Adam Valček
Nepravdivý návrh na výmaz partnera verejného sektora, zákaz zneužitia práva
Vybrané právne vety:
I. Z ustanovenia § 5 ods. 6 zákona o RPVS možno vyvodiť, že jednou z podmienok pre vyhovenie návrhu na zápis, je jeho pravdivosť. Ak návrh nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6, teda aj podmienku jeho pravdivosti, v zmysle § 8 ods. 1 zákona o RPVS súd zápis (výmaz) nevykoná. Súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný v rámci svojich možností a minimálne podľa obsahu spisu a obsahu verejne dostupných registrov a informácií preveriť pravdivosť návrhu oprávnenej osoby. Toto preverenie je limitované krátkou zákonnou lehotou na rozhodnutie o návrhu, ktorá prakticky vylučuje možnosť vykonať podrobnejšie dokazovanie, no súdu pri preverení pravdivosti návrhu nič nebráni oboznámiť sa s obsahom spisu, súvisiacimi spismi a ak zistí, že návrh nie je pravdivý, vykonanie takéhoto zápisu podľa § 8 ods. 1 zákona o RPVS musí odmietnuť.
II. Úprava zákona o RPVS má nepochybne verejnoprávny charakter. Účelom a zmyslom zákona o RPVS je odkrytie a publicita beneficientov, ktorí majú prospech s transakcií s verejným sektorom. Nemôže preto priznať' právnu ochranu návrhu, ktorého cieľom je zmariť preverenie konečných užívateľov výhod v registri obligatórne zapísaného partnera verejného sektora
III. Oprávnená osoba v námietkach neuviedla žiaden logický dôvod na výmaz (partnera verejného sektora) z RPVS, no aj z verejne dostupných informácií, časovej a logickej súvislosti s ďalším konaním súdu o preverenie pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov, sa javí podanie návrhu na výmaz ako zneužívajúci výkon práva, ktorý sa tvári ako súladný s § 10 ods. 1 zákona o RPVS, v skutočnosti však sleduje nelegitímny cieľ zmariť a zastaviť v dôsledku výmazu preverovaného subjektu konanie súdu vedené pod sp. zn. 5PExre 7/2018 a vyhnúť' sa prípadným sankciám v zmysle § 13 zákona o RPVS. Takémuto zneužívajúcemu výkonu práva nemôže súd poskytnúť právnu ochranu a návrh na výmaz musí odmietnuť' a následné námietky zamietnuť.
Spisová značka: 5PNsre/14/2019
Uznesenie
o zamietnutí námietok
proti odmietnutiu vykonania zápisu
Okresný súd Žilina
v právnej veci partnera verejného sektora:
Obchodné meno / názov / meno a priezvisko: Infra Services, a. s. Adresa: Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo (príp. súpisné číslo): Hraničná 10 Názov obce: Bratislava - mestská časť Ružinov PSČ: 821 05 IČO: 43 898 190
v konaní o zápise údajov do registra partnerov verejného sektora na návrh podaný oprávnenou osobou:
Obchodné meno/meno a priezvisko: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o. Adresa: Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo (príp. súpisné číslo): Révová 7 Názov obce: Bratislava mestská časť Staré Mesto PSČ: 81102 IČO: 36858731
o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu, takto
rozhodol:
Námietky podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamieta.
Odôvodnenie
1./ Dňa 11.4.2019 bol podaný návrh na zápis do registra partnerov verejného sektora.
2./ Vyšší súdny úradník dňa 18.4.2019 podľa § 8 ods. 1 zákona č. zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmietol vykonať zápis.
3./ O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bola oprávnená osoba podľa § 8 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomená oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 18.4.2019
4./ Dňa 29.4.2019 boli proti odmietnutiu vykonania zápisu podané námietky.
5./ Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu analogicky podľa § 285 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v rozsahu danom § 5 a 6 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd pri analogickej aplikácii § 286 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov:
6./ Podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len RPVS) na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2 až 4 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a 1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc, 2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom alebo od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu, 6. na ktorú bola postúpená alebo inak nadobudla pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom alebo 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až piateho bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena d).
7./ Podľa § 4 ods.1 zákona o RPVS do registra sa zapisuje partner verejného sektora a osoby podľa § 17. Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy.
8./ Podľa § 5 ods.6 zákona o RPVS oprávnená osoba je povinná uviesť v návrhu na zápis pravdivé a úplné údaje, a ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, doložiť ich verifikačným dokumentom.
9./ Podľa § 6 ods.1 zákona o RPVS registrujúci orgán pred registráciou preverí, či návrh na zápis podala oprávnená osoba, je návrh na zápis úplný, sú spolu s návrhom na zápis predložené prílohy podľa § 5 ods. 3, konečný užívateľ výhod uvedený v návrhu na zápis zodpovedá konečnému užívateľovi uvedenému vo verifikačnom dokumente, verifikačný dokument spĺňa náležitosti podľa § 11 ods. 5.
10./ Podľa § 6 ods.2 zákona o RPVS za neúplný sa považuje návrh na zápis, ktorý nebol podaný na predpísanom elektronickom formulári, v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom, ktorý je nezrozumiteľný.
11./ Podľa § 8 ods.1 zákona o RPVS ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6, registrujúci orgán zápis nevykoná. 0 tejto skutočnosti registrujúci orgán upovedomí oprávnenú osobu oznámením o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“).
12./ Podľa § 10 ods.1 zákona o RPVS registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora na návrh oprávnenej osoby alebo aj bez návrhu, ak tak ustanovuje tento zákon.
13./ Podľa § 16 ods. 5 zákona o RPVS na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenie čl. 6 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužije.
14./ Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15./ Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
16./ Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
17./ Podľa § 282 ods.1 CMP ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať' námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu (ďalej len „námietky“).
18./ Podľa § 282 ods.2 CMP v námietkach môže navrhovateľ' odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť' nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
19./ Podľa § 285 ods.1 CMP o námietkach rozhoduje registrový súd bez nariadenia pojednávania v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma súd len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.
20./ Podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
21./ Podľa § 5 ods. 6 zákona číslo 530/2003 Z. z. o obchodnom registri (ďalej len OR) fyzická osoba zapísaná do obchodného registra alebo fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné uviesť v návrhu na zápis pravdivé údaje a doložiť ho listinami, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu.
22./ Podľa § 6 ods.1 zákona o OR registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len „zápis“) z predložených listín preverí, či návrh na zápis podala oprávnená osoba, je návrh na zápis úplný, sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona ) nepodliehajú poplatkovej povinnosti.
23./ Podľa § 6 ods. 2 zákona o OR registrový súd pred zápisom tiež preverí, či údaje, ktoré sa majú zapísať' do obchodného registra, sú v súlade s aktuálnymi hodnotami referenčných údajov; to neplatí pre údaje, ktoré nie sú referencované alebo ktoré ako zdrojové údaje vznikajú zápisom do obchodného registra.
24./ Podľa § 6 ods.3 zákona o OR za neúplný sa považuje návrh na zápis, ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom, v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ktorý je nezrozumiteľný, v ktorom sú uvedené údaje v rozpore s odsekom 2.
25./ Podľa § 8 ods. 1 zákona o OR ak sú splnené podmienky podľa § 6 a 7, registrový súd vykoná zápis v lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. V prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností registrový súd vykoná zápis, ak sú splnené podmienky podľa § 7 ods. 16, v lehote 21 dní od podania návrhu na zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše údaj k tomuto dňu. Ak registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu. Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky.
26./ Podľa § 185 ods.2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
27./ Oprávnená osoba sa podaným návrhom domáha výmazu partnera verejného sektora Infra Services, a.s. z RPVS. Vyšší súdny úradník odmietol vykonať' výmaz z dôvodu, že spoločnosť Infra Services, a.s. je naďalej partnerom verejného sektora. Oprávnená osoba v podaných námietkach rozsiahlo dôvodí tým, že súd porušil zásadu legality, keď' vykonával prieskum návrhu nielen z formálneho hľadiska, ale aj z materiálneho, k čomu mu zákon o RPVS nedáva žiadne oprávnenie.
28./ Súd preskúmal podané námietky a dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné a výmaz partnera verejného sektora z RPVS nemožno vykonať.
29./ Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že na Okresnom súde Žilina je pod sp. zn. 5PExre 7/2018 vedené konanie o preverenie správnosti a úplnosti údajov zapísaných v RPVS o partnerovi verejného sektora Infra Services, a.s., kde je vytýčené pojednávanie na deň 21. 5. 2019.
30./ Súdu bolo doručené podanie p. X. Y. z 12.4.2019 označené ako „Amicus curiae k eventuálnemu konaniu PRe o výmaze spol. Infra Services, a.s.“, v ktorom sa uvádza, že Infra Services, a.s. má uzatvorenú Rámcovú zmluvu o poskytnutí služieb ¬ SLA so spoločnosťou Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorej akcionármi sú podľa Výročnej správy za rok 2017 hlavné mesto Bratislava s 59,29% akcii, mesto Skalica s 8,65% akcii atď. Platnosť tejto zmluvy bola predĺžená do roku 2022. V časti VII. Transakcie so spriaznenými osobami Poznámok k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2019 (tu je v podaní zrejmá nesprávnosť, správne malo byt' 2017) spoločnosti Infra Services, a.s. je uvedené, že v roku 2017 predala svojej spriaznenej osobe Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. služby za XYZ eur. Z týchto skutočností vyplýva, že spoločnosť Infra Services, a.s. je naďalej partnerom verejného sektora, pričom partner verejného sektora musí byť podľa § 4 ods.1 druhá veta zákona o RPVS zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy.
31./ Tvrdenia uvádzané p. X. Y. súd preveril z príloh jeho podania, obsahu spisu sp. zn. 5PExre 7/2018, ako aj vo verejne prístupnom registri - Registri účtovných závierok a zistil, že zodpovedajú skutočnosti.
32./ Súd sa oboznámil aj s verejne dostupným vyjadrením spoločnosti Infra Services, a.s. pre tlačovú agentúru SITA zo dňa 18.4.2019 (https://www.webnoviny.sk/prevadzka-bratislavskej¬vodarenskej-spolocnosti-nie-je-ohrozena-tvrdi-jej-dcera/), v ktorom sa uvádza, že „zákon o RPVS je nastavený tak, že prikazuje partnerovi verejného sektora, aby v prípade obvinenia zo strany tretej osoby dokazoval neexistenciu určitých skutočností, čo je objektívne takmer nemožné (dokázať sa dá iba niečo, čo existuje),“ uviedol Lukáč. „Aj keď' podľa vyjadrenia všetkých členov predstavenstva nemajú pochybnosti o správnosti údajov zapísaných v RPVS, nemožno od členov predstavenstva spravodlivo požadovať', aby osobne niesli riziko vzniku zodpovednosti za prípadné sankcie pri takto nastavenej legislatíve,“ upozornil predseda predstavenstva Infra Services. Dcérska firma BVS tak reagovala na znepokojenie malých akcionárov BVS v súvislosti so žiadosťou o výmaz Infra Services z registra.“ Toto verejne dostupné vyjadrenie potvrdzuje aj trvanie zmluvy medzi Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a Infra Services, a.s. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že nie je potrebné dokazovať' skutočnosti všeobecne známe, pričom verejne dostupné mediálne informácie reflektuje vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd SR (viď napr. 37. bod Nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 167/2018-73 z 29.1.2019).
33./ V námietkach sa oprávnená osoba sa k existencii zmluvy, ktorá zakladá Infra Services, a.s. postavenie partnera verejného sektora vyjadrila ako o „údajnej" zmluve. V texte námietok opakovane poukazuje na povinnosť súdu vykonať výmaz ak návrh spĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona o RPVS.
34./ K existencii zmluvy zakladajúcej Infra Services, a.s. postavenie partnera verejného sektora súd uvádza, že hoci takúto zmluvu označila oprávnená osoba v námietkach prívlastkom „údajná", z čoho vyplýva, že oprávnená osoba existenciu takejto zmluvy spochybňuje, no z prílohy podania p. X., obsahu spisu sp.zn. 5PExre 7/2018, ako aj verejne dostupných zdrojov, ako je napr. Register účtovných závierok, kde sa nachádzajú aj účtovné závierky Infra Services, a.s., kde sa v účtovnej závierke za rok 2017 uvádza, že v roku 2016 predala Infra Services, a.s. Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. služby za X eur a v roku 2017 za X eur. Na internetovej stránke spoločnosti (www.infraservices.sk — overené k 9. 5. 2019) sa v sekcii „O nás“ uvádza, že „vykonáva všetky servisné a údržbové práce na vodovodnej a kanalizačnej sieti v správe Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ako aj výstavbu nových sietí“. Súd sa navyše oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise sp. zn. 5PExre 7/2018 a z ktorých vyplýva, že dňa 19.12.2008 uzatvorili Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. a Infra Services, a.s.(BVS)Rámcovú zmluvu o poskytnutí služieb SLA, ktorej predmetom je zabezpečenie servisných služieb a opráv súvisiacich s predmetom podnikateľskej činnosti BVS. K tejto zmluve boli uzatvorené viaceré dodatky, ktoré, okrem iného, predlžili jej trvanie do 31.12.2022 s jej automatickým predlžovaním. Na základe tejto zmluvy mala byť podľa dokladov predložených BVS uhradená v roku 2017 spoločnosti Infra Services, a.s. suma X eur a v roku 2018 suma X eur (údaje zaslané súdu spoločnosťou Infra Services, a.s. sa líška, keď' v roku 2017 malo ísť o sumu X eur bez DPH a v roku 2018 sumu X eur bez DPH, v každom prípade však ide o sumy mnohonásobne prevyšujúce sumu X eur). Vyjadrenia oprávnenej osoby v námietkach o „údajnej“ zmluve tak nezodpovedajú skutočnosti (súd musí s počudovaním skonštatovať, že sa tak udialo napriek výslovnému vyhláseniu oprávnenej osoby o pravdivosti a úplnosti všetkých údajov uvedených v námietkach) a o existencii a trvaní zmluvy zakladajúcej Infra Services, a.s. postavenie partnera verejného sektora povinne zapisovaného do RPVS súd nemá pochybnosť.
35./ Z ustanovenia § 5 ods. 6 zákona o RPVS možno vyvodiť, že jednou z podmienok pre vyhovenie návrhu na zápis, je jeho pravdivosť. Ak návrh nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6, teda aj podmienku jeho pravdivosti, v zmysle § 8 ods. 1 zákona o RPVS súd zápis (výmaz) nevykoná. Súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný v rámci svojich možností a minimálne podľa obsahu spisu a obsahu verejne dostupných registrov a informácií preveriť pravdivosť návrhu oprávnenej osoby. Toto preverenie je limitované krátkou zákonnou lehotou na rozhodnutie o návrhu, ktorá prakticky vylučuje možnosť vykonať podrobnejšie dokazovanie, no súdu pri preverení pravdivosti návrhu nič nebráni oboznámiť sa s obsahom spisu (v tomto prípade bolo k nemu zaslané podanie p. X s prílohami), súvisiacimi spismi (v tomto prípade sp. zn. 5PExre 7/2018) a ak zistí, že návrh nie je pravdivý, vykonanie takéhoto zápisu podľa § 8 ods. 1 zákona o RPVS musí odmietnuť.
36./ Tu je namieste pripomenúť významný rozdiel medzi registračným konaním podľa zákona o obchodnom registri a registračným konaním podľa zákona o RPVS. V oboch typoch konaní zákon (zhodou okolností tak v § 5 ods.6 zákona o OR, ako aj v § 5 ods.6 zákona o RPVS) vyžaduje, aby návrh obsahoval pravdivé údaje, no dôvodom odmietnutia vykonania zápisu podľa zákona o OR je, ak návrh nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 o OR, naproti tomu dôvodom odmietnutia vykonania zápisu podľa zákona o RPVS je, ak tento návrh nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona o RPVS. Povedané lapidárne - návrh na zápis do OR súd neskúma z hľadiska jeho pravdivosti a jeho nepravdivosť nie je dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, naproti tomu súd návrh na zápis do RPVS skúma aj z hľadiska jeho pravdivosti a ak zistí jeho nepravdivosť, je to dôvod na odmietnutie vykonania zápisu. Toto nie je jediný rozdiel medzi registračnými konaniami podľa zákona o OR a zákona o RPVS, keď' rozdielne je upravená lehota na vykonanie zápisu (2 dni pri obchodnom registri, 5 dní pri RPVS), nastavenie opravných prostriedkov (proti uzneseniu o zamietnutí námietok v OR je prípustné odvolanie, v RPVS nie), čiastočne rozdielne sú aj dôvody odmietnutia vykonania zápisu. Z poukazu na tieto rozdiely možno vyvodiť záver, že hoci právna úprava registrového konania podľa zákona o RPVS je zjavne inšpirovaná právnou úpravou registračného konania podľa zákona o obchodnom registri, sú medzi nimi významné rozdiely a princípy platiace pre registračné konanie v obchodnom registri nemožno mechanicky aplikovať na registračné konanie podľa zákona o RPVS.
37./ Na okraj porovnania rozsahu materiálneho prieskumu návrhu podľa zákona o OR a zákona o RPVS je možné ešte skonštatovať, že v súlade s publikačnou smernicou reflektuje zákon o OR aj potrebu obmedzenej materiálnej kontroly návrhu v § 7 zákona o OR, kde prípadný rozpor návrh s hmotným právom sa v procesnej rovine prejaví odmietnutím vykonania zápisu z dôvodu nezrozumiteľnosť návrhu. Podľa zákona o RPVS je rozsah materiálnej kontroly návrhu súdom ešte širší vzhľadom na to, že návrh musí spĺňať aj kritérium pravdivosti podľa § 5 ods. 6 zákona o RPVS.
38./ V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že návrh na zápis (výmaz) nie je pravdivý, keďže spoločnosť Infra Services, a.s. je naďalej partnerom verejného sektora vzhľadom na zmluvu uzatvorenú s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a objemy plnenia na jej základe. Vzhľadom nanepravdivosť návrhu na výmaz, je na mieste vykonanie takéhoto výmazu v zmysle § 8 ods.1 zákona o RPVS odmietnuť.
39./ Možno súhlasiť s argumentáciou oprávnenej osoby, že zápis partnera verejného sektora nekonštituuje jeho postavenie partnera verejného sektora, inými slovami zápis a výmaz partnera z RPVS má deklaratórny charakter, no ak súd v konaní o výmaz zistí, že návrh na výmaz nie je pravdivý, musí návrh s poukazom na § 8 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 6 zákona o RPVS odmietnuť. Zohľadniac individuálne okolnosti posudzovaného prípadu, odmietnutie vykonania výmazu v posudzovanom prípade tak nepredstavuje porušenie princípu legality, ako to tvrdí oprávnená osoba v námietkach, ale naopak realizáciu zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej s § 8 ods. 1 zákona o RPVS odmietnuť' vykonanie výmazu na základe návrhu, ktorý je v rozpore s § 5 ods. 6 zákona o RPVS.
40./ Ďalším dôvodom pre odmietnutie návrhu na výmaz je, že tento návrh súd vyhodnotil ako zneužívajúci výkon práva.
41./ Súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že na Okresnom súde Žilina je vedené pod sp. zn. 5PExre 7/2018 konanie, ktorého predmetom je preverenie pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných o Infra Services, a.s. v RPVS. Aj z vyjadrenia Infra Services, a.s. pre agentúru SITA je zrejmé, že dôvodom pre podanie návrhu na výmaz je snaha vyhnúť' sa eventuálnym sankciám pri prípadnom nepreukázaní pravdivosti zapísaných údajov.
42./ Vo všeobecnosti možno za zneužívajúci výkon práva považovať' správanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý výsledok nedovolený (Knapp) alebo podľa Tichého taký výkon subjektívneho práva či interpretáciu objektívneho práva, ktoré sú v rozpore s jeho účelom, i keď' nie v rozpore s objektívnym právom či znením právnej normy (vid' in Henčeková S., Mrva M.: Zákaz zneužitia práva v nových procesných poriadkoch, Bulletin SAK 9/2017, s. 20-29). Zákaz zneužitia práva je síce explicitne vyjadrený vo viacerých právnych predpisoch (predtým § 2 OSP, teraz čl. 5 CSP, § 5 ods.12 Správneho súdneho poriadku alebo v Obchodnom zákonníku výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obchodného zákonníka), tento zákaz však aj bez explicitného vyjadrenia možno považovať za všeobecný právny princíp.
43./ Problematika zneužitia procesných práv bola už v minulosti viackrát riešená aj v českej a slovenskej judikatúre už za účinnosti OSP. Príkladmo podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Nd 201/2008 z 15.7.2008 publikovanom pod Rc 2/2009 „jestližedosavadní výsledky řízenídokládají, že institut návrhu na delegaci vhodnou (§ 12 odst. 2 o. s. ř.) je účastníkemřízenízneužíván k obstrukci a cílenémuprotahováníobčanskéhosoudníhořízení, soudnepředkládávěc k rozhodnutí o takovém návrhu nejblížespolečněnadřízenémusoudu. Pro výsledekřízení o opravných prostředcíchmůžemítskutečnost, že soud návrh na delegaci vhodnou nepředložilsoudu, který je nejblížespolečněnadřízenpříslušnémusoudu, a soudu, jemuž má býtvěcpřikázána, a o věcimeritorněrozhodl, význam jen tehdy, dospěje-li soud, který o opravnémprostředku rozhoduje, k závěru, že o jednání, jež je zneužitím procesních práv účastníka (§ 2 o. s. ř.), nešlo.“. Rovnako aj v uznesení sp. zn. 29Cdo 3013/2010 z 27.11.2010 publikovanom pod Rc 46/2012 Najvyšší súd ČR uviedol, že „nelzevyloučit, že soudmůževevýjimečnýchpřípadechzaložitdůvod k zamítnutí žalobcova návrhu dle § 107a o. s. ř. (přijinakformálně doložených předpokladech pro to, aby takovému návrhu bylovyhověno) prostřednictvím ustanovení § 2 o. s. ř. Takový postup by bylnamístěnapř. tehdy, bylo-li by možno dovoditpodle toho, co v řízení vyšlo najevo, že cílem návrhu na vydání rozhodnutí dle § 107a o. s. ř. je zneužití procesní úpravy za tím účelem, aby se možná pohledávka na náhradu nákladůřízení stala vůčineúspěšnémužalobci nedobytnou“. Obdobne Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 43CoKR 31/2014 z 27. 8. 2014 uviedol, že „ak okresný súd nepriznal konkurznému navrhovateľovi ochranu poskytovanú mu konkurzným zákonom a konkurzné konanie z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka zastavil, konal v súlade s § 2 OSP, ktorý sa primerane aplikuje aj pre konkurzné konanie, keď dbal na to, aby v konkurznom konaní nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov dlžníka a aby neboli práva navrhovateľa ako veriteľa zneužívané na jeho úkor“.
44./ V tomto prípade oprávnená osoba v námietkach neuviedla žiaden logický dôvod na výmaz Infra Services, a.s. z RPVS, no aj z verejne dostupných informácií, časovej a logickej súvislosti s ďalším konaním súdu o preverenie pravdivosti a úplnosti zapísaných údajov, sa javí podanie návrhu na výmaz ako zneužívajúci výkon práva, ktorý sa tvári ako súladný s § 10 ods. 1 zákona o RPVS, v skutočnosti však sleduje nelegitímny cieľ zmariť a zastaviť v dôsledku výmazu preverovaného subjektu konanie súdu vedené pod sp. zn. 5PExre 7/2018 a vyhnúť' sa prípadným sankciám v zmysle § 13 zákona o RPVS. Takémuto zneužívajúcemu výkonu práva nemôže súd poskytnúť právnu ochranu a návrh na výmaz musí odmietnuť' a následné námietky zamietnuť.
45./ Na tomto mieste súd považuje za dôležité uviesť, že týmto rozhodnutím žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie súdu v konaní o preverenie správnosti a úplnosti vedenom pod sp. zn. 5PExre 7/2018. Ak však Infra Services, a.s. bola doposiaľ dlhší čas zapísaná v RPVS a svoj návrh na výmaz podá časovo tesne pred konaním pojednávania súdu, na ktorom by mohol súd uzavrieť dokazovanie a následne vydať rozhodnutie, súd nemá dôvod pochybovať o dôveryhodnosti agentúrnej citácie vyjadrenia samotnej spoločnosti pre agentúru SITA, ktoré ozrejmuje motiváciu podania návrhu na výmaz v súlade so záverom súdu, že tento súvisí s konaním o preverení pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v RPVS.
46./ V neposlednom rade súd, vzhľadom na charakter, zmysel a účel zákona o RPVS, musí pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj verejný záujem. Úprava zákona o RPVS má nepochybne verejnoprávny charakter. Účelom a zmyslom zákona o RPVS je odkrytie a publicita beneficientov, ktorí majú prospech s transakcií s verejným sektorom. Nemôže preto priznať' právnu ochranu návrhu, ktorého cieľom je zmariť preverenie konečných užívateľov výhod v registri obligatórne zapísaného partnera verejného sektora (tu súd opätovne zdôrazňuje, že tým neprejudikuje, že by údaje zapísané v RPVS o partnerovi verejného sektora boli nepravdivé, to bude predmetom jeho rozhodovania v konaní sp. zn. 5PExre 7/2018). Vyhovením návrhu na výmaz by sa negatívne zasiahlo aj do práv oznamovateľa podnetu v konaní vedenom pod sp. zn. 5PExre 7/2018 p. X., ktorý v tomto konaní zastupuje aj zákonom o RPVS sledovaný legitímny záujem verejnosti poznať konečných užívateľov výhod subjektu získavajúceho verejné zdroje (a ktorý v súlade so zásadou vigilantibusiura- právo patrí bdelým, súd upozornil svojim podaním na súvislosti podaného návrhu na výmaz) o to viac, ak ako koneční užívatelia výhod boli (je) deklarovaní verejní funkcionári (verejný funkcionár). O nezastupiteľnej úlohe aktivistov, novinárov a médií pri ochrane verejného záujmu tu niet diskusie. Rovnako musí súd zohľadniť', že v okolnostiach konkrétneho prípadu výmaz partnera verejného sektora z RPVS znamená ohrozenie výkonu servisných a investičných činností, ktoré partner verejného sektora vykonáva pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, a.s. (ktorej činnosť v oblasti dodávky pitnej vody má charakter prirodzeného monopolu). Je ťažko predstaviteľné a uveriteľné, že by partner verejného sektora po svojom prípadnom výmaze z RPVS v dôsledku možnosti jeho zmluvného partnera odoprieť' plnenie (§ 23 ods.2 písm. a) zákona o RPVS), poskytoval servisné a investičné služby Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. dlhodobejšie bezodplatne bez toho, že by to po istom čase nevyhnutne neviedlo k insolvencii partnera verejného sektora a zastaveniu plnenia zmluvy a tým ohrozeniu zásobovania značnej časti obyvateľstva vodou.
47./ Vedený vyššie uvedenými úvahami súd vyhodnotil návrh na výmaz z registra, ako aj následné námietky, ako nepravdivé a súčasne ako zneužívajúci výkon práva, preto podané námietky s poukazom na § 5 ods. 6 v spojení s § 8 ods. 1 zákona o RPVS a čl. 5 CSP zamietol.
48./ Už len skutočne na dôvažok súd reaguje na tvrdenie oprávnenej osoby o údajnej nezákonnosti nahliadnutia vyššej súdnej úradníčky do spisu sp. zn. 5PExre 7/2018. Pripojenie a nahliadnutie do súvisiaceho registrového spisu týkajúceho sa tej istej zapísanej osoby v situácii, keď' aj podanie p. X. doručené k registrovému spisu poukazuje na súvisiaci spis toho istého súdu sp. zn. 5PExre 7/2018, je nielen úplne prirodzené, ale v súvislosti s preverením pravdivosti návrhu, aj nevyhnutné. Pripojený spis môže obsahovať podstatné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie v inom konaní. V agende RPVS dokonca priamo § 190c ods.1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy ukladá registrovému súdu viesť spisy ohľadne jednej zapísanej osoby v jednom spoločnom spisovom obale, ktorého súčasťou sú v zmysle § 190c ods. 3 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. aj prílohy vedené elektronicky v aplikácii. Inými slovami, ktorýkoľvek sudca alebo vyšší súdny úradník má možnosť pri rozhodovaní vo veci toho istého partnera verejného sektora oboznámiť sa so všetkými spismi týkajúcimi sa daného subjektu. Možno už len pripomenúť, že v zmysle § 4 ods. 3 a 4 zákona č.549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník v agende obchodného registra a RPVS koná nie na základe poverenia sudcu, ako je to v iných agendách, ale samostatne a má v zásade postavenie zákonného sudcu v týchto agendách (preto sú mu aj jednotlivé veci prideľované náhodným výberom). Potrebu pripojenia súvisiacich súdnych spisov aj bez výslovného zákonného zakotvenia zdôrazňuje v niektorých agendách aj judikatúra (napr. v incidenčnej agende opakovane judikatúra uvádza potrebu pripojenia súvisiaceho konkurzného spisu aj keď' zákon o tom mlčí - vid' napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.z n. 7Sžk 14/2016 z 1. 8. 2018 alebo rozsudok Nejvyššíhosoudu ČR sp. zn. 29 ICdo 86/2016zo dňa 27. 9. 2018, ale aj mnohé ďalšie).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 8 ods. 3 veta druhá zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
JUDr.
Jaroslav Macek
sudca
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.