Najvyšší súd SR o tzv. skrytej reakcii polície a policajnej provokácii

Práv­ne ve­ty:

I. Pod po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou tre­ba ro­zu­mieť zá­mer­né, ak­tív­ne pod­ne­co­va­nie ale­bo na­vá­dzanie, či iné ini­cio­va­nie spá­chania tres­tnej čin­nos­ti u dru­hej oso­by, kto­rá by inak proti­práv­ne ne­ko­na­la.

 Skry­tá reak­cia po­lí­cie smie nap­ro­ti to­mu sle­do­vať zis­te­nie sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie, od­ha­le­nie pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu, za­bez­pe­če­nie dô­ka­zov o je­ho tres­tno-práv­ne pos­tih­nu­teľ­nom ko­na­ní, za­brá­ne­nie mu v je­ho pok­ra­čo­va­ní a mi­ni­ma­li­zá­cia spô­so­be­ných škôd.

 II. Po­kiaľ by však čin­nosť po­lí­cie bo­la ve­de­ná len sna­hou, aby kon­tro­lo­va­ná oso­ba spá­cha­la trest­ný čin, šlo by už o po­li­caj­nú pro­vo­ká­ciu tres­tné­ho či­nu. Za kľú­čo­vú od­liš­nosť skry­tej reak­cie po­lí­cie od po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie sa po­va­žu­je sku­toč­nosť, že po­lí­cia nei­ni­ciu­je, t. j. ne­vyt­vá­ra u kon­tro­lo­va­nej oso­by vô­ľu spá­chať trest­ný čin, ale vy­tvá­ra pre spá­chanie tres­tné­ho či­nu vhod­né pod­mien­ky.

 III. Pod­ľa ná­zo­ru Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa­mot­ná sku­toč­nosť, že prí­kaz na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti, neob­sa­hu­je od­ôvod­ne­nie, resp. je­ho od­ôvod­ne­nie je po ob­sa­ho­vej strán­ke ne­dos­ta­toč­né, ne­mu­sí mať za kaž­dých okol­nos­tí ten nás­le­dok, že dô­kaz zís­ka­ný na zá­kla­de ta­ké­ho­to prí­ka­zu je po po­da­ní ob­ža­lo­by v súd­nom ko­na­ní ne­pou­ži­teľ­ný. Z ná­le­zov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (napr. I.ÚS 274/2005, I.ÚS 117/2007, III. ÚS 80/2008, II. ÚS 28/2009, IV. ÚS 121/2009 a ďal­šie) v pod­sta­te vy­plý­va, že ak prí­kaz na za­zna­me­ná­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti nie je dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný, spra­vid­la pôj­de o po­ru­še­nie člán­kov 22 ods. 1, ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a člán­ku 8 ods. 2 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach. Uve­de­ný práv­ny ná­zor - pot­re­ba zdô­vod­ne­nia roz­hod­nu­tia - však ani z jed­né­ho roz­hod­nu­tia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (napr. Hu­vig pro­ti Fran­cúz­sku, Weber pro­ti Ne­mec­ku, Ki­rov pro­ti Bul­har­sku, Kvas­ni­ca pro­ti Slo­ven­sku a ďal­šie), ne­vyp­lý­va, prá­ve nao­pak, ich zá­klad­nou a v pod­sta­te je­di­nou pod­mien­kou, na kto­rej v roz­hod­nu­tiach ten­to súd ba­zí­ru­je je sku­toč­nosť, aby op­ráv­ne­nosť zá­sa­hu do súk­ro­mia bo­lo mož­né pres­kú­mať.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v kon­šta­tu­je, že „pre zá­ver, že prí­kaz prís­luš­né­ho sud­cu bol dô­vod­ný, sved­čí sku­toč­nosť, že vo ve­ci aj na zá­kla­de tak­to zís­ka­ných dô­ka­zov bo­lo nás­led­ne tým­to oso­bám vzne­se­né ob­vi­ne­nie, pri­čom uve­de­ný pro­ces­ný pos­tup a je­ho dô­vod­nosť bo­lo po­tom mož­né pres­kú­mať v rám­ci toh­to tres­tné­ho stí­ha­nia“.

 Poz­nám­ka k práv­nym ve­tám uve­de­ným v bo­de III. (poz­nám­ku dopl­nil JUDr. Pe­ter Šam­ko)

 Práv­ny ná­zor Naj­vyš­šie­ho sú­du SR oh­ľad­ne to­ho, že dô­vod­nosť prí­ka­zov na od­po­čú­va­nie tre­ba po­su­dzo­vať pod­ľa to­ho, či bo­lo nás­led­ne vzne­se­né ob­vi­ne­nie vzbu­dzu­je dô­vod­né po­chyb­nos­ti. Pod­sta­tou dô­vod­nos­ti prí­ka­zu na od­po­čú­va­nie je po­su­dzo­va­nie je­ho le­ga­li­ty, le­gi­ti­mi­ty a pro­por­cio­nál­nos­ti v ča­se, keď sa prí­kaz vy­dá­va (a to­mu by ma­lo zod­po­ve­dať je­ho od­ôvod­ne­nie, aby bo­lo zrej­mé z čo­ho súd pri je­ho vy­dá­va­ní vy­chá­dzal) a nie v ča­se, keď už aj „pri­ná­ša vý­sled­ky“ v po­do­be vzne­se­nia ob­vi­ne­nia. Naj­vyš­ší súd SR tu v pod­sta­te po­sú­dil dô­vod­nosť prí­ka­zu na od­po­čú­va­nie pod­ľa to­ho čo sa na pod­kla­de vy­da­né­ho prí­ka­zu zis­ti­lo. Ta­ký­to vý­klad, kto­rý po­su­dzu­je zá­kon­nosť a dô­vod­nosť vy­da­né­ho prí­ka­zu pod­ľa vý­sled­ku po­va­žu­jem za nes­práv­ny, na­koľ­ko je­ho dôs­led­ná ap­li­ká­cia by vied­la k to­mu, že by sa mu­sel pri­pus­tiť aký­koľ­vek spô­sob zís­ka­va­nia dô­ka­zov (a to aj ne­zá­kon­ný), na­koľ­ko pod­stat­ným by bo­lo len to, či vie­dol k ne­ja­ké­mu úče­lu, t. j. či vie­dol k zis­te­niu tres­tnej čin­nos­ti, či pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu. Pod­sta­tou spra­vod­li­vé­ho tres­tné­ho pro­ce­su nie je zis­tiť prav­du za kaž­dú ce­nu a v spra­vod­li­vom tres­tnom pro­ce­se nep­la­tí ani pra­vid­lo, že účel svä­tí pros­tried­ky, ale je­ho pod­sta­tou je hlav­ne dodr­žia­vať „pra­vid­lá hry“, kto­ré sta­no­vu­je Európ­sky do­ho­vor o ľud­ských prá­vach a zá­klad­ných slo­bo­dách, Ústa­va SR a Trest­ný po­ria­dok a me­dzi kto­ré pat­rí aj po­vin­nosť štát­nych or­gá­nov ná­le­ži­te od­ôvod­ňo­vať svo­je roz­hod­nu­tia, to pla­tí o to viac, ak ide o roz­hod­nu­tie, kto­ré za­sa­hu­je do prá­va na súk­ro­mie a vo­či kto­ré­mu nie je mož­né po­dať op­rav­ný pros­trie­dok. Op­ráv­ne­nosť zá­sa­hov do súk­ro­mia sa pri­tom po­su­dzu­je bez oh­ľa­du na to, či ten­to zá­sah vie­dol k ne­ja­ké­mu re­le­van­tné­mu vý­sled­ku pre tres­tné prá­vo, ale pod­ľa to­ho, či tu bo­li dos­ta­toč­né (ma­te­riál­ne) dô­vo­dy na ta­ký­to zá­sah (a to v ča­se zá­sa­hu), či ta­ký­to zá­sah vy­ko­nal na to op­ráv­ne­ný or­gán a či bol zá­sah do súk­ro­mia ne­vyh­nut­ný.

 N a j v y š š í  s ú d                                                                                    sp. zn. 5 To 9/2011

Slo­ven­skej re­pub­li­ky

                                                        U z n e s e n i e

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v tres­tnej ve­ci pro­ti obţalo­va­né­mu JUDr. E. Č. a spol. pre trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho do 1. ja­nuá­ra 2006 na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí 4. ap­rí­la 2012 v Bra­tis­la­ve o od­vo­la­ní pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky pro­ti roz­sud­ku Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v Pe­zin­ku z 13. má­ja 2011, sp. zn. PK – 1 Tš 21/2005, roz­ho­dol

                                                                           t a k t o :

Pod­ľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účin­né­ho do 1. ja­nuá­ra 2006 z r u š u j e s a na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu.

Pod­ľa § 259 ods. 1 Tr. por. účin­né­ho do 1. ja­nuá­ra 2006 vec sa vra­cia Špe­cia­li­zo­va­né­mu tres­tné­mu sú­du v Pe­zin­ku, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

                                                                O d ô v o d n e n i e

 Pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­dal 15. de­cem­bra 2005 na bý­va­lý Špe­ciál­ny súd v Pe­zin­ku ob­ža­lo­bu na v tom ča­se ob­vi­ne­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. pre trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa§ 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho do 1. ja­nuá­ra 2006 (ďa­lej len Tr. zák.), kto­ré­ho sa ma­li do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že ob­vi­ne­ní JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.

v pres­ne ne­zis­te­nej do­be v prie­be­hu me­sia­cov sep­tem­ber 2002 aţ no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de poţiada­li Ing. M. M. ako šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. Pop­rad­ská č. 68, Ko­ši­ce o pos­kyt­nu­tie úp­lat­ku v su­me 18.000.000,- Sk pre do­po­siaľ nes­to­toţne­né oso­by za to, ţe bo­li prís­luš­ný­mi or­gán­mi v Bra­tis­la­ve schvá­le­né ţiados­ti Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Bar­ca o pri­de­le­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zo Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia a Mi­nis­ter­stva vý­stav­by a re­gio­nál­ne­ho roz­vo­ja SR v su­me cca 181.000.000,- Sk na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov, kto­rých ge­ne­rál­nym do­dá­va­te­ľom sa sta­la fir­ma KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. Ko­ši­ce, na zá­kla­de čo­ho v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v me­sia­ci no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na uli­ci Mä­siarskej č. 34 v by­te obý­va­nom V. K. od­ov­zdal Ing. M. M.. JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. su­mu spo­lu 9.000.000,- Sk, čo pred­sta­vo­va­lo su­mu zod­po­ve­da­jú­cu jed­nej po­lo­vi­ci z poţado­va­né­ho úp­lat­ku, kto­rí tú­to su­mu 9.000.000,- Sk od­ov­zda­li v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se na ne­zis­te­nom mies­te v Bra­tis­la­ve do­po­siaľ ne­zis­te­ným oso­bám, kto­ré ma­li za­ria­diť, aby uve­de­né ţiados­ti mest­ských čas­tí bo­li schvá­le­né, nás­led­ne v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v prie­be­hu me­sia­cov no­vem­ber 2002 aţ de­cem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na uli­ci Pop­rad­skej v kan­ce­lá­rii fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de ţiada­li od Ing. M. M. ako šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu uve­de­nej fir­my dru­hú po­lo­vi­cu úp­lat­ku, t. j. su­mu 9.000.000,- Sk, čo ten­to od­mie­tol;

 ob­vi­ne­ní JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.

opä­tov­ne dňa 6. feb­ruára 2004 v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v Ko­ši­ciach na uli­ci Pop­rad­skej v kan­ce­lá­rii fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de za tým is­tým úče­lom poţiada­li od Ing. M. M. za­bez­pe­čiť ako úp­la­tok su­mu as­poň 1 mi­lión Sk, kto­rú ma­jú nás­led­ne od­ov­zdať v Bra­tis­la­ve do­po­siaľ ne­zis­te­ným oso­bám, pri­čom dňa 10. mar­ca 2004 v ča­se oko­lo 17.00 hod. po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de sa dos­ta­vi­li do kan­ce­lá­rie fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. v Ko­ši­ciach na uli­ci Pop­rad­skej č. 66, kde ten­to úp­la­tok v su­me 1.000.000,- Sk ob­vi­ne­ní JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. prev­za­li od Ing. M. M..

 Bý­va­lý Špe­ciál­ny súd v Pe­zin­ku roz­sud­kom z 19. ja­nuá­ra 2009, sp. zn. PK – 1Tš 21/2005, uz­nal obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. za vin­ných z tres­tné­ho či­nu pod­vo­du spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., sčas­ti do­ko­na­né­ho, sčas­ti v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho do 1. ja­nuá­ra 2006 (ďa­lej len Tr. zák.) na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

v pres­ne ne­zis­te­ný deň v me­sia­ci no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na uli­ci Mä­siarskej č. 34 v by­te V. K. doš­lo k prev­za­tiu P. čas­ti pe­ňa­zí v su­me 9.000.000,- Sk (298.745.- Eur), kto­ré od Ing. M. M. prev­za­li JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K., dňa 10. mar­ca 2004 v ča­se oko­lo 17.00 hod. v kan­ce­lá­rii fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP a.s. v Ko­ši­ciach na uli­ci Pop­rad­skej č. 68 po tom, čo im Ing. M. M.. od­mie­tol dop­la­tiť dru­hú časť pe­ňa­zí v su­me 9.000.000,- Sk (298.745,- Eur), na na­lie­ha­nie obţalo­va­ných im vy­pla­til su­mu 1.000.000,- Sk (chyb­ne uve­de­né 298.745,- Eur, správ­ne ma­lo byť 33.194,- Eur), kto­rú prev­za­li JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. a k dop­la­te­niu zvyš­nej čas­ti v su­me 8.000.000,- Sk (261.551,- Eur) ne­doš­lo v dôs­led­ku za­drţania obţalo­va­ných prís­luš­ník­mi PZ, čím všet­ci obţalo­va­ní spô­so­bi­li fir­me KA­ME – SLO­VA­KIA, a. s., Pop­rad­ská č. 68, Ko­ši­ce, ško­du vo vý­ške 9.000.000,- Sk (298.745,- Eur).

Špe­ciál­ny súd ich za to od­sú­dil pod­ľa § 250 ods. 5 Tr. zák. k tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 6 (šesť) ro­kov pre kaţdé­ho z nich oso­bit­ne, pri­čom na vý­kon uloţených tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy ich pod­ľa § 39a ods. 3 Tr. zák. za­ra­dil do I. (P.) náp­rav­no­vý­chov­nej sku­pi­ny. Ďalej kaţdé­mu z nich oso­bit­ne pod­ľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uloţil pe­ňaţ­ný trest vo vý­me­re 602.520,- Sk (20.000,- Eur) a pre prí­pad úmy­sel­né­ho zma­re­nia je­ho vý­ko­nu pod­ľa § 54 ods. 3 Tr. zák. aj náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 1 (je­den) rok.

 Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku v zá­ko­nom sta­no­ve­nej le­ho­te po­da­li od­vo­la­nie obţalo­va­ní JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky uz­ne­se­ním z 19. no­vem­bra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009, pod­ľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. účin­né­ho do 1. ja­nuá­ra 2006 (ďa­lej len Tr. por.) zru­šil na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu a pod­ľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrá­til Špe­cia­li­zo­va­né­mu tres­tné­mu sú­du, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd v Pe­zin­ku (ďa­lej len špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd) roz­sud­kom z 13. má­ja 2011, sp. zn. 1 Tš 21/2005, os­lo­bo­dil

 ob­ža­lo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.

 pod­ľa § 226 písm. a/ Tr. por.

 spod obţalo­by pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo 14. de­cem­bra 2005, sp. zn. VII Gv 8/04, pre sku­tok obţalo­bou kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák., kto­rý ma­li spá­chať tak, že

ob­vi­ne­ní JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. v pres­ne ne­zis­te­nej do­be v prie­be­hu me­sia­cov sep­tem­ber 2002 aţ no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de poţiada­li Ing. M. M. ako šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. Pop­rad­ská č. 68, Ko­ši­ce o pos­kyt­nu­tie úp­lat­ku v su­me 18.000.000,- Sk pre do­po­siaľ nes­to­toţne­né oso­by za to, ţe bo­li prís­luš­ný­mi or­gán­mi v Bra­tis­la­ve schvá­le­né ţiados­ti Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Bar­ca o pri­de­le­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zo Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia a Mi­nis­ter­stva vý­stav­by a re­gio­nál­ne­ho roz­vo­ja SR v su­me cca 181.000.000,- Sk na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov, kto­rých ge­ne­rál­nym do­dá­va­te­ľom sa sta­la fir­ma KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. Ko­ši­ce, na zá­kla­de čo­ho v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v me­sia­ci no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na uli­ci Mä­siarskej č. 34 v by­te obý­va­nom V. K. od­ov­zdal Ing. M. M.. JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. su­mu spo­lu 9.000.000,- Sk, čo pred­sta­vo­va­lo su­mu zod­po­ve­da­jú­cu jed­nej po­lo­vi­ci z poţado­va­né­ho úp­lat­ku, kto­rí tú­to su­mu 9.000.000,- Sk od­ov­zda­li v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se na ne­zis­te­nom mies­te v Bra­tis­la­ve do­po­siaľ ne­zis­te­ným oso­bám, kto­ré ma­li za­ria­diť, aby uve­de­né ţiados­ti Mest­ských čas­tí bo­li schvá­le­né, nás­led­ne v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v prie­be­hu me­sia­cov no­vem­ber 2002 aţ de­cem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na uli­ci Pop­rad­skej v kan­ce­lá­rii fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de ţiada­li od Ing. M. M. ako šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu uve­de­nej fir­my dru­hú po­lo­vi­cu úp­lat­ku, t. j. su­mu 9.000.000,- Sk, čo ten­to od­mie­tol,

 pre­to­že ne­bo­lo do­ká­za­né, že sa ten­to sku­tok stal;

 a ob­ža­lo­va­ných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.

 pod­ľa § 226 písm. b/ Tr. por.

spod obţalo­by pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo 14. de­cem­bra 2005, sp. zn. VII Gv 8/04, pre sku­tok obţalo­bou kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák., kto­rý ma­li spá­chať tak, že

opä­tov­ne dňa 6. feb­ruára 2004 v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v Ko­ši­ciach na uli­ci Pop­rad­skej v kan­ce­lá­rii fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de za tým is­tým úče­lom poţiada­li od Ing. M. M. za­bez­pe­čiť ako úp­la­tok su­mu as­poň 1 mi­lión Sk, kto­rú ma­jú nás­led­ne od­ov­zdať v Bra­tis­la­ve do­po­siaľ ne­zis­te­ným oso­bám, pri­čom dňa 10. mar­ca 2004 v ča­se oko­lo 17.00 hod. po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de sa dos­ta­vi­li do kan­ce­lá­rie fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a. s. v Ko­ši­ciach na uli­ci Pop­rad­skej č. 66, kde ten­to úp­la­tok v su­me 1.000.000,- Sk ob­vi­ne­ní JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. prev­za­li od Ing. M. M.,

 pre­to­že ten­to sku­tok nie je tres­tným či­nom.

 Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd po­tom, čo na pät­nás­tich stra­nách pí­som­né­ho vy­ho­to­ve­nia roz­sud­ku pou­ká­zal na ob­ha­job­nú ar­gu­men­tá­ciu obţalo­va­ných, jed­not­li­vé sve­dec­ké vý­po­ve­de, zna­lec­ké po­sud­ky a časť lis­tin­ných dô­ka­zov, os­lo­bo­dzu­jú­ci vý­rok vo vzťa­hu k P. skut­ku (po­my­sel­ne roz­de­le­né­ho) od­ôvod­nil na ne­ce­lej jed­nej stra­ne je­ho pí­som­né­ho vy­ho­to­ve­nia (str. 18-19) v pod­sta­te na tom zá­kla­de, ţe vý­sled­ky do­ka­zo­va­nia (naj­mä s pou­ka­zom na „gra­du­jú­ce“ vý­po­ve­de sved­ka Ing. M. M. ako je­di­né­ho pria­me­ho dô­ka­zu, kto­ré vzhľa­dom k to­mu vy­hod­no­til ako ne­vie­ro­hod­né) vy­ko­na­né­ho pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa ne­vyz­ne­li jed­noz­nač­ne, keďţe sa ne­po­da­ri­lo za­bez­pe­čiť úpl­nú re­ťaz pria­mych ale­bo aj ne­pria­mych dô­ka­zov, z kto­rých by bo­lo moţné vy­vo­diť bez­peč­ný zá­ver o tom, ţe sa ten­to P. sku­tok stal. Vzhľa­dom k to­mu obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. s pou­ka­zom na zá­sa­du v po­chyb­nos­tiach v ich pros­pech v pr­vej čas­ti skut­ku os­lo­bo­dil, pre­toţe ne­bo­lo do­ká­za­né, ţe sa stal sku­tok, pre kto­rý bo­li tres­tne stí­ha­ní.

 Aké iné ďal­šie dô­ka­zy však špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd vy­hod­no­til jed­not­li­vo i v ich súhr­ne vo vzťa­hu k pr­vej čas­ti skut­ku (s vý­nim­kou eš­te lis­tin­né­ho dô­ka­zu sved­čia­ce­ho o vý­be­re ho­to­vos­ti vo vý­ške 25.000.000,- Sk dňa 26. no­vem­bra 2002 z re­gio­nál­nej po­boč­ky PKB, a.s., Ko­ši­ce sved­kom Ing. M. M.) však z od­ôvod­ne­nia pí­som­né­ho vy­ho­to­ve­nia roz­sud­ku už nie je mož­né zis­tiť.

 Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, po­kiaľ ide o dru­hú časť po­my­sel­ne roz­de­le­né­ho skut­ku (od­ov­zdá­va­nie su­my 1 mil. Sk), svoj os­lo­bo­dzu­jú­ci vý­rok rov­na­ko na jed­nej stra­ne pí­som­né­ho vy­ho­to­ve­nia roz­sud­ku za­loţil na ar­gu­men­tá­cii, ţe k stret­nu­tiam me­dzi sved­kom Ing. M. M. na jed­nej stra­ne a obţalo­va­ný­mi JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. na stra­ne dru­hej doš­lo v dňoch 23. feb­ruára, 3., 5. a 10. mar­ca 2004 pod doh­ľa­dom po­lí­cie za ak­tív­nej účas­ti sved­ka Ing. M. M. ma­jú­ce­ho na se­be ka­me­ru a od­po­čú­va­cie za­ria­de­nie a od­ov­zdá­va­jú­ce­ho su­mu 1 mil. Sk (ve­ci bo­li za­bez­pe­če­né pros­tred­níc­tvom po­lí­cie), kto­rý vy­ko­ná­val čin­nosť agen­ta pro­vo­ka­té­ra, o čom sved­čia tie­to vy­ho­to­ve­né ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my z pries­to­rov ob­chod­nej spo­loč­nos­ti KA­ME – Slo­va­kia Group, a. s.

 Na zá­kla­de akých sku­toč­nos­tí zis­te­ných z ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov z pries­to­rov ob­chod­nej spo­loč­nos­ti KA­ME – Slo­va­kia Group, a. s. v dňoch 23. feb­ruára, 3., 5. a 10. mar­ca 2004 dos­pel k to­mu­to zá­ve­ru, však z od­ôvod­ne­nia pí­som­né­ho vy­ho­to­ve­nia roz­sud­ku rov­na­ko už nie je mož­né zis­tiť.

Pod­ľa ná­zo­ru špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du pro­vo­ká­cia v zmys­le vzbu­de­nia pred­tým neexis­tu­jú­ce­ho roz­hod­nu­tia inej oso­by spá­chať trest­ný čin je nep­rí­pus­tná; ob­jek­tív­ne to­tiž vy­vo­lá­va nás­le­dok, kto­rý je fik­tív­nym, nie sku­toč­ným oh­ro­ze­ním ale­bo po­ru­še­ním spo­lo­čen­ské­ho zá­uj­mu, chrá­ne­né­ho prís­luš­ným us­ta­no­ve­ním oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na a de­fi­no­va­né­ho ako ob­jekt tres­tné­ho či­nu.

 Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd mal te­da za to, že pre pou­ži­tie agen­ta ne­bo­la spl­ne­ná pod­mien­ka v tom zmys­le, že „ne­bo­li zís­ka­né poz­nat­ky o úmys­le JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. spá­chať tres­tnú čin­nosť ko­rup­cie, čím sa pô­so­be­nie Ing. M. M. dos­ta­lo do roz­po­ru s Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd, pre­to­že štát­ny or­gán pou­žil agen­ta v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 88 Tr. por., s us­ta­no­ve­ním § 22 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, člán­kom 13 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd a člán­kom 8 ods. 2 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd“.

 Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd po­tom dos­pel k zá­ve­ru, ţe sku­tok dňa 10. mar­ca 2004 sa stal a do­pus­ti­li sa ho obţalo­va­ní JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., av­šak „sku­tok mal ume­lo vy­tvo­re­ný dej a vzni­kol na zá­kla­de čin­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pre­zen­to­va­nej ko­na­ním Ing. M. M., kto­rý vy­tvo­ril si­tuáciu, pri kto­rej od­ov­zdal ob­ža­lo­va­ným pe­nia­ze, kto­ré pre­zen­to­val ako úp­la­tok, ale to­to ko­na­nie ne­vy­ka­zo­va­lo zna­ky tres­tné­ho či­nu“.

 Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku v zá­kon­nom sta­no­ve­nej le­ho­te po­dal od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len pro­ku­rá­tor), kto­ré sme­ro­va­lo čo do vý­ro­ku o vi­ne v nep­ros­pech všet­kých troch obţalo­va­ných.

 Pro­ku­rá­tor v pí­som­nom od­ôvod­ne­ní po­da­né­ho od­vo­la­nia „po­vaţoval na­pad­nu­tý roz­su­dok za ne­zá­kon­ný, na­koľ­ko špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd vy­ko­nal na hlav­nom po­jed­ná­va­ní do­ka­zo­va­nie v sú­la­de s Tres­tným po­riad­kom, av­šak nes­práv­ne vy­hod­no­til vy­ko­na­né dô­ka­zy, keď tie­to hod­no­til vý­luč­ne v pros­pech ob­ža­lo­va­ných, kto­rých spod obţalo­by os­lo­bo­dil“.

 Pod­ľa ná­zo­ru pro­ku­rá­to­ra vie­ro­hod­nosť vý­po­ve­dí sved­ka Ing. M. M. potvr­dzu­je ce­lý rad ďal­ších ne­pria­mych dô­ka­zov, a sí­ce:

                        - potvr­de­nie o uby­to­va­ní obţalo­va­ných a sved­ka L. B. v dňoch 14. - 15. ja­nuá­ra 2003 v ho­te­li Ni­vy v Bra­tis­la­ve ako aj potvr­de­nie o tom, ţe v tom­to ter­mí­ne ma­la Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­sad­nu­tie, na kto­rom bol v tom ča­se pos­la­nec PhDr. L. N. prí­tom­ný;

                        - zna­lec­ký po­su­dok KEÚ PZ Bra­tis­la­va, kto­ré­ho zá­ve­ry na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pred­nie­sol zna­lec Ing. J. P. a z kto­rých vy­plý­va, ţe do­ku­ment s náz­vom „roz­pis dl­hov.doc“ z 21. no­vem­bra 2002, kto­rý bol za­is­te­ný v po­čí­ta­či obţalo­va­né­ho V. K. a v kto­rom je aj po­loţka „Bla­va 10% 18 200 000 Sk – pre­be­rie E. – La­ci“, je auten­tic­ký;

                        - vý­po­ve­de sved­kov Ing. J. B. a Ing. V. K. potvr­dzu­jú­ce ko­rup­čné po­za­die pri­de­le­nia fi­nan­čných pros­tried­kov na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov s tým, ţe na tom­to ma­li par­ti­ci­po­vať ok­rem V. K. aj JUDr. E. Č. ako fun­kcio­nár SDKÚ a JUDr. L. P. ako oso­ba ma­jú­ca vzťah k „ma­ďar­skej koa­lí­cii“;

                        - vý­po­ve­de sved­kov JUDr. I. H., Ing. I. R. a Ing. Š. V. nao­pak potvr­dzu­jú­ce sku­toč­nosť, ţe pre uve­de­nú vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov ne­ma­lo byť pre ne­vy­rie­še­né vlas­tníc­ke vzťa­hy nik­dy vy­da­né sta­veb­né po­vo­le­nie a tým ani pos­kyt­nu­té jed­nak úver zo ŠFRB a jed­nak do­tá­cia Mi­nis­ter­stva vý­stav­by a re­gio­nál­ne­ho roz­vo­ja;

                        - neš­tan­dard­ný me­chan­izmus zmluv­ných vzťa­hov v sú­vis­los­ti s vý­stav­bou obec­ných náj­om­ných by­tov a ini­ciá­cia vzni­ku tých­to vzťa­hov;

                        - ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my a od­pos­lu­chy te­le­fo­nic­kých ho­vo­rov me­dzi sved­kom Ing. M. M. a obţalo­va­ný­mi;

                        - dok­la­dy za­is­te­né 10. mar­ca 2004 po za­dr­ža­ní obţalo­va­ných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., kto­rých úlo­hou bo­la sna­ha o le­ga­li­zá­ciu prev­za­tej su­my 1 mi­lión Sk a kto­ré z toh­to hľa­dis­ka tre­ba jed­noz­nač­ne po­vaţovať za fik­tív­ne;

                        - že neš­lo o pro­vo­ká­ciu zo stra­ny sved­ka Ing. M. M. a prís­luš­ní­kov po­lí­cie sved­čí ob­sah roz­ho­vo­rov za­chy­te­ných na ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vom zá­zna­me me­dzi tým­to sved­kom a obţalo­va­ným JUDr. E. Č., kto­rý jed­noz­nač­ne sved­čí o opa­ku, a to že ini­cia­tí­va, mo­del a spô­sob prev­za­tia tej­to su­my ne­vyš­la od sved­ka Ing. M. M., ale od obţalo­va­ných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.;

                        - sve­dec­ké vý­po­ve­de Ing. F. Z. a Ing. D. V. potvr­dzu­jú­ce spon­zor­skú pod­po­ru Ing. M. M. a spo­loč­nos­ti KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce pre kan­di­dá­tov stra­ny SDKÚ v rám­ci K. vo­lieb v ro­ku 2002, kto­rú spros­tred­ko­val obţalo­va­ný JUDr. E. Č.;

                        - vý­po­ve­de sved­kov Ing. J. K. a Doc. Ing. J. K. v sú­vis­los­ti s po­die­lom spo­loč­nos­ti KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce na vý­stav­be ro­din­né­ho do­mu pre PhDr. L. N.

Vy­chá­dza­júc z vy­ššie uve­de­né­ho pro­ku­rá­tor dos­pel k zá­ve­ru, ţe na­priek to­mu, ţe sve­dok Ing. M. M. má v iných tres­tných ve­ciach pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho a bol do­kon­ca aj prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný pre ma­jet­ko­vú tres­tnú čin­nosť k tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rý mo­men­tál­ne vy­ko­ná­va, je­ho sve­dec­ké vý­po­ve­de v tej­to tres­tnej ve­ci nie je moţné a prio­ri hod­no­tiť ako ne­vie­ro­hod­né, zvlášť v prí­pa­de, keď sú tie­to vý­po­ve­de dopl­ne­né resp. pod­po­re­né ce­lou ra­dou ďal­ších ne­pria­mych dô­ka­zov ako sú vý­po­ve­de vy­ššie uve­de­ných sved­kov, zna­lec­ký po­su­dok, lis­tin­né dô­ka­zy, od­pos­lu­chy a ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my.

 K dô­vo­dom od­vo­la­nia po­da­né­ho pro­ku­rá­to­rom sa pí­som­ne vy­jad­ril len obţalo­va­ný JUDr. L. P., pri­čom v rám­ci to­ho pred­loţil aj šty­ri lis­tin­né dô­ka­zy.

Z je­ho pí­som­né­ho vy­jad­re­nia v pod­sta­te vy­plý­va­lo, ţe vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním sa skut­ko­vá ver­zia pro­du­ko­va­ná sved­kom Ing. M. M. ako ani iná skut­ko­vá ver­zia ne­potvr­di­la a vzhľa­dom k to­mu na­pad­nu­tý roz­su­dok špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du po­vaţoval za zá­kon­ný a spra­vod­li­vý a pre­to navr­hol Naj­vyš­šie­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky ho potvr­diť.

 Pod­ľa § 254 ods.1 Tr. por. ak ne­za­miet­ne od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie pod­ľa § 253, pres­kú­ma zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť všet­kých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým môţe od­vo­la­teľ po­dať od­vo­la­nie, i správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré pred­chá­dza­lo roz­sud­ku, pri­hlia­da­júc pri­tom i na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky pos­tu­pom uve­de­ným v ci­to­va­nom us­ta­no­ve­ní zis­til, ţe od­vo­la­nie pro­ti roz­sud­ku špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du po­da­la pro­ces­ná stra­na na to op­ráv­ne­ná, pro­ti vý­ro­kom, pro­ti kto­rým od­vo­la­nie po­dať moh­la, uro­bi­la tak v le­ho­te us­ta­no­ve­nej v zá­ko­ne, pri­čom po­da­né od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra je v pl­nom roz­sa­hu dô­vod­né, i keď aj pre dô­vo­dy, kto­ré v po­da­nom od­vo­la­ní ne­bo­li uve­de­né a kto­ré od­vo­la­cí súd zis­til aţ v rám­ci svo­jej pries­kum­nej po­vin­nos­ti.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho pries­ku­mu zis­til, ţe zá­ver špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du o ne­vi­ne obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. je ne­zá­kon­ný pre prí­tom­né chy­by roz­sud­ku v dôs­led­ku to­ho, ţe špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd sa ne­vy­rov­nal so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi vý­znam­ný­mi pre roz­hod­nu­tie (§ 258 ods.1 písm. b/ Tr. por.).

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd od­vo­la­cí všeo­bec­ne po­vaţuje za pot­reb­né uviesť, že v prí­pa­de, ak súd pr­vé­ho stup­ňa pos­tu­po­val pri hod­no­te­ní dô­ka­zov dôs­led­ne pod­ľa § 2 ods. 6 Tr. por., tzn. že ich hod­no­til pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne a uro­bil lo­gic­ky od­ôvod­ne­né úpl­né skut­ko­vé zis­te­nia, ne­mô­že od­vo­la­cí súd pod­ľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­šiť len pre­to, že sám na zá­kla­de svoj­ho pres­ved­če­nia hod­no­tí tie is­té dô­ka­zy s iným v úva­hu pri­chá­dza­jú­cim vý­sled­kom. V ta­kom prí­pa­de to­tiž nie je mož­né na­pad­nu­té­mu roz­sud­ku vy­tknúť žiad­nu chy­bu v zmys­le vy­ššie uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd od­vo­la­cí v po­su­dzo­va­nej ve­ci zis­til, ţe špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd ako súd pr­vé­ho stup­ňa jed­nak ne­vy­hod­no­til všet­ky do­po­siaľ zná­me okol­nos­ti prí­pa­du a jed­nak neu­ro­bil lo­gic­ky od­ôvod­ne­né úpl­né skut­ko­vé zis­te­nia.

 Úvo­dom Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­vaţuje za pot­reb­né zdô­raz­niť sku­toč­nosť, kto­rá ma­la zá­sad­ný vý­znam pre ďal­ší pro­ces­ný vý­voj v tej­to tres­tnej ve­ci. Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako uţ bo­lo skôr spo­me­nu­té, uz­ne­se­ním z 19. no­vem­bra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009, pod­ľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zru­šil na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu a pod­ľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrá­til Špe­cia­li­zo­va­né­mu tres­tné­mu sú­du, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 Roz­ho­dol tak pre­to, že bý­va­lý špe­ciál­ny súd sa k pô­vod­né­mu od­su­dzu­jú­ce­mu roz­sud­ku dop­ra­co­val pro­ces­ným pos­tu­pom, kto­rý ne­mož­no naz­vať inak ako di­le­tan­tský, keď­že v tom­to od­su­dzu­jú­com roz­sud­ku uz­nal za vin­né­ho aj ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. L. P., kto­rý tak­mer po ce­lú do­bu tres­tné­ho ko­na­nia pred bý­va­lým špe­ciál­nym sú­dom vy­stu­po­val v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka. Uve­de­né flag­ran­tné pro­ces­né po­chy­be­nie ma­lo ten nás­le­dok, že od­vo­la­cí súd mu­sel na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­šiť a vec vrá­tiť už špe­cia­li­zo­va­né­mu tres­tné­mu sú­du, aby ju úpl­ne od za­čiat­ku opäť pre­jed­nal a roz­ho­dol. Vzhľa­dom k to­mu ne­mo­hol ani vy­hod­no­tiť dov­te­dy vy­ko­na­né dô­ka­zy kaž­dý jed­not­li­vo i v ich súhr­ne, keď­že väč­ši­na z nich v dôs­led­ku vy­ššie uve­de­né­ho pro­ces­né­ho pos­tu­pu bý­va­lé­ho špe­ciál­ne­ho sú­du sa sta­la ne­zá­kon­ný­mi. Z toh­to dô­vo­du vzni­kol po­tom lo­gic­ky vo ve­ci prie­ťah, pre­to­že ne­byť toh­to pro­ces­né­ho po­chy­be­nia bý­va­lé­ho špe­ciál­ne­ho sú­du, moh­la byť tres­tná vec ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. E. Č. a spol. už dáv­no prá­vop­lat­ne skon­če­ná.

Na tom­to mies­te je pot­reb­né eš­te vy­svet­liť, že do úva­hy pri­chá­dza­lo aj zru­še­nie roz­sud­ku len v čas­ti tý­ka­jú­cej sa ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. L. P. s tým, že v prí­pa­de ďal­ších ob­ža­lo­va­ných JUDr. E. Č. a V. K. by Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky vzhľa­dom na nes­práv­nu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu ich ko­na­nia roz­ho­dol pos­tu­pom pod­ľa § 259 ods. 3 Tr. por. sám. Uve­de­ný pro­ces­ný pos­tup by však mal za nás­le­dok, že opa­ko­va­ný pro­ces pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu JUDr. L. P. by bol len for­mál­nou zá­le­ži­tos­ťou, keď­že o je­ho vi­ne by sa de fac­to roz­hod­lo už v tom­to od­vo­la­com ko­na­ní. Vzhľa­dom k to­mu sa od­vo­la­cí súd prik­lo­nil k al­ter­na­tí­ve zru­šiť pô­vod­ný od­su­dzu­jú­ci roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu a vrá­tiť vec na no­vé pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie, aby tak o vi­ne tých­to ob­ža­lo­va­ných bo­lo roz­hod­nu­té v jed­nom ko­na­ní.

 To­to bo­lo sku­toč­né po­za­die roz­hod­nu­tia od­vo­la­cie­ho sú­du a žiad­ne iné.

 Tre­ba eš­te pri­po­me­núť, že Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na­priek to­mu, že v od­ôvod­ne­ní pr­vé­ho zru­šu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia veľ­mi opatr­ne naz­na­čil, kto­rým sme­rom sa má špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd v tej­to tres­tnej ve­ci ube­rať, a to aj vo vzťa­hu do úva­hy pri­chá­dza­jú­cej práv­nej kva­li­fi­ká­cii ko­na­nia ob­ža­lo­va­ných (poz­ri stra­nu 24 uz­ne­se­nia NS SR z 19. no­vem­bra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009), špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd ten­to náz­nak vô­bec ne­po­cho­pil a na­mies­to to­ho roz­hod­nu­tie od­vo­la­cie­ho sú­du v no­vom ko­na­ní neus­tá­le pa­raf­rá­zo­val a spo­chyb­ňo­val, pri­čom na­ko­niec v otáz­ke vi­ny ob­ža­lo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. sa opäť dop­ra­co­val k roz­hod­nu­tiu, kto­rým „tak­po­ve­diac obe­to­val spra­vod­li­vosť“ a kto­ré ne­mož­no naz­vať inak ako „z jed­né­ho extré­mu do dru­hé­ho extré­mu“.

 Tre­ba po­ve­dať, ţe od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (až na jed­né­ho čle­na zlo­že­ný zo sud­cov bý­va­lé­ho se­ná­tu 1 Toš ) v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. len kon­ti­nuál­ne nad­vä­zu­je na svo­je práv­ne ná­zo­ry ap­li­ko­va­né v pred­chá­dza­jú­cich ko­rup­čných kau­zách, a to či už iš­lo o prí­pad bý­va­lé­ho pred­nos­tu Kraj­ské­ho po­zem­ko­vé­ho úra­du v Tr­na­ve (uz­ne­se­nie NS SR z 13. de­cem­bra 2006, sp. zn. 1 Toš 23/2006), o prí­pad bý­va­lé­ho pri­má­to­ra v Čad­ci (uz­ne­se­nie NS SR z 5. jú­na 2008, sp. zn. 1 Toš 16/2007) ale­bo o prí­pad bý­va­lé­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du v Čad­ci (uz­ne­se­nie NS SR z 15. ap­rí­la 2010, sp. zn. 1 Toš 8/2009).

 Pre všet­ky tie­to prá­vop­lat­ne skon­če­né tres­tné ve­ci je cha­rak­te­ris­tic­ké, že vý­rok o vi­ne vy­chá­dzal pre­dov­šet­kým z le­ge ar­tis za­bez­pe­če­ných ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov, kto­ré veľ­mi ob­jek­tív­ne do­ku­men­to­va­li ko­rup­čné sprá­va­nie vy­ššie uve­de­ných osôb nie­len v mo­men­te prev­za­tia úp­lat­ku, ale aj do mi­nu­los­ti, po­kiaľ k ta­ké­mu ko­na­niu doš­lo.

A na­po­kon uve­de­né ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my ob­jek­tív­ne do­ka­zo­va­li aj to, že v po­su­dzo­va­ných prí­pa­doch neš­lo zo stra­ny po­lí­cie o čin­nosť sme­ru­jú­cu k vy­pro­vo­ko­va­niu ko­rup­čnej tres­tnej čin­nos­ti, ale len o čin­nosť po­lí­cie sme­ru­jú­cej k jej za­do­ku­men­to­va­niu.

 A nao­pak chý­ba­jú­ci ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vý zá­znam, kto­rý ne­byť úni­ku in­for­má­cií a tým pred­čas­né­ho prez­ra­de­nia ak­cie po­lí­cie, za­bez­pe­če­ný mo­hol byť, bol v roz­ho­du­jú­cej mie­re dô­vo­dom pre zá­ver bý­va­lé­ho od­vo­la­cie­ho se­ná­tu 1 Toš o ne­vi­ne bý­va­lé­ho sta­ros­tu Ra­če, keďţe ab­sen­cia toh­to dô­ka­zu za­prí­či­ni­la stav dô­kaz­nej nú­dze (uz­ne­se­nie NS SR z 26. no­vem­bra 2009, sp. zn. 1 Toš 6/2009).

 V po­su­dzo­va­nej ve­ci sa za­ča­lo tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Pre­zí­dia PZ SR, Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii, Od­bor bo­ja pro­ti ko­rup­cii Vý­chod, Ko­ši­ce, zo 7. feb­ruára 2004, ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004 pre tres­tné či­ny pod­vo­du pod­ľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­leţitej vý­ho­dy pod­ľa § 160a ods. 1 Tr. zák.

 Sud­co­via Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve na zá­kla­de návr­hov pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré­ho prís­luš­nosť bo­la ur­če­ná roz­hod­nu­tím ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra z 10. feb­ruára 2004, pod­ľa § 88e ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. por. vy­da­li v dňoch 19. a 27. feb­ruára 2004 pí­som­né prí­ka­zy na vy­ho­to­ve­nie ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov z kan­ce­lár­skych pries­to­rov fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group a.s., Ko­ši­ce so síd­lom Ko­ši­ce, Pop­rad­ská č.66, na ob­do­bie od 19. do 27. feb­ruára a od 27. feb­ruára do 31. mar­ca 2004.

 Na tom­to zá­kla­de bo­li nás­led­ne za­bez­pe­če­né prís­luš­nou sú­čas­ťou po­lí­cie ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my zo stret­nu­tí sved­ka Ing. M. M. jed­nak s obţalo­va­ným JUDr. E. Č. v dňoch 23. feb­ruára, 3. a 5. mar­ca 2004 a jed­nak zo stret­nu­tia sved­ka Ing. M. M. s obţalo­va­ný­mi JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. zo dňa 10. mar­ca 2004, na kto­rom doš­lo k od­ov­zda­niu a prev­za­tiu su­my 1.000.000,- Sk.

 Z ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu zo stret­nu­tia me­dzi sved­kom Ing. M. M. a obţalo­va­ným JUDr. E. Č. z 23. feb­ruára 2004 bo­li Naj­vyš­ším sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky zis­te­né tie­to sku­toč­nos­ti:

                        - obţalo­va­ný JUDr. E. Č. ini­cia­tív­ne pred­sta­vil mo­del: 1+8 s tým, ţe je­den to zo­be­rie, dru­hý dá a tre­tí od­ov­zdá – inak to mu­sí ísť cez dvoch, on, La­co a tak on;

                        - ďa­lej ho­vo­ril o tom, že v sú­čas­nos­ti brať cash (ho­to­vosť) je ab­sur­dné a mu­sia vy­my­slieť ne­ja­ké zmlu­vy, kto­ré vy­ho­to­ví La­co, ale kto­ré nás­led­ne ne­pôj­du do úč­tov­níc­tva;

                        - po­tom ro­zo­be­ral pre­po­je­nie me­dzi obţalo­va­ným JUDr. L. P. a v tom ča­se pos­lan­com PhDr. L. N. a nás­led­ne vzťah me­dzi PhDr. L. N. a v tom ča­se ria­di­te­ľom ŠFRB Ing. Z. K., pri­čom ten­to vzťah ges­ti­ku­lá­ciou rúk ozna­čil za veľ­mi tes­ný;

                        - vrá­til sa k ob­do­biu na za­čiat­ku ro­ka 2003, keď čer­pa­nie fi­nan­čných pros­tried­kov bo­lo uţ pre­ve­ro­va­né po­lí­ciou s upo­zor­ne­ním, ţe nič sa ne­dá ro­biť cez te­le­fón (ges­ti­ku­lá­cia ru­kou), pre­toţe na­priek to­mu, ţe sa nič od­vte­dy nes­ta­lo, po­lí­cia má stá­le po­doz­re­nie (obţalo­va­ný JUDr. E. Č. - „ve­dia a tu­šia“);

                        - v tej­to čas­ti sa eš­te na­vy­še ob­ža­lo­va­ný JUDr. E. Č. kon­klu­den­tne sto­toţnil aj s in­for­má­ciou, ţe ne­byť je­ho ak­ti­vi­ty a to­ho úp­lat­ku pre po­li­caj­tov z ro­ku 2003, tak by ce­lá vec uţ moh­la skôr pras­knúť;

                        - opä­tov­ne zdô­raz­nil, ţe „zvy­šok tre­ba prie­beţne do­tiah­nuť“, pri­čom zdô­raz­nil, ţe sa pre­fe­ru­jú rad­šej men­šie ba­lí­ky ako väč­šie;

                        - na­po­kon vy­svet­lil ča­so­vú os reali­zá­cie, me­chan­izmus a cha­rak­ter kry­cích dok­la­dov s tým, ţe on od­ov­zdá ďal­šie inštruk­cie obţalo­va­né­mu JUDr. L. P.

 Z ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu zo stret­nu­tia me­dzi sved­kom Ing. M. M. a obţalo­va­ným JUDr. E. Č. z 3. mar­ca 2004 (stre­da) bo­li Naj­vyš­ším sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky zis­te­né zas tie­to sku­toč­nos­ti:

 - sve­dok Ing. M. M.. oboz­ná­mil obţalo­va­né­ho JUDr. E. Č. s tým, ţe ve­dú­ci práv­ne­ho od­de­le­nia zo ŠFRB vy­ko­ná­va vo fir­me kon­tro­lu;

                        - obţalo­va­ný JUDr. E. Č. sa vy­jad­ril, ţe bol „do­le“ a všet­ko je v po­riad­ku, len al­fa ome­ga je do­beh­núť ve­ci tak, aby „bo­lo všet­ko v aţuri­te - jed­nič­ka te­raz a no­ty dá La­co“ s tým, ţe me­chan­izmus uţ ur­ču­je sta­rý – „de­lia sa“ (z kon­textu vy­plý­va, ţe ho­vo­rí o bý­va­lom pos­lan­co­vi PhDr. Lás­zló­vi Na­gyo­vi a o bý­va­lom ria­di­te­ľo­vi ŠFRB Ing. Z.);

                        - nás­led­ne upo­zor­nil sved­ka Ing. M. M., ţe na stav­be (vý­stav­ba náj­om­ných obec­ných by­tov) sa mu­sí prie­beţne ro­biť, hlav­ne „tre­ba ro­biť ve­ci, kto­ré sú vi­di­teľ­né“ (z kon­textu vy­plý­va, ţe ma­jú sa za­me­rať na exte­riér a nie inter­iér);

                        - nás­led­ne obţalo­va­ný JUDr. E. Č. sa dot­kol zá­leţitos­ti ich poh­ľa­dá­vok, kto­ré sú splat­né, naj­mä vo vzťa­hu k obţalo­va­né­mu JUDr. L. P., pri­čom prá­ve v tej­to čas­ti roz­ho­vo­ru veľ­mi de­tail­ne roz­li­šu­je su­mu ur­če­nú do Bra­tis­la­vy a ich poh­ľa­dáv­ku (obţalo­va­né­ho JUDr. E. Č. a obţalo­va­né­ho JUDr. L. P.) vy­plý­va­jú­cu zo zmlu­vy o spolu­prá­ci;

                        - v ďal­šej čas­ti roz­ho­vo­ru sa opäť za­obe­ral su­mou 1.000.000,- Sk ur­če­nou do Bra­tis­la­vy – „jed­nič­ka bu­de sta­čiť a po­tom zvy­šok – on to tam drţí, kým sa to dá, pod­mien­ka však je, aby to bo­lo v aţuri­te – ide o dl­ho­do­bý vzťah – do­ho­da je, ţe sa v pia­tok stret­nú, do­tyč­ný sa s K. za­tiaľ nes­tre­tol, čo sa ne­mu­sí kom­pli­ko­vať, nech sa ne­kom­pli­ku­je“;

                        - nás­led­ne sa obţalo­va­ný JUDr. E. Č. ply­nu­lo opäť vra­cia k svo­jej poh­ľa­dáv­ke slo­va­mi „ ako sto­ja na­še ve­ci, ke­dy bu­dú us­po­ko­je­né, as­poň 100 do kon­ca mar­ca“;

                        - na kon­ci toh­to roz­ho­vo­ru opäť pred­nie­sol ča­so­vý plán reali­zá­cie prev­za­tia a od­ov­zda­nia su­my ur­če­nej do Bra­tis­la­vy „teo­re­tic­ky v pia­tok ale­bo v pon­de­lok jed­nič­ka – sta­rý je hráč, on je hráč, kto­rý drţí kar­ty a ro­bí čo chce – bu­de to kryť, kým sa to dá, keď sa ne­dá, tak sta­rý po­vie veľ­mi rých­lo – za­tiaľ sta­rý po­ve­dal, rob­te, aby ste bo­li v aţuri­te“;

                        - sve­dok Ing. M. M.. zá­ve­rom vy­jad­ril oba­vu, aby si „jed­nič­ku ne­ne­chal N. a bu­de z to­ho cir­kus“, na­čo ob­ža­lo­va­ný JUDr. E. Č. rea­go­val vy­jad­re­ním „ta čo si, ta čo si – poz­nám ich vzťah, že vrá­tia sta­ré­mu – to je iné ka­fe“.

 Z ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu zo stret­nu­tia me­dzi sved­kom Ing. M. M. a obţalo­va­ným JUDr. E. Č. z 5. mar­ca 2004 (pia­tok) bo­li Naj­vyš­ším sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky zis­te­né pre zme­nu tie­to sku­toč­nos­ti:

             - úvo­dom roz­ho­vo­ru obţalo­va­ný JUDr. E. Č. oboz­na­mu­je s ter­mí­nom stret­nu­tia v Bra­tis­la­ve, kto­rý bol de­ter­mi­no­va­ný je­ho prog­ra­mom, ale aj prog­ra­mom na ich stra­ne – „no a vieš i parla­ment“;

                        - na otáz­ku sved­ka Ing. M. M., či idú za N. ale­bo K. obţalo­va­ný JUDr. E. Č. od­po­ve­dal „ aj, aj – keď on do­hod­ne so sta­rým stret­nu­tie, asi vy­ze­rá tak, ţe do­hod­ne stret­nu­tie s K. – o tých­to ve­ciach sa ne­ho­vo­rí – sta­rý je sta­rý“.

 Z ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu zo stret­nu­tia me­dzi sved­kom Ing. M. M. a obţalo­va­ný­mi JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. z 10. mar­ca 2004 (stre­da) bo­li Naj­vyš­ším sú­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky zis­te­né na­po­kon tie­to sku­toč­nos­ti:

                        - po úvod­ných for­ma­li­tách sa za­ča­li vy­mie­ňať dok­la­dy, kto­ré prip­ra­vil obţalo­va­ný JUDr. L. P. tak, ţe v jed­nom prí­pa­de iš­lo o spla­te­nie úro­kov, kto­ré ur­čil na 13% a v dru­hom prí­pa­de zas o pôţič­ku s tým, ţe hneď sa pod­pi­so­va­lo aj vrá­te­nie pôţič­ky s anti­da­to­va­ním („ tu je to potvr­de­nie, čiţe ty poţičia­vaš, zá­ro­veň vra­ciaš – hej, le­bo pre­to som pí­sal na 26. feb­ruára, aby bo­lo moţné čer­pa­nie uţ skôr, nie v ten deň“), pri­čom obţalo­va­ný JUDr. E. Č. tak pod­pi­so­val dok­la­dy vy­sta­ve­né na me­no je­ho manţel­ky;

                        - pe­nia­ze v su­me 1.000.000,- Sk po ich pre­po­čí­ta­ní obid­vo­mi obţalo­va­ný­mi zob­ral do kuf­rí­ka iba obţalo­va­ný Ing. E. Č., pri­čom pod­pí­sa­né dok­la­dy si us­cho­val kaţdý z nich oso­bit­ne;

                        - v ďal­šej čas­ti vzá­jom­né­ho roz­ho­vo­ru sa vra­ca­jú k od­ov­zda­niu P. po­lo­vi­ce ur­če­nej su­my po­čas os­láv na­ro­de­nín v no­vem­bri, pri­čom obţalo­va­ný JUDr. E. Č. na mar­go po­chyb­nos­tí vy­jad­re­ných obţalo­va­ným V. K. uvie­dol „to snáď ne­mys­lí váţne - bol pri tom“;

                        - na zá­ver, po­tom čo sve­dok Ing. M. M.. vy­slo­vil po­chyb­nosť, či sa tá su­ma dos­ta­ne k Na­gyo­vi a či sa po­de­lí s ria­di­te­ľom obţalo­va­ný JUDr. E. Č. opa­ko­va­ne uvie­dol „to uţ je ich prob­lém“;

                        - tre­ba eš­te zdô­raz­niť, ţe z toh­to pos­led­né­ho ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu vi­dieť, ţe obid­va­ja obţalo­va­ní si uţ pri tom­to stret­nu­tí dá­va­li veľ­ký po­zor na to, čo kto­rý z nich po­ve­dal, hlav­ne obţalo­va­ný JUDr. E. Č., kto­rý op­ro­ti pred­chá­dza­jú­cim stret­nu­tiam bol me­nej „zho­vor­či­vý“, zvlášť po­do­zrie­va­vo pô­so­bil ob­ža­lo­va­ný

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti po­va­žu­je za preu­ká­za­né bez akej­koľ­vek po­chyb­nos­ti, keď­že v da­nom prí­pa­de ide o dô­kaz (ar­gu­men­tum ad ve­ri­ta­tem – ob­jek­tív­ny), kto­rý tak po­ve­diac „vis-á-vis – zo­či-vo­či“ spros­tred­ko­vá­va slov­né pre­ja­vy a ges­ti­ku­lá­cie ob­ža­lo­va­ných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., na pod­kla­de kto­rých po­tom mož­no veľ­mi pre­cíz­ne po­sú­diť jed­nak ob­jek­tív­nu a sub­jek­tív­nu strán­ku ich ko­na­nia a jed­nak mie­ru par­ti­ci­pá­cie ďal­ších osôb na tom­to ich proti­práv­nom ko­na­ní.

 Po preh­ra­tí tých­to ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov ob­raz­ne po­ve­da­né to ne­mô­že vi­dieť len sle­pý a ne­mô­že po­čuť len hlu­chý. Pri­su­dzo­vať iný vý­znam ich slov­ným pre­ja­vom a ges­ti­ku­lá­ciám v tých­to ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­moch aj v kon­texte iných ne­pria­mych dô­ka­zov na se­ba nad­vä­zu­jú­cich a vzá­jom­ne sa dopĺňa­jú­cich mô­žu len sa­mot­ní ob­ža­lo­va­ní ma­jú­ci prá­vo brá­niť sa spô­so­bom, kto­rí uz­na­jú za vhod­ný a sa­moz­rej­me ich zvo­le­ní ob­haj­co­via, ale nik­to iný, po­kiaľ by nech­cel prísť do roz­po­ru s pra­vid­la­mi lo­gic­ké­ho úsud­ku a vy­vo­dzo­va­nia.

 S pou­ka­zom na ten­to ob­jek­tív­ny dô­kaz je po­tom pot­reb­né hod­no­tiť v nep­ros­pech obţalo­va­ných aj ce­lú sku­pi­nu ne­pria­mych dô­ka­zov na se­ba nad­vä­zu­jú­cich a vzá­jom­ne sa dopĺňa­jú­cich, na kto­ré správ­ne pou­ká­zal pro­ku­rá­tor vo svo­jom pí­som­ne od­ôvod­ne­nom od­vo­la­ní a kto­ré uţ od­vo­la­cí súd pod­rob­ne roz­vie­dol v pred­chá­dza­jú­cej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky si tú­to ar­gu­men­tá­ciu pro­ku­rá­to­ra, až na niek­to­ré vý­nim­ky roz­ve­de­né v ďal­šej čas­ti toh­to od­ôvod­ne­nia, os­vo­jil.

 Rov­na­ko pod­ľa ná­zo­ru Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci, po­kiaľ ide o skut­ko­vé zá­ve­ry vy­chá­dza­jú­ce z hod­no­te­nia do­po­siaľ vy­ko­na­ných dô­ka­zov, kaţdé­ho jed­not­li­vo i v ich súhr­ne, špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd sa dôs­led­ne ne­vy­rov­nal so všet­ký­mi tý­mi­to ne­pria­my­mi dô­kaz­mi a z nich vy­plý­va­jú­ci­mi sku­toč­nos­ťa­mi. Ide o tie­to ne­pria­me dô­ka­zy a sku­toč­nos­ti :

                        - zmlu­vy o ob­sta­ra­ní zá­leţitos­tí me­dzi ob­sta­rá­va­te­ľom V. K. a ob­jed­ná­va­te­ľom KA­ME – Slo­va­kia Group, a. s., Ko­ši­ce zo 16. jú­na 2001 sú­vi­sia­ce s vý­stav­bou by­to­vých do­mov mest­ských čas­tí Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Bar­ca fi­nan­co­va­ných z fon­dov roz­vo­ja bý­va­nia;

                        - zmlu­vy o ob­sta­ra­ní zá­leţitos­tí me­dzi ob­sta­rá­va­teľ­mi JUDr. E. Č., X – realit­ná kan­ce­lá­ria a JUDr. L. P., ko­mer­čným práv­ni­kom, a ob­jed­ná­va­te­ľom KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s., Ko­ši­ce zo 16. jú­na 2001 sú­vi­sia­ce s vý­stav­bou by­to­vých do­mov mest­ských čas­tí Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Bar­ca fi­nan­co­va­ných z fon­dov roz­vo­ja bý­va­nia;

                        - vý­pis ob­chod­né­ho re­gis­tra preu­ka­zu­jú­ci sku­toč­nosť, ţe us­ku­toč­ňo­va­nie jed­no­du­chých sta­vieb, drob­ných sta­vieb a ich zmien a čin­nosť sta­veb­né­ho do­zo­ru pre po­zem­né stav­by mal ob­jed­ná­va­teľ za­pí­sa­ný ako pred­met čin­nos­ti aţ od 17. ap­rí­la 2002;

                        - zmlu­va o di­elo na zho­to­ve­nie stav­by uzav­re­tá me­dzi ob­jed­ná­va­te­ľom Mes­tskou čas­ťou Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a zho­to­vi­te­ľom KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s., Ko­ši­ce z 27. má­ja 2002;

                        - zmlu­va o di­elo na zho­to­ve­nie stav­by uzav­re­tá me­dzi ob­jed­ná­va­te­ľom Mes­tskou čas­ťou Ko­ši­ce – Bar­ca a zho­to­vi­te­ľom KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s., Ko­ši­ce z 12. jú­na 2002;

                        - ţiados­ti prís­luš­ných mest­ských čas­tí o pos­kyt­nu­tie pod­po­ry z 9. jú­la 2002 (m. č. Bar­ca) a z 18. jú­la 2002 (m. č. Dar­gov­ských hr­di­nov);

                        - zmlu­vy o pos­kyt­nu­tí pod­po­ry uzav­re­té Štát­nym fon­dom roz­vo­ja bý­va­nia a mes­tský­mi čas­ťa­mi Dar­gov­ských hr­di­nov a Bar­ca 5. sep­tem­bra 2002 a zmlu­vy o pos­kyt­nu­tí do­tá­cií uzav­re­té me­dzi Mi­nis­ter­stvom vý­stav­by a re­gio­nál­ne­ho roz­vo­ja Slo­ven­skej re­pub­li­ky a mes­tský­mi čas­ťa­mi Dar­gov­ských hr­di­nov a Bar­ca 10. ok­tób­ra 2002;

                        - vý­po­ve­de sved­kov JUDr. I. H., Ing. I. R. a Ing. Š. V. nao­pak potvr­dzu­jú­ce sku­toč­nosť, ţe pre uve­de­nú vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov ne­ma­lo byť pre ne­vy­rie­še­né vlas­tníc­ke vzťa­hy nik­dy vy­da­né sta­veb­né po­vo­le­nie a tým ani pos­kyt­nu­tá štát­na pod­po­ra v po­do­be jed­nak úve­ru zo ŠFRB a jed­nak do­tá­cie z Mi­nis­ter­stva vý­stav­by a re­gio­nál­ne­ho roz­vo­ja SR;

                        - sku­toč­nosť, ţe sve­dok Ing. M. M. ako šta­tu­tár­ny zá­stup­ca 15. no­vem­bra 2002 v Ko­ši­ciach na zá­kla­de zmlu­vy o di­elo č. 1/2002 uzat­vo­re­nej dňa 27. má­ja 2002 me­dzi Mes­tskou čas­ťou Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov ako ob­jed­ná­va­te­ľom a KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a.s. Ko­ši­ce ako zho­to­vi­te­ľom vy­ho­to­vil a zá­ro­veň pod­pí­sal aj ako sta­veb­ný do­zor do­dá­va­teľ­skú fak­tú­ru č. 2002-0022 so sú­pi­som oce­ne­ných prác a do­dá­vok pre od­be­ra­te­ľa Mes­tská časť Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov za sta­veb­né prá­ce na ob­jek­te „Obyt­ný sú­bor NA HO­RE, 150 byt. jed­no­tiek“ na cel­ko­vú su­mu 58.301.191,70,- Sk, kto­rú pred­loţil sved­ko­vi Ing. L. L., kto­rý tú­to fak­tú­ru ako sta­ros­ta Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov dňa 21.11.2002 v Ko­ši­ciach pod­pí­sal a od­súh­la­sil jej prep­la­te­nie, pri­čom tá­to nás­led­ne bo­la pred­loţená do P. K. B., a.s. po­boč­ka Ko­ši­ce, kde bol ve­de­ný účet Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia ot­vo­re­ný v pros­pech Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov, z kto­ré­ho bo­la tá­to su­ma 21. no­vem­bra 2002 pou­ká­za­ná na účet spo­loč­nos­ti KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a.s. ve­de­ný v tej is­tej ban­ke z pros­tried­kov štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia vo for­me úve­ru na zá­kla­de vy­ššie uve­de­nej zmlu­vy o pos­kyt­nu­tí pod­po­ry, pri­čom nes­kôr bo­lo zis­te­né, ţe v tom ča­se z cel­ko­vej fak­tu­ro­va­nej su­my prá­ce a do­dáv­ky v su­me 54.257.919,70,- Sk vy­ko­na­né a do­da­né ne­bo­li;

                        - do­ku­ment s náz­vom „roz­pis dl­hov.doc“ od­os­la­ný z po­čí­ta­ča obţalo­va­né­ho V. K. 21. no­vem­bra 2002 pre Ka­me – Slo­va­kia Group, a.s., Ko­ši­ce, v kto­rom je ok­rem iné­ho uve­de­né: „Bla­va 10% 18.200.000, - pre­be­rie E. – La­ci“; a na to nad­vä­zu­jú­ci zna­lec­ký po­su­dok KEÚ PZ Bra­tis­la­va, kto­ré­ho zá­ve­ry na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pred­nie­sol zna­lec Ing. J. P. a z kto­rých vy­plý­va, ţe do­ku­ment s náz­vom „roz­pis dl­hov.doc“ z 21. no­vem­bra 2002, kto­rý bol za­is­te­ný v po­čí­ta­či obţalo­va­né­ho V. K. a v kto­rom je aj po­loţka „Bla­va 10% 18 200 000 Sk – pre­be­rie E. – La­ci“, je auten­tic­ký;

                        - ten­to tzv. roz­pis dl­hov do­ku­men­tu­je ok­rem iné­ho aj ko­rup­čné po­za­die schva­ľo­va­cie­ho pro­ce­su na mies­tnom za­stu­pi­teľ­stve mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a sta­veb­nom úra­de (viď roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo ve­ci obţalo­va­né­ho Ing. M. M. z 26. mar­ca 2009, sp. zn. 1 Toš 7/2008), čo na­po­kon vy­plý­va­lo aj z vy­jad­re­ní obţalo­va­né­ho JUDr. E. Č., kto­rý to vo vy­ššie spo­me­nu­tých ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­moch naz­na­čo­val;

                        - na­po­kon aj ten­to tzv. roz­pis dl­hov rov­na­ko dôs­led­ne roz­li­šu­je me­dzi tzv. dl­hom „do Bra­tis­la­vy“ a „dl­hom“ vo­či obţalo­va­ným JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. vy­plý­va­jú­cim zo zmlu­vy,

                        - vý­pis z úč­tu P. K. B., a.s. Ko­ši­ce, č. ú. X. z 26. no­vem­bra 2002, z kto­ré­ho vy­plý­va, ţe sve­dok Ing. M. M.. v ten deň vy­bral v ho­to­vos­ti su­mu 25.000.000,- Sk;

                        - vý­po­veď sved­ka B. K. z G. I. s.r.o. a s tým sú­vi­sia­ce lis­tin­né dô­ka­zy sved­čia­ce o úmys­le sved­ka Ing. M. M. vy­tvo­riť fik­tív­ny­mi da­ňo­vý­mi dok­lad­mi v ob­do­bí od 25. no­vem­bra do 30. de­cem­bra 2002 tzv. „čier­ny fond“ vo vý­ške 18.533.000,- Sk;

                        - potvr­de­nie o uby­to­va­ní obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. a sved­ka L. B. v dňoch 14. - 15. ja­nuá­ra 2003 v ho­te­li Ni­vy v Bra­tis­la­ve ako aj potvr­de­nie o tom, ţe v tom­to ter­mí­ne ma­la Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­sad­nu­tie, na kto­rom bol prí­tom­ný aj v tom ča­se eš­te pos­la­nec PhDr. L. N.;

                        - pr­vot­né vý­po­ve­de sved­kov Ing. J. B. a Ing. V. K. potvr­dzu­jú­ce ko­rup­čné po­za­die pri­de­le­nia fi­nan­čných pros­tried­kov na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov s tým, ţe na tom­to ma­li par­ti­ci­po­vať ok­rem V. K. aj JUDr. E. Č. ako fun­kcio­nár SDKÚ a JUDr. L. P. ako oso­ba ma­jú­ca vzťah k „ma­ďar­skej koa­lí­cii“;

                        - pr­vot­né sve­dec­ké vý­po­ve­de Ing. F. Z. a Ing. D. V. potvr­dzu­jú­ce spon­zor­skú pod­po­ru Ing. M. M. a spo­loč­nos­ti KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce pre kan­di­dá­tov stra­ny SDKÚ v rám­ci ko­mu­nál­nych vo­lieb v ro­ku 2002, kto­rú spros­tred­ko­val obţalo­va­ný JUDr. E. Č.;

                        - lis­tin­né dô­ka­zy, kto­ré bo­li za­is­te­né u obţalo­va­né­ho JUDr. E. Č. bez­pros­tred­ne po je­ho za­drţaní, a to uz­na­nie dl­hu z 5. mar­ca 2004, vy­úč­to­va­nie úro­kov z omeš­ka­nia z 8. mar­ca 2004, zmlu­va o pôţič­ke uzat­vo­re­ná 26. feb­ruára 2004 me­dzi KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce ako ve­ri­te­ľom a Ing. D. Č. ako dlţníč­kou, príj­mo­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 26. feb­ruára 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho Ing. D. Č. pri­ja­la od fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce 250.000,- Sk, vý­dav­ko­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 10. mar­ca 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho bo­la fir­mou KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce vy­pla­te­náIng. D. Č. su­ma 250.000,- Sk, príj­mo­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 10. mar­ca 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho Ing. D. Č. pri­ja­la od fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce 250.000,- Sk, vý­dav­ko­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 10. mar­ca 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho bo­la fir­mou KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce vy­pla­te­ná Ing. D. Č. su­ma 250.000,- Sk, potvr­de­nie fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce o tom, ţe Ing. D. Č. na zá­kla­de zmlu­vy o pôţič­ke z 26. feb­ruára 2004 vrá­ti­la 28. ap­rí­la 2004 su­mu 250.000,- Sk aj s úrok­mi, pri­čom na potvr­de­ní je dá­tum 28. ap­ríl 2004, pri­čom na príj­mo­vých pok­lad­nič­ných dok­la­doch je pod­pis Ing. D. Č. a len text je do­pi­so­va­ný JUDr. E. Č. a na vý­dav­ko­vých pok­lad­nič­ných dok­la­doch je nie­len text, ale uţ aj pod­pis Ing. D. Č. reali­zo­va­ný obţalo­va­ným JUDr. E. Č. (viď na jed­nej stra­ne pod­pis sved­ky­ne Ing. D. Č. na zá­pis­ni­ci o vý­slu­chu sved­ka a príj­mo­vých pok­lad­nič­ných dok­la­dov z 26. feb­ruára a 10. mar­ca 2004 a na dru­hej stra­ne pod­pis sved­ky­ne Ing. D. Č. na vý­dav­ko­vých pok­lad­nič­ných dok­la­doch z 10. mar­ca 2004 a príj­mo­vých pok­lad­nič­ných dok­la­doch z 30. ja­nuá­ra a 3. feb­ruára 2004;

                        - uz­na­nie dl­hu v cel­ko­vej zos­tá­va­jú­cej vý­ške 620.000,- Sk z 13. ok­tób­ra 2003 a kvi­tan­cia pod­pí­sa­ná JUDr. E. Č. z 9. feb­ruára 2004 preu­ka­zu­jú­ca spla­te­nie dl­hu sved­kom Ing. M. M. v ce­lom roz­sa­hu, kto­rú ten­to sve­dok vy­dal 10. feb­ruára 2004;

                        - lis­tin­né dô­ka­zy, kto­ré ok­rem iných bo­li za­is­te­né u obţalo­va­né­ho JUDr. L. P. bez­pros­tred­ne po je­ho za­drţaní, a to zmlu­va o pôţič­ke uzat­vo­re­ná 26. feb­ruára 2004 me­dzi KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce ako ve­ri­te­ľom a JUDr. L. P. ako dlţní­kom, príj­mo­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 10. mar­ca 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho JUDr. L. P. pri­jal od fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce 250.000,- Sk, vý­dav­ko­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 10. mar­ca 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho bo­la fir­mou KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce vy­pla­te­ná JUDr. L. P. su­ma 250.000,- Sk, príj­mo­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 10. mar­ca 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho JUDr. L. P. pri­jal od fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce 250.000,- Sk, vý­dav­ko­vý pok­lad­nič­ný dok­lad bez čís­la z 10. mar­ca 2004, na zá­kla­de kto­ré­ho bo­la fir­mou KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce vy­pla­te­ná JUDr. L. P. su­ma 250.000,- Sk, potvr­de­nie fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce o tom, ţe JUDr. L. P. na zá­kla­de zmlu­vy

o pô­žič­ke z 26. feb­ruára 2004 vrá­til 28. ap­rí­la 2004 su­mu 250.000,- Sk aj s úrok­mi, pri­čom na potvr­de­ní je dá­tum 28. ap­ríl 2004;

                        - sprá­va o sta­ve roz­pra­co­va­nos­ti pro­jek­tov vý­stav­by obec­ných by­tov tý­ka­jú­cich sa ok­rem iných aj mest­ských čas­tí Ko­ši­ce – Fur­ča (Dar­gov­ských hr­di­nov) a Bar­ca za­sla­ná mai­lom obţalo­va­ným V. K. sved­ko­vi PhDr. L. N. 30. ja­nuá­ra 2002, resp. mail za­sla­ný obţalo­va­ným V. K. fir­me KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s. Ko­ši­ce 6. mar­ca 2003, v kto­rom kri­ti­zu­je sved­ka Ing. M. M. za pos­tup pri vý­stav­be by­tov, v kto­rom ok­rem iné­ho uvá­dza: „Po­žia­dal a dos­tal som prav­de­po­dob­ne predĺže­ný ter­mín, ale za­se to ne­bu­de za­dar­mo a vy sa bu­de­te ču­do­vať“.

                        - ozná­me­nie o po­doz­re­ní z tres­tné­ho či­nu sub­ven­čné­ho pod­vo­du po­da­né ria­di­te­ľom ŠFRB Ing. Z. K. Kraj­skej sprá­ve PZ, Od­bo­ru kri­mi­nál­nej a jus­tič­nej po­lí­cie, Ko­ši­ce, zo 17. mar­ca 2004, pre­toţe zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, ţe v mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov bo­li vy­ko­na­né z pos­kyt­nu­té­ho úče­lo­vé­ho úve­ru (vý­stav­ba obec­ných náj­om­ných by­tov) úh­ra­dy za prá­ce a vý­ko­ny, kto­ré ne­moh­li byť zreali­zo­va­né, pri­tom z ďal­ších lis­tin­ných dô­ka­zov bez akej­koľ­vek po­chyb­nos­ti vy­plý­va, ţe ŠFRB uţ mi­ni­mál­ne na zá­kla­de kon­tro­ly zo 7. ok­tób­ra 2003 ve­del o tej­to sku­toč­nos­ti.

 Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­tom s pri­hliad­nu­tým na za­bez­pe­če­né a vy­ko­na­né ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my ob­jek­ti­vi­zu­jú­ce sub­jek­tív­nu a ob­jek­tív­nu strán­ku ko­na­nia obţalo­va­ných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., na kto­ré nad­vä­zu­jú vy­ššie uve­de­né ne­pria­me dô­ka­zy vzá­jom­ne sa dopĺňa­jú­ce, vy­hod­no­til zá­ve­ry špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du tý­ka­jú­ce sa sve­dec­kej vý­po­ve­de Ing. M. M. ako ne­lo­gic­ké a tým ab­so­lút­ne nep­res­ved­či­vé.

Pod­ľa ná­zo­ru Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa od špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du vy­ţado­va­lo, aby všet­ky tie­to dô­ka­zy a z nich vy­plý­va­jú­ce sku­toč­nos­ti kon­fron­to­val s vý­po­ve­ďa­mi sved­ka Ing. M. M., kto­rý tvr­dil, že :

                        - ini­ciá­to­rom tej­to „ak­cie“ bol obţalo­va­ný V. K. (je­ho otec V. bol vlas­tní­kom čas­ti po­zem­kov v m. č. Dar­gov­ských hr­di­nov – viď kúp­na zmlu­va – na kto­rej sa reali­zo­va­la vý­stav­ba obec­ných náj­om­ných by­tov) spo­lu s obţalo­va­ný­mi JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., kto­rí ma­li za­bez­pe­čiť, aby prís­luš­né mes­tské čas­ti bo­li pri zís­ka­ní úve­rov, resp. do­tá­cií ús­peš­né

                        - za tým úče­lom bol za­bez­pe­če­ný neš­tan­dard­ný me­chan­izmus zmluv­ných vzťa­hov naj­skôr me­dzi obţalo­va­ný­mi na jed­nej stra­ne a fir­mou KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a.s., Ko­ši­ce a aţ nás­led­ne me­dzi fir­mou KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a.s., Ko­ši­ce a Mes­tský­mi čas­ťa­mi Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Bar­ca, kto­ré tvr­de­nie sved­ka Ing. M. M. zod­po­ve­dá ob­jek­tív­nej reali­te;

                        - že iš­lo o neš­tan­dard­ný pos­tup sved­čí aj fakt, ţe naj­skôr bo­la pod­pí­sa­ná zmlu­va 16. jú­na 2001 a aţ po­tom sa dopĺňal pred­met čin­nos­ti fir­my – 17. ap­rí­la 2002, kto­ré tvr­de­nia sved­ka Ing. M. M. rov­na­ko zod­po­ve­da­jú vy­ko­na­ným lis­tin­ným dô­ka­zom;

                        - ob­jek­tív­nej reali­te a vy­ko­na­ným dô­ka­zom zod­po­ve­da­jú aj tvr­de­nia sved­ka Ing. M. M., ţe ţiados­ti Mest­ských čas­tí Ko­ši­ce, Dar­gov­ských hr­di­nov a Bar­ce o pos­kyt­nu­tie pod­po­ry bo­li pred­loţené a na­po­kon aj schvá­le­né na­priek ne­súh­las­né­mu sta­no­vis­ku Kraj­ské­ho úra­du v Ko­ši­ciach;

                        - v roz­po­re s tvr­de­nia­mi sved­ka Ing. M. M. nie sú ani dô­ka­zy do­ku­men­tu­jú­ce me­chan­izmus, akým sa 21. no­vem­bra 2002 na úč­te fir­my KA­ME – SLO­VA­KIA GROUP, a.s., Ko­ši­ce, ocit­la su­ma vo vý­ške 58.301.191,70,- Sk, pri­čom sve­dok Ing. M. M.. 26. no­vem­bra 2002 vy­bral v ho­to­vos­ti su­mu 25.000.000,- Sk;

                        - sve­dok Ing. M. M.. tvr­dil, ţe P. po­lo­vi­cu „od­me­ny“ vo vý­ške 9.000.000,- Sk pre „ľu­dí z Bra­tis­la­vy“ od­ov­zdal obţalo­va­ným prá­ve v deň, keď tí­to ma­li od­chá­dzať na os­la­vu na­ro­de­nín 29. no­vem­bra 2002 (os­la­va päť­de­siat­ky manţel­ky sved­ka PhDr. L. N. v Bra­tis­la­ve), pri­čom špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd to­mu­to tvr­de­niu sved­ka neu­ve­ril aj vzhľa­dom na „neot­ra­si­teľ­né a ne­vyv­rá­ti­teľ­né“ dô­ka­zy na stra­ne obţalo­va­ných sved­čia­ce o tom, ţe v ten deň ne­moh­li uve­de­nú su­mu prev­ziať, keďţe sa na­chá­dza­li na úpl­ne iných mies­tach;

                        - v tej­to sú­vis­los­ti Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­vaţuje za pot­reb­né zdô­raz­niť, ţe v tom­to prí­pa­de nie je aţ ta­ké dô­leţité zis­te­nie, ke­dy doš­lo k prev­za­tiu tej­to su­my obţalo­va­ný­mi v ob­do­bí od 26. no­vem­bra 2002 (dá­tum vý­be­ru ho­to­vos­ti v B.) do 29. no­vem­bra 2002 (dá­tum ko­na­nia os­la­vy), ale sku­toč­nosť, či tá­to su­ma bo­la „ur­če­ným oso­bám“ sku­toč­ne od­ov­zda­ná, keďţe uve­de­ný zá­ver by po­tom lo­gic­ky potvr­dzo­val aj prev­za­tie tej­to su­my v tom­to ob­do­bí obţalo­va­ný­mi JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.;

                        - pre zá­ver, že k tej­to „tran­sak­cii“ na tej­to os­la­ve sku­toč­ne doš­lo sved­čia nie­len priz­na­nia obţalo­va­ných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. na za­bez­pe­če­ných ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­moch a mail od­os­la­ný obţalo­va­ným V. K., o pra­vos­ti a hod­no­ver­nos­ti kto­ré­ho neexis­tu­jú ro­zum­né po­chyb­nos­ti a ani tak o zá­kon­nos­ti je­ho zís­ka­nia, ale aj ďal­ší ne­pria­my dô­kaz – pred­met­né potvr­de­nie o uby­to­va­ní obţalo­va­ných v ho­te­li Ni­vy v ter­mí­ne 14. – 15. ja­nuá­ra 2003 a potvr­de­nie o tom, ţe v tom­to ter­mí­ne ma­la Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­sad­nu­tie, kto­ré lis­tin­né dô­ka­zy ve­ri­fi­ku­jú a zá­ro­veň zreál­ňu­jú tvr­de­nie sved­ka Ing. M. M., po­kiaľ ten­to vy­po­ve­dal, a to aj v rám­ci kon­fron­tá­cie, ţe s PhDr. L. N. sa v zim­ných me­sia­coch ro­ku 2003 osob­ne stre­tol v Bra­tis­la­ve v reš­tau­rá­cii „Parla­men­tka“, pri­čom sve­dok mu potvr­dil prev­za­tie uve­de­nej su­my, pri­čom v ne­pos­led­nom ra­de pre ta­ký­to zá­ver sved­čí na­po­kon aj nás­led­ný vý­voj v ce­lej kau­ze tý­ka­jú­cej sa vý­stav­by obec­ných náj­om­ných by­tov, keď tak­po­ve­diac fi­nan­čné pros­tried­ky bo­li na­priek ne­vy­ko­na­ným prá­cam a vý­ko­nom pou­ká­za­né a na­priek opa­ko­va­ným sig­na­li­zá­ciám a nás­led­ným kon­tro­lám bo­la tá­to sku­toč­nosť zo stra­ny prís­luš­ných štát­nych or­gá­nov a ich šta­tu­tár­nych zá­stup­cov, vrá­ta­ne ria­di­te­ľa ŠFRB, kry­tá a za­ml­čo­va­ná, pri­čom k po­da­niu tres­tné­ho ozná­me­nia doš­lo aţ po pre­va­le­ní ce­lej kau­zy a za­drţaní obţalo­va­ných 17. mar­ca 2004.

                        - v tej­to sú­vis­los­ti od­vo­la­cí se­nát 5 T (bý­va­lý 1Toš) Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky mu­sí opä­tov­ne pou­ká­zať na uţ skôr pre­zen­to­va­nú kon­ti­nui­tu vlas­tnej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti z hľa­dis­ka svo­jich hod­no­tia­cich úsud­kov a lo­gic­ké­ho vy­vo­dzo­va­nia, pre­toţe na stra­ne jed­nej uţ v ko­rup­čnej kau­ze bý­va­lé­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Čad­ca (sp. zn. 1 Toš 8/2009) svoj vý­rok o vi­ne op­rel hlav­ne o ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vý zá­znam, v kto­rom sa do­tyč­ný pri pre­be­ra­ní úp­lat­ku 4. no­vem­bra 2005 ne­pria­mo priz­nal a tým us­ved­čil aj z preb­ra­tia úp­lat­ku od tej is­tej oso­by v mi­nu­los­ti, a to 19. ap­rí­la 2004, pri­čom ok­rem toh­to dô­ka­zu exis­to­va­lo uţ len tvr­de­nie sved­ka a potvr­de­nie o vý­be­re ho­to­vos­ti, na stra­ne dru­hej

                        - špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd sa lo­gic­ky ne­vy­rov­nal ani so sa­mot­nou ob­ha­job­nou ar­gu­men­tá­ciou obţalo­va­ných za­loţenou na tvr­de­ní, ţe 29. no­vem­bra 2002 im sve­dok Ing. M. M. ani ne­mo­hol od­ov­zdať pred­met­nú su­mu, keďţe na jed­nej stra­ne obţalo­va­ný JUDr. E. Č. bol v ten deň do­po­lud­nia v Spiš­skej No­vej Vsi, kde sa stre­tol so sved­kom Ing. K. M. v rám­ci pred­vo­leb­né­ho týţdňa a od­tiaľ ces­to­val do Roţňa­vy, kde ne­chal svo­je auto u ses­try a aţ tam pres­tú­pil k os­tat­ným a na stra­ne dru­hej obţalo­va­ný JUDr. L. P. bol cez obed­ňaj­šie ho­di­ny ku­po­vať dar­ček v mes­te Ho­lo­ház, o čom sved­čí lis­tin­ný dok­lad preu­ka­zu­jú­ci pre­chod štát­nej hra­ni­ce – na tom­to mies­te je pot­reb­né uviesť, ţe obţalo­va­ní bo­li poz­va­ní na os­la­vu päť­de­siat­ky manţel­ky v tom ča­se pos­lan­ca NR SR, pri­tom dar­če­ky ku­po­va­li na pos­led­nú chví­ľu v deň od­cho­du a po­čas ces­ty, na ten­to deň si nap­lá­no­va­li eš­te rôz­ne iné ak­ti­vi­ty a stret­nu­tia, kom­pli­ko­va­ným spô­so­bom ces­to­va­li do Bra­tis­la­vy, pri­čom na os­la­vu priš­li pod­ľa svo­jich pr­vých vy­jad­re­ní aţ oko­lo 21.00 hod. a od­iš­li nie­čo po pol­no­ci (nes­kôr to mo­di­fi­ko­va­li), čo lo­gic­ky sved­čí pre zá­ver, ţe tá­to „ces­ta“ bo­la jed­nak zor­ga­ni­zo­va­ná a do­hod­nu­tá tak­po­ve­diac ope­ra­tív­ne a na­rý­chlo a jed­nak ma­la úpl­ne iný účel a cieľ (ako bo­la účasť na os­la­ve), a to ten, kto­rý pre­zen­to­val jed­nak sve­dok Ing. M. M. a na­po­kon aj sa­mot­ní obţalo­va­ní JUDr. E. Č. a JUDr. V. P. v ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vom zá­zna­me z 10. mar­ca 2004, pri­čom ni­mi nes­kôr prok­la­mo­va­né a do­ka­zo­va­né rôz­ne iné ak­ti­vi­ty a stret­nu­tia ma­li pos­ky­to­vať obţalo­va­ným ali­bi, kto­ré však pod­ľa ná­zo­ru od­vo­la­cie­ho sú­du ne­vyz­ne­li zvlášť pres­ved­či­vo, keď napr. sve­dok Ing. K. M. svo­je tvr­de­nia op­rel o uda­losť sú­vi­sia­cu s poš­ko­de­ním svoj­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, pri­čom z iné­ho lis­tin­né­ho dô­ka­zu bo­lo zis­te­né, ţe tá­to pois­tná uda­losť bo­la nah­lá­se­ná aţ 2. sep­tem­bra 2003 s tým, ţe k nej doš­lo 28. augus­ta 2003.

                        - tvr­de­niam sved­ka Ing. M. M. na­po­kon zod­po­ve­dá aj to, po­kiaľ ten­to vy­po­ve­dal, ţe to bo­li prá­ve obţalo­va­ní, kto­rí ini­cio­va­li dop­la­te­nie „do­hod­nu­tej od­me­ny do Bra­tis­la­vy“, zvlášť ini­cia­tív­ny bol v tom­to sme­re obţalo­va­ný JUDr. E. Č., čo na­po­kon bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí ob­jek­ti­vi­zo­va­li ob­ra­zo­vo

                        - že iš­lo o kry­cí ma­né­ver niet ab­so­lút­ne ţiad­nych po­chyb­nos­tí, kto­rá sku­toč­nosť rov­na­ko zod­po­ve­dá tvr­de­niam sved­ka Ing. M. M., pri­čom rov­na­ko v tom­to sme­re od­vo­la­cí se­nát 5 T (bý­va­lý 1 Toš) Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky mu­sí opä­tov­ne pou­ká­zať na uţ skôr pre­zen­to­va­nú kon­ti­nui­tu vlas­tnej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti z hľa­dis­ka svo­jich hod­no­tia­cich úsud­kov a lo­gic­ké­ho vy­vo­dzo­va­nia, pre­toţe uţ v ko­rup­čných kau­zách bý­va­lé­ho pred­nos­tu Kraj­ské­ho po­zem­ko­vé­ho úra­du v Tr­na­ve (sp. zn. 1 Toš 23/2006) a bý­va­lé­ho pri­má­to­ra v Čad­ci (sp. zn. 1 Toš 16/2007) sa rov­na­kým spô­so­bom vy­rov­nal s ob­ha­job­nou ar­gu­men­tá­ciou tých­to obţalo­va­ných, kto­rá bo­la tak­tieţ za­loţená na fin­go­va­ných lis­tin­ných dô­ka­zoch le­ga­li­zu­jú­cich prev­za­tie úp­lat­ku (zá­lo­ha za pre­daj ro­din­né­ho do­mu, resp. spon­zor­ský prís­pe­vok na fut­ba­lo­vý klub a op­ra­vu kos­to­lov).

                        - v kon­texte tých­to všet­kých dô­ka­zov po­tom sa vy­ţado­va­lo, aby špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd vy­hod­no­til aj os­tat­né dô­ka­zy, kto­ré obţalo­va­ní v rám­ci svo­jej ob­ha­job­nej ar­gu­men­tá­cie pred­loţi­li ale­bo na ne pou­ka­zo­va­li, zvlášť zna­lec­ký po­su­dok vy­pra­co­va­ný na zá­kla­de ich po­ve­re­nia (viď vy­jad­re­nie Ústa­vu súd­ne­ho inţinier­stva), a z ne­ho re­zul­tu­jú­ca ob­ha­job­ná ar­gu­men­tá­cia obţalo­va­né­ho V. K., kto­rú tre­ba po­vaţovať za priam de­tin­skú (sve­dok Ing. M. „vloţil“ do po­čí­ta­čo­vej sie­te obţalo­va­né­ho väč­ší po­čet mai­lov), vy­šet­ro­va­cie spi­sy sved­čia­ce jed­nak o tres­tnom stí­ha­ní a od­sú­de­ní sved­ka Ing. M. M. a jed­nak o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia z dô­vo­du, ţe sa nes­tal sku­tok (tres­tné ozná­me­nie Ing. M. M. opäť pre trest­ný čin), pre­toţe špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd tie­to dô­ka­zy hod­no­til jed­not­li­vo bez vzá­jom­ných sú­vis­los­tí a zá­ro­veň opäť ne­lo­gic­ky v pros­pech obţalo­va­ných, pri­tom napr. z ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu z 23. feb­ruára 2004 vy­plý­va, ţe aj tvr­de­nia sved­ka Ing. M. M., po­kiaľ ten­to vy­po­ve­dal o ko­rup­cii vo vzťa­hu k nes­to­toţne­ným prís­luš­ní­kom PZ SR, kto­rú mal opäť „spros­tred­ko­vať“ obţalo­va­ný JUDr. E. Č., ma­jú reál­ny zá­klad.

 V tej­to otáz­ke od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky opäť pou­ka­zu­je na kon­ti­nui­tu svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti v otáz­ke po­su­dzo­va­nia po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie, keď uţ v ko­rup­čnej kau­ze tý­ka­jú­cej sa bý­va­lé­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du v Čad­ci (sp. zn. 1 Toš 8/2009) veľ­mi pre­cíz­ne roz­li­šo­val me­dzi po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou a tzv. „skry­tou reak­ciou po­lí­cie“, pri­čom aj v tom­to prí­pa­de uţ vy­chá­dzal z ju­di­ka­tú­ry jed­nak Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (je­ho kla­sic­ké roz­hod­nu­tie Teixeira de Cas­tro pro­ti Por­tu­gal­sku ) a jed­nak Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 21. jú­na 2001, sp. zn. Tzo V 5/2001, kto­ré­ho práv­ne zá­ve­ry vy­chá­dza­li z ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky z 22. jú­na 2000, sp. zn. III. ÚS 597/99).

 Pod po­li­caj­nou pro­vo­ká­ciou tre­ba ro­zu­mieť zá­mer­né, ak­tív­ne pod­ne­co­va­nie ale­bo na­vá­dzanie, či iné ini­cio­va­nie spá­chania tres­tnej čin­nos­ti u dru­hej oso­by, kto­rá by inak proti­práv­ne ne­ko­na­la.

Skry­tá reak­cia po­lí­cie smie nap­ro­ti to­mu sle­do­vať zis­te­nie sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie, od­ha­le­nie pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu, za­bez­pe­če­nie dô­ka­zov o je­ho tres­tno-práv­ne pos­tih­nu­teľ­nom ko­na­ní, za­brá­ne­nie mu v je­ho pok­ra­čo­va­ní a mi­ni­ma­li­zá­cia spô­so­be­ných škôd.

Po­kiaľ by však čin­nosť po­lí­cie bo­la ve­de­ná len sna­hou, aby kon­tro­lo­va­ná oso­ba spá­cha­la trest­ný čin, šlo by už o po­li­caj­nú pro­vo­ká­ciu tres­tné­ho či­nu.

Za kľú­čo­vú od­liš­nosť skry­tej reak­cie po­lí­cie od po­li­caj­nej pro­vo­ká­cie sa po­va­žu­je sku­toč­nosť, že po­lí­cia nei­ni­ciu­je, t. j. ne­vyt­vá­ra u kon­tro­lo­va­nej oso­by vô­ľu spá­chať trest­ný čin, ale vy­tvá­ra pre spá­chanie tres­tné­ho či­nu vhod­né pod­mien­ky.

 Z ob­sa­hu vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su vy­plý­va, že 6. feb­ruára 2004 o 18.00 hod. sa dos­ta­vil na Pre­zí­dium PZ SR, Úrad bo­ja pro­ti ko­rup­cii, Od­bor bo­ja pro­ti ko­rup­cii Vý­chod, Ing. M. M., kto­rý po­dal do zá­pis­ni­ce tres­tné ozná­me­nie, v rám­ci kto­rej opí­sal skut­ko­vý stav v pod­sta­te rov­na­ko s tým, ţe je­ho vý­sluch tr­val do 22.30 hod.

 Nás­led­ne vy­šet­ro­va­teľ Pre­zí­dia PZ SR, Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii, Od­bo­ru bo­ja pro­ti ko­rup­cii Vý­chod, vy­chá­dza­júc zo skut­ko­vé­ho sta­vu uve­de­nom v po­da­nom tres­tnom ozná­me­ní uz­ne­se­ním zo 7. feb­ruára 2004, ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, pod­ľa § 160 ods. 1 Tr. por. za­čal tres­tné stí­ha­nie pre trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a pre trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­leţitej vý­ho­dy pod­ľa § 160a ods. 1 Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

v pres­ne ne­zis­te­nej do­be v prie­be­hu me­sia­cov sep­tem­ber 2002 aţ no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach zá­stup­co­via fi­riem VIKTÓRIA REAL, s.r.o. Ko­ši­ce, JUDr. E. Č. – X a zá­stup­ca Ko­mer­čno práv­nic­kej kan­ce­lá­rie JUDr. L. P. Krá­ľov­ský Chl­mec poţiada­li od zá­stup­cu fir­my KA­ME SLO­VA­KIA – GROUP, a.s., Pop­rad­ská č. 68, Ko­ši­ce o úp­la­tok v su­me 18 mil. Sk pre do­po­siaľ nes­to­toţne­né oso­by za to, ţe bo­li prís­luš­ný­mi or­gán­mi v Bra­tis­la­ve schvá­le­né ţiados­ti Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Bar­ca o pri­de­le­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zo Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia v su­me cca 181 mil. Sk na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov, kto­rých ge­ne­rál­nym do­dá­va­te­ľom sa sta­la fir­ma KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. Ko­ši­ce, aj za úče­lom za­bez­pe­če­nia fi­nan­čných pros­tried­kov slúţiacich ako úp­la­tok zá­stup­ca fir­my KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. Ko­ši­ce po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de s do­po­siaľ pres­ne nes­to­toţne­ný­mi oso­ba­mi dňa 15.11.2002 v Ko­ši­ciach vy­ho­to­vil do­dá­va­teľ­skú fak­tú­ru č. 2002-0022 so sú­pi­som oce­ne­ných prác a do­dá­vok pre od­be­ra­te­ľa Mes­tská časť Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov za sta­veb­né prá­ce na ob­jek­te „Obyt­ný sú­bor NA HO­RE, 150 byt. jed­no­tiek“ na cel­ko­vú su­mu 58.301.191,70 Sk, kto­rá bo­la po od­súh­la­se­ní Od­bo­rom dop­ra­vy, po­zem­ných ko­mu­ni­ká­cií a iných od­vet­vo­vých vzťa­hov Ok­res­né­ho úra­du Ko­ši­ce III a Mes­tskou čas­ťou Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov pou­ká­za­ná na účet spo­loč­nos­ti KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. ve­de­ný v P. K. B., a.s. po­boč­ka Ko­ši­ce z pros­tried­kov Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia, ho­ci ve­de­li, ţe ku dňu vy­sta­ve­nia fak­tú­ry na uve­de­nom ob­jek­te eš­te ne­bo­li vy­ko­na­né ţiad­ne sta­veb­né prá­ce a do­dáv­ky, čím tak­to svo­jim ko­na­ním spô­so­bi­li Slo­ven­skej re­pub­li­ke v za­stú­pe­ní Štát­nym fon­dom roz­vo­ja bý­va­nia ško­du vo vý­ške 58.301.191,70 Sk, z tej­to pou­ká­za­nej su­my dňa 26. 11. 2002 v po­boč­ke P. K. B., a.s. v Ko­ši­ciach zá­stup­ca fir­my KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. Ko­ši­ce vy­bral v ho­to­vos­ti su­mu 25.000.000,- Sk z kto­rej v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v me­sia­ci no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na ul. Mä­siarskej č. 34, v by­te obý­va­nom V. K. od­ov­zdal zá­stup­co­vi fir­my VIKTÓRIA REAL, s.r.o. Ko­ši­ce, zá­stup­co­vi fir­my JUDr. E. Č. – X a zá­stup­co­vi Ko­mer­čno - práv­nic­kej kan­ce­lá­rie JUDr. L. P., Krá­ľov­ský Chl­mec su­mu 9.000.000,- Sk, čo pred­sta­vo­va­lo 50 % z poţado­va­né­ho úp­lat­ku za to, ţe bo­li prís­luš­ný­mi or­gán­mi v Bra­tis­la­ve schvá­le­né ţiados­ti Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Mes­tskej čas­ti Ko­ši­ce – Bar­ca o pri­de­le­nie fi­nan­čných pros­tried­kov zo Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia v su­me cca 181 mil. Sk na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov, kto­rých ge­ne­rál­nym do­dá­va­te­ľom sa sta­la fir­ma KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. Ko­ši­ce, kto­rí tú­to su­mu 9.000.000,- Sk ma­li od­ov­zdať v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se na ne­zis­te­nom mies­te v Bra­tis­la­ve do­po­siaľ ne­zis­te­ným oso­bám, kto­ré ma­li za­ria­diť, aby ţiados­ti uve­de­ných mest­ských čas­tí bo­li schvá­le­né, nás­led­ne v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v prie­be­hu me­sia­cov no­vem­ber 2002 aţ de­cem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na ul. Pop­rad­skej v kan­ce­lá­rii fir­my KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. poţiada­li od zá­stup­cu tej­to fir­my dru­hú po­lo­vi­cu úp­lat­ku, t.j. su­mu 9.000.000,- Sk, čo ten­to od­mie­tol a opä­tov­ne dňa 6.2.2004 v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v Ko­ši­ciach na ul. Pop­rad­skej v kan­ce­lá­rii fir­my KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. zá­stup­co­via fi­riem JUDr. E. Č. – X a Ko­mer­čno - práv­nej kan­ce­lá­rie JUDr. L. P. Krá­ľov­ský Chl­mec poţiada­li od zá­stup­cu fir­my KA­ME - SLO­VA­KIA GROUP, a.s. do 13.2.2004 za­bez­pe­čiť ako úp­la­tok su­mu as­poň 1.000.000,- Sk, kto­rú ma­jú nás­led­ne od­ov­zdať v Bra­tis­la­ve do­po­siaľ ne­zis­te­ným oso­bám.

Eš­te v ten is­tý deň bol Ing. M. M. vy­po­ču­tý uţ v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, pri­čom v rám­ci svoj­ho vý­slu­chu vy­dal lis­tin­né dô­ka­zy, a to rôz­ne fak­tú­ry, lik­vi­dač­né lis­ty, da­ňo­vé dok­la­dy, ban­ko­vé vý­pi­sy, príj­mo­vé a vý­dav­ko­vé pok­lad­nič­né dok­la­dy a rov­na­ko tak ob­ra­zo­vé a zvu­ko­vé zá­zna­my, kto­ré si sám vy­ho­to­vil a kto­ré ma­li ob­jek­ti­vi­zo­vať je­ho tvr­de­nia vo vzťa­hu k oso­bám JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.. Rov­na­ko tak pos­ky­tol in­for­má­cie o te­le­fón­nych čís­lach obţalo­va­ných, pros­tred­níc­tvom kto­rých sa nav­zá­jom kon­tak­to­va­li s tým, ţe na­pos­le­dy sa stret­li 6. feb­ruára 2004 o 15.00 hod. v je­ho kan­ce­lá­rii v Ko­ši­ciach, na Pop­rad­skej ul. č. 68, ke­dy bol opä­tov­ne vý­slov­ne poţiada­ný o spla­te­nie zvyš­ku do­hod­nu­tej „od­me­ny pre ľu­dí do Bra­tis­la­vy“.

 Sve­dok Ing. M. M. bo­lo nás­led­ne vy­po­ču­tý eš­te 9. feb­ruára, ke­dy vy­po­ve­dal o ďal­ších prí­pa­doch ko­rup­cie a hlav­ne 12. feb­ruára 2004, ke­dy je­ho vý­sluch tr­val s pres­táv­ka­mi od 8.34 do 20.54 hod. (zá­pis­ni­ca má 29 strán). V rám­ci toh­to vý­slu­chu po pr­výk­rát uvie­dol aj me­ná v tom ča­se pos­lan­ca NR SR PhDr. L. N. a ria­di­te­ľa ŠFRB Ing. Z. K.

Pred za­dr­ža­ním ob­ža­lo­va­ných a vzne­se­ním ob­vi­ne­nia bol sve­dok Ing. M. M. na­pos­le­dy vy­po­ču­tý 3. mar­ca 2004, pri­čom v rám­ci toh­to vý­slu­chu kon­kre­ti­zo­val mie­ru účas­ti vy­ššie uve­de­ných osôb na skut­ku, pre kto­ré bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie.

Sud­co­via Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve na zá­kla­de dov­te­dy za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov sved­čia­cich o dô­vod­nom po­doz­re­ní vo­či kon­krét­nym oso­bám z pá­chania tres­tnej čin­nos­ti ko­rup­čné­ho cha­rak­te­ru na návrh špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra vy­da­li po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci nas­le­dov­né prí­ka­zy :

                        - pod­ľa § 88 ods. 2, ods. 3 Tr. por.

                        - na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti te­le­fón­ne­ho čís­la, kto­ré pouţíval sve­dok Ing. M. M., a to od 10. feb­ruára do 10. má­ja 2004;

                        - na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti te­le­fón­ne­ho čís­la pa­tria­ce­ho Mes­tu Ko­ši­ce, kto­ré pouţíval JUDr. E. Č., v tom ča­se vice­pri­má­tor Ko­šíc, a to od 10. feb­ruára do 10. má­ja 2004;

                        - na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti te­le­fón­ne­ho čís­la, kto­ré pouţíval JUDr. L. P., a to od 10. feb­ruára do 10. má­ja 2004;

                        - na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti te­le­fón­ne­ho čís­la, kto­ré pouţíva­la Ing. D. Č., a to od 10. feb­ruára do 10. má­ja 2004;

                        - pod­ľa § 88e ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. por.

                        - na vy­ho­to­ve­nie ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých a iných zá­zna­mov z kan­ce­lár­skych pries­to­rov fir­my KA­ME – Slo­va­kia Group, a.s., Ko­ši­ce, so síd­lom Ko­ši­ce, Pop­rad­ská 68, a to v do­be od 19. do 27. feb­ruára 2004 a od 28. feb­ruára do 31. mar­ca 2004;

                        - pod­ľa § 88d ods. 1, ods. 4 Tr. por.

                        - na sle­do­va­nie osôb a ve­ci JUDr. E. Č. od 19. do 27. feb­ruára 2004 a od 28. feb­ruára do 31. mar­ca 2004 a JUDr. L. P. od 19. do 29. feb­ruára 2004 a od 1. do 31. mar­ca 2004.

 Na­ko­niec z ob­sa­hu vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su vy­plý­va, ţe vy­šet­ro­va­teľ Pre­zí­dia PZ SR, Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii, Od­bo­ru bo­ja pro­ti ko­rup­cii Vý­chod, 9. mar­ca 2004 z pok­lad­ne Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR prev­zal 9. mar­ca 2004 fi­nan­čnú ho­to­vosť v su­me 1.000.000,- Sk v ban­kov­kách no­mi­nál­nej hod­no­ty 5.000,- Sk, kto­rú dňa 10. mar­ca 2004 o 16.30 hod. od­ov­zdal sved­ko­vi Ing. M. M. Uve­de­nú su­mu po svo­jom za­drţaní 10. mar­ca 2004 vy­dal o 18.20 hod. JUDr. E. Č.

Od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky má za to, že or­gá­ny čin­né v príp­rav­nom ko­na­ní v tom­to po­su­dzo­va­nom prí­pa­de za úče­lom zis­te­nia sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie, od­ha­le­nia pá­cha­te­ľov tres­tné­ho či­nu a za­bez­pe­če­nia dô­ka­zov o ich tres­tno-práv­ne pos­tih­nu­teľ­nom ko­na­ní vy­tvo­ri­li pod­mien­ky, kto­ré bo­li v da­nej si­tuá­cii ob­vyk­lé, pri­čom tie­to nas­ta­li až po­tom, čo si ob­ža­lo­va­ní preu­ká­za­teľ­ne os­vo­ji­li úmy­sel trest­ný čin spá­chať a preu­ká­za­teľ­ne spra­vi­li kro­ky k je­ho spá­chaniu.

 Od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky nad­vä­zu­júc kon­ti­nuál­ne na svo­je pred­chá­dza­jú­ce skôr uve­de­né roz­hod­nu­tia v tzv. ko­rup­čných kau­zách sa v tej­to otáz­ke opä­tov­ne jed­noz­nač­ne prik­lo­nil k zá­ve­ru, ţe v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de iš­lo zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v príp­rav­nom ko­na­ní bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí len o tzv. skry­tú reak­ciu po­lí­cie.

Zo za­bez­pe­če­ných ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov vy­plý­va, ţe v da­nom prí­pa­de ne­bo­li si­mu­lo­va­né rôz­ne ko­rup­čné po­nu­ky a ne­bo­li skú­ša­né „my­šlien­ky“ ko­rum­po­va­né­ho a je­ho ce­na. V po­su­dzo­va­nej ve­ci te­da tres­tná zod­po­ved­nosť ne­bo­la po­sú­va­ná do štá­dia, kto­ré nie je na­vo­nok pre­ja­ve­ným tres­tným či­nom, ale len vnú­tor­ným du­šev­ným sta­vom

 Prá­ve nao­pak, obţalo­va­ný JUDr. E. Č. ini­cia­tív­ne ur­čo­val ter­mí­ny, vý­šku „splát­ky“, me­chan­izmus je­ho kry­tia a roz­de­le­nie úloh, pri­čom k od­ov­zda­niu a prev­za­tiu su­my v ur­če­nej vý­ške – „jed­nič­ka“ – 1.000.000,- Sk sku­toč­ne v ter­mí­ne ním do­hod­nu­tom – 10. mar­ca 2004 – aj doš­lo, a to za asis­ten­cie obţalo­va­né­ho JUDr. L. P. s tým, ţe jej prev­za­tie kry­li spô­so­bom, na kto­rom sa vop­red do­hod­li a kto­rý prip­ra­vil prá­ve obţalo­va­ný JUDr. L. P.

 Bo­li to tak­tieţ prá­ve tí­to ob­ža­lo­va­ní, kto­rí sa svo­ji­mi vy­jad­re­nia­mi priz­na­li a tým us­ved­či­li aj z proti­práv­ne­ho ko­na­nia spá­cha­né­ho v mi­nu­los­ti, kto­ré na se­ba nad­vä­zo­va­lo a kto­ré pred­sta­vo­va­lo je­den sku­tok.

 V tom­to sme­re je pot­reb­né zdô­raz­niť, že ce­lý tzv. skut­ko­vý dej s tres­tnop­ráv­ny­mi nás­led­ka­mi tak­po­ve­diac vy­mys­le­li a zin­sce­no­va­li prá­ve ob­ža­lo­va­ní a sve­dok Ing. M. M. sa mu len pod­ľa po­ky­nov obţalo­va­ných pris­pô­so­bil a ho pl­nil. Za toh­to sta­vu po­tom zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v príp­rav­nom ko­na­ní ne­bo­lo pot­reb­né, aby sve­dok Ing. M. M. vy­stu­po­val vo ve­ci ako agent pod­ľa § 88b Tr. por., keďţe je­ho ko­na­nie ne­mu­se­lo byť za­loţené na kla­me a pred­stie­ra­ní, ale len na reali­zá­cii zá­me­ru zos­no­va­né­ho obţalo­va­ný­mi, kto­ré­ho cie­ľom bo­lo do­kon­čiť ich plán v po­do­be prev­za­tia su­my 1.000.000,- Sk pre „ľu­dí z Bra­tis­la­vy“, kto­rá pred­sta­vo­va­la splát­ku úp­lat­ku do­hod­nu­té­ho a sčas­ti uţ v no­vem­bri 2002 od­ov­zda­né­ho, a to za to, ţe poţado­va­né fi­nan­čné pros­tried­ky ur­če­né na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov, bo­li prís­luš­ný­mi štát­ny­mi or­gán­mi pos­kyt­nu­té.

 Pre ten­to zá­ver na­po­kon sved­čí aj tá sku­toč­nosť, ţe tres­tná čin­nosť obţalo­va­ných z hľa­dis­ka jej vý­vo­jo­vých štá­dií bo­la do­ko­na­ná uţ pri prev­za­tí pr­vej po­lo­vi­ce do­hod­nu­té­ho úp­lat­ku, pri­čom v prí­pa­de od­ov­zda­nia splát­ky z dru­hej po­lo­vi­ce úp­lat­ku uţ iš­lo len o do­kon­če­nie do­ko­na­né­ho tres­tné­ho či­nu.

 Or­gá­ny čin­né v príp­rav­nom ko­na­ní vo vzťa­hu k ob­ža­lo­va­ným te­da neup­lat­ni­li ta­kú for­mu vply­vu, aby pod­nie­ti­li spá­chanie tres­tné­ho či­nu, kto­rý by inak ne­bol spá­cha­ný, ale nao­pak up­lat­ni­li ta­kú for­mu vply­vu, aby bol trest­ný čin od­ha­le­ný, te­da ob­me­dzi­li svoj vplyv len na vy­šet­ro­va­nie tres­tnej čin­nos­ti pa­sív­nym spô­so­bom (viď Ra­ma­naus­kas pro­ti Lit­ve).

Vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru Pre­zí­dia PZ SR, Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii, od­bor bo­ja pro­ti ko­rup­cii Vý­chod, Ko­ši­ce dňa 7. feb­ruára 2004 pod ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004 pod­ľa § 160 ods. 1 Tr. por. za­čal tres­tné stí­ha­nie pre trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a pre trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­leţitej vý­ho­dy pod­ľa § 160a ods. 1 Tr. zák.

 Pro­ku­rá­tor ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky JUDr. Du­šan Ko­vá­čik dňa 10. mar­ca 2004 vy­dal súh­las na do­čas­né od­lo­že­nie vzne­se­nia ob­vi­ne­nia Ing. M. M. pre trest­ný čin pod­plá­ca­nia pod­ľa § 160a ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se v me­sia­ci no­vem­ber 2002 v Ko­ši­ciach na ul. Mä­siarskej v sú­vis­los­ti s od­ov­zda­ním úp­lat­ku v su­me 9 mi­lió­nov Sk oso­bám JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K., kto­rí ten­to úp­la­tok poţado­va­li za vy­ba­ve­nie ţiados­tí Mest­ských čas­tí Ko­ši­ce – Dar­gov­ských hr­di­nov a Ko­ši­ce – Bar­ca o pos­kyt­nu­tie fi­nan­čných pros­tried­kov na vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov zo Štát­ne­ho fon­du roz­vo­ja bý­va­nia, čo vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru Pre­zí­dia PZ SR, Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii, od­bor bo­ja pro­ti ko­rup­cii Vý­chod, zreali­zo­val 29. mar­ca 2004.

Vy­ššie uve­de­ný vy­šet­ro­va­teľ uz­ne­se­ním z 11. mar­ca 2004, ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, pod­ľa § 163 ods. 1 Tr. por. za­čal stí­hať ob­vi­ne­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. pre trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­leţitej vý­ho­dy spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák.

Ten is­tý vy­šet­ro­va­teľ uz­ne­se­ním z 11. mar­ca 2004 pod­ľa § 23 ods. 1 Tr. por. vy­lú­čil tres­tnú vec tres­tné­ho či­nu pod­vo­du pod­ľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. zo spo­loč­né­ho ko­na­nia na sa­mos­tat­né ko­na­nie.

Nás­led­ne uz­ne­se­ním z 15. ap­rí­la 2004 pod ČVS: PPZ-14/BPK-V-2004 pod­ľa § 163 ods. 1 Tr. por. za­čal tres­tne stí­hať Ing. M. M. a Ing. L. L. ako ob­vi­ne­ných z pok­ra­ču­jú­ce­ho tres­tné­ho či­nu pod­vo­du spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., dru­hé­ho z nich aj pre trest­ný čin zneuţíva­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

 Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né okol­nos­ti Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ob­ha­job­nú ar­gu­men­tá­ciu obţalo­va­ných za­loţenú na tvr­de­ní, že sve­dok Ing. M. M. v sna­he za­kryť vlas­tnú tres­tnú čin­nosť, o kto­rej po­lí­cia už ma­la ve­do­mosť, za­čal s po­lí­ciou spolu­pra­co­vať, aby sa tak sám vy­hol tres­tné­mu stí­ha­niu, kto­rú si rov­na­ko os­vo­jil aj špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, za ne­lo­gic­kú, keď prá­ve nao­pak, z tých­to sku­toč­nos­tí vy­plý­va zá­ver, ţe sve­dok Ing. M. M. sa roz­ho­dol s po­lí­ciou spolu­pra­co­vať a vo ve­ci vy­po­ve­dať na­priek ri­zi­ku, ţe sa sám vy­sta­ví moţné­mu tres­tné­mu pos­ti­hu, čo sa na­po­kon aj sta­lo, keďţe sve­dok Ing. M. M. bol nes­kôr v sa­mos­tat­nom tres­tnom ko­na­ní prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný pre trest­ný čin pod­vo­du k tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re šesť ro­kov.

 Po­kiaľ ide o na­ria­de­né od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti obţalo­va­ných, od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zotr­vá­va na dô­vo­doch, kto­ré uvie­dol vo svo­jom pred­chá­dza­jú­com uz­ne­se­ní z 19. no­vem­bra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009.

 Od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na tie­to svo­je práv­ne zá­ve­ry kon­ti­nuál­ne nad­vä­zu­je a vzhľa­dom na ná­le­zy Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o kto­ré sa opie­ra­la ob­ha­job­ná ar­gu­men­tá­cia obţalo­va­ných, zvlášť obţalo­va­né­ho JUDr. L. P., po­va­žu­je za pot­reb­né tie­to dopl­niť nas­le­dov­ne:

 Pod­ľa ná­zo­ru od­vo­la­cie­ho se­ná­tu 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa­mot­ná sku­toč­nosť, že prí­kaz na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti, či uţ pod­ľa § 88 ods. 2, ods. 3 Tr. por. ale­bo zá­ko­na č.166/2003 Z. z. o ochra­ne súk­ro­mia pred neop­ráv­ne­ným pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov neob­sa­hu­je od­ôvod­ne­nie, resp. je­ho od­ôvod­ne­nie je po ob­sa­ho­vej strán­ke ne­dos­ta­toč­né, ne­mu­sí mať za kaž­dých okol­nos­tí ten nás­le­dok, že dô­kaz zís­ka­ný na zá­kla­de ta­ké­ho­to prí­ka­zu je po po­da­ní obţalo­by v súd­nom ko­na­ní ne­pouţiteľ­ný. Z ná­le­zov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (napr. I.ÚS 274/2005, I.ÚS 117/2007, III. ÚS 80/2008, II. ÚS 28/2009, IV. ÚS 121/2009 a ďal­šie) v pod­sta­te vy­plý­va, že ak prí­kaz na za­zna­me­ná­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti nie je dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný, spra­vid­la pôj­de o po­ru­še­nie člán­kov 22 ods. 1, ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a člán­ku 8 ods. 2 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach.

 Uve­de­ný práv­ny ná­zor - pot­re­ba zdô­vod­ne­nia roz­hod­nu­tia - však ani z jed­né­ho roz­hod­nu­tia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (napr. Hu­vig pro­ti Fran­cúz­sku, Weber pro­ti Ne­mec­ku, Ki­rov pro­ti Bul­har­sku, Kvas­ni­ca pro­ti Slo­ven­sku a ďal­šie), ne­vyp­lý­va, prá­ve nao­pak, ich zá­klad­nou a v pod­sta­te je­di­nou pod­mien­kou, na kto­rej v roz­hod­nu­tiach ten­to súd ba­zí­ru­je je sku­toč­nosť, aby op­ráv­ne­nosť zá­sa­hu do súk­ro­mia bo­lo mož­né pres­kú­mať.

 V tom­to mo­men­te od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky v tej­to otáz­ke nad­vä­zu­je na svoj práv­ny ná­zor vy­slo­ve­ný v pred­chá­dza­jú­com roz­hod­nu­tí, keď kon­šta­to­val: „pre zá­ver, že prí­kaz prís­luš­né­ho sud­cu bol dô­vod­ný, sved­čí sku­toč­nosť, že vo ve­ci aj na zá­kla­de tak­to zís­ka­ných dô­ka­zov bo­lo nás­led­ne tým­to oso­bám vzne­se­né ob­vi­ne­nie, pri­čom uve­de­ný pro­ces­ný pos­tup a je­ho dô­vod­nosť bo­lo po­tom mož­né pres­kú­mať v rám­ci toh­to tres­tné­ho stí­ha­nia“.

 Te­da špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd po po­da­ní ob­ža­lo­by v rám­ci do­ka­zo­va­nia mal pres­kú­mať, či pou­ži­té dô­kaz­né pros­tried­ky bo­li le­gál­ne, le­gi­tím­ne a hlav­ne pro­por­cio­nál­ne. Na zá­kla­de tých­to kri­té­rií špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd mal po­tom roz­hod­núť, či or­gá­ny čin­né v príp­rav­nom ko­na­ní ob­me­dzi­li svoj vplyv len na vy­šet­ro­va­nie tres­tnej čin­nos­ti pa­sív­nym spô­so­bom, ale­bo zneuţi­li in­šti­tút na­ria­de­nia od­po­čú­va­nia a zá­zna­mu te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti ob­ža­lo­va­ných.

 V tom­to po­su­dzo­va­nom prí­pa­de nej­de o vec to­tož­nú s ve­ca­mi, s kto­rý­mi sa za­obe­ral Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, naj­mä po­kiaľ ide o je­ho ná­lez III. ÚS 80/2008 (od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti u oso­by, u kto­rej ne­doš­lo k tres­tné­mu stí­ha­niu – vzne­se­niu ob­vi­ne­nia). V tom­to prí­pa­de to­tiž všet­ci ob­ža­lo­va­ní, u kto­rých sa do prá­va na súk­ro­mie za­sia­hlo, sa o tej­to sku­toč­nos­ti v rám­ci tres­tné­ho stí­ha­nia doz­ve­de­li riad­ne a včas, a to aj po­kiaľ ide o sku­toč­nos­ti, na zá­kla­de akých po­doz­re­ní or­gá­ny čin­né v príp­rav­nom ko­na­ní žia­da­li o zá­sah do súk­ro­mia, pri­čom obţalo­va­ní ma­li dos­ta­tok ča­su a pries­to­ru k to­mu up­lat­niť pri­me­ra­nú ob­ha­jo­bu.

 Tre­ba na­vy­še zdô­raz­niť, že v tej­to ve­ci už bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci na zá­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia po­da­né­ho Ing. M. M., pri­čom to­to po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti ko­rup­čné­ho cha­rak­te­ru sa nes­kôr umoc­ni­lo jed­nak je­ho sve­dec­kou vý­po­ve­ďou a jed­nak ním pred­lo­že­ný­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi.

Až v tom­to mo­men­te bol po­tom sud­co­vi kraj­ské­ho sú­du pred­lo­že­ný špe­ciál­nym pro­ku­rá­to­rom návrh na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti spo­lu s dô­kaz­mi a in­for­má­cia­mi spô­so­bi­lý­mi po­sú­de­nia, či zá­sah do súk­ro­mia ob­ža­lo­va­ných je ale­bo nie je pri­me­ra­ný a ne­vyh­nut­ný.

Rov­na­ko tre­ba do­dať, že ani nás­led­ne prís­luš­ným sud­com kraj­ské­ho sú­du vy­da­ný prí­kaz na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti netr­pel žiad­nou for­mál­nou chy­bou, keď­že je­ho vý­rok ob­sa­ho­val všet­ky zá­ko­nom pred­pí­sa­né ná­le­ži­tos­ti.

Vy­chá­dza­júc z vy­ššie uve­de­né­ho Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­tom dos­pel k zá­ve­ru, že zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v príp­rav­nom ko­na­ní neš­lo v tej­to ve­ci o žiad­nu svoj­vô­ľu, ale o le­gál­ny (v sú­la­de s plat­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi), le­gi­tím­ny (tý­kal sa vy­me­dze­né­ho cie­ľa) a pro­por­cio­nál­ny (pri­me­ra­ný, ne­vyh­nut­ný a iný­mi pros­tried­ka­mi ne­do­siah­nu­teľ­ný) zá­sah do súk­ro­mia ob­ža­lo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K..

V opač­nom prí­pa­de by pos­tup špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du, kto­rým si os­vo­jil ob­ha­job­nú ar­gu­men­tá­ciu ob­ža­lo­va­ných, hlav­ne obţalo­va­né­ho JUDr. L. P., pred­sta­vo­val prís­ne for­ma­lis­tic­ký prís­tup k prí­pus­tnos­ti dô­ka­zov, kto­rý by tak mi­ni­ma­li­zo­val je­ho pries­kum­nú prá­vo­moc na len aké­si for­mál­ne po­ní­ma­nie prá­va, čo by na jed­nej stra­ne moh­lo ne­go­vať všeo­bec­nú po­vin­nosť štá­tu za­bez­pe­čiť spra­vod­li­vosť pot­res­ta­ním proti­práv­nych ko­na­ní a na stra­ne dru­hej by moh­lo zna­me­nať aj po­ru­še­nie prá­va na ob­ha­jo­bu, po­kiaľ by z tých­to zá­zna­mov napr. vy­plý­va­li sku­toč­nos­ti sved­čia­ce o tom, že v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de iš­lo zo stra­ny po­lí­cie o zneu­ži­tie pros­tried­kov tres­tné­ho prá­va na tres­tné stí­ha­nie obţalo­va­ných.

Vy­ššie uve­de­ný zá­ver však nep­la­tí vo vzťa­hu k sved­ky­ni Ing. D. Č., u kto­rej pre ab­sen­ciu moţnos­ti pres­kú­ma­nia zá­sa­hu do jej súk­ro­mia sú všet­ky zá­zna­my jej te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti, kto­ré bo­li za­lo­že­né do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, ne­pou­ži­teľ­né.

 V tom­to sme­re od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky mu­sí zo­pa­ko­vať len to, čo už vy­slo­vil vo svo­jom pred­chá­dza­jú­com roz­hod­nu­tí v tej­to ve­ci, ţe: „ta­ký­to pos­tup Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­vaţuje za nep­rí­pust­ný z dô­vo­du, ţe v ko­na­ní pred sú­dom po­tom oby­čaj­ne do­chá­dza zo stra­ny obţalo­va­ných k vzná­ša­niu rôz­nych po­chyb­nos­tí o ma­ni­pu­lá­cii s tý­mi­to zá­zna­ma­mi, čo sa sta­lo aj v tom­to kon­krét­nom po­su­dzo­va­nom prí­pa­de. Na­vy­še po­tom sú­du chý­ba uce­le­ný ob­raz o ko­mu­ni­ká­cii oso­by, kto­rej te­le­ko­mu­ni­kač­ná čin­nosť bo­la za­zna­me­na­ná“.

Od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na tom­to sta­no­vis­ku zotr­vá­va a z toh­to dô­vo­du všet­ky zá­zna­my te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti obţalo­va­ných, kto­ré bo­li za­bez­pe­če­né a do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su za­loţené, vy­hod­no­til ako ne­pou­ži­teľ­né.

Špe­ciál­ny pro­ku­rá­tor v po­da­nej ob­ža­lo­be ko­na­nie obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. po strán­ke sub­jek­tív­nej a ob­jek­tív­nej práv­ne kva­li­fi­ko­val ako trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. s od­ôvod­ne­ním, ţe ob­ža­lo­va­ní spo­loč­ným ko­na­ním v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu pre inú oso­bu žia­da­li a pri­ja­li úp­la­tok.

Bý­va­lý Špe­ciál­ny súd v Pe­zin­ku roz­sud­kom z 19. ja­nuá­ra 2009, sp. zn. PK – 1Tš 21/2005, uz­nal obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. za vin­ných z tres­tné­ho či­nu pod­vo­du spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., sčas­ti do­ko­na­né­ho, sčas­ti v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 8 ods. 1 Tr. zák. s od­ôvod­ne­ním, ţe „ob­ža­lo­va­ní iba pred­stie­ra­li zá­mer, že bu­dú svo­jim vply­vom pô­so­biť na vý­kon prá­vo­mo­ci iné­ho, ale ne­pod­nik­li v tom­to sme­re nič a na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku žia­da­li a pri­ja­li úp­la­tok ale­bo inú ne­ná­le­ži­tú vý­ho­du, pri­čom pri dru­hom čias­tko­vom skut­ku bo­li za­dr­ža­ní a tak trest­ný čin pod­vo­du ne­bol do­ko­na­ný“.

Od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky v prí­pa­de práv­ne­ho po­sú­de­nia ko­na­nia obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. opäť len nad­vä­zu­je na svo­je pred­chá­dza­jú­ce uz­ne­se­nie z 19. no­vem­bra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009, v kto­rom k tej­to otáz­ke uvie­dol po pr­vé že pod­ľa je­ho ná­zo­ru „ur­či­te však do­po­siaľ neexis­tu­je sku­pi­na dô­ka­zov pre ta­ký skut­ko­vý zá­ver a ta­ké je­ho práv­ne po­sú­de­nie, k akým dos­pel bý­va­lý špe­ciál­ny súd v pr­vom od­su­dzu­jú­com roz­sud­ku“, keďţe „zá­sa­da ná­le­ži­té­ho zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu vy­ža­du­je, aby súd op­rel svo­je roz­hod­nu­tie o vi­ne a tres­te o jed­noz­nač­ne zis­te­né a bez­peč­ne preu­ká­za­né fak­ty, a nie iba o ne­ja­kú prav­de­po­dob­nosť. Tam, kde nie je mož­né bez­peč­ne ur­čiť, kto­rá z va­riant skut­ko­vé­ho rie­še­nia od­po­ve­dá sku­toč­nos­ti, vo­lí súd po vy­čer­pa­ní všet­kých do­siah­nu­teľ­ných dô­ka­zov tú, kto­rá je pre ob­ža­lo­va­ných priaz­ni­vej­šia (R I/1966 )„ a po dru­hé, ţe „po­kiaľ by sa vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním potvr­di­la skut­ko­vá ver­zia pro­du­ko­va­ná sved­kom Ing. M. M. a na ňu nad­vä­zu­jú­ci­mi dô­kaz­mi, bu­de pot­reb­né z hľa­dis­ka jej práv­ne­ho po­sú­de­nia uvaţovať aj v ro­vi­ne, či tak­to zis­te­né ko­na­nie obţalo­va­ných ne­napĺňa len skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 162 Tr. zák.“

Uve­de­ná skut­ko­vá pod­sta­ta to­tiž pos­ti­hu­je to­ho, kto pos­kyt­ne, po­núk­ne ale­bo sľú­bi úp­la­tok vo ve­ci, kto­rej sa úp­la­tok tý­ka a nie je oso­bou, kto­rá má pô­so­biť na prá­vo­moc ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa. Spra­vid­la te­da pôj­de o oso­bu, v kto­rej zá­uj­me má byť na vý­kon prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pô­so­be­né. Ani pre do­ko­na­nie toh­to tres­tné­ho či­nu sa ne­vyţadu­je, aby na vý­kon prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa bo­lo pô­so­be­né, ve­rej­ný či­ni­teľ ani ne­mu­sí ve­dieť o ta­kom zá­me­re.

Ţe to­mu tak v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de zrej­me asi ne­bo­lo sved­čia vý­po­ve­de sved­kov JUDr. I. H., Ing. I. R. a Ing. Š. V., kto­rí vy­po­ve­da­li, ţe pre ne­vy­rie­še­né vlas­tníc­ke vzťa­hy ne­ma­lo byť nik­dy vy­da­né sta­veb­né po­vo­le­nie a tým ani pos­kyt­nu­tá štát­na pod­po­ra v po­do­be jed­nak úve­ru zo ŠFRB a jed­nak do­tá­cie z Mi­nis­ter­stva vý­stav­by a re­gio­nál­ne­ho roz­vo­ja SR.

V tom­to sme­re tre­ba do­dať, že bý­va­lý špe­ciál­ny súd „nes­chop­nosť“ po­lí­cie od­kon­tro­lo­vať od­ov­zda­nie úp­lat­ku ko­neč­né­mu ad­re­sá­to­vi, a to na­priek re­le­van­tným in­for­má­ciám o ich iden­ti­te a na­priek zá­kon­né­mu na­sa­de­niu rôz­nych pros­tried­kov ope­ra­tív­no – pát­ra­cie­ho cha­rak­te­ru, vy­hod­no­til v pr­vom od­su­dzu­jú­com roz­sud­ku v nep­ros­pech obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K..

Po­lí­cia v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de za­drţa­la obţalo­va­ných bez­pros­tred­ne po od­ov­zda­ní su­my 1.000.000,- Sk na­priek to­mu, že dis­po­no­va­la in­for­má­cia­mi, že tá­to su­ma má byť nás­led­ne do­ru­če­ná „pre ľu­dí z Bra­tis­la­vy“, pri­čom svoj pos­tup vy­svet­li­la tým, ţe sa obá­va­la moţnej stra­ty tých­to fi­nan­čných pros­tried­kov po­chá­dza­jú­cich zo štát­ne­ho roz­poč­tu.

Tre­ba zdô­raz­niť, ţe v Čes­kej re­pub­li­ke po­lí­cia v po­dob­ných prí­pa­doch vţdy pod­stú­pi uve­de­né ri­zi­ko s cie­ľom za­drţať hlav­ných ad­re­sá­tov úp­lat­ku, a nie­len tzv. poš­tá­rov.

Vy­chá­dza­júc z tvr­de­ní sved­ka Ing. M. M. ako cel­ku, kto­ré ob­jek­ti­vi­zu­jú vy­ho­to­ve­né ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé zá­zna­my a na kto­ré nad­vä­zu­je ce­lý re­ťa­zec ne­pria­mych dô­ka­zov vzá­jom­ne sa dopĺňa­jú­cich od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky v otáz­ke práv­ne­ho po­sú­de­nia ko­na­nia obţalo­va­ných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. dos­pel k ná­zo­ru, ţe to­to je pot­reb­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 162 ods. 2 Tr. por., spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2 Tr. zák., keďţe obţalo­va­ní spo­loč­ným ko­na­ním iné­mu sľú­bi­li a aj pos­kyt­li úp­la­tok za to, ţe bu­de svo­jim vply­vom pô­so­biť na vý­kon prá­vo­mo­ci oso­by uve­de­nej v § 160a ods. 1, 2 Tr. zák., resp. za to, ţe tak uţ uro­bil. Tre­ba iba do­dať, ţe uve­de­ná práv­na kva­li­fi­ká­cia nie len že rep­re­zen­tu­je skut­ko­vú ver­ziu, kto­rá je pre obţalo­va­ných naj­priaz­ni­vej­šia, ale aj naj­dôs­led­nej­šie pok­rý­va v tej­to ve­ci za­bez­pe­če­né a vy­ko­na­né dô­ka­zy.

Po­kiaľ ide o práv­nu kva­li­fi­ká­ciu uve­de­nú v po­da­nej obţalo­be tre­ba zdô­raz­niť, ţe obţalo­va­ní ne­dis­po­no­va­li kom­pe­ten­cia­mi, v rám­ci kto­rých by ob­sta­rá­va­li ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu, te­da ne­roz­ho­do­va­li o štát­nej pod­po­re pre vý­stav­bu obec­ných náj­om­ných by­tov. Spá­chať trest­ný čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku a inej ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy § 160a ods. 1 Tr. zák. mô­že iba špe­ciál­ny sub­jekt, te­da oso­ba, kto­rá sa po­die­ľa na ob­sta­rá­va­ní ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu. Rov­na­ko tre­ba do­dať, ţe neexis­tu­je ani prí­čin­ná sú­vis­losť me­dzi úp­lat­kom a ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu, pre­toţe pri­ja­tý ale­bo sľú­be­ný úp­la­tok mu­sí sú­vi­sieť s čin­nos­ťou oso­by, kto­rá za­is­ťu­je pl­ne­nie čin­nos­tí sú­vi­sia­cich s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu.

Z tých­to dô­vo­dov od­vo­la­cí se­nát 5 T Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na pod­kla­de od­vo­la­nia špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra opä­tov­ne zru­šil na­pad­nu­tý roz­su­dok a špe­cia­li­zo­va­né­mu tres­tné­mu sú­du vec vrá­til, aby ju v naz­na­če­nom sme­re zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

To­to uz­ne­se­nie bo­lo pri­ja­té jed­no­my­seľ­ne.