Zahladenie odsúdenia ako celok

Práv­na ve­ta:

Súd ne­mô­že za­hla­diť od­sú­de­nie ako ce­lok vte­dy, ak pod­mien­ky na za­hla­de­nie od­sú­de­nia sú spl­ne­né len pri jed­nom dru­hu ulo­že­né­ho tres­tu (trest od­ňa­tia slo­bo­dy), kým pri dru­hom spl­ne­né nie sú, te­da ak je­den z ulo­že­ných dru­hov tres­tov ne­bol eš­te v ča­se roz­ho­do­va­nia sú­du o žia­dos­ti od­sú­de­né­ho vy­ko­na­ný (v da­nom prí­pa­de trest zá­ka­zu čin­nos­ti). Nie je to­tiž mož­né vy­slo­viť za­hla­de­nie od­sú­de­nia len vo vzťa­hu k jed­né­mu dru­hu tres­tov s tým, že dru­hý trest (ako aj od­sú­de­nie v otáz­ke vi­ny) by sa na­ďa­lej vo vý­pi­se z re­gis­tra tres­tov na­chá­dza­lo.

                                                                                                                 3Nt 13/2009

                                                         U z n e s e n i e

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku, v ko­na­ní pred sa­mo­sud­com JUDr. Pet­rom Šam­kom, dňa 15.06.2009 tak­to

                                                          r o z h o d o l :

Pod­ľa § 469 Tr. por. per ana­lo­giam súd žia­dosťMgr. P. M., o za­hľa­de­nie od­sú­de­nia z re­gis­tra tres­tov za­mie­ta.

                                                       O d ô v o d n e n i e

Dňa 20.03.2009 po­dal ods. Mgr. P. M. na Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku žia­dosť o za­hla­de­nie od­sú­de­nia Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III sp. zn. 4T 54/00 z 05.06.2001, kto­rým bol od­sú­de­ný na ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 2 ro­ky a 6 me­sia­cov, pri­čom bol dňa 08.04.2003 pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný s tým, že sa v skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho pre­pus­te­nia os­ved­čil.

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku je v zmys­le § 470 ods. 1 Tr. por. prís­luš­ný na roz­hod­nu­tie, na­koľ­ko o za­hľa­de­ní od­sú­de­nia roz­ho­du­je súd v ob­vo­de kto­ré­ho má v ča­se po­da­nia návr­hu od­sú­de­ný byd­lis­ko, pri­čom od­sú­de­ný má byd­lis­ko v ok­re­se Se­nec.

Vzhľa­dom k to­mu, že od­sú­de­ný nep­red­lo­žil k svo­jej žia­dos­ti všet­ky pot­reb­né lis­tin­né dok­la­dy na roz­hod­nu­tie sú­du (od­pis z re­gis­tra tres­tov), mu­sel si ich súd za­bez­pe­čo­vať sám, pri­čom od­pis z re­gis­tra tres­tov bol sú­du do­ru­če­ný až 11.06.2009 a te­da až po tom­to dá­tu­me bo­lo mož­né o žia­dos­ti od­sú­de­né­ho me­ri­tór­ne roz­hod­núť.

Súd roz­ho­do­val pod­ľa zá­sa­dy, že o za­hľa­de­ní od­sú­de­nia sa roz­ho­du­je pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho v ča­se roz­ho­do­va­nia, pri­čom z od­pi­su z re­gis­tra tres­tov zis­til, že Mgr. P. M. bol dňa 05.06.2001 pod sp. zn. 4T 54/00 od­sú­de­ný Ok­res­ným sú­dom Bra­tis­la­va III na trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 2 ro­ky a 6 me­sia­cov so za­ra­de­ním do I. náp­rav­no­vý­chov­nej sku­pi­ny, pri­čom dňa 08.04.2003 bol pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný na skú­šob­nú do­bu s tým, že dňa 08.10.2005 sa v skú­šob­nej do­be pod­mie­neč­né­ho pre­pus­te­nia os­ved­čil. Pred­met­ným roz­hod­nu­tím sú­du bol Mgr. P. M. ulo­že­ný aj trest zá­ka­zu čin­nos­ti no­siť a mať v dr­žbe akú­koľ­vek strel­nú zbraň na 8 ro­kov.

Pod­ľa § 92 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd mô­že za­hla­diť od­sú­de­nie, ak od­sú­de­ný vie­dol po vý­ko­ne tres­tu riad­ny ži­vot nep­retr­ži­te po do­bu naj­me­nej päť ro­kov, ak ide o od­sú­de­nie na trest od­ňa­tia slo­bo­dy pre­vy­šu­jú­ci je­den rok, pri­čom u pod­mie­neč­ne pre­pus­te­né­ho sa má za to, že trest vy­ko­nal dňom, keď bol pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný (§ 92 ods. 4 Tr. zák.).

Pod­ľa § 92 ods. 2 Tr. zák., ak ide o tres­ty uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 32 Tr. zák. (te­da nap­rík­lad aj o trest zá­ka­zu čin­nos­ti), k za­hla­de­niu do­chá­dza ich vy­ko­na­ním.

Z uve­de­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní je zrej­mé, že po­kiaľ ide o ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy tak sa má za to, že bol vy­ko­na­ný dňom pod­mie­neč­né­ho pre­pus­te­nia, t. j. dňom 08.04.2003 s tým, že zá­kon­ná päť­roč­ná le­ho­ta ur­če­ná na za­hla­de­nie od­sú­de­nia ulo­že­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy up­ly­nu­la dňa 08.04.2008.

V sú­vis­los­ti so za­hla­de­ním od­sú­de­nia však súd upo­zor­ňu­je, že od­sú­de­né­mu Mgr. P. M. bol ulo­že­ný aj trest zá­ka­zu čin­nos­ti, kto­rý sa, v zmys­le § 92 ods. 2 Tr. zák., za­hla­dzu­je až vy­ko­na­ním tres­tu.

Do do­by vý­ko­nu tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti sa pri­tom ne­za­po­čí­ta­va do­ba vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy (§ 49 ods. 3 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005, zhod­ne aj § 61 ods. 3 Tr. zák. účin­né­ho od 01.01.2006). Z uve­de­né­ho pre­to vy­plý­va, že po­čas do­by, ke­dy od­sú­de­ný vy­ko­ný­val ulo­že­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy, trest zá­ka­zu čin­nos­ti nep­ly­nul. Z uz­ne­se­nia sú­du, kto­rým bol od­sú­de­ný pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vy­plý­va, že vy­ko­ná­val pred­met­ný trest v ob­do­bí od 14.11.2001 do 08.04.2003, ke­dy bol pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný. Ply­nu­tie tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti je pre­to nut­né po­čí­tať až odo dňa 08.04.2003, keď bol pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, pri­čom ulo­že­ný trest zá­ka­zu čin­nos­ti od­sú­de­ný vy­ko­ná až v ro­ku 2011 (keď­že bol ulo­že­ný na do­bu osem ro­kov).

K uve­de­né­mu súd do­dá­va, že od­sú­de­né­mu bol ulo­že­ný je­den jed­not­ný trest, kto­rý vnú­tor­ne po­zos­tá­val z ulo­že­nia dvoch dru­hov tres­tov (trest od­ňa­tia slo­bo­dy a trest zá­ka­zu čin­nos­ti), pri­čom súd za­hla­dzu­je vždy ce­lé od­sú­de­nie (te­da ne­zah­la­dzu­je len trest, či tres­ty, ale vždy za­hla­dzu­je od­sú­de­nie ako ce­lok, kto­ré sa tý­ka tak otáz­ky tres­tov ako aj otáz­ky vi­ny) s tým, že tak mô­že uro­biť len vte­dy, ak sú na to spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky pri kaž­dom z ulo­že­ných dru­hov tres­tov (zhod­ne aj ju­di­ka­tú­ra nap­rík­lad V 4/1983). Ale­bo po­ve­da­né inak, súd ne­mô­že za­hla­diť od­sú­de­nie ako ce­lok vte­dy, ak pod­mien­ky na za­hla­de­nie od­sú­de­nia sú spl­ne­né len pri jed­nom dru­hu ulo­že­né­ho tres­tu (trest od­ňa­tia slo­bo­dy), kým pri dru­hom spl­ne­né nie sú, te­da ak je­den z ulo­že­ných dru­hov tres­tov ne­bol eš­te v ča­se roz­ho­do­va­nia sú­du o žia­dos­ti od­sú­de­né­ho vy­ko­na­ný (v da­nom prí­pa­de trest zá­ka­zu čin­nos­ti). Nie je to­tiž mož­né vy­slo­viť za­hla­de­nie od­sú­de­nia len vo vzťa­hu k jed­né­mu dru­hu tres­tov s tým, že dru­hý trest (ako aj od­sú­de­nie v otáz­ke vi­ny) by sa na­ďa­lej vo vý­pi­se z re­gis­tra tres­tov na­chá­dza­lo.

Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný po­ria­dok ne­má us­ta­no­ve­nie, pod­ľa kto­ré­ho by mal súd roz­ho­do­vať o po­dob­ných žia­dos­tiach, keď­že Trest­ný po­ria­dok ani ta­ké­to roz­hod­nu­tie nep­red­pok­la­dá, súd pou­žil ana­lo­gic­ky ob­sa­ho­vo naj­bliž­šie us­ta­no­ve­nie, kto­ré sa tý­ka za­hľa­de­nia od­sú­de­nia, pri­čom žia­dosť od­sú­de­né­ho o za­hla­de­nie od­sú­de­nia za­mie­tol, pre­to­že bo­la pred­lo­že­ná sú­du pred­čas­ne.

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rú je mož­né po­dať do troch dní od do­ru­če­nia uz­ne­se­nia ces­tou Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve. Sťaž­nosť má od­klad­ný úči­nok.

Ok­res­ný súd Pe­zi­nok

V Pe­zin­ku dňa 15.06.2009                                                                    Pe­ter Šam­ko

                                                                                                                  sa­mo­sud­ca

Diskusia