Úcta sa nedá vynútiť sankciami. Aj pamätník musí zniesť nesúhlas

Mgr. Erika Krutková

                 Úcta sa nedá vynútiť sankciami. Aj pamätník musí zniesť nesúhlas.

Nosná právna téza[1]:

Pri postihu zásahu do verejného pamätníka, ktorý predstavuje politický alebo umelecký prejav, nestačí konštatovať jeho protiprávnosť či urážlivosť. Súd musí posúdiť rozsah a odstrániteľnosť poškodenia, obsah a kontext prejavu i spoločenský význam pamätníka a odôvodniť nevyhnutnosť samotného potrestania. Kontroverznosť pripomínanej osobnosti je relevantnou okolnosťou; sama osebe však neoprávňuje na fyzické ničenie pamätníka.

Pamätníky sú súčasťou kultúrneho dedičstva aj prostriedkom utvárania kolektívnej pamäti. Pripomínajú udalosti, vyzdvihujú osobnosti a sprostredkúvajú určitý výklad dejín. Ich prítomnosť vo verejnom priestore však neznamená všeobecnú zhodu na ich odkaze. Symbol oslobodenia alebo historickej zásluhy môže iná časť spoločnosti spájať s útlakom, násilím či legitimizáciou nedemokratickej moci. Protestný zásah preto môže smerovať proti oslavnej funkcii pamätníka alebo proti využívaniu jeho odkazu v súčasnej politike.

Spory o verejnú pamäť sa prejavujú aj v rozhodnutiach verejných orgánov premiestniť monument, doplniť jeho historický kontext alebo ho odstrániť. Hoci majú tieto postupy odlišný právny základ než zásahy jednotlivcov, tiež ukazujú, že význam pamätníka sa mení so spoločenským kontextom.

Význam mnohých pamätníkov presahuje hranice štátu, na ktorého území stoja. Pripomínajú padlých vojakov, vojenské víťazstvá či osobnosti dejín aj iných krajín. Ich poškodenie preto môže vyvolať citlivé reakcie vrátane diplomatických protestov. K domácemu sporu tak pristupuje medzinárodný rozmer, v ktorom sa pieta prelína s historickou interpretáciou a súčasnými politickými záujmami.

Podobné konflikty sa odohrávajú aj v krajinách s odlišnou historickou skúsenosťou ako Slovensko. V Belgicku sa terčom protestov stali sochy Leopolda II., spojeného s koloniálnym násilím a systémom otroctva v Kongu. Jeho sochu v antverpskom Ekerene po poškodení farbou a ohňom v júni 2020 odstránili z verejného priestoru. V Bristole protestujúci zvrhli sochu Edwarda Colstona, ktorého verejná oslava ako dobrodinca dlhodobo narážala na jeho účasť na obchode s otrokmi. Za zásahmi do oboch sôch stála aj otázka, či verejný priestor môže naďalej oslavovať osobnosti bez primeranej reflexie utrpenia, s ktorým sú spojené.

Novú naliehavosť dostali spory o historické symboly po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. V niektorých európskych krajinách odstraňovali sovietske pamätníky samotné verejné orgány. Estónska vláda v auguste 2022 rozhodla o odstránení sovietskych vojnových monumentov v Narve; tank T-34 premiestnili do vojenského múzea. Lotyšský parlament prijal zákon o odstránení objektov oslavujúcich sovietsky a nacistický režim, pričom z jeho pôsobnosti vyňal okrem iného príslušné objekty na vojnových pohrebiskách a pamätníky obetiam teroru.

Na Slovensku túto diskusiu poznáme z prípadu poliatia Biľakovho pamätníka farbou, zo sporov o odstraňovanie kosákov a kladív z Pomníka padlých na Námestí osloboditeľov v Košiciach či z pomaľovania bratislavského Slavína vo farbách ukrajinskej vlajky. Najnovšie ju otvorili zásahy do novoinštalovanej Konevovej sochy v Údolí smrti pri Dukle. Kým jej zástancovia zdôrazňujú jeho podiel na oslobodzovaní od nacizmu, odporcovia pripomínajú jeho velenie pri krvavom potlačení maďarského povstania v roku 1956. Krátko po odhalení sochu zahalili do červenej plachty symbolizujúcej krv; pri ďalšom incidente neznámi páchatelia rozbili pamätnú tabuľu a na podstavec nastriekali maďarský nápis „gyilkos“ — „vrah“. Dočasná symbolická intervencia a zásah spojený s fyzickým poškodením tak na tom istom mieste nastolili odlišné otázky hraníc slobody prejavu.

Pri právnom posudzovaní protestného zásahu sa stretáva ochrana majetku, kultúrneho dedičstva či piety so slobodou prejavu. Čl. 10 Dohovoru chráni aj neverbálne vyjadrenia názorov vrátane symbolického konania. Ochrana sa vzťahuje na obsah aj formu prejavu a zahŕňa tiež prejavy, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Provokatívnosť či neúctivosť preto samy osebe nevylučujú dohovorovú ochranu.

Zahrnutie konania do pôsobnosti slobody prejavu ešte neznamená jeho beztrestnosť. Právne posúdenie sa však nemôže vyčerpať označením „vandalizmus“. Treba skúmať povahu a kontext protestu, jeho odkaz, význam zvoleného symbolu aj rozsah a odstrániteľnosť poškodenia. Rovnako treba rozlišovať medzi kritikou politickej moci a útokom na pamiatku jej obetí.

Judikatúra ESĽP objasňuje, kedy môže ochrana iných práv a verejných záujmov odôvodniť postih takéhoto prejavu. Nestačí jeho protiprávnosť; rozhodujúce sú aj dôvody, pre ktoré bolo nevyhnutné pristúpiť k potrestaniu, a primeranosť sankcie.

Sinkova proti Ukrajine, 27.02.2018, č. 39496/11

Sťažovateľka počas umelecky zameraného predstavenia smažila vajcia na večnom ohni pri Hrobe neznámeho vojaka v Kyjeve. Záznam zverejnila s komentárom kritizujúcim plytvanie verejnými zdrojmi a zanedbávanie žijúcich veteránov. Za zneuctenie hrobu jej bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. ESĽP pomerom štyroch hlasov k trom nezistil porušenie čl. 10. Väčšina zdôraznila pietny význam miesta a rozlišovala medzi postihom za konkrétne konanie pri hrobe a postihom za vyjadrené názory. V závere ESĽP konštatoval, že: „večné plamene majú v mnohých kultúrach a náboženstvách dlhoročnú tradíciu a ich účelom je najčastejšie uctiť pamiatku osoby alebo udalosti národného významu, prípadne slúžiť ako symbol trvalej povahy...mohla nájsť vhodnejšie spôsoby, ako vyjadriť svoje názory alebo sa zapojiť do protestov proti využívaniu zemného plynu štátom alebo v súvislosti s potrebami vojnových veteránov, bez toho, aby porušila trestný zákon alebo urazila pamiatku vojakov, ktorí obetovali svoje životy pri obrane svojej krajiny“. Samostatne však konštatovala porušenia čl. 5 týkajúce sa väzby.

Politický alebo umelecký účel protestu sám osebe nevylučuje postih konania zneucťujúceho vojnový hrob; pri posudzovaní jeho nevyhnutnosti možno prihliadať na osobitný pietny význam miesta, práva iných a povahu sankcie.

Traja sudcovia v spoločnom čiastočne nesúhlasnom stanovisku odmietli oddeliť samotné smaženie vajec od významu celého predstavenia, jeho záznamu a sprievodného komentára. Podľa nich išlo o satirickú kritiku rozporu medzi oficiálnou úctou k padlým a nedostatočnou starostlivosťou o žijúcich veteránov. Vnútroštátne súdy ani väčšina ESĽP dostatočne neposúdili tento účel a satirickú povahu protestu. Menšina zdôraznila absenciu poškodenia a narušenia verejného poriadku, ako aj odrádzajúci účinok trestného odsúdenia vrátane podmienečného trestu. Upozornila na riziko, že štát prostredníctvom trestania „urážok pamäti“ vytvorí priestory a symboly fakticky vyňaté z možnosti pokojného protestu.

Otázkou zostáva, ako by ESĽP obdobný protest posúdil dnes, po ruskej invázii na Ukrajinu. Iný výsledok nemožno predpokladať, no zmenený kontext pripomína, že čas a nové skúsenosti môžu výrazne premeniť aj spätný pohľad na historické symboly a gestá ich odmietnutia.

Murat Vural proti Turecku, 21.10.2014, č. 9540/07

Sťažovateľ opakovane polial farbou Atatürkove sochy, čím podľa svojich vyjadrení prejavoval nesúhlas a odpor. Bol odsúdený na trinásť rokov, jeden mesiac a pätnásť dní odňatia slobody. ESĽP na jednej strane akceptoval, že „Atatürk, zakladateľ Tureckej republiky, je v modernom Turecku ikonickou postavou a že parlament sa rozhodol kriminalizovať určité konanie, ktoré podľa neho mohlo byť urážlivé voči pamiatke Atatürka a poškodzujúce cítenie tureckej spoločnosti“ na druhej strane uznal komunikačný charakter konania a konštatoval porušenie čl. 10, najmä pre extrémnu prísnosť trestu. Fyzický zásah do predmetu podľa súdu automaticky nevylučuje ochranu slobody prejavu.

Pri určení, či konanie patrí do pôsobnosti čl. 10, treba posúdiť jeho objektívny výrazový charakter aj úmysel konajúceho; ani zásah do sochy nemožno z tejto ochrany vylúčiť iba preto, že má fyzickú podobu. Postih nenásilného prejavu musí zodpovedať jeho skutočnej závažnosti a nesmie neprimerane potláčať vyjadrený názor.

Handzhiyski proti Bulharsku, 06.04.2021, č. 10783/14

Opozičný politik nasadil soche komunistického predstaviteľa Dimitara Blagoeva – po ktorom bolo pomenované mesto Blagoevgrad a ktorého socha bola do istej miery kontroverzná – na hlavnom námestí v Blagoevgrade vianočnú čiapku a k jej nohám položil červené vrece s nápisom „rezignácia“ v reakcii na predchádzajúci incident. Sochu predtým neznáme osoby natreli na červeno a bielo, aby pripomínal Santa Clausa. Pod ňu nastriekal nápis „Dedo Mraz“. Keďže sťažovateľ konal v kontexte protivládnych protestov a sochu nepoškodil bo, uynaný vinným za drobné výtržníctvo a dostal pokutu. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10: rozhodujúca nebola len miernosť sankcie, ale predovšetkým otázka, či bolo vôbec potrebné tento symbolický protest potrestať.

Pri symbolickom zásahu, ktorý pamätník fyzicky nepoškodzuje, treba nevyhnutnosť sankcie posudzovať podľa povahy konania, jeho účelu a odkazu, spoločenského významu pamätníka a hodnôt, ktoré predstavuje. Kritiku politickej moci nemožno bez ďalšieho stotožňovať s urážkou pamiatky obetí.

Chirikov a Nekrasov proti Rusku, 29.03.2022, č. 47942/17 a č. 58664/17

Aktivisti pripevnili drevený kríž k podstavcu busty zakladateľa sovietskej bezpečnostnej služby. Fotografiu doplnili satirickým komentárom o úlohe bezpečnostných orgánov pri ochrane „tradičných hodnôt“. Inštalácia trvala niekoľko hodín a nespôsobila poškodenie. Za drobné výtržníctvo dostali pätnásťdňové administratívne zadržanie. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10.

Samotná protiprávnosť konania nepreukazuje nevyhnutnosť jeho potrestania. Pri pokojnej symbolickej intervencii do pamätníka, ktorá otvára otázku verejného záujmu a nespôsobuje fyzické poškodenie ani narušenie poriadku, musí štát osobitne odôvodniť potrebu obmedzenia slobody prejavu.

Genov a Sarbinska proti Bulharsku, 30.11.2021, č. 52358/15

Počas protivládnych protestov sťažovatelia posprejovali pamätník komunistických partizánov a na podstavec nastriekali ružovou farbou nápis „KTO? BKS – HANBA! KTO?“. Skratka označovala Bulharskú komunistickú stranu. Heslo „Kto?“ odkazovalo na otázku, kto navrhol kontroverzného kandidáta na čelo Štátnej agentúry národnej bezpečnosti. Nápis prepájal kritiku vlády s komunistickou minulosťou strany, ktorá ju podporovala. Sťažovatelia dostali pokuty po 767 eurách. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10. Farba bola odstránená a nebolo preukázané vážne či nezvratné poškodenie ani významné náklady na obnovu; vnútroštátne orgány dostatočne nezohľadnili politický kontext zásahu.

Odstrániteľné pomaľovanie pamätníka nemožno pri posudzovaní nevyhnutnosti sankcie automaticky stotožniť s jeho zničením alebo závažným poškodením. Rozhodujúci je skutočný rozsah zásahu spolu s jeho politickým odkazom a spoločenským významom zvoleného monumentu.

Ibrahimov a Mammadov proti Azerbajdžanu, 13.02.2020, č. 63571/16 a ďalší

Dvaja aktivisti nastriekali na podstavec sochy bývalého prezidenta protivládne nápisy vrátane vulgárneho odmietnutia systému a slovnej hračky označujúcej oslavu jeho narodenín za „deň otrokov“. Následne ich zadržali a stíhali za drogovú trestnú činnosť. ESĽP zistil, že skutočným účelom zadržania bolo potrestanie za politický protest, a konštatoval porušenie čl. 10 a čl. 18 v spojení s čl. 5, popri ďalších porušeniach.

Politické graffiti na soche predstavuje spojenie konania a slovného prejavu, ktoré môže požívať ochranu čl. 10. Štát nesmie proti jeho autorom použiť trestné stíhanie za inú trestnú činnosť ako skrytý nástroj odvety za politický názor.

Stern Taulats a Roura Capellera proti Španielsku, 13.03.2018, č. 51168/15 a č. 51186/15

Sťažovatelia počas protimonarchistickej demonštrácie zapálili veľkú fotografiu kráľovského páru obrátenú nadol. Za urážku koruny im uložili peňažné tresty spolu s náhradnými trestami odňatia slobodz pre prípad ich nezaplatenia v trvaní pätnásťmesiacov. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10. Konanie vyhodnotil ako politickú kritiku monarchie, nie ako osobný útok alebo podnecovanie násilia voči zobrazeným osobám.

Spálenie obrazu predstaviteľa štátu môže byť symbolickým vyjadrením odmietnutia politickej inštitúcie; použitie ohňa a radikálna forma protestu samy osebe nepostačujú na jeho kvalifikáciu ako nenávistného prejavu alebo podnecovania násilia.

Fragoso Dacosta proti Španielsku, 08.06.2023, č. 27926/21

Predstaviteľ odborov počas protestu proti nevyplateným mzdám pri vojenskom areáli vulgárne urážal španielsku vlajku a vyzýval na jej zapálenie. Vlajku nezapálil a nenastal ďalší incident. Za urážku štátneho symbolu dostal peňažný trest 1.260 eur, pri nezaplatení nahraditeľnú odňatím slobody. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10, pričom zdôraznil kontext protestu, absenciu škody a nedostatočné odôvodnenie potreby trestnej sankcie.

Urážlivý výrok proti štátnemu symbolu nemožno posudzovať izolovane od okolností, v ktorých zaznel. Zranenie citov osôb stotožňujúcich sa so symbolom nemá rovnakú povahu ako zásah do povesti konkrétneho človeka a samo osebe neodôvodňuje trestný postih.

Christian Democratic People’s Party proti Moldavsku (č. 2), 02.02.02010, č. 25196/04

Úrady zakázali opozičnej strane demonštráciu proti politike vlády a prítomnosti ruských vojsk v Podnestersku. Odvolávali sa na radikálne heslá a na to, že počas predchádzajúceho protestu účastníci pálili ruskú vlajku a obraz ruského prezidenta. ESĽP konštatoval porušenie čl. 11, vykladaného vo svetle slobody prejavu. Tieto okolnosti nepovažoval za dostatočný podklad pre záver o násilných úmysloch organizátorov.

Radikálne politické heslá ani pálenie vlajok a portrétov politických predstaviteľov samy osebe nepreukazujú podnecovanie násilia či nenávisti. Ak v konkrétnom kontexte vyjadrujú nesúhlas v otázke verejného záujmu, nemôžu bez ďalších presvedčivých dôvodov odôvodniť zákaz pokojného zhromaždenia.

Karuyev proti Rusku, 18.01.2022, č. 4161/13

Sťažovateľ počas protestnej performancie po opätovnom zvolení prezidenta napľul na jeho vystavený portrét. Bol odsúdený za drobné narušenie verejného poriadku na pätnásť dní administratívneho zadržania. ESĽP konštatoval porušenie čl. 10 už pre nesplnenie požiadavky zákonnosti zásahu: vnútroštátne orgány nepreukázali zákonné znaky deliktu, najmä narušenie verejného poriadku. Konanie bolo vyjadrením politického názoru.

Symbolický prejav neúcty voči politickému predstaviteľovi nemožno automaticky stotožniť s narušením verejného poriadku. Trestanie politického gesta vyžaduje preukázanie konkrétnych zákonných znakov deliktu; samotné zneuctenie portrétu ich nenahrádza.

Vybrané rozhodnutia zahraničných súdov

Obdobné otázky riešia aj najvyššie súdne autority jednotlivých štátov. Nasledujúce rozhodnutia vychádzajú z odlišných ústavných rámcov; umožňujú však porovnať ochranu symbolického protestu aj hranice jeho postihu.

Texas proti Johnsonovi, Najvyšší súd USA, 21.06.1989, 491 U.S. 397

Účastník politickej demonštrácie v Dallase spálil americkú vlajku na protest proti politike vlády. Nikto nebol zranený ani ohrozený, viacerí svedkovia však konanie považovali za hlboko urážlivé. Za zneuctenie vlajky bol odsúdený na rok odňatia slobody a pokutu. Najvyšší súd potvrdil rozhodnutie, ktorým bolo odsúdenie zrušené: v danom kontexte išlo o politický prejav chránený prvým dodatkom ústavy. Ochrana vlajky ako symbolu národnej jednoty ani pohoršenie prítomných postih neodôvodňovali.

Štát nesmie zakázať slovné ani symbolické vyjadrenie názoru iba preto, že ho spoločnosť považuje za urážlivý. Ani osobitné postavenie štátnej vlajky neoprávňuje verejnú moc vyhradiť tento symbol len na vyjadrovanie súhlasných či úctivých posolstiev.

Spojené štáty proti Eichmanovi, Najvyšší súd USA, 11.06.1990, 496 U.S. 310

Po rozhodnutí vo veci Johnson prijal Kongres federálny zákon na ochranu vlajky. Na jeho základe boli stíhaní ďalší protestujúci, ktorí pálili americké vlajky. Najvyšší súd potvrdil neprípustnosť takéhoto postihu. Hoci zákon výslovne nerozlišoval podľa obsahu názoru, deklarovaná ochrana fyzickej integrity vlajky v skutočnosti smerovala k ochrane jej symbolického významu pred zneucťujúcim posolstvom. Rozhodnutie sa nedotklo samostatného stíhania za poškodenie federálneho majetku.

Obmedzenie symbolického prejavu sa nestáva ústavne prípustným iba tým, že zákonodarca označí ochranu symbolického významu predmetu za ochranu jeho fyzickej integrity. Rozhodujúci je skutočný účel obmedzenia a jeho vzťah k potláčaniu vyjadreného názoru.

Ústavný súd Maďarska, rozhodnutie č. 1/2019 (II. 13.)

Dvaja protestujúci hádzali balóniky s oranžovou farbou na sovietsky vojenský pamätník na budapeštianskom Námestí slobody. Podľa ich vyjadrenia protestovali proti proruskej politike vlády. Súdy ich konanie posúdili ako priestupok proti verejnému poriadku. Ústavný súd sťažnosť zamietol a akceptoval záver, že konkrétny zásah nebol navonok dostatočne zrozumiteľným politickým posolstvom. Zároveň uznal, že aj poliatie pamätníka odstrániteľnou farbou môže za určitých okolností patriť do pôsobnosti slobody prejavu.

Zámer vyjadriť názor je potrebnou, nie však postačujúcou podmienkou ochrany symbolického konania. Zásah do pamätníka musí aj pri objektívnom posúdení predstavovať verejnosti zrozumiteľné posolstvo; následne treba posúdiť jeho ochranu vo vzťahu k verejnému poriadku.

Kasačný súd Francúzska, trestný senát, 14.01.2026, č. 25-84.194

Aktivista nastriekal na podstavec sochy pred Národným zhromaždením nápis „štátna negrofóbia“ a polial jej spodnú časť farbou. Protest smeroval proti verejnej oslave osobnosti spojenej s otroctvom. Odvolací súd mu uložil peňažný trest 500 eur s podmienečným odkladom. Kasačný súd odsudzujúce rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Vytkol nedostatočné a rozporné posúdenie súvislosti protestu s otázkou verejného záujmu a nesprávnu požiadavku, aby obžalovaný preukazoval nevyhnutnosť svojho konania či neúspech iných foriem protestu.

Ak má protiprávne konanie priamu súvislosť s prejavom v otázke verejného záujmu, súd musí preskúmať primeranosť samotného uznania viny a následne aj trestu. Posudzuje okolnosti konania a závažnosť škody či narušenia poriadku; tento test nemožno nahradiť požiadavkou, aby obžalovaný dokazoval nevyhnutnosť zvolenej formy protestu.

Najvyšší kasačný súd Bulharska, 26.07.2021, rozhodnutie č. 73, trestná vec č. 259/2021

Študent nastriekal na Pamätník sovietskej armády v Sofii nápis „Utečenci, vitajte! Le Penová, choď domov!“ Reagoval na návštevu francúzskej političky a jej postoje k utečeneckej kríze. Prvostupňový súd mu za výtržníctvo uložil pokutu 2.000 leva. Odvolací súd ho oslobodil a Najvyšší kasačný súd oslobodenie potvrdil. S odkazom na rozsudky Murat Vural a Handzhiyski zdôraznil politický obsah prejavu, odstrániteľnosť nápisu a zachovanie celistvosti pamätníka. Postih nepovažoval za nevyhnutný. Pamätník slúžil ako miesto na sprostredkovanie politického posolstva; protest nesmeroval proti jeho vlastnému historickému odkazu. Aj túto okolnosť súd výslovne zohľadnil.

Odstrániteľný politický nápis na verejnom pamätníku, ktorý nenarúša jeho celistvosť, nemožno automaticky kvalifikovať ako výtržníctvo. Treba posúdiť obsah a kontext prejavu i nevyhnutnosť jeho potrestania; ochrana politického názoru nezávisí od členstva autora v politickej strane ani od umeleckej hodnoty jeho vyjadrenia.

Test vyplývajúci z judikatúry ESĽP

Z uvedených rozsudkov vyplýva požiadavka rozlišovať. Politický význam konania nemožno ignorovať pre jeho fyzickú podobu; jeho politický účel zase automaticky neospravedlňuje každý spôsob vykonania. Nasledujúci test je syntézou uvedenej judikatúry.

1. Má konanie povahu prejavu?

Nápis, farba, zahalenie sochy, spálenie fotografie či zneuctenie vlajky môžu sprostredkúvať politické alebo umelecké posolstvo. Ochrana čl. 10 sa nevylučuje iba preto, že ide o konanie namiesto slov, že je provokatívne alebo zasahuje do hmotného predmetu. Rozhodujúci je jeho výrazový charakter posudzovaný v konkrétnom kontexte.

2. Je zásah štátu zákonný a sleduje legitímny cieľ?

Aj pri politickom proteste možno chrániť majetok, kultúrne dedičstvo, verejný poriadok či práva iných. Postih však musí mať predvídateľný právny základ a zákonné znaky protiprávneho konania musia byť skutočne naplnené. Neúcta k politickému predstaviteľovi nenahrádza preukázanie narušenia verejného poriadku. Rovnako nemožno trestné stíhanie použiť ako zámienku na odvetu za kritický názor.

3. Čo protest vyjadruje a do akej diskusie vstupuje?

Politický prejav a diskusia o otázkach verejného záujmu požívajú zvýšenú ochranu. Treba identifikovať, či konanie smeruje proti politike štátu, určitému režimu, verejnej oslave historickej osobnosti alebo rozporu medzi oficiálnou pietou a konaním verejnej moci. Ani radikálne odmietnutie politického symbolu nemožno bez posúdenia kontextu kvalifikovať ako nenávistný prejav či podnecovanie násilia.

4. Aký význam má zvolený predmet a proti komu zásah smeruje?

Pamätníky nemajú na účely tohto posúdenia totožný význam. Rozdiel je medzi politickou sochou, vojnovým hrobom a pamätníkom obetiam masového násilia. Podstatné sú hodnoty, ktoré monument symbolizuje, jeho spoločenské postavenie aj účel protestu. Kritiku režimu nemožno automaticky stotožniť s urážkou jeho obetí. Zároveň nemožno prehliadnuť, ak konanie zasahuje do miesta posledného odpočinku a do práv osôb spojených s jeho pietnym významom.

5. Aký zásah a aké následky boli skutočne spôsobené?

Treba odlíšiť dočasnú symbolickú intervenciu, odstrániteľnú zmenu vzhľadu a nezvratné poškodenie alebo zničenie. Rozhodujúce sú preukázané následky: rozsah škody, náročnosť obnovy, narušenie užívania predmetu, prípadné ohrozenie osôb či verejného poriadku. Odstrániteľnosť farby nezakladá beztrestnosť, je však významnou okolnosťou pri posudzovaní potreby sankcie.

6. Bolo potrebné konanie potrestať a bola sankcia primeraná?

Zákonnosť postihu a jeho nevyhnutnosť sú dve odlišné otázky. Nestačí zistiť, že konanie bolo zakázané; štát musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, prečo bolo v konkrétnych okolnostiach potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. Posudzuje sa samotné odsúdenie aj povaha a prísnosť sankcie vrátane jej odrádzajúceho účinku. Ani nízka pokuta automaticky neobstojí, ak nebolo odôvodnené už potrestanie prejavu; pri trestoch odňatia slobody je požiadavka presvedčivého odôvodnenia osobitne naliehavá.

Výsledok nemožno odvodiť od sympatie k protestujúcemu alebo úcty k zobrazenej osobnosti. Vnútroštátne orgány musia posúdiť konanie v celku a vysvetliť, prečo ochrana konkrétneho záujmu prevážila nad slobodou prejavu. Rozdelenie sudcov vo veci Sinkova ukazuje, že hranica medzi ochranou piety a slobodou prejavu nemusí byť jednoznačná.

Pamätníky v čase

Právna otázka prípustnosti protestu však nevyčerpáva širšiu otázku, ako má spoločnosť so svojimi pamätníkmi zaobchádzať. Pripomína ju aj osud jazdeckého súsošia Márie Terézie, odhaleného v roku 1897 v Prešporku a zničeného koncom októbra 1921 v už československej Bratislave v reakcii na pokus o návrat Karola Habsburského na uhorský trón a v čase protihabsburských nálad ako symbol predchádzajúcej nadvlády. Jeho rozbitím však zanikol aj originál umeleckého diela, ktorého strata sa neskôr stala predmetom sporov o možnosti jeho obnovy. Už táto následná diskusia ukazuje, ako sa môže dôraz presunúť od odmietnutia politického symbolu k vedomiu nenahraditeľnej kultúrnej straty.

Odlišný, no rovnako výrečný je osud Stalinovho pomníka na pražskej Letnej. Monument odhalený v roku 1955 nechal už v roku 1962 zlikvidovať komunistický režim v procese destalinizácie. V priebehu niekoľkých rokov sa tak verejne oslavovaný symbol stal pre tú istú moc neprijateľným. Zachovaný podstavec dostal v roku 1991 nový význam umiestnením metronómu — diela pripomínajúceho plynutie času a minulosť miesta.

Tieto príbehy nestavajú historické osobnosti ani politické režimy na rovnakú úroveň. Otvárajú otázku trvácnosti našich verejných hodnotových súdov. Odsúdenie zničenia jedného pamätníka a súhlas s odstránením druhého potrebujú dôvody presahujúce momentálnu politickú náklonnosť. Historická, umelecká a oslavná hodnota diela sa nemusia prekrývať. Odmietnutie pôvodného posolstva ponecháva priestor aj na premiestnenie, vysvetlenie historického kontextu alebo nové využitie miesta.

S rovnakou rozvahou by sme mali pristupovať nielen k budovaniu pamätníkov, ale aj k rozhodovaniu o ich odstraňovaní. Verejný priestor pretrváva dlhšie než politická situácia, v ktorej sa rozhodnutie prijíma. Za každým monumentom je naviac čas, tvorivá práca umelca, remeselná zručnosť a práca ľudí, ktorí ho zrealizovali. Ani pri odmietnutí jeho politického odkazu by tieto hodnoty nemali zostať bez rešpektu. Záverom sa núka zamyslenie, či dokážeme už pri stavbe pamätníka uvažovať aj o tom, ako mu budú rozumieť tí, ktorí prídu po nás — a pri jeho odstraňovaní o tom, čo im naším rozhodnutím nenávratne vezmeme.

 

Diskusia