Hľadanie "agentov" a otázky o platnosti dohody s USA

Publikované: 15. 01. 2022, čítané: 1874 krát
 

 

Doc. JUDr. Bra­nis­lav Fáb­ry, PhD., vy­so­koš­kol­ský pe­da­góg, Práv­nic­ká fa­kul­ta UK

 

                     Hľa­da­nie „agen­tov“ a otáz­ky o plat­nos­ti do­ho­dy s USA

 

Čím sa o do­ho­de o spolu­prá­ci v ob­las­ti ob­ra­ny s USA (do­ho­da) viac dis­ku­tu­je, tým viac za­znie­va­jú ag­re­sív­ne úto­ky vo­či všet­kým oso­bám, kto­ré vzná­ša­jú k návr­hu do­ho­dy pri­po­mien­ky. Ten­to ja­zyk ko­mu­ni­ká­cie však pri­ná­ša ri­zi­ká aj pre sa­mot­ných pred­kla­da­te­ľov. Naj­mä mi­nis­ter J. Naď hľa­dá „rus­kú sto­pu“ nao­zaj vša­de, od pri­po­mie­nok ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra (GP) až po vý­hra­dy E. Chme­lá­ra. Pri po­dob­nom ob­vi­ňo­va­ní by však ma­li byť vlád­ni po­li­ti­ci veľ­mi opatr­ní, pre­to­že ak nie­čo mô­že spô­so­biť nep­lat­nosť do­ho­dy s USA, tak to nie údaj­ní rus­kí, ale ame­ric­kí „agen­ti“.

V nas­le­du­jú­com texte sa bu­dem ve­no­vať tým­to té­mam:

• Úto­ky na kri­ti­kov do­ho­dy

• Vie­den­ský do­ho­vor a nep­lat­nosť zmlúv

• Pria­teľ­ské, ale jas­né vzťa­hy

 

Úto­ky na kri­ti­kov do­ho­dy

Ako bo­lo uve­de­né, po­chyb­nos­ti o do­ho­de veľ­mi zvy­šu­je ira­cio­nál­ny spô­sob ko­mu­ni­ká­cie pred­kla­da­te­ľov, naj­mä osob­né úto­ky vo­či auto­rom se­rióz­nych pri­po­mie­nok. Po­dob­né po­doz­re­nia vzbu­dzu­jú aj nep­res­né a čas­to za­vá­dza­jú­ce tvr­de­nia. Tie sa ob­ja­vi­li napr. v roz­ho­vo­re mi­nis­tra J. Na­ďa pre ak­tua­li­ty.sk. Spo­me­niem as­poň niek­to­ré z je­ho úto­kov a tvr­de­ní, ho­ci reak­ciu by si za­slú­ži­li i mno­hé ďal­šie.

To pr­vé, čo ud­re­lo do očí v uve­de­nom roz­ho­vo­re, bo­lo, ako mi­nis­ter J. Naď na­pá­dal kon­krét­ne oso­by, napr. sud­ky­ňu D. Je­lín­ko­vú Du­dzí­ko­vú, ci­tu­jem: „Nap­rík­lad v RTVS sa už dlh­šie ob­ja­vu­je ne­ja­ká kraj­ská sud­ky­ňa (Da­na Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá, pozn. red.), kto­rá po­rov­ná­va čes­kú a slo­ven­skú ver­ziu zmlu­vy o ob­ran­nej spolu­prá­ci s USA, pri­čom Če­si ta­kú­to zmlu­vu ani ne­ma­jú. To je ab­sur­dné, ne­do­ká­žem po­cho­piť, kde tých ľu­dí vy­be­ra­jú. Po­tom som zis­til, že ona dl­ho­do­bo pod­pi­su­je ka­de­ja­ké vý­zvy Chme­lá­ra a po­dob­né ve­ci.“ Sud­ky­ňa D. Je­lín­ko­vá Du­dzí­ko­vá pri­tom ana­ly­zo­va­la do­ho­dy väč­šej sku­pi­ny kra­jín a to z hľa­dis­ka prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu. Sup­lo­va­la tým za­ned­ba­nie pred­kla­da­te­ľov, kto­rí nep­red­lo­ži­li vô­bec žiad­nu ana­lý­zu, ani tex­ty po­dob­ných do­ku­men­tov. Za­ují­ma­vou otáz­kou je, pre­čo mi­nis­ter J. Naď ta­kú­to ana­lý­zu nep­red­lo­žil, keď v roz­ho­vo­re pre ak­tua­li­ty.sk tvr­dil, že ju má. Jed­not­li­vé do­ho­dy sa me­dzi se­bou nao­zaj lí­šia, kon­krét­ny­mi us­ta­no­ve­nia­mi ale­bo iný­mi as­pek­tmi, tak­že mi­nis­ter by mal as­poň ur­čiť, kto­rých 23 do­hôd chce po­rov­ná­vať. Na­vy­še, otáz­kou je aj to, pre­čo by sme sa ma­li po­rov­ná­vať s tý­mi­to kra­ji­na­mi a nie s člen­mi NA­TO, kto­rí nič po­dob­né neu­zav­re­li.

Ďal­ším za­vá­dza­jú­cim tvr­de­ním bol vý­rok: „Mi­mo­cho­dom, ne­chal som si uro­biť preh­ľad slo­ven­skej, ma­ďar­skej, poľ­skej, es­tón­skej, lo­tyš­skej a nór­skej zmlu­vy s USA. Tie zmlu­vy sú na 95 per­cent plus-mí­nus úpl­ne rov­na­ké. A keď sú ne­ja­ké roz­die­ly, tak pre­to, že zmlu­vu pod­pi­su­je­me ako pos­led­ní, ve­de­li sme sa pou­čiť z pred­chá­dza­jú­cich a lep­šie sme si ju up­ra­vi­li. Či­že tá zmlu­va je pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku v po­rov­na­ní s os­tat­ný­mi vy­slo­ve­ne vý­hod­ná.“ Ne­viem, ako na čís­lo 95% mi­nis­ter pri­šiel, pre­to­že to ne­se­dí ani pod­ľa kvan­ti­ta­tív­nych uka­zo­va­te­ľov. Pre po­rov­na­nie, poľ­ská do­ho­da má 37 člán­kov, kým slo­ven­ská 30, na­vy­še poľ­ská do­ho­da má prib­liž­ne dvak­rát viac slov (i bez príl­oh) a aj ob­sa­ho­vo sta­no­vu­je viac po­vin­nos­tí pre dru­hú stra­nu. V práv­nom do­ku­men­te pri­tom nie­ke­dy sta­čí aj ma­lá zme­na, aby text dos­tal od­liš­ný vý­znam. Ta­kis­to si ne­mys­lím, že sa pred­kla­da­te­lia pou­či­li z do­hôd na­šich su­se­dov. Napr. poľ­ská do­ho­da z ro­ku 2020 rea­go­va­la na hlav­nú vý­zvu sú­čas­nos­ti (Co­vid-19) a vý­slov­ne re­gu­lo­va­la si­tuáciu, keď WHO v ne­ja­kej kra­ji­ne vy­hlá­si pan­dé­miu ale­bo epi­dé­miu (čl. 32). V slo­ven­skom návr­hu sa nič ta­ké neob­ja­vu­je. Pri tvr­de­ní o vý­hod­nos­ti do­ho­dy s mi­nis­trom tiež ne­mož­no súh­la­siť. Tre­ba zod­po­ve­dať naj­mä otáz­ku, pre­čo nie sú v do­ho­de vý­slov­ne za­kot­ve­né údaj­né be­ne­fi­ty – 100 mi­lió­nov pre re­konštruk­ciu le­tísk. Nao­pak, mož­no kon­šta­to­vať, že SR ne­zís­ka žiad­nu no­vú bez­peč­nos­tnú ga­ran­ciu a čl. 5 Se­ve­roat­lan­tic­kej zmlu­vy bu­de pla­tiť rov­na­ko i pre člen­ské štá­ty NA­TO, kto­ré po­dob­nú bi­la­te­rál­nu do­ho­du s USA ne­pod­pí­sa­li.

Za zvlášť aro­gan­tné mož­no po­va­žo­vať aj zne­va­žo­va­nie pri­po­mie­nok ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra (GP), kto­ré mi­nis­ter J. Naď v roz­ho­vo­re ozna­čil za co­py/pas­te ne­ja­kých sta­tu­sov a za úpl­né nez­mys­ly a klam­stvá. K sa­mot­ným pri­po­mien­kam sa vy­jad­ril tak­to: „Keď sme ich roz­me­ni­li na drob­né, iš­lo o 35 zá­sad­ných a z nich 27 sa ani ok­ra­jo­vo ne­tý­ka­lo agen­dy ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, bo­li úpl­ne od ve­ci.“ Všet­ky pri­po­mien­ky GP som si pod­rob­ne pre­čí­tal a mu­sím kon­šta­to­vať, že bo­li kva­lit­né a vec­né. Pro­ku­ra­tú­ra má pri­tom agen­du vy­me­dze­nú veľ­mi ši­ro­ko a za­kot­vu­je to čl. 149 ús­ta­vy: „Pro­ku­ra­tú­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky chrá­ni prá­va a zá­ko­nom chrá­ne­né zá­uj­my fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb a štá­tu.“ Nao­zaj ne­ro­zu­miem, ako na mi­nis­ter­stve priš­li na to, že 27 z 35 pri­po­mie­nok sa ani len ok­ra­jo­vo ne­tý­ka agen­dy ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, zvlášť, keď väč­ši­na z nich ho­vo­rí o prá­vach ale­bo zá­ko­nom chrá­ne­ných zá­uj­moch osôb ale­bo štá­tu. Na­vy­še, mi­nis­ter­stvo ne­má čo po­su­dzo­vať hra­ni­ce pro­ku­rá­tor­skej agen­dy.

Za­ují­ma­vo vy­zne­lo aj tzv. roz­po­ro­vé ko­na­nie, v kto­rom sa ma­li rie­šiť roz­po­ry me­dzi mi­nis­ter­stvom ob­ra­ny a GP oh­ľad­ne je­ho pri­po­mie­nok. Mi­nis­ter na­pí­sal: „Zis­ti­li sme, že aj ľu­dia, kto­rí priš­li za ge­ne­rál­nu pro­ku­ra­tú­ru, sa chce­li ba­viť len o práv­nych otáz­kach. Na­ši od­bor­ní­ci na me­dzi­ná­rod­né prá­vo im však po­ve­da­li, že sa jed­no­du­cho mý­lia vo svo­jich sta­no­vis­kách a ne­mô­že­me ich pri­po­mien­ky ak­cep­to­vať.“ V práv­nom štá­te by štát­ne or­gá­ny ma­li ko­nať v sú­la­de s čl. 2 ods. 2 ús­ta­vy: „Štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať iba na zá­kla­de ús­ta­vy, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon.“ Ak sa te­da stret­li pred­sta­vi­te­lia štát­nych or­gá­nov pri dis­ku­sii o návr­hu no­vej práv­nej úp­ra­vy, je jas­né, že sa ma­li ba­viť o práv­nych otáz­kach. Pro­ku­rá­to­ri bu­dú mu­sieť do­ho­du aj ap­li­ko­vať a prá­ve pre­to sú ich vý­hra­dy cen­ným prí­no­som. Ta­kis­to tvr­de­nie mi­nis­tra, že proti­stra­na sa „jed­no­du­cho mý­li“, je pri­naj­men­šom aro­gan­tné. Tú­to aro­gan­ciu som mal mož­nosť za­žiť aj ja osob­ne pri roz­po­ro­vom ko­na­ní, keď som bol jed­ným zo zá­stup­cov vy­še 20 ti­síc sig­na­tá­rov hro­mad­nej pri­po­mien­ky. Mi­nis­tri a štát­ni ta­jom­ní­ci na roz­po­ro­vé ko­na­nie vô­bec nep­riš­li a ako to ce­lé vy­ze­ra­lo, opí­sal E. Chme­lár.

Mi­nis­ter vy­čí­tal GP aj to­to: „Tre­ba si tie pri­po­mien­ky po­zor­ne pre­čí­tať. On jas­ne po­ve­dal, že zmlu­va umož­ní, aby u nás jad­ro­vé zbra­ne bo­li. Na to sme rea­go­va­li, že plat­né me­dzi­ná­rod­né do­ho­dy, kto­ré sme pod­pí­sa­li, to­mu za­bra­ňu­jú.“ Roz­diel bol v tom, že M. Ži­lin­ka si pred­sta­vil si­tuáciu, že plat­né me­dzi­ná­rod­né do­ho­dy sa zme­nia a dneš­ný práv­ny stav ne­bu­de za de­sať ro­kov pla­tiť. A keď­že navr­ho­va­ná do­ho­da má de­sať ro­kov len ako po­čia­toč­né ob­do­bie, ma­la by byť na zme­ny v bu­dúc­nos­ti prip­ra­ve­ná. Aj pre­to tre­ba za­kot­viť zá­kaz jad­ro­vých zbra­ní pria­mo v do­ho­de. Keď všet­ci tvr­dia, že tu jad­ro­vé zbra­ne ne­bu­dú, nao­zaj niet dô­vo­du, pre­čo by to ne­ma­lo byť za­kot­ve­né aj v navr­ho­va­nom do­ku­men­te.

Mi­nis­ter na­pa­dol GP i kvô­li je­ho ces­te do Rus­ka: „Ja sa pý­tam, aký plán ide pre bo­ha ži­vé­ho pod­pí­sať Ma­roš Ži­lin­ka s rus­kým ge­ne­rál­nym pro­ku­rá­to­rom, kto­rý je na san­kčnom zoz­na­me a kto­rý je pria­mo ob­vi­ňo­va­ný z to­ho, že dr­ží ti­sí­ce po­li­tic­kých väz­ňov vo väz­ni­ciach?“ I pri kri­tic­kom poh­ľa­de na RF sa dá po­cho­piť, že spolu­prá­ca slo­ven­skej a rus­kej pro­ku­ra­tú­ry má prak­tic­ký vý­znam, pre­to­že or­ga­ni­zo­va­ný zlo­čin má cez­hra­nič­ný cha­rak­ter a ne­ma­lá časť z ne­ho má väz­by na bý­va­lý ZSSR. Spolu­prá­ca pre­to pri­ná­ša vý­ho­dy i pre SR. Ok­rem to­ho, M. Ži­lin­ka ne­bol je­di­ným ge­ne­rál­nym pro­ku­rá­to­rom z EÚ, na os­la­vách sa zú­čas­tnil napr. aj D. Ške­ta zo Slo­vin­ska. Po­kiaľ ide o sankč­ný zoz­nam, ta­ká­to náv­šte­va nie je po­ru­še­ním san­kčných po­vin­nos­tí. Mi­mo­cho­dom, prob­lé­my s prá­va­mi väz­ne­ných osôb sa da­jú vy­čí­tať i Ame­ri­ča­nom, napr. pri té­me taj­ných väz­níc, ale ani to neb­rá­ni a ne­má brá­niť spolu­prá­ci v ob­las­ti bo­ja pro­ti kri­mi­na­li­te.

Jed­ným z tra­dič­ných cie­ľov mi­nis­tro­vých úto­kov je aj E. Chme­lár a J. Naď ho na­pa­dol i v uve­de­nom roz­ho­vo­re, ci­tu­jem: „To, že zmlu­vu nech­ce pán Chme­lár, le­bo ne­se­dí s je­ho zá­uj­ma­mi a zá­uj­ma­mi kra­ji­ny, kto­ré chce pre­sa­dzo­vať on, to­mu ro­zu­miem.“ Mi­nis­ter ne­mu­sí s E. Chme­lá­rom súh­la­siť, ale ide o dl­ho­roč­né­ho mie­ro­vé­ho ak­ti­vis­tu, kto­ré­ho pos­to­je k do­ho­de pod­po­ri­lo pod­pis­mi 20 000 ob­ča­nov. Pri ob­vi­ne­niach, že pra­cu­je pre inú kra­ji­nu si za­sa tre­ba spo­me­núť, že E. Chme­lár sa do­ká­zal veľ­mi kri­tic­ky pos­ta­viť aj pro­ti Rus­ku, napr. v otáz­ke Kry­mu (tu). Mi­nis­ter J. Naď, ako aj ďal­ší vlád­ni po­li­ti­ci ag­re­sív­ne na­pá­da­li i ďal­ších kri­ti­kov do­ho­dy a sna­ži­li sa vše­mož­ne vy­konštruo­vať ne­ja­kú ich väz­bu na Kre­meľ. Ma­li by si však uve­do­miť, že hlav­ným prob­lé­mom pri vy­jed­na­ní a pod­pi­se do­ho­dy nie sú údaj­ní „rus­kí agen­ti“, ale nao­pak, väz­by kon­krét­nych po­li­ti­kov na USA.


Vie­den­ský do­ho­vor a nep­lat­nosť zmlúv

Na roz­diel od vlád­nych po­li­ti­kov ne­bu­dem špe­ku­lo­vať, kto­rý zo slo­ven­ských pred­sta­vi­te­ľov má úz­ke vzťa­hy s cu­dzí­mi štát­mi, tre­ba si však uve­do­miť, kam mô­že viesť ta­ká­to ré­to­ri­ka vo ve­rej­nej dis­ku­sii. Ak by sa v bu­dúc­nos­ti dos­ta­li k mo­ci od­liš­né po­li­tic­ké si­ly a za­ča­li ob­vi­ňo­vať tých, kto­rí do­ho­du vy­jed­na­li a pod­pí­sa­li, že bo­li pri­naj­men­šom ne­pria­mo pod­pla­te­ní Was­hin­gto­nom, moh­li by spo­chyb­niť plat­nosť ce­lej do­ho­dy s USA. Veľ­mi efek­tív­ne by sa da­li vy­užiť aj kon­krét­ne us­ta­no­ve­nia Vie­den­ské­ho do­ho­vo­ru o zmluv­nom prá­ve (15/88 Zb.). Ide o zá­klad­ný pra­meň me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va, kto­rý up­ra­vu­je prob­le­ma­ti­ku me­dzi­ná­rod­ných zmlúv. Do­ho­vor kom­plexne re­gu­lu­je aj si­tuácie, kto­ré mô­žu pri­chá­dzať do úva­hy pri ro­ko­va­ní o do­ho­de s USA. Vzhľa­dom na dis­ku­siu o za­hra­nič­nom vply­ve pri ro­ko­va­ní je za­ují­ma­vé, že poz­ná po­jem „Pod­pla­te­nie zá­stup­cu štá­tu“ a v čl. 50 sa uvá­dza: „Ak vy­jad­re­nie súh­la­su štá­tu s tým, že bu­de via­za­ný zmlu­vou, bo­lo do­siah­nu­té pria­mym ale­bo ne­pria­mym pod­pla­te­ním je­ho zá­stup­cu, kto­ré­ho sa do­pus­til dru­hý štát zú­čas­tňu­jú­ci sa na ro­ko­va­ní, mô­že sa štát do­vo­lá­vať toh­to pod­pla­te­nia ako dô­vo­du pre zru­še­nie svoj­ho súh­la­su s tým, že bu­de via­za­ný zmlu­vou.“

Z hľa­dis­ka po­su­dzo­va­nia do­ho­dy s USA mô­žu byť za­ují­ma­vé aj ďal­šie us­ta­no­ve­nia do­ho­vo­ru, napr. čl. 49 (Pod­vod): „Ak štát uzav­rel zmlu­vu pod vply­vom pod­vod­né­ho ko­na­nia iné­ho štá­tu, kto­rý sa zú­čas­tnil na ro­ko­va­ní, mô­že sa do­vo­lá­vať pod­vo­du ako dô­vo­du pre zru­še­nie svoj­ho súh­la­su s tým, že bu­de via­za­ný zmlu­vou.“ Po­doz­re­nie z pod­vo­du by moh­lo vznik­núť napr. vte­dy, ak by SR bo­la uve­de­ná do omy­lu, že USA vy­na­lo­žia na re­konštruk­ciu kon­krét­nych le­tísk 100 mi­lió­nov do­lá­rov a nás­led­ne by pos­kyt­li len men­šiu ale­bo vô­bec žiad­nu su­mu. Sa­moz­rej­me, Vie­den­ský do­ho­vor poz­ná i ďal­šie dô­vo­dy, kto­ré spô­so­bu­jú nep­lat­nosť zmlu­vy, ich ap­li­ká­cia je ale me­nej prav­de­po­dob­ná (Om­yl – čl. 48, Do­nú­te­nie zá­stup­cu štá­tu – čl. 51, Do­nú­te­nie štá­tu hroz­bou si­ly – čl. 52, atď.). V prí­pa­de, že by sa však potvr­di­li skut­ky pod­ľa čl. 49 ale­bo čl. 50, pri­chá­dzal by do úva­hy nás­le­dok nep­lat­nos­ti uve­de­ný v čl. 69 ods. 1: „Zmlu­va, kto­rej nep­lat­nosť sa zis­tí pod­ľa toh­to do­ho­vo­ru, je nep­lat­ná. Us­ta­no­ve­nia nep­lat­nej zmlu­vy ne­ma­jú žiad­nu práv­nu si­lu.“

Zá­sad­ným prob­lé­mom vo vzťa­hu k Vie­den­ské­mu do­ho­vo­ru je to, že USA sí­ce do­ho­vor pod­pí­sa­li, ale dod­nes ne­ra­ti­fi­ko­va­li. Vie­den­ský do­ho­vor však za­kot­vil tie prin­cí­py, kto­ré sa vy­tvo­ri­li ako sú­časť oby­ča­jo­vé­ho prá­va me­dzi­ná­rod­ných zmlúv a pre­to je prav­de­po­dob­né, že pra­vid­lá z do­ho­vo­ru by ap­li­ko­va­li sú­dy ale­bo iné roz­ho­do­va­cie or­gá­ny aj v prí­pa­de spo­ru SR a USA. Je mož­né, že aj to je je­den z dô­vo­dov, pre­čo USA tr­va­jú pri návr­hu do­ho­dy na for­mu­lá­cii čl. 29 ods. 3: „Spo­ry a iné otáz­ky, kto­ré po­dlie­ha­jú kon­zul­tá­ciám v zmys­le tej­to Do­ho­dy, sa nep­red­lo­žia žiad­ne­mu vnút­roš­tát­ne­mu sú­du ani žiad­ne­mu me­dzi­ná­rod­né­mu sú­du, tri­bu­ná­lu ale­bo po­dob­né­mu or­gá­nu, ani žiad­nej inej tre­tej stra­ne.“ Ta­ký­to text do­ho­dy umož­ňu­je USA od­miet­nuť roz­ho­do­va­nie akých­koľ­vek sú­dov, vrá­ta­ne roz­hod­cov­ských. To je pre USA ako sil­nej­šiu stra­nu vý­hod­né, Slo­ven­sko sa však ne­mô­že spo­lie­hať na to, že si pre­sa­dí svo­je zá­uj­my v dvojstran­ných kon­zul­tá­ciách a pot­re­bu­je do do­ho­dy za­kot­viť otáz­ku rie­še­nia spo­rov s vy­uži­tím iné­ho or­gá­nu ale­bo sub­jek­tu.

Spo­ry pri­tom mô­žu nas­tať nie­len kvô­li vy­ššie uve­de­ným dô­vo­dom z Vie­den­ské­ho do­ho­vo­ru, ale aj kvô­li neo­ča­ká­va­ným si­tuáciám, kto­ré kaž­dý no­vý práv­ny vzťah mô­že vy­vo­lať. Zvlášť veľ­ký spor by mo­hol nas­tať, ke­by SR do­ho­du vy­po­ve­da­la, ale USA by vý­po­veď z ne­ja­kých for­mál­nych dô­vo­dov neuz­na­li. Net­re­ba tiež oča­ká­vať, že vzťa­hy USA a SR bu­dú vždy tak bez­prob­lé­mo­vé ako v sú­čas­nos­ti a vzhľa­dom na to, že do­ho­da sa prip­ra­vu­je na dl­hé ob­do­bie, per­spek­tív­ne ne­mož­no vy­lú­čiť ani pod­stat­nú zme­nu vzťa­hov me­dzi EÚ a USA. Pri príp­ra­ve návr­hu do­ho­dy tre­ba po­čí­tať aj s má­lo prav­de­po­dob­ný­mi, ale mož­ný­mi si­tuácia­mi a sys­tém rie­še­nia spo­rov ne­pod­ce­niť. To sme ro­zum­ne re­gu­lo­va­li napr. pri do­ho­de me­dzi USA a SR o ochra­ne in­ves­tí­cií (193/95 Z.z.). V čl. VII ods. 1 sa uvá­dza: „Aký­koľ­vek spor me­dzi zmluv­ný­mi stra­na­mi tý­ka­jú­ci sa vý­kla­du ale­bo pou­ži­tia tej­to do­ho­dy, kto­rý sa ne­vy­rie­ši kon­zul­tá­cia­mi ale­bo iný­mi di­plo­ma­tic­ký­mi ces­ta­mi, pred­lo­ží sa na žia­dosť jed­nej zo zmluv­ných strán roz­hod­cov­ské­mu sú­du na zá­väz­né roz­hod­nu­tie pod­ľa prís­luš­ných pra­vi­diel me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va. Ak sa zmluv­né stra­ny ne­do­hod­nú inak, bu­de pla­tiť UN­CIT­RAL s vý­nim­kou us­ta­no­ve­ní zme­ne­ných zmluv­ný­mi stra­na­mi ale­bo roz­hod­ca­mi.“

 

Pria­teľ­ské, ale jas­né vzťa­hy

Ak sa do­ho­da o ob­ran­nej spolu­prá­ci s USA na­priek všet­kým vý­hra­dám na­ko­niec v NR SR schvá­li, tre­ba ju na­for­mu­lo­vať tak, aby bo­la pres­ná, dob­re na­pí­sa­ná a čo naj­vý­hod­nej­šia pre SR. S USA pot­re­bu­je­me pria­teľ­ské vzťa­hy, ale tie vzťa­hy mu­sia byť jas­né: Cla­ra pac­ta, bo­ni ami­ci. Tre­ba pri­tom po­ve­dať, že pred­kla­da­te­lia sa ne­dos­ta­toč­ne za­mýš­ľa­li nad roz­por­mi, kto­ré by zne­nie do­ho­dy moh­lo spô­so­biť v bu­dúc­nos­ti a ne­ve­no­va­li sa do­kon­ca ani ak­tuál­nym vý­zvam pan­dé­mie, ako napr. Po­lia­ci. Prá­ve pre­to bo­lo pot­reb­né pris­tú­piť k pri­po­mien­kam ve­rej­nos­ti, ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra i iných or­gá­nov se­rióz­nej­šie. Len­že prá­ve spô­sob (ne)ro­ko­va­nia o do­ho­de, zneu­ži­tie nú­dzo­vé­ho sta­vu či ob­do­bia Via­noc a sna­ha o dis­kre­di­tá­ciu aké­ho­koľ­vek ne­súh­la­su sa uká­za­li ako kon­trap­ro­duk­tív­ne. To všet­ko tiež mô­že po­sil­niť po­doz­re­nie, že pre nep­lat­nosť do­ho­dy s USA exis­tu­je niek­to­rý z dô­vo­dov, de­fi­no­va­ných Vie­den­ským do­ho­vo­rom. Nie je pri­tom v zá­uj­me ni­ko­ho, aby kvô­li ne­dos­ta­toč­nej le­gis­la­tív­nej prá­ci pred­kla­da­te­ľov do­ho­dy vznik­li dôs­led­ky, kto­ré by sa pre­ta­vi­li do ne­rie­ši­teľ­ných spo­rov slo­ven­ských a ame­ric­kých or­gá­nov. Pred­lo­že­ný návrh do­ho­dy však pre po­dob­né spo­ry v bu­dúc­nos­ti vy­tvá­ra množ­stvo pred­pok­la­dov. Ak pred­kla­da­te­lia od­ig­no­ru­jú os­tat­né pri­po­mien­ky kri­ti­kov do­ho­dy, ma­li by za­kot­viť as­poň mož­nosť strán ob­rá­tiť sa na ne­ja­ký roz­ho­do­va­cí or­gán pre prí­pad, že sa spo­ry SR a USA ne­po­da­rí od­strá­niť bi­la­te­rál­ny­mi ro­ko­va­nia­mi.

 

Viac člán­kov od toh­to auto­ra mož­no náj­sť na: bran­kof.blog.prav­da.sk

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia