť o spáchanie priestupku, nakoľko konanie popísané v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia je nateraz „na hranici“ medzi trestnoprávnou a priestupkovou zodpovednosťou.

Krajský súd sa stotožňuje so sudcom pre prípravné konanie v tom, že použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. je celkom zjavne neprípustne nadkvalifikované, nakoľko nevyplýva nielen zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia, ale ani z doposiaľ získaných dôkazov. Orgány činné v trestnom konaní opomenuli ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák., z ktorého je zrejmé, že ustanovenie § 139 ods. 1 Tr. zák. možno použiť iba vtedy, ak trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva len to, že poškodený vykonáva funkciu prokurátora Generálnej prokuratúry SR. V skutkovej vete nie je uvedené nič, z čoho by sa dalo vyvodiť, že obvinený mal zasielať výhražné maily práve v súvislosti s tým, že poškodený je prokurátor, teda verejný činiteľ. Práve naopak, z vyšetrovacieho spisu (uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 09.03.2020) vyplýva, že určitá zášť obvineného voči poškodenému je dlhoročná a siaha až do času, kedy poškodený nevykonával funkciu prokurátora, teda nesúvisí s terajším postavením poškodeného, ale je motivovaná inou súvislosťou. Vzhľadom k uvedenému je použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. evidentne nesprávne. To však nemení nič na tom, že naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. nie je nateraz vylúčené.

Rovnako tak sa sťažnostný súd stotožňuje so sudcom pre prípravné konanie, že orgány činné v trestnom konaní mali v posudzovanej trestnej veci postupovať podľa § 85 ods. 7 Tr. por., ktorý je v pomere špeciality k postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa § 85 ods. 4 Tr. por. Alebo povedané inak, ak orgány činné v trestnom konaní považovali obvineného za potenciálne nebezpečného vzhľadom na jeho zdravotný stav, mal prokurátor podať na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a nie podávať návrh na vzatie obvineného do väzby.

Krajský súd si je vedomý toho, že orgány činné v trestnom konaní a ani súdy nie sú oprávnené vytvárať si medicínske závery o zdravotnom stave obvineného len na podklade vlastných domnienok, či hypotéz a preto ak neexistujú žiadne dôkazy o zdravotnom stave obvineného (a sú podľa prokurátora splnené všetky zákonné podmienky na vzatie obvineného do väzby), je prokurátor oprávnený podať návrh na vzatie obvineného do väzby. To však neplatí v prípade, ak sú v spise zabezpečené relevantné dôkazy o nepriaznivom zdravotnom stave obvineného a keď v spojení s charakterom spáchaného skutku možno dôvodne usudzovať, že trestný čin mohol byť reálne spáchaný práve v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu obvineného a práve nepriaznivý zdravotný stav obvineného môže byť reálne tým faktorom, ktorý môže vytvárať možnú ďalšiu nebezpečnosť konania obvineného do budúcnosti. V takýchto prípadoch je na mieste postup podľa § 85 ods. 7 Tr. por., ktorého existencia má podľa zákonodarcu zaručiť, že do väzby nebudú brané osoby, pri ktorých je podozrenie, že sa stíhaného skutku dopustili v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu, teda ak ide o prípady, v ktorých je reálnou možnosťou aj to, že ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti obvineného v čase spáchania skutku boli vymiznuté, respektíve podstatným spôsobom znížené.

Takýto prípad nastal aj v posudzovanej trestnej veci, nakoľko vo vyšetrovacom spise sa nachádza lekárska správa zo dňa 17.03.2026, z ktorej vyplýva, že obvinený trpí poruchou s bludmi (paranoidno-perzekučný blud), teda závažnou duševnou poruchou. Tento diagnostický záver je dlhoročný, nakoľko vo vyšetrovacom spise sa nachádza aj lekárska správa z ukončenia hospitalizácie obvineného v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku (hospitalizovaný od 26.04.2021 do 30.09.2022) a znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 13.11.2020, ktorý sa týkal skúmania duševného stavu obvineného, pričom so záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že obvinený trpel na bipolárnu afektívnu poruchu a to minimálne od roku 2014, teda trpel chronickou duševnou poruchou s tým, že stúpajúca agresivita obvineného súvisí hlavne s jeho duševnou poruchou a preto pobyt obvineného na slobode môže byť z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.

Sťažnostný súd, bez toho, aby predbiehal závery znaleckého psychiatrického skúmania duševného stavu obvineného, konštatuje, že z uvedených „lekárskych dôkazov“ je zrejmé, že obvinený dlhoročne trpí závažným duševným ochorením, pričom aktuálne trestné stíhanie je vedené za skutok, ktorý je takmer identický so skutkom, ktorého sa obvinený dopustil v roku 2020 a ktorý bol podmienený práve jeho závažným duševným ochorením a to v kombinácii s užívaním alkoholu. Z uvedeného dôvodu mal prokurátor, ak sa obával, že obvinený by mohol opakovať konanie, ktoré sa mu kladie za vinu uznesením o vznesení obvinenia, respektíve, že by mohol ublížiť poškodenému, postupovať podľa § 85 ods. 7 Tr. por. a podať na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a nie podávať návrh na vzatie obvineného do väzby. Za takéhoto dôkazného stavu preto neprichádza do úvahy väzobné trestné stíhanie obvineného a preto ani nie jen nutné sa zaoberať tým, či sú v posudzovanej trestnej veci dané väzobné dôvody.

Pokiaľ prokurátor v podanej sťažnosti v súvislosti s duševným stavom obvineného poukázal na to, že „tento si nevyžadoval a naďalej nevyžaduje umiestnenie do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia. Z lekárskej správy obvineného počas ambulantného liečenia vyplýva, že obvinený trpí poruchou s bludmi, vyšetrujúca lekárka zároveň konštatovala, že u obvineného nie je potrebný ďalší predpis liekov a v jeho prípade bol podaný návrh na ukončenie ochranného liečenia ambulantnou formou na príslušný súd. Existencia samotnej psychiatrickej diagnózy nie je dôvodom na umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia, keďže sa prihliadnutím na stav v akom sa nachádza bez aktívneho užívania alkoholických nápojov si nevyžaduje nevyhnutnú hospitalizáciu a aktívny dohľad z dôvodu aktuálneho duševného stavu“, tak toto jeho tvrdenie si odporuje s jeho iným tvrdením uvádzaným v sťažnosti a to, že je prítomný „dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., keďže s prihliadnutím na značne negatívny vzťah obvineného k poškodenému, ktorý postupom času nezoslabol, jeho trestné stíhanie za obdobný skutok v minulosti a opakované vyskytovanie sa v poslednom čase v mieste bydliska poškodeného evokuje, že čin ktorým poškodený hrozil, by reálne mohol vykonať“ ako aj s tvrdením, ktoré uvádzal v návrhu na vzatie obvineného do väzby, kde skonštatoval, že „predchádzajúce tresty ale najmä ochranné liečenie zrejme žiadnym spôsobom neviedli k náprave obvineného a tento aj v súčasnosti zrejme trpí ochorením, počas ktorého sú v jeho mysli prítomné bludy. Z uvedeného dôvodu je jeho správanie pre spoločnosť ale najmä pre poškodeného nebezpečné, nepredikovateľné, pričom do úvahy prichádza aj alternatíva, že obvinený konanie ktorým hrozil vykoná“.

Na strane jednej, prokurátor vyvodzuje preventívny dôvod väzby u obvineného práve s poukazom na jeho závažné duševné ochorenie, t.j. potenciálnu nebezpečnosť obvineného pre poškodeného odvodzuje od jeho nepriaznivého zdravotného stavu, teda toho, že trpí bludmi a má mať nepriateľský postoj k poškodenému už roky a na strane druhej prokurátor tvrdí, že zdravotný stav obvineného nie je taký závažný, že by vyžadoval umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Ide o nelogické (rozporné) argumentovanie, nakoľko vziať obvineného do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. možno len vtedy, ak hrozba z pokračovania trestnej činnosti zo strany obvineného hrozí akútne, teda bezprostredne a ak hrozí akútne (bezprostredne) vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav obvineného, potom je tu akútna potreba podania návrhu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie obvineného má súvislosť s jeho závažným duševným ochorením a práve toto jeho ochorenie v kombinácii s užívaním alkoholických nápojov (tak ako to bolo aj v roku 2020) môže byť spúšťačom jeho konaní voči poškodenému. Práve z toho dôvodu prichádzalo do úvahy umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, aby sa posúdil jeho aktuálny zdravotný stav a prípadne sa nastavil na adekvátnu liečbu, ktorá zjavne, obdobne ako v roku 2020, nateraz zlyhala. To platí o to viac, ak prokurátor argumentuje aj tým, že obvinený sa mal krátko pred svojim zadržaním zdržiavať v blízkosti domu poškodeného. Možná nebezpečnosť konania obvineného do budúcnosti teda evidentne súvisí s jeho zdravotným stavom, s tým, aby neužíval alkoholické nápoje a aby sa dôsledne podroboval adekvátnej liečbe. Duševne choré osoby majú byť primárne liečené a nie držané vo väzbe, nakoľko skutok, ktorého sa dopustili alebo mohli dopustiť nemusí súvisieť s ich vedomým úmyselným konaním. Alebo povedané inak a laicky, za obvineného mohla konať duševná choroba a nie on sám; to je podstata inštitútu nepríčetnosti a ak ide o dlhoročnú závažnú neliečiteľnú duševnú poruchu a skutok vykazuje obdobné rysy ako iný skutok obvineného z minulosti, ktorý bol „produktom duševnej choroby“ a nie obvineného, potom musí mať umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia prednosť pred vzatím obvineného do väzby (to platí primerane aj v prípade, ak nebude záver o duševnom stave obvineného v čase spáchania skutku znieť nepríčetný, ale napríklad len zmenšene príčetný).

K predmetnému konštatovaniu krajský súd, v zhode so sudcom pre prípravné konanie, dodáva, že konanie o väzbe, či konanie o umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia je v prípravnom konaní návrhovým konaním a kompetenciou súdu bolo len rozhodnúť o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby. Súd teda nemohol, bez návrhu prokurátora, rozhodnúť o umiestnení obvineného do zdravotníckeho zariadenia, teda fakticky urobiť dva výroky a to o nevzatí obvineného do väzby (čím by vyčerpal návrh prokurátora) a jeho umiestnení do zdravotníckeho zariadenia (čím by súd konal bez akéhokoľvek návrhu prokurátora, teda nad rámec svojej právomoci). Zostáva otvorenou otázkou pre aplikačnú prax, či by prokurátor mohol podať v konkrétnej trestnej veci aj obidva takéto návrhy súčasne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Krajský súd v Bratislave,

dňa 05.októbra 2026

JUDr. Peter Šamko

predseda senátu

 

Diskusia