Nález Ústavného súdu SR ohľadne ustanovenia § 116 Tr. por.

SLO­VENSKÁ RE­PUB­LI­KA

N Á L E Z

Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky

V me­ne Slo­ven­skej re­pub­li­ky

 

 

 

PL. ÚS 10/2014-78

Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí 29. ap­rí­la 2015 v plé­ne  zlo­že­nom  z  pred­sed­níč­ky  Ivet­ty  Ma­cej­ko­vej  a  zo  sud­cov  Ja­ny  Ba­ri­co­vej (sud­ky­ňa spra­vo­daj­ky­ňa), Pet­ra Br­ňá­ka, Ľubo­mí­ra Dob­rí­ka, Sergej­a Ko­hu­ta, Mi­la­na Ľalí­ka, La­jo­sa Més­zá­ro­sa,  Ma­rian­ny  Moch­ná­čo­vej  a  Ru­dol­fa  Tká­či­ka  pre­ro­ko­val  návrh  sku­pi­ny 31 pos­lan­cov  Ná­rod­nej  ra­dy  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky,  za­stú­pe­ných  pos­lan­com  Ná­rod­nej  ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky Mar­ti­nom Po­lia­či­kom, na za­ča­tie ko­na­nia o sú­la­de § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zá­ko­na č. 351/2011 Z. z. o elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­ciách v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, § 116 zá­ko­na č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a § 76a ods. 3 zá­ko­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 171/1993 Z. z. o Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 a čl. 26 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13 a čl. 17 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd, čl. 8 a čl. 10 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd a čl. 7, čl. 8, čl. 11 a čl. 52 ods. 1 Char­ty zá­klad­ných práv Európ­skej únie a tak­to

 

                                                          r o z h o d o l :

 

 

1.  Us­ta­no­ve­nia    §   58  ods.   5  až    7  a    §   63  ods.   6  zá­ko­na  č.     351/2011  Z.  z. o elek­tro­nic­kých   ko­mu­ni­ká­ciách   v   zne­ní   nes­kor­ších   pred­pi­sov,  § 116   zá­ko­na č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a  §  76a ods.  3 zá­ko­na

Ná­rod­nej  ra­dy  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  č. 171/1993  Z.  z.  o  Po­li­caj­nom  zbo­re  v  zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov     n i e  sú      v sú­la­de s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22  Ústa­vy Slo­ven­skej  re­pub­li­ky,  čl.  7  ods.  1,  čl.  10  ods.  2  a  3  a  čl.  13  Lis­ti­ny  zá­klad­ných práv a slo­bôd a čl. 8 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

 

2. Vo zvyš­nej čas­ti návr­hu    n e v y h o v u j e .

 

 

                                                                           Vý­ňa­tok z od­ôvod­ne­nia:

 

 

IV.2 K na­mie­ta­né­mu ne­sú­la­du na­pad­nu­tých us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku a zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re s prá­vom na ochra­nu súk­ro­mia

 

127.  Na­pad­nu­té  us­ta­no­ve­nia  Tres­tné­ho  po­riad­ku  za­kla­da­jú  or­gá­nom  čin­ným v tres­tnom ko­na­ní op­ráv­ne­nie, aby na úče­ly ob­jas­ne­nia sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie  zís­ka­li  od  pos­ky­to­va­te­ľov  elek­tro­nic­kých  ko­mu­ni­ká­cií  úda­je  o  us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, kto­ré sú inak pred­me­tom te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ta­jom­stva ale­bo na  kto­ré  sa  vzťa­hu­je  ochra­na   osob­ných  úda­jov.  Na­pad­nu­té  us­ta­no­ve­nia  zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re za­kla­da­jú pre Po­li­caj­ný zbor pre úče­ly od­ha­ľo­va­nia a do­ku­men­to­va­nia tres­tnej čin­nos­ti op­ráv­ne­nie v roz­sa­hu pot­reb­nom na pl­ne­nie kon­krét­nej úlo­hy Po­li­caj­né­ho zbo­ru  a  na  čas  ne­vyh­nut­ný  na  spl­ne­nie  tej­to  úlo­hy  po­ža­do­vať  od  pos­ky­to­va­te­ľov elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­cií úda­je o us­ku­toč­ne­nej ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke pod­ľa zá­ko­na o elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­ciách spô­so­bom, kto­rý umož­ňu­je di­aľ­ko­vý, nep­retr­ži­tý a pria­my prís­tup.

128. Prís­tup or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci k tým­to úda­jom bez súh­la­su uží­va­te­ľov tých­to slu­žieb  sa  vzhľa­dom  na  mož­nosť  od­vo­diť  z  tých­to  úda­jov  in­for­má­cie  o  mies­te,  ča­se, a účas­tní­koch  ko­mu­ni­ká­cie,  ako  aj  o  spô­so­be  ich  ko­mu­ni­ká­cie  bez­pros­tred­ne  a  ci­teľ­ne do­tý­ka ich prá­va  na  súk­ro­mie v po­do­be prá­va na in­for­mač­né  se­baur­če­nie,  pre­to­že  ich v tom­to roz­sa­hu zba­vu­je mož­nos­ti, aby sa­mi roz­hod­li, či tie­to in­for­má­cie sprís­tup­nia iným oso­bám. Pod­ľa  ju­di­ka­tú­ry  Súd­ne­ho  dvo­ra (roz­su­dok  Di­gi­tal  Rights  Ire­land  Ltd  pro­ti Mi­nis­ter  for  Com­mu­ni­ca­tions,  Ma­ri­ne  and  Na­tu­ral  Re­sour­ces  a  iní  a  Kär­ntner Lan­des­re­gie­rung a iní, C-293/12 a C-594/12, EU:C:2014:238, bod 35) a ju­di­ka­tú­ry ESĽP [roz­sud­ky ESĽP vo ve­ci Lean­der v. Švéd­sko z 26. mar­ca 1987, sé­ria A 116, bod 48; Ro­ta­ru v. Ru­mun­sko [GC], č. 28341/95, bod 46, ESĽP 2000 V, ako aj Weber a Sa­ra­via v. Ne­mec­ko (rozh.), č. 54934/00, bod 79, ESĽP 2006 XI] prís­tup prís­luš­ných vnút­roš­tát­nych or­gá­nov k úda­jom tý­ka­jú­cim sa súk­rom­né­ho ži­vo­ta osôb a ich ko­mu­ni­ká­cie pred­sta­vu­je zá­sah do zá­klad­né­ho prá­va na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho ži­vo­ta.

129. Pre prí­pus­tnosť ta­ké­ho­to zá­sa­hu sa vy­ža­du­je spl­ne­nie pod­mie­nok vy­plý­va­jú­cich z ús­tav­né­ho po­riad­ku. Ide pre­dov­šet­kým o to, aby pred­met­né ob­me­dzenie bo­lo sta­no­ve­né na zá­kla­de zá­ko­na  a aby je­ho  práv­na  úp­ra­va  spĺňa­la po­žia­dav­ku ur­či­tos­ti vy­plý­va­jú­cu zo zá­sa­dy  práv­ne­ho  štá­tu,  te­da  aby  bo­la  pres­ná  a  jas­ná  vo  svo­jej  for­mu­lá­cii  a sú­čas­ne pred­ví­da­teľ­ná v zmys­le, aby po­ten­cio­nál­ne dot­knu­tým jed­not­liv­com pos­ky­to­va­la dos­ta­toč­nú in­for­má­ciu o pod­mien­kach, za kto­rých mô­že dôjsť k ob­me­dzeniu ich zá­klad­né­ho prá­va (poz­ri roz­hod­nu­tie ESĽP z 27. de­cem­bra 2005 vo ve­ci Salli­nen v. Fín­sko; ob­dob­ne III. ÚS 172/2010). Zá­ro­veň mu­sí ob­me­dzenie prá­va na súk­ro­mie v po­do­be prá­va na in­for­mač­né se­baur­če­nie sle­do­vať ús­tav­ne ap­ro­bo­va­ný účel, kto­rým je ochra­na iné­ho zá­klad­né­ho prá­va ale­bo ve­rej­né­ho stat­ku, pri­čom pri po­sú­de­ní vzá­jom­nej ko­lí­zie tých­to hod­nôt je pot­reb­né dodr­žať im­pe­ra­tív mi­ni­ma­li­zá­cie zá­sa­hu do zá­klad­ných práv a slo­bôd, be­rúc pri­tom oh­ľad na  ich  pod­sta­tu  a  zmy­sel.  Zá­sah  do  zá­klad­né­ho  prá­va  tak  mu­sí  ob­stáť  z hľa­dis­ka pro­por­cio­na­li­ty, kto­rej po­sú­de­nie po­zos­tá­va pod­ľa us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­ry ús­tav­né­ho sú­du z troch kro­kov. Pr­vý krok po­zos­tá­va z po­sú­de­nia spô­so­bi­los­ti (ale­bo vhod­nos­ti) kon­krét­ne­ho opat­re­nia do­siah­nuť sle­do­va­ný cieľ, čím sa ro­zu­mie, či po­su­dzo­va­né opat­re­nie je vô­bec schop­né do­siah­nuť sle­do­va­ný le­gi­tím­ny cieľ, kto­rým je ochra­na iné­ho zá­klad­né­ho prá­va ale­bo  ve­rej­né­ho  stat­ku.  Dru­hým  kro­kom  je  po­sú­de­nie  pot­reb­nos­ti (ne­vyh­nut­nos­ti) z hľa­dis­ka, či pri vý­be­re pros­tried­ku bol pou­ži­tý ten z nich, kto­rý je k zá­klad­né­mu prá­vu naj­šetr­nej­ší. V pos­led­nom tre­ťom kro­ku je pred­me­tom po­sú­de­nia pro­por­cio­na­li­ta v už­šom zmys­le, te­da či uj­ma na zá­klad­nom prá­ve nie je nep­ri­me­ra­ná vo vzťa­hu k sle­do­va­né­mu cie­ľu,  t.  j.  že  opat­re­nie  ob­me­dzu­jú­ce  zá­klad­né  prá­vo  ale­bo  slo­bo­du  nes­mie  svo­ji­mi ne­ga­tív­ny­mi   dôs­led­ka­mi   pre­vy­šo­vať   po­zi­tí­va,   kto­ré   pred­sta­vu­je   ve­rej­ný   zá­ujem na up­lat­ňo­va­ní tých­to opat­re­ní z dô­vo­du do­siah­nu­tia sle­do­va­ných cie­ľov.

130. Z hľa­dis­ka uve­de­ných kri­té­rií je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že opat­re­nie spo­čí­va­jú­ce v   op­ráv­ne­ní   or­gá­nov   čin­ných   v   tres­tnom   ko­na­ní   po­ža­do­vať   od   pos­ky­to­va­te­ľov elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­cií úda­je o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, kto­ré sú inak pred­me­tom te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ta­jom­stva ale­bo na kto­ré sa vzťa­hu­je ochra­na osob­ných úda­jov, má zá­kon­ný zá­klad v na­pad­nu­tých us­ta­no­ve­niach Tres­tné­ho po­riad­ku a zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re. Zá­kon­ný zá­klad prí­pus­tné­ho zá­sa­hu do prá­va na súk­ro­mie však mu­sí spĺňať pod­mien­ku is­té­ho stup­ňa ma­te­riál­nej kva­li­ty. Z dok­trí­ny ESĽP, kto­rú si ús­tav­ný súd os­vo­jil,  vy­plý­va,  že  aj  zá­sah,  kto­rý  má  svoj  práv­ny  zá­klad  v  zá­kon­nej  nor­me,  mô­že v kon­krét­nom prí­pa­de zna­me­nať zá­sah do práv ga­ran­to­va­ných ús­ta­vou, resp. do­ho­vo­rom. (I. ÚS 117/07). Op­ráv­ne­né zá­sa­hy do prá­va na súk­ro­mie mož­no us­ku­toč­niť zá­ko­nom len v sú­la­de  so  všeo­bec­ný­mi  prin­cíp­mi,  za  kto­rých  mož­no  ob­me­dziť  ús­tav­né  prá­vo  ale­bo slo­bo­du jed­not­liv­ca (PL. ÚS 43/95).

 

131.   Úče­lom   op­ráv­ne­nia   or­gá­nov   čin­ných   v   tres­tnom   ko­na­ní   po­ža­do­vať od pos­ky­to­va­te­ľov elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­cií zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, kto­ré sú inak pred­me­tom te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ta­jom­stva ale­bo na kto­ré sa vzťa­hu­je ochra­na osob­ných úda­jov, je naj­mä nut­nosť zis­te­nia či pre­ve­re­nia sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie v tres­tnom ko­na­ní pre úmy­sel­ný trest­ný čin. Je pot­reb­né  kon­šta­to­vať,  že  ta­ké­to  opat­re­nie  sle­du­je  ús­tav­ne  ap­ro­bo­va­ný  ve­rej­ný  zá­ujem, kto­rým je boj pro­ti tres­tnej čin­nos­ti, čo má vý­znam pre za­bez­pe­če­nie ve­rej­nej bez­peč­nos­ti. Ta­ký­to účel od­ôvod­ňu­je zá­sah do zá­klad­né­ho prá­va. Pred­met­ný ve­rej­ný zá­ujem ob­sto­jí aj ako le­gi­tím­ny cieľ od­ôvod­ňu­jú­ci zá­sah do zá­klad­né­ho prá­va pod­ľa čl. 8 ods. 2 do­ho­vo­ru. Člá­nok  8 ods.  2 do­ho­vo­ru umož­ňu­je, ak to je v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti ne­vyh­nut­né, za­siah­nuť do prá­va na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho ži­vo­ta v zá­uj­me ochra­ny práv a slo­bôd iných,  ná­rod­nej  a  ve­rej­nej  bez­peč­nos­ti,  hos­po­dár­ske­ho  bla­ho­by­tu  štá­tu,  pred­chá­dzania ne­po­ko­jom  a  zlo­čin­nos­ti  či  ochra­ny zdra­via  a  mo­rál­ky.  Účel,  kto­rý  sle­du­jú  na­pad­nu­té us­ta­no­ve­nia  Tres­tné­ho  po­riad­ku  a  zá­ko­na  o  Po­li­caj­nom  zbo­re,  ob­sto­jí  aj  ako  účel ap­ro­bo­va­ný prá­vom Európ­skej únie. Pod­ľa čl. 15 smer­ni­ce 2002/58/ES člen­ské štá­ty mô­žu pri­jať le­gis­la­tív­ne opat­re­nia, kto­ré ob­me­dzu­jú zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy a naj­mä prá­vo na súk­ro­mie  a  dô­ver­nosť  z  hľa­dis­ka  spra­cú­va­nia  osob­ných  úda­jov  v  elek­tro­nic­kom ko­mu­ni­kač­nom sek­to­re, ak ta­ké ob­me­dzenie pred­sta­vu­je ne­vyh­nut­né, vhod­né a pri­me­ra­né opat­re­nie  v  de­mok­ra­tic­kej  spo­loč­nos­ti  na  za­bez­pe­če­nie  ná­rod­nej  bez­peč­nos­ti (t.  j. bez­peč­nos­ti štá­tu), ob­ra­ny, ve­rej­nej bez­peč­nos­ti a na za­brá­ne­nie, vy­šet­ro­va­nie, od­ha­ľo­va­nie a stí­ha­nie tres­tných či­nov ale­bo neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia elek­tro­nic­ké­ho ko­mu­ni­kač­né­ho sys­té­mu pod­ľa čl. 13 ods. 1 smer­ni­ce 95/46/ES. Na ten­to účel pod­ľa to­ho is­té­ho us­ta­no­ve­nia smer­ni­ce 2002/58/ES  člen­ské  štá­ty  mô­žu  ok­rem  iné­ho  pri­jať  le­gis­la­tív­ne  opat­re­nia umož­ňu­jú­ce za­dr­ža­nie úda­jov na li­mi­to­va­né ob­do­bie za spl­ne­nia ďal­ších pod­mie­nok.

132. Rov­na­ko je mož­né kon­šta­to­vať, že opat­re­nie spo­čí­va­jú­ce v op­ráv­ne­ní or­gá­nov čin­ných  v  tres­tnom  ko­na­ní  po­ža­do­vať  od  pos­ky­to­va­te­ľov  elek­tro­nic­kých  ko­mu­ni­ká­cií zis­te­nie  a  ozná­me­nie  úda­jov  o  us­ku­toč­ne­nej  te­le­ko­mu­ni­kač­nej  pre­vádz­ke  je  spô­so­bi­lé do­siah­nuť sle­do­va­ný cieľ. Ob­sto­jí te­da aj v pr­vom kro­ku tes­tu pro­por­cio­na­li­ty. Ústav­ný súd pre­to  pris­tú­pil  k  po­sú­de­niu  spl­ne­nia  pot­reb­nos­ti,  resp.  ne­vyh­nut­nos­ti  pred­met­né­ho opat­re­nia.

133. V úvo­de po­sú­de­nia pot­reb­nos­ti, resp. ne­vyh­nut­nos­ti pred­met­né­ho opat­re­nia je pot­reb­né uviesť, že na­pad­nu­té us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku a zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re vy­me­dzu­jú nie­len to, čo je pred­me­tom plat­nej práv­nej úp­ra­vy op­ráv­ne­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, a to po­ža­do­vať od pos­ky­to­va­te­ľov elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­cii zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, ale aj to, čo pred­me­tom ta­kej­to práv­nej úp­ra­vy nie je. Pred­met­né opat­re­nie pred­sta­vu­je ne­ga­tív­ny zá­sah do prá­va na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho ži­vo­ta v po­do­be prá­va na in­for­mač­né se­baur­če­nie uží­va­te­ľov elek­tro­nic­kých  ko­mu­ni­ká­cií  nie­len  kvô­li  sa­mot­né­mu  ozná­me­niu  úda­jov  o  us­ku­toč­ne­nej elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­ká­cii or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní, ale rov­na­ko aj kvô­li ďal­šej dis­po­zí­cii s ni­mi, nap­rík­lad ich sprís­tup­ne­ním ďal­ším oso­bám ale­bo zneu­ži­tím na iné úče­ly. Je  pre­to  pot­reb­né  pres­kú­mať,  či  na­pad­nu­té  us­ta­no­ve­nia  Tres­tné­ho  po­riad­ku  a  zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re pos­ky­tu­jú z hľa­dis­ka zá­klad­né­ho prá­va na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho ži­vo­ta v po­do­be prá­va na in­for­mač­né se­baur­če­nie, resp. prá­va na ochra­nu osob­ných úda­jov, dos­ta­toč­né  ga­ran­cie  pro­ti  zneu­ži­tiu  pred­met­ných  úda­jov  po­čas  ce­lé­ho  tr­va­nia  tres­tné­ho ko­na­nia. Tý­mi­to ga­ran­cia­mi je pot­reb­né ro­zu­mieť sta­no­ve­nie pod­mie­nok, za kto­rých ma­jú mať prís­luš­né or­gá­ny prís­tup k úda­jom o us­ku­toč­ne­nej elek­tro­nic­kej pre­vádz­ke, ako aj účin­nej   kon­tro­ly   ich   dodr­žia­va­nia (ná­lez   Ústav­né­ho   sú­du   Čes­kej   re­pub­li­ky sp. zn. Pl. ÚS 42/11, bod 23). K ob­me­dzeniu osob­nej in­teg­ri­ty a súk­ro­mia osôb zo stra­ny ve­rej­nej mo­ci mô­že dôjsť iba veľ­mi vý­ni­moč­ne, ak je to ak­cep­to­va­né z poh­ľa­du zá­kon­nej exis­ten­cie  a  dodr­ža­nia  účin­ných  a  kon­krét­nych  zá­ruk  pro­ti  ľu­bo­vô­li (po­rov­naj  ná­lez Ústav­né­ho  sú­du  Čes­kej  re­pub­li­ky  sp.  zn.  Pl.  ÚS    24/10,  bod    36;  rov­na­ko  tiež  ná­lez Ústav­né­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky sp. zn. I. ÚS 631/05, bod 26). Ne­vyh­nut­nosť, aby pri­ja­té opat­re­nia za­sa­hu­jú­ce do prá­va na súk­ro­mie ob­sa­ho­va­li ta­ké­to zá­ru­ky, sa pre jed­not­liv­cov stá­va  na­lie­ha­vej­šou  prá­ve  v  dneš­nej  do­be,  ke­dy vďa­ka  enor­mné­mu  roz­vo­ju  a  vý­sky­tu no­vých in­for­mač­ných tech­no­ló­gií a elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­ká­cie  (v tzv. ky­berpries­to­re) je pre­dov­šet­kým   vďa­ka   roz­vo­ju   inter­ne­tu   a   mo­bil­nej   ko­mu­ni­ká­cie   kaž­dú   mi­nú­tu za­zna­me­ná­va­né, zhro­maž­ďo­va­né a fak­tic­ky sprís­tup­ňo­va­né enor­mné množ­stvo dát, úda­jov a in­for­má­cií, kto­ré za­sa­hu­jú aj do súk­rom­nej sfé­ry kaž­dé­ho jed­not­liv­ca, a to aj na­priek to­mu, že on sám do nej ve­do­me ni­ko­ho pus­tiť nech­cel  (po­rov­naj ná­lez Ústav­né­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky sp. zn. Pl. ÚS 24/11, bod 50).

134. Zo zne­nia na­pad­nu­tých us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku vy­plý­va, že op­ráv­ne­nie or­gá­nov  čin­ných  v  tres­tnom  ko­na­ní  po­ža­do­vať  od  pos­ky­to­va­te­ľov  elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­cii  zis­te­nie  a  ozná­me­nie  úda­jov  o  us­ku­toč­ne­nej  elek­tro­nic­kej  ko­mu­ni­ká­cii  je pod­mie­ne­né iba tým, že ta­ké­to opat­re­nie mu­sí sme­ro­vať k ob­jas­ne­niu sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie v tres­tnom ko­na­ní pre úmy­sel­ný trest­ný čin. Zo zne­nia na­pad­nu­tých us­ta­no­ve­ní zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re vy­plý­va, že op­ráv­ne­nie Po­li­caj­né­ho zbo­ru po­ža­do­vať od pos­ky­to­va­te­ľov elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­cií zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­ká­cii spô­so­bom umož­ňu­jú­cim di­aľ­ko­vý, nep­retr­ži­tý a pria­my prís­tup je pod­mie­ne­né iba tým, že ta­ké­to opat­re­nie mu­sí sme­ro­vať k od­ha­le­niu a do­ku­men­to­va­niu tres­tnej čin­nos­ti a mô­že byť us­ku­toč­ne­né len v roz­sa­hu pot­reb­nom na pl­ne­nie kon­krét­nej úlo­hy Po­li­caj­né­ho zbo­ru a na čas ne­vyh­nut­ný na spl­ne­nie tej­to úlo­hy. Op­ráv­ne­nie or­gá­nov čin­ných  v  tres­tnom  ko­na­ní  po­ža­do­vať  zis­te­nie  a  ozná­me­nie  úda­jov  o  elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­ká­cii sa te­da ne­tý­ka len ur­či­tej ka­te­gó­rie úmy­sel­ných tres­tných či­nov, a to tak, ako to
us­ta­no­vu­je §  58  ods.  7  zá­ko­na  o  elek­tro­nic­kých  ko­mu­ni­ká­ciách,  t.  j.  tres­tných  či­nov sú­vi­sia­cich s te­ro­riz­mom, ne­do­vo­le­ným ob­cho­do­va­ním, or­ga­ni­zo­va­nou tres­tnou čin­nos­ťou, úni­kom a oh­ro­ze­ním uta­jo­va­ných sku­toč­nos­tí a tres­tných či­nov spá­cha­ných ne­bez­peč­ným
zos­ku­pe­ním,  ale  akých­koľ­vek  úmy­sel­ných  tres­tných  či­nov (v  prí­pa­de  na­pad­nu­té­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku), resp. tres­tných či­nov (v prí­pa­de na­pad­nu­té­ho us­ta­no­ve­nia zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re). Pod­ľa ús­tav­né­ho sú­du tak­to vy­me­dze­ný ok­ruh tres­tných či­nov, pre úče­ly vy­šet­ro­va­nia, od­ha­ľo­va­nia a stí­ha­nia kto­rých mož­no za­siah­nuť do zá­klad­né­ho prá­va na in­for­mač­né se­baur­če­nie, up­ra­vu­je me­dze toh­to zá­klad­né­ho prá­va veľ­mi ši­ro­ko
a neur­či­to.  Umož­ňu­je  po­žia­dať  a  pou­žiť  pred­met­né  úda­je  zo  stra­ny  or­gá­nov  čin­ných v tres­tnom  ko­na­ní  stá­le,  ak  je  mož­né  náj­sť  ur­či­tú  sú­vis­losť  s  pre­bie­ha­jú­cim  ko­na­ním o úmy­sel­nom  tres­tnom  či­ne,  resp.  tres­tnom  či­ne.  Mie­ra  in­ten­zi­ty  zá­sa­hu  do  prá­va  na súk­ro­mie  spô­so­be­ná  ucho­vá­va­ním  a  nás­led­ným  sprís­tup­ne­ním  úda­jov  o  us­ku­toč­ne­nej elek­tro­nic­kej  ko­mu­ni­ká­cii  or­gá­nom  čin­ným  v  tres­tnom  ko­na­ní  však  po­ža­du­je,  aby op­ráv­ne­nie or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní po­ža­do­vať zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov pot­reb­ných na ob­jas­ne­nie sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie sa vzťa­ho­va­lo len na naj­zá­važ­nej­šie tres­tné či­ny. Je sí­ce prav­da, že prí­kaz na zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke vy­dá­va pod­ľa § 116 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku pred­se­da  se­ná­tu,  pred  za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia  ale­bo  v príp­rav­nom ko­na­ní sud­ca  pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra, a te­da ochra­na zá­klad­ných práv a slo­bôd po­dlie­ha v prí­pa­de sprís­tup­ne­nia úda­jov o elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­ká­cii or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní  kon­tro­le  zo  stra­ny  ne­zá­vis­lé­ho  a  nes­tran­né­ho  sú­du,  kto­rý  by  mal  v  kaž­dom jed­not­li­vom prí­pa­de po­sú­diť, či zis­te­nie pred­met­ných úda­jov nie je vzhľa­dom na zá­važ­nosť
tres­tné­ho  či­nu,  mož­nosť  do­siah­nuť  účel  tres­tné­ho  ko­na­nia  inak  ale­bo  z  iné­ho  dô­vo­du nep­ri­me­ra­ným  zá­sa­hom do  prá­va  na  súk­ro­mie,  nap­rík­lad  tým,  ako  na  to  pou­ká­za­la  aj sku­pi­na pos­lan­cov vo svo­jom návr­hu, že by pred­met­né us­ta­no­ve­nie § 116 ods. 1 Tres­tné­ho   po­riad­ku vy­kla­dal v spo­ji­tos­ti s § 58 ods. 7 zá­ko­na o elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­ciách, a te­da za úmy­sel­né  tres­tné  či­ny,  vo vzťa­hu ku kto­rým by bo­lo  mož­né  po­ža­do­vať ozná­me­nie pred­met­ných úda­jov, by prís­luš­ný súd po­va­žo­val len tres­tné či­ny taxatív­ne vy­me­no­va­né v § 58  ods. 7  zá­ko­na  o  elek­tro­nic­kých  ko­mu­ni­ká­ciách.  Ta­ká­to  ga­ran­cia  umož­ňu­jú­ca pos­kyt­núť  ochra­nu  pred  nep­ri­me­ra­ným  zá­sa­hom  do  prá­va  na  súk­ro­mie  s  oh­ľa­dom na skut­ko­vé  okol­nos­ti  kon­krét­ne­ho  prí­pa­du  ne­mô­že  prek­le­núť  ne­dos­ta­tok  spo­čí­va­jú­ci
v neur­či­tos­ti  a  príl­iš­nej  všeo­bec­nos­ti  na­pad­nu­tej  práv­nej  úp­ra­vy  tým,  že  po­ža­du­je od ko­na­jú­ce­ho sú­du, aby nah­ra­dil úva­hu zá­ko­no­dar­cu o in­ten­zi­te ur­či­té­ho ve­rej­né­ho zá­uj­mu na ob­me­dze­ní zá­klad­né­ho prá­va  ale­bo slo­bo­dy v prí­pa­de jed­not­li­vých tres­tných či­nov. Ta­ký­to pos­tup sú­dov by ne­zod­po­ve­dal ani čl.  13 ods.  2 ús­ta­vy, kto­rý po­ža­du­je up­ra­viť me­dze zá­klad­ných práv a slo­bôd, resp. ob­me­dzenie vý­ko­nu prá­va a slo­bôd, je­di­ne zá­ko­nom. Len  zá­ko­no­dar­ca  je  ús­tav­ne  le­gi­ti­mo­va­ný  na  to,  aby  na  zá­kla­de  svoj­ho  uvá­že­nia  pri
reš­pek­to­va­ní  prin­cí­pu  pro­por­cio­na­li­ty  priz­nal  sta­no­ve­niu  ur­či­tej  po­vin­nos­ti  pred­nosť ap­ro­bo­va­né­ho  ve­rej­né­ho  zá­uj­mu  pred  zá­klad­ným  prá­vom.  Po­ne­chanie  ur­če­nia  ús­tav­ne sú­lad­né­ho ob­me­dzenia zá­klad­ných práv a slo­bôd iba na roz­ho­do­va­ciu prax sú­dov by ne­bo­lo zlu­či­teľ­né ani s po­žia­dav­kou práv­nej is­to­ty, le­bo prí­pad­ný zá­sah do prá­va na súk­ro­mie nie je z dô­vo­du neur­či­tos­ti sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy pre jed­not­liv­ca pred­ví­da­teľ­ný v ta­kej mie­re, kto­rá by zod­po­ve­da­la zá­važ­nos­ti prí­pad­ných ne­ga­tív­nych dôs­led­kov pre prá­vo na súk­ro­mie. Ak zá­ko­no­dar­ca us­ta­no­vil ako pod­mien­ku pre zis­te­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke,  že  mu­sí  viesť  k  ob­jas­ne­niu  sku­toč­nos­tí  dô­le­ži­tých  pre  tres­tné  ko­na­nie  pre úmy­sel­ný  trest­ný  čin (resp.  trest­ný  čin),  vy­tvo­ril  tým  zá­klad  pre  ob­me­dzenie  prá­va na súk­ro­mie  v  po­do­be  prá­va  na  in­for­mač­né  se­baur­če­nie  v  ta­kej  mie­re,  kto­rá  opo­mí­na po­žia­dav­ku ne­vyh­nut­nos­ti ta­ké­ho­to zá­sa­hu s oh­ľa­dom na ním sle­do­va­ný cieľ  (po­rov­naj ná­lez sp. zn. Pl. ÚS. 42/11, bo­dy 24, 25; ná­lez sp. zn. II. ÚS 789/06, bod 16). Op­ráv­ne­nie or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní po­ža­do­vať zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke ne­mô­že byť vzhľa­dom na in­ten­zi­tu, kto­rou za­sa­hu­je do toh­to zá­klad­né­ho   prá­va,   po­va­žo­va­né   za   ob­vyk­lý   ale­bo   ru­tin­ný   pros­trie­dok   pre­ven­cie a od­ha­ľo­va­nia tres­tnej čin­nos­ti. K pou­ži­tiu toh­to pros­tried­ku bo­ja pro­ti tres­tnej čin­nos­ti mô­že  dôjsť  je­di­ne  vte­dy,  ak  na  do­siah­nu­tie  toh­to  cie­ľa  neexis­tu­je  iný  a  vo  vzťa­hu k zá­klad­né­mu prá­vu šetr­nej­ší pros­trie­dok.

 

  135. O ri­zi­ku uží­va­nia op­ráv­ne­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní po­ža­do­vať

„Hod­no­tia­ca  sprá­va  o  smer­ni­ci  o  ucho­vá­va­ní  úda­jov“,  prís­tup­nej  na  eur-lex.euro­pa.eu, CE­LEX:  52011DC0225, pred­met­né ofi­ciál­ne úda­je si Ko­mi­sia vy­žia­da­la od Slo­ven­skej re­pub­li­ky).

136. V zá­uj­me reš­pek­to­va­nia po­žia­dav­ky pot­reb­nos­ti, resp. ne­vyh­nut­nos­ti, na­pad­nu­tá práv­na úp­ra­va by ma­la ob­sa­ho­vať aj úp­ra­vu nak­la­da­nia s tý­mi­to údaj­mi zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Jej sú­čas­ťou by ma­li byť jas­né a de­tail­né pra­vid­lá ob­sa­hu­jú­ce
mi­ni­mál­ne  po­žia­dav­ky  na  za­bez­pe­če­nie  ucho­vá­va­ných  úda­jov,  kto­ré  by  za­ru­čo­va­li,  že ne­dôj­de k vy­uži­tiu ucho­vá­va­ných úda­jov na iné ako zá­ko­nom us­ta­no­ve­né le­gi­tím­ne cie­le. Ide  pre­dov­šet­kým  o  za­me­dzenie  prís­tu­pu  tre­tích  osôb  a  sta­no­ve­nie  pro­ce­dú­ry  ve­dú­cej
k ochra­ne  ce­lis­tvos­ti  a  dô­ver­nos­ti  ucho­vá­va­ných  úda­jov,  ako  aj  ich  zni­če­nia (ná­lez sp. zn. Pl. ÚS  24/10, bod  50). Účin­ná ochra­na pred nep­rí­pus­tným zá­sa­hom do prá­va na súk­ro­mie dot­knu­tých osôb by ma­la byť za­ru­če­ná pros­tred­níc­tvom po­vin­nos­ti do­da­toč­ne in­for­mo­vať  oso­bu  uží­va­te­ľa  slu­žieb  elek­tro­nic­kej  ko­mu­ni­ká­cie  o  tom,  že  pre­vádz­ko­vé a lo­ka­li­zač­né  úda­je  a  úda­je  ko­mu­ni­ku­jú­cich  strán,  kto­ré  sa  jej  tý­ka­jú,  bo­li  ozná­me­né or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní. Zá­ro­veň by dot­knu­té oso­by ma­li mať k dis­po­zí­cii práv­ny pros­trie­dok, na zá­kla­de kto­ré­ho by sa bo­lo mož­né do­má­hať súd­ne­ho pries­ku­mu pos­tu­pu  or­gá­nov  čin­ných  v  tres­tnom  ko­na­ní  pri  zís­ka­va­ní  a  nak­la­da­ní  s  pred­met­ný­mi údaj­mi.  Vý­nim­ku  z  tej­to  po­vin­nos­ti  by  pri­tom  bo­lo  mož­né  pri­pus­tiť  len  zo  zá­ko­nom us­ta­no­ve­ných  dô­vo­dov,  u  kto­rých  by  pre­vá­žil  zá­ujem  na  za­cho­va­ní  uta­je­nia  tej­to in­for­má­cie.  Aj  v  tých­to  prí­pa­doch  však  mu­sí  zá­ko­no­dar­ca  ga­ran­to­vať,  že  po­sú­de­nie prís­luš­ných or­gá­nov, či sú da­né dô­vo­dy na uta­je­nie tej­to in­for­má­cie, ne­bo­lo svoj­voľ­né, ale

po­dlie­ha­lo  po­vin­ne  súd­nej  kon­tro­le      (po­rov­naj  ná­lez  sp.  zn.  Pl.  ÚS         42/11,  bod   27; roz­hod­nu­tie Spol­ko­vé­ho ús­tav­né­ho sú­du Ne­mec­ka sp. zn. 1 BvR 256/08, 1 BvR 263/08, 1 BvR 586/08, bo­dy 281 až 282). Na­po­kon je pot­reb­né uviesť, že nie je da­ný žia­den dô­vod,
pre kto­rý by sa roz­sah zá­ko­nom us­ta­no­ve­ných ga­ran­cií vo vzťa­hu k na­ria­de­niu ozná­miť úda­je o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke mal z hľa­dis­ka svoj­ho ob­sa­hu od­li­šo­vať, po­kiaľ ta­ké­to od­lí­še­nie ne­vyp­lý­va z po­va­hy ve­ci, od ga­ran­cií  us­ta­no­ve­ných vo vzťa­hu k na­ria­de­niu  od­po­čú­va­nia  a  zá­zna­mu  te­le­ko­mu­ni­kač­nej  pre­vádz­ky,  pre­to­že  v  oboch prí­pa­doch je in­ten­zi­ta zá­sa­hu do prá­va na súk­ro­mie po­rov­na­teľ­ná. Na roz­diel od zá­kon­nej úp­ra­vy  na­ria­de­nia  od­po­čú­va­nia  a  zá­zna­mu  te­le­ko­mu­ni­kač­nej  pre­vádz­ky  pod­ľa §  115 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rá ob­sa­hu­je ga­ran­cie ochra­ny pred nep­rí­pus­tným zá­sa­hom do prá­va na  súk­ro­mie,  zá­kon­nej  úp­ra­ve  na­ria­de­nia  zis­te­nia  a  ozná­me­nia  úda­jov  o  us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke pod­ľa na­pad­nu­tých us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku a zá­ko­na o Po­li­caj­nom  zbo­re  uve­de­né  ga­ran­cie  chý­ba­jú,  resp.  neob­sa­hu­je  ga­ran­cie  po­rov­na­teľ­né s tý­mi, kto­ré sú ob­siah­nu­té v § 115 Tres­tné­ho po­riad­ku.

137.  Zá­ko­no­dar­ca  by  mal  na­po­kon  rov­na­ko  zvá­žiť  aj  účel­nosť  us­ta­no­ve­nia pod­rob­nej­ších pra­vi­diel pre ob­sah prí­ka­zu na zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, prí­pad­ne us­ta­no­viť ur­či­té for­mál­ne ná­le­ži­tos­ti sa­mot­nej žia­dos­ti zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní o ta­ké­to opat­re­nie. Zmys­lom vy­me­dzenia ne­vyh­nut­ných ob­sa­ho­vých ná­le­ži­tos­tí pria­mo na úrov­ni zá­ko­na je za­bez­pe­čiť, aby súd pri svo­jom roz­ho­do­va­ní dis­po­no­val všet­ký­mi pot­reb­ný­mi in­for­má­cia­mi, kto­ré sú pre or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní bez väč­ších ťaž­kos­tí dos­tup­né, napr. in­for­má­cia­mi o uží­va­te­ľo­vi ale­bo ma­ji­te­ľo­vi uží­va­teľ­skej ad­re­sy či za­ria­de­nia, po­kiaľ je ta­ké­to úda­je mož­né zís­kať od prís­luš­né­ho pos­ky­to­va­te­ľa ko­mu­ni­kač­ných slu­žieb bez to­ho, aby tým doš­lo k oh­ro­ze­niu úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia. V tej­to sú­vis­los­ti ús­tav­ný súd zdô­raz­ňu­je po­žia­dav­ku dôs­led­nos­ti a efek­ti­vi­ty  súd­nej  kon­tro­ly,  a  to  s  oh­ľa­dom  na  po­va­hu  da­né­ho  ko­na­nia,  kto­ré nep­red­pok­la­dá  účasť  proti­stra­ny  pred  roz­hod­nu­tím  sú­du.  Úlo­ha  sú­du  tak  spo­čí­va i vo „vy­va­žo­va­ní“ pro­ces­nej si­tuácie, pri­čom je nep­rí­pus­tné, aby sa súd dos­tal do po­zí­cie „po­moc­ní­ka“ ve­rej­nej ža­lo­by, pre­to­že mu­sí byť vždy nes­tran­ný (ná­lez sp. zn. Pl. ÚS 789/06, bod 17).

 

 

 138.  Z  uve­de­ných  sku­toč­nos­tí  je  pot­reb­né  dos­pieť  k  zá­ve­ru,  že  na­pad­nu­té us­ta­no­ve­nia neob­sto­ja v dru­hom kro­ku tes­tu pro­por­cio­na­li­ty, le­bo ne­pod­mie­ňu­jú zis­ťo­va­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke  zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní po­žia­dav­kou ne­vyh­nut­nos­ti a pre  ich ap­li­ká­ciu neus­ta­no­vu­jú účin­né  pros­tried­ky kon­tro­ly, kto­ré by umož­ňo­va­li účin­nú ochra­nu zá­klad­né­ho prá­va na in­for­mač­né se­baur­če­nie dot­knu­tých  osôb  v  prie­be­hu  ce­lé­ho  ob­do­bia,  po­čas  kto­ré­ho  tie­to  or­gá­ny  dis­po­nu­jú
pred­met­ný­mi údaj­mi. Pre úpl­nosť po­sú­de­nia ús­tav­nos­ti na­pad­nu­tých us­ta­no­ve­ní je pot­reb­né uviesť,  že  by  nep­reš­li  ani  cez  tre­tí  krok  tes­tu  pro­por­cio­na­li­ty,  kto­ré­ho  pod­sta­tou  je po­sú­de­nie  pro­por­cio­na­li­ty  v  už­šom  zmys­le.  Na­pad­nu­té  us­ta­no­ve­nia  to­tiž  nep­rik­la­da­jú žia­den vý­znam po­va­he a zá­važ­nos­ti tres­tné­ho či­nu, pre kto­rý je tres­tné ko­na­nie ve­de­né, a to i na­priek to­mu, že tie­to sku­toč­nos­ti sú už vo všeo­bec­nej ro­vi­ne vý­znam­né pre vý­sle­dok po­me­ria­va­nia v ko­lí­zii sto­ja­ce­ho zá­klad­né­ho prá­va na in­for­mač­né se­baur­če­nie a ve­rej­né­ho zá­uj­mu na pred­chá­dza­ní a pos­ti­ho­va­ní tres­tných či­nov. Je úlo­hou zá­ko­no­dar­cu, aby pres­ne ur­čil, v prí­pa­de kto­rých tres­tných či­nov ten­to ve­rej­ný zá­ujem pre­va­žu­je, pri­čom vo svo­jom roz­hod­nu­tí mu­sí zoh­ľad­niť ich zá­važ­nosť. Z rov­na­kých zá­sad vy­chá­dza aj ob­me­dzenie mož­nos­ti vy­dať prí­kaz na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky pod­ľa § 115 Tres­tné­ho  po­riad­ku  iba  pre  tres­tné  ko­na­nie  o  zlo­či­ne,  ko­rup­cii,  tres­tných  či­noch extré­miz­mu,  tres­tnom  či­ne  zneu­ží­va­nia  prá­vo­mo­ci  ve­rej­né­ho  či­ni­te­ľa,  tres­tnom  či­ne le­ga­li­zá­cie  príj­mu  z  tres­tnej  čin­nos­ti  ale­bo  pre  iný  úmy­sel­ný  trest­ný  čin,  o  kto­rom na ko­na­nie za­vä­zu­je me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va.

 

139. Vzhľa­dom na zá­ver, že na­pad­nu­té us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku a zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re nie sú v sú­la­de so zá­klad­ným prá­vom na súk­ro­mie, nie je pot­reb­né pres­kú­mať sú­lad na­pad­nu­tých us­ta­no­ve­ní prís­luš­ných zá­ko­nov so zre­te­ľom na čl. 25 ús­ta­vy a čl. 10 do­ho­vo­ru, kto­ré za­ru­ču­jú prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu.

 

V.

 

140.  Pod­ľa  čl.   125  ods.  3  ús­ta­vy  ak  ús­tav­ný  súd  svo­jím  roz­hod­nu­tím  vy­slo­ví,že me­dzi práv­ny­mi pred­pis­mi uve­de­ný­mi v od­se­ku 1 je ne­sú­lad, strá­ca­jú prís­luš­né pred­pi­sy, ich čas­ti, prí­pad­ne niek­to­ré ich us­ta­no­ve­nia účin­nosť. Or­gá­ny, kto­ré tie­to práv­ne pred­pi­sy  vy­da­li, sú po­vin­né do šies­tich me­sia­cov od vy­hlá­se­nia roz­hod­nu­tia ús­tav­né­ho sú­du uviesť ich do sú­la­du s ús­ta­vou, s ús­tav­ný­mi zá­kon­mi a s me­dzi­ná­rod­ný­mi zmlu­va­mi vy­hlá­se­ný­mi spô­so­bom  us­ta­no­ve­ným  zá­ko­nom.  Ak  tak  neu­ro­bia,  ta­ké  pred­pi­sy,  ich  čas­ti  ale­bo us­ta­no­ve­nia strá­ca­jú plat­nosť po šies­tich me­sia­coch od vy­hlá­se­nia roz­hod­nu­tia.

141. Pod­ľa čl. 125 ods. 6 ús­ta­vy roz­hod­nu­tie ús­tav­né­ho sú­du vy­da­né pod­ľa od­se­kov 1, 2  a  5  sa  vy­hla­su­je  spô­so­bom  us­ta­no­ve­ným  na  vy­hla­so­va­nie  zá­ko­nov.  Prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie ús­tav­né­ho sú­du je všeo­bec­ne zá­väz­né. Dňom uve­rej­ne­nia v Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej    re­pub­li­ky    zá­ro­veň    za­ni­ká    plat­nosť    uz­ne­se­nia    ús­tav­né­ho    sú­du č. k. PL. ÚS 10/2014-29 z 23. ap­rí­la 2014 v čas­ti tý­ka­jú­cej sa po­zas­ta­ve­nia účin­nos­ti § 58 ods. 5  až  ods.  7  a  §  63  ods.  6  zá­ko­na  o elek­tro­nic­kých  ko­mu­ni­ká­ciách  uve­rej­ne­né­ho v Zbier­ke  zá­ko­nov  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  pod  č.  128/2014  Z.  z.  Vzhľa­dom  na  účin­ky us­ta­no­ve­nia čl. 125 ods. 3 ús­ta­vy (poz­ri pred­chá­dza­jú­ci bod od­ôvod­ne­nia toh­to ná­le­zu) sa však účin­nosť us­ta­no­ve­ní  §  58 ods.  5 až ods.  7 a  §  63 ods.  6 zá­ko­na o elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­ciách neob­no­vu­je.

142.  Vy­chá­dza­júc  z  uve­de­ných  us­ta­no­ve­ní  ús­ta­vy  bu­de  úlo­hou  ná­rod­nej  ra­dy do šies­tich me­sia­cov od vy­hlá­se­nia toh­to ná­le­zu v Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky uviesť § 58 ods. 5,  6 a 7 a  § 63 ods. 6 zá­ko­na o elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­ciách, § 116 Tres­tné­ho po­riad­ku a § 76a ods. 3 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re do sú­la­du s čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ús­ta­vy v spo­je­ní s čl. 13 ods. 4 ús­ta­vy a čl. 8 do­ho­vo­ru.

 

143.  Vzhľa­dom  na  sku­toč­nosť,  že  ús­tav­ný  súd  dos­pel  k zá­ve­ru,  že  na­pad­nu­té us­ta­no­ve­nia  zá­ko­na  o elek­tro­nic­kých  ko­mu­ni­ká­ciách,  Tres­tné­ho  po­riad­ku  a  zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re nie sú v sú­la­de so zá­klad­ným prá­vom na súk­ro­mie, ne­bo­lo pot­reb­né pres­kú­mať  sú­lad  na­pad­nu­tých  us­ta­no­ve­ní  prís­luš­ných  zá­ko­nov  s  čl.  26  ús­ta­vy,  čl.  10 do­ho­vo­ru a čl. 11 char­ty, kto­ré za­ru­ču­jú prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu, a pre­to tej­to čas­ti návr­hu sku­pi­ny pos­lan­cov ne­vy­ho­vel.

 

144. Ústav­ný súd vy­chá­dza­júc z čl. 125 ods. 1 ús­ta­vy a svo­jej do­te­raj­šej ju­di­ka­tú­ry (PL. ÚS 3/09) ne­vy­ho­vel návr­hu pos­lan­cov ani v čas­ti na­mie­ta­jú­cej ne­sú­lad na­pad­nu­tých