Návrh zmien v Trestnom zákone a Trestnom poriadku

Publikované: 08. 12. 2023, čítané: 13482 krát
 

 

Nižšie v texte je kompletný návrh Vlády SR, ktorým sa má meniť Trestný zákon, Trestný poriadok ako aj niektoré ďalšie nadväzujúce zákony a to s účinnosťou od 01.01.2024.

Predložený návrh zákona je pomerne rozsiahly a preberá aj niektoré návrhy s ktorými už prišli predchádzajúci ministri spravodlivosti (napríklad zmeny v ochrannom liečení, vo výške škody, pri drogových trestných činoch). Je na škodu veci, že navrhované zmeny zostávajú v tieni predpokladaného zániku Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože existencia tohto úradu nie je vôbec potrebná (nie je mi jasné, prečo je okolo toho toľko hystérie, nakoľko sa neruší prokuratúra ako celok a ani spisy ušp neprechádzajú pod úrad vlády a nekončia ani prokurátori ušp, ktorí prechádzajú na generálnu prokuratúru), na rozdiel od množstva iných zmien, ktoré tento návrh prináša.

Trestný zákon prináša napríklad tieto zmeny:

- úpravu základných zásad ukladania sankcií (navrhuje sa odstrániť matematické spočítavanie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktoré je už dlhodobo predmetom odbornej kritiky, keď napríklad terajšie znenie zákona dáva na jednu úroveň poľahčujúcu okolnosť, že sa páchateľ priznal s priťažujúcou okolnosťou, že spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky)

- zvyšovanie trestných sadzieb bude prichádzať do úvahy len pri recidíve (podobne ako to bolo v minulosti, keď existovala tzv. obzvlášť nebezpečná recidíva)

- zmeny v ukladaní trestu domáceho väzenia, peňažného trestu, či prepadnutia majetku

- zmeny v právnej úprave ochranného liečenia a detencie

- zmeny v inštitúte premlčania

- zmeny vo výške škody (konečne; túto zmenu plánovali spraviť všetci poslední traja ministri spravodlivosti) – škodou malou by mala byť suma prevyšujúca sumu 700 euro (700 euro je výška minimálnej mzdy; z môjho pohľadu mohla byť výška škody aj na úrovni 1000 euro)

- zmeny v drogových trestných činoch – pomerne komplikovaná nová právna úprava prevzatá z predchádzajúcich návrhov z minulého volebného obdobia

- znižovanie trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch (len pripomeniem, že napríklad v ČR neexistuje žiadny majetkový trestný čin, ktorý by mal vyššiu trestnú sadzbu ako je 5 rokov – 10 rokov; v SR sú najprísnejšie trestné sadzby pri majetkových trestných činoch 10 rokov – 15 rokov a napríklad pri legalizácii až 12 rokov – 20 rokov, čo už je na úrovni trestného činu vraždy)

- znižovanie trestných sadzieb pri trestných činoch verejných činiteľov (pri týchto trestných činoch taktiež zaujme porovnanie trestných sadzieb s právnou úpravou ČR alebo Nemeckom)

Trestný poriadok prináša napríklad tieto zmeny:

- zmeny v právnej úprave spolupracujúcej osoby a podozrivého

- zmeny vo výsluchoch detí ako svedkov

- zmeny v inštitúte dočasného odloženia vznesenia obvinenia

- podstatná zmena pri zastavení trestného stíhania v prípravnom konaní podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por.; už sa nebude vyžadovať na zastavenie trestného stíhania nepochybná istota; prokurátor by mal teda podávať obžaloby len v prípadoch, v ktorých je názoru, že v konaní pred súdom môže reálne dosiahnuť výrok o vine (podávanie obžalôb s poukazom na zásadu in dubio pro reo by tak malo skončiť)

- v konaní pred súdom po podaní obžaloby by mal súd formálne rozhodovať aj o prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania s právom sťažnosti (toto je zbytočná zmena, ktorá predĺži konanie pred súdom)

- zavádza sa právna úprava preskúmavania rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona

 

Dôvodovú správu a konsolidované znenia menených zákonov možno nájsť tu:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=106

 

 

 

(Návrh)

ZÁKON

z .......... 2023,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č.

692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.           V § 5a sa slová „nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172)“ nahrádzajú slovami „neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky (§ 171), neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku (§ 172), neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou (§ 173), neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora (§ 173a)“.

2.           V § 21 ods. 1 písm. d) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:

„za poskytnutie rady sa nepovažuje poskytnutie právnej služby advokátom podľa osobitného predpisu.“.

3.           V § 29 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného daným vopred alebo súčasne s činom. Súhlas poškodeného nevylučuje protiprávnosť činu, ktorý smeruje proti životu alebo zdraviu poškodeného; to neplatí, ak ide o súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorá bola v čase spáchania činu poskytnutá v súlade s právnymi predpismi a so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a praxe, a ktorý sleduje morálne ušľachtilý cieľ .

(2)     Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol vážny a dobrovoľný alebo zrozumiteľne vyjadrený alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.“.

4.           Za § 33 sa vkladá paragraf § 33a, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom a nadpisu znie:

Druhý diel

Základné zásady ukladania sankcií

§ 33a

Všeobecné zásady ukladania sankcií

(1)        Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

(2)        Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

(3)        Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

(4)        Pri ukladaní sankcii sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.“.

5.           Nad § 34 sa vypúšťa označenie druhého dielu.

6.           V § 34 odsek 4 znie:

„(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať


trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.“.

7.           V § 34 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.

8.           V § 36 sa za slová „okolnosťou je“ vkladá slovo „najmä“.

9.           V § 36 písm. n) sa vypúšťa slovo „alebo“.

10.       V § 36 písm. o) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

11.       § 36 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p) spáchal trestný čin, trestné stíhanie pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho, ak túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi.“

12.       V § 37 sa za slová „okolnosťou je“ vkladá slovo „najmä“.

13.       V § 37 písmeno d) znie:

„d) spáchal trestný čin s využitím negatívnych dôsledkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,“.

14.       § 38 znie:

㤠38

(1)        Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

(2)        Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3)        Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu štvrtinu.

(5)        Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

(6)        Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.“.

15.        V § 39 ods. 2 sa v písm. c) na konci pripája slovo „alebo“ a vypúšťa sa písmeno d).

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).

16.        V § 39 odsek 4 znie:

„(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“.

17.        § 39 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“.

18.        V § 40a ods. 1 sa slová „ods. 1 alebo 2“ nahrádzajú slovami „ods. 1, 2 alebo 3 alebo prečinu podľa § 172 ods. 1, 2 alebo 3“.

19.        V § 45 ods. 1 sa za slová „úhrnného trestu“ vkladá čiarka a slová „spoločného trestu“.

20.        V § 45 ods. 3 sa za slová „úhrnný trest“ vkladá čiarka a slová „spoločný trest“.

21.        V § 47 ods. 2 sa za slová „podľa § 155“ vkladajú slová „ods. 3“, slová „nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 5, 6, 7 alebo 8“ sa nahrádzajú slovami „neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 3, 4 a 5, neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a ods. 5“, slová „§ 180 ods. 2 alebo 3“ sa nahrádzajú slovami „§ 180 ods. 3“, za slová „§ 188“ sa vkladajú slová „ods. 3 alebo 4“, slová „§ 189 ods. 2, 3 alebo 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 189 ods. 3 alebo 4“, slová „§ 191 ods. 2, 3 alebo 4“ sa nahrádzajú slovami „§ 191 ods. 3 alebo 4“, za slová „podľa § 208“ sa vkladajú slová „ods. 3 alebo 4“ a slová „ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody“ sa nahrádzajú slovami „ktorému už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu nebol podmienečne odložený“.

22.        V § 49 ods. 1 úvodnej vete sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „tri roky“.

23.        V § 51 ods. 1 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „štyri roky“.

24.        V § 53 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Súd môže uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného činu, ak

a)     ho odsudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou desať rokov,

b)     vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie trestu domáceho väzenia,

c)     páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,

d)     sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.

(2)     Uloženie trestu domáceho väzenia má prednosť pred uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý možno páchateľovi uložiť iba v prípade, ak trest domáceho väzenia vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa nepostačuje na naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1.“.

25.        V § 53 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Súd môže uložiť trest domáceho väzenia podľa odseku 1 až na päť rokov, najmenej však vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ak je týmto zákonom ustanovená.“.

Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.

26.        V § 56 ods. 1 sa suma „331 930“ nahrádza sumou „3 000 000“.

27.        V § 56 odsek 2 znie:

„(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy trest odňatia slobody neukladá.“.

28.        V § 56 sa za odsek 2 vkladá nový odseky 3, ktorý znie:

„(3) Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.“.

Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

29.        V § 56 ods. 5 sa slovo „úhrnný“ nahrádza slovom „spoločný“.

30.        § 58 znie:

㤠58

(1)        Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech vo veľkom rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.

(2)        Súd môže trest prepadnutia majetku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, pomery páchateľa a mieru vplyvu tohto trestu na rodinu páchateľa a jeho blízke osoby považuje za primerané. Trest prepadnutia majetku súd neuloží najmä vtedy, ak páchateľ nahradí škodu v celom rozsahu alebo vydá v celom rozsahu trestným činom získaný prospech a úžitky z neho.“.

31.        V § 59 ods. 1 písm. b) sa za slová „majetku podstát,“ vkladajú slová „ibaže dôvodom vylúčenia tohto majetku zo súpisu majetku podstát bolo, že ide o majetok nepodliehajúci konkurzu,“.

32.        V § 59 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Súd vylúči z trestu prepadnutia majetku časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa za neprimerane prísne.

(3)     Ak súd postupuje podľa odseku 2, vo výroku rozsudku uvedie, ktorá časť majetku alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Majetok a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpisu majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

33.        V § 59 ods. 5 druhá veta znie: „Do konkurznej podstaty nepatrí majetok druhého manžela po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo podľa predchádzajúcej vety.“.

34.        V § 61 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.“.

35.        V § 61 ods. 9 sa slovo „úhrnný“ nahrádza slovom „spoločný“.

36.        V § 65a odsek 1 znie:

„(1) Súd môže odsúdenému premeniť zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ak sú splnené podmienky podľa § 53 ods. 1 písm. c) a d) a súčasne

a)     odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie,

b)     odsúdený vykonal jednu tretinu uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody alebo dve tretiny uloženého alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného trestu odňatia slobody, ak ide o odsúdeného, ktorý bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,

c)     zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,

d)     nejde o výkon trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, o výkon zvyšku trestu, ktorý bol nariadený po rozhodnutí o neosvedčení sa v skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a

e)     odsúdenému nebol premenený trest domáceho väzenia na trest odňatia slobody.“.

37.        V § 68a ods. 2 sa slovo „dva“ nahrádza slovom „tri“.

38.        § 73 a 74 vrátane nadpisu nad § 73 znejú:

„O chrann é lie čeni e

§ 73

(1)        Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2)        Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin

a)    v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

b)    v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo

c)    v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

(3)        Ochranné liečenie podľa odseku 2 písm. c) súd neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu.

(4)        Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste, pri upustení od potrestania alebo pri podmienečnom upustení od potrestania.

(5)        Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, súd môže rozhodnúť o uložení ochranného liečenia.

(6)        Súd uloží ochranné liečenie aj páchateľovi, u ktorého rozhodne o prepustení z výkonu detencie a ktorý trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.

§ 74

(1)        Ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

(2)        Súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.

(3)        Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, vykonáva sa počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní ambulantnou formou alebo ústavnou formou.

(4)        Ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

(5)        Ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.

(6)        Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak pred jeho začatím zaniknú okolnosti, pre ktoré bolo uložené.“.

39.        V § 76 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.

40.        V § 76 ods. 1 sa vypúšťa slovo „aj“, slová „vo výkone trestu odňatia slobody“ sa nahrádzajú slovom „odsúdený“ a za slová „nepodmienečný trest odňatia slobody“ sa vkladá čiarka a slová „alebo páchateľovi zločinu“.

41.        V § 76 ods. 2 sa číslo „2“ nahrádza číslom „1“.

42.        Za § 76 sa vkladá § 76a, ktorý znie:

㤠76a

(1)        Ochranný dohľad súd uloží páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a ukladá mu ochranné liečenie ambulantnou formou.

(2)        Ochranný dohľad súd uloží aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Ochranný dohľad môže súd uložiť aj pri zmene ústavnej formy iného druhu ochranného liečenia na ambulantnú formu, ak to považuje vzhľadom na osobu páchateľa a dosiahnutie účelu ochranného liečenia za potrebné.

(3)        Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi, ktorý nedodržiava liečebný režim ambulantného ochranného liečenia.“.

43.        V § 77 ods. 1 a § 79 sa za slovo „dohľad“ vkladajú slová „podľa § 76“.

44.        V § 77 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú: „(2) Odsúdený alebo páchateľ, ktorému súd uložil ochranný dohľad podľa § 76a, je povinný sa do piatich pracovných dní od uloženia ochranného dohľadu dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu je povinný

a)    hlásiť sa osobne v určených lehotách,

b)    oznamovať vopred vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný, a

c)    podrobiť sa kontrole dodržiavania liečebného režimu.

(3)     Ak páchateľ nedodržiava liečebný režim, zdravotnícke zariadenie, v ktorom vykonáva ochranné liečenie, oznámi túto skutočnosť probačnému a mediačnému úradníkovi, ktorý bezodkladne podá návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné alebo návrh na uloženie obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3 a 4. Rovnako postupuje probačný a mediačný úradník aj vtedy, ak páchateľ neplní alebo nedodržiava povinnosti vyplývajúce z ochranného dohľadu alebo uložené v rámci ochranného dohľadu. Ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré môže navrhnúť aj vydanie predbežného príkazu na umiestnenie páchateľa v zdravotníckom zariadení poskytujúcom ústavnú starostlivosť.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

45.        V § 77 ods. 4 sa za slovo „odsúdenému“ vkladajú slová „alebo páchateľovi“ a vypúšťa sa slovo „ďalšie“.

46.        V § 77 ods. 5 sa za slovo „odsúdený“ vkladajú slová „alebo páchateľ“ a číslo „2“ sa nahrádza číslom „4“.

47.        § 78 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak súd ukladá ochranný dohľad podľa § 76a odseky 1 a 2 sa nepoužijú. Ochranný dohľad podľa § 76a trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o prepustení z ochranného dohľadu rozhoduje súd.“.

48.        § 81 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Detencia
§ 81

(1)        Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel a odsúdený je z dôvodu tejto duševnej poruchy nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb, súd rozhodne o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave.

(2)        Súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorého pobyt na slobode je z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb a ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie neplní svoj účel; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.

(3)        Súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, vykonáva ochranné liečenie v zdravotníckom zariadení a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.“.

49.        V § 82 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo o uložení ochranného liečenia“.

50.        V § 83a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Zhabaniu nepodlieha majetok tretích osôb, ktoré tento majetok nadobudli v dobrej viere.“.

51.        V § 86 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „ako člen organizovanej skupiny alebo“.

52.        V § 86 ods. 2 sa slovo „postihnutý“ nahrádza slovami „právoplatne odsúdený“.

53.        V § 87 ods. 1 písm. b) sa slovo „dvadsať“ nahrádza slovom „pätnásť“.

54.        V § 87 ods. 1 písm. b) sa slovo „najmenej“ nahrádza slovom „prevyšujúcou“.

55.        V § 87 ods. 1 písm. d) sa slovo „najmenej“ nahrádza slovom „prevyšujúcou“.

56.        V § 87 odsek 3 znie:

„(3) Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a)     vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo

b)    ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.“.

57.        V § 90 ods. 1 písm. c) sa slová „najmenej na“ nahrádzajú slovom „prevyšujúci“.

58.        V § 90 ods. 4 písmeno b) znie:

„b) odsúdený bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.“.

59.        V § 96 ods. 1 písmeno b) znie:

„b) päť rokov, ak horná hranica sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje desať rokov,“.

60.        V § 116 ods. 2 sa slovo „úhrnného“ nahrádza slovom „spoločného“.

61.        V § 122 ods. 12 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarka a pripájajú sa slová „za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácia výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a.“.

62.        V § 124 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie:

„(4) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.“.

63.        V § 125 odsek 1 znie:

„(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 35 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 350 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“.

64.        V § 126 odsek 3 znie:

„(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.“.

65.        V § 128 ods. 2 písm. b) sa za slová „zastávajúca funkciu“ vkladá čiarka a slovo „vyslaná“.

66.        § 135 sa vrátane nadpisu vypúšťa.

67.        Za § 135a sa vkladajú § 135b až 135f, ktoré vrátane nadpisu § 135b a nadpisu nad § 135c znejú:

㤠135b

Prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu
určeného na ich výrobu a obchodovanie s nimi

(1)        Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

(2)        Obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa odseku 1.

Ustanovenie množstva omamných látok, psychotropných látok, rastlín a húb obsahujúcich
omamné látky alebo psychotropné látky

§ 135c

(1)        Nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených v prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe č. 1. Ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom stĺpci, pre výsledné určenie, či ide o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky, je rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu, ktoré pri


nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1.

(2)        Pri omamných látkach a psychotropných látkach, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1, nepatrné množstvo zodpovedá najviac jednému gramu materiálu s obsahom účinnej látky.

(3)        Prechovávanie viacerých omamných látok alebo psychotropných látok nepresahujúcich hodnotu nepatrného množstva podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa považuje za prechovávanie malého množstva omamných látok alebo psychotropných látok.

§ 135d

Ak množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c, za

a)    malé množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce desaťnásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

b)    väčšie množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce päťstonásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

c)    značné množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce tritisícnásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

d)    veľké množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 nepresahujúce desaťtisícnásobok nepatrného množstva podľa § 135c,

e)    mimoriadne veľké množstvo sa považuje množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu alebo množstvo materiálu pri omamných látkach alebo psychotropných látkach podľa § 135c ods. 2 presahujúce desaťtisícnásobok nepatrného množstva podľa § 135c.

§ 135e

(2)        Ak množstvo rastlín alebo húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa odseku 1, za

a)    malé množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva,

b)    väčšie množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce päťdesiatnásobok nepatrného množstva,

c)    značné množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce dvestonásobok nepatrného množstva,

d)    veľké množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb nepresahujúce tisícnásobok nepatrného množstva,

e)    mimoriadne veľké množstvo sa považuje množstvo rastlín alebo húb presahujúce tisícnásobok nepatrného množstva.

§ 135f

(1)        V prípade viac ako jedného druhu omamnej látky alebo psychotropnej látky sa na účely určenia celkového množstva vypočíta percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej malého množstva určeného § 135d písm. a). Ak súčet takto určených percentuálnych podielov

a)    nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za malé množstvo podľa § 135d písm. a),

b)    presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej väčšieho množstva určeného podľa § 135d písm. b),

c)    nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za väčšie množstvo podľa § 135d písm. b),

d)    presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej značného množstva určeného podľa § 135d písm. c),

e)    nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za značné množstvo podľa § 135d písm. c),

f)     presiahne hodnotu 100 %, vypočíta sa percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej hranice jej veľkého množstva určeného podľa § 135d písm. d),

g)    nepresiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za veľké množstvo podľa § 135d písm. d),

h)    presiahne hodnotu 100 %, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo psychotropných látok za mimoriadne veľké množstvo podľa § 135d písm. e).

(2)        Na účely určenia celkového množstva viacerých druhov rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky podľa § 135e sa postupuje primerane podľa odseku 1.

(3)        Pri kombinácii prechovávania omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnej látky obsahujúcej akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu (THC) a pestovania rastlín rodu Cannabis (konopa) sa takéto konanie páchateľa považuje ako celok za neoprávnené pestovanie rastlín obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky, ak množstvo rastlín určené podľa odseku 2 je väčšie ako množstvo omamných látok alebo psychotropných látok určené podľa odseku 1; inak sa takéto konanie páchateľa ako celok považuje za neoprávnené prechovávanie omamných látok alebo psychotropných látok.“.

68.        Nadpis nad § 171 sa vypúšťa.

69.        § 171 až 173 vrátane nadpisov znejú:

㤠171

Neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky

(1)        Kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)        Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(3)        Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.

(4)        Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)    hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo

b)    vo väčšom množstve.

§ 172

Neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku

(1) Kto neoprávnene pestuje rastliny rodu Cannabis (konopa) v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

(2) Kto neoprávnene pestuje iné rastliny alebo huby obsahujúce omamné látky alebo psychotropné látky ako uvedené v odseku 1 v nepatrnom množstve za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(3)        Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.

(4)        Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)     pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov, alebo

b)     vo väčšom množstve.

(5)        Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)     a už bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený,

b)     pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,

c)     pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo

d)     v značnom množstve.

(6)        Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a)     pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo

b)     vo veľkom množstve.

(7)        Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2


a)      a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)      pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve, alebo

c)      v mimoriadne veľkom množstve.

§ 173

Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou

(1) Kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)      pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v malom množstve alebo prostredníctvom takéhoto dieťaťa, alebo

b)      vo väčšom množstve.

(3)        Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,

c)      a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

d)      pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo

e)      v značnom množstve.

(4)        Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo

c)      vo veľkom množstve.

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve,

c)      ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

d)      v mimoriadne veľkom množstve.“.

70.        Za § 173 sa vkladá § 173a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠173a

Neoprávnené prechovávanie, výroba a obchodovanie s drogovým prekurzorom a predmetom
určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora

(1) Kto neoprávnene prechováva drogový prekurzor alebo predmet určený na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Kto neoprávnene vyrobí drogový prekurzor alebo predmet určený na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora alebo s nimi neoprávnene obchoduje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(3)        Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) závažnejším spôsobom konania,

b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,

c)      pre chránenú osobu, alebo

d)      a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech.

(4)        Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo prostredníctvom takéhoto dieťaťa, alebo

c)      a získa ním pre seba alebo iného značný prospech.

(5)        Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo


b) a získa ním pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu.

(6)        Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.

71.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „až na tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

72.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 212 ods. 2, § 226 ods. 2, § 243a ods. 2, § 245 ods. 2 a § 246 ods. 2 sa slová „na šesť mesiacov až tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

73.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

74.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 225 ods. 1 sa slová „jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

75.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 225 ods. 3, § 233 ods. 1 a § 233a ods. 3 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

76.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „dva roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

77.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „tri roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

78.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „štyri roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

79.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 219 ods. 6, § 225 ods. 4 a § 237 ods. 3 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

80.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „štyri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

81.        V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „päť rokov až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 219a ods. 4, § 225 ods. 5, § 227 ods. 4 a § 235 ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až osem rokov“.

V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „sedem rokov až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti okrem § 225 ods. 6 a § 237 ods. 4 sa slová „desať rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

V celom texte štvrtej hlavy v druhej časti sa slová „dvanásť rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

V § 217 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V § 217 ods. 2 sa slová „na šesť mesiacov až na tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

V § 219 ods. 6 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až šesť rokov“.

V § 219a ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

V § 225 ods. 1 sa slová „jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až dva roky a deväť mesiacov“.

V § 225 ods. 3 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až tri roky a deväť mesiacov“.

V § 225 ods. 4 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až štyri roky a deväť mesiacov“.

V § 225 ods. 5 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až sedem rokov a deväť mesiacov“.

V § 225 ods. 6 sa slová „desať rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až deväť rokov a deväť mesiacov“.

V § 227 ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

Textové pole: 98.
99.
100
101
102
Textové pole: 103
104
105
106
107
108
109
110
111
V celom texte § 233 ods. 2 sa za slovo „spáchanej“ vkladajú slová „iným skutkom“.

V § 233 ods. 5 sa slová „dvanásť rokov až dvadsať rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

V § 233a ods. 2 sa za slovo „spáchanej“ vkladajú slová „iným skutkom“.

V § 233a ods. 3 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

Za § 233a sa vkladá § 233b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠233b

Spoločné ustanovenie k § 233 a k § 233a

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na trestné činy legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo podľa § 233a súd prihliadne tiež k trestnej sadzbe ustanovenej na trestný čin, z ktorého pochádza výnos z trestnej činnosti, ak tento zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest.“.

V § 235 ods. 4 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

V § 237 ods. 3 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až šesť rokov“.

V § 237 ods. 4 sa slová „desať rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až osem rokov“.

V § 239 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V § 240 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V § 247 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V § 247d ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V § 248a ods. 3 sa slová „dva roky až šesť rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

V celom texte piatej hlavy v druhej časti okrem § 260 sa slová „až na tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.


113.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „až na štyri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

114.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

115.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti okrem § 261 ods. 4 a § 262 ods. 3 sa slová „jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

116.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „dva roky až šesť rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

117.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti okrem § 261 ods. 5 sa slová „tri roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

118.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „štyri roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

119.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „štyri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

120.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „sedem rokov až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

121.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

122.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti okrem § 254 ods. 5, § 264 ods. 3 a § 265 ods. 4 sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

123.    V celom texte piatej hlavy v druhej časti sa slová „desať rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

Textové pole: 124
125
126
127
128
V § 251a ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V § 251b ods. 1 sa slová „päť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky“.

V § 251b ods. 4 sa slová „tri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

V § 254 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

V § 254 ods. 5 sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva ro ky až osem rokov“.

Textové pole: 130
131
132
133
134
V § 262 ods. 2 sa slovo „značnú“ nahrádza slovom „väčšiu“.

V § 262 ods. 3 sa slová „škodu veľkého rozsahu“ nahrádzajú slovami „značnú škodu“.

V § 263 ods. 2 sa slová „na jeden rok až tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

V § 264 ods. 3 sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

V § 265 ods. 4 sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

135.    V § 266 ods. 2 sa slová „dva roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až šesť rokov“.

136.    V § 270 ods. 4 sa slová „dvanásť rokov až dvadsať rokov“ nahrádzajú slovami „päť rokov až dvanásť rokov“.

137.    V § 283 ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

138.    Nadpis nad § 298 znie: „Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok, jedov a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov“.

139.    V § 298 ods. 1 sa za slová „chemickú látku,“ vkladajú slová „alebo jed,“.

140.    V § 299 ods. 1 sa za slová „chemickej látky,“ vkladajú slová „alebo jedu,“.

141.    V celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy v druhej časti okrem § 332 ods. 1 sa slová „až na tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

142.    V celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy v druhej časti okrem § 336a ods. 3 sa slová „na jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „až na tri roky“.

143.    V celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy v druhej časti okrem § 328 ods. 1 a § 334 ods. 1 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov až tri roky“.

144.    V celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy v druhej časti okrem § 328 ods. 2 sa slová „tri roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

145.    V celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy v druhej časti sa slová „štyri roky až desať rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až sedem rokov“.

146.    V celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy v druhej časti okrem § 333 ods. 3 a § 336b ods. 5 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až osem rokov“.

147.    V celom texte tretieho dielu ôsmej hlavy v druhej časti sa slová „desať rokov až pätnásť rokov“ nahrádzajú slovami „štyri roky až desať rokov“.

148.    V § 328 ods. 1 sa slová „na dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „až na štyri roky“.

149.    V § 328 ods. 2 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „dva roky“.

150.    V § 328 ods. 3 sa slová „sedem rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

151.    V § 330 ods. 1 sa za slová „Kto ako“ vkladajú slová „verejný činiteľ alebo“.

152.    V § 332 ods. 1 sa slová „tri roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

153.    V § 333 ods. 1 sa slová „na šesť mesiacov až tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

154.    V § 333 ods. 3 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „dva roky až osem rokov“.

155.    V § 334 ods. 1 sa slová „dva roky až päť rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

156.    V § 334 ods. 1 sa za slovo „sprostredkovateľa“ vkladajú slová „verejnému činiteľovi,“, vypúšťa sa slovo „jeho“ a za slovo „funkcie“ sa vkladajú slová „verejného činiteľa alebo“.

157.    V § 336a ods. 3 sa slová „jeden rok“ nahrádzajú slovami „šesť mesiacov“.

158.    V § 336b ods. 3 sa slová „dva roky až osem rokov“ nahrádzajú slovami „jeden rok až päť rokov“.

159.    V § 336b ods. 5 sa slová „päť rokov až dvanásť rokov“ nahrádzajú slovami „tri roky až desať rokov“.

160.    V § 336d ods. 1 sa slová „dva roky“ nahrádzajú slovami „jeden rok“.

161.    V § 336d ods. 2 sa slová „na jeden rok až tri roky“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.

162.    V § 360a ods. 1 sa vypúšťa slovo „dlhodobo“ a slová „jeden rok“ sa nahrádzajú slovami „dva roky“.

163.    Za § 438j sa vkladá § 438k, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠438k

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2024

(1)        Účinnosťou tohto zákona sa pozastavujú účinky rozsudkov prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 a 3 v časti ukladajúcej trest prepadnutia majetku a prerušujú sa konkurzné konania začaté v súvislosti s uložením trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 a 3. Prvostupňový súd, ktorý rozhodol o uložení trestu prepadnutia majetku, na základe návrhu odsúdeného podaného najneskôr do 28. februáa 2024, zruší rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, a opätovne rozhodne o treste prepadnutia majetku v súlade s § 58 a § 59 podľa znenia účinného od 1. januára 2024. Začaté konkurzné konanie pokračuje v súlade s právoplatným rozsudkom podľa predchádzajúcej vety. Ak súd novým rozsudkom trest prepadnutia majetku neuloží, konkurzné konanie sa zastavuje a odsúdenému sa po uspokojení pohľadávok proti podstate bezodkladne vydá výťažok zo speňaženia majetku, ktorý ešte nebol použitý na uspokojenie prihlásených pohľadávok podľa osobitného predpisu, majetok patriaci odsúdenému, ktorý ešte nebol speňažený, a majetok patriaci odsúdenému, ktorý bol vylúčený zo súpisu majetku podstát. Ak súd novým rozsudkom opätovne uloží trest prepadnutia majetku a ak z neho podľa § 59 ods. 2 vylúči časť majetku alebo veci, odsúdenému sa vydajú vylúčená časť majetku a vylúčené veci alebo výťažok z ich speňaženia, ktorý ešte nebol použitý na uspokojenie prihlásených pohľadávok podľa osobitného predpisu. Márnym uplynutím lehoty podľa tohto ustanovenia sa pokračuje v konkurznom konaní podľa pôvodného rozsudku, ak nedošlo k jeho zrušeniu podľa tohto ustanovenia.

(2)        Ustanovenie § 74 ods. 5 sa vzťahuje aj na ochranné liečenia protialkoholické, protitoxikomanické a závislosti na hazardných hrách uložené podľa doterajších predpisov.

(3)        Súd môže uložiť ochranný dohľad podľa § 76a aj vtedy, ak ochranné liečenie ambulantnou formou bolo už uložené podľa doterajších predpisov alebo ak bolo už rozhodnuté o zmene ústavného ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantné podľa doterajších predpisov.

(4)        Páchateľ umiestnený v detenčnom ústave podľa doterajších predpisov zostáva umiestnený v detenčnom ústave; ustanovenie § 82 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2024 tým nie je dotknuté.

(5)        Trestné stíhanie, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 87 ods. 3 pred 1. januárom 2024, sa považuje za premlčané, ak dôvody prerušenia premlčania tohto trestného stíhania prvýkrát nastali až po uplynutí premlčacej doby tohto trestného stíhania určenej podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2024. Premlčanie trestného stíhania, ktorého premlčacia doba začala plynúť pred 1. januárom 2024, sa nepovažuje za prerušené z dôvodu podľa § 87 ods. 3 písm. b) v znení účinnom pred 1. januárom 2024, ak páchateľ do 31. decembra 2023 nebol právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší; ak páchateľ bol do 31. decembra 2023 právoplatne odsúdený za takýto nový trestný čin, premlčanie trestného stíhania sa považuje za prerušené dňom, keď bol páchateľ za takýto nový trestný čin právoplatne odsúdený.

(6)        Výkon trestu, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 90 ods. 4 pred

1.    januárom 2024, sa považuje za premlčaný, ak dôvody prerušenia premlčania výkonu tohto trestu prvýkrát nastali až po uplynutí premlčacej doby výkonu tohto trestu určenej podľa tohto zákona v znení účinnom od 1 .januára 2024. Premlčanie výkonu trestu, ktorého premlčacia doba začala plynúť pred 1. januárom 2024, sa nepovažuje za prerušené z dôvodu podľa § 90 ods. 4 písm. b) v znení účinnom pred 1. januárom 2024, ak odsúdený do 31. decembra 2023 nebol právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší; ak odsúdený bol do 31. decembra 2023 právoplatne odsúdený za takýto nový trestný čin, premlčanie výkonu trestu sa považuje za prerušené dňom, keď bol odsúdený za takýto nový trestný čin právoplatne odsúdený.

(7)        Trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 1. januárom 2024 a ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2024 nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.“

164.    Pred doterajšiu prílohu sa vkladajú prílohy č. 1 a 2, ktoré vrátane nadpisov znejú:

Príloha č. 1

k zákonu č. 300/2005 Z. z.

Hodnoty ustanovujúce nepatrné množstvo omamných látok a psychotropných látok

Druh omamnej látky alebo psychotropnej látky

Účinná látka

Nepatrné množstvo

Množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy

Rastliny rodu Cannabis (konopa)

- sušina, marihuana

tetrahydrokanabinoly, všetky izoméry delta hor. index 6a(10a), delta hor. index 6a(7), delta hor. index 7, delta hor. index 8, delta hor. index 10, delta hor. index 9(11) a ich

stereochemické varianty (THC)

2 g

200 mg

Živica z rastlín rodu Cannabis (konopa), hašiš

tetrahydrokanabinoly, všetky izoméry delta hor. index 6a(10a), delta hor. index 6a(7), delta hor. index 7, delta hor. index 8, delta hor. index 10, delta hor. index 9(11) a ich

stereochemické varianty (THC)

2 g

200 mg

Metamfetamín, pervitín

N-metyl-(1-fenylpropán-2-

yl)amín

0,2 g

140 mg

Heroín

(N-metyl-4, 5-epoxy-7, 8- didehydromorfinán-3, 6- diyl)diacetát

0,5 g

70 mg

Kokaín

metylester

benzoylekgonínu

0,3 g

100 mg


 

Amfetamín

(<)-(1-fenylpropán-2-

yl)amín

0,2 g

140 mg

Fentanyl

N-fenyl-N-(1-fenetyl-4-

piperidyl)propánamid

0,5 g

3 mg

meta- Chlórfenylpiperazín, mCPP

1- (3-chlórfenyl) piperazín

0,8 g alebo 3 tablety

150 mg

3, 4-Metyléndioxymetamfetamín MDMA

N-metyl-1-(3, 4- metyléndioxyfenyl)propán- 2-amín

0,8 g alebo 3 tablety

300 mg

Tenamfetamín, MDA

1-(3, 4-

metyléndioxyfenyl)propán-

2-amín

0,8 g alebo 3 tablety

300 mg

N-Etyl MDA, MDEA

N-etyl-1-(3, 4- metyléndioxyfenyl)propán- 2-amín

0,8 g alebo 3 tablety

300 mg

Huby s obsahom psilocybínu a psilocínu - sušina

3-[2-(dimetylamino)etyl]-

1H-indol-4-

yl(dihydrogénfosfát) a 3- [2-(dimetylamino)etyl]- 1H-indol-4-ol

10 g

100 mg

(+)-Lysergid, LSD, LSD-25

(+)-N, N-dietyllysergamid

3 papieriky alebo 3 tobolky napustené účinnou látkou (trip)

0,5 mg

 

Príloha č. 2

k zákonu č. 300/2005 Z. z.

Hodnoty ustanovujúce nepatrné množstvo rastlín a húb obsahujúcich omamné látky
alebo psychotropné látky

Rastlina alebo huba obsahujúca omamnú látku alebo psychotropnú látku

Účinná látka

Nepatrné množstvo

Rastliny rodu Cannabis okrem odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise

tetrahydrokanabinoly, všetky izoméry delta hor. index 6a(10a), delta hor. index 6a(7), delta hor. index 7, delta hor. index 8, delta hor. index 10, delta hor. index 9(11) a ich

stereochemické varianty (THC)

najviac 2 rastliny

Kokaínovník pravý (Erythroxylum coca)

metylester benzoylekgonínu

najviac 1 rastlina

Huby s obsahom psilocybínu a psilocínu - plodnice

3-[2-(dimetylamino)etyl]-

1H-indol-4-

yl(dihydrogénfosfát) a 3-[2- (dimetylamino)etyl]-1H- indol-4-ol

najviac 40 plodníc

CC

 

Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 3.


Čl. II

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č.

692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 308/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 340/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 49/2023 Z. z., zákona č. 111/2023 Z. z. a zákona č. 192/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 ods. 3 sa slová „sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom“ nahrádzajú slovami „sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie. Sudca pre prípravné konanie pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje vždy, ak podľa medzinárodnej zmluvy alebo priamo uplatniteľného právne záväzného aktu Európskej únie má subjekt trestného konania (§ 10 ods. 10) zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom“.

2.               V § 2 odsek 6 znie:

„(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných prieťahov; to platí aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.“.

3.           V § 2 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Podozrivý má právo na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie.“.

5.           V § 10 ods. 7 písm. b) sa za slová „bezpečnostných zborov“ vkladá čiarka a slová „ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto trestného činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia“ a za slová „činy colníkov“ sa vkladá čiarka a slová „ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto trestného činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia“.

6.           V § 10 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: „Odsúdeným sa podľa druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.“.

7.           § 10 sa dopĺňa odsekmi 23 až 25, ktoré znejú:

„(23) Spolupracujúcim obvineným alebo spolupracujúcim podozrivým (ďalej len „spolupracujúca osoba“) je obvinený alebo podozrivý zo spáchania trestného činu, ktorý sa významnou mierou podieľa alebo má ešte podieľať na objasnení niektorého, či niektorých z trestných činov uvedených v § 205 ods. 1, § 215 ods. 3, § 218 ods. 1 alebo § 228 ods. 3, prípadne uvedených v § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona alebo na zistení alebo usvedčení ich páchateľov.

(24) Výhodou spolupracujúcej osoby (ďalej len „benefit“) je výhoda podľa § 205, § 215 ods. 3, § 218, § 228 ods. 3, mimoriadne zníženie trestu podľa 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona alebo akákoľvek iná výhoda spočívajúca v procesnom postupe, inom konaní alebo opomenutí orgánov alebo osôb konať podľa tohto zákona, ktorú poskytol, sprostredkoval, inak zabezpečil, navrhol alebo formálne alebo neformálne sľúbil spolupracujúcej osobe súd alebo orgán činný v trestnom konaní výmenou za jej účasť na objasňovaní trestných činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov.

(25) Podozrivou osobou alebo podozrivým je osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu. Podozrivým je aj spolupracujúci podozrivý (odsek 23).“.

8.           V § 14 písm. m) sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa § 261 ods. 6 Trestného zákona a trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 6 Trestného zákona,“.

9.           V § 22a sa na konci pripájajú tieto slová: „ak Európska prokuratúra neuplatnila právo odňať vec prokuratúre podľa osobitného predpisu“.

10.        V § 30a druhej vete sa bodkočiarka nahrádza slovom „alebo“ a vypúšťajú sa slová „ak bol psychológ pribraný na vykonanie úkonu v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy alebo iný preukázateľný príjem, má právo“.

11.        V § 31 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

12.       V celom texte § 32 ods. 1 sa číslo „4“ nahrádza číslom „3“.

13.       V § 32 ods. 1 sa slová „bezprostredne nadriadený tohto policajta“ nahrádzajú slovom „prokurátor“.

14.       V § 32 ods. 5 písm. a) sa slová „bezprostredne nadriadený policajta“ nahrádzajú slovom „prokurátor“.

15.       V § 32 ods. 6 sa číslo „5“ nahrádza číslom „4“ a za slová „dôvodom námietky len“ sa vkladá slovo „riadny“.

16.       Za § 33 sa vkladajú § 33a a § 33b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠33a

Spolupracujúca osoba

(1)     Spolupracujúcej osobe v predsúdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor alebo so súhlasom prokurátora policajt. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže prokurátor udeliť súhlas aj dodatočne, ak ho udelí bez zbytočného odkladu od doručenia záznamu spísaného policajtom podľa odseku 2. V súdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor alebo súd.

(2)     O úkonoch policajta a prokurátora podľa odseku 1 sa bez zbytočného odkladu spíše záznam, ktorý obsahuje najmä

a)     označenie orgánov činných v trestnom konaní, prípadne prokurátora v súdnom konaní, ktoré sa na úkonoch zúčastnili, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo spolupracujúcej osoby,

b)     miesto a čas úkonu,

c)     zoznam poskytnutých, či sľúbených benefitov, podmienky na ich priznanie,

d)     spôsob, akým sa spolupracujúca osoba podieľa alebo má podieľať na objasňovaní trestných činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov so stručným opisom trestných činov tak, aby podľa možnosti nemohlo dôjsť k ich zámene,

e)     podpisy orgánov činných v trestnom konaní alebo prokurátora v súdnom konaní a spolupracujúcej osoby.

(3)     Záznam sa bez zbytočného odkladu spíše aj o zmene skutočností uvedených v odseku 2; ustanovenie odseku 2 sa použije primerane. Policajt zašle prokurátorovi záznamy, ktoré podľa odseku 2 a 3 spísal, do 48 hodín od úkonu. Na žiadosť spolupracujúcej osoby sa jej poskytne rovnopis alebo kópia záznamu.

(4)     Okolnosťou potrebnou na zistenie nezaujatosti a hodnovernosti svedka (§ 132 ods. 1) je aj rozsah a obsah benefitov poskytnutých alebo sľúbených spolupracujúcej osobe, ak vypovedá ako svedok; rovnako sa postupuje aj v prípade výsluchu obvineného.

(5)     Poskytnutie alebo sľúbenie benefitov spolupracujúcej osobe, ktorých rozsah a obsah sú zaznamenané v záznamoch podľa odseku 2 a 3 alebo § 205 ods. 2 (ďalej len „záznamy


o spolupráci“), nie je právne záväzné; prokurátor, policajt a spolupracujúca osoba sú však k ich plneniu povinní pristupovať v dobrej viere.

(6)    Na zákonnosť a primeranosť poskytnutých alebo sľúbených benefitov a vzájomnej spolupráce prokurátora, policajta a spolupracujúcej osoby v prípravnom konaní dohliada príslušný prokurátor podľa § 210. Príslušný prokurátor podľa § 210 preskúma postup policajta a prokurátora podľa predchádzajúcej vety vždy aj na podnet

a) obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby vo veci, v ktorej spolupracujúca osoba

vypovedá alebo má vypovedať ako svedok alebo obvinený,

b) spolupracujúcej osoby vo veci, v ktorej sú jej poskytované alebo sľúbené benefity.

(7)    Spisy podľa § 69 obsahujú aj záznamy o spolupráci obvinených a svedkov v tejto, ako aj inej trestnej veci a tiež výsledky preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa odseku 6. Právo nazerať do výsledkov preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa odseku 6 nemožno stranám a ich zástupcom uvedeným v § 69 ods. 1 odmietnuť. Právo preštudovať spisy podľa § 208 ods. 1 v rozsahu týkajúcom sa záznamov o spolupráci môže prokurátor z mimoriadne závažných dôvodov obmedziť; o týchto dôvodoch vyrozumie policajt osoby uvedené v § 208 ods. 1 prvá veta spolu s upozornením na ich práva podľa tohto u stanovenia.

(8)    Ak prokurátor navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedka, ktorý je spolupracujúcou osobou v prejednávanej alebo v inej trestnej veci, musí súdu oznámiť všetky benefity, ktoré mu boli poskytnuté alebo sľúbené, a to najneskôr spolu s oz námením svedka súdu. V rozsahu súvisiacom s týmto oznámením nemožno obmedziť právo strany nazrieť do záznamov o spolupráci; tie musia byť súčasťou spisu. Obdobne sa postupuje v prípade, ak je najmenej jeden z viacerých obžalovaných spolupracujúcou osobou v tejto alebo inej trestnej veci; v takom prípade musí prokurátor oznámiť súdu všetky jemu poskytnuté alebo sľúbené benefity súčasne s podaním obžaloby na súd. Ustanovenia tohto odseku sa primerane použijú aj v prípade, ak sa má zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka na hlavnom pojednávaní čítať.

§ 33b
Podozrivý

(1)    Podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné; tým nie sú dotknuté procesné práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie. Podozrivý má najmä právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie voči nemu; opis týchto okolností sa uvedie najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu s uvedením právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý. Podozrivý má tiež právo na poskytnutie odpisu zápisnice o jeho výsluchu.

(3) V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností rozhodne na návrh policajta prokurátor uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť.“.

17.        V § 34 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak je obvineným mladistvý, orgány činné v trestnom konaní sú povinné poučiť o jeho právach aj zákonného zástupcu obvineného.“.

18.        V § 34 odsek 7 znie:

„(7) Orgán činný v trestnom konaní obvineného poučí, že je povinný uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu, a zároveň ho upozorní, že zásielky doručované na túto adresu sa budú považovať za doručené riadne a včas aj vtedy, ak ich nepreberie, vrátane predvolania na hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie, ktoré sa v takom prípade môže konať aj v jeho neprítomnosti. Rovnako obvineného poučí v konaní pred súdom súd.“.

19.        § 35 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Zákonný zástupca mladistvého obvineného má práva uvedené v odseku 1. Ak zákonný zástupca mladistvého obvineného nemôže tieto práva vykonávať alebo je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnom konaní môže na výkon týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez návrhu. Sudca pre prípravné konanie alebo v konaní pred súdom predseda senátu ustanoví za opatrovníka osobu, ktorú navrhne mladistvý obvinený. Ak mladistvý obvinený nenavrhne žiadnu osobu alebo navrhne osobu, u ktorej existuje dôvodná obava, že nebude hájiť jeho záujmy, ustanoví sudca pre prípravné konanie alebo v konaní pred súdom predseda senátu za opatrovníka inú vhodnú osobu. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.“.

20.        V § 47 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „To neplatí pre osobu, ktorá má v trestnom konaní postavenie podozrivého (§ 33b), ibaže policajt uznesením rozhodne o tom, že podozrivý oprávnenie poškodeného uplatňovať nemôže. Voči tomuto uzneseniu môže podozrivý podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

21.        V § 55 ods. 1 sa za slovo „dôstojnosť“ vkladá čiarka a slová „zistený zdravotný stav“.

22.        V § 76 ods. 8 sa slová „päť mesiacov“ nahrádzajú slovami „tri mesiace“.

23.        V § 85 odsek 6 znie:

„(6) Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania bez prítomnosti tretej osoby; ustanovenie § 40 ods. 2 sa použije primerane. Zadržaná osoba má právo požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu podľa odseku 4. Ak je obhajca v lehote podľa odseku 4 nedosiahnuteľný, zadržaná osoba sa vyzve, aby si zvolila iného obhajcu, ktorý je dosiahnuteľný, inak sa jej ustanoví náhradný obhajca podľa § 42.“.

24.        § 85 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu a duševný stav zadržanej osoby vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vznesie jej obvinenie, vypočuje ju, ak to jej zdravotný stav umožňuje, a odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Ak je z dôvodu ochrany zdravia obvineného nutné jeho okamžité umiestnenie v zdravotníckom zariadení, policajt ho môže zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť odovzdať s predchádzajúcim súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie; prokurátor v takom prípade podá návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia najneskôr do 24 hodín od umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, inak príkazom prepustí obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení.“.

25.        V § 101 odsek 1 znie:

„(1) Na nariadenie a vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov sa ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 použijú rovnako.“.

26.        V § 101 sa vypúšťa odsek 2. Odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

27.        V § 101 odsek 2 znie:

„(2) Bez príkazu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. Policajt je však povinný si bez meškania, najneskôr do 24 hodín, dodatočne vyžiadať súhlas orgánu, ktorý je oprávnený vydať príkaz podľa odseku 1; v prípravnom konaní je tak povinný urobiť prostredníctvom prokurátora. Pokiaľ oprávnený orgán súhlas dodatočne, najneskôr do 72 hodín od doručenia žiadosti policajta alebo prokurátora neudelí, nemožno výsledok prehliadky použiť v ďalšom konaní ako dôkaz.“.

28.        V § 105 ods. 2 prvá veta znie:

„K výkonu domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov alebo pozemkov a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu.“.

29.        V § 119 odsek 5 znie:

„(5) Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia alebo prostredníctvom poskytnutia alebo sľubu nezákonného benefitu spolupracujúcej osobe alebo benefitu, ktorý prokurátor v rozpore s týmto zákonom neoznámil súdu, sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila alebo takýto benefit spolupracujúcej osobe poskytla alebo sľúbila alebo keď sa použije v prospech obvineného podľa odseku 6.“.

30.        § 119 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Ak bol dôkaz získaný nezákonným spôsobom a je dôvodný predpoklad, že bude svedčiť v prospech obvineného, orgány činné v trestnom konaní alebo súd ho môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, a to iba v prospech obvineného; to neplatí, ak ide o dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia, ktoré boli použité za účelom získania dôkazu v prospech obvineného.“.

31.        V § 128 odsek 4 znie:

„(4) Ak je ako svedok predvolaný zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zástupca štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo zástupca právnickej osoby, adresou na doručovanie predvolania je adresa jeho pracoviska alebo sídla orgánu alebo právnickej osoby.“.

32.        § 128 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Svedok môže namiesto adresy svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu uviesť ako adresu na doručovanie adresu svojho pracoviska alebo inú adresu, na ktorú sa mu má doručiť zásielka, alebo sa mu umožní iný zaručený spôsob doručovania zásielok.“.

33.        V § 132 ods. 2 posledná veta znie: „Otázky nesmú zasahovať do súkromia vypočúvaného, ak sa to priamo netýka spáchania trestného činu, obvineného alebo podozrivého.“.

34.        V § 134 ods. 2 sa za slová „cudzieho štátu“ vkladajú slová „alebo zastupiteľský úrad“.

35.        V § 134 sa vypúšťajú odseky 4 až 6.

36.        § 135 znie:

㤠135

(1)    Výsluch svedka, ktorý je dieťaťom, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného alebo podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam alebo prenos zvuku a obrazu. Výsluch treba vykonať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Klásť otázky takémuto svedkovi možno len prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní. V prípravnom konaní možno výsluch opakovať len so súhlasom prokurátora. Opakovaný výsluch v prípravnom konaní vedie spravidla tá istá osoba. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2.

(2)    K výsluchu podľa odseku 1 sa priberie psychológ, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja svedka prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2, aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Spôsob vedenia výsluchu prekonzultuje orgán činný v trestnom konaní s psychológom pred vypočutím a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom. Ak výsluch alebo pokračovanie v ňom môže mať nepriaznivý vplyv na psychický stav dieťaťa, môže psychológ navrhnúť odloženie vykonania výsluchu alebo jeho prerušenie počas jeho výkonu. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.

(3)    Na výsluch svedka o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného alebo podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa použije postup podľa odsekov 1 a 2, ak ide o svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou a jeho rodinného príslušníka podľa osobitného predpisu, a o svedka, ktorého vek nie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým sa nepreukáže opak.

(4)    V prípravnom konaní vedenom pre trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestný čin výroby detskej pornografie výsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, vedie osoba rovnakého pohlavia ako je vypočúvaná osoba; to neplatí, ak tomu bránia závažné dôvody, ktoré orgán činný v trestnom konaní uvedie v zápisnici.“.

37.        V § 136 odsek 1 znie:

„(1) Osobné údaje svedka, poškodeného alebo oznamovateľa sa v zápisnici poznačia len v miere nevyhnutnej na jeho identifikáciu a odlíšenie od inej osoby, najmä uvedením mena a priezviska. Policajt vedie mimo spisu evidenciu chránených údajov svedka, poškodeného alebo oznamovateľa v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo dokladu totožnosti, adresa trvalého pobytu, adresa na doručovanie, prípadne iné kontaktné údaje, ktoré predloží len prokurátorovi alebo súdu, aby boli chránené pred sprístupnením osobám, ktoré majú právo nazerať do spisu. Ak úkon vykonáva prokurátor alebo súd, postupujú rovnako.“.

38.        V § 136 ods. 4 sa slová „odsekov 1 a“ nahrádzajú slovom „odseku“.

39.        V § 137 sa vypúšťajú slová „1 alebo“.

40.        V § 152 ods. 3 prvej vete sa za slovom „mzdy,“ vypúšťa slovo „alebo“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo na odmenu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom spravodlivosti“.

41.        V § 185 ods. 5 prvá veta znie: „Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie o zaistení majetku podľa § 191 písm. a) až d) alebo ak zákon výslovne stanovuje, že sťažnosť možno podať proti uzneseniu, ktoré vydá generálny prokurátor.“.

42.        V § 191 nadpis znie „Rozhodovanie o sťažnosti sudcom pre prípravné konanie“ a za písmeno d) sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré znie:

„e) rozhodol o rozsahu práv podozrivého podľa § 33b ods. 2 alebo ak podľa tohto zákona rozhodol vo veci, v ktorej subjekt trestného konania má podľa medzinárodnej zmluvy alebo priamo uplatniteľného právne záväzného aktu Európskej únie zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom“.

43.        V § 196 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, a“.

44.        V § 196 ods. 2 sa za piatu vetu vkladá nová šiesta veta, ktorá znie: „Ustanovenie § 40 ods. 2 sa použije primerane.“.

45.        § 205 vrátane nadpisu znie:

§ 205

Dočasné odloženie vznesenia obvinenia

(1) Pokiaľ je to potrebné pre objasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu a ak by zároveň vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie týchto trestných činov alebo zistenie ich páchateľa, môže policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora dočasne odložiť vznesenie obvinenia pre taký trestný čin alebo pre iný s ním bezprostredne súvisiaci trestný čin na nevyhnutnú dobu, najdlhšie o tri mesiace. Ak trvajú dôvody, pre ktoré bolo vznesenie obvinenia dočasne odložené, môže prokurátor na návrh policajta vysloviť súhlas s predĺžením lehoty uvedenej v prvej vete o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.


(2)    Dočasne odložiť vznesenie obvinenia možno len osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení ich páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.

(3)    O dočasnom odložení vznesenia obvinenia a o predĺžení lehoty podľa odseku 1 policajt rozhodne opatrením, o čom vyhotoví záznam, ktorého rovnopis do 48 hodín zašle prokurátorovi. Záznam obsahuje

a) dostatočne určitý opis skutku v rozsahu podľa § 206 ods. 3, zákonné pomenovanie trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú dočasné odloženie vznesenia obvinenia,

b) ďalšie náležitosti podľa tohto zákona.

(4)    Prokurátor môže nezákonné alebo nedôvodné opatrenie policajta podľa odseku 2 zrušiť, nahradiť vlastným opatrením alebo o dočasnom odložení vznesenia obvinenia a o predĺžení lehoty rozhodnúť sám; postupuje pritom primerane podľa odsekov 1 a 2.

(5)    Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia uvedené v zázname podľa odseku 2, policajt bez meškania a) túto skutočnosť oznámi prokurátorovi, b) na pokyn prokurátora vznesie obvinenie.“.

46.        § 210 vrátane nadpisu znie:

㤠210

Žiadosť o preskúmanie postupu policajta a prokurátora

(1) Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu prípravného konania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky v prípravnom konaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

(2) Žiadosť o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe prokurátora pri vykonávaní jeho pôsobnosti v prípravnom konaní vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry; ak žiadosť smeruje proti prokurátorovi generálnej prokuratúry, vybavuje ju generálny prokurátor. Posledná veta odseku 1 platí rovnako.“.

47.        V § 215 ods. 1 písmená a) až c) znejú:

„a) je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,

48.        V § 215 odsek 3 znie:

„(3) Prokurátor môže navrhnúť zastavenie trestného stíhania proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. O zastavení trestného stíhania rozhoduje sudca pre prípravné konanie po predložení spisu a vypočutí obvineného, prípadne ďalších osôb. Uznesenie podľa tohto odseku sa doručuje prokurátorovi, obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi. Prokurátor, obvinený, poškodený a oznamovateľ, môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

49.        § 215 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Ak prokurátor zastavil trestné stíhanie podľa odseku 1 písm. e) a pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, zároveň s vydaním takéhoto uznesenia podá na súd návrh na uloženie ochranného liečenia a návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Uznesenie o zastavení trestného stíhania môže nadobudnúť právoplatnosť až po rozhodnutí súdu o návrhu na vydanie predbežného príkazu. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného liečenia vziať späť až do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.“.

50.        V § 218 odsek 1 znie:

„(1) Prokurátor môže navrhnúť podmienečné zastavenie trestného stíhania obvineného, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu, alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. O zastavení trestného stíhania rozhoduje sudca pre prípravné konanie po predložení spisu a vypočutí obvineného, prípadne ďalších osôb.“.

51.        V § 218 odsek 3 znie:

„(3) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje prokurátorovi, obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; prokurátor, obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

52.        V § 219 ods. 1 sa slovo „prokurátor“ nahrádza slovami „sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora“.

53.        V § 219 odsek 3 znie:

„(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje prokurátorovi, obvinenému a poškodenému; prokurátor, obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

54.        V § 228 odsek 3 znie:

„(3) Prokurátor môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa. Uznesenie o prerušení trestného stíhania obsahuje dôvody tohto prerušenia, spočívajúce v dohodnutých podmienkach spolupráce s obvineným počas prerušenia trestného stíhania a v dohodnutom spôsobe vyhodnocovania plnenia týchto podmienok. Podmienky spolupráce podľa predchádzajúcej vety vyhodnocuje policajt najmenej raz za tri mesiace, o čom spíše záznam.“.

55.        V § 231 písmená d) a e) znejú:

„d) prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 3 a 4,

e) zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c), e), f) a g) a ods. 2 alebo

podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa § 216 ods. 1,“.

56.        V § 231 sa dopĺňa nové písmeno o), ktoré znie:

„o) podať návrh na súd na vydanie predbežného príkazu umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia podľa § 85 ods. 7, § 215 ods. 8 alebo § 236 ods. 1.“.

57.        V § 234 ods. 1 sa za slová „obvineného pred súd“ vkladajú slová „a zároveň o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak“.

58.        V § 235 písm. e) sa za slová „spismi a ich prílohami“ vkladajú slová „vrátane záznamov o spolupráci podľa § 33a, ak majú súvis so skutkom“.

59.        V § 236 odsek 1 znie:

„(1) Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa § 235 písm. f) samostatne. Ak je pobyt obvineného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, podá zároveň na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného opatrenia vziať späť až do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.“.

60.        V § 240 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „obvinený sa zároveň upozorní na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti,“.

61.        V § 241 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,“.

62.        V § 241 ods. 1 písmeno j) znie:

„j) vydá trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písm. f), a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania,“.

63.        V § 241 ods. 1 písmeno l) znie:

„l) rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písm. f), a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania.“.

64.        V § 241 ods. 4 sa slová „rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „uzneseniu podľa odseku 1 písm. a) až c), d) okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5, e) až h), j) alebo l)“ a na konci sa pripája táto veta: „Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa tohto odseku zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. j) alebo l), má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného konania.“.

65.        V § 244 ods. 1 písmeno h) znie: „h) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,“.

66.        V § 244 ods. 1 písmeno k) znie:

„k) rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písm. h), nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré oznámi osobám, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.“.

67.        V § 244 ods. 3 sa slová „písm. a) až h)" nahrádzajú slovami „písm. a) až d), e) okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5, f) až h) alebo k)“ a na konci sa pripája táto veta: „Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa tohto odseku zrušil uznesenie súdu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. k), má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného konania.“.

68.        V § 252 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a jeho predvedenie nebolo úspešné alebo ak sa predvolanie na hlavé pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,“.

69.        V § 257 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Súd neprijme vyhlásenie o vine, ak obžalovaný v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov a zmenu svojho postoja v konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil.“.

70.        V § 283 ods. 4 sa za slová „trestné stíhanie prerušil“ vkladajú slová „podľa odseku 1 alebo 2“ a slovo „ňom“ sa nahrádza slovami „takomto trestnom stíhaní“.

71.        V § 290 ods. 1 sa slová „§ 283 ods. 1 alebo 2“ nahrádzajú slovami „§ 283 ods. 1, 2 alebo 5“.

72.        V § 290 ods. 4 sa za slová „podľa odseku 1“ vkladajú slová „okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5“.

73.        V § 299 ods. 2 sa za slová „na umiestnenie“ vkladajú slová „páchateľa činu inak trestného, ktorý pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný, alebo“.

74.        V § 299 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Odkladný účinok nemá sťažnosť proti rozhodnutiu podľa odseku 4.“.

75.        § 299 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, súd rozhodne o uložení ochranného liečenia do troch mesiacov alebo súd rozhodne o predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.“.

76.        Za § 299 sa vkladá § 299a, ktorý znie:

㤠299a

(1)    O návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia rozhodne sudca pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu súdu. Spolu s návrhom prokurátor doručí súdu aj celý doposiaľ zadovážený spisový materiál.

(2)    Pred rozhodnutím sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.

(3)    Ak sudca pre prípravné konanie vyhovie návrhu prokurátora, vydá príkaz na umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení, ktorý musí byť odôvodnený, a zabezpečí jeho bezodkladný výkon; inak návrh prokurátora zamietne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.

(4)    Ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom. Ak je zároveň daný dôvod väzby, postupuje sa podľa § 86.“.

77.        V § 334 ods. 4 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú sa slová „alebo § 371 ods. 2 druhá veta.“.

78.        V § 337 sa za slovo „treba“ vkladá slovo „bezodkladne“ a na konci sa pripája táto veta: „V prípade potreby sa zisťovanie pomerov mladistvého vykoná opakovane.“.

79.        V § 338 sa pred doterajší text vkladá odsek 1, ktorý znie:

„(1) Mladistvým je aj osoba, ktorej vek nie je známy a u ktorej existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým sa nepreukáže opak.“. Doterajší text sa označuje ako odsek 2.

80.        V § 355 ods. 3 sa za slová „v lehote odpor, samosudca“ vkladajú slová „rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) o prijatí obžaloby a“.

81.        V § 355 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Trestný rozkaz sa ruší a vec sa vracia do prípravného konania aj vydaním uznesenia, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa § 241 ods. 4 zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. j).“.

82.        V § 361 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „a doručí sa na adresu, ktorú obvinený uviedol alebo na inú adresu, na ktorej by sa s ohľadom na známe alebo zistené skutočnosti mohol zdržiavať“.

83.        § 362 znie:

㤠362

(1)    Odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do 15 dní od doručenia rozhodnutia o obžalobe, a to pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 alebo ak ustanovený obhajca nevyužil riadny opravný prostriedok.

(2)    Ak odsúdený vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený mu rozhodnutím vydaným v konaní podľa tohto dielu a podá v lehote podľa odseku 1 návrh na opätovné prejednanie veci, súd do piatich pracovných dní od doručenia návrhu rozhodne o prerušení alebo odložení výkonu tohto trestu odňatia slobody a súčasne rozhodne o väzbe až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok. Rovnako postupuje aj súd, ak odsúdený v konaní podľa tohto dielu podá návrh na obnovu konania v lehote ustanovenej v odseku 1.

(3)    Ak podmienky na konanie podľa tohto dielu neboli splnené, súd zruší rozhodnutia o vine a treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré zrušením rozhodnutí o vine a treste stratili podklad, a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.

(4)    Ak odsúdený podáva návrh na opätovné prejednanie veci z dôvodu, že obhajca nevyužil riadny opravný prostriedok, súd skoršie rozhodnutie nezruší a v konaní sa pokračuje ako po podaní riadneho opravného prostriedku bez ohľadu na prípadné uplynutie lehôt na podanie takéhoto riadneho opravného prostriedku; to neplatí, ak odsúdený vedel o súdnom konaní proti nemu vedenom a napriek tomu nepreberal zásielky, neoznámil súdu adresu, na ktorej je zastihnuteľný, alebo sa tomuto konaniu inak vyhýbal.

(5)    Proti uzneseniu podľa odseku 3 alebo 4 je prípustná sťažnosť.“.

84.        V § 371 ods. 2 sa na konci pripája táto veta, ktorá znie: „Minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych ustanovení primeraná alebo spravodlivá.“.

85.        Ôsma hlava tretej časti sa dopĺňa štvrtým dielom, ktorý vrátane nadpisu znie:

„Štvrtý diel

Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona


§ 405a

(1)    Ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

(2)    V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.

§ 405b

(1)    Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona.

(2)    Ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti prokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od predloženia veci.

§ 405c

(1)    Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 alebo § 218, prokurátor počas plynutia skúšobnej doby rozhodne o pokračovaní v trestnom stíhaní a zároveň rozhodne o zastavení trestného stíhania obvineného podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h). Rovnako postupuje prokurátor aj v prípade prerušenia trestného stíhania podľa § 228, ak pre zánik trestnosti činu je potrebné prerušené trestné stíhanie zastaviť podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h).

(2)    Ak sa uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o prerušení trestného stíhania týka viacerých činov, prokurátor rozhodne podľa odseku 1 len v rozsahu činov, ktorých trestnosť zanikla.

§ 405d

(2) Rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane.

(3)     Nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý.

(4)     Ak súd pri postupe podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.“.

86.        V § 412 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

87.        V § 412 ods. 4 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „alebo odseku 3“.

88.        V § 413 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu“.

89.        V § 413 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

90.        V § 413 ods. 4 sa za slová „odseku 2“ vkladajú slová „alebo odseku 3“.

91.        V § 415 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak súd rozhodne o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného, ktorému bolo popri treste odňatia slobody uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ nevykonal, súd súčasne rozhodne podľa § 446a.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

92.        § 445 až 446a vrátane nadpisov znejú:

㤠445

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)    Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré má ochranné liečenie vykonať. Ak súd uložil ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ústavnou formou, nariadi zároveň aj doliečovaciu ambulantnú formu. Ak bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, predseda senátu nariadi, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody. Doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona sa začne až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody; v takom prípade sa ustanovenie § 446a nepoužije.

(2)    Ak je osoba, ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda senátu bez meškania jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia; inak jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)    Zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie, vedie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 446

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia a zmena druhu ochranného liečenia

(1) O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

(2) Predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.

(3)    Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)    Ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu, predseda senátu môže na návrh prokurátora alebo zdravotníckeho zariadenia vydať predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu.

(5)    Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného v zdravotníckom zariadení, zabezpečí jeho bezodkladný výkon, ak odsúdený nebol už do zdravotníckeho zariadenia umiestnený, pretože z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo zhoršenia zdravotného stavu bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ak predseda senátu návrhu nevyhovie, rozhodne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.

(6)    Ak súd nerozhodne o zmene spôsobu výkonu ambulantného ochranného liečenia na ústavnú formu do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.

§ 446a

Pokračovanie v ochrannom liečení

(1) O pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu trestu vykonáva, na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho výkonu ochranného liečenia. O pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou môže súd rozhodnúť, len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou formou nedosiahne účel ochranného opatrenia. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak to jeho zdravotný stav neumožňuje alebo ak požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom predpokladané skončenie výkonu trestu a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia aspoň 60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby predseda senátu mohol rozhodnúť o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade podania sťažnosti rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia ústavnou formou.

(2) Ak sa ochranné liečenie, ktoré bolo nariadené počas výkonu trestu odňatia slobody, nezačalo vykonávať bez zavinenia odsúdeného, predseda senátu môže rozhodnúť o jeho výkone ústavnou formou len, ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.

(4)    Ak sa rozhodlo o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou z dôvodu, že pobyt odsúdeného na slobode by mohol byť nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, po právoplatnosti uznesenia predseda senátu po dohode so zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti vydá príkaz na dodanie odsúdeného do tohto zariadenia. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže na podklade príkazu dodajú odsúdeného do tohto zariadenia tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia. V ostatných prípadoch sa postupuje primerane podľa odseku 5.

(5)    Ak predseda senátu rozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať v ambulantnom zariadení, vykonáva po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v ochrannom liečení úkony smerujúce k ďalšiemu výkonu ochranného liečenia súd, ktorý ochranné liečenie uložil.

(6)    Ak bol podaný návrh podľa § 448 ods. 2, o ktorom predseda senátu ešte nerozhodol, rozhodne o ňom uznesením podľa odseku 1 alebo odseku 4 v rámci rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení.“.

93.        Za § 446a sa vkladajú § 446b a 446c, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠446b

Uloženie ochranného liečenia počas výkonu trestu

(1)    Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, môže súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o uložení ochranného liečenia.

(2)    Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 446c

Predĺženie ochranného liečenia

(1) Odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a ktorý bol počas jeho výkonu práceneschopný alebo pre inú prekážku nemohol ochranné liečenie vykonávať, súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených predĺži výkon ochranného liečenia najviac o tri mesiace. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia.

(2) Súd môže na verejnom zasadnutí odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, predĺžiť výkon ochranného liečenia nad dobu podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu ochranného liečenia. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia.

(3)    Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.“.

94.        V § 447 ods. 1 sa za slovom „uložil“ vypúšťa čiarka a slová „a to na verejnom zasadnutí“, za slová „podať odvolanie,“ sa vkladajú slová „riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest,“ a vypúšťajú sa slová „nastúpil alebo“.

95.        V § 448 sa pred odsek 1 vkladá nový odsek 1, ktorý znie:

„(1) Ochranné liečenie ústavnou formou uložené podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa končí uplynutím doby podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona; to neplatí ak súd rozhodol o jeho predĺžení podľa § 446c alebo o jeho ukončení aj skôr, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak dosiahnutie jeho účelu je možné aj pred uplynutím doby podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona. Zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje súd o skončení ochranného liečenia a jeho výsledkoch.“.

Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.

96.        V § 448 odsek 2 znie:

„(2) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených o prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo o jeho ukončení, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu.“.

97.        V § 448 ods. 3 sa číslo „1“ nahrádza číslom „2“.

98.        V § 448 ods. 4 sa slová „1 a 2“ nahrádzajú slovami „2 a 3“.

99.        Za § 448a sa vkladá § 448b, ktorý znie:

§ 448b

Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, alebo ošetrujúci lekár, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s podaním návrhu na zmenu ochranného liečenia, prepustenie z ochranného liečenia alebo jeho ukončenie alebo spojených s vypracovaním súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní vyžiadanej správy.“.

100.    V § 454 ods. 1 a 2 a § 457 ods. 2 sa za slovo „dohľadu“ vkladajú slová „podľa § 76 Trestného zákona“.

101.    V § 454 ods. 3 sa za slovo „dohľad“ vkladajú slová „podľa § 76 Trestného zákona“.

102.    § 454 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ochranný dohľad podľa § 76a Trestného zákona nariadi predseda senátu ihneď, len čo sa rozhodnutie, ktorým bol ochranný dohľad uložený, stalo právoplatným, a nariadenie zašle bezodkladne probačnému a mediačnému úradníkovi. S výkonom ochranného dohľadu podľa § 76a Trestného zákona sa začne ihneď, ak je odsúdený na slobode alebo hneď po prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo z výkonu trestu odňatia slobody.“.

103.    V § 456 sa slová „uskutočňovaného v liečebnom ústave“ nahrádzajú slovami „vykonávaného ústavnou formou a počas výkonu detencie“.

104.    V § 457 ods. 1 sa vypúšťa čiarka za slovom „dohľadu“ a slová „ktorý bol uložený podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona,“ sa nahrádzajú slovami „podľa § 76 Trestného zákona“.

105.    V § 457 ods. 3 sa slová „podľa odseku 1“ nahrádzajú slovami „podľa § 76 Trestného zákona“ a slová „v ktorého obvode sa ochranný dohľad vykonáva“ sa nahrádzajú slovami „v obvode ktorého odsúdený naposledy vykonával trest odňatia slobody“.

106.    V § 458 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Na neverejnom zasadnutí súd rozhoduje, ak návrh podala neoprávnená osoba, ak návrh bol podaný pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 písm. c), ak prokurátor súhlasí s prepustením z ochranného dohľadu alebo ak rozhoduje podľa odseku 3.“.

107.    V § 458 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Návrh na prepustenie z ochranného dohľadu uloženého podľa §76a Trestného zákona môže probačný a mediačný úradník podať len po dohode s ošetrujúcim lekárom alebo so zdravotníckym zariadením, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

108.    V § 459 sa na konci pripája táto veta: „Ochranný dohľad uložený podľa § 76a Trestného zákona zaniká aj rozhodnutím súdu o zmene ambulantného ochranného liečenia na ústavné ochranné liečenie alebo rozhodnutím súdu o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení.“.

109.    V § 460 ods. 1 a 2 sa za slová „uložení ochranného dohľadu“ vkladajú slová „podľa § 76 Trestného zákona“.

110.    V § 460 odsek 4 znie:

„(4) O uložení ochranného dohľadu podľa § 76a Trestného zákona rozhoduje súd na návrh alebo aj bez návrhu súčasne s uložením ochranného liečenia ambulantnou formou alebo súčasne s rozhodnutím o zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu. O uložení ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý nedodržiava režim uloženého ambulantného ochranného liečenia, rozhoduje na návrh zdravotníckeho zariadenia súd, ktorý ochranné liečenie uložil.“.

111.    V § 460 ods. 5 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „na neverejnom zasadnutí rozhoduje v prípade, že návrh podala neoprávnená osoba, alebo ak sa návrh podľa odseku 4 podal pred uplynutím lehoty podľa § 458 ods. 2“.

112.    § 462 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„V ýk on det en cie

§ 462

(1) Návrh na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave môže podať prokurátor, zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom odsúdený vykonáva ochranné liečenie, alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Ak sa návrh podáva počas výkonu trestu odňatia slobody, návrh sa musí podať aspoň 60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby prvostupňový súd mohol rozhodnúť najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade podania sťažnosti podľa odseku 3 rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon detencie.

(2) O návrhu podľa odseku 1 rozhoduje súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest odňatia slobody alebo ochranné liečenie, na verejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak odsúdený požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti alebo ak to jeho zdravotný stav neumožňuje a súd mu z toho dôvodu ustanoví obhajcu. Ak návrh podáva zdravotnícke zariadenie, súd rozhodne do desiatich pracovných dní. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

(3)    Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)    Vo výnimočných prípadoch, najmä ak súd potrebuje na rozhodnutie znalecký posudok a nerozhodol by do skončenia výkonu trestu odňatia slobody alebo ak odsúdený v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti svojim správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb, môže predseda senátu na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu, zdravotníckeho zariadenia alebo aj bez takého návrhu vydať predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, ktorý musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu.

(5)    Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, zabezpečí u odsúdeného, ktorý nie je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho bezodkladný výkon. U odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, sa predbežný príkaz na umiestnenie do detencie vykoná ihneď po skončení výkonu trestu odňatia slobody.

(6)    Ak súd nerozhodne o uložení detencie do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť a odsúdený pokračuje v uloženom ústavnom ochrannom liečení.

(7)    Ak sa rozhodlo o umiestnení do detencie odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody, súd zároveň rozhodne o prerušení výkonu trestu.

(8)    Ak sa rozhodlo o umiestnení odsúdeného do detencie, ihneď po právoplatnosti uznesenia predseda senátu súdu prvého stupňa alebo sťažnostného súdu po dohode s detenčným ústavom vydá príkaz na dodanie odsúdeného do detenčného ústavu. Ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdeného do detenčného ústavu dodajú na podklade príkazu príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže; v ostatných prípadoch dodajú odsúdeného do detenčného ústavu príslušníci Policajného zboru.“.

113.    V § 463 ods. 1 sa slová „jedenkrát ročne, ale vždy“ nahrádzajú slovami „jedenkrát ročne alebo vždy“.

114.    V § 463 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ak dôvody detencie pominuli, ale je potrebné pokračovať v liečení odsúdeného, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení ochranného liečenia.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

115.    V § 463 ods. 3 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „alebo odseku 2“.

116.    Za § 567s sa vkladá § 567t, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠567t

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2024

(1)    Orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd a prokurátor v konaní pred súdom sú povinné v trestných stíhaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. decembra 2023 zosúladiť svoj postup pri spolupráci so spolupracujúcou osobou s ustanoveniami § 33a, najneskôr však v primeranom predstihu pred právoplatným ukončením takéhoto trestného stíhania. To neplatí, ak bolo trestné stíhanie podľa predchádzajúcej vety zastavené do 31. decembra 2023 z iného dôvodu ako podľa § 215 ods. 3. Ustanovenia § 33a sa podľa prvej vety použijú primerane, s prihliadnutím na procesný stav trestných stíhaní uvedených v prvej vete. V konaniach pred súdom prvého stupňa, v ktorých ku dňu účinnosti tohto zákona prebieha hlavné pojednávanie, prokurátor doplní náležitosti obžaloby podľa tohto zákona v lehote 10 dní účinnosti tohto zákona a súd bezodkladne rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. Ustanovenia § 241 a § 244 sa použijú primerane.

(2)    Vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie začaté a neskončené pred 1. januárom 2024, vedené vyšetrovateľom Policajného zboru zaradeným na Úrade inšpekčnej služby príslušným podľa § 10 ods. 7 písm. b), sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.“.

Čl. III

Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z ., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 512/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z., zákona č. 375/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z. a zákona č. 239/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 439 ods. 2 písm. g) sa slová „z dôvodu podania prejudiciálnej otázky“ nahrádzajú slovami „podľa § 100 ods. 1 písm. b) alebo c)“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 191/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z. a zákona č. 133/2023 Z. z. sa mení takto:

1.     V § 59 ods. 1 písmeno d) znie:

„d) prerokúva a odporúča národnej rade návrhy na kandidátov na sudcov ústavného súdu,49) návrh na kandidáta na generálneho prokurátora49a) a v prípade poverenia aj na ďalších ústavných činiteľov volených národnou radou podľa osobitných predpisov,“.

2.     Nadpis šestnástej časti znie:

„NÁVRH NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA“.

3.     V § 123 odsek 1 znie:

„(1) Podanie návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora upravuje osobitný predpis.74) Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidáta na generálneho prokurátora na najbližšiu schôdzu národnej rady.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 74 znie:

74) § 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.“.

4.     V § 124 odsek 1 znie:

„(1) Návrh na odvolanie generálneho prokurátora môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne návrh na odvolanie generálneho prokurátora so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbližšej schôdze národnej rady. Generálnemu prokurátorovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie.“.

5.     V § 124 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo špeciálneho prokurátora“.

6.     V § 125 ods. 1 prvej vete sa vypúšťajú slová „a voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora“ a slová „a pre kandidáta na špeciálneho prokurátora“.

7.    V § 125 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a na voľbu kandidáta na špeciálneho prokurátora“.

8.    V § 125 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo návrhy na voľbu kandidátov na špeciálneho prokurátora“ a slová „a kandidátovi na špeciálneho prokurátora“.

9.    V § 125 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová „a navrhnutých kandidátov na špeciálneho prokurátora“.

10.V § 125 ods. 3 tretej vete sa vypúšťajú slová „alebo o funkciu špeciálneho prokurátora“.

11.    V § 125 ods. 3 poslednej vete sa vypúšťajú slová „alebo kandidát na špeciálneho prokurátora“.

12.    V § 125 ods. 4 sa vypúšťajú slová „alebo na výkon funkcie špeciálneho prokurátora“.

13.    V § 125 odsek 5 znie:

„(5) Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.“.

Čl. V

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z . z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 261/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 71/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z. a zákona č. 398/2022 Z. z. sa mení takto:

1.    V § 24 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „alebo špeciálnym prokurátorom“.

2.    V § 24 ods. 7 sa vypúšťajú slová „špeciálneho prokurátora,“.

Čl. VI

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z. a zákona č. 398/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.    V § 6 ods. 11 sa slová „Úradu špeciálnej prokuratúry“ nahrádzajú slovami „Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)“.

2.    V § 38 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l),“.

3.    V § 44 ods. 1 sa slová „s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu30a)“ nahrádzajú slovami „uvedených v § 46 ods. 9“.

4.    V § 44 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

5.    V § 44 ods. 2 sa slová „svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu,30a) nahrádzajú slovami „funkciu prokuratúra na prokuratúrach uvedených v § 46 ods. 9,“.

6.    V § 44 odsek 3 znie:

„(3) Zoznam prokurátorov okresných prokuratúr, ktorí majú v čase vojny a vojnového stavu vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúrach uvedených v § 46 ods. 9, vyhotovuje vždy k 1. januáru kalendárneho roka generálny prokurátor po dohode s príslušnými krajskými prokurátormi.“.

7.    § 46 vrátane nadpisu nad § 46 znie:

„Príslušnosť prokurátora
§ 46

(1)   Na konanie pred najvyšším súdom je príslušný generálny prokurátor a prokurátor generálnej prokuratúry a ak ide o konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, aj krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý vo veci konal v prvom stupni.

(2)   Na konanie pred najvyšším správnym súdom je príslušný generálny prokurátor a prokurátor generálnej prokuratúry a ak ide o konanie o kasačnej sťažnosti, aj prokurátor, ktorý vo veci konal v prvom stupni alebo z činnosti ktorého vyplynul dôvod na vstup do tohto konania.

(3)   Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry. Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej bol trestný čin spáchaný. Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, v obvode ktorej čin vyšiel najavo. Ak je daná príslušnosť niekoľkých krajských prokuratúr, na trestné konanie je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý začal konať podľa Trestného poriadku ako prvý.

(4)   Na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry a ak tak určí krajský prokurátor, aj okresný prokurátor a prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý vo veci konal v prvom stupni.

(5)   Na konanie pred správnym súdom je príslušný prokurátor tej prokuratúry, ktorá podala protest alebo upozornenie orgánu verejnej správy, alebo ktorá je príslušná na vykonanie právneho prostriedku dozoru (§ 22 a 48).

(6)   Na konanie pred okresným súdom (mestským súdom) je príslušný okresný prokurátor a prokurátor okresnej prokuratúry, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(7)   Na konanie pred okresným súdom (mestským súdom) je príslušný krajský prokurátor a prokurátor krajskej prokuratúry, ak ide o trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a colníkov, proti ktorým vedie trestné konanie vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby;30) miestna príslušnosť krajského prokurátora a prokurátora krajskej prokuratúry sa určuje podľa miestnej príslušnosti okresného súdu (mestského súdu).

(8)   Na konanie v prvom stupni pred súdom príslušným podľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku je príslušný okresný prokurátor a prokurátor okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako tento súd.

(9)   Na konanie v prvom stupni pred súdom podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku je príslušný okresný prokurátor a prokurátor okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako tento súd.

(10)    Vecná a miestna príslušnosť prokurátorov v konaní pred súdmi sa určuje podľa príslušnosti súdov,31) ak v odsekoch 3, 7 a 11 a § 46a a 48 sa neustanovuje inak alebo ak podľa § 51 nebolo určené inak.

(11)   Ak majú v obvode súdu sídlo dve alebo viaceré prokuratúry, na konanie pred súdom je príslušný prokurátor tej prokuratúry, v obvode ktorej je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti súdu.

(12)   Hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor a európsky delegovaný prokurátor sú príslušní na konanie pred všetkými súdmi príslušnými na konanie v trestných veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 30 a 31 znejú:

30) § 10 ods. 7 písm. b) Trestného poriadku.

31) Napríklad Trestný poriadok, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok, zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.“.

8.    § 46b sa vypúšťa.

9.    V § 49a sa odkaz 30b označuje ako odkaz 31a.

Poznámka pod čiarou k odkazu 31a znie:

31a) § 3 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov.“.

10.      § 50 znie:

§ 50

Spory o príslušnosť medzi prokurátormi rozhoduje ich najbližšie spoločne nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).“.

11.      V § 51 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

12.      V § 53 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „špeciálneho prokurátora,“.

13.      V § 54 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) generálny prokurátor, ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry,“.

14.      V § 54 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

15.      § 55b a § 55d až 55l vrátane nadpisu nad § 55b sa vypúšťajú.

16.      Poznámky pod čiarou k odkazom 37 až 46 sa vypúšťajú.

17.      V § 55lb odsek 2 znie:

„(2) Európsky delegovaný prokurátor môže plniť počas dočasného pridelenia aj úlohy prokurátora generálnej prokuratúry, a to v rozsahu, ktorý mu nebráni v plnení jeho povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu.1) Európsky delegovaný prokurátor, ak plní úlohy prokurátora generálnej prokuratúry, má postavenie prokurátora generálnej prokuratúry.“.

18.      V § 55lb ods. 3 sa slová „Úrad špeciálnej prokuratúry“ nahrádzajú slovami „generálna prokuratúra“.

19.      Za § 56af sa vkladá § 56ag, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠56ag

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024

(1) Úrad špeciálnej prokuratúry odovzdá k 15. januáru 2024 spisy a ostatné písomnosti zapísané v registroch a evidenčných pomôckach vedených na Úrade špeciálnej prokuratúry

a)   generálnej prokuratúre v právoplatne skončených veciach,

b)   príslušnej krajskej prokuratúre podľa § 46 ods. 3 v neskončených veciach; ak v neskončenej veci začne plynúť zákonná lehota pred 15. januárom 2024, príslušný prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry je povinný vykonať úkon alebo konať tak, aby nedošlo k zmeškaniu tejto lehoty,

c)     generálnej prokuratúre v ostatných veciach.

(2) Ak v neskončených veciach podľa odseku 2 písm. b) sú na trestné konanie príslušné dve alebo viaceré krajské prokuratúry, o tom, ktorá krajská prokuratúra bude príslušná na konanie, rozhodne generálny prokurátor.

(3)     O odovzdaní spisov a písomností podľa odseku 2 sa spíše odovzdávací a preberací protokol.

20.     Za § 56ag sa vkladá § 56ah, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠56ah

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. januára 2024

S účinnosťou od 15. januára 2024 prechádza pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry na príslušné krajské prokuratúry.“.

Čl. VII

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z .z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 151/2022 Z. z. a zákona č. 11/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.     V § 4 ods. 3 sa vypúšťajú slová „špeciálny prokurátor, zástupca špeciálneho prokurátora,“.

2.     V § 6 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.

3.     V § 9 sa vypúšťa odsek 3 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 11a.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 3 a 4.

4.     V § 9 ods. 4 sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1 alebo odseku 2“.

5.     V § 9b ods. 3 sa slová „Úradu špeciálnej prokuratúry“ nahrádzajú slovami „generálnej prokuratúry“.

6.     V § 10 ods. 6 sa vypúšťa tretia veta.

7.      V § 19 sa vypúšťa odsek 5.

8.      § 20 odsek 2 znie:

„(2) Prokurátorom generálnej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu prokurátora generálnej prokuratúry alebo funkciu vedúceho prokurátora na generálnej prokuratúre. To neplatí, ak ide o vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora.“.

9.      V druhej časti v druhej hlave sa vypúšťa siedmy diel.

Poznámky pod čiarou k odkazom 14b a 14c sa vypúšťajú.

10.      V § 92a ods. 2 sa slová „Úradu špeciálnej prokuratúry“ nahrádzajú slovami „generálnej prokuratúry“.

11.      V § 98 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a špeciálnemu prokurátorovi“.

12.      V § 98 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „a zástupcovi špeciálneho prokurátora“.

13.      § 98a sa vypúšťa.

14.      V § 103 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.

15.      V § 103 odsek 3 znie:

„(3) Plat, príplatok a ostatné peňažné náležitosti a nároky priznané týmto zákonom poskytuje prokurátorovi dočasne pridelenému na inú prokuratúru jeho služobný úrad.“.

16.      V § 162 ods. 5 sa slová „Úradu špeciálnej prokuratúry“ nahrádzajú slovami „generálnej prokuratúry“.

17.      V § 221 ods. 1 sa vypúšťajú slová „špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora,“.

18.      V § 224 ods. 2 písm. f) sa vypúšťajú slová „a udeľuje alebo odmieta súhlas na vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24a) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie [§ 24d ods. 1 písm. c)]“.

19.      V § 229 sa slová „(§ 6 ods. 6)“ nahrádzajú slovami „(§ 6 ods. 5)“.

20.      V § 231 ods. 1 sa nad slovom „skúška“ odkaz „11a)“ nahrádza odkazom „11b)“.

21.      V § 251 ods. 1 sa nad slovom „predpisu“ odkaz „11a)“ nahrádza odkazom „11b)“.

22.      Za § 265ze sa vkladá § 265zf, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠265zf

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024

(1)    Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, prokurátora, asistenta prokurátora, štátneho zamestnanca a zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v Úrade špeciálnej prokuratúry zaniká najneskôr 14. januára 2024.

(2)    Generálny prokurátor zaradí osoby uvedené v odseku 1 do organizačnej zložky generálnej prokuratúry k 15. januáru 2024; to neplatí, ak sa osoba uvedená v odseku 1 dohodne s generálnym prokurátorom inak.“.

Čl. VIII

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona č. 489/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 345/2009 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 160/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 61/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 287/2018 Z. z., zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 398/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 69/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 319/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 82/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 213/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 358/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 67/2022 Z. z., zákona č. 102/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 331/2022 Z. z., zákona č. 390/2022 Z. z., zákona č. 420/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 495/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 110/2023 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z. a zákona č. 293/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.           V § 6 ods. 9 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.

2.           V § 6 ods. 9 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.

3.           V § 6 ods. 9 sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré znie:

„e) ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, o ktorej umiestnení do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti rozhoduje sudca podľa Trestného poriadku.“.

Čl. IX

Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 35/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 241/2019 Z. z., zákona č. 279/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z. a zákona č. 151/2022 Z. z. sa mení takto:

V § 6 ods. 2 písm. h) sa vypúšťajú slová „špeciálny prokurátor, zástupca špeciálneho prokurátora,“.

Čl. X

Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z. a zákona č. 321/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.           V § 9 sa vypúšťajú odseky 4 až 6.

2.           Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠9a

Vydanie osôb na výkon trestu odňatia slobody

Ak vykonávajúci štát vydá na výkon trestu odňatia slobody osobu, ktorej bol trest odňatia slobody uložený právoplatným rozsudkom vydaným v konaní proti ušlému, slovenský súd doručí vydanej osobe rozsudok a poučí ju o práve podať návrh na opätovné prejednanie veci pred súdom podľa § 362 Trestného poriadku a o dôsledkoch podania takého návrhu.“.

3.           V § 19 ods. 6 sa vypúšťajú písmená b) a c).

Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená b) až d).

4.           V § 19 ods. 6 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak sa takýto súhlas vyžaduje.“.

5.           V § 23 ods. 1 písm. c) sa na konci pripája toto slovo „alebo“.

6.           V § 23 ods. 1 sa vypúšťajú písmená d) a e).

Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno d).

7.           V § 23 ods. 2 sa pred písmeno a) vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú:

„a) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,

b) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,“.

Doterajšie písmená a) až e) sa označujú ako písmená c) až g).

8.           V § 24 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to aj pri odkladnom účinku sťažnosti.“.

9.           V § 38 ods. 5 druhá veta znie: „Ministerstvo spravodlivosti povolí prevoz na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať údaje podľa odsekov 2 a 3.“.

10.        V § 38 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

Čl. XI

Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení zákona č. 316/2016 Z. z. sa mení takto:

V § 8 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „Úradu špeciálnej prokuratúry“.

Čl. XII

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 338/2015 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 308/2020 Z. z. a zákona č. 110/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 15 ods. 3 sa slová „trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi“ nahrádzajú slovami „trestný čin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky, trestný čin neoprávneného pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku, trestný čin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou, trestný čin neoprávneného prechovávania, výroby a obchodovania s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora“.

Čl. XIII

Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 93/2017 Z. z., zákona č. 248/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 269/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 215/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 141/2021 Z. z., zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 64/2022 Z. z., zákona č. 86/2022 Z. z., zákona č. 121/2022 Z. z. a zákona č. 151/2022 Z. z. sa mení takto:

V § 11 ods. 1 písm. c) šiesty bod znie:

„6. generálny prokurátor Slovenskej republiky alebo prokurátor,“.

Čl. XIV

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312 /2020 Z. z. a zákona č. 309/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.           V § 3 sa slová „nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173“ nahrádzajú slovami „neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173, neoprávnené prechovávanie, výroba a obchodovanie s drogovým prekurzorom a predmetom určeným na výrobu omamnej látky, psychotropnej látky alebo drogového prekurzora podľa § 173a“ a za slová „vysoko rizikových chemických látok“ sa vkladá čiarka a slovo „jedov“.

2.           § 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Spáchanie trestného činu právnickou osobou podľa odsekov 1 a 2 sa právnickej osobe nepričíta aj vtedy, ak právnická osoba preukáže, že vynaložila všetko úsilie, ktoré možno od nej spravodlivo požadovať, aby zabránila spáchaniu trestného činu osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, a to najmä tým, že zaviedla a vykonávala účinné mechanizmy kontroly riadiacich a rozhodovacích procesov vrátane prijatia primeraných opatrení, ktoré zodpovedajú uznávaným a použiteľným postupom na minimalizáciu rizík protiprávneho konania.“.

3.           V § 13 odsek 1 znie:

„(1) Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť právnickej osobe za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v § 58 ods. 1 Trestného zákona. Súd môže trest prepadnutia majetku podľa tohto odseku uložiť iba v prípade, ak uloženie tohto trestu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu a pomery právnickej osoby považuje za primerané.“.

4.           V § 13 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Súd vylúči z trestu prepadnutia majetku časť majetku alebo veci, ktorých prepadnutie považuje s ohľadom na okolnosti prípadu alebo pomery právnickej osoby za neprimerane prísne.

(3)    Ak súd postupuje podľa odseku 2, vo výroku rozsudku uvedie, ktorá časť majetku alebo ktoré veci sú z trestu prepadnutia majetku vylúčené. Majetok a veci vylúčené z trestu prepadnutia majetku nemožno v konkurze zapísať do súpis majetku a ani speňažiť podľa osobitného predpisu.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 4 až 6.

5.           V § 15 sa suma „1 600 000“ nahrádza sumou „4 000 000“.

6.           V § 20a sa slovo „uloží“ nahrádza slovami „môže uložiť“.

7.           Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠37a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2024

Účinnosťou tohto zákona sa pozastavujú účinky rozsudkov prepadnutia majetku podľa § 13 ods. 1 v časti ukladajúcej trest prepadnutia majetku a prerušujú sa konkurzné konania začaté v súvislosti s uložením trestu prepadnutia majetku podľa § 13 ods. 1. Prvostupňový súd, ktorý rozhodol o uložení trestu prepadnutia majetku, na základe návrhu odsúdenej právnickej osoby podaného najneskôr do 31. decembra 2023, zruší rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, a opätovne rozhodne o treste prepadnutia majetku v súlade s § 13 ods. 1 a 2 podľa znenia účinného od 1. januára 2024. Začaté konkurzné konanie pokračuje v súlade s právoplatným rozsudkom podľa predchádzajúcej vety. Ak súd novým rozsudkom trest prepadnutia majetku neuloží, konkurzné konanie sa zastavuje a odsúdenej právnickej osobe sa po uspokojení pohľadávok proti podstate bezodkladne vydá výťažok zo speňaženia majetku, ktorý ešte nebol použitý na uspokojenie prihlásených pohľadávok podľa osobitného predpisu, majetok patriaci odsúdenej právnickej osobe, ktorý ešte nebol speňažený, a majetok patriaci odsúdenej právnickej osobe, ktorý bol vylúčený zo súpisu majetku podstát. Ak súd novým rozsudkom opätovne uloží trest prepadnutia majetku a ak z neho podľa § 13 ods. 2 vylúči časť majetku alebo veci, odsúdenej právnickej osobe sa vydajú vylúčená časť majetku a vylúčené veci alebo výťažok z ich speňaženia, ktorý ešte nebol použitý na uspokojenie prihlásených pohľadávok podľa osobitného predpisu. Márnym uplynutím lehoty podľa tohto ustanovenia sa pokračuje v konkurznom konaní podľa pôvodného rozsudku, ak nedošlo k jeho zrušeniu podľa tohto ustanovenia.“.

Čl. XV

Zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) sa mení takto:

1. V § 16 písm. e) sa vypúšťajú slová „alebo špeciálny prokurátor“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

3) § 4 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

3.      Za § 47 sa vkladá § 47a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠47a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. januára 2024

Ak podal disciplinárny návrh špeciálny prokurátor, práva a povinnosti navrhovateľa v disciplinárnom konaní prechádzajú na generálneho prokurátora.“.

Čl. XVI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2024 okrem čl. II bodu 44, čl. IV, čl. V, čl. VI bodov 1 až 18 a 20, čl. VII bodov 1 až 21, čl. IX, čl. XI, čl. XIII a čl. XV, ktoré nadobúdajú účinnosť 15. januára 2024.




 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia